Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/139/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312202334 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1312202334.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Račany Rosso s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 5, IČO: 44 353 570, v zastúpení: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., AK v Bratislave, Miletičova 5B, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Q.. X. Č., H.. XX.XX.XXXX, C. C., H. X/A, Š. X.Č. K., v zastúpení: JUDr. Eva Nováčková, advokátka, AK v Bratislave, Brančská 7, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 24. septembra 2014, č. k. 44C/21/2012- 264, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam: - pozemok, parc. č. XXXX o výmere 252 m2, druh pozemku - ostatné plochy, ktorý sa nachádza v k.ú. Q., X. C. - Z.. Č.. Q., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. C.; - pozemok, parc. č. XXXX/X o výmere 47 m2, druh pozemku - vinice, ktorý sa nachádza v k.ú. Q., X. C. - Z.. Č.. Q., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálny odborom Okresného Ú. C.; - pozemok, parc. č. XXXX/X o výmere 2096 m2, druh pozemku - vinice, ktorý sa nachádza v k.ú. Q., X. C. - Z.. Č.. Q., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. C., s tým, že pozemky - parc. č. XXXX/XX o výmere 107 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 639 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 47 m2, ktoré vznikli rozdelením pozemkov, parc. č. XXXX, XXXX/X B. XXXX/X, nachádzajúcich sa v k.ú. Q., X. C. - Z.. Č.. Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú.Q. C., na základe geometrického plánu č. XX/ XXXX, úradne overeného katastrálnym odborom Okresného Ú. C. dňa 07.02.2014, ktorý je súčasťou rozsudku, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a pozemky - parc. č. XXXX/XX o výmere 128 m2, parc. č. XXXX/XXX o výmere 1457 m2, ktoré vznikli rozdelením pozemkov, parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X, nachádzajúcich sa v k.ú. Q., X. C. - Z.. Č.. Q., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú. C., na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, úradne overeného katastrálnym odborom Okresného Ú. C. dňa 07.02.2014, ktorý je súčasťou rozsudku, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Žiadnej zo sporových strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobcovi aj žalovanému súčasne uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 431,70 eur na účet Okresného súdu Bratislava III. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, po pripustení zmeny žaloby uznesením č. k. 44C/21/2012-52, zo dňa 14.11.2012, domáhal proti žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci žalobcovi za náhradu vo výške 263.449,98 eur za spoluvlastnícky podiel žalovanému. V priebehu konania navrhol zistenie i možnosti reálnej deľby predmetných nehnuteľností cestou znaleckého dokazovania znalcom geodetom. Žalobca poukazoval na to, že je spolu so žalovaným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných v katastri nehnuteľností ako: pozemok, parcela č. XXXX, o výmere 252 m2, druh pozemku - ostatné plochy, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Q., X. C. - Z..Č.. Q., a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu; pozemok, parcela č. XXXX/X, o výmere 47 m2, druh pozemku - vinice, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Q., X. C. - Z..Č.. Q., a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu; pozemok, parcela č. XXXX/X, o výmere 2.096 m2, druh pozemku - vinice, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Q., X. C. - Z..Č.. Q., a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, s tým, že žalobca je ich spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku, ktorý získal na základe kúpnej zmluvy, žalovaný má k nim spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/3 k celku, ktorý získal na základe osvedčenia o dedičstve. V ďalšom uviedol, že je súčasne vlastníkom okolitých pozemkov, vrátane pozemkov susediacich s nehnuteľnosťami, nakoľko v súvislosti s týmito pozemkami má investičný zámer. Za týmto účelom zrealizoval výkup podstatnej časti okolitých pozemkov nachádzajúcich sa v rozvojovom území Q. E. v tesnej blízkosti vyporiadaných nehnuteľností, nakoľko na tomto území sa bude realizovať prevažne malopodlažná bytová zástavba. Spolu s touto investíciou budú z jeho strany realizované investície s významom pre širšie okolie zóny, ako je výstavba zariadení občianskej vybavenosti, telovýchovných a voľnočasových zariadení, výstavba zariadení sociálnej starostlivosti alebo zariadení poskytujúcich drobné prevádzkové služby. Z katastrálnej mapy vyplynulo, že realizáciou výkupu pozemkov žalobca sledoval zjednotenie účelu využitia pozemkov a celé územie hodlal využiť na realizáciu investičného zámeru vo verejnom záujme tak, aby boli pozemky nachádzajúce sa na predmetnom území scelené a účelne využité prevažne na malopodlažnú bytovú zástavbu. Žalobca poukazoval na to, že súdnemu konaniu predchádzalo množstvo vzájomných rokovaní medzi stranami, avšak so žalovaným nie je možné dohodnúť sa o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Napriek tomu, že žalovaný disponuje väčšinovým spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti, spoluvlastnícky podiel žalobcu nie je možné považovať za zanedbateľný. 3. Žalovaný návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva dohodou za náhradu vo výške 100,- Eur/ m2 s tým, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stane žalobca, neakceptoval. Uviedol, že má taktiež svoje investičné zámery na využití predmetných nehnuteľností a preto navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán, nehnuteľnosti prikázal do jeho výlučného vlastníctva, s tým, že žalobcovi zaplatí peňažnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 79.833,22 eur. Poukázal na to, že je majoritným spoluvlastníkom, má k nehnuteľnostiam (dedičstvo po otcovi) citový vzťah. 4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to žalobca v podiele 1/3 a žalovaný v podiele 2/3. Predmetné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nadobudol žalobca kúpou a žalovaný dedením. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na uzatvorenie dohody o zrušení spoluvlastníctva a na vzájomné vyporiadanie tak, že má záujem získať predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, pričom ako vzájomné vyrovnanie navrhol žalovanému sumu 100,- Eur/m2. Zároveň žalovaného vyzval na písomnú odpoveď s prípadným iným návrhom riešenia súčasnej situácie. Z vyjadrení žalobcu a predloženej katastrálnej mapy súd prvej inštancie zistil, že žalobca zrealizoval výkup veľkej väčšiny pozemkov v blízkom v okolí vysporiadavaných nehnuteľností, čím sledoval zjednotenie účelu využitia pozemkov a celé územie využiť na realizáciu investičného zámeru vo verejnom záujme tak, aby boli pozemky nachádzajúce sa na predmetnom území scelené a účelne využité prevažne na malopodlažnú bytovú zástavbu podľa predloženej „Urbanistickej štúdie zóny Račany Rosso“. Súdnemu konaniu predchádzalo množstvo vzájomných rokovaní, z ktorých vyplynula ochota žalovaného dohodnúť sa na vyporiadaní spoluvlastníctva, napríklad zámenou za inú nehnuteľnosť. Žalobca v tejto súvislosti dokonca zabezpečil vhodný pozemok na výmenu, ktorý následne žalovaný bez relevantných dôvodov neakceptoval. Z výsluchu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že jeho otec, keď ešte žil sa dozvedel, že na tom územní sa chystá nejaká výstavba a developer vykupuje pozemky. Otec sa vtedy o tom informoval, ale nikdy neprejavil vôľu pozemok predať a tiež nemá vedomosť, že by otec dostal návrh od bratranca, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/3, či nechce odkúpiť jeho podiel. Otec ani on sa nedozvedeli, že došlo k zmene podielového spoluvlastníka. Mal za to, že účelné využitie pozemku je možné aj zo strany občana, nielen developera. Na pozemku je vinohrad, ktorý až do minulého roka malo v nájme račianske družstvo s tým, že hľadá iného nájomcu. Toho času sa o vinohrad nestará. Prístup na pozemok je bezproblémový zo zvykovej cesty na konci Q. K. na K. A. za otočiskom električiek. Za amorálne považoval to, že ho developer sa účelom zisku tlačí do predaja, respektíve výmeny nehnuteľnosti. Z podania mestskej časti C. Q. - územnoplánovacia informácia zo dňa 24.08.2012 súd prvej inštancie zistil, že územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, schválený uznesením MsZ č. 123/2007 zo dňa 31.05.2007 s účinnosťou od 01.09.2007 v znení zmien a doplnkov určuje územie, kde sa nachádzajú časti pozemkov s parcelnými číslami XXXX B. XXXX Q. „. funkčné využitie územia: málopodlažná zástavba obytného územia (č. funkcie XXX - Q. L.), časti pozemkov s parcelným číslom XXXX B. XXXX registra „G.“ funkčné využitie územia: viacpodlažná zástavba obytného územia (č. funkcie XXX - Q. U.). Z výsluchu svedka Z. L. súd prvej inštancie zistil, že do marca 2013 robil S.É. Z., ktorý dohliadal na výkup pozemkov na spoločnosť Intercom development s.r.o., celkovo sa vykupovalo 7 hektárov pozemkov, pričom parcela žalovaného rozdeľuje predmetné uznanie zhruba v strede. Odkúpili jednu tretinu od podielového spoluvlastníka v čase, keď ešte žil otec žalovaného, na ktorého boli napísané dve tretiny. Otec žalovaného sa vzdal predkupného práva, tak to mohli odkúpiť. So žalovaným boli dohodnutí (za života otca ho ešte zastupoval), že urobia zámenu pozemkov a prebehla aj mailová komunikácia. Na základe dohody so žalovaným boli pozrieť pozemky na katastrálnej mape ako parcely číslo XXXX B. XXXX, pričom žalovaný si tam priviedol aj architekta pána M.. Tie parcely odkúpili a žalovaný potom od toho odskočil. Tie parcely neboli súčasťou projektu Račany Rosso. Za nelogické považoval tvrdenie žalovaného, že chce na svojom pozemku, v šírke cca 7 metrov, stavať. Z výsluchu svedka Q. R. konateľa Holszstock invest s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že začali predmetné územie developovať, zazmluvňovať. Prvá etapa končila parcelou, kde bol spoluvlastníkom žalovaný alebo jeho otec. Svedok bol účastný väčšiny rokovaní a vie, že tam boli dvaja spoluvlastníci - žalovaný a jeho brat alebo bratranec. Žalovaný im sprostredkoval potvrdenie, že jeho otec sa vzdáva predkupného práva a mohli odkúpiť spoluvlastnícky podiel od bratranca. Žalovaný tvrdil, že on nemá záujem o odkúpenie, ale o náhradný pozemok. Spoločne hľadali ten pozemok, pričom museli hľadať vlastníkov, ktorí sú ochotní predať, ponuky posielali architektovi žalovaného. S tými pozemkami nerátali, bola to väčšia výmera, než mal žalovaný. On navrhol, že ak by to bolo väčšie, tak je ochotný aj doplatiť. Je to nepochopiteľné, pretože viac ľudí okolo toho bolo, tie pozemky pre žalovaného kúpili, čo ich stálo niekoľko miliónov korún, teda nešlo o malú investíciu. Žalovaný však od toho odskočil, pričom svedok vycítil, že je to jeho obchodná stratégia trochu pritvrdiť s tým, že ich obíde a ďalej s ním rokoval investor. Ten pozemok žalovaný pozeral s dvomi architektmi. Po tom, čo pozemky odkúpili, jeho dohoda prestala platiť. Na pojednávaní dňa 09.09.2013 strany sporu zhodne prehlásili, že došlo medzi nimi ku komunikácii, keď obaja chcú na predmetných pozemkoch realizovať výstavbu, preto navrhli ustanovenie znalca, ktorý by zodpovedal otázku, či je možné reálne rozdeliť pozemok, pretože v prípade účelu výstavby na pozemku, tento možno rozdeliť aj na menšie časti ako 2000 m2. Zo znaleckého posudku znalca z odboru geodézia a kartografia Ing. Štefana Špačka č. XX/XXXX zo dňa 14.12.2013 súd prvej inštancie zistil, že predmetné pozemky podľa spoluvlastníckych podielov žalobcu a žalovaného sú reálne deliteľné. Pozemky sú zanedbané a z väčšej časti slúžia ako cesta k susedným pozemkom, vodný tok, ktorý má zvádzať dažďovú vodu je zanedbaný a voda sa rozlieva po pozemkoch. Vo vrchnej časti je riadne udržiavaný vinohrad, bez viditeľných hraníc a riadky vinohradu idú kolmo na hranice riešených pozemkov. Na základe tejto skutočnosti navrhol riešenie s tým, že žalovaný bude vlastniť svoju časť v hornom úseku. Prístup na novovzniknuté pozemky je riadne zabezpečený aj z dolnej časti na novovzniknutý pozemok parc. č. XXXX/XXX ako aj na novovzniknutý