Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/166/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301899161 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1301899161.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkýň: 1/ Q. F., K.. X.X.XXXX, Š.. V. U. Y., 2/ U. U., K.. XX.X.XXXX, Š.. V.Ť. U. Y., R. O. Y. T.. Č.. XX, O., obe zast. JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Detvianska ul. č. 14, Bratislava, proti žalovanej: Q. U., K.. X. XX. XXXX, O. Y.Á. T.. Č.. XX, O., za účasti intervenienta na strane žalovanej: Slovenská S. V., I. D. Č.. XX, O., H. XX XXX XXX, zastúpená Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobkýň a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. júla 2016 č. k. 10C/151/2001- 756, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, (výrok III. ) p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 9.854,50 eur (výrok IV.), m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok 205,19 eur do 15 dní od doručenia rozsudku. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 8.683,52 euro do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalovanej ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 3.023,52 euro do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobu vo zvyšnej časti o náhradu škody titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného žalobkýň 1/, 2/ zamietol. Žalovanej súd prvej inštancie napokon uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 9.854,50 euro podľa priloženého platobného predpisu do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu. 2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 28.9.2000 žalovaná motorovým vozidlom zn. O. A. O.-XXX-O. narazila zozadu do autobusu jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu. Žalovaná bola za tento skutok trestne stíhaná pre trestný čin ublíženia na zdraví, ale trestné stíhanie bolo zastavené pre neprípustnosť, pretože poškodené nedali súhlas na jej trestné stíhanie. Pri tejto dopravnej nehode utrpeli jej spolujazdkyne - žalobkyne 1/, 2/ ťažké zranenia. Žalobkyňa 1/ utrpela trieštivú zlomeninu pravej stehnovej kosti, zlomeninu ľavej stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu ľavého zápästia, zlomeninu lebky v spánkovej oblasti bez vpáčenia, otras mozgu ľahkého stupňa, poúrazový šok ťažkého stupňa, poranenie chrupaviek a vnútorného menisku ľavého kolenného kĺbu. Zranenia natrvalo ovplyvnili jej zdravotný stav, znížili funkčné schopnosti jej organizmu, výrazne zasiahli do jej osobného života. Aj v súčasností trpí predovšetkým bolesťami v kolenách, tieto bolesti sú tak kľudové ako aj pri záťaži, pri chôdzi pociťuje zlú stabilitu, nosí ortézu, pri rannom vstávaní má stŕpnuté nohy a ľavú ruku, má tiež bolesti pri rotačnom pohybe predlaktia, ako aj pri rotácii tela voči dolným končatinám, ktoré sú lokalizované v oblasti bedrovej chrbtice. Podrobila sa opakovaným operačným zákrokom (osemkrát), závažnou komplikáciou liečby je ochorenie na chronickú hepatitídu B, ktorá preukázateľne vznikla v priebehu jej liečby po opakovaných operáciách a opakovanom podávaní transfúznych a infúznych prípravkov. Počas prvých 32 mesiacov po úraze absolvovala 100 dní pobytu v nemocničných zariadeniach, podrobila sa ďalším operačným výkonom (celkovo 11), podrobovala sa zdĺhavej a bolestivej rehabilitačnej liečbe a jej rehabilitácia trvá až doposiaľ. Je odkázaná na rehabilitačné pomôcky a pomoc druhých osôb, pričom jej liečba je zdĺhavá, bolestivá a náročná. Od roku 2003 absolvuje ambulantnú ortopedickú liečbu pre zmeny na skelete vznikajúce priamo v dôsledku úrazu, podstupuje v pravidelných ročných intervaloch kúry vnútrokĺbového podávania liečiv do kolien v 5 - týždňových cykloch. Jej stav si