Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313204922 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313204922.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: X. U., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. M..G.. Q. XX, XXX XX X., toho času bytom B. XX, XXX XX B., zastúpenému Mgr. Martina Masárová, advokátka, Advokátska kancelária, Záhradná 2B, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: SHARK Computers, a.s., Hviezdoslavovo námestie 20, 811 02 Bratislava, IČO: 35 726 229, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 13. novembra 2015, č. k. 15Cpr/1/2013- 301, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobcom zo dňa 22.01.2013 je neplatné. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný listom zo dňa 22.01.2013 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť v priebehu dní 12.11.2012 až 03.12.2012 (opis tvorí prílohu č. 1) tým, že „dňa 12.11.2012 mu bola priamym nadriadeným D.. F. A., F. pridelená pracovná úloha: D.Š. Q. na XX A.. T. D. H. X. O. R. pre Q. E. A. (ďalej len ,,pracovná úloha“) s tým, že jej vykonanie nebude na úkor plnenia hlavných pracovných povinností vyplývajúcich pre neho z pracovnej zmluvy, t.j. na úkor výkonu činností záručného a pozáručného servisu. Za splnenie uvedenej pracovnej úlohy bola žalobcovi sľúbená mimoriadna odmena 1.000,- eur po ukončení inštalácie a úhrade faktúry zo strany Q. E. A.. Dňa 03.12.2012 bola dodávka inštalácií distribuovaná podľa rozdeľovníka na jednotlivé lokality a fakturovaná na Q.Ú. E. A.. Následne dňa 17.12.2012, na základe upozornenia pracovníkov predajne v H. X., zamestnávateľ (žalovaný) zistil, že pracovnú úlohu žalobca nevykonal podľa pokynov, ktoré dostal. Napriek tomu, že zverenú pracovnú úlohu mal žalobca splniť tak, aby nebol ovplyvnený výkon záručného a pozáručného servisu, túto úlohu: inštalácie vykonával na úkor svojich hlavných pracovných povinností, čo malo za následok viacero sťažností od zákazníkov a franchisingových partnerov spoločnosti SHARK, ktorí sa sťažovali na nevybavenie požiadaviek záručného a pozáručného servisu riadne a včas. Navyše zverenú pracovnú úlohu žalobca nevykonával osobne, keďže na jej splnenie neoprávnene, bez súhlasu priameho nadriadeného využil brigádnika, ktorý bol na predajni za účelom výpomoci pri naskladňovaní tovaru, výdaju tovaru z on-line shopu a pomoci zákazníkom pri výbere tovaru. Brigádnik navyše, podľa vlastných slov, ako aj podľa zistených skutočností, nainštaloval vyše polovicu z 71 ks. T. D. H. X. O., v dôsledku čoho nevykonával prácu, ktorá mu bola zadaná vedúcim predajne. Po zistení hore uvedených skutočností zamestnávateľ pristúpil ku kráteniu odmeny za vykonanie pracovnej úlohy z 1.000,- eur na 750,- eur. Následne dňa 04.01.2013 žalobca zaslal viacerým predajniam z adresy V..sk <F.:V..sk> F., v ktorom sa vulgárne vyjadril na adresu zamestnávateľa k spôsobu odmeňovania. Dňa 07.01.2013 sa žalobca k napísaniu uvedeného mailu verejne priznal a ospravedlnil. Napriek tomu žalovaný považoval konanie žalobcu a jeho postoj za neprofesionálny a osočujúci zamestnávateľa, ktorý navyše žiaľ nebol ojedinelý, keďže k rovnakému konaniu z jeho strany došlo aj v minulosti, konkrétne 16. januára 2012“ - skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nevykonanie vyššie uvedenej pracovnej úlohy podľa pokynov zamestnávateľa, následné vulgárne vyjadrenia na adresu zamestnávateľa žalovaný kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a z tohto dôvodu so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (právne vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru). Z vnútropodnikovej smernice spoločnosti SHARK Computers s.r.o. určenej pre predajcov výpočtovej techniky pracujúcich na predajných miestach platnej od 05.02.2005 súd prvej inštancie zistil, že „predajcovia sú povinní plniť príkazy svojho vedúceho prevádzky prípadne ním určeného zástupcu a príkazy vedenia spoločnosti. Predajcovia nesmú svojvoľne opustiť pracovisko ani po skončení pracovnej zmeny bez vedomia a súhlasu nadriadeného. Sankciu za neuposlúchnutie príkazu udeľuje vedúci prevádzky, alebo vedenie podľa záväznosti prípadu od 100,- do 1.000,- Sk“. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 24.09.2007, vyplynulo, že žalobca u žalovaného pracoval na pozícii (druh práce): X. V. K.. V ,,Dodatku č. 3 k pracovnej zmluve účinnej od 01.03.2009“, bolo uvedené, že ,,Článok I. sa nahrádza nasledovným znením: 1. Druh práce /funkcia/: V. Q. Q.“, uvedený dodatok bol uzavretý dňa 01.10.2012. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, bol ako člen predstavenstva žalovaného uvedený D.. F. A., F., O. XX, XXX XX B. od 01.02.2012 do 29.11.2013 a ako predseda F. A., G. XX, XXX XX B. od 09.12.2006 do 17.05.2013, v období od 16.10.2010 do 22.05.2013 bolo uvedené ako ,,konanie menom spoločnosti: V mene spoločnosti sú oprávnení konať dvaja členovia predstavenstva spoločne a to tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj podpis. Z e-mailu označenom G.: Q. XX A.. T. O., zo dňa 11.11.2012 o 16:59, oznámil F. A., ako vedúci zamestnanec, žalobcovi nasledovný pokyn: „je potrebné: nainštalovať OS, nainštalovať OFFICE /zajtra ti ho dodám/, nastaviť O. N..D.-F..sk O.:/..D.-F..sk, pribaliť do krabice zámok (A. ti ho zajtra pošle), poslať ma lokalitu a osobu podľa rozdeľovníka, dohodnúť sa s DPD, aby nám dali podpísať dodací list a zaslali naspäť do X. /je to platená služba/ s tým, že za túto prácu bude žalobcovi vyplatená odmena vo výške 1.000,- eur, ktorá mu bude vyplatená k výplate za november. Na uvedený mail odpovedal žalobca F. A. v ten istý deň o 19:06 hod. (č.l. 199), mailom nasledovného znenia: „super ... ešte sa chcem opýtať, či by to cez UPS nevyšlo lacnejšie ako DPD ... či sa to musí poslať všetko naraz, alebo napr. budem mať hotových 20, tak pošlem atď. Vieš, že by som dal potom vedieť a v ten deň ako pošlem prvých 20, by mi prišlo z T. ďalších 20, aby si mi ich sem neposlal všetkých 51, lebo to tu nebudem mať kde zložiť, poprípade na D. by som došiel zobrať tie ďalšie z T.. A potrebujem ešte poslať ten rozdeľovník, čo kde a koľko ide“. Dňa 06.12.2012 o 11:34 hod. zaslal žalobca F. A. mail s označením ,,Predmet: Zvyšné dva počítače pre Q. nasledovného znenia: Ahoj, takže jeden pošlem dnes do Q. a ten posledný odvezeš alebo niekto na J.? Odviezol by som to tam, lenže neviem, čo skôr od radosti. Mimochodom, ten bez klávesnice sa dá na J.Č. a keď mi príde zo servisu vymenená, dopošlem ju tam. Daj mi ešte vedieť teda čo a ako“. Dňa 04.01.2013 o 11:46 hod., zaslal žalobca mail z adresy ,,V..sk <F.:V..sk>“ nasledovného znenia: ,,Dobre nás zas ojebal a že vždy bude vyplatené 100 % z odmien. Už mu neverím ani nos medzi očami.“ Dňa 15.02.2013 o 9:41 hod. zaslal žalobca mail, nasledovného znenia:,, Ahojte, chcel by som sa ospravedlniť každému, zvlášť F. za ten mail, ktorý išiel z V..sk <F.:V..sk>, písal som ho v amoku, pretože sme práve vtedy mali nejaké nezhody medzi sebou. Dnes sme si ich vysvetlili a verím, že začneme odznova, úprimne a otvorene z oboch strán“. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že dňa 12.11.2012 mu bola jeho priamym nadriadeným D.. F. A., štatutárnym zástupcom žalovaného pridelená pracovná úloha, tak ako je to uvedené v odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru, túto úlohu splnil, čo sa týka toho, že jej vykonanie nebude na úkor hlavných pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, t.j. na úkor výkonu činnosti záručného a pozáručného servisu, tak táto skutočnosť nebola v pokynoch, aj napriek tomu nebolo zasahované do jeho hlavných povinností vyplývajúcich z jeho pracovnej zmluvy, t.j. na úkor výkonu záručného a pozáručného servisu, ten pokyn mu bol daný mailom dňa 11.11.2012, v ktorom sú úplne iné pokyny, ako v pokyne, ktorý je uvedený v odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru, je pravdou, že mu bola sľúbená za splnenie tejto úlohy mimoriadna odmena 1.000,- eur po ukončení inštalácie a úhrady faktúry zo strany Q. E. A., čo nebolo uvedené v pokynoch, teda, že až Slovenská E. A. vyfakturuje práce, v pokynoch bolo uvedené, že to bude vyplatené vo výplate za mesiac 11/2012, čo sa týka dodávky inštalácií podľa rozdeľovníka na jednotlivé lokality, nebol to len deň 03.12.2012, ale bolo to v priebehu niekoľkých dní, prioritou bol deň dokončenia distribúcie a ten splnil, o žiadnych výhradách voči vykonaniu jeho pracovnej úlohy podľa pokynov, od zamestnávateľa nedostal, túto prácu vykonával osobne, ale aj za pomoci brigádnika F. J., bol to brigádnik pracujúci u žalovaného, neplnil tento pokyn s týmto brigádnikom počas celej doby jeho práce, väčšinou túto prácu vykonával osobne, keď prišiel, tak len na pár hodín a vtedy to vykonával s ním, ten brigádnik tam bol aj od toho, žalovaný mu nezakazoval pracovať aj na iných úlohách s brigádnikom, nerobil to nikdy ani výslovne, ani písomne, tento brigádnik pomáhal aj pri iných prácach pred plnením tohto pokynu, ktorý je predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru. V pokyne nebolo uvedené, že by nemohol použiť pri svojej práci brigádnika, ako vedúci strediska nepotreboval súhlas zamestnávateľa, aby pri práci využíval prácu brigádnika, ak nestíhal tú prácu vykonávať, to mu navrhol mailom dňa 06.10. 2012, on začal pracovať na tejto úlohe 12.11.2012, konkrétne pán A. bol párkrát v predajni X. na pobočke a mohol vidieť brigádnika, že mu pomáha, výhrady nikdy nemal, určite by tú prácu sám nezvládol v termíne, nakoľko mu zamestnávateľ znemožnil ďalej prácu vykonávať, keďže nebol softvér, ktorý sa mal inštalovať na sklade, mailom upozorňoval pána A., že tieto softvéry tam nie sú, pre neho (žalobcu), to znamenalo čakať na dodávku a naháňať u iného dodávateľa softvér, napriek tomu všetkému, ten termín stihol. Tá pracovná úloha spočívala v tom, že nainštaluje operačný systém Office, nastaví O. X. N..D.- F..sk, pribalí do krabice zámok, čo sa nestalo a pošle na lokalitu podľa rozdeľovníka, rozposielalo sa to po celom Slovensku, ešte posledný bod bol dohodnúť sa s prepravnou spoločnosťou, aby im dali podpísať list a zaslať naspäť do X.. Toto je uvedené v maili pre neho (žalobcu) a ešte tam bolo uvedené ("p.s. dodacie listy potom čísluj a doplň svoj podpis a pečiatku"), čo aj vykonal, ten softvér bol určený na dva kusy počítačov, na 71 kusov počítačov sa dalo požiť 36 kusov softvéru Microsoft Office. Svedok D.. F. A., F., vo svojej výpovedi uviedol, že bol bývalý konateľ žalovaného, so žalobcom bol okamžite skončený pracovný pomer, bolo to z hrubého porušenia pracovnej disciplíny, žalobca pracoval v pracovnej v pozícii servisného technika v obchodnom centre V. V. X.. Hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobcu spočívalo v tom, že si nesplnil mimoriadne pridelenú úlohu spočívajúcu v inštalácii počítačov pre Q. E. A., zároveň neoprávnene využil prostriedky zamestnávateľa a to tým, že mu pri práci alebo inštaláciách bez vedomia nadriadeného pomáhal brigádnik, tým priamym nadriadeným bol on. Ďalším z tých dôvodov bol ten mail, ktorý poslal na celú firmu, vie, že ten mail sa nachádza v spise, vie, že tam boli uvedené nejaké vulgarizmy na jeho osobu. Svedok