pozemok parc. č. XXXX/XXX. Súčasťou znaleckého posudku bol rozdeľovací geometrický plán č. XX L. XX - XX/XXXX zo dňa 16.12.2013, autorizačne znalcom overený 30.01.2014 a úradne overeným Okresným Ú. C. katastrálnym odborom dňa 07.02.2014 pod č. XX/XXXX, na základe ktorého znalec navrhol vykonať reálnu deľbu nehnuteľnosti tak, že pozemky, parc. č. XXXX/XX o výmere 107 m2, XXXX/XXX o výmere 639 m2 a XXXX/XX o výmere 47m2, ktoré vznikli rozdelením pozemkov, parc. č. XXXX, XXXX/X B. XXXX/ X, sa prikážu do vlastníctva žalobcu a pozemky, parc. č. XXXX/XX o výmere 128 m2, XXXX/XXX o výmere 1457 m2, ktoré vznikli rozdelením pozemkov, parc. č. XXXX, XXXX/X B. XXXX/X, sa prikážu do vlastníctva žalovaného. Na pojednávaní dňa 24.02.2014 žalovaný zmenil svoj názor s tým, že by súhlasil, aby celú nehnuteľnosť nadobudol žalobca za určitých podmienok. So znaleckým posudkom na možnosť reálnej deľby pozemkov súhlasil v tej časti, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné s tým, že znalcom predložený návrh deľby však nebol pre žalovaného prijateľný, čo do prístupu k nehnuteľnosti, ktorý je v dolnej časti a žalovaný by mal prístup k hornej časti len pri zriadení vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez parcelu číslo XXXX/XXX. Žalobca mal za to, že podľa znaleckého posudku prístup na novovzniknuté parcely je riadne zabezpečený s tým, že nie je dôvod zriaďovať vecné bremeno cez parcelu XXXX/XXX, nakoľko prístupovú cestu z vrchnej časti na parcelu v XXXX/XXX žalobca nevlastní, tá je žalovanému k dispozícii. Práve z dolnej časti všetky okolité pozemky vlastní žalobca a preto nie je nutné zaťažovať vecným bremenom v prospech žalovaného, keďže tento má zabezpečený prístup z hornej strany. O zmene postoja žalovaného už žalobca nebol ochotný rokovať, nakoľko v prípade žalovaného, sú to neisté rokovania, keďže tento neustále mení svoje stanovisko, čo žalobca považuje za sťažovanie v priebehu konania. 5. Podaním zo dňa 02.04.2014 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby v zmysle záverov podaného znaleckého posudku Ing. Štefanom Špačekom, ktorú súd prvej inštancie pripustil uznesením na pojednávaní dňa 02.04.2014. 6. Z výsluchu znalca Ing. Štefana Špačeka súd prvej inštancie zistil, že pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa prístupu k novovzniknutej parcele XXXX/XXX B. XXXX/XX, ktorá má byť po reálnom rozdelení prikázaná žalovanému, tento uviedol, že zo strany hornej časti, t.j. parcely XXXX/XXX sa nachádza neplodná plocha, ktorá slúži na prístup ku všetkým pozemkom, ktorá v pozemkovej knihe bola evidovaná ako neknihovaná k parcele (od roku 1980 od kedy sa robilo mapovanie). V súčasnosti je na túto cestu založený list vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo XXXX vo výmere 3850 m2, kde je evidovaných cca sto vlastníkov, z ktorých každý má symbolicky 1 až 2 m2, pričom najväčší podiel má mesto Bratislava (165 dielov z celkovej plochy) a je to z dôvodu, aby tam mohol vstúpiť verejne ktokoľvek, teda aj znalec tam po tejto ceste prišiel autom, keď tam robil meranie. Prístup z vrchnej časti na novovzniknuté parcely, ktoré majú patriť žalovanému je tak zabezpečený. Okrem toho novovzniknuté parcely, ktoré majú byť prikázané žalovanému, tvoria ucelený udržiavaný vinohrad, pričom spodná časť, t.j. parcely, ktoré majú byť prikázané žalobcovi sú zdevastované, jazdia tade nákladné autá a je tam neregulovaný potok. Žalovaný má komfortný prístup na svoju budúcu parcelu zhora a žalobca má síce zložitejší prístup na svoju budúcu parcelu zdola z dôvodu, že je tam veľký odvodňovací kanál, kde bude treba postaviť most, ale dostane sa tam. Je to vidno na fotografiách, ktoré sú prílohou posudku. Tam bude musieť vyriešiť žalobca prístup k svojej budúcej parcele kvôli hlbokému betónovému kanálu. Pri návrhu reálnej deľby znalec vyjadril svoj odborný názor, pri ktorom zobral do úvahy jednak vlastníctvo okolitých pozemkov, pričom hľadal cestu, aby bola aj časť žalovaného ako súkromnej osoby využiteľná, a teda sa dá povedať, že žalovaného zvýhodnil oproti žalobcovi ako právnickej osobe tým, že navrhol prikázať mu časť obrábaného vinohradu. Ani jeden z účastníkov v zmysle katastrálneho zákona nevyužíval nejakým spôsobom svoj pozemok, neboli na ňom vyznačené hranice, takže vychádzal vo svojom odbornom názore z toho, čo uviedol. Znalec mal za to, že navrhol reálnu deľbu objektívne bez toho, aby zvýhodnil niektorého z účastníkov. Podľa tých plánov výstavby predpokladal, že by stavebný úrad nepovolil stavbu rodinného domu v dolnej časti a uvažoval práve, že keď bude mať žalovaný prikázaný diel v hornej časti, kým sa to zastavia bude môcť užívať ten pozemok aj 20 rokov. K námietke žalovaného ohľadne parcely č. XXXX znalec uviedol, že predmetom reálneho rozdelenia je pozemok zapísaný v registri „G.“ s tým, že to vyriešil geometrickým plánom tak, že túto parcelu rozdelil na parcely XXXX/X B. XXXX/XX, ktoré budú zapísané do registra „L. na listoch vlastníctva účastníkov. V geometrickom pláne všetko sedí, aj čo sa týka dielov na m2, inak by ten geometrický plán kataster neschválil. Žalovaný predložil súdu urbanistické posúdenie reálnej deľby vypracované P.. B.. G. N., z ktorého malo vyplývať, že znalcom navrhované zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou je jednostranne výhodné len pre pozemky, ktoré majú byť prikázané žalobcovi vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Podľa žalovaného navrhovanou deľbou by nemal na pozemky prístup z verejného priestranstva, čím by ich nemohol účelne využívať ani s nimi nakladať. Vzhľadom na pôdorysný tvar predmetných pozemkov, ich umiestnenie, šírku, je ich samostatné využitie, po ich deľbe podľa geometrického plánu XX/XXXX, na výstavbu pre žalovaného problematické. Geometrické plány znalca podľa neho nie sú použiteľné ako podklad pre reálnu deľbu, keď nie sú v súlade s údajmi katastra nehnuteľností. Hodnota rozdelených pozemkov by po reálnej deľbe nebola rovnocenná. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby súd podielové spoluvlastníctvo sporových strán zrušil a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že ho súd zaviaže zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 80.693,24 eur, podľa znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo - pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Daniela Cibulu č. XX/XXXX, zo dňa 07.08.2014 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Z urbanistického posúdenia vysporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou P.. B.. G. N. z júla 2014 (predložené žalovaným) súd prvej inštancie zistil, že podľa záväznej časti územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy charakter zástavby na predmetných pozemkoch je v prevažnej miere málopodlažná zástavba a v juhozápadnej časti územia (spodná časť rozdeľovaných pozemkov) je to viacpodlažná zástavba. Z toho spracovateľka urbanistického posúdenia usudzuje na evidentnú snahu o prerozdelenie pozemku s vyššou dovolenou mierou zástavby do juhovýchodnej časti parciel. Pozemok žalovaného je v návrhu umiestneným na plochu s charakteristikou kódu L. XXX, čím pozemok žalobcu leží na ploche definovanej kódom U. XXX, z čoho je potom možné konštatovať menšiu hodnotu pozemkov žalovaného o 1/2 z celkovej ceny v porovnaní s pozemkom žalobcu. Nevýhodnosť deľby podľa predloženého geometrického plánu vyplýva z rôzneho urbanistického využitia pozemkov, nevýhodnosti napojenia na dopravný systém a infraštruktúru v danom území, čím sa zabraňuje v doterajšom i budúcom hospodárskom využití majetku. 7. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že návrh žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu je dôvodný. Vec právne posúdil podľa § 136, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že nikto nemôže byť nútený zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu (preto ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) a preto bol žalobca oprávnený na podanie predmetného návrhu. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania uviedol, že súd nie je viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhované (R4/1966, R1/1989 str. 3 ods. 3). Ak žalovaný v konaní navrhne iný spôsob vyporiadania než žalobca, nejde o vzájomný návrh, ale o súčasť jeho procesnej obrany. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na to, že Občiansky zákonník (§ 142 ods. 1) taxatívne stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité. Súd potom môže vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu len pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné (uz NSČR z 21.10.2004, sp. zn. 22Cdo/2568/2003). Zákonné kritériá - veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať nie sú pre rozhodnutie o prikázaní veci absolútne rozhodujúce, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Súd teda môže napríklad vec prikázať menšinovému spoluvlastníkovi, ktorý ale má na ňu lepší prístup. Reálna deľba prichádza do úvahy najmä v prípade nezastavaných pozemkov v závislosti od ich polohy, celkovej plochy a ich tvaru, pri novovzniknutých pozemkoch z hľadiska prístupu ku komunikácii. Pri rozhodovaní súd berie do úvahy, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Reálnu deľbu nehnuteľností ako spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva možno považovať u nezastavaných pozemkoch za prioritný spôsob, nakoľko zohľadňuje veľkosť spoluvlastníckych podielov a zároveň umožňuje spoluvlastníkom užívať a disponovať s predmetom ich vlastníctva. Reálna deľba je podmienená faktickou možnosťou, technickou vykonateľnosťou a predovšetkým funkčnou stránkou rozdelenia spoločnej veci v súčinnosti so znalcom, s nutnosťou existencie oddeľovacieho geometrického plánu. Pri pozemkoch prichádza do úvahy reálna deľba pokiaľ ide o pozemok fakticky aj funkčne deliteľný, čo je dané najmä pri nezastavaných pozemkoch. Pozemky po reálnej deľbe majú slúžiť vlastníkom najmä vzhľadom k ich povahe a funkčnému využitiu. Preto sa pri posúdení reálnej deľby pozemkov vychádza z hľadiska územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelnému technickému spôsobu navrhovaného riešenia. 8. V danej veci mal súd prvej inštancie, na základe vykonaného znaleckého dokazovania na reálnu deľbu nehnuteľností, za preukázané, že pokiaľ ide o predmet vyporiadavaného spoluvlastníctva jedná sa o nezastavaný pozemok (v súčasnosti vinica), ktorý podľa územného plánu hlavného mesta Bratislava je určený na zastavanie malopodlažnou a viacpodlažnou zástavbou. Z výsluchu znalca, ako aj zo skutočnosti, že oddeľovací geometrický plán bol úradne overený katastrálnym odborom mal súd prvej inštancie preukázané, že novovzniknuté parcely po reálnej deľbe zodpovedajú z hľadiska prístupu k nim, funkčnosti a účelnému využitiu v zmysle územného plánu kritériám, z ktorých možno vyvodiť, že reálna deľba predmetných nehnuteľností je možná. Pokiaľ žalovaný namietal, že novovzniknuté parcely nie sú rovnocenné z hľadiska ich hodnoty vzhľadom na to, že pozemok žalovaného je určený v zmysle územného plánu na zastavanie malopodlažnou zástavbou, pričom pozemok žalobcu je určený na zastavanie viacpodlažnou zástavbou, súd prvej inštancie poukázal na to, že budúce využitie novovzniknutých pozemkov zodpovedá zatiaľ len územnému plánu v súlade s urbanistickou štúdiou žalobcu, čo nie je nemenný stav a v neposlednom rade žalovaný ako fyzická osoba môže realizovať svoj investičný zámer výstavbou rodinného domu ako súčasti malopodlažnej zástavby. Navyše podľa vyjadrení znalca na pozemku, ktorý po reálnej deľbe je prikázaný žalovanému sa nachádza udržiavaný vinohrad, ktorý tento môže niekoľko rokov (pokiaľ príde k realizácii investičných zámerov) využívať, naproti tomu časť prikázaná žalobcovi je zdevastovaná, zamokrená s nutnosťou vybudovania mostu, resp. iného druhu prístupu k nej. Námietku žalovaného vo vzťahu k prístupu k jeho nehnuteľnostiam po ich rozdelení, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, vzhľadom na skutočnosť, že znaleckým dokazovaním bol preukázaný rovnocenný prístup k novo vzniknutým pozemkom, čo potvrdil aj katastrálny odbor tým, že oddeľovací geometrický plán úradne overil. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil súd i námietku žalovaného, že oddeľovací geometrický plán je nezapísateľný do katastra nehnuteľností vzhľadom na chyby, ktoré sa v ňom nachádzajú, nakoľko mal preukázané, že geometrický plán je schopný zápisu vzhľadom na to, že bol úradne overený katastrálnym odborom Okresného Ú.Q. C., ktorý treba považovať za orgán, kompetentný posúdiť spôsobilosť geometrického plánu na zápis do katastra nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie neprihliadal ani na výhrady voči geometrickému plánu uvedené znalcom z odboru stavebníctvo - pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Daniela Cibulu v znaleckom posudku č. XX/XXXX, zo dňa 07.08.2014 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorý v konaní predložil žalovaný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že znalec vo svojom výsluchu zrozumiteľne zdôvodnil, akými úvahami sa riadil pri posudzovaní navrhnutej možnosti reálnej deľby a preto súd návrh žalovaného na ďalšie dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého posudku na možnosť reálnej deľby zamietol. Súd prvej inštancie mal za to, že znalcom navrhnutá reálna deľba zodpovedá zákonným kritériám, ktorými sú veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Zo všetkých týchto dôvodov, súd prvej inštancie potom dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k dohode, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetné nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov sporových strán a preto zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam tak, že vyhovel konečnému návrhu žalobcu a vyporiadal zrušené spoluvlastníctvo reálnou deľbou a prikázal do výlučného vlastníctva sporových strán, novovzniknuté parcely tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, v súlade s geometrickým plánom č. XX L. XX - XX/XXXX, zo dňa 16.12.2013, autorizačne overeným znalcom 30.01.2014 a úradne overeným Okresným Ú. C. katastrálnym odborom dňa 07.02.2014, pod č. XX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. 9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby ho zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zruší s tým, že tieto nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorému zároveň uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania sumu 80.693,24 eur. Uviedol, že sa súd prvej inštancie neriadil pri rozhodovaní ustanovením § 153 a § 154 O.s.p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tomto smere uviedol, že napadnutý rozsudok bol vydaný na základe neaktuálneho geometrického plánu, nakoľko medzičasom v priebehu konania do vyhlásenia rozsudku, došlo k zmene údajov v katastri nehnuteľností a preto takýto geometrický plán nemôže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie na túto skutočnosť neprihliadol, hoci ho na to žalovaný upozornil aj predložením písomného dôkazu - znaleckého posudku Ing. Daniela Cibuľu. V ďalšom poukázal na to, že za nesprávny, považuje znalecký posudok Ing. Špačka a to z toho dôvodu, že jeho súčasťou nebol schválený geometrický plán, ktorý nemôže byť podkladom pre reálnu deľbu v súdnom rozhodnutí, z dôvodu viacerých chybných tvrdení znalca ohľadne chybných údajov v katastri nehnuteľností, z dôvodu, že znalecký posudok neobsahoval iné varianty reálnej deľby. Schválený geometrický plán Ing. Špačka nie je súčasťou jeho znaleckého posudku, hoci sa naň odvoláva. Schválený geometrický plán Ing. Špačka zo dňa 07.02.2014 obdržal žalovaný až na pojednávaní dňa 28.05.2014, kedy žalovaný poukázal na to, že ide o neschválený geometrický plán. Schválený geometrický plán Ing. Špačka zo dňa 07.02.2014 nie je aktuálny, nakoľko nezohľadňuje zmeny v údajoch katastra nehnuteľností, ktoré nastali v marci 2014 a na základe, ktorých bol založený list vlastníctva č. XXXXX pre iné osoby, ako strany sporu a preto je v zmysle vyššie uvedeného podľa katastrálneho zákona nezapísateľný. V ďalšom poukázal na to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani odborné posúdenie znalca z odboru oceňovania nehnuteľností, že navrhovanou deľbou pozemkov dôjde k znehodnoteniu pozemkov prikázaných do vlastníctva žalovaného. Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že žalobca opakovane oznámil súdu, že žalovanému nesprístupní jemu prikázané pozemky na účely prechodu a vzhľadom k tomu, že pozemky prikazované do vlastníctva žalovaného sú neprípustné z verejnej komunikácie, týmto vyhlásením žalobcu sa žalovanému prikazované pozemky stanú úplne neprístupné a nevyužiteľné. 11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 13. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Žalobu možno podať bez časového obmedzenia, keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje. Vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci musí byť nehnuteľnosť presne označená a vymedzená, pričom súd prihliada na to, ako je nehnuteľnosť vyznačená v evidencii nehnuteľností. Geometrický plán, ak nebol potvrdený správou katastra, nemôže byť podkladom pre delenie pozemkov a zmenu ich hraníc. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže teda rozhodnúť, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané aj iným spôsobom, než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex). Preto môže svojím rozhodnutím, napríklad vec rozdeliť napriek tomu, že sa navrhovateľ domáha toho, aby mu bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva. Ak žalovaný navrhne v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva iný spôsob vyporiadania než žalobca, nejde o vzájomný návrh, ale o súčasť jeho procesnej obrany; takýto návrh nemožno vylúčiť na samostatné konanie. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vždy musí zaoberať výškou podielu spoluvlastníkov a účelným využitím veci, jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z iných skutočností. V rámci posudzovania účelného využitia veci tak možno vedľa veľkosti podielov zohľadniť celý rad skutočností rozhodných pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Reálnym rozdelením sa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozumie reálne rozdelenie jednej určitej spravidla nehnuteľnej veci súčinnosti so znalcom a pri nevyhnutnej existencii oddeľovacieho geometrického plánu. Za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné, považujú súdy jednak všetky prípady, kde by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, a jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch závisí toto posúdenie tak od ich polohy, celkovej plochy, ako aj ich tvaru. Ak možno pozemok rozdeliť vzhľadom na jeho polohu, veľkosť a tvar, potom je pre možné rozdelenie pozemku na dva alebo viac pozemkov ako samostatných vecí určujúce zistenie, či je pri novovzniknutých pozemkoch zabezpečený prístup ku komunikácií, a to či už priamo na komunikáciu alebo cestou po cudzom pozemku, napríklad z titulu vecného bremena. U pozemkoch možno vyvodiť schopnosť aj po rozdelení slúžiť na poľnohospodárske či rekreačné účely najmä vtedy, ak rozdelením nevzniknú pozemky nevhodného tovaru, a ak budú samostatne prístupné. Vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník. Možno teda uzavrieť, že vo vzťahu k pozemkom platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, alebo by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom najmä vzhľadom k ich povahe a k funkčnému využitiu. U pozemkov sa preto vychádza z posúdenia mimo iného hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je nutné zohľadniť aj polohu pozemkov, ich tvar a celkovú plochu (Rc 54/1973). Ak je možné pozemok rozdeliť vzhľadom k jeho polohe, veľkosti a tvaru, určujúcim pre možné rozdelenie pozemku na dva alebo viacej pozemkov, ako samostatných vecí, je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zaistený prístup ku komunikácii, a to buď priamo na komunikáciu alebo cestou po cudzom pozemku. Medzi rozdeľovanými pozemkami potom možno podľa § 142 ods. 3 OZ zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Záveru o reálnej deliteľnosti pozemkov potom neprekáža skutočnosť, že pozemky po rozdelení bude možné užívať k určenému účelu s určitým obmedzením podľa doterajšieho stavu. Reálnym rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu, stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Na tieto okolnosti sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí priemerná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi. 14. V danej veci žalovaný namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že obidva geometrické plány vyhotovené Ing. Štefanom Špačekom nie sú použiteľné ako podklad pre reálnu deľbu, nakoľko právny stav navrhovaný geometrickým plánom č. XXC XX- XX/XXXX, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. XX/XXXX citovanom v časti I.5.2, ani vo verzii overenej Okresným Ú. C., katastrálnym odborom pod číslom XX/XXXX, nie je v čase vypracovania tohto znaleckého posudku v súlade s údajmi katastra nehnuteľností, pričom v grafickej časti overenej verzie sú naviac i chybne uvedené údaje parciel, a to parc. č. E. G. XXXX/X B. XXXX/X - opačne a chybne uvedené číslo E. L. S.. Č.. XXXX, správne má byť E. L. Č.. XXXX, ďalej že pre vypracovanie citovaných geometrických plánov nebol použitý predchádzajúci úradne overený geometrický plán č. XX/ XXXX (číslo úradného overenia XXXX/XXXX) citovaný v časti I.5.4 tohto znaleckého posudku, a že ani hodnota oddelených pozemkov by nebola rovnocenná, keďže v prípade zamýšľanej reálnej deľby by severná časť prikázaním do vlastníctva žalovanému, výrazne stratila na hodnote, nakoľko by tu nebola žiadna priama možnosť prístupu z verejného priestranstva. Žalovaný ďalej argumentoval, že priamy prístup k predmetným pozemkom (v podielovom spoluvlastníctve strán sporu) je z južnej strany z verenej komunikácie - ulice S. N. (pozemky pod komunikáciou sú vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy - LV č. XXXX) a nepriamo zo severnej strany od ulice S. a nadväzne po zvykovej poľnej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku - ostatné plochy, kód využitia pozemku XX - teda pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok, ktorý je v spoluvlastníctve 149- tich fyzických a právnických spoluvlastníkov (LV č. XXXX). Ďalšie susediace pozemky sú vo vlastníctve spoločnosti Račany Rosso s.r.o. a E. L. S.. Č.. XXXX/X je v spoluvlastníctve štyroch fyzických osôb (LV č. XXXXX). Vzhľadom na pôdorysný tvar predmetných pozemkov, ich umiestnenie, šírku je ich samostatné využitie na výstavbu problematické. Plnohodnotné využitie v súlade s platným územným plánom hlavného mesta Bratislavy je možné predpokladať minimálne ich pričlenením k jednej zo susediacich nehnuteľností. V mieste sa musia zriadiť prístupové i účelové miestne komunikácie, rozvody inžinierskych sietí, t.j. toho času nie sú predmetné pozemky stavebne pripravené. K znaleckému posudku Ing. Špačeka žalovaný ďalej namietal, že parcela E. L. S.. Č.. XXXX/X, ktorá vznikla oddelením z parcely XXXX/X uvádzanej v znaleckom posudku ako chyba v katastrálnom operácie, je vlastnícky vedená v spoluvlastníctve štyroch fyzických osôb (LV č. XXXXX) a z tohto dôvodu nemohla byť pričlenená do parcely XXXX/X vo vlastníctve žalobcu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný namietal jednak nesprávnosť údajov, z ktorých vychádzal znalecký posudok a geometrický plán Ing. Špačeka, a to jednak v tom, že do parcely XXXX/X vo vlastníctve žalobcu pričlenil aj parcelu č. XXXX/X, ktorá vznikla oddelením z parcely XXXX/X ďalej, že prístup na jeho pozemky, ktoré mu majú byť pridelené, nie je možný z verejnej komunikácie a napokon, že hodnota jemu pridelených pozemkov je podstatne nižšia ako hodnota pozemkov pridelených žalobcovi. 