trvalo vyžaduje rehabilitačnú a medikamentóznu liečbu, ortézoterapiu, stav jej opornopohybového systému sa napriek zdĺhavej a bolestivej liečbe zhoršuje. Po úraze má trvalé následky spočívajúce vo výraznom obmedzení pohyblivosti kolenných kĺbov, v poúrazovom predčasnom opotrebovaní chrupaviek kolenných kĺbov a vo výraznom obmedzení schopnosti chôdze. Má skrátenú ľavú dolnú končatinu na úkor stehennej kosti o 3 cm, z čoho vyplýva porucha stability celkovej osovej kostry (chrbtice) a predčasné opotrebovanie segmentov v bedrovej oblasti. V oblasti ľavého predlaktia a zápästia je prítomné obmedzenie pohybu a oslabenie svalovej sily. V dôsledku dlhodobej imobilizácie žalobkyne 1/ (pripútanie na lôžko po úraze) došlo u nej k oslabeniu svalstva panvového dna a k poklesu maternice s nutnosťou gynekologického operačného riešenia. Tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa preukázané výpoveďou samotnej žalobkyne 1/, výpoveďami svedkov Q.. J. B., X. S., ktorá so žalobkyňou 1/ od prvotných hospitalizácií až doposiaľ vykonáva rehabilitáciu, ošetrujúceho lekára Q.. V. Č., syna žalobkyne 1/ U. F. a najmä znaleckým posudkom znalca Q.. Q.. D. S. č. 1/2011. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 18.3.2005 vyplýva, že žalobkyňa 1/ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho jej bola poskytnutá osobná asistentka v rozsahu 1.208 hodín ročne, kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla v rozsahu 1.000 Sk mesačne a príspevok vo výške 500 Sk mesačne na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Podľa posudku z 19.2.2007 (č.l. 332) je žalobkyňa 1/ od 7.2.2007 invalidná v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., pričom miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 %. Sociálna poisťovňa jej však pre nesplnenie zákonných podmienok nemohla priznať invalidný dôchodok (žalobkyňa 1/ nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia). 3. Žalobkyňa 2/ utrpela zlomeninu vonkajšieho členka s luxáciou, zlomeninu tela pravej ramennej kosti, poškodenie pravého vretenného nervu, otras mozgu ťažkého stupňa, poúrazový šok ťažkého stupňa, zlomeniny dvoch rebier vľavo, pomliaždenie brušnej steny ťažkého stupňa, oderky a rany tváre. Tieto zranenia si vyžiadali operačné riešenia, pri ktorých došlo ku komplikáciám, po prvotnom ošetrení luxačnej zlomeniny pravého členka dochádza k vývoju defektu kožného krytu, ktorý je spôsobený odumretím pohmoždených mäkkých tkanív po úraze, stav sa navyše komplikuje bakteriálnou infekciou. Žalobkyňa 2/ sa podrobila dvom operačným výkonom, následne zdĺhavej a bolestivej rehabilitačnej liečbe sťaženej neschopnosťou opory pravej hornej končatiny po operačnej liečbe zlomeniny a po poškodení pravého vretenného nervu. Jej zdravotný stav sa od roku 2005 zhoršuje, vyžaduje si neurologickú, rehabilitačnú, ortopedickú, reumatologickú a psychologickú liečbu. Predmetné zranenia zanechali u nej trvalé následky spočívajúce vo výraznom bolestivom obmedzení hybnosti pravého členkového kĺbu, v jeho nestabilite v obmedzení pohybu v pravom lakti a v ramene, v zmenenej statike a dynamike s predčasným obmedzením segmentov v bedrovej oblasti chrbtice a výraznom obmedzení základného pohybového stereotypu - schopnosti chôdze a to napriek tomu, že od úrazu až doposiaľ využila všetky možnosti na zlepšenie jej zdravotného stavu. pokiaľ ide o prognózu vývoja jej zdravotného stavu, možno v budúcnosti predpokladať rozvoj degeneratívnych zmien a ťažkostí. Žalobkyňa 2/ mala tiež problémy a maternicou riešené operačnou liečbou. Od roku 2005 trpí bolesťami krčnej chrbtice a od roku 2009 aj bolesťami bedrovej chrbtice v príčinnej súvislosti s úrazom v miere 60 %. Tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa preukázané výpoveďou žalobkyne 2/, výpoveďami svedkov S. U. - manžela žalobkyne 2/, P.. Q.. J. B., Q.. X. S. a znaleckým posudkom znalca Q.. Q.. D. S.