Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203084 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1312203084.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: G.D. Q., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. X, U., zast. Mgr. Kristínou Monosi Lehoťanovou, advokátkou, Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanej : Y. Q., N.. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. X, U., zast. JUDr. Tijanou Čečezovou, advokátkou, Drieňova 76/17, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu, žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C/27/2012- 211 zo dňa 7. júna 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že z vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) strán sporu pripadá do výlučného vlastníctva žalovanej byt č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na W. Č.. X v U., na parcele č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX J. so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXX-Z., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie Q. J. (ďalej len „byt“) s tým, že žalovaná je povinná titulom vyrovnania podielu vyplatiť žalobcovi sumu 56.000,- € do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a že žalobca a žalovaná sú povinní každý z nich zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 1.680,- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 98 O.s.p., ustanoveniami § 143 , § 148 ods. 1 , § 149 ods. 1,3 § 150 , § 451 ods. 1, § 456 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo uzavreté dňa 06.02.1982 a dňa 12.10.2011 bolo právoplatne rozvedené. Z ich manželstva sa narodili tri deti Q.: nebohý J., nar. XX.XX.XXXX, M.. XX.XX.XXXX, J., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX. Počas trvania manželstva nadobudli strany sporu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX byt č. X na X. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXXX na W. Č.. X v U. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu a spoluvlastníckym podielom na pozemku parc. č. XXXXX/X, na ktorom je bytový dom postavený, a to v spoluvlastníckom podiele XXXXX/XXXXX-Z. (LV č. XXXX kat. úz. Q. J.). Hnuteľné veci účastníci vysporiadať nežiadali. Všeobecnú hodnotu predmetného bytu s príslušenstvom ustálili na hodnotu 112.000,- € v zmysle znaleckého posudku Z.. R. X. Č.. X/XXXX zo dňa 15.01.2013. 1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v konaní žiadala s prihliadnutím na § 150 Občianskeho zákonníka neprihliadnuť súdom na rovnosť podielov oboch manželov pri vyporiadaní BSM, ale prihliadnuť na jej 2/3-inový podiel a žalobcov 1/3-inový podiel a takto vyporiadať ich BSM s tým, že žiadala predmetné nehnuteľnosti / byt s príslušenstvom/ prikázať sebe do výlučného vlastníctva, čo odôvodnila jej zásluhovosťou pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností spočiatku do nájmu strán sporu a následne i pri ich odkupovaní do bezpodielového spoluvlastníctva tým, že v roku 2006 vyplatila väčšiu časť kúpnej ceny bytu 52.200,- Sk z jej výlučných finančných prostriedkov získaných darom od syna J. Q.. Rovnako neprihliadnuť na rovnaký podiel oboch strán sporu pri vyporiadaní BSM žiadala žalovaná i z dôvodu, že žalobca neprispieval na udržanie spoločného bytu rovnakým dielom, nestaral sa dostatočne o rodinu, nezaslúžil sa o udržanie spoločného majetku, holdoval alkoholu, menil zamestnania, o byt sa nestaral, neprispieval riadne na náklady súvisiace s užívaním bytu, dopúšťal sa násilia na nej i deťoch, čo preukazovala čestnými prehláseniami synov J. a R.. Z týchto dôvodov na pojednávaní dňa 01.04.2016 uplatnila i námietku započítania jej pohľadávok voči žalobcovi, ktoré predstavujú pohľadávku zohľadnenia sumy 1.726,- € ako ňou vyplatenej druhej časti kúpnej ceny bytu dňa 03.02.2006 a sumy 7.077,58 € ako 1-icu nákladov súvisiacich s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016, ktoré ona za žalobcu vyplatila. Bola preto ochotná žalobcovi titulom vyporiadania vyplatiť sumu 45.000,- €. 1.2.1. Znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie veci, ani tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil na vyrovnanie podielov vyplatiť druhému manželovi určitú sumu. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 2914/1999 z 25.10.2001). Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady vzhľadom na jeho vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod. než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu, pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí, pri starostlivosti o dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje schopnosti a možnosti (uznesenie KS v Hradci Králové sp. zn. 10Co 87/74 z 21.02.1974). Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla len v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená, a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. Pri posudzovaní z hľadiska pričinenia je potrebné vziať do úvahy najmú to, ako sa ten-ktorý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku , pričom sa vychádza najmä z toho, odkedy manželia spolu nežijú, odkedy niektorý z nich prestal prispievať na potreby rodiny a na nadobúdanie a zveľaďovanie spoločných vecí, či niektorý z nich nepoškodzoval spoločný majetok. 1.2.2. Súd prvej inštancie zastal názor, že z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na zistený skutkový stav možno vyvodiť odôvodnenosť rozhodnutia, ktoré by vychádzalo z rovnosti podielov strán sporu. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 06.02.1982, pričom predmetný byt s príslušenstvom nadobudli Zmluvou o prevode vlastníctva zo dňa 28.11.2002 v zmysle Zák. č. 182/1993 Z.z. s tým, že pôvodne bol v nájme žalovanej s jej prvým manželom. Na základe uvedenej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu žalobca zo spoločných finančných prostriedkov vyplatil prvú časť kúpnej ceny prevádzaných nehnuteľností 9.212,-Sk pred podpisom zmluvy a druhá časť kúpnej ceny 52.198,- Sk mala byť stranami uhradená do troch rokov od podpisu zmluvy. Počas trvania manželstva, čo súd nemal spochybnené ani výpoveďou žalovanej a ani čestnými prehláseniami synov strán sporu J. a R. Q., žalobca utrpel pracovný úraz, na základe čoho bol PN dva roky s tým, že po ukončení PN bol nútený sa zamestnať v menej pracovne náročných zamestnaniach s nižším príjmom. Mesačnú výplatu odovzdával žalovanej, ktorá „držala rodinnú kasu“ a na požiadania žalobcu mu financie na jeho osobné potreby dávala (návšteva pohostinstiev). Ako mal súd z rozvodového spisu strán sporu vedenom na tunajšom súde č. 45C 69/2011 a ich výpovedí v tomto konaní preukázané, príčinou rozvratu manželstva strán sporu bolo okrem požívania alkoholických nápojov žalobcom i skutočnosť, že účastníci prestali žiť riadnym manželským životom cca od roku 2000, od ktorej doby žili oddelene, žalobca mal od 2008 známosť s inou ženou, žalovaná od roku 2004 mala známosť s J. Č., s ktorými partnermi žili v predmetnom byte. Žalobca v tom čase prispieval od roku 2000 na úhrady spojené s užívaním bytu sumou 154,- €, v byte užíval jednu izbu. V predmetnom byte bývali strany sporu spoločne aj so synmi J. a R., ktorí v tomto čase boli plnoletí a zamestnaní. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nemal preukázané, žeby žalobca v priebehu trvania manželstva so žalovanou sa k nej alebo synom správal nezodpovedne alebo násilne, nikdy na neho nepodala žalovaná alebo synovia strán sporu trestné oznámenie, ani pri rozvode nespomenula takéto násilné chovanie a správanie sa žalobcu, pričom jediné trestné oznámenie za prečin nebezpečného vyhrážania podaného žalovanou až v roku 2014 (po zániku BSM) na žalobcu bolo ukončené jeho oslobodením spod obžaloby. Rovnako súd nemal v konaní preukázané, žeby žalobca poškodzoval počas trvania manželstva spoločný majetok strán sporu, ani to, žeby neprispieval na nadobúdanie či zveľaďovaní spoločných vecí, zvlášť, keď na nadobúdaní a zveľaďovaní spoločných vecí, bytu, sa nepodieľala ani žalovaná. Rovnako z vykonaného dokazovania ako i z výpisov zo Sociálnej poisťovne súd nemal preukázané, žeby sa žalobca počas trvania manželstva so žalovanou vyhýbal práci, zamestnaniu, a s prihliadnutím na jeho pracovný úraz s dlhodobou PN je pochopiteľné, že pôvodne náročné zamestnanie už vykonávať nemohol a bol nútený sa zamestnať s príjmom nižším. Súd v tomto smere neuveril tvrdeniam synov strán sporu J. a R. Q., tieto vyhodnotil za účelové z dôvodu, že v čestných prehláseniach sami poukazovali predovšetkým na to, že žalobca si našiel priateľku a odmietol na nich predmetný byt prepísať, zatiaľ čo žalovaná s prepisom na J. súhlasí. Zvlášť absolútne nevieryhodné bolo tvrdenie syna strán sporu R. Q. v čestnom prehlásení, že on ako 14 ročný, žiak 8. triedy ZŠ chodil na brigády upratovať v stolárskej dielni po vyučovaní do večera a za 3 mesiace mu bola vyplatená mzda 30.000,-Sk, t.j. 10.000,-Sk mesačne netto, pričom v roku 1999 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve 356,10€ brutto /10.727,-Sk/. Ako ďalej sama žalovaná pri vyčísľovaní nákladov spojených s užívaním bytu potvrdila, odporca do roku 2015 prispieval na úhrady spojené s bytom pomernou čiastkou, v roku 2012 sumou 960,- €, v roku 2013 sumou 960,- €, v roku 2014 sumou 240,- €, pričom v roku 2012 - 2014 obývalo predmetný byt 6 osôb, následne sa žalobca odsťahoval. Bol povinný preto uhrádzať s prihliadnutím na tento počet dospelých osôb obývajúcich predmetný byt podiel 1/6-iny, keďže sám sa stravoval, pral si. Nebolo v žiadnom prípade povinnosťou žalobcu platiť polovicu poplatkov za elektrinu a poplatkov súvisiacich s užívaním bytu a následne od apríla 2014 sa žalobca odsťahoval a byt užíva spôsobom, že mal uzamknutú jednu izbu, v dôsledku čoho elektrinu nespotrebovával. 