potvrdil, že túto úlohu dal žalobcovi on, pričom žalobcovi bola za jej splnenie sľúbená mimoriadna odmena. Uviedol, že dňa 03.12.2013 bola dodávka inštalácií distribuovaná na jednotlivé lokality a fakturovaná na Q. E. A., presnejšie by povedal, že išlo do 03.12.2012, ak sa nemýli, tak to bolo distribuované. Z fakturačného pohľadu museli pre Q. E. A. určiť dodania posledných z tých jednotlivých termínov, a to bolo pravdepodobne toho 03.12.2013 s tým, že právo na fakturáciu vzniklo až po podaní poslednej zákazky. Postupne sa to distribuovalo v priebehu novembra a toho 03.12.2012 to bolo ukončené. Posledným termínom dodania bol deň 03.12.2012. Nebolo to distribuované len v deň 03.12.2012, ale teda postupne. Túto úlohu žalobcovi dal on dňa 12.11.2012, tento pokyn mu dával mailom, to bola základná forma toho pokynu, tam bolo dané, čo má robiť a bol mu daný ten pokyn aj ústne. Túto úlohu mu dal už ako konateľ, žalobca bol jeho priamym podriadeným. Toto bola prvá úloha, ktorú dával žalobcovi s charakterom korporácie. Čo sa týka jeho doterajších úloh, tak tieto vychádzali z jeho náplne jeho pracovnej zmluvy a teda takúto prácu mu nedával. Túto úlohu, dodávku inštalácií pre Q. E. A. dostal žalobca ako mimoriadnu pracovnú úlohu a za to mu bola sľúbená tá mimoriadna pracovná odmena tých 1.000,- eur po dokončení inštalácie. Svedok potvrdil, že z hľadiska inštalácie tých 71 kusov počítačov bola táto úloha splnená, ale nepovedal by, že iba žalobcom, pretože žalobca na vykonanie tejto úlohy využil bez jeho vedomia brigádnika F. J., ktorý mal však úplne iné zaradenie a povinnosti. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný mal sťažnosti od zákazníkov a od svojich franchisingových partnerov, ktorí sa sťažovali na nevybavenie záručného servisu riadne a včas. Svedok si už nepamätal, či tam boli sťažnosti aj na pozáručný servis, ale túto skutočnosť pripustil, s tým, že si už presne nepamätá na všetky tie okolnosti, mená zákazníkov, na konkrétnych retalových pracovníkov, boli to skôr telefonické sťažnosti, tieto sťažnosti sa nezaznamenávali osobitne, teda papierovo, ale riešilo sa to aktuálne, operatívne. K doručovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru svedok uviedol, že on osobne bol žalobcovi odovzdať listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru. Pri doručovaní bol prítomný on, F. P., ako V. X. a F. F., ktorý bol zodpovedný za komporentnú oblasť so zákazníkmi. Bolo to doručované žalobcovi na predajni v X., s tým, že žalobca to odmietol podpísať a podpísali to F. P. T. F. F. ako svedkovia. Pokiaľ išlo o „prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru“, svedok uviedol, že k nemu došlo tak, že on, aj žalobca o tom diskutovali v predajni na sklade, zápis z toho prerokovania nie je, ale potvrdia to svedkovia, ktorí boli prítomní. Celý čas tam bol p. F. a p. P.. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcova pracovná úloha spočívala aj v tom, ako je opísaná v maili zo dňa 11.11.2012, obsahom ktorého bolo nainštalovanie operačného systému, nainštalovanie office, nastaviť O. X. N..D.-F..sk, pribaliť do krabice zámok, poslať na lokalitu a osobu podľa rozdeľovníka a dohodnúť sa s kuriérom, aby vrátili podpísaný dodací list žalovanému, v nadväznosti na jeho predošlé výpovede, pokyny zadával aj ústne a následne mailom potvrdil hlavné body tej samotnej úlohy, ale tomuto konkrétnemu mailu predchádzalo jeho ústne vysvetlenie žalobcovi ako postupovať pri plnení tejto zákazky. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná (pokiaľ ide o neplatnosť skončenia pracovného pomeru). 