Č.. Žalobkyňa 2/ je na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 2.6.2010 osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (miera funkčnej poruchy 90 %), je odkázaná na sprievodcu a rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 28.3.2011 jej bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 134,50 eur mesačne. 4. Okrem uvedených fyzických zranení obe žalobkyne utrpeli v dôsledku predmetnej dopravnej nehody závažné psychické následky trvalého charakteru. U žalobkyne 1/ ide o posttraumatickú stresovú poruchu s vysokou úzkosťou s opakovaným prežívaním traumatickej udalosti, trpí fóbiou z cestovania autom s pocitmi neistoty, bezradnosti, depresívneho ladenia so znížením sebahodnotenia. Táto porucha prešla do chronického štádia s príznakmi trvalo zmenených osobnostných rysov charakteru poruchy osobnosti, ktoré budú trvať naďalej, obmedzujú ju výraznou mierou vo všetkých oblastiach života, teda v spoločenskej, rodinnej, kultúrnej a športovej. Ide o trvalú psychickú poruchu. Aj žalobkyňa 2/ trpí posttraumatickou stresovou poruchou s chronickým priebehom, pričom nemožno vylúčiť pretrvávajúce funkčné poruchy centrálneho nervového systému následkom ťažkého otrasu mozgu pri nehode, ktoré sa v súčinnosti s posttraumatickou stresovou poruchou a ďalšími vplyvmi podieľali na vývine demencie ľahkého až stredného stupňa. V dôsledku toho došlo u nej k masívnej redukcii sociálnych kontaktov až k sociálnej izolácii. 5. Posudkami vypracovanými Q.. J. B. - primárom kliniky úrazovej chirurgie E. U.. J.. P. B. O. bolo bolestné u žalobkyne 1/ ohodnotené počtom bodov 527,5 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1.950. U žalobkyne 2/ bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 433,75 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 835. Tieto lekárske posudky Q.. J. B. vyhodnotil aj súdom prvej inštancie ustanovený znalec Q.. Q.. D. S. ako adekvátne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že na ich základe poskytol intervient žalobkyniam poistné plnenie. 6. Pokiaľ ide o bolestné, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Pokiaľ ide o predmet sporu v súvislosti s vyčíslením nárokov a výpočtu konkrétnych súm, podľa súdu nie je v danom prípade pri uplatňovaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolesti rozhodujúcim hľadiskom samotné matematické vyčíslenie, ale rozsah vyjadrený základným počtom bodov a násobkom mimoriadneho zvýšenia, ktorý si žalobkyne jednoznačne uplatnili a ktoré nezameniteľne vymedzujú rozsah žalovaného nároku (mimoriadne zvýšenie bolestného). V prípade žalobkyne 1/ v rozsahu 30-násobku základného bodového hodnotenia a žalobkyne v 2/ rade v rozsahu 25-násobku základného bodového hodnotenia, pričom hodnota bodu je stanovená v čase vzniku škody v sume 60,- Sk/bod (§ 7 ods. 1 cit. vyhl.). Ohľadom zvýšenia základného počtu bodov bolestného pri úrazoch podľa sadzobníka (časť B. bod I. Prílohy cit. vyhl.) neuplatňuje sa § 6 (ako pri SSU), ale postup zvýšenia max. na dvojnásobok (príp. zníženia) zákl. počtu bodov je stanovený v rámci Zásad pre hodnotenie bolesti v bodoch 5/ až 8/ časti A bod I. Prílohy cit. vyhlášky. Čo sa týka hodnotenia bolestného v oboch prípadoch žalobkýň, je významným moment „ustálenia zdravotného stavu“ poškodených do tej miery, že bolo možné ohodnotiť vytrpenú bolesť pri samotnom úraze v čase dopravnej nehody a pri liečení a odstraňovaní následkov poškodenia zdravia v príčinnej súvislosti s touto nehodou, vrátane sťaženia zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti (§ 2, časť A, bod I. ods. 1/ Prílohy cit. vyhl.). V danom prípade k ustáleniu zdravotného stavu pre účely hodnotenia bolestného podľa ošetrujúceho lekára Q.. B. a aj podľa znalca Q.. S. prišlo definitívne u žalobkyni 1/ v auguste 2001, a u žalobkyni 2/ koncom júla 2001. Pri výške bodového hodnotenia bolestného potom súd vychádzal u oboch žalobkýň z Posudkov o bolestnom podaných ošetrujúcim lekárom Q.. J. B. zo dňa 16. 