Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/235/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200751 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1218200751.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobkyne: P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. B., B. X, zast. Priskou Olivovou, nar. 19.10.1983, bytom vo Veľkých Úľanoch, Kaplnská 1218/19, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, o určenie že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov na základe neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 24. mája 2018 č.k. 19Csp/13/2018-85 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úver zo spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov, súčasne žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2/Žalobkyňa ako prostriedok procesného útoku použila skutkové tvrdenia, že vzhľadom a finančnú tieseň uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.10.2015, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 7000,- eur. Žalovaný pripravil úverovú zmluvu, ktorú nemohla ovplyvniť a prebrať po jednotlivých článkoch, zmluva už bola žalovaným vopred naformulovaná. Mala za to, že žalovaný bude postupovať predovšetkým s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi - § 2 písm. u) a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedená zmluva zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto žiadala, aby súd tieto podrobil kontrole z úradnej moci. Za neprijateľné zmluvné podmienky označila: - absenciu rozpisu výšky, počtu a termínov splátok istiny, a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k nesplateným zostatkom - uvedenie dvoch rôznych údajov o výške RPMN a to RPMN 21,1% a priemerná RPMN 10,07%, čo na ňu pôsobí zmätočne, lebo reálna výška RPMN je 20,61% podľa interaktívnej kalkulačky uvedenej na portáli finančnej osvety a ochrany spotrebiteľa MF SR, - žalovaný pri uzavretí zmluvy dal žalobkyni podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej je zamestnávateľ oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve, maximálne vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy. Má za to, že takáto dohoda je neplatná. Tiež uviedla, že k podaniu žaloby ju vedie naliehavý právny záujem spočívajúci v tom, že ňou podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany jej práva, má sa žalobou dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvorí právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. 3/Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany použil skutkové tvrdenia popierajúce tvrdenia žalobkyne, k veci uviedol, že žalobkyňa sa predmetným žalobným návrhom domáha určenia bezúročnosti a bezodplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalobkyňou dňa 06.10.2015, a to z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2, písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ ide o dodržanie tejto zákonnej náležitosti, žalovaný zastáva názor, že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie o splátkach sú upravené v časti textu zmluvy označeného "Úver", kde sú obsiahnuté presne údaje o výške mesačnej splátky - 183,52 € pod bodom 30., o počte splátok - 60 pod bodom 36., o termíne konečnej splatnosti - 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 39. A tiež o termínoch splatnosti splátok, kde je uvedené: Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Má za to, že splnenie tejto zákonnej náležitosti je v súlade aj s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý vo svojom závere konštatoval: "článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave." Má za to, že náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je v danej úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K časti žaloby v ktorej žalobkyňa namieta RPMN a priemernú RPMN uviedol, že hodnota RPMN je v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uvedená správne a zreteľne, a to vo výške 21,1 %. V samotnej zmluve sú zreteľne uvedené aj predpoklady pre jej výpočet. RPMN bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. má sa za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretím dňom po dni jej podpisu. Tvrdenie žalobkyne, že výška RPMN v zmluve je zavádzajúca je nepravdivé, nakoľko žalobkyňa nepredložila žiaden právne relevantný dôkaz, resp. výpočet ako prílohu k žalobe na základe ktorého by bola uvedená výška RPMN nesprávna. Žalobkyňa vo svojej žalobe stotožňuje RPMN a priemernú RPMN a na základe toho je názoru, že je výška RPMN pre ňu zmätočná. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že ide o dva rôzne údaje, ktoré obidva predstavujú obligatórnu náležitosť, ktorú vyžadoval zákon 129/2010 Z.z. platný a účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. K namietanej Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že je len bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, využívaným v bankovom sektore pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Úpravu dohody o zrážkach zo mzdy taktiež zahŕňa aj § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorého účinnosť nastala od 01.05.2014. V zmysle tohto ustanovenia je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, iba že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Požiadavky na písomnú formu dohody ako aj na uzavretie vo forme osobitnej listiny boli v danom prípade splnené. Tento fakt je nesporný a nenamieta ho žiadna zo strán. Ako výslovne vyplýva z textu dohody nachádza sa na nej aj prehlásenie žalobkyne a žalovaného, že svojimi podpismi vyjadrujú súhlas s jej uzatvorením. Žalobkyňa dohodu bez akejkoľvek výhrady podpísala. Pokiaľ s jej uzatvorením nesúhlasila, mala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným neuzatvoriť. Takto prejavená vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobkyňa sama na základe vlastného rozhodnutia súhlasila s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. 4/Súd prvej inštancie podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a úradnej moci, pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky mal žalovaný vopred pripravené, do ktorej dopisoval iba údaje týkajúce sa osoby žalobkyne a to údaje o požadovanej výške úveru, žalobkyňa obsah tejto zmluvy nemohla ovplyvniť a ani ho neovplyvnila. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa vyčerpala úver v sume 7.000,- €, celkovo uhradila žalobcovi ku dňu 20.11.2017 sumu 4.398 €. Rovnako mal súd z obsahu úverovej zmluvy preukázané, že obsahuje rozpis splátok úveru a výšku jednotlivých splátok, termín splatnosti úverovej zmluvy, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorá je v primeranej výške a z tohto dôvodu sa spotrebiteľský úver nemôže považovať za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi účastníkmi písomne dohodnutá vo forme osobitnej listiny, nešlo o taký osobitný prípad, že by bola dohoda o zrážkach zo mzdy skrytá medzi iné /záverečné/ ustanovenia úverovej zmluvy. Naopak, ako už bolo uvedené, dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom, ktorú žalobkyňa samostatne podpísala, takže jej muselo byt zrejmé, k akému právnemu úkonu svoj podpis pripája, a prejav v listine mohol žalovaný opodstatnene považovať za jej prejav vôle, čo nespôsobuje neplatnosť samotnej úverovej zmluvy. Súd mal tiež v konaní preukázané, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, že žalobkyňa doposiaľ neuhradila žalobcovi sumu vyššiu ako jej bol poskytnutý spotrebný úver, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnej žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. 6/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Namietala, že aj keby sa súdneho procesu nezúčastnila, súd je povinný z úradnej moci preskúmať ňou predloženú zmluvu a podrobiť ju súdnej kontrole s poukazom na únijné právo, najmä smernicu o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo však súd prvej inštancie neurobil. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobkyni doručené 3 dni pred samotným pojednávaním, nebola preto dodržaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania. Súd rovnako zástupkyni žalobkyne odmietol vydať zápisnicu z pojednávania, písomné vyjadrenie sudkyňa odmietla založiť do spisu s tým, že nebolo doručené včas a súd na toto už nebude prihliadať. Rovnako namietala, že zápisnica neobsahuje všetko tak, ako žalobkyňa žiadala. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považovala za zjavne nezákonné a svojvoľné. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, žalobkyni neposkytol požadovanú ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. V rozhodovaní súdu prvej inštancie teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, a jeho rozhodnutie je arbitrárne. Zopakovala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky potrebné náležitosti, následkom ktorého úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa ako spotrebiteľ nemôže konať iným spôsobom len prostredníctvom podanej žaloby na súde. Ak je jej bránené obrátiť sa na tento orgán a to odmietnutím jej žaloby, súd porušuje ústavou garantované práva občana a sudca sa dopúšťa zneužitia právomoci verejného činiteľa. Podľa žalobkyne z iných rozsudkov všeobecných súdov vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy majú veľké nedostatky. Žalobkyňa podala riadnu a zdôvodnenú žalobu, doložila listinné dôkazy, napriek týmto skutočnostiam súd prvej inštancie v rozpore s únijným právom jej žalobu zamietol. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. 7/Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 8/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP), v zmysle § 380 ods. 2 CSP prihliadol na vady týkajúce sa procesných podmienok, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 9/Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom k uvedenému zneniu súdy častokrát zamietali žaloby, ktorými sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy, a to z dôvodu ich procesnej neprípustnosti. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z. V tomto článku sa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dopĺňa v § 11 o nový odsek 4, ktorý znie: Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18ba)". Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie: 18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že s ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako i určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. 10/Pri posudzovaní odvolacích námietok žalobkyne prihliadol odvolací súd na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý sa týka výkladu viacerých článkov Smernice Parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa výroku č. II a III tohto rozsudku čl. 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ uvedenej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 11/Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď bod 53 Rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku). Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017). 12/Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods. 2 CSP). Neposkytnutie dostatku času na prípravu na pojednávanie sa môže považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, pričom toto musí strana namietať v čase, kedy sa koná pojednávanie, pred ktorým strana nemala dostatok času na jeho prípravu resp. z toho dôvodu požiadať o odročenie pojednávania, čo sa však v súdenej veci nestalo. 13/Prioritne sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobkyne týkajúcej sa nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k porušeniu základného atribútu spravodlivého súdneho procesu. Po preskúmaní veci však odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že úver, poskytnutý žalobkyni žalovaným, nemožno považovať v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov a súčasne, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami nebola uzavretá v rozpore s právnymi predpismi. V tejto súvislosti taktiež odvolací súd poznamenáva, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR nepatrí do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu (viď aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 3/97, II ÚS 251/03). 14/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 15/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 16/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).