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 3, § 38 ods. 1, 4 § 59 ods. 1 písm. c/, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. e/, § 63 ods. 5, § 68 ods. 1 písm. b/, § 70, § 77 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že čo sa týkalo samotného ,,odôvodnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru“ musel vychádzať výlučne obsahovo i formou len z jeho textu. Súd prvej inštancie potom pri posudzovaní okamžitého skončenia vychádzal výlučne ,,len“ z uvedených ,,dvoch dôvodov“ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobcom. Čo sa týka ,,nevykonania vyššie uvedenej pracovnej úlohy podľa pokynov zamestnávateľa“, súd prvej inštancie konštatoval, že z odôvodnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo zrejmé, v čom ,,konkrétne“ sa tak stalo. Čo sa týka žalobcovho ,,vulgárneho vyjadrenia sa na adresu zamestnávateľa“, súd prvej inštancie konštatoval, že 04.01.2013 tam mal byť v mailovej komunikácii žalobcu použitý výraz, ktorý by mohol byť charakterizovaný, resp. považovaný ako ,,vulgárny“, avšak adresovaný bol nepriamo na F. A., ktorého však za zamestnávateľa považovať z právneho hľadiska nemožno. Zamestnávateľom žalobcu bol len žalovaný, aj keď F. A. bol v tom čase člen predstavenstva, ako štatutárneho orgánu žalovaného. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že nebolo ,,konkretizované,“ a to ,,presne“ ,,vulgárne vyjadrenia sa“, a to tak, aby ho, alebo ich bolo možné právne posúdiť z hľadiska intenzity, aj keby to bolo expresívne, resp. vulgárne, rovnako bolo to potrebné pre posúdenie vzájomných súvislostí v texte, prípadnej kritiky. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že dňa 22.01.2013 bolo žalobcovi na pracovisku doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil tým, že zadanú pracovnú úlohu nevykonal podľa pokynov zamestnávateľa, keď túto úlohu vykonával na úkor svojich hlavných pracovných povinností vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy, t. j. na úkor výkonu činnosti záručného pozáručného servisu, čo malo za následok viacero sťažnosťou zákazníkov a franchisingových partnerov žalovaného, ktorí sa sťažovali na nevybavenie požiadaviek záručného a pozáručného servisu riadne a včas; zverenú úlohu nevykonal osobne, keď na jej splnenie využil neoprávnene, bez súhlasu priameho nadriadeného, brigádnika, ktorý bol pridelený na predajňu za iným účelom, a ktorý podľa zistení žalovaného, nainštaloval podľa pokynov žalobcu a namiesto neho software na vyše polovicu z celkom 71 ks počítačov; dňa 04.01.2013 zaslal viacerým predajniam mail, v ktorom sa vulgárne vyjadril na adresu žalovaného, svojho zamestnávateľa k spôsobu odmeňovania. Žalovaný je tak názoru, že z odôvodnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, viac než jednoznačne vyplýva, v čom konkrétne spočívalo závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom. Okamžité skončenie pracovného pomeru tak spĺňa všetky formálne náležitosti v zmysle Zákonníka práce. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru oprel len o časť odôvodnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to o prvú vetu, čím nedôvodne poprel skutkový stav, ktorý bol dokazovaním súdom prvej inštancie preukázaný a zároveň nedôvodne dospel k záveru, že z odôvodnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, v čom konkrétne došlo k nevykonaniu pracovnej úlohy podľa pokynov zamestnávateľa. Dôkazmi založenými v spise bolo nesporne preukázané, že pracovná úloha - inštalácia počítačov pre Q. E. A. bola zadaná len žalobcovi s tým, že táto úloha bude aj samostatne, nad rámec bežnej mzdy žalobcu, odmenená. Bolo tiež preukázané, že žalobca uvedenú pracovnú úlohu nevykonal osobne sám, ale nad rámec svojich oprávnení využil naj splnenie pracovnú kapacitu brigádnika F. J.. Ďalej bolo preukázané, že žalobca vykonával