7. 2001 a z 30.4.2003 (žalobkyňa 1/) a 24.7.2001 (žalobkyňa 2/), potvrdených v záveroch Znaleckých posudkov č. 1/2011 a č. 2/2011 z 5.8.2011 Q.. Q.. D. S. tak, ako bolo bolestné hodnotené do ustálenia zdravotného stavu oboch žalobkýň konštatovanom obomi posudzujúcimi lekármi (júl, august 2001), vrátane dobodovania bolestného posudkom Q.. B. z 30.4.2003, podľa ods. 9/ časti A bod I. Prílohy cit. vyhlášky, za operácie zapríčinenej pôvodným poškodením zdravia (odstránenie OS materiálu z pravej a ľavej stehnovej kosti), a to zo základného bodového hodnotenia bolestného u žalobkyne 1/ počtom 527,50 bodov a u žalobkyni 2/ počtom 433,75 bodov. Súd potom vychádzajúc z vykonaného dokazovania zo skutkového stavu zisteného z predložených listinných dôkazov, z obsahu výpovedí žalobkýň, znalcov vypočutých v konaní a ich odborných záverov uvedených v citovaných posudkoch, z písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára Q.. B., záverov znalca Q.. S. uvedených v podaných posudkoch a pri výsluchu na pojednávaní súdu, podľa názoru súdu v prípade oboch žalobkýň išlo výnimočný prípad ohľadom vytrpenej bolesti, oproti iným prípadom obdobných zranení a boli dané podmienky pre mimoriadne zvýšenie bolestného a postup podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Z.z. Súd pri svojej úvahe zohľadnil u žalobkyne 1/ okolnosť, že sa podrobila početným operáciám (celkom 11), pričom túto operačnú liečbu znalec hodnotil ako mimoriadne bolestivú pre nutnosť reoperačných výkonov a výskytu komplikácií v priebehu liečby (obnovenie bolesti v oblasti pravej stehnovej kosti, nezhojenie sa zlomeniny, reosteosyntéza pravej aj ľavej stehennej kosti Kuentscherovým klincom, pri pretrvávajúcich výrazných bolestiach v ľavom kolennom kĺbe). Prítomnosť výrazných bolestí v oblasti ľavého kolenného kĺbu v priebehu celej operačnej liečby u žalobkyne 1/ znalec v posudku opakovane konštatoval a za závažnú komplikáciu liečby, pre ktorú sa bolestivosť zvyšovala, znalec označil ochorenie na chronickú hepatitídu B, ktorá preukázateľne vznikla počas tejto liečby, po opakovaných operáciách a opakovanom podávaní transfúznych a infúznych prípravkov na tlmenie bolesti. Vytrpená bolesť ako ju znalec popísal, je bezpochyby v príčinnej súvislosti s poškodeniami ktoré utrpela žalobkyňa 1/ pri dopravnej nehode dňa 28.9.2000 a následkami zranení a ich liečbou. Navyše v dôsledku dlhodobej imobilizácie (pripútania na lôžko) po úraze došlo u žalobkyni 1/ aj ďalším poškodeniam zdravia (k oslabeniu svalstva panvového dna, poklesu maternice) čím sa samotné utrpenie a bolesť z úrazu zvyšovala. Súd prihliadol v tejto súvislosti aj na tú okolnosť, že situáciu komplikovalo aj to, že zranenia postihovali zároveň obe dolné končatiny a aj hornú končatinu, čo taktiež zvyšovalo bolestivosť pri polohovaní, manipulácii s pacientkou a pod. Napokon súd ako mimoriadnu okolnosť zohľadnil vychádzajúc z odborného vyjadrenia znalca to, že žalobkyňa utrpela zranenie stehennej kosti v strede, v mieste anatomicky nevýhodnom pre hojenie, čím sa zhojenie u žalobkyne 1/ oproti obdobným operáciám predĺžilo z cca 3 mesiacov, resp. bez operácie 6 až 8 mesiacov, na viac ako 3 roky, čím sa mimoriadne predĺžila aj doba bolesti, sťažila sa zdravotná pohoda žalobkyne 1/ a bola dlhodobo vystavená útrapám z obmedzenia pohybu. Napokon ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa v porovnaní s obdobnými stavmi súd zohľadnil aj to, že zdrojom bolesti u žalobkyne 1/ boli ťažké poškodenia zdravia zároveň v štyroch prípadoch (polytrauma), ktorú z hľadiska konkrétnych zdravotných poškodení znalec hodnotil ako zriedkavú, tzn. že ani základné hodnotenie bolesti pri uplatnení zásad hodnotenia a postupu podľa cit. vyhlášky nemôže takúto osobitosť prípadu predpokladať a vyjadriť optimálnym počtom bodov. V prípade žalobkyne 2/ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadom bolestného uviedol: „U žalobkyne 2/ súd prihliadol ako na okolnosť hodnú mimoriadneho zvýšenia náhrady za vytrpenú bolesť na súbor komplikácií, ktoré v konečnom dôsledku jej spôsobili zvýšené utrpenie z bolesti, konkrétne že pri operáciách zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, došlo k odumretiu pohmoždených mäkkých tkanív po úraze a bakteriálnej infekcii, ktorá od počiatku vyžadovala bolestivú rehabilitačnú liečbu, sťaženú neschopnosťou opory pravej hornej končatiny pre operáciu zlomeniny a poškodení pravého vretenného nervu, z ktorého dôvodu znalec konštatoval, že daný prípad bol oproti obdobným charakterizovaný mimoriadnou bolestivosťou, tiež aj z dôvodu, že zlomenina ramennej kosti u žalobkyne 2/ bola veľmi zle anatomicky umiestnená, pre hojenie v nevýhodnej anatomickej časti ramena, a hojenie zlomeniny bolo práve pre túto okolnosť bolestivejšie ako iných prípadoch. Taktiež ako v prípade žalobkyne 1/ znalec ako prípad hodný osobitného zreteľa v porovnaní s obdobnými stavmi zohľadniť to, že naraz došlo k viacerým vážnym zraneniam (polytrauma), preto zlomenina nebola operačne liečená ihneď, ale až následne a v konečnej fáze pre hojenie mimoriadne bolestivým spôsobom (troma prútmi podľa Hacketala). Konkrétne v prípade žalobkyne 2/ spôsobovala dlhšie hojenie zinfikovanie zlomeniny, horšie dýchanie v dôsledku zlomeniny rebier, poranenie vretenného nervu zhoršovalo dobu hojenia zlomeniny ramennej kosti a aj ďalších zlomenín, existencia pomliaždenia brušnej steny ťažkého stupňa znevýhodňovala dýchanie, tzn. okysličovanie krvi a tým aj hojenie a naopak, zvyšovala bolestivosť pri hojení. 7. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval za primerané vytrpenej bolesti mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť u žalobkyne 1/ na 10 - násobok základného počtu bodov, čo je vo finančnom vyjadrení 316.500 Sk = 10.505,87 eur (527,50 bodov x 60 Sk x 10 = 316.500 Sk). Po odpočítaní už vyplatenej náhrady z titulu odškodnenia žalobkyni 1/ intervenientom v sume 1.822,35 eur, teda patrí žalobkyni 1/ z titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného odškodnenie vo výške 8.683,52 eur. Vzhľadom na to súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ 8.683,52 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. v prípade žalobkyne 2/ považoval súd prvej inštancie za primerané povahe vytrpenej bolesti mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného na 5 - násobok základného počtu bodov, tzn. vo finančnom vyjadrení 433,75 bodov x 60,- Sk x 5 = 130.125 Sk =4.319,36 euro. Po odpočítaní už vyplatenej náhrady z 1/ 1/ rade z titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného odškodnenie vo výške 3.023,52 eur. Vzhľadom na to súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ z tohto titulu sumu 3.023,52 eur a vo zvyšku v tejto časti žalobu zamietol. zamietol. Súd prvej inštancie dodal, že samotná skutočnosť, že ošetrujúci lekár a znalec nehodnotili u žalobkýň bolestné pri poškodení zdravia v dôsledku nehody v jednotlivých položkách maximálnym počtom bodov stanovených vyhláškou, automaticky neznamená, že základné bodové hodnotenie bolestného nemožno zvýšiť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že počet bodov ( hodnotených následkov) vyjadruje rozsah, charakter, príp. dôsledky poškodenia zdravia výlučne z odborného, lekárskeho hľadiska, ale nezohľadňuje konkrétne spomínané okolnosti spočívajúce v osobe poškodeného a osobitosti konkrétneho prípadu. Práve tieto okolnosti skúma a hodnotí súd v rámci konania o mimoriadne zvýšenie odškodnenia nad rámec určený základným počtom bodov, príp. zvýšeného podľa § 6 pri SSU al. pri bolestnom podľa Zásad pre hodnotenie bolesti v bodoch 5) až 8) časti A bod I. Prílohy cit. vyhlášky. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech sporových strán podľa § 255 ods. 2 C.s.p. 9. Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Súd zároveň zaviazal žalovanú na úhradu súdneho poplatku podľa výsledku konania v súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho jeho prílohu podľa pripojeného Platobného predpisu, nakoľko žalobkyne sú tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. i/ cit. zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Pri určení výšky súdneho poplatku vychádzal súd podľa výsledku konania z priznaných súm z titulu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia bolestného a SSU a to žalobkyni 1/ spolu vo výške 121.310,83 eur (112.627,31 eur + 8.683,52 eur) a žalobkyni 2/ spolu vo výške 42.935,52 eur (39.912 eur + 3.023,52 eur). Nakoľko ide o samostatné nároky, súdny poplatok žalobkyne 1/ je 7.278,50 eur a žalobkyne 2/ je 2.576 eur podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, tzn. súdny poplatok ktorý je žalovaná povinná zaplatiť podľa pripojeného Platobného predpisu, predstavuje spolu sumu 9.854,50 eur.“ 10. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobkyne a napadli ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnili v podstate tým, že vzhľadom na mimoriadne zložité a bolestivé zranenia zvýšenie bolestného 10, resp. 5 - násobne nie je postačujúce. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná a napadla ním výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Uviedla, že už v minulosti bola zaviazaná na náhradu trov konania a trovy konania aj uhradila. V doplnení odvolania na výzvu súdu prvej inštancie žalovaná uviedla, že už v minulosti zaplatila súdny poplatok, ktorý jej nebol vrátený. Preto zaplatenie poplatku na základe napadnutého rozsudku by bolo duplicitné. 12. Intervient vo vyjadrení k odvolaniam navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že dôvodné je iba odvolanie žalovanej. 14. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že rozsudkom z 30.6.2014 č.k. 6 Co 332/2014-712 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z 18.9.2013 č.k. 10C/151/2001- 681 vo výrokoch, ktorými bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 112.627,31 eur z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobkyni 2/ sumu 39.912 eur z toho istého titulu a v časti bolestného uvedený rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na to predmetom konania zostal nárok žalobkýň na mimoriadne zvýšenie bolestného. 15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na jeho základe zistil správne skutkový stav veci. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo veci samej aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku vo veci samej a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Žalobkyniam sa odvolaním nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej. K odvolaniu žalobkýň treba uviesť, že svoje tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie im priznal bolestné v nepostačujúcej výške, resp. že bolestné nezvýšil tak, aby to zodpovedalo bolestiam, ktoré v dôsledku svojich zranení utrpeli, v odvolaní ničím nepodložili a v tomto ohľade ani v odvolaní nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Preto ich záver, že zvýšenie bolestného napadnutým rozsudkom je nepostačujúce, treba hodnotiť ako ich subjektívny, ničím nepreukázaný a nedoložený názor. 16. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie žalobkýň nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok III.). 17. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom z 24.10.2003 č.k. 10C 151/01- 106 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 4.287.600 Sk z titulov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobkyni 2/ z tých istých titulov sumu 1.813.987,50 Sk a vo zvyšku konanie zastavil. Súčasne súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok 290.695 Sk (9.649,31 eur). Zo záznamu o platbe z 23.5.2005 (č.l. 152) vyplýva, že žalovaná tento súdny poplatok zaplatila dňa 19. 5. 2005. Odvolací súd uznesením z 5.11.2009 č.k. 6Co 255/09-267 zrušil spomenutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, vo výroku o trovách konania a o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozsudkom z 18.9.2013 č.k. 10C/151/2001-681 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 142.322.25 eur z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobkyni 2/ sumu 60.213,35 eur z toho istého titulu. Súčasne súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok 12.152 eur. Odvolací súd rozsudkom z 30.6.2014 č.k. 6 Co 332/2014- 712 naposledy spomenutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 112.627,31 eur s titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a žalobkyni 2/ sumu 39.912 eur z toho istého titulu. Vo zvyšku, t. j. v časti bolestného, ako aj vo výroku o trovách konania a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok 12.152 eur, odvolací súd uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutým rozsudkom zo 7.7.2016 č.k. 10C/151/2001-756 súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 8.683,52 eur z titulu bolestného a žalobkyni 2/ sumu 3.023,52 eur z toho istého titulu. 18. Možno teda zosumarizovať, že žalobkyniam bola v konečnom dôsledku z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného priznaná spolu suma 164.246,35 eur, toho žalobkyni 1/ bola priznaná suma 121.310,83 eur a žalobkyni 2/ suma 42.935,52 eur. Žalovaná je teda v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. povinná zaplatiť v prípade žalobkyne 1/ poplatok vo výške 7.278,50 eur (6 % zo sumy 121.310,83 eur) a v prípade žalobkyne 2/ poplatok vo výške 2.576 eur. Spolu je teda žalovaná povinná zaplatiť poplatok vo výške 9.854,50 eur. Žalovaná zaplatila dňa 19.5.2005 poplatok vo výške 9.649,31 eur a tento poplatok jej doposiaľ nebol vrátený. 19. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 9.854,50 eur. Nezohľadnil totiž tú skutočnosť, že žalovaná už zaplatila poplatok vo výške 9.649,31 eur. Žalovanej teda zostala poplatková povinnosť vo výške 205,19 eur (9.854,50 - 9.649,31 = 205,19 eur). Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná súdny poplatok 9.649,31 eur zaplatila na základe rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol neskôr v odvolacom konaní zrušený. Z ust. § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. však vyplýva, že tento poplatok jej nemožno vrátiť, pretože uplynuli viac ako tri roky od konca kalendárneho roku, v ktorom žalovaná tento poplatok zaplatila (zaplatila ho v roku 2005). 20. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 9.854,50 eur, tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 205,19 eur. 21. Výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo žalobe vyhovené (výroky I., II.) neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní vo veci samej úspech, nepriznal nárok na ich náhradu, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).