Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/302/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311200514 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1311200514.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Q.. V. Y., nar. XX.XX. XXXX, bytom GA. XX, XXX XX O., zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavy, Primaciálne námestie 1, P.O. BOX 192, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481, o zaplatenie 109,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.4.2018, č.k. 15C/8/2011-128 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 109,51 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, potvrdzuje. Vo výroku o úrokoch z omeškania sa mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 109,51 eur za obdobie od 7.8.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa žaloba v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamieta. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 109,51 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 109,51 eur od 28.1. 2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 420 ods.1,3, § 442 ods.1, 3, § 517 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., keď po vykonanom dokazovaní zistil oprávnenosť žaloby, ktorou žalobca požadoval od žalovaného zaplatiť mu sumu 109,51 eur predstavujúcu žalobcom vynaložené finančné prostriedky na opravu jeho osobného motorového vozidla E. Q., evidenčné číslo O., ktoré bolo poškodené vo februári 2009 (2.2 alebo 3.2.) asi o 20,00 hod. tým, že žalobca, ktorý viedol svoje vozidlo po V. T. B. O., vbehol do hlbokého neoznačeného výtlku na vozovke, ktorej je žalovaný správcom, v dôsledku čoho došlo k skriveniu pravého predného disku a posunutiu nastavenia geometrie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na záberoch predložených žalobcom sú zachytené osobné motorové vozidlo, dva výtlky a poškodené koleso vozidla. Mal za zrejmé, že bolo obtiažne zachytiť osobné motorové vozidlo žalobcu, dva výtlky a poškodené koleso vozidla vzhľadom na večerný čas a tým slabšiu viditeľnosť; zábery z hľadiska toho, čo zachytávajú, považoval za nespochybniteľné. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že samotné výtlky mali byť žalovaným, ako správcom komunikácie, označené dopravným označením, žalovaný však umiestnenie tohto označenia nepreukázal. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že žalobcovi vbehnutím svojim osobným motorovým vozidlom pri svojej jazde na výtlk na V. D. B. O., ktorá je v správe žalovaného a o ktorú je z tohto dôvodu sa povinný starať o jej stav a zabezpečenie premávky, vznikla škoda, ktorá bola odstránená vykonaním dvoch prác v autoservise finančne uhradených žalobcom. Výšku škody mal za preukázanú dokladmi „Vyúčtovanie zákazky,“ vystaveným dňa 4.2. 2009 v sume 76,64 eur (za materiál disk ocel XXXX XXXXX E.. Q.. a za vykonanú prácu pneuservis) uhradenej žalobcom dňa 4.2.2009 a „Vyúčtovanie zákazky,“ vystaveným dňa 18.2. 2009 v sume 32,87 eur (za vykonanie práce - geometria) uhradenej žalobcom dňa 18.2.2009. Obranu žalovaného, že žalobca nedodržal pravidlá cestnej premávky (jeho zástupkyňa však neuviedla ani aké) a že žalovaný nepreukázal dostatočne technický stav vozidla (zástupkyňa žalovaného však neuviedla, v čom spočíva nedostatočné preukázanie technického stavu) mal za právne bezvýznamné, keďže v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu, pričom zbaviť viny ho mohlo jedine preukázanie existencie dopravného označenia. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že boli splnené všetky právne predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, teda porušenie právnej povinnosti starať sa o zabezpečenie premávky na Púchovskej ceste v Bratislave, keďže je v jeho správe, existenciu škody žalobcu a príčinnú súvislosť medzi porušením vyššie uvedenou právnou povinnosťou žalovaného a existenciou škody. Vo vzťahu k úroku z omeškania uviedol, že tento začal plynúť dňom 28.1. 2010, ktorý spadá do obdobia, v ktorom žalobca žiadal listom zo dňa 22.1. 2010 od žalovaného uhradiť mu škodu, čo je zrejmé zo stanoviska žalovaného k jeho žiadosti o náhradu škody listom zo dňa 10.2. 2010. 3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“). 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne . V odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), keď s jeho závermi sa nie je možné stotožniť. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie zdôraznil, že žalobca ani nevedel preukázať, kedy presne došlo ku škodovej udalosti, neskôr uviedol, že k nehode malo dôjsť 2. alebo 3. februára, z predloženej fotodokumentácie vyhotovenej v neznámom čase sa nedá určiť ani miesto škodovej udalosti ani vzniknutá škoda na vozidle (rozsah poškodenia). Správca dokumentácie v čase keď malo prísť ku škodovej udalosti (cca február 2009) v spisoch ani dispečingu neevidoval žiadne písomné oznámenia o závade na predmetnej komunikácii, v uvedenej lokalite neboli osadené prenosné dopravné značenia z titulu výtlkov. K výsluchu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 6.11.2013 s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 19.1.2017, sp.zn. II. ÚS 58/2017 zdôraznil, že osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho zástupcu účastníka konania, nemôže byť zároveň vypočúvaná ako svedok, pretože takáto konštelácia sa javí byť inkompatibilná. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca nepreukázal a nepredložil žiaden listinný dôkaz, že v tomto čase vyzval žalovaného na náhradu škody. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 470, 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len vo vzťahu k ustáleniu dňa omeškania žalovaného s uloženým plnením. V súvislosti so žalovaným podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 7. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým priznal žalobcovi titulom náhrady škody voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 109,51 eur, vo vzťahu k tejto časti prisudzujúceho výroku konštatuje dôvodov rozhodnutia a v záujme riadneho vysporiadania sa s odvolacími námietkami udáva nasledovné. 8. Predmetom konania je v danej veci nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 109,51 eur predstavujúcu žalobcom vynaložené finančné prostriedky na opravu jeho osobného motorového vozidla E. Q., evidenčné číslo O., ktoré bolo poškodené vo februári 2009 (2.2 alebo 3.2.) asi o 20,00 hod. tým, že žalobca, ktorý viedol svoje vozidlo po V. T. B. O. smerom do mesta, vbehol do hlbokého neoznačeného výtlku na vozovke, ktorej je žalovaný správcom, v dôsledku čoho došlo k skriveniu pravého predného disku a posunutiu nastavenia geometrie. 9. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 10. Odvolací súd vo vzťahu k námietkam žalovaného zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný právny pomer strán sporu, ktorá určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 11. V zmysle ust. § 185 a nasl. C.s.p. dokazovanie je zákonom upravený postup súdu ako aj strán sporu , na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods.1 C.s.p.), avšak musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka (§ 187 ods.1,2 C.s.p.). Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Hodnotenie dôkazov teda neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov, keď hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí byť v odôvodnení rozhodnutia riadne vysvetlená. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie pri vyhodnotení vykonaného dokazovania citovanou zákonnou úpravou dôsledne riadil. 12. V danej veci, ktorej predmetom je nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy , ktorými by preukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre vznik všeobecnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú jej zavineným protiprávnym úkonom podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to protiprávny úkon žalovanej (porušenie právnej povinnosti), vznik ujmy, ktorá je v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus), keď zavinenie škodcu sa prezumuje (predpokladá). Zodpovednosti založenej na subjektívnom princípe sa v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže zbaviť (exkulpovať) ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie po vyhodnotení stranami navrhnutého dokazovania (§ 191 ods.1 C.s.p.) dospel k správnemu záveru o preukázaní nároku v časti uplatnenej istiny. Dodvolateľom nepolemizuje o právnych záveroch vyplývajúcich z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.1.2017, sp.zn. II. ÚS 58/2017 o tom, že osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho zástupcu účastníka konania, nemôže byť zároveň vypočúvaná ako svedok, pretože takáto konštelácia sa javí byť inkompatibilná. Zdôrazňuje však, že v danej veci nebol právny zástupca žalobcu v konaní vypočutý v postavení svedka . Pokiaľ v priebehu pojednávania nariadeného na deň 6.11.2013 vypovedal o skutočnostiach, týkajúcich sa predmetu konania, ktorých sa osobne zúčastnil (v danom prípade bol žalobcom po škodovej udalosti k nej privolaný z dôvodu, že žalobca v tom čase nedisponoval mobilným telefónom aj s fotoaparátom a poškodenie vyfotil), vierohodnosť takýchto tvrdení, z ktorých súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania, môže byť výrazne oslabená a takýto dôkaz bude spravidla len súčasťou logického dôkazného reťazca, ktorý nenarušuje. V danej veci súd prvej inštancie tento postup rešpektoval, keď skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesu právneho zástupcu žalobcu v priebehu označeného pojednávania a ktoré mohli s prihliadnutím na okolnosti vzniku škody prispieť k náležitému objasneniu veci, vyhodnotil len ako nenarušujúcu súčasť logického dôkazného reťazca. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle zásady spravodlivého vysporiadania veci nebolo možné pri vyhodnotení vykonaného dokazovania neprihliadnuť na to, že v danom čase (t.j. február 2009) nebolo vybavenie mobilného telefónu funkciou fotoaparátu bežné. Postup žalobcu, ktorý na miesto poškodenia jeho osobného motorového vozidla privolal X.. Š. (ktorý v danom čase takýmto mobilným telefónom disponoval) a ktorého následne splnomocnil svojim zastupovaním v konaní o náhradu škody, nemôže mať za následok bezvýhradnú úvahu o tom, že by skutočnosti uvedené právnym zástupcom žalobcu nemohli prispieť k náležitému objasneniu veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že tvrdenie žalobcu o čase vzniku poškodenia osobného motorového vozidla (bez významu či k nemu došlo dňa 2.2. alebo 3.2.2009) preukazuje i kvalita doložených fotografií z miesta nehody (ostrosť, automatické nevyznačovanie času zhotovenia fotografie). Na základe uvedeného sa preto odvolací súd nestotožnil s námietkami žalovaného o nepreukázaní skutkového stavu, za ktorého by bolo možné žalobu v časti priznanej istiny považovať za dôvodnú. 13. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu v časti priznanej istiny spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 14. Za dôvodné však považuje odvolací súd námietky odvolateľa smerujúce proti výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 109,51 eur za obdobie od 28.1.2010 do zaplatenia. Vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k úrokom z omeškania konštatoval, že počiatok omeškania „spadá do obdobia v ktorom žalobca žiadal listom zo dňa 22.1.2010 od žalovaného uhradiť mu škodu„. Súd prvej inštancie totiž nezohľadnil, že v spise nie je doložený listinný dôkaz preukazujúci, že žalobca pred podaním žaloby žalovaného písomne požiadal o plnenie titulom náhradu škody. Pokiaľ ide o list žalobcu zo dňa 22.1.2010, týmto žalobca žiadal o náhradu škody tvoriacej predmet tohto konania Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, so sídlom Sabinovská 6, Bratislava (pôvodného žalovaného 1). Na základe uvedeného odvolací súd považuje za prvý deň omeškania žalovaného s plnením deň 7.8.2013 , t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému (§ 563 Občianskeho zákonníka). Dôsledkom úvahy odvolacieho súdu je rozhodnutie, ktorým výrok o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 109,51 eur za obdobie od 28.1.2010 do zaplatenia podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 109,51 eur za obdobie od 7.8.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. Pri ustálení výšky úroku z omeškania vychádzal z ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s priznaným plnením predstavovala 0,5%. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi (v uplatnenej istine tvoriace základ posudzovania miery úspechu strán) priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).