prácu na predmetnej mimoriadnej pracovnej úlohe v rozpore s pokynom zamestnávateľa, keď túto vykonával na úkor svojich riadnych pracovných povinností vedúceho servisného strediska, v dôsledku čoho sa viacerí zákazníci a franchisingoví partneri žalovaného sťažovali na nevybavenie požiadaviek záručného a pozáručného servisu riadne a včas. V konaní bol tiež ďalej preukázané, že žalobca prostredníctvom mailu zo dňa 04.01.2013 sa vulgárne vyjadril na adresu žalovaného - zamestnávateľa. Uvedené vyjadrenie je nesporne v príkrom rozpore s dobrými mravmi, všeobecne uznávanými štandardmi slušného správania a firemnej kultúry, ako aj záujmami zamestnávateľa. Podľa žalovaného nebolo podstatné, že tento mail bol adresovaný nepriamo na D.. A., ktorého nemožno považovať za zamestnávateľa, ale ktorý bol v tom čase členom predstavenstva žalovaného, nakoľko z kontextu celej mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že uvedené vulgárne vyjadrenie žalobcu súviselo so spôsobom odmeňovania zamestnancov žalovaného. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (viď uznesenie Najvyššieho súdu z 05.08.2010, sp. zn. 3Cdo/316/2009). Skutočnosti, ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/205/2007, zo dňa 22. februára 2008). 8. Odvolací súd bol v zhode so žalovaným, že dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru boli žalovaným vymedzené dostatočne určito a zrozumiteľne, keď nimi malo byť: „zavinené konanie žalobcu, ktorým tento nevykonal zadanú pracovnú úlohu podľa pokynov zamestnávateľa, keď túto úlohu vykonával na úkor svojich hlavných pracovných povinností vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy, t. j. na úkor výkonu činnosti záručného pozáručného servisu, čo malo mať za následok viacero sťažnosťou zákazníkov a franchisingových partnerov žalovaného, ktorí sa sťažovali na nevybavenie požiadaviek záručného a pozáručného servisu riadne a včas; zverenú úlohu nevykonal osobne, keď na jej splnenie využil neoprávnene, bez súhlasu priameho nadriadeného, brigádnika, ktorý bol pridelený na predajňu za iným účelom, a ktorý podľa zistení žalovaného, nainštaloval podľa pokynov žalobcu a namiesto neho software na vyše polovicu z celkom 71 ks počítačov; dňa 04.01.2013 zaslal viacerým predajniam mail, v ktorom sa vulgárne vyjadril na adresu žalovaného, svojho zamestnávateľa k spôsobu odmeňovania“. Takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru obstojí po skutkovej stránke a výkladom prejavu vôle žalovaného sa dalo jednoznačne zistiť, prečo bol pracovný pomer so žalobcom okamžite skončený. Navyše i sám súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že sa zaoberal iba týmito „dvoma dôvodmi“ okamžitého skončenia pracovného pomeru - teda dôvodom ,,nevykonania vyššie uvedenej pracovnej úlohy podľa pokynov zamestnávateľa“ a dôvodom žalobcovho ,,vulgárneho vyjadrenia sa na adresu zamestnávateľa“. Je tak zrejmé, že i súdu prvej inštancie bolo zrejmé, aké dôvody (po skutkovej stránke) viedli žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v „nevykonaní pracovnej úlohy podľa pokynov zamestnávateľa“, súd prvej inštancie svojim výrazom, že „mu nebolo zrejmé, v čom konkrétne sa tak stalo“, mal potom zrejme iba na mysli, že tento dôvod nebol splnený. Odvolací súd k tomuto potom iba dodáva, že predmetné „nesplnenie pracovnej úlohy podľa pokynov zamestnávateľa“ možno síce kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny, avšak toto porušenie nebolo takej intenzity, že by ho bolo možné označiť za závažné porušenie pracovnej disciplíny s oprávnením zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so žalobcom okamžitým zrušením. Ako už bolo uvedené vyššie, pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.. Žalovaný