Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/325/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307207296 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307207296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: P.M. R., Y. K., so sídlom v K., T.: XX XXX XXX, zast. MAPLE & FISH, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dunajská 15/A, proti žalovanému: A. O. Y., so sídlom Z. K., K. R. XX, T.: XX XXX XXX, o vydanie nehnuteľných vecí, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. marca 2015 č.k. 8C/323/2012-413 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti a časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k vo výroku označeným nehnuteľnostiam do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku (v časti týkajúcej sa pozemkov parcely registra ". A. O. Č. XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX) žalobu žalobcu zamietol a napokon vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2/Žalobou sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd navrátil vlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na O. Z. Č..XX, kat. územie K., na PK Z. Č..XX, katastrálne územie B., a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Dôvodil tým, že je útvarom rímskokatolíckej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou v zmysle zák. č.308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností a má za to, že on, resp. jeho právny predchodca bol pôvodným výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, ktorých vydania sa žalobca domáhal. Žalobca dňa 24.04.2006 vyzval žalovaného podľa zák. č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie. Všetky požadované nehnuteľnosti sú poľnohospodárskou pôdou, alebo lesným pôdnym fondom a teda spĺňajú všetky náležitosti v zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona, pre vydanie týchto nehnuteľností. Žalobca v rámci žaloby uviedol, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z jedného z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 zák. č.161/2005 Z.z. Žalobca od podania žaloby niekoľkokrát špecifikoval a upresňoval petit žaloby, ustálený predmet žaloby súd konštatoval až v podaní 23.03.2012, resp. 24.04.2013. 3/Žalobca v zmysle § 5 ods.1 Reštitučného zákona uplatnil nárok na vydanie nehnuteľných vecí reštitučnou výzvou zo dňa 20.4.2006 ktorú žalovaný prevzal dňa 24.04.2006, a výzvou zo dňa 21.04.2006, ktorú žalovaný prevzal dňa 27.04.2006, teda v zákonnej prekluzívnej lehote. 4/Žalovaný vo svojich námietkach namietal nevykonateľnosť žalobného návrhu v časti týkajúcej sa parcely registra ". A. O. Č.A. XXXX/X, XXXX/X a XXXX, ktorých vydanie nie je možné z dôvodu ich neexistencie podľa evidencie v katastri nehnuteľností. 5/Súd mal za preukázané, že O. Č..XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX boli v rámci projektu pozemkových úprav, ktorý bol v k.ú. K. schválený rozhodnutím č.j. OPÚ:/2007/448/2012-755/JD zo dňa 08.10.2012 prevedené na iné fyzické osoby a v súčasnosti tieto parcely už nie sú evidované v katastri nehnuteľností, v rámci pozemkovej úpravy boli tieto parcely rozdelené a stali sa súčasťou viacerých parciel. Žalobca predložil grafickú identifikáciu predmetných parciel zo dňa 17.04.2013 vyhotovenú spoločnosťou G. W., A..P..U.. Žalobca žiadal vydať aj tieto pozemky aj keď má vedomosť, že sú vo vlastníctve už viacerých fyzických a to z dôvodu, že nemal vedomosť o tom, že prebiehajú pozemkové úpravy, ale predovšetkým neboli účastníkmi konania o pozemkových úpravách a nemal možnosť namietať skutočnosť, že k dotknutým pozemkom bol uplatnený reštitučný nárok. Žalovaný z titulu svojej pozície mal možnosť a povinnosť upozorniť obvodný pozemkový úrad o tom, že k niektorým pozemkom bol uplatnený reštitučný nárok a teda by mali byť vyňaté z pozemkových úprav. Z titulu nadobudnutia, zapísaného na liste vlastníctva Č..XXXX, mal súd za preukázané, že žalobca bol rovnako účastníkom tohto konania a musel mať vedomosť o prebiehajúcich pozemkových úpravách. Súd voči týmto parcelám a to XXXX/X, XXXX/ X Q. XXXX žalobu zamietol, nakoľko vydanie takýchto parciel nie je možné z dôvodu ich neexistencie podľa evidencie v katastra nehnuteľnosti a nevykonateľnosti takéhoto petitu. Zároveň tieto parcely sú rozdelené na jednotlivé parcely, ktorých vlastníkom sú iné fyzické osoby a nie žalovaný. Reštitučný zákon definuje povinnú osobu v ustanovení § 4 ods.1 reštitučného zákona, pričom povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Aj z tohto dôvodu súd žalobu v časti zamietol, nakoľko žalovaný voči týmto parcelám nie je pasívne legitimovaný. 