Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/360/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313205547 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313205547.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Andrey Haitovej, v právnej veci žalobcu 1/ Apollo Residence s.r.o., Cesta mládeže 9, Bratislava, IČO: 44 646 399, práv. zast. JUDr. Martinou Dragašič, advokátkou, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, žalobcu 2/ Slovenská republika, v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, práv. zast. JUDr. Eva Hrinková, advokátska kancelária, Hečkova 18, Bratislava, IČO: 30 868 122, proti žalovanému Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a o odvolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb/34/2013-407 zo dňa 1.4.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 24Cb/34/2013-407 zo dňa 1.4.2016 p o t v r d z u j e . Odvolacie konanie o odvolaní žalobcu 2/ voči vyhovujúcej časti zastavuje. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu v 1. rade v celom rozsahu zamietol, určil, že Slovenská republika, v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, je výlučným vlastníkom pozemkov parciel registra "C", a to parcely číslo XXXXX/X o výmere 1.570 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely číslo XXXXX/X o výmere 160 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., S. L. - H. Č. X. H., S. L. A., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. Vo zvyšku návrh žalobcu 2/ zamietol a žalobcovi 2/ a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 27.3.2013 a doplnenou dňa 5.4.2013 sa právny predchodca žalobcu 1/ - spoločnosť Apolka Centrum, s.r.o., IČO: 45 407 134, Lamačská cesta 8, 811 04 Bratislava, domáhal určenia, že Slovenská republika, v zast. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, je výlučným vlastníkom pozemkov - J. K. „. Č.. XXXXX/X S. Y. XXXX H., Č.. XXXXX/X S. Y. XXXX H., Č.. XXXXX/X S. Y. X.XXX H. C. J.. Č.. XXXXX/X o výmere 160 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., H.. Č.. L. - X. H., zapísaných na LV č. XXXX. Určenia sa domáhal voči žalovanému, ako aj voči LESY Slovenskej republiky, štátny podnik ako žalovanému 2/, a voči Slovenskej republike, zast. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ako žalovanému 3/. Uznesením zo dňa 26.3.2014 súd konanie voči žalovanému 2/ a 3/ na základe späťvzatia zastavil a zároveň pripustil, aby do konania pristúpil žalobca 2/, ktorý bol dovtedy v konaní žalovaný ako žalovaný 3/, a ktorý dňa 14.3.2014 súhlasil so svojim vstupom do konania v postavení žalobcu 2/. 3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania a svedeckými výpoveďami Ing. B. F. a Ing. Y. F.. Nebolo pripustené dokazovanie svedeckou výpoveďou Mgr. J. F., nakoľko jeho výpoveď, vzhľadom na už predložené listinné dôkazy o katastrálnom konaní v roku 1998, považoval súd za nadbytočnú. Predmetom sporu boli najmä právne otázky: (i) či je daný naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, (ii) či došlo k vydržaniu sporných pozemkov žalovaným, ak nedošlo k ich prechodu na žalovaného už podľa zákona o majetku obcí a (iii) výklad pojmu zastavaný pozemok v tomto zákone. Taktiež bolo potrebné posúdiť skutkovú otázku - (iv) rozsah zastavania sporných pozemkov stavbami (v prípade, že by súd dospel k záveru, že na navrhovanom určení je daný naliehavý právny záujem a zároveň nedošlo k vydržaniu pozemkov žalovaným). Znalecké dokazovanie na presné zistenie rozostavanosti stavieb nepovažoval súd za vhodné ani potrebné. Pri rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností tvrdených účastníkmi, ktoré vyplynuli aj z predložených dôkazov a neboli sporné: Dňa 25.6.1982 bývalý Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy vydal rozhodnutie číslo 3735 o umiestnení stavby Rybárska reštaurácia Železná Studienka na časti parciel XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX, katastrálne územie Y., Na M. H., v obvode L. A.. Dňa 9.11.1983 bývalý Obvodný národný výbor Bratislava IIII vydal rozhodnutie - stavebné povolenie, pre Slovenský rybársky zväz, ÚV, Šafárikova 20, Žilina, ktorým povolil zrealizovať rybársku reštauráciu na Železnej studienke so stanovenými podmienkami pre realizáciu stavby. Dňa 12.11.1991 sa začalo preberacie konanie medzi dodávateľom stavby a preberajúcou organizáciou - Slovenským rybárskym zväzom, ktorého predmetom boli rozostavané objekty: SO 1 rybárska reštaurácia, SO 5 dve bytové jednotky, ako aj ďalšie objekty - teplovodná prípojka pre bytové jednotky, prepojenie VN na trafo a káblové vedenie, kanalizačná drenáž, komunikácie vozidlové a pešie, príprava územia, asanácie, ťažká lávka a preložka potoka. Termín úplného vyprázdnenia staveniska bol stanovený do 31.3.1992. Zo zápisu vyplynulo, že práce na stavbe boli zastavené a jednotlivé stavebné objekty neboli dokončené z dôvodu zastavenia financovania. 