Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/121/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219565 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217219565.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: NEXAR, s. r. o., Úžiny 1, Bratislava, IČO: 44 882 289, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, Prievozská 14/A, Bratislava, proti žalovanej: H.. X. Z.Á., K.. XX.X.XXXX, Y. XX, O., zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o zaplatenie 218.575,17 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 67C/81/2017-955, zo dňa 6.2.2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde 1.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť mu 218.575,17 eura titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalobca bez právneho dôvodu vynaložil investície do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej, čím získala prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosti vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotili a to od okamihu, keď k tomuto zhodnoteniu došlo. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je od 20.7.2016 H.. X. Z.; obchodný podiel nadobudol na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu z 30.6.2016 od V. Z., ktorý bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu od jej vzniku do 19.7.2016, pričom žalovaná je bývalou manželkou V. Z.. Ustálil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku registra "C" parcela č. XXXX/X, o výmere 214 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 3 m2, ostatné plochy, parcela č. XXXX/XX o výmere 158 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX o výmere 39 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX o výmere 36 m2, zastavané plochy a nádvoria, ako aj stavby rodinného domu so súpisným č. XXXXX a garáže so súpisným č. XXXXX (ďalej spolu ako "nehnuteľnosti"). 3. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že do nehnuteľností boli v priebehu rokov 2011 - 2015 investované finančné prostriedky, pričom žalovaná nerozporovala ani žalobcom predložené znalecké posudky vypracované za účelom ohodnotenia nákladov vynaložených na výstavbu rodinného domu a garáže v jej vlastníctve, ktoré boli skolaudované ako dokončené. Súd prvej inštancie však nemal za preukázané, že finančné prostriedky vo výške 218.575,17 eura uplatnené žalobou, boli vynaložené na dostavbu nehnuteľností (domu a garáže), resp. ich zhodnotenie zo strany žalobcu. Vyslovil názor, že z faktúr žalobcu, pokladničných dokladov na stavebný materiál, náradie, či pohonné hmoty, nevyplýva akýkoľvek súvis s dostavbou nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej. Mal za to, že na základe týchto listinných dôkazov nie je možné ustáliť, že žalobca poskytol žalovanej plnenie bez právneho dôvodu a teda, že žalovaná sa obohatila na jeho úkor a nemožno vyvodiť ani záver, že medzi obohatením jednej strany a vznikom ujmy na strane druhej, je príčinná súvislosť. Žalobca teda nepreukázal, že medzi ním a žalovanou vznikol záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia a z tohto dôvodu sa ani nezaoberal námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovanej. 4. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil dôvody, prečo nevykonal žalobcom navrhnuté výsluchy svedkov V. Z. a H.. R. W.. Uviedol, že V. Z. ako prvý konateľ žalobcu a bývalý manžel žalovanej, mal byť vypočutý na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v žalobe, pretože v čase bezdôvodného obohacovania žalovanej mal stavbu dotknutých nehnuteľností realizovať ako jej exmanžel žalovanej a súčasne jediný konateľ žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenal, že účtovné doklady žalobcu, ktoré sú súčasťou znaleckých posudkov a boli predložené so žalobou, nie je možné spojiť s dostavbou nehnuteľností žalovanej; na tomto závere nemohla nič zmeniť ani výpoveď osoby, ktorá mala ako konateľ a jediný spoločník žalobcu vynakladať bez právneho dôvodu investície do nehnuteľností; okrem toho, kvalita takejto výpovede mohla byť značne znížená práve tým, že navrhovaný svedok investoval financie žalobcu do dostavby nehnuteľnosti jeho vtedajšej manželky počas trvania manželstva a v neposlednom rade ide aj o osobu, ktorá ako konateľ žalobcu porušila svoje povinnosti uvedené v § 135a Obchodného zákonníka. Navrhovaný výsluch G. H.. R. W. nevykonal z dôvodu, že skutočnosti uvedené v znaleckých posudkoch neboli sporné a ku skutočnostiam, ktoré spornými boli, by nemohol zaujať relevantné stanovisko, nakoľko neboli predmetom jeho posudzovania (napríklad, či piesok zakúpený 31.3.2016 v Z. bol použitý práve na dostavbu nehnuteľností žalovanej alebo či rýľ špicatý bol využitý pri dostavbe týchto nehnuteľností) a to najmä v situácii, keď predmetom činnosti žalobcu sú okrem iného prípravné práce k realizácii stavieb, či uskutočňovanie stavieb a ich zmien. 5. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd prvej inštancie za použitia § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 456, § 489 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Argumentoval, že súd prvej inštancie síce nemal za preukázané, že finančné prostriedky vo výške 218.575,17 eura uplatnené žalobou boli skutočne vynaložené na dostavbu domu a garáže vo vlastníctve žalovanej, napriek tomu však nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedka a znalca, ktorí mohli skutočnosti potvrdiť; bol názoru, že týmto postupom vytvoril nesprávny skutkový základ pre zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho je vydané rozhodnutie zaťažené vadou v skutkovom zistení. Zdôraznil, že záver súdu prvej inštancie, že finančné prostriedky neboli žalobcom vynaložené na dostavbu nehnuteľností, resp. na ich zhodnotenie, vychádza z nesprávneho vyhodnotenia dôležitosti a pravdivosti vykonaných dôkazov na pojednávaní. Domnieval sa, že súd prvej inštancie pochybil, pretože nepostupoval v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. Na záver dodal, že navzájom si odporujúcimi závermi vychádzajúcimi z hodnotenia vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie zaťažil rozsudok vadou arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle, lebo konečné meritórne rozhodnutie nevykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. 7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Bola názoru, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti na podporu svojej argumentácie o potrebe vykonania navrhnutých dôkazov a zároveň podčiarkla, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal s dôvodmi nevykonania týchto dôkazov. Súhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v spore nepreukázal, že vykonal investície do jej nehnuteľnosti. Skonštatovala, že je logické, ak sa pri výstavbe nehnuteľnosti musia investovať finančné prostriedky, inak nie je možné výstavbu zrealizovať, avšak z uvedeného nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že do nehnuteľností boli investované práve finančné prostriedky žalobcu a to vo výške 218.575,17 eura. Domnievala sa, že na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nepostačuje iba tvrdiť, že boli investície vykonané, avšak tieto treba relevantnými dôkazmi aj preukázať. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.5.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 9. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalovanej prednesených na jej obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti nároku voči žalovanej, ktorého sa žalobca domáhal titulom vydania majetkového prospechu, ktorý mala žalovaná získať na úkor žalobcu plnením bez právneho dôvodu a to vo forme investícií do nehnuteľností v jej vlastníctve. 10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie zoširoka vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. 11. Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu, ktoré žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení vzájomných "odporcov", povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ktorého ochranu žiadajú, skutočne existuje (Čl. 6 ods. 1 Základných princípov C.s.p., § 132 ods. 1, § 150, § 167 ods. 2 C.s.p.). Ukladá stranám tiež tzv. dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení (§ 132 ods. 1, ods. 3, § 149 ods. 1 C.s.p.). Dôkazné bremeno je povinnosť strany, pokiaľ chce byť úspešná v spore, preukázať existenciu takých svojich skutkových tvrdení, ktoré môžu pre ňu privodiť priaznivý výsledok; dôkazné bremeno sa teda netýka vždy výsledku celého konania, ale sa môže týkať aj čiastkového skutkového tvrdenia významného pre rozhodnutie súdu. Pre určenie toho, kto je nositeľom dôkazného bremena, je kľúčová hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo; na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. 12. V princípe platí, že nesplnenie dôkaznej povinnosti znamená neunesenie dôkazného bremena, čo má za následok prehru v spore. 13. V súvislosti s hmotnoprávnou úpravou vzťahu v prejednávanej veci považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), proti-právnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. 14. Teda pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázal, že žalovaná (v konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získala, že mu (v konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. 15. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, konkrétne žalobcom predložených znaleckých posudkov č. 20/2016 a č. 003/2017 vypracovaných H.. R. W., znalcom z odboru stavebníctvo, vyplýva, že do nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej bolo v priebehu rokov 2011 až 2015 investovaných 192.163,16 eura. Znalecké posúdenie vychádzalo zo stavebnotechnickej dokumentácie rodinného domu a z výdavkových pokladničných dokladov, faktúr a pokladničných dokladov žalobcu na stavebný materiál, náradie a stavebné práce a vyplynulo z nich, že do dátumu 31.12.2011 bolo do výstavby rodinného domu žalovanej vložených 55.014,63 eura bez DPH, do dátumu 31.12.2012 bolo do výstavby rodinného domu vložených 84.946,50 eur bez DPH, do dátumu 31.12.2013 bolo vložených 35.843,78 eura bez DPH, do dátumu 31.12.2014 bolo vložených 13.263,50 eur bez DPH a do dátumu 31.12.2015 bolo vložených 29.506,76 eura bez DPH. 16. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil práve na neunesení dôkazného bremena žalobcom, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal že žalovaná v konkrétnej výške získala bezdôvodné obohatenie a že žalobcovi v konkrétnej výške vznikla majetková ujma. 17. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada "rovnosti zbraní". Táto zásada zabezpečuje, aby v konaní pred súdom mali strany rovnaké postavenie. "Rovnosť zbraní" spočívajúca v rovnakom postavení strán sporu sa prejavuje v ich procesnoprávnom postavení, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie "rovnosti zbraní" z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia strán navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli strany, ale o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu; týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo stranu do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jej "odporcom" v spore (napr. rozsudok ESĽP vo veci E. c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že strana nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnená oproti druhej strane. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR nevykonanie navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady "rovnosti zbraní", keď Ústavný súd SR v náleze z 26.1.2010, sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 18. Právne úvahy a skutkové závery súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádzajú výlučne z vykonaného dokazovania sú stručné, pretože sú striktne logické a inými slovami poukazujú na zjavnú (očividnú) dôkaznú insufienciu žalobcom predložených dôkazov (prostriedkov procesného útoku) vo vzťahu k hmotnoprávnym skutočnostiam, ktoré ho ako nositeľa primárneho dôkazného bremena v spore zaťažovali. 19. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch žalobcom navrhovaných svedkov V. Z. a H.. R. W. z dôvodov, ktoré ozrejmil v napadnutom rozhodnutí; z nich vyplýva, že pokiaľ žalobca v spore inými dôkaznými prostriedkami (listinami - účtovnými dokladmi) nepreukázal, že sa žalovaná na jeho úkor bez právneho dôvodu obohatila, resp. že poskytol žalovanej plnenie bez právneho dôvodu, tak na týchto skutkových záveroch by nič nezmenili ani výpovede navrhovaných svedkov. S takýmto procesným postupom sa odvolací súd stotožňuje, keďže má rovnako za to, že výpovede označených svedkov, by nemohli nič zmeniť na skutkových zisteniach založených na vykonaných listinných dôkazoch. Vo vzťahu k výsluchu svedka V. Z.S., ktorý mal preukázať skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, hodno uviesť, že hoci v čase tvrdeného bezdôvodného obohatenia žalovanej (2011 až 2015) bol jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, ale v Zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 30.6.2016 v Čl. 2.5 ako prevodca voči nadobúdateľovi prehlásil, že na obchodnom podiele neviaznu žiadne nesplatené peňažné záväzky voči spoločnosti, čím sa značne znižuje dôkazná hodnota jeho svedectva vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu; výpoveď znalca H.. R. W. na strane druhej mohla smerovať iba ku skutočnostiam týkajúcim sa ním vykonaných znaleckých úkonov, ktoré sú však bez dôkazného významu k uplatnenému nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže nepreukazujú spôsobenie ujmy žalobcovi. Nevykonaním týchto navrhovaných dôkazov sa žalobca nedostal do zjavne nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalovanou. 20. Odvolací súd ďalej pripomína, že pri hodnotení dôkazov (§ 191 C.s.p.) zohráva významnú úlohu vnútorné presvedčenie súdu; toto presvedčenie však nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov má svoje limity; jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 21. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia; súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu; súd prvej inštancie stručne, jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za nedôvodnú. V posudzovanej veci sa navyše jednalo o jednoduchý prípad aplikácie práva (tzv. easy case). 22. Súd prvej inštancie tak dospel k absolútne správnemu skutkovému záveru, že žalobca síce preukázal (hoci zrejmú a nespornú skutočnosť), že do nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej boli investované finančné prostriedky, avšak nepreukázal v spore podstatnú skutočnosť, že do týchto nehnuteľností boli investované jeho finančné prostriedky ani vecnú spojitosť predložených pokladničných dokladov a faktúr so stavbou rodinného domu žalovanej; nepreukázal teda, že sa na jeho úkor (ujmu) žalovaná vôbec obohatila a tým mu vznikla akákoľvek ujma. 23. Pretože žalobca v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).