Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/664/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307224319 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307224319.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: W. D., A. S. XX, A., zastúpenom: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, so sídlom Trenčianska 57, Bratislava o zaplatenie 7 248,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.9.2015, č.k. 11C/75/2008-237, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,28%. V zostávajúcej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 801,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 12.7.2006 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 48%(výrok III.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 48 ods. 2, § 420, § 442, § 451, § 457, § 517 a vecne tým, že žalovaný (ako leasingový nájomca) bol povinný platiť žalobcovi (ako leasingovému prenajímateľovi) leasingové splátky do 22.12.2005, kedy bolo žalobcovi doručené vyjadrenie štátneho orgánu (uznesenie polície o začatí vyšetrovania odcudzenia vozidla). Z vykonaného dokazovania ustálil, že žalovaný nezaplatil splátky za mesiac október, november a december 2005, ktoré predstavovali sumu 1 801,71 eur, preto mu uložil povinnosť túto sumu zaplatiť žalobcovi spolu s úrokom z omeškania odo dňa 12.7.2006. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie štvrtej splátky uviedol, že žalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania, preto žalobu v tejto časti zamietol. Rovnako nepovažoval za dôvodnú žalobu v časti o zaplatenie spracovateľského poplatku, keďže žalobca nepreukázal, že spracovateľský poplatok (splatný spolu s prvou riadnou leasingovou splátkou) žalovaný nezaplatil. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na jej priznanie, keď v konaní nebolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a žalobca nepreukázal ani vznik škody. Konštatoval, že odcudzením predmetného motorového vozidla nastala situácia, pri ktorej sa žalovaný mohol dôvodne domnievať, že žalobca vynaloží maximálne faktické a právne úsilie, aby škodu, ktorá mu vznikla odcudzením motorového vozidla, kompenzoval plnením poisťovne. Mal preukázané, že poisťovňa uhradila žalobcovi iba sumu 221 216 Sk napriek tomu, že vozidlo bolo odcudzené po piatich mesiacoch od uzatvorenia zmluvy a bolo poistené na sumu 1 040 957 Sk. Uzavrel, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by zaviazal žalovaného na zaplatenie domnelej škody žalobcu v prípade ak sám žalobca nevyužil všetky možnosti na náhradu škody vo vzťahu k poisťovni, pričom práve žalovaný vstúpil do sporu s poisťovňou, hoci bol neúspešný vzhľadom na konštatovanie súdov, že nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a trovy konania pomerne rozdelil podľa úspechu strán v spore (úspech žalobcu 25,8% a úspech žalovaného 74,2%) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 48,4%. 3. Proti rozhodnutiu v prisudzujúcej časti a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v konaní opakovane apeloval na skutočnosť, že v spore s poisťovňou bola jeho žaloba zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a poukázal na predtým vznesenú kompenzačnú námietku, ktorú uplatnil vo vyjadrení zo dňa 5.10.2009 vo výške celého uplatňovaného nároku, t.j. v sume 7 248,72 eur. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa predmetnou kompenzačnou námietkou nezaoberal a v odôvodnení rozsudku ju ani neuviedol, mal za to, že postupom súdu bolo porušené ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia rozsudku vôbec nezaoberal posúdením prípadu z hľadiska možnej aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, hoci na to v priebehu konania upozorňoval, čo spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. S ohľadom na uvedené pochybenia prvoinštančného súdu uviedol, že logicky je priamo dotknutý aj výrok o náhrade trov konania s tým, že zároveň vychádza z nesprávneho výpočtu (keď vo výroku je uvedený nárok 48% namiesto správneho 48,76% a v odôvodnení rozsudku je uvedený nárok 48,4%). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného do prisudzujúcej časti rozhodnutia je nedôvodné. 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou (po čiastočnom späťvzatí) domáhal zaplatenia neuhradených leasingových splátok a náhrady škody na základe finančného vysporiadania z uzavretej leasingovej zmluvy. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný skutočne vo vyjadrení zo dňa 5.10.2009 uviedol, že si v zmysle § 98 O.s.p. uplatňuje voči žalobcovi svoju pohľadávku na započítanie vo výške žalobcom uplatňovanej pohľadávky 7 248,72 eur ako obranu v konaní. V súvislosti s touto obranou konštatoval, že poistné plnenie bolo vyplatené v sume 7 343,03 eur, amortizácia bola stanovená poisťovňou vo výške 9 854,88 eur, pričom podľa jeho názoru suma, ktorá mala byť vyplatená mínus amortizácia predstavuje 24 698,86 eur, t.j. to čo malo byť vyplatené mínus to čo bolo vyplatené činí sumu 17 355,84 eur. Na základe uvedeného vyvodil, že to čo má byť vyplatené mínus nárok žalobcu predstavuje sumu 10 107,13 eur, pričom si ako obranu v konaní uplatňuje 7 248,72 eur, t.j. vo výške, ktorá nepresahuje žalobný návrh. Mal za to, že s poukazom na čl. 9 ods. 9 obchodných podmienok Credium v prípade, ak by došlo k riadnemu plneniu zo strany poisťovne, žalobca by z poskytnutého poistného plnenia uspokojil celý svoj nárok a následne by musel žalovanému vyplatiť zvyšnú časť poistného plnenia vo výške 10 107,13 eur. Zároveň v uvedenom vyjadrení oznámil prvoinštančnému súdu, že si v konaní na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 18Ro/69/2009 uplatňuje svoj nárok voči poisťovni vo výške 17 355,84 eur. Následne bola jeho žaloba smerujúca voči poisťovni zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. 15. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd správne postupoval, keď neprihliadol na neodôvodnenú a nepreukázanú obranu žalovaného v spore. Pre úspešné uplatnenie obrany v konaní bolo povinnosťou žalovaného riadne zdôvodniť a preukázať akú pohľadávku si voči žalobcovi uplatňuje a z akého dôvodu mu mala predmetná pohľadávka vzniknúť. Z jeho písomného vyjadrenia adresovaného prvoinštančnému súdu nijakým spôsobom nevyplýva, ako dospel žalovaný k záveru, že mu voči žalobcovi vznikla pohľadávka a na základe akých skutočností. Z tvrdenej skutočnosti o nečinnosti žalobcu vo vzťahu k poisťovni totiž nemožno ani len osvedčiť založenie záväzkového, príp. mimozáväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého by mu mohla vzniknúť pohľadávka spôsobilá na započítanie. Ak sa teda prvoinštančný súd nezaoberal ničím nepodloženou obranou žalovaného v spore, nepochybil. Argumentácii žalovaného o nevykonaní dôkazov a nesprávnych skutkových zisteniach tak nemožno priznať úspech. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, z tohto pohľadu neprihliadnutie na obranu žalovaného nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. 16. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nezaoberal posúdením prípadu z hľadiska možnej aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, odvolací súd poznamenáva, že prvoinštančný súd aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka a v rámci posúdenia konania žalobcu vychádzal v podstate zo skutočnosti, že ide o zmluvu formulárového typu i keď výslovne nešpecifikoval vzťah medzi sporovými stranami ako vzťah spotrebiteľský. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný argumentoval neprijateľnou zmluvnou podmienkou týkajúcou sa požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť práve v časti namietanej zmluvnej pokuty, pričom predmetom žalobného nároku (okrem istiny) ostal iba zákonný úrok z omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (o čiastočnom zastavení konania rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.3.2014, č.k. 11C/75/2008-201). Skúmanie neprijateľnosti uvádzanej zmluvnej podmienky sa tak stalo v konaní nadbytočným. Zároveň je zrejmé, že žalovaný nenamietal neprijateľnosť žiadnych iných zmluvných podmienok a v kontexte tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného dokazovania ani nevyplynul dôvod na ex offo súdny prieskum iných zmluvných dojednaní a podmienok, keď v podstate jedinou obranou žalovaného bola tvrdená nečinnosť žalobcu v súvislosti s prijatím poistného plnenia, ktorú súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí aj zohľadnil. Námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tak nemožno priznať úspech. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 801,71 eur spolu s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 18. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 19. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 20. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 21. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 22. Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora. 23. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 24. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 25. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd konštatuje, že je dôvodná námietka žalovaného ohľadom nesprávneho výpočtu pomeru úspechu a neúspechu sporových strán. 26. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa pôvodným žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 7 248,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 7 248,72 eur od 12.7. 2006 do zaplatenia. Následne dňa 27.3.2014 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 216,52 eur a úroku z omeškania prevyšujúceho 14% ročne zo sumy 7 032,20 eur od 12.7.2006 do zaplatenia, o čom súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 27.3.2014, č.k. 11C/75/2008-201, ktorým čiastočne konanie zastavil. Prihliadnuc na § 146 ods. 2 O.s.p. bolo v danom prípade potrebné vyvodiť zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania. Ak totiž došlo k zastaveniu konania podľa § 145 ods. 2 C.s.p. (§ 96 ods. 1 O.s.p.) v prípade, že žalobca vzal účinne (čiastočne) späť svoju žalobu, je v zásade žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 O. s. p. (§ 146 ods. 2 O.s.p.) výraz "zavinenie" nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Ak teda došlo k zastaveniu konania podľa § 145 ods. 2 C.s.p. (§ 96 ods. 1 O.s.p.) v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, pričom v čase späťvzatia časti žaloby nebol dosiahnutý účel (tejto časti) žaloby, je žalobca povinný nahradiť trovy konania v rozsahu späťvzatej časti protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. V prejednávanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že žalobca zobral čiastočne žalobu späť bez toho, aby došlo v tejto časti k plneniu žalovaného, z toho dôvodu je povinný uhradiť v tejto časti trovy konania žalovanému. 27. V zostávajúcej časti žalobného nároku (7 032,20 eur s príslušenstvom) prichádzala do úvahy aplikácia § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v spore. 28. Na základe uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní o trovách konania nastala situácia, keď prichádzalo do úvahy jednak posúdenie zavinenia zastavenia konania ako aj posúdenia miery úspechu v spore. V danom prípade je možné oprieť sa o právny názor vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2011, sp.zn. 6MCdo/19/2010, v zmysle ktorého ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p.) dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech; vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Na základe uvedeného potom možno konštatovať, že zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania je potrebné považovať za jeho neúspech v spore. Celkový úspech žalobcu vo vzťahu k žalovanej sume 7 248,72 eur potom predstavoval 24,86% (1 801,71 eur) a úspech žalovaného bol v rozsahu 75,14% (5 447,01 eur), čo zároveň predstavuje pomer úspechu a neúspechu v rozsahu 50,28% v prospech žalovaného. 29. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 470 ods.1 a 2 s poukazom na § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 50,28%. Zohľadnil pritom novú právnu úpravu ohľadom rozhodovania o trovách konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech čo do meritu veci voči neúspešnému žalovanému, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).