6/Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca si uplatnil svoj nárok na vydanie nehnuteľností reštitučnými výzvami, v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. V reštitučnej výzve označil nehnuteľnosti odkazom na PKV a to PKV Č..XX C. Ú. K. a O. Č..XX katastrálne územie B.. Z PK vložky Č..XX C..Ú.. K. súdu vyplýva, zo zápisu v časti K. O..Č..X z 27.10.1054 podľa administratívnej dohody o prevode správy nár. majetku sa vkladá vlastnícke právo pre Československý štát - Správa ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárstvo, oblastnej pobočky v Bratislave. Súd mal taktiež z výmeru Okresného národného výboru v Pezinku zo dňa 14.4.1950 zn. 611-31-1950-VIII. preukázané, že štát označené nehnuteľnosti poštátnil podľa zákona č. 46/1948 Sb. Je pravdou, že v PKV absentuje zápis o poštátnení a je poznamenaná len zmena správy v zmysle administratívnej dohody. Je nepochybné, že k poštátneniu došlo v rozhodnom období a z dôvodu podľa § 3 ods.1 písm. c) reštitučného zákona. Čiže zápis svedčí v prospech Československého štátu, pričom tieto nehnuteľnosti sú v súčasnosti v správe Slovenského pozemkového fondu. Pokiaľ ide o parcely Č.. XXXX/ X, XXXX/X Q. XXXX súd mal za preukázané, že boli najprv vedené v O. Č.. XX C..Ú. K. následne boli dňa 24.12.1954 odpísané do PKV č. 871 k.ú. Báhoň a z tejto PKV boli dňa 5.8.1960 odpísané do O. Č.. XXX C..Ú.. K., kde bolo taktiež iba poznamenané, že podľa administratívnej dohody zo dňa 31.12.1959 - v správe odboru pôdohospodárstva rady ONV Bratislava v celosti. V tomto prípade absentuje zápis o poštátnení nehnuteľností, ale poznámka o zmene správy na podklade administratívnej dohody nepochybne preukazuje, že štát odňal pôvodnému vlastníkovi aj tieto nehnuteľnosti. Parcely, ktorých vydania sa žalobca domáhal, prešli v rozhodnom období na štát a to buď s poukazom na ust. § 3 ods.1 písm. c) alebo písm. h) zák.č. 161/2005 Z.z., čo inak znamená, že bol naplnený reštitučný dôvod pre ich vydanie. 7/Žalobca počas konania niekoľkokrát špecifikoval petit žaloby a to z dôvodu, že išlo zastavané časti jednotlivých parciel, ktoré vydanie reštitučný zákon neumožňuje a preto súd konanie voči týmto parcelám zastavil. Žalobca so žalovaným počas konania uzavreli aj dohodu o navrátení vlastníckeho práva k časti žalovaným nehnuteľnostiam. Predmetom konania ostali parcely, ktoré boli vytvorené geometrickým Č..XXXX/XX C..Ú.. K. z O. Č..XXX/X Q. XXX/XX a ďalej parcely Č..XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX. Geometrickým plánom boli vytvorené parcely, ktoré zohľadňujú aktuálny skutkový stav t. j. geometrickým plánom sa vyčlenili časti jednotlivých parciel, ktoré nemôžu byť v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. predmetom vydania. Z vyššie uvedeného súd žalobe v časti vyhovel nakoľko ustálil, že vo vzťahu C. O.. Č..XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX bol naplnený reštitučný dôvod podľa zák. č.161/2005 Z.z. a preto nárok žalobcu na vrátenie týchto parciel súd pokladal za dôvodný. Pokiaľ ide o O. XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX, súd žalobu v časti zamietol, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, tieto boli v rámci projektu pozemkových úprav, ktorý bol v C..Ú.. K. schválený rozhodnutím č.j. OPÚ:/2007/448/2012-755/JD zo dňa 08.10.2012 prevedené na iné fyzické osoby a v súčasnosti tieto parcely už nie sú evidované v katastri nehnuteľnosti, v rámci pozemkových úprav boli tieto parcely rozdelené a stali sa súčasťou viacerých parciel. Tieto parcely nie sú evidované v katastri nehnuteľnosti, v prípade vyhovenia v tejto časti by takýto petit bol nevykonateľný a zároveň žalovaný nie je držiteľom týchto parciel a preto ani nie je pasívne legitimovaný. 8/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu strán konania a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Tu súd poukázal na to, že žalobca vo výzve na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nešpecifikoval nehnuteľnosti, iba poukázal na PK vložku. Z dôvodu hroziacej preklúzie práva žalobca podal žalobu na súd dňa 24.4.2007, kde následne niekoľkými podaniami špecifikoval petit a zobral žalobu (sčasti) späť. Žalobca v podaní 27.6.2007 sám uviedol, že predmetom žaloby sú tiež parcely, ktoré žalobca v súčasnosti schopný špecifikovať iba pozemkovoknižným stavom, pretože Správa katastra Pezinok vyhotovila iba čiastočnú identifikáciu žalovaných nehnuteľností, následne čoho parcely nie je možné špecifikovať aktuálnym stavom vedeným v katastri nehnuteľností. Aby bolo možné upraviť žalobný petit v tejto časti v zmysle aktuálnej evidencie v katastri nehnuteľností, žalobca požiadal Správu katastra Pezinok. To znamená, že žalobca v čase podania žaloby nemal ustálený žalobný petit, ako aj preukázanie reštitučného dôvodu. Reštitučný titul žalobca preukázal až v priebehu konania, kde súdu doložil do spisu dňa 21.09.2009 výmer v prospech vlastníctva štátu v zmysle zák. 46/1948 Sb. Žalobca špecifikáciu nehnuteľností definitívne ustálil až podaním zo dňa 24.4.2013. Z toho dôvodu nemôže byť žalovanému na ujmu, že neuzavrel so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľností do 60 dní odo dňa doručenia výzvy v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z.z., uzavrel súd prvej inštancie. 