v podstate nesplnenie zadanej úlohy žalobcom podľa pokynov žalovaného videl v tom, že žalobca mal túto úlohu vykonávať „na úkor svojich hlavných pracovných povinností vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy, t. j. na úkor výkonu činnosti záručného pozáručného servisu, čo malo mať za následok viacero sťažnosťou zákazníkov a franchisingových partnerov žalovaného, ktorí sa sťažovali na nevybavenie požiadaviek záručného a pozáručného servisu riadne a včas“ a zároveň, že túto úlohu nevykonal osobne, nakoľko na jej splnenie využil neoprávnene, bez súhlasu priameho nadriadeného, brigádnika, ktorý bol pridelený na predajňu za iným účelom, a ktorý podľa zistení žalovaného, nainštaloval podľa pokynov žalobcu a namiesto neho software na vyše polovicu z celkom 71 ks počítačov“. Odvolací súd je potom v zhode so žalovaným, že uvedené síce predstavovalo porušenie pracovných povinností žalobcom, avšak je potrebné súčasne uviesť, že uvedené konanie žalobcu nemalo prakticky žiaden negatívny dopad pre zamestnávateľa. Z hľadiska spôsobu a intenzity tohto porušenia povinností žalobcom, ako i dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa tak žalovaný neutrpel žiadnu ujmu. Uvedené bolo potrebné zohľadniť pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ktoré z uvedeného dôvodu nebolo možné považovať za závažné. V tomto smere odvolací súd poukazuje na výsledky dokazovania pred súdom prvej inštancie, keď v konaní bolo riadne preukázané, že (napriek porušeniu pracovných povinností žalobcom - pokynu nadriadeného zamestnanca) bol pokyn (teda dodanie softwaru do počítačov Q. E. A.) vykonaný včas a riadne (do 03.12.2012), pričom v tejto súvislosti Slovenská E. A. nevytkla žalovanému v súvislosti s touto dodávkou žiadne výhrady. Je tak zrejmé, že žalobca si túto povinnosť (hoci nie podľa pokynov nadriadeného zamestnanca) splnil včas a riadne. Uvedenému napokon korešponduje i to, že žalovaný vyplatil žalobcovi za túto vykonanú prácu odmenu vo výške 750 ,- eur (teda 75 % z dohodnutej odmeny 1.000,- eur). Ak by potom toto porušenie pracovnej disciplíny bolo tak závažné, ako tvrdí žalovaný, resp. ak by v súvislosti s týmto vznikla žalovanému nejaká škoda, určite by túto odmenu krátil viac, príp. by ju žalobcovi vôbec nevyplatil, resp. by si ju započítal na vzniknutú škodu. Je tak zrejmé, že sám žalovaný priznaním a vyplatením odmeny až do výšky 75 % dohodnutej odmeny sám potvrdil, že porušenie pracovnej disciplíny žalobcom nemohlo byť až tak závažné. Rovnako z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynula žalovaným tvrdená skutočnosť, že žalobca túto úlohu vykonával na úkor svojich hlavných pracovných povinností, keďže (okrem 3 reklamácii, ktoré boli vybavené po lehote 1, 2 a 5 dní) žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o existencii viacerých sťažností zákazníkov a franchisingových partnerov žalovaného, ktorí sa mali sťažovať na nevybavenie požiadaviek záručného a pozáručného servisu riadne a včas. Tu je potrebné zdôrazniť, že bolo dôkaznou povinnosťou žalovaného preukázať existenciu ním tvrdených dôvodov (ako i z toho vyplývajúcich následkov) okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný v tomto smere predovšetkým neuniesol dôkazné bremeno o tom, že na nevybavené reklamácie sa sťažovali aj jeho franchisingoví partneri (o tomto nepredložil jediný dôkaz) a pokiaľ ide o reklamácie troch zákazníkov (fyzických osôb), iba 3 boli vybavené po lehote, aj to s oneskorením iba 1, 2 a 5 dní. Takéto oneskorenie bolo potom možné akceptovať i vzhľadom na rozsiahlosť zadanej úlohy žalobcovi pre Q. E. A., ako i s poukazom na to, že žalovaný nepreukázal (ani netvrdil) že by mu tým (v súvislosti s týmito troma