Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/254/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219565 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217219565.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: NEXAR, s. r. o., IČO: 44 882 289, Bratislava, Úžiny č. 1, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, Bratislava, Prievozská č. 14/A, proti žalovanej: H.. X. Z. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom O., Y. č. XX, zastúpená spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., IČO: 47 232 757, Bratislava, Žilinská č. 14, za ktorú koná JUDr. Milan Ficek, o zaplatenie sumy 218.575,17 € s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. júna 2018, č.k. 67 C 81/2017-896, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. júna 2018, č.k. 67 C 81/2017-896, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. V konaní o zaplatenie sumy 218.575,17 € s príslušenstvom sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by zakázal žalovanej predať, prenajať, zameniť, požičať, vložiť do imania tretej osobe, zaťažiť záložným právom alebo právami tretích osôb, alebo iným spôsobom scudziť nehnuteľnosti v jej vlastníctve, zapísané na liste vlastníctva bvč. XXXX pre katastrálne územie B., Obec O.-mestská časť K. Q., okres O. H., vedené Katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, okres Bratislava III, a to: rodinný dom postavený na parcele registra „C“ číslo XXXX/XX, súpisné číslo XXXXX a garáže postavenej na parcele registra „C“ číslo XXXX/XX, súpisné číslo XXXXX; parcela registra „C“ číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2; parcela registra „C“ číslo XXXX/X, druh ostatné, o výmere X m2; parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2; parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2; parcela registra „C“ číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vyplývajúcej zo žaloby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške XXX.XXX,XX € s príslušenstvom. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný na súd dňa 6.6.2018 odôvodnil tým, že vidí ohrozenie svojej pohľadávky v tom, že žalovaná sa evidentne a zjavným spôsobom pripravuje zbaviť celého svojho nehnuteľného majetku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B., Obec Bratislava-K. mesto, okres O. III, predajom tretej osobe, čo môže významne ovplyvniť až zmariť vymožiteľnosť jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Dňa 31.5.2018 zistil, že predmetná nehnuteľnosť je na predaj prostredníctvom internetu. Predajom nehnuteľnosti ako jediného cennejšieho majetku žalovanej by sa v prípade úspechu vo veci samej ohrozilo reálne plnenie voči nemu, a preto existuje obava z ohrozenia budúcej možnej exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovanej, lebo iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní, pričom vzhľadom na výšku pohľadávky nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú. 2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 343 ods. 1 C.s.p. a dôvodil tým, že z dikcie ustanovení § 324 ods. 3 a § 343 ods. 1 C.s.p. je zrejmé, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, ani netvrdil, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, z dôvodu ktorého sa samotným obsahom návrhu ani nezaoberal. Uviedol, že z obsahu spisu, tvrdených skutočností a žaloby vo veci samej, mal za preukázané, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovanej vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 218.575,17 € z dôvodu, že po vykonaní kontroly v obchodnej spoločnosti žalobcu vyplynulo, že žalobca bez právneho dôvodu vynaložil na nehnuteľnosť žalovanej investície, ktorými sa zhodnotila nehnuteľnosť, čím došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného obohatenia. Od 19.10.2010, t.j. od kúpy nehnuteľnosti žalovanou do výlučného vlastníctva, žalobca podľa znaleckých posudkov vynaložil za roky 2011 až 2015 investície vo výške 192.163,16 € bez DPH, čo je 218.575,17 € s DPH. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Uviedol, že napriek tomu, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech veriteľa žalovanej, a to I. banky, a.s., žalovaná ponúka na internetových stránkach nehnuteľnosti na predaj ako jediného cennejšieho majetku, ktorý by v prípade úspechu vo veci samej predstavoval reálne plnenie voči žalobkyni (pravdepodobne žalobcovi, poznámka odvolacieho súdu), takže obava z ohrozenia budúcej možnej exekúcie daná je. Ohrozenie pohľadávky veriteľa vidí v tom, že žalovaná evidentne a zjavným spôsobom pripravuje zbaviť sa prakticky celého svojho nehnuteľného majetku (pozemky a stavby) zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B., predajom tretej osobe, čo môže významne ovplyvniť a až zmariť vymožiteľnosť jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Predmetné nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovanej, pretože iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Má za to, že sledovaný účel (predovšetkým zabezpečenie pohľadávky, keďže sa žalovaná zbavuje svojho majetku), je možné dosiahnuť práve neodkladným opatrením, ktorým sa zakáže žalovanej nakladať s nehnuteľným majetkom, pričom nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom žalovanú neobmedzí vzhľadom na výšku pohľadávky. Domnieva sa, že súd prvej inštancie pri osvedčovaní rozhodujúcich skutočností prostredníctvom označených dôkazov opomenul najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolaciemu súdu preto navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie žalobcu neobsahuje obligatórne náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p., a to odvolací dôvod a jeho zdôvodnenie, keď jediný odvolací dôvod je ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. Žalobca ale žiadnym spôsobom v dôvodoch svojho odvolania neuviedol, v čom mala spočívať iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a opätovne iba opísal skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom banky, avšak táto skutočnosť nemá nič spoločné s predmetom sporu a nemôže relevantným spôsobom odôvodniť nariadenie neodkladného opatrenia, resp. nemožnosť nariadiť vo veci zabezpečovacie opatrenie. Súd prvej inštancie správne vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z ustanovenia § 324 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 324 ods. 1 C.s.p. Dodala, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani v odvolaní, žiadnym spôsobom nepreukázal a neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď ním uvedené skutočnosti sú zmätočné a nevyplýva z nich čo i len jedna zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolaciemu súdu preto navrhla odvolanie žalovaného podľa § 363 C.s.p. odmietnuť, eventuálne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť; žiadala trovy odvolacieho konania. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. 7. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože neodkladné opatrenie súd nariadi až vtedy, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V danej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky, ktorú má voči žalovanej, z dôvodu ktorého má prednosť zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Na rozdiel od inštitútu neodkladného opatrenia, inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá musí byť špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd môže nariadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať súd aspoň osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto by žalobca na osvedčenie rozhodujúcich skutočností mal poskytnúť súdu dôkazy, ktorými jednoznačne osvedčí potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Zároveň sa musí zohľadniť, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, aj zásada primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenie veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, teda aby sa zamedzilo, zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva a v prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí sa zohľadniť uvedená zásada do majetkových práv dlžníka aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer a súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p. potvrdil. 9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).