15. Znalec Ing. Špaček na pojednávaní konanom dňa 02.04.2014 uviedol, že zo strany hornej časti - t. j. parcela XXXX/XXX sa nachádza neplodná plocha, ktorá slúži na prístup ku všetkým pozemkom, ktorá v pozemkovej knihe bola evidovaná ako neknihovaná a v súčasnosti je na túto cestu založený LV č. XXXX ako parc. č. XXXX o výmere 3850 m2, kde je evidovaných cca 100 vlastníkov, z ktorých každý má symbolicky 1 až 2 m2, pričom najväčší podiel má mesto C. - 165 dielov z celkovej plochy. Podľa znalca je teda prístup z vrchnej časti na novovzniknuté parcely, ktoré majú patriť žalovanému, zabezpečený. V ďalšom uviedol, že parcelu č. XXXX, ktorá je v registri L. v inej výmere a druhu pozemku bez založeného listu vlastníctva, vyriešil geometrickým plánom tým, že rozdelil parc. č. XXXX na XXXX/X B. XXXX/XX. 16. Za nedôvodnú považoval odvolací súd argumentáciu žalovaného o vadách znaleckého posudku Ing. Špačeka a geometrického plánu overeného príslušnou správou katastra, keď bol v tomto v zhode so súdom prvej inštancie, že predmetný geometrický plán bol schopný zápisu do evidencie nehnuteľností, vzhľadom na to, že bol úradne overený katastrálnym odborom Okresného Ú. C., ktorý treba považovať za orgán, kompetentný posúdiť spôsobilosť geometrického plánu na zápis do katastra nehnuteľností. Ako už bolo uvedené, vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník. V danej veci predložený geometrický plán uvedené kritéria spĺňal a navyše bol overený príslušným katastrálnym odborom Okresného Ú. C.. Skutočnosť, že znalec Ing. Špaček do parcely XXXX/X vo vlastníctve žalobcu pričlenil aj parcelu č. XXXX/X, ktorá vznikla oddelením z parcely XXXX/X, a ktorá vlastnícky patrí 4 fyzickým osobám (LV č. XXXXX) bola pre danú vec irelevantná, nakoľko predmetom tohto konania nebolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám č. XXXX/X, XXXX/X B. Č.. XXXX/X. 17. Za dôvodné však považoval odvolací súd odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa prístupu k novovzniknutým pozemkom, ktoré znalec navrhol priznať žalovanému do výlučného vlastníctva, ako i ich hodnoty. Ako už bolo uvedené, reálne rozdelenie nehnuteľností je dobre možné len vtedy, ak rozdelením môžu vzniknúť také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch závisí toto posúdenie tak od ich polohy, celkovej plochy, ako aj ich tvaru. Ak možno pozemok rozdeliť vzhľadom na jeho polohu, veľkosť a tvar (čo bol i posudzovaný prípad), potom je pre možné rozdelenie pozemku na dva alebo viac pozemkov ako samostatných vecí určujúce i zistenie, či je pri novovzniknutých pozemkoch zabezpečený prístup ku komunikácií, a to či už priamo na komunikáciu alebo cestou po cudzom pozemku, napríklad z titulu vecného bremena. V danej veci žalovaný namietal, že na jemu priznané pozemky nie je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie, ale len cez pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku - ostatné plochy, kód využitia pozemku XX - teda pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok, ktorý je v spoluvlastníctve 149- tich fyzických a právnických spoluvlastníkov (LV č. XXXX). Na druhej strane žalobcovi je umožnený prístup na jeho novovzniknuté pozemky tak z verejnej komunikácie, ako aj z vedľajších pozemkov, ktoré mu patria. Žalobca sa ďalej vyjadril v tom smere, že nie je ochotný zriadiť žalovanému právo prístupu (vecné bremeno) na novovzniknuté pozemky cez jeho pozemky. Pokiaľ ide o prístup na pozemky žalovaného, znalec Ing. Špaček vo svojom znaleckom posudku iba stroho uviedol, že prístup na novovzniknuté pozemky je riadne zabezpečený aj z dolnej časti na novovzniknutý pozemok parc. č. XXXX/XXX ako aj na novovzniknutý pozemok parc. č. XXXX/XXX. Vo svojom znaleckom posudku však bližšie neuviedol, akým spôsobom je tento prístup na novovzniknuté pozemky zabezpečený. Až vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 02.04.2014 uviedol, že zo strany hornej časti, t. j. parc. XXXX/XXX sa nachádza neplodná plocha, ktorá slúži na prístup ku všetkým pozemkom, ktorá v pozemkovej knihe bola evidovaná ako neknihovaná a v súčasnosti je na túto cestu založený list vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXXX (správne má byť XXXX), kde je evidovaných cca 100 vlastníkov, z ktorých každý má symbolicky 1-2 m2, pričom najväčší podiel má mesto Bratislava (165 dielov z celkovej plochy). Preto má žalovaný prístup na novovzniknuté pozemky zabezpečený. K tomuto odvolací súd uvádza, že so záverom znalca o „bezproblémovom“ prístupe na novovzniknuté pozemky, ktoré majú byť prikázané žalovanému, nemožno súhlasiť, nakoľko, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, takýto prístup (ak tento nebol zriadený formou vecného bremena cez pozemky žalobcu) je možný len z parcely č. XXXX (F. Č.. XXXX), ktorá však vlastnícky nepatrí žiadnej zo sporových strán. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že táto je „zatiaľ“ verejne využiteľná, keďže je vo vlastníctve 149- tich spoluvlastníkov, kde má najväčší podiel hlavné mesto Bratislava. Ak by sa totiž tieto osoby rozhodli tento pozemok napr. predať, príp. inak využiť, žalovanému by to zabránilo dostať sa k svojim pozemkom. Nehovoriac o tom, že ak by žalovaný skutočne napr. hodlal zahájiť na svojich pozemkoch výstavbu rodinného domu, kde je potrebné zabezpečiť aj prechod strojových mechanizmov pre účely výstavby, nie je zrejmé či by sa tieto cez uvedený „cudzí“ pozemok dostali na pozemky žalovaného. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva totiž nemožno zriadiť vecné bremeno na inom (vlastnícky cudzom) pozemku, než na tom, ktorý je predmetom vyporiadania. Ak potom súd prvej inštancie v rámci vyporiadania nezriadil vecné bremeno práva prechodu cez novovzniknuté pozemky žalobcu na novovzniknuté pozemky žalovaného, nemožno tu hovoriť, že reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti bolo žalovanému zabezpečené i nerušené právo prístupu k svojim pozemkom, iba s odkazom na to, že sa tam môže dostať cez predmetný cudzí pozemok. Inými slovami, hoci by sa v súčasnosti žalovaný mohol cez pozemok - parcelu č. XXXX (F. Č.. XXXX) dostať na svoje pozemky, nie je však zaručené, že tomu tak bude aj v budúcnosti. Z tohto pohľadu potom (ak reálnym rozdelením veci nemožno dosiahnuť taký stav, že by bol zabezpečený bezproblémový prístup oboch strán sporu k svojim pozemkom), bolo zrejme namieste zvažovať iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, keďže reálne rozdelenie pozemkov podľa navrhnutého geometrického plánu nie je dobre možné, práve pre absenciu zabezpečenia bezproblémového prístupu žalovaného k svojim pozemkom. Predovšetkým by tu teda vznikol dôvod na prikázanie spoločnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednej zo strán sporu za primeranú náhradu. Tu mal potom súd prvej inštancie zvažovať skutočnosti vyplývajúce z územného plánu, prihliadať