oneskorenými vybaveniami reklamácie) vznikla nejaká škoda (ujma). Sám žalobca totiž žalovaného v maili upozorňoval, že zadaná úloha je rozsiahla a že je problém ju stíhať vykonať (viď jeho vyjadrenie „neviem, čo skôr od radosti“). V tomto kontexte (vykonanie zdanej úlohy za súčasného plnenia si hlavných pracovných povinností) bolo potom potrebné vyhodnocovať i to, že žalobca na zadanú prácu (hoci v rozpore s pokynmi zamestnávateľa) použil i brigádnika. V kontexte všetkých týchto okolností, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie, možno potom konštatovať, že napriek tomu, že žalobca porušil pracovné povinnosti uložené mu nadriadeným zamestnancom, toto porušenie s poukazom na všetky okolnosti danej veci, nebolo možné kvalifikovať ako závažné a preto žalovaný nebol oprávnený z tohto dôvodu ukončiť so žalobcom pracovný pomer okamžitým zrušením. Navyše tu odvolací súd dodáva, že žalobca by tu bol za porušenie týchto povinností sankcionovaný dva krát, a to jednak znížením dohodnutej odmeny a jednak okamžitým skončením pracovného pomeru. Inými slovami, žalobca by bol za jeden a ten istý skutok postihovaný (sankcionovaný) až dva krát. Preto mal odvolací súd za to, že v danom prípade bolo dostatočným sankcionovať žalobcu iba krátením dohodnutej odmeny. Pokiaľ ide o druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (vulgárne vyjadrovanie sa žalobcu na adresu zamestnávateľa) tu sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že takto vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol daný. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že predmetné vulgárne vyjadrenie nesmerovalo voči zamestnávateľovi, ako takému, ale len voči konkrétnemu členovi jeho štatutárneho orgánu. Žalovaný však ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol vulgárne osočovanie žalovaného ako zamestnávateľa (a nie člena jeho štatutárneho orgánu, resp. nadriadeného zamestnanca) - čo sú dve rozdielne veci. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že toto vulgárne vyjadrenie vo všeobecnosti súviselo so spôsobom odmeňovania zamestnancov žalovaného, keďže z použitého slovného spojenia „dobre nás zas ojebal a že vždy bude vyplatené 100 % z odmien. Už mu neverím ani nos medzi očami“ je zrejmé, že uvedené bolo namierené voči konkrétnej osobe (F. A.) a nijako nesúviselo s politikou odmeňovania u žalovaného. Uvedené vyjadrenie sa potom týkalo iba konkrétneho prípadu (nevyplatenia odmeny v dohodnutej výške za konkrétnu prácu) a nie spôsobu a politiky odmeňovania žalovaného ako takého. Uvedené potvrdzuje aj následný ospravedlňujúci mail žalobcu adresovaný zamestnancom žalovaného. Napokon ani v prípade, ak by aj súd vzhliadol v tomto konaní žalobcu porušenie pracovnej disciplíny (a teda ak by aj tento dôvod žalovaný v okamžitom skončení vymedzil správne, čo neurobil), vzhľadom na následné správanie sa žalobcu (zaslanie ospravedlňujúceho mailu zamestnancom žalovaného), toto konanie by už nebolo možné vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tu treba zdôrazniť, že žalobca zaslal ospravedlňujúci mail zamestnancom žalovaného ešte v čase, kedy mu ešte nebolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, a teda sám žalobca týmto znížil intenzitu svojho porušenia. 9. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia, príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. Podľa § 384 C.s.p., odvolací súd zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však odvolací súd nebol názoru, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. 11. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v ďalšom rozhodnutí vo veci samej (ohľadne nároku na náhradu mzdy). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).