Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/157/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312205016 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1312205016.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Q. K., H.. X.XX.XXXX, C. K., A.. O.. R. Č.. X, zastúpeného Mgr. Gordanou Novomestskou, advokátkou so sídlom v Pezinku, Bystrická č. 30, proti žalovanému: A.. P. H., H.. XX.X.XXXX, C. C., O. Č.. XX, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 9. augusta 2013 č. k. 12C 43/2012-130 a na odvolanie žalovaného proti uzneseniu zo dňa 17. apríla 2013 č. k. 12C/43/2012-100, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 864,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne odo dňa 20.11.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 17. apríla 2013 č. k. 12C/43/2012-100 z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca podľa § 26 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii požadoval náhradu škody, spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie žalovaného v spore o náhradu škody na zdraví (mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia), vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 12C/146/04). Žalovanému nepriznal trovy konania, keďže ich náhradu neuplatňoval. 2.Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi síce vznikla ujma, spočívajúca v úhrade trov štátu i trov vedľajšieho účastníka, avšak táto nevznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného ako advokáta podľa § 1 ods. 2, §18 ods. 1 a 2 a § 26 ods. 1 a 4 zákona o advokácii. I keď v konaní o náhradu škody na zdraví (v súvislosti s dopravnou nehodou) žalovaný na súde prvej inštancie nepožadoval oslobodenie žalobcu od súdneho poplatku a ani nenavrhoval aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., neporušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona o advokácii postupovať s odbornou starostlivosťou a chrániť a presadzovať záujmy svojho klienta. Včasné podanie odvolania proti trovám konania i trovám štátu (podané oneskorene), resp. podanie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a požadovanie aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. by nebolo úspešné, keďže v priebehu predmetného konania bol žalobca podnikateľ a spoluvlastník nehnuteľností (trojizbového bytu v K., ornej pôdy). Podľa záverov súdu škoda vznikla pre neúspech žalobcu vo veci samej, keď sa nepreukázalo, že pri dopravnej nehode utrpel zranenia, odôvodňujúce mimoriadne zvýšenie bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. 3.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Zastával názor, že povinnosťou advokáta bolo už pred súdom prvej inštancie požadovať, aby v prípade neúspechu v spore súd aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p., ako to žalovaný požadoval až v oneskorene podanom odvolaní. Mal za to, že trvalé poškodenie zdravia žalobcu v dôsledku havárie, keď prišiel o jeden orgán (slezinu), dlhodobá práceneschopnosť ako i priznanie invalidného dôchodku predstavovali na strane žalobcu okolnosti relevantné pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. Poukázal tiež na judikatúru súdov, ktoré v obdobných sporoch uvedené ustanovenie aplikovali. Napokon zdôraznil, že pre oneskorené podanie odvolania bol žalovaný disciplinárne stíhaný a bola mu uložená peňažná pokuta. 4.Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 5.Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 6.Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. 7.Podľa § 18 ods. 2 cit. zák. advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 8.Podľa § 26 ods. 1/ advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. 9.Podľa § 26 ods. 4/ advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. 10.Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca bol v konaní o náhradu škody na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 29.9.2003 zastúpený žalovaným advokátom. V spore bol ako neúspešný účastník zaviazaný o. i. na náhradu trov vedľajšieho účastníka i na náhradu trov štátu, ktorú povinnosť i v žalovanom rozsahu splnil (rozsudok zo dňa 24.1.2008 č. k. 12C/146/04-254). Žalovaný podal v mene žalobcu odvolanie proti trovám konania i trovám štátu oneskorene, v dôsledku čoho bolo odvolanie odmietnuté (uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 15.7-2008 č. k. 14Co/106/08-280). Pred súdom prvej inštancie nenavrhol aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. a ani nepožadoval oslobodenie žalobcu od súdneho poplatku. Disciplinárna komisia SAK za postup žalovaného pri zastupovaní žalobcu udelila žalovanému peňažnú pokutu (č. l. 22 spisu). 11.Za tohto skutkového stavu žalobca podľa § 26 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii požadoval náhradu škody, spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. 12.Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného advokáta za škodu žalobcu, ako jeho klienta, nie je daná. 13.Predpokladmi zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti v zmysle § 18 ods. 1 a 2, existencia ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi. Podľa názoru odvolacieho súdu sú všetky predpoklady dané. 14.V priebehu konania o náhradu škody na zdraví účinný procesný poriadok (Občiansky súdny poriadok) pri rozhodovaní o trovách konania ako i o trovách štátu rozlišoval, či neúspech/čiastočný neúspech strany závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu ako aj, či nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku (§ 142 ods. 3, § 148 ods. 1 O.s.p.). Obdobne s aktuálnou právnou úpravou (§ 257 CSP) v ustanovení § 150 upravoval výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, v zmysle ktorej súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy úspešnej strane, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri skúmaní ich daností súd prihliada na pomery strán (majetkové, sociálne, osobné a pod.) ako i na okolnosti prípadu. Medzi konania, v ktorých súd tradične aplikoval ustanovenie § 150 ale i § 142 ods. 3 O. s. p., patria práve konania o náhradu škody na zdraví, v ktorých zvyčajne rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. 15.Ak teda žalovaný ako advokát žalobcu v spore o náhradu škody na zdraví v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania nenavrhoval súdu prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. a jeho aplikáciu požadoval až v oneskorene podanom odvolaní (odmietnutom), obdobne ak nepoukazoval na splnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 148, § 138 O.s.p.), konal v rozpore s povinnosťami dôsledne využiť všetky právne prostriedky v záujme klienta (§ 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii), v dôsledku čoho potom podľa § 26 ods. 1 zodpovedá za škodu klienta. K obdobným záverom dospela i disciplinárna komisia SAK, keď žalovaného disciplinárne potrestala. 16.Žalobca pri dopravnej nehode, v súvislosti s ktorou sa škoda na zdraví uplatňovala, utrpel trvalé závažné zdravotné postihnutie, keď mu musela byť odstránená slezina, v dôsledku čoho bol i uznaný invalidným. Samotná invalidita opodstatňuje mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Je nepochybne okolnosťou, na ktorú je potrebné prihliadať i pri rozhodovaní o trovách konania o škode na zdraví, vrátane trov štátu. Uvedená okolnosť je podstatne významnejšou, než z pohľadu odvolacieho súdu nevýznamné majetkové pomery žalobcu (bezpodielový spoluvlastník trojizbového bytu a spoluvlastník ornej pôdy, účasť v obchodnej spoločnosti), z ktorých súd prvej inštancie nesprávne vyvodil, že v prípade včas podaného odvolania by bol žalobca v odvolacom konaní neúspešný. 17.Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia preto odvolací súd v zostávajúcej časti (po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 165,97 €) napadnutý rozsudok zmenil (§ 388 CSP) a žalovaného zaviazal na náhradu žalobcom preukázanej škody výške 864,60 €, spolu s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške vplývajúcej z nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. 18.V prvoinštančnom i v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1, 2; § 255 ods. 1 CSP). 19.Súd prvej inštancie rozhodol tiež o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 15 € a advokátke žalobcu 100 € podľa § 147a ods. 1, 2 a 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že žalovaný sa z neúčasti na pojednávanie dňa 17.4.2013 neospravedlnil (uznesenie zo dňa 17.4.2013 č.l. 12C 43/2012-100). 20.Z obsahu spisu vyplýva, že v deň pojednávania (pred jeho začatím) žalovaný telefonoval do kancelárie súdu a ospravedlňoval svoju neprítomnosť z dôvodu poruchy motorového vozidla mimo Bratislavy. O odročenie pojednávania požiadal zástupca žalobcu, nie žalovaný. Záver súdu prvej inštancie o neospravedlnenej neúčasti žalovaného je teda nesprávny, rovnako súd opomenul vziať do úvahy, že pojednávanie sa odročilo na žiadosť protistrany, v dôsledku čoho súd v rozpore s aplikovanou normou protistrane žalovaného priznal náhradu vo vyššie uvedenej výške. Odvolací súd preto včas podané odvolanie žalovaného považoval za opodstatnené a napadnuté uznesenie zrušil ako nemajúce byť vydané (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP). 21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 CSP).