na investičný zámer žalobcu, ako i na schopnosti tej ktorej strany sporu vyplatiť primeranú finančnú náhradu za vyporadúvané pozemky. Ako už bolo uvedené, v tomto smere by bolo potrebné zohľadniť nielen výšku podielu spoluvlastníkov, ale i účelné využitie veci, ako aj iné skutočnosti (teda vyššie spomínaný investičný zámer žalobcu, územný plán obce, schopnosť vyplatenia druhej strany sporu a pod.). Z tohto pohľadu a najmä z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie sa javí ako vhodnejší spôsob vyporiadania dotknutých nehnuteľností ich priznanie do výlučného vlastníctva žalobcu (ktorý má na nich investičný zámer, je vlastníkom okolitých pozemkov, je finančne schopný vyplatiť žalovaného) s povinnosťou vyplatiť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanému, a to napriek tomu, že spoluvlastnícky podiel žalovaného na dotknutých nehnuteľnostiach je väčší. V tomto smere žalovaný síce rovnako tvrdil, že má s uvedenými pozemkami investičný zámer, tento však v konaní nijako nepreukázal (ani len začatím prípravných podkladov pre nejakú výstavbu, či už rodinného domu alebo inú výstavbu). Žalovanému potom neprilepšuje v jeho záujme získať spoločné pozemky do svojho výlučného vlastníctva ani to, že pôvodne mal záujem o zámenu pozemkov a potom, čo ich žalobca pre neho zaobstaral (a vynaložil náklady na ich kúpu) od zámeny pozemkov ustúpil. 18. Ak by aj predsa súd prvej inštancie zotrval na tom, že v danej veci je dobre možné pozemky reálne rozdeliť spôsobom navrhnutým znalcom Ing. Špačekom za stavu, že by žalovanému bol umožnený bezproblémový prístup k jeho pozemkom (napr. zriadením vecného bremena k pozemkom žalobcu v prospech žalovaného), musí sa súd vysporiadať i s otázkou hodnoty novovzniknutých pozemkov namietanou žalovaným. V danej veci z listinných dôkazov (urbanistické posúdenie vysporiadania podielového spoluvlastníctva P.. B.. N. N. a znaleckým posudkom č. XX/XXXX Ing. Daniela Cibulu) totiž vyplýva, že hodnota oddelených pozemkov nie je rovnocenná (nielen vzhľadom na neprístupnosť na pozemky žalovaného, ale i pre znevýhodnenú polohu týchto pozemkov i vzhľadom k územnému plánu obce). Nevýhodnosť deľby teda vyplýva z rôzneho urbanistického využitia týchto pozemkov, nevýhodnosti napojenia na dopravný systém a infraštruktúru, čo zabraňuje v doterajšom i budúcom hospodárskom využití týchto pozemkov (pokiaľ ide o pozemky, ktoré majú byť prikázané žalovanému). Ak potom rozdelením pozemkov majú byť žalovanému pridelené pozemky v podstatne nižšej hodnote (vzhľadom na ich polohu a hospodárske využitie v súčasnosti i budúcnosti), uvedené síce nebráni (nie je prekážkou) takémuto vysporiadaniu (teda reálnemu rozdeleniu veci), súčasne by však bol súd povinný na tieto okolnosti pri vysporiadaní prihliadať tým, že by mal žalovanému priznať i primeranú peňažnú náhradu. Do úvahy teda neprichádza také rozdelenie pozemkov, že ich bonitné časti sa prikážu do vlastníctva jednému spoluvlastníkovi a nebonitné druhému spoluvlastníkovi (iba podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov), napriek tomu, že by obaja mali zabezpečený prístup k nim, bez toho, že by táto skutočnosť nebola v ďalšom (pri vyporiadaní) zohľadnená napr. formou finančného vyporiadania medzi nimi. 19. V danej veci bol tak odvolací súd názoru, že vzhľadom na polohu, umiestnenie a najmä zabezpečenie prístupu k novovzniknutým nehnuteľnostiam podľa geometrického plánu a znaleckého posudku Ing. Špačka by prichádzal do úvahy skôr spôsob vyporiadania spoločných pozemkov ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou poskytnúť žalovanému primeranú finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Ak ale bude súd prvej inštancie naďalej názoru, že v danej veci je dobre možné aj reálne rozdelenie týchto pozemkov podľa znaleckého posudku a geometrického plánu Ing. Špačeka, overeného katastrom, bude sa musieť súd prvej inštancie najprv zaoberať otázkou zabezpečenia prístupu žalovaného k novovzniknutým pozemkom, kedy nestačí prístup k nim iba cez cudzí pozemok bez zriadeného vecného bremena, ako i ich hodnotou tak, aby ak budú žalovanému priznané pozemky v menšej hodnote (hoci zodpovedajúce veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu) mu bola žalobcom vyplatená i primeraná finančná náhrada za zníženú bonitu jemu priznaných pozemkov. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na a ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko v konaní je potrebné doplniť dokazovanie (ohľadom zabezpečenia prístupu k pozemkom žalovaného a hodnoty novovzniknutých pozemkov), ktorého vykonanie presahuje účely odvolacieho konania. V novom konaní bude sa bude musieť súd prvej inštancie (pokiaľ zotrvá na svojom názore o opodstatnenosti spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu reálnym rozdelením veci podľa znaleckého posudku a geometrického plánu Ing. Špačeka) zaoberať otázkou zabezpečenia prístupu žalovaného k novovzniknutým pozemkom tak, aby bol tento prístup pre neho bezproblémovým - teda napr. zriadením vecného bremena k novovzniknutým pozemkom žalobcu, ako i hodnotou novovzniknutých pozemkov s tým, že ak pozemky žalovaného skutočne by mali mať oveľa nižšiu hodnotu ako pozemky žalobcu, bude potrebné túto skutočnosť riešiť primeraným finančným vyrovnaním. Ak po zohľadnení týchto skutočností súd prvej inštancie naopak dôjde k záveru, že vyporadúvané nehnuteľnosti nie je dobre možné reálne rozdeliť (práve s ohľadom na nemožnosť zriadiť bezproblémový prístup žalovaného k jeho novovzniknutým pozemkom), bude zrejme potrebné podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadať spôsobom, a to prikázaním veci do výlučného vlastníctva jednej zo sporových strán za primeranú náhradu. Tu potom bude potrebné zohľadniť nielen veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu, ale i účelné využitie veci (teda investičný zámer žalobcu, územný plán obce, schopnosť vyplatenia druhej strany sporu a pod.), ktoré skutočnosti potom nasvedčujú skôr tomu, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou priznania primeranej finančnej náhrady žalovanému. 21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).