9/Proti tomuto rozsudku v žalobe zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal včas odvolanie žalobca. Samotná skutočnosť, že nevydané pozemky boli v rámci pozemkových úprav rozparcelované a prevedené na viaceré iné osoby podľa neho ešte nie je dôvodom, pre ktorý by súd mal žalobu zamietnuť. Súd mal posúdiť, či vo vzťahu k týmto pozemkom sú splnené podmienky vyžadované zákonom a na podklade toho rozhodnúť. Skutočnosť, že rozsudok by v tejto časti bol nevykonateľný, nebráni tomu, aby súd žalobe vyhovel. Žalobca preukázal, že pôvodným vlastníkom pozemkov bol cirkevný subjekt, ako aj svoje oprávnenie uplatňovať reštitučný nárok k týmto. V konaní bolo preukázané, že došlo k poštátneniu dotknutých pozemkov a stalo sa tak v rozhodnom období. Žalobca teda preukázal splnenie všetkých podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre úspech v konaní. Žalovaný ako účastník pozemkových úprav nenamietal, že ide o nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok. Žalovaný za tieto pozemky obdržal náhradné pozemky, žalobcovi hrozí, že bude ukrátený na svojich právach. Podľa žalobcu žalovaný porušil povinnosť v zmysle ustanovenia § 4 ods.2 reštitučného zákona, podľa ktorého povinná osoba je povinná s nehnuteľnými vecami až do navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže vec previesť do vlastníctva iného, ktorý právny úkon je neplatný. Nemožno pritom súhlasiť s námietkami žalovaného, že uvedené skutočnosti mal možnosť namietať aj žalobca., žalobcovi nemôže byť na ujmu to, že žalovaný pochybil. Vo vzťahu výroku o trovách konania žalobca poukázal na konštantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej postačuje, ak oprávnená osoba uplatní nárok reštitučnou výzvou, kde označí pozemky odkazom na PK vložku a katastrálne územie, čo žalobca splnil. Vzhľadom na krátkosť času žalobca nebol objektívne schopný už v žalobe presne identifikovať nehnuteľnosti, vydania ktorých sa domáhal, žalovaný mu v tomto smere neposkytol žiadnu súčinnosť. Žalobca namietal, že v konaní mal prevažujúci úspech a preto by mal mať nárok na priznanie náhrady trov konania. V závere žalobca namietol nedostatočné odôvodnenie napadnutých častí rozsudku súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho majú byť závery súdu nepreskúmateľné, rozsudok je v napadnutej časti arbitrárny a právne nepodložený. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby napadnutú časť rozsudku zmenil a žalobe v celosti vyhovel. 10/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach za vecne správny. Súd pri vydaní rozhodnutia musí okrem iného prihliadať na vykonateľnosť vydaného rozhodnutia, teda musí brať do úvahy, či v petite žalobcom označené nehnuteľnosti reálne existujú, sú označené spôsobom ako sú v katastri nehnuteľnosti evidované a sú vo vlastníctve subjektu, ktorým má byť zaviazaný povinnosťou ich vydať. Predmetné nehnuteľnosti v časti v čase vyhlásenia rozsudku žiadne z uvádzaných kritérií neobsahovali, nakoľko zanikli vykonaním projektu pozemkových úprav nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Senci zo dňa 8.10.2012 o schválení vykonania projektu pozemkových úprav Z. C..Ú.. K.. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalobcu, že nevykonateľnosť rozsudku by nemala byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Predmetné nehnuteľnosti, tak ako boli označené v petite žalobného návrhu, neboli spôsobilé na vydanie z dôvodu ich zániku v dôsledku pozemkových úprav, teda zmeny označenia pozemkov, ich výmery, polohy, tvaru a vlastníctva, pričom súd nemohol riešiť v tomto konaní akýkoľvek iný nárok žalobcu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý mu zo zák. č.161/2005 Z.z. nevyplýva, a ktorý žalobca v žalobe neuplatnil. Žalovaný dôrazne odmietol tvrdenia žalobcu, v zmysle ktorých mal porušiť ustanovenie § 4 ods.2 reštitučného zákona, žalovaný nevykonal žiadny právny úkon, v dôsledku ktorého by došlo k prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností na iné osoby, nemal možnosť ovplyvniť schválenie a vykonanie projektu pozemkových úprav v tomto katastrálnom území v prospech žalobcu bez jeho súčinnosti, navyše žalobca ako subjekt dotknutý na svojich práva mal možnosť sám sa podieľať na schvaľovaní pozemkových úprav. Z rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, že žalobca bol účastníkom správneho konania a mal vedomosť o prebiehajúcich pozemkových úpravách, neobstojí preto jeho tvrdenie, že skutočnosť uplatnenia reštitučného nároku nenamietal žalovaný, keď toto nenamietal ani sám žalobca. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca vo všeobecnosti pri všetkých reštitučných konaniach nedokáže ani s odstupom plynutia dostatočného času označiť riadne nehnuteľnosti, vydania ktorých sa domáha. Žalovaný zotrval na svojich argumentoch v zmysle obsahu písomného podania zo dňa 20.11.2014, s poukazom na neodôvodnenosť žalobcovho návrhu, podaného výlučne z dôvodu zachovania práva žalobcu a bez akéhokoľvek zavinenia žalovaného, považoval rozsudok i v časti týkajúcej sa náhrady trov za správny a spravodlivý. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol žalovaný potvrdenie napadnutých častí rozsudku súdu prvej inštancie. 11/Podľa § 470 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12/Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13/Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods.1 tohto zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 15/Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že nehnuteľnosti, tak ako boli označené v petite žalobného návrhu, neboli spôsobilé na vydanie z dôvodu ich zániku v dôsledku pozemkových úprav, teda zmeny označenia pozemkov, ich výmery, polohy, tvaru a vlastníctva, takýto rozsudok by nebolo možné realizovať (vykonať) už aj z dôvodu, že v súčasnosti sú vlastníkmi pozemkov tretie osoby, ktoré neboli účastníkmi/stranami v tomto konaní. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý už v priebehu prvoinštančného konania, napriek tomu na žalobe v tejto časti zotrval. Pravdou je, že súd nemohol riešiť v tomto konaní akýkoľvek iný nárok žalobcu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý mu zo zák. č.161/2005 Z.z. nevyplýva, a najmä ktorý žalobca v žalobe neuplatnil. Nedôvodné bolo i tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal porušiť ustanovenie § 4 ods.2 reštitučného zákona, keď žalovaný skutočne nevykonal žiadny právny úkon, v dôsledku ktorého by došlo k prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností na iné osoby, nemal možnosť ovplyvniť schválenie a vykonanie projektu pozemkových úprav, navyše žalobca ako subjekt dotknutý na svojich práva mal možnosť sám sa podieľať na schvaľovaní pozemkových úprav. 16/Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné a náležité zistenie skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite a dostatočne odôvodnil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalobca v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o veci samej. Námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku. 17/V časti týkajúcej sa náhrady trov konania považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie rovnako za vecne správny. Z obsahu spisu a samotného priebehu konania je zrejmé, že žalobca jednotlivé podmienky uplatneného reštitučného nároku preukazoval až v priebehu konania, po ktorom preukázaní došlo k uzavretiu čiastkových dohôd, resp. k späťvzatiu žaloby v týchto častiach. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná z dôvodu hrozby preklúzie práva žalobcu na vydanie nehnuteľností, pričom na tomto stave nenesie žalovaný žiaden podiel. V súdenej veci tak skutočne nebolo možné pre nepreukázanie nároku žalobcom uzavretie dohody o vydaní ani častí nehnuteľností pred podaním žaloby, ale až so značným odstupom času, kedy žalobca nárok v rámci konania pred súdom preukázal. Nebolo by spravodlivé požadovať od žalovaného, aby náklady konania, ktorými sú výlučne trovy právneho zastúpenia, znášal tento ako povinná osoba, keď vznik týchto trov nezavinil, potrebu vymáhania reštitučného nároku súdnou cestou spôsobil sám žalobca svojou nečinnosťou resp. riadnym nepreukázaním nároku pred podaním žaloby na súd. 18/Pokiaľ odvolateľ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, poukazuje odvolací súd na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom ( II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (IV.ÚS 115/03). V napadnutom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal so všetkými skutočnosťami a námietkami strán konania, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. 19/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 387 ods.1 CSP potvrdiť z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods.2 CSP. 20/Odvolací súd žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov a následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods.2 CSP určil samostatným uznesením výšku nároku v rozsahu 0,- €. 21/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).