4. Zo svedeckej výpovede A.. B. F., hlavného stavbyvedúceho, vyplynulo, že stavba reštaurácie bola postavená asi na 70% až 80%, v rozsahu hrubej stavby, aj s inštaláciami a so zdravotechnikou, bola postavená ako uzavretá stavba a čiastočne aj s mramorovými obkladmi a kompletnou dlažbou mramoru na zemi. Dvoj bytovka pre zamestnancov, teda rodinný dom, bol postavený na 90%, boli tam inštalácie aj omietky, teda stavba bola fakticky hotová. Ostatné inžinierske siete - prekládka potoka, teplovodné rozvody, elektrická prípojka, žumpa a kanalizačné rozvody boli vybudované dá sa povedať na 100%. Z parkoviska boli vybudované len spodné vrstvy, bolo vyštrkované a boli položené cestné panely kvôli prevádzke. Tento stav nehnuteľnosti bol v čase, keď odovzdávali rozostavanú stavbu investorovi, t.j. asi v r. 1991. Dňa 10.2.1993 žalovaný ako preberajúci a Západoslovenské štátne lesy ako odovzdávajúci uzavreli čiastkový protokol o prevzatí nehnuteľného majetku, ktorého prílohou boli viaceré administratívne dohody a rozhodnutia z rokov 1960 - 1961 vymedzujúce rozsah odovzdávaného majetku. Dôvodom uzavretia protokolu podľa článku 2 bolo ust. § 15a a § 15b zákona č. 306/1992 Zb., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 138/1991 Zb., nakoľko preberajúci bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností. V článku 4 protokolu bolo uvedené, že podľa § 15c ods. 1 písm. c) zákona predmetom odovzdania nie sú zastavané pozemky, na ktorých sú umiestnené budovy a stavby postavené Západoslovenskými lesmi. Geometrickými plánmi zo dňa 11.5. a 27.5.1998 boli zamerané rozostavané stavby rybárskej reštaurácie a bytového domu. V dňoch 23.6.1998, 9.7.1998 a 18.8.1998 sa uskutočnilo katastrálne konanie, na ktorom zástupcovia Slovenského rybárskeho zväzu predložili stavebné povolenie, v zmysle ktorého bola v čase účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. na predmetných parcelách rozostavaná stavba, preto nebolo možné aplikovať § 15a, ale § 15c ods. 1 písm. a) tohto zákona. Zástupca Magistrátu hl. m. SR namietol platnosť zmluvy o prevode správy majetku na neštátnu socialistickú organizáciu pre rozpor s vyhláškou č. 156/1975 Zb. a trval na súčasnom zápise v katastri. Konanie bolo skončené bez dohody, výzvou katastrálneho úradu, aby účastníci konania určili vlastnícke právo súdnou cestou. Dňa 19.10.1999 žalovaný a Lesy Bratislava, š.p. uzavreli dodatok č. 2 k čiastkovému protokolu o prevzatí nehnuteľného majetku, ktorým spresnili formuláciu článku 1.1. pôvodného znenia protokolu. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 18.10.2004 predal Slovenský rybársky zväz rozostavané stavby spoločnosti Euro Active Group, spol. s r.o. Dňa 14.12.2004 stavebný úrad rozhodol o predĺžení termínu dokončenia stavby do 31.12.2005. Dňa 16.2.2005 spoločnosť Euro Active Group s.r.o. oznámila žalovanému, že nadobudla rozostavané nehnuteľnosti a požiadala ho o stretnutie za účelom dojednania právnych vzťahov k pozemkom parc. č. XXXXX/X,X,X a X. Zmluvou o nájme pozemkov zo dňa 15.10.2007 žalovaný prenajal súbor parciel, okrem iného aj lesné pozemky parc. č. XXXXX/X,X, Mestským lesom v Bratislave. Geometrickým plánom zo dňa 5.8.2009 bolo dodatočne vykonané porealizačné zameranie prekládky potoku Vydrica, na základe ktorého bolo v katastri zaevidované súčasné číslovanie, rozloha a druh parciel č. XXXXX/X,X ako ostatné plochy a č. XXXXX/X, X ako zastavané plochy. Kúpnou zmluvou zo dňa 1.2.2010 predala spoločnosť Euro Active Group, spol. s r.o. rozostavené stavby spoločnosti TATRY ŠTÔLA s.r.o. Kúpnou zmluvou zo dňa 18.3.2011 predala spoločnosť TATRY ŠTÔLA s.r.o. rozostavané stavby spoločnosti Apolka Centrum s.r.o. Dňa 9.2.2012 pôvodný žalobca, Apolka Centrum s.r.o., požiadal žalovaného o predaj pozemkov parc. č. XXXXX/X,X s odôvodnením, že sa jedná o pozemky zastavené stavbou v jeho vlastníctve. Dňa 20.2.2012 žalovaný oznámil pôvodnému žalobcovi 1/, že jeho žiadosť o odkúpenie pozemkov parc. č. XXXXX/X,X zaevidoval a bude ju vybavovať v zmysle interných pravidiel o predaji nehnuteľností. Dňa 21.3.2012 stavebný úrad rozhodol o ďalšom predĺžení termínu dokončenia stavby do 31.12.2013. Dňa 24.8.2015 Mestská časť Bratislava Nové Mesto, ako stavebný úrad znovu rozhodol o predĺžení lehoty na dokončenie stavby do termínu 31.12.2017, čím sa mení podmienka č. 10 stavebného povolenia zo dňa 9.11.1983. 6. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade nebol u žalobcu 1/ preukázaný naliehavý právny záujem na navrhovanom určení. V čase rozhodovania súdu žalobca, ani predchádzajúci vlastníci rozostavaných stavieb, nie sú v žiadnom spore so žalovaným, žalovaný od žalobcu ani nič nepožaduje. Jedinou preukázanou a nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodní vlastníci stavieb sa od roku 2005 bezúspešne snažili odkúpiť alebo inak so žalovaným vysporiadať sporné pozemky. 7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nebolo preukázané ohrozenie žiadnych práv žalobcu 1/. Jeho postavenie nebolo a nie je tak neisté, že objektívne vyvoláva hrozbu konkrétnej ujmy. Súd súhlasil so žalovaným, že aj keby návrhu žalobcu 1/ vyhovel, jeho postavenie zostane nezmenené v tom, že rozostavané stavby v jeho vlastníctve by sa stále nachádzali na cudzích pozemkoch a musel by tak usporiadať vzťah s vlastníkom. V týchto súvislostiach je právne nepodstatné, kto (aký subjekt) je vlastníkom pozemku. Možnosť, že sa po rokoch neúspešného rokovania s iným subjektom jednoduchšie dohodne, ho jednak aktívne vecne nelegitimuje, a jednak nie je takou okolnosťou, prostredníctvom ktorej by bolo možné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Samotné odstránenie pochybností o vlastníctve pozemkov, na ktorých stojí cudzia stavba, nezakladá automaticky, a za každých okolností, naliehavý právny záujem. Žalovaný od žalobcu nevymáhal, ani nepožadoval platenie nájomného, v právnom postavení žalobcu sa od roku 2005 nič nezmenilo, teda okrem toho, že sa v tomto období žalobcovi (resp. predchádzajúcim vlastníkom stavieb) nepodarilo dohodnúť o odkúpení pozemkov. Bolo teda zrejmé, že chýba prvok naliehavosti, nebolo preukázané, že by sa žalobca ocitol v situácii, v ktorej by objektívne mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie tu nemožno hovoriť ani o preventívnom charaktere určovacej žaloby na odvrátenie budúceho sporu. Na základe uvedených záverov sa nedal uznať ani argument žalobcu 1/, že má stavebné povolenie. Rovnaké stavebné povolenie mali všetci vlastníci stavieb od roku 1983, iba sa predlžoval termín dokončenia. Otázka, kto je účastníkom stavebného konania, nezakladá naliehavý právny záujem stavebníka na určení vlastníctva k pozemku. Naliehavý právny záujem môžu v tomto spore zakladať len oprávnené záujmy žalobcu, nie iných subjektov, ktoré by eventuálne, a za určitých okolností, ešte mohli byť účastníkmi stavebného konania. 8. V odôvodnení ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ išlo o výklad ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb., súd sa stotožnil s názorom žalovaného. V ust. § 15c ods. 1 písm. a) zákon uvádza že, do vlastníctva obcí neprechádzajú zastavané pozemky, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia. Podľa súdu to svedčí o tom, že na obce nemal prejsť iba skutočne zastavaný pozemok, aby sa zabránilo stavbám na cudzom pozemku, a nie rozsiahle plochy pozemkov (parciel), na ktorých už žiadne stavby nestoja. To, že sa tak v niektorých prípadoch stalo, neznamená, že sa tak stalo v súlade so zákonom. Tento argument žalobcu 1/ preto súd neprijal. Podľa súdu nebolo rozhodujúce ani to, že v čase účinnosti zákona, t.j. v čase prechodu vlastníctva, parcely č. XXXXX/X,X,X a X ešte neboli evidované v katastri nehnuteľností. Podstatné bolo, že tieto parcely zodpovedajú zastavaniu v roku 1991. 9. Pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie zvažoval, či je vôbec možné návrhu vyhovieť aspoň v časti zastavaných pozemkov, t.j. či žalobcovia v konaní dostatočne, najmä dostatočne určito, preukázali rozsah zastavania. Z dôkazov však nevyplynulo, že by sa od roku 1991 do roku 1998 vykonávali na rozostavaných stavbách zmeny, ktoré by menili rozsah zastavania pozemkov. Takisto svedok Ing. B.X. F., ktorý v roku 1991 odovzdával rozostavanú stavbu investorovi, dostatočne určito a pomerne presvedčivo popísal, v akom stave rozostavanosti boli stavby. Jeho výpoveď, v rámci ktorej na plánoch aj označoval jednotlivé časti stavby, zodpovedala geometrickému plánu. Za zastavené pozemky však nebolo možné považovať plochy zasypané štrkom, dočasné a pomocné stavby súvisiace so stavebnou činnosťou, napr. cesty vzniknuté položením panelov, ani inžinierske siete vybudované pod zemou. Na základe toho súd nakoