Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/169/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200198 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1310200198.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: BREAKPOINT, s.r.o., Železničiarska 6, Bratislava, IČO: 35 827 840, zast.: JUDr. Ing. Ľudmila Bílá, advokátka, s. r. o., Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 47 243 945 proti žalovanému: Danube MG, s.r.o., Peterská 2, Bratislava, IČO: 36 356 981, zast.: ONUFER & TORIŠKOVÁ, zastúpená Mgr. Andreou Toriškovou, advokátkou, Františkánska 2, Bratislava o zaplatenie sumy 2.655,02 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb 79/2010-511 zo dňa 11.4.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 22Cb 79/2010-511 zo dňa 11.4.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 79%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.655,02 eur spolu s 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 11.8.2008 do zaplatenia. Súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 79 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 8.1.2010, došlým súdu dňa 11.1.2010, domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.966,51 eur spolu s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 11.8.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca tvrdil, že pre žalovaného na základe jeho objednávky a priebežných inštrukcií a pokynov zhotovil dielo - webovú stránku D..X..H.. Strany sa dohodli na cene diela vo výške 75.100 Sk bez DPH. Žalobca po zhotovení diela vystavil žalovanému dňa 31.7.2008 faktúru č. 2008226 na sumu 2.966,51 eur, t.j. 75.100 Sk plus DPH so splatnosťou dňa 10.8.2008. Žalovaný fakturovanú sumu nezaplatil ani po pokuse o zmier zo dňa 16.12.2009. Žalovaný tvrdil, že dielo malo vady, a z toho dôvodu neuhradil žalobcovi cenu za jeho vyhotovenie. Medzi hlavné vady, resp. dôvody riadneho neplnenia záväzku patrilo, že navrhnuté riešenie nebolo kompatibilné s prehliadačmi, v riešení chýbala funkcia vyhľadávač, doba vytvorenia diela bola neprimerane dlhá a ďalšie grafické aj technické nedostatky boli ohľadne farieb a iných funkcií (chyba vo flashi). Práce boli za tak vysokú cenu neprofesionálne vykonané. 3. Prvoinštančný súd v zmysle záverov druhého zrušovacieho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/308/2014-447 zo dňa 5.5.2016 poskytol žalovanému možnosť uviesť, kedy a akým spôsobom odstúpil od zmluvy o dielo. Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, že „k odstúpeniu došlo ústnou formou - mailom a mohlo k nemu dôjsť koncom augusta 2008“ totiž nie je možné považovať za jasné skutkové tvrdenie. Žalovaný však ani na nasledujúcom pojednávaní neuviedol, kedy a ako odstúpil od zmluvy. Nebolo tak vôbec zrejmé, kedy mal od zmluvy odstúpiť, ani akým spôsobom, t.j. či ústne niekto niekomu niečo povedal alebo či písomne (mailom) niekto niekomu niečo napísal. Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvej inštancie ani nemohol viesť dokazovanie, lebo predpokladom pre dokazovanie je existencia sporných skutkových tvrdení. Ak žalovaný nič konkrétne netvrdil, ani nepredložil žiadny dôkaz, nemôže sa žalobe ubrániť. Na základe uvedeného prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný neodstúpil od zmluvy, preto je povinný zaplatiť žalobcovi cenu diela v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka. 4. Konajúci súd ďalej v rozhodnutí poukázal aj na záver odvolacieho súdu, ktorý vyplýva zo všetkých dôkazov a v zmysle ktorého žalovaný vytkol žalobcovi iba jednu vadu, a to mailom zo dňa 17.7.2008 žalovaný reklamoval vypadávanie sekcie Investment. Tento nedostatok znalec vyhodnotil ako vadu diela, ktorá sa prejavuje u prehliadača Mozilla Firefox. Podľa znalca túto chybu v diele žalobca mohol a mal eliminovať bezpečnejšou konštrukciou HTML kódu. Žalobca sa vadu zaviazal odstrániť, k čomu však nedošlo. Iné vady žalovaný neuplatnil bez zbytočného odkladu, ani kvalifikovaným spôsobom, čo konštatoval súd v prvom rozhodnutí a záväzne potvrdil aj odvolací súd. Znalec všetky vady diela, t.z. aj tie, ktoré žalovaný vôbec nenamietal, určil v rozsahu 10,5 %. Z toho dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalovanému možno uznať zľavu z ceny maximálne vo výške 10,5 %. Súčasne konštatoval, že žalobca zhotovil dielo a odovzdal ho žalovanému dňa 20.6.2008. V nasledujúcom období medzi 24.6.2008 až 7.7.2008 žalobca doplnil do stránky chýbajúce texty prijaté od žalovaného a bola vypnutá pôvodná webová stránka žalovaného. Strany si potom takisto dohodli zaškolenie pracovníkov žalovaného, ktoré sa aj uskutočnilo a súvisiacu správu celej stránky žalovaným. Ostatné chýbajúce texty do webovej stránky mal žalovaný pripravené až koncom júla a začiatkom augusta 2008. Z povahy diela vyplýva, že pre úplné dokončenie a sfunkčnenie web stránky sa vyžaduje súčinnosť žalovaného, ktorý musel poskytnúť svoje texty do webovej stránky. Žalobca preto nebol v omeškaní s plnením diela. Po tom, čo žalovaný prevzal dielo aj s vadami, bol povinný zaplatiť žalovanému sumu 2.655,02 eur, ktorá zodpovedá cene po zľave, pričom s platením tejto sumy sa žalovaný dostal do omeškania už nasledujúci deň po splatnosti faktúry. 5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný nemal právo odstúpiť od zmluvy a žalobca bol oprávnený dočasne zneprístupniť vytvorené stránky, teda podmieniť plnenie zaplatením aspoň časti ceny. 6. Pokiaľ ide o cenu, z vykonaných dôkazov bolo presvedčivo preukázané, že strany sa dohodli na zaplatení nižšej ceny, t.j. 75.100 Sk bez DPH, čomu zodpovedá cena 2.966,51 eur s DPH. Nejednalo sa v danom prípade o zmluvu bez určenia ceny diela v zmysle § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zo žiadneho dôkazu, ani tvrdenia strán, nevyplynulo, že by prejavili vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia ceny. Pre rozhodnutie súdu boli zo znaleckého posudku dôležité iba odborné skutočnosti o zhotovených webových stránkach. So zreteľom na to prvoinštančný súd prihliadal na závery znalca o tom, že dielo má niektoré nedostatky, a vzhľadom na tieto nedostatky nemôže plnohodnotne slúži svojmu účelu, pričom využiteľnosť diela znalec stanovil na 89,5 %, resp. že 10,5 % diela obsahuje vady. Použiteľnosť diela pre komerčné účely nebola podľa súdu určujúca. Žalobca dielo vykonával podľa pokynov žalovaného, žalovaný dielo prevzal a relevantne reklamoval len jednu vadu. Za týchto okolností žalobca ako zhotoviteľ nenesie zodpovednosť za to, či je dielo komerčne využiteľné alebo nie. Objednávateľ je povinný zaplatiť aj za také dielo, ktoré sa nedá komerčne využiť, ak si ho objednal a prevzal ho. Komerčné využitie diela sa spravidla zohľadňuje u nedokončeného diela v rámci vysporiadania sa strán po odstúpení od zmluvy, k čomu však v tomto spore nedošlo. 7. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu bolo už len zaplatenie sumy 2.665,02 eur, žalobca sa však pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2,966,51 eur. S prihliadnutím na to mal žalobca vo veci 89 %-ný úspech. Po odpočítaní 10,5 %-ného neúspechu bol preto žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na 79 %-nú náhradu trov konania. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný žiadajúc jeho zrušenie v plnom rozsahu. Za nepravdivý označil záver súdu prvej inštancie, že žalovaný od zmluvy neodstúpil. Žalovaný poukázal na svoje predošlé podania a vyjadrenia, v ktorých túto skutočnosť detailne dokázal, okrem iného aj doložením mailovej komunikácie. Okrem uvedeného žalobca nikdy nepoprel, že k odstúpeniu od diela ústnou formou nedošlo. 9. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas so záverom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého žalovaný vytkol žalobcovi iba jednu vadu. Poukázal pritom na svoje predošlé podania, z ktorých je zrejmé, ktorými mailami, a to aj opakovane, vytýkal ktoré vady. 10. Takisto namietal záver prvoinštančného súdu, že k odovzdaniu diela došlo dňa 20.6.2008. Podľa jeho názoru svedecká výpoveď pracovníka subdodávateľskej firmy preukazuje odovzdanie diela subdodávateľom zhotoviteľovi (žalobcovi), a nie objednávateľovi (žalovanému). O skutočnosti, že dielo nebolo odovzdané zhotoviteľom objednávateľovi sa vyjadril aj znalec vo svojom posudku. 11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 3.7.2017 uviedol, že opakovane a opätovne namietal a rozporoval, že by žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo, resp. od vykonania diela. Žalovaný nikdy neodstúpil od zmluvy o dielo, ani od vykonania diela a to ani písomnou ani ústnou formou a toto svoje tvrdenie ani nikdy nepreukázal a ani žiadnym dôkazom nepodložil. Jeho vyjadrenia o jeho odstúpení od vykonania diela sú jednak v celom rozsahu nepravdivé a jednak ani nebol daný dôvod, ktorý by ho oprávňoval od zmluvy o dielo a od vykonania diela odstúpiť. Tvrdenie o odstúpení začal žalovaný účelovo používať až po začatí súdneho konania. 12. V súvislosti s vadami vytýkanými žalovaným žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1Cob/308/2014-447 zo dňa 5.5.2016, z ktorého vyplýva, že žalovaný vytkol len jednu vadu (zo dňa 17.7.2008), pričom súd uviedol, že je vôbec otázne, či táto vada bola vytknutá kvalifikovane. Po tomto rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave žalovaný vytknutie žiadnych iných vád nepreukázal. Reálne totiž ani nemohol, keďže žiadne vady nereklamoval a jeho požiadavky po prevzatí diela boli požiadavkami na zmenu diela. Krajský súd v Bratislave teda ustálil skutkový stav ohľadne vád diela a tento ani po jeho rozhodnutí žalovaný nijak nezmenil. Okrem toho žalobca je toho názoru, že ani vada, ktorá bola vytknutá dňa 17.7.2008 nebola vytknutá kvalifikovane a nemalo by sa na ňu prihliadať. 13. Žalobca považuje tvrdenia žalovaného o neodovzdaní diela za účelové. Jednak zo svedeckej výpovede pána G., ako aj z mailovej komunikácie vyplynulo, že došlo k odovzdaniu diela žalovanému, jednak došlo aj k zaškoleniu osôb určených žalovaným, ktorých sa zúčastnil aj pán G. a taktiež aj zo samotného následného konania žalovaného vyplynulo, že dielo prevzal. Prevzatie diela potvrdil aj pán F. K. F., ktorý podpísal prevzatie faktúry, ako aj dodacieho listu a ktorý aj následne v mailovej komunikácii žalobcovi uviedol, že peniaze žalobcu budú zaplatené. V tejto súvislosti doplnil, že znalec nie je oprávnený a ani odborne spôsobilý na posudzovanie, či došlo k odovzdaniu diela alebo nie. 14. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 15. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 18. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela - webovej stránky pre žalovaného. Súd prvej inštancie sa po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom zaoberal tvrdeným odstúpením od zmluvy o dielo zo strany žalovaného, pričom správne konštatoval, že z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalovaný od zmluvy o dielo riadne neodstúpil. 19. Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu, v zmysle ktorej mal žalovaný uplatňovať vady diela, odvolací súd v názorovej zhode s konštatovaním súdu prvej inštancie uvádza, že zo všetkých dôkazov vyplýva, že žalovaný vytkol žalobcovi iba jednu vadu, a to mailovou správou zo dňa 17.7.2008. Išlo o vypadávanie sekcie Investment. Tento nedostatok vyhodnotil súdny znalec ako vadu diela, ktorá sa prejavuje u prehliadača Mozilla Firefox. Znalec všetky vady určil v rozsahu 10,5 %. Iné vady, ako vyššie uvedenú, si žalovaný u žalobcu neuplatnil bez zbytočného odkladu a kvalifikovaným spôsobom. 20. V súvislosti s námietkou žalovaného, že konajúci súd nevychádzal zo všetkých záverov ustanoveného znalca odvolací súd uvádza, že nie je možné vytknúť nesprávnosť postupu prvoinštančného súdu, ktorý pre rozhodovanie v danej veci zobral do úvahy z vyhotoveného znaleckého posudku iba odborné skutočnosti o webových stránkach a o ostatných právnych otázkach rozhodoval v rámci svojej právomoci. 21. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach, za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79 %. 23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).