1.3. Čo sa týka námietky započítania vznesenej žalovanou na pojednávaní dňa 01.04.2016 ohľadne započítania jej pohľadávky z titulu vyplatenia druhej časti kúpnej ceny bytu 1.726,- €, ktoré obdržala v roku 2006 od syna J. Q. darom na výplatu kúpnej ceny bytu, tu z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal preukázanú túto skutočnosť z mnohých dôvodov. Vo vyjadrení k žalobe na vyporiadanie BSM žalovaná vôbec takýto dar nespomenula, uviedla výlučne, že byt bol vyplatený z finančných prostriedkov synov strán sporu. Následne v priebehu konania začala tvrdiť, že jej sumu 1.726,- € poskytol syn J. ako dar na výplatu kúpnej ceny predmetného bytu z dôvodu, že výlučne ona sa o synov starala a zároveň, že tieto finančné prostriedky si zabezpečil prostredníctvom úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. V prvom rade žalovaná vôbec žiadnym listinným dokladom nepreukázala, žeby synovi J. bol takýto úver vôbec poskytnutý a práve z tohto úveru by daroval financie žalovanej, zvlášť, keď Zmluvu s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. uzavrel dňa 20.01.2006 s druhom účtu medziúver s cieľovou sumou 9.959 € a už do 03.02.2006 a do 14 dní od uzavretia zmluvy by mu bez akéhokoľvek vloženia a nasporenia čiastky bola poskytnutá celá čiastka cieľovej sumy, ako to uvádzala žalovaná vo svojom podaní zo dňa 01.04.2016. Vzhľadom na to, že suma 52.198,- Sk bola synom strán sporu J. Q. vložená z účtu príkazcu na účet Istrochemu, a.s. dňa 03.02.2006, tu súd vôbec nemal preukázané, o aké finančné prostriedky sa jedná a či vôbec boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej získané darom od syna J.. I v tomto smere sa vyjadrenia synov strán sporu J. G. R. Q. v čestných prehláseniach zdajú byť účelové v neprospech žalobcu už aj s prihliadnutím na ich tvrdenia, že im rodičia sľúbili, že predmetný byt na nich prepíšu, čo žalobca potom, čo si našiel priateľku, odmieta. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalovanou týkajúcou sa existencie daru vo výške 1.726,- € od syna J., súd tento nárok vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný, a to aj z dôvodu pričinenia sa žalovanej a jej väčšej zásluhovosti na vyplatení kúpnej ceny bytu vo väčšej miere. 1.4. K námietke započítania vznesenej žalovanou na započítanie sumy 8.041,-€ z titulu bezdôvodného obohatenia za náklady spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016 a za poplatky za elektrinu, ktoré vynaložila za žalovaného, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosti vyššie uvedené. Taktiež z listinných dokladov založených žalovanou, súd vôbec nemal preukázané, žeby výlučne ona za žalobcu tieto poplatky hradila, nakoľko z poštových poukážok mal za preukázané, že žalovaná za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016 preukázateľne uhradila úhrady za el. energiu v sume 380,32 € a úhrady spojené s užívaním bytu na účet SVB W. X T. U. sumu 380,- €. Žalovaný za toto obdobie platil od apríla 2013 pravidelne na účet správcu bytového domu sumu 80,- € mesačne, v roku 2012 prispieval na elektrinu a platby spojené s užívaním bytu k rukám syna J., ktorý následne sa staral o úhrady ZSE a Správcovi. Žalobca na účet správcu preukázateľne uhradil za uvedené obdobie sumu 1.200,- €. V ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný obohatenie vydať a tým, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka v prospech žalovanej v prejednávanej veci je preukázanie, že žalobca na jej úkor získal finančné prostriedky bez právneho dôvodu. Z dôvodu, že žalovaná v konaní jednoznačne nepreukázala, že práve ona uhrádzala za žalobcu poplatky súvisiace s užívaním bytu a poplatky za elektrinu, nakoľko náklady súvisiace s bytom uhrádzala i ďalšia osoba v byte bývajúca J. Č., súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nebol povinný sa na týchto úhradách podieľať v 1-ici, nakoľko predmetný byt obývali ďalšie osoby, ktoré boli a sú povinné podieľať sa pomerne na týchto úhradách, aj tento nárok na započítanie vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný. 1.5. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že v konaní mal preukázané, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní ich BSM, preto súd v súlade s § 149 ods. 1, 3 Obč. zák. pristúpil k vyporiadaniu v zmysle zásad podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie naopak nemal v konaní preukázané, žeby bolo odôvodnené znížiť žalobcovi jeho podiel pri vyporiadaní BSM strán sporu a ustálil, že výška podielov oboch strán sporu je rovnaká z dôvodu zisteného skutkového stavu a dôvodov vyššie uvedených. Z dôvodu, že obe strany súhlasili a bola medzi nimi nesporná všeobecná trhová hodnota predmetného bytu s so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v podiele XXXXX/XXXXX-in v zmysle ustálenej sumy znaleckým posudkom v hodnote 112.000 €, súd v súlade s § 148 ods. 1; § 149 ods. 1,3; § 150 Občianskeho zákonníka prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá sa v ňom doposiaľ so synom J. a partnerom J.. Č. zdržuje a zároveň titulom vyporiadania túto zaviazal na vyplatenie 1-ičnej hodnoty predmetných nehnuteľností žalobcovi do 90 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p.. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z strán sporu nemá na náhradu trov právo. Keďže nemožno konštatovať prevažný úspech niektorého z strán sporu, súd rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. 1.7. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov podľa ktorého sú poplatníkmi obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcu i žalovanú k zaplateniu sumy 1.680,- € v zmysle Položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaný. 3. Odvolania žalobcu smerovalo proti výroku o trovách konania ako aj výroku, ktorým ho súd zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 1,680,- € za odvolanie, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa s názorom ani skutkovým zistením súdu prvej inštancie vo veci nepriznania náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, nakoľko mal za to, že z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že nie zo svojej viny bol nútený účelne uplatniť svoje práva pred súdom. On sa pred podaním návrhu na začatie konania na súd opakovane pokúsil o mimosúdne vyriešenie veci, o čom založil do súdneho spisu aj dôkaz (písomne vyzýval žalovanú na mimosúdne vyriešenie veci). Po začatí konania na súde dochádzalo k opakovaným obštrukciám zo strany žalovanej, kedy Boli pojednávania opakovane odročované. Zároveň je potrebné konštatovať, že pokiaľ by z dôvodov na strane žalovanej nebolo potrebné odročovať pojednávania, nebola by náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu taká vysoká. Vyslovil presvedčenie, že odročovanie jednotlivých pojednávaní bolo zo strany žalovanej spôsobované úmyselne, a to vzhľadom na jej opakované vyjadrenia, že byt si chce ponechať; a jeho vyplatí, avšak žalovaná nikdy nemala dostatok finančných prostriedkov na jeho vyplatenie. Túto skutočnosť mal za preukázanú aj z neskoršej výpovede samotnej žalovanej na pojednávaní dňa 01.04.2016. Nemožno tak prehliadnuť, že to bola žalovaná, ktorá svojim správaním a postojom k prejednávanej veci spôsobila prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie tak nevzal do úvahy správanie sa žalovanej v priebehu konania, kedy práve žalovaná svojim správaním spôsobila opakované odročovanie pojednávaní a tým aj zvyšovanie trov na jeho strane žalobcu. Záverom uviedol, že nenachádza ani také dôvody na strane žalovanej, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú k zaplateniu náhrady trov konania vo výške 3.707,57 €, z toho 1.746 € titulom iných trov konania, ktoré žiadame zaplatiť žalobcovi (66,-€ titulom súdneho poplatku za podanie návrhu na súd a 1.680 € titulom súdneho poplatku podľa ust. § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.) a 1.961,57 € titulom trov právneho zastúpenia, ktoré žiada l zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne. 4. Odvolanie žalovanej smerovalo proti všetkým výrokom a žalovaná žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby ho zmenil tak, že rozhodne že z vecí, ktoré patrili do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu konania pripadá do výlučného spoluvlastníctva žalovanej byt č. X na X poschodí bytového domu súp. č. XXXX na W. Č.. X T. U., na parcele č. XXXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere XXX J. so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXX - in, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie Q. J. s tým, že žalovaná je povinná titulom vyrovnania podielu vyplatiť žalobcovi sumu 45.000 € do 90 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná mala zato, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ,dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4.1. Žalovaná poukázala nato, že podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých deti, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných veci. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Podiely môže súd určiť inak s prihliadnutím na ust. § 150 Občianskeho zákonníka, a to s napr. ohľadom na okolnosť oddeleného hospodárenia - aplikovateľnom aj v tomto prípade, ako aj s ohľadom ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, ako sa každý z manželov staral o rodinu. Súd môže rozhodnúť i tak, že prikáže vlastníctvo tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere - ide o prípad žalovanej, bez toho aby druhému manželovi, ktorý sa o jej nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, priznal na vyrovnanie podielov vyplatenie určitej finančnej čiastky. Súd môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že určí podiely manželov k spoločnej veci (aj nerovné), bez toho, aby vec prikázal do výlučného vlastníctva druhému manželovi za finančné vyrovnanie (pôjde napr. o prípad, keď sa bývalí manželia nevedia vyplatiť). Súd zásadu, že podiely oboch manželov sú rovnaké, nemôže aplikovať mechanicky, ako v tomto konkrétnom prípade, ale mal pri vyporiadaní prihliadnuť aj na starostlivosť o spoločné deti, domácnosť, kto sa zaslúžil o nadobudnutie spoločných vecí, ako tieto boli nadobudnuté, kto sa zaslúžil o och udržanie. 4.2. Žalovaná mala zato, že súd nepostupoval zákonne v rámci konania o vyporiadanie BSM - vykonal a posúdil len niektoré z predložených dôkazov do súdneho spisu, nezaoberal sa a nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi, čo spôsobilo, že nesprávne zistil skutkový stav a zároveň v dôsledku neakceptovania akéhokoľvek dôkazu, vyjadrenia predloženého žalovanou dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé, je jednostranné preferujúce len tvrdenia žalobcu, nezohľadňujúc dôkazy a jej tvrdenia, súd neuvádza prečo niektoré z dôkazov napr. nevykonal. Žalobca v tomto súdnom konaní nemusel nič dokazovať, len tvrdil a súd mu uveril, žalovaná, ktorá tvrdila, zároveň svoje tvrdenia sa snažila aj podložiť konkrétnymi dôkazmi zostala v konaní neúspešná. Súd jej tvrdenia považoval za účelové alebo nepravdivé, bez toho aby podložil takýto názor konkrétnymi dôkazmi a neriadil sa len nepodloženými domnienkami. Ona žiadala aby súd pri vyporiadaní BSM neaplikoval princíp parity, svoje rozhodnutie dostatočne aj odôvodnila napr. tým, že byt na W. I. Č.. X v Bratislave dostala do užívania ona ešte s jej prvým manželom. Po jeho smrti sa k nej a jej deťom prisťahoval žalobca, následne žalovaná po obdŕžaní ponuky odkúpiť byť uhradila zo svojich výlučných prostriedkov väčšiu časť ceny za byt - 52.200,-Sk - dar syn J., ktorý súd neakceptoval (námietka započítania), napriek skutočnosti, že ona, ale aj syn potvrdili, že išlo o dar žalovanej, ako aj napriek skutočnosti, že syn J. predložil súdu doklad ktorý svedčil, že úver čerpal o ktorom sa súd nevyjadril na pojednávaní, že má o ňom nejaké pochybnosti a v prípade ak takéto pochybnosti mal, mal sám doplniť dokazovanie dožiadaním dokladov z príslušnej inštitúcie, ak súd zároveň plánoval použiť tento dôkaz o ktorom má údajne pochybnosti pri odôvodnení svojho rozhodnutia o vyporiadaní BSM v jej neprospech. Poukázala nato, že žalobca neprispieval na udržanie spoločného bytu rovnakým podielom, nestaral sa dostatočne o rodinu, nezaslúžil sa o udržanie spoločného majetku, holdoval alkoholu, menil zamestnania, o byt sa nestaral, neprespieval riadne na náklady súvisiace s užívaním bytu, dopúšťal sa násilia voči nej a deťom. Žalobca nemal záujem o splácanie spoločných dlhov, splátky nesplácal napriek skutočnosti, že vystupovala ako spoludlžník/ záložný dlžník/, nepodieľala sa na úhrade exekúcii, dlhy vznikli za trvania manželstva - žalobca sa teda v žiadnom prípade nepričinil o udržanie spoločného majetku. Žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami súdu, že nemal za preukázané, že sa žalobca za trvania manželstva správal nezodpovedne alebo násilne, takéto jeho správanie potvrdili synovia strán sporu konania. Po rozvode manželstva žalobca vzatí do väzby za nebezpečné vyhrážanie a to, že následne bol Krajským súdom Bratislava oslobodený spod obžaloby nič nemení na skutočnosti, že sa správal k nej a deťom násilne, možno mu nebolo preukázané naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činnú nebezpečného vyhrážania, ale mal napr. stanovený súdny zákaz približovať sa k žalovanej a deťom, bezdôvodne by súd takýto zákaz nevydal. Súd ospravedlňuje nezodpovedné správanie sa žalobcu a vôbec neberie do úvahy jej tvrdenia a všetkých ostatných členov rodiny. Vzhľadom na všetky skutočnosti zastala názor, že súd pri vyporiadaní BSM nemal aplikovať princíp parity 50:50. 4.3. Žalovaná zároveň rozhodnutie súdu považuje za nedostatočne odôvodnené. Súd v rámci svojho odôvodnenia rozhodnutia neuvádza prečo všetky tvrdenia žalobcu / nepodložené dôkazmi/ zobral do úvahy a preto sa cíti týmto rozhodnutím súdu neprimerane ukrivdená na jej právach. Záverom namietala aj skutočnosť, že na zastupovanie v predmetnom konaní splnomocnila, ešte pred súčasnou právnou zástupkyňou, pána H.. K. Y., advokáta a súd niektoré pojednávania realizoval za prítomnosti len žalovanej s tým, že opomenul pozvať na pojednávanie aj jej právneho zástupcu. 5. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti a jej vyjadrenia boli v priebehu celého konania na súde prvej inštancie mätúce a zavádzajúce. Svoje tvrdenia nebola žalovaná schopná podložiť žiadnymi relevantnými dôkazmi. Čestné prehlásenia synov J. Q. a R. Q. považuje za účelové, žalovaná mala v konaní navrhnúť i vykonať dokazovanie výsluchom týchto osôb ako svedkov, v rámci zachovania princípov rovnosti strán sporu, ústnosti a priamosti, prejednacieho princípu ako aj princípu kontradiktórnosti, čo sa však nestalo. Strany sporu sú tí, ktorí rozhodujú o tom, ktoré skutočnosti a dôkazy predložia (uvedú) na zdôvodnenie a dokázanie uplatneného nároku, teda či a do akej miery splnia svoje povinnosti tvrdenia a dôkazné povinnosti a unesú bremená tvrdenia a dôkazné bremená. Oni sú tí, ktorí zodpovedajú za výsledky splnenia uvedených povinností. Súd je viazaný na skutkové prednesy strán sporu, iba nimi sa môže zaoberať, z vlastnej iniciatívy nesmie pátrať po skutočnostiach neuvádzaných. Skutkovým základom meritórneho rozhodnutia sú tak iba skutočnosti účastníkmi prednesené a nimi dokázané. Žalobca mal zato, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe takto vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 písm. c), 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ani žalovanej nie je dôvodné. 8. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 9. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 10. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 12. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva strany a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Pri určení ceny veci sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Uvedená zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM a medzi jeho vyporiadaním. Pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno (najmä zo zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ju mala naposledy v držaní a u ktorej došlo k ich amortizácii. 13. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Súd pri určení výšky podielov prihliadne na hľadiská uvedené v tretej vete ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, t. j. na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Samotná okolnosť oddeleného hospodárenia strany aj keď trvajúca dlhší čas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov strany na spoločnom majetku, ak nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré sú predpoklady pre zvýhodnenie jedného z strany proti druhému a rovnako nie je možné modifikovať výšku podielov len podľa miery účasti na rozvrate manželstva a ich príčin. 14. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela oprávneného požadovať toto vrátenie. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov manželov. Nepochybne prínosom jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. tým, čo tento manžel vynaložil na spoločný majetok, a čo má právo požadovať, aby mu zo spoločného majetku bolo uhradené, možno považovať nielen peniaze, ktorými prispel na zabezpečenie alebo zhodnotenie spoločnej veci, ale i hodnotu jeho majetku, ktorá bola použitá k rovnakému účelu. 15. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. V súdenej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. resp. § 215 ods. 1 C.s.p. a jeho rozhodnutie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle 157 ods. 2,3 O.s.p. resp. § 220 C.s.p., pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Správne súd prvej inštancie ustálil čistú hodnotu BSM sumou 112.000,-€, keď nepovažoval za dôvodné námietky na započítanie vznesené žalovanou, správne v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka vykonal vyporiadanie určením rovnakých podielov oboch manželov a dospel k správnemu záveru, že žalobca má z masy BSM dostať polovicu hodnoty BSM t.j. sumu 56.000,-€ . Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie §387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. Námietky žalobcu (týkajúce sa nesprávneho rozhodnutia o trovách konania, povinnosti zaplatiť súdny poplatku) a ani žalovanej uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné, nemajú žiadny vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutie. 17. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď mal zato, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Zotrvala na tom, že existujú dôvody, aby súd určil podiely inak, keď byt dostala do užívania ona ešte s jej prvým manželom a až po jeho smrti sa k nej a jej deťom prisťahoval žalobca. Poukázala nato, že žalobca neprispieval na udržanie spoločného bytu rovnakým podielom, nestaral sa dostatočne o rodinu, nezaslúžil sa o udržanie spoločného majetku, holdoval alkoholu, menil zamestnania, o byt sa nestaral, neprespieval riadne na náklady súvisiace s užívaním bytu, dopúšťal sa násilia voči nej a deťom. 17.1. Odvolací súd má zato, že s uvedenými dôvodmi sa podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal súd prvej inštancie (pozri odseky 1.2.1, 1.2.2), keď dospel k záveru, že tieto na určenie iných ako rovných podielov manželov neobstoja. Odvolací súd nad rámec toho čo uviedol súd prvej inštancie, poukazuje nato, že väčšina tých skutočností, ktorými žalovaná spochybňuje paritu podielov nebola v konaní vôbec preukázaná a tieto zostali len v rovine tvrdení. V konaní nebolo preukázané žeby žalobca neprispieval na udržanie bytu resp. sa oň nestaral, neprespieval na náklady súvisiace s užívaním bytu, nestaral sa dostatočne o rodinu. Čo sa týka alkoholizmu žalobcu súdna prax vychádza z toho , že alkoholizmus niektorého z manželov sám o sebe nie je dôvodom na vyslovenie disparity podielov, pokým sa nepremietne do hospodárenia so spoločným majetkom alebo do starostlivosti o rodinu (Pozri Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 3637/2010). Dôvodom na vyslovenie disparity podielov nemôže byť ani samotná skutočnosť, že žalobca menil zamestnania. K úvahe o disparite podielov by bolo možné prihliadnuť len ak by žalobca vôbec nepracoval, alebo sa vyhýbal zamestnania. Skutočnosť že žalobca menil zamestnanie naopak preukazuje, že žalobca vždy mal snahu sa zamestnať a zamestnaniu sa nevyhýbal. 17.2. K násilnému správaniu odvolací súd považuje potrebné uviesť, že nespochybňuje, že pri stanovení výšky podielov je potrebné zohľadniť, že jeden z manželov sa odpúšťa voči druhému manželovi resp. iným členom rodiny násilného správania. V danom prípade ale násilné správanie sa žalobcu nebolo preukázané. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.6.2015, č.k. 3T/106/2014-210 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/131/2015 zo dňa 8.3.2016 právoplatne oslobodený spod obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania, je zrejmé že vzhľadom na vzájomné konflikty medzi stranami sporu, žalobcom a synmi R. a J. je situácia v rodine napätá, vzťahy sú vážne narušené, keď intenzita narušenia vzťahov začala ešte pred rozvodom manželstva čo sa prejavilo aj vážnosťou následkov konfliktných situácií. Nemožno však v danom prípade dospieť k jednoznačnému záveru, že by tieto konflikty nadobudli taký stupeň intenzity psychického, fyzického, resp. inej formy, násilia žalobcu voči žalovanej, resp. ich spoločným deťom čo by malo za následok určenie disparity podielov. Ak žalovaná poukazovala nato, že násilné správanie žalobcu potvrdili aj synovia vo svojich čestných prehláseniach odvolací súd zastáva názor, že ich tvrdenia sú účelové. Odvolací súd v tomto smere poukazuje nato, že žalobca oznámil synom v liste zo dňa 13.7.2013, že ich z bytu vysťahuje lebo neplatia nájom a odmietol na nich predmetný byt prepísať, zatiaľ čo žalovaná s prepisom súhlasila. Následkom tohto bolo, že žalovaná podala na žalobcu v januári 2014 trestné oznámenie v ktorom uviedla, že žalobca sa jej od roku 2004 počas trvania manželstva, ako ja po rozvode v roku 2012, neustále vyhráža, napáda ju, ktoré správanie vyvrcholilo dňa 09.01.2014, keď uvedenú skutočnosť potvrdili v rámci trestného konania synovia, ktorí boli vypočutý ako svedkovia. Žalobca ako už bolo uvedené bola v rámci trestného konania oslobodený z dôvodu, že sa nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov, a v trestnom konaní nebolo jednoznačne za preukázané, že sa stal skutok pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný. Čestné prehlásenia synov J. Q. G. R. Q. sú zo dňa 10.4.2016 a 11.4.2016 teda potom, čo bol žalobca právoplatne z pod obžaloby oslobodený, a aj v spojení s rozhodnutiami súdov v trestnom konaní, tvrdenia menovaných preukazujú účelovosť ich konania, keď na násilné správanie sa žalobcu, ktoré malo viac ako 10 rokov začali poukazovať až v rámci konania o vyporiadanie BSM a potom, ako im žalobca oznámil, že ich vysťahuje, byt na nich neprepíše. 18. K nedôvodnosti započítacích námietok odvolací súd rovnako poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v ktorom súd prvej inštancie podrobne vysvetlil a odôvodnil prečo nepovažoval tieto námietky žalovanej za dôvodné (pozri odsek 1.3 a 1.4). Čo sa týka započítania sumy 1.726,-€ (dar od syna J. na výplatu kúpnej ceny za byt) Čestné prehlásenie J. Q. zo dňa 10.4.2016 poskytnutia daru jednoznačne nepreukazuje, keď ako už bolo uvedené vyššie prehlásenia obidvoch synov preukazujú účelovosť ich konania. Dôkazom o poskytnutí daru nie je ani Oznámenie prvej stavebnej sporiteľne, a. s. O zmene úrokovej sadzby zo dňa 10.4.2013, Výpis z účtu za rok 2011. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. vyhodnotil všetky tieto vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým zisteniam, že poskytnutie daru žalovanej synom J. nebolo preukázané. K započítaniu sumy 7.077,58€ (súd prvej inštancie zrejme omylom uviedol sumu 8.041,-€, keď z podania žalovanej č.l. 147 je zrejmé, že žiada započítanie sumy 7.077,58€ ) z titulu bezdôvodného obohatenia za náklady spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016 a za poplatky za elektrinu odvolací súd má zato, že rovnako v konaní nebolo preukázané, že túto sumu uhradila žalovaná. Z dokladov, ktoré boli predložené žalovanou vyplýva, že ona zaplatila platby za dodávku el. energie ZSE za celkové obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016 vo výške 380,32 € a na účet Spoločenstva vlastníkov bytov sumu 380 ,-€. N naopak z predložených dokladov (Potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. č.l. 175, 176, 179-184, 187-193) vyplýva, že tieto uhrádzala aj tretia osoba J. Č. a preto nemôže byť dôvodná námietka žalovanej na započítanie celkovej sumy 7.077,58€, keď nadovšetko v konaní nebolo sporné, že aj žalobca uhrádzal náklady spojené s užívaním predmetného bytu počas tohto obdobia v celkovej výške 2.160,-€. 19. Záverom žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že na zastupovanie v predmetnom konaní splnomocnila, ešte pred súčasnou právnou zástupkyňou, pána JI.. K. Y., advokáta a súd niektoré pojednávania realizoval za prítomnosti len žalovanej s tým, že opomenul pozvať na pojednávanie aj jej právneho zástupcu. 19.1.. Žalovaná splnomocnila menovaného advokáta dňa 18.10.2013 a tento sa na pojednávanie dňa 23.10.2013 dostavil a zobral nový termín pojednávania, ktorý bol stanovený na deň 2.12.2013 na vedomie. Tohto pojednávania sa nezúčastnil svoju neúčasť neospravedlnil a pojednávanie bolo odročené na deň 10.2.2014, keď predvolanie bolo advokátovi doručené dňa 9.12.2013 (č.l. 69 spisu), pričom následne došlo odročeniu tohto pojednávania na neurčito. Na nové pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 13.10.2014 bol advokát riadne predvolaný (č.l. 80 spisu), ktoré bolo tak isto odročené na neurčito. Na nové pojednávanie stanovené na deň 25.8.2015 nebol advokát predvolávaný, čo ale žalovaná na pojednávaní dňa vôbec nenamietala (č.l. 108 spisu ) a rovnako túto skutočnosť nenamietala ani na pojednávaní dňa 3.11.2015 (č.l. 132 spisu), ktoré pojednávania bolo odročené bez prejednania veci na neurčito. Novo vytýčeného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 1.4.2016 sa žalovaná zúčastnila už so svojou novou právnou zástupkyňou H.. W. Č.. Odvolací súd má zato, že procesne nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý opomenul predvolať právneho zástupcu žalovanej na dve pojednávania, z ktorých jedno bolo odročené bez prejednania veci nemalo za následok, že bola odňatá možnosť žalovanej konať pred súdom , keďže následne jej bolo umožnené ešte pred konečným rozhodnutím navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci. 20. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania a povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok. 21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., keď pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadnuť, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme obidvoch strán konania, ktorí sú povinní vyporiadanie previesť. Premieta sa tu u vyporiadania, že ide o tzv. iudiciu duplex ( žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je viazaný návrhom). Pri stanovení úspechu v konaní s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nie je možné vychádzať z tohto, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech v konaní , je až v tom, akého podielu sa komu dostane. Ak je parita podielov rovnaká, čo je aj daný prípad je na mieste aby si každý z strán sporu hradil náklady konania zo svojho a správne preto súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania 22. Vecne správne súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 1.680,- €. 22.1. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) sú poplatníkmi obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. 22.2. V zmysle Položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 22.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru o rovnosti podielov strán sporu pri vyporiadní BSM a v súlade s týmto zaviazal žalobcu aj žalovanú a to každého z nich k zaplateniu súdneho poplatku vo výške 1.680,- € (t.j. 3 % z hodnoty podielu, ktorý bol každému z nich prikázaný - 56.000,-€). Keďže ako už bolo uvedené vyššie boli podiely oboch rovnaké bol dodržaný princíp parity a poplatok by mal každý z manželov platiť podľa ceny majetku, ktorý mu pri vyporiadaní pripadá (pozri Stanovisko Najvyššieho súdu SR zo 17. marca 1976, sp. zn. Cpj 70/1975, R 14/1976). 23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na rovnaký čiastočný úspech strán v odvolacom konaní (žalobca bol úspešný v časti odvolania žalovanej; žalovaná bola úspešná v časti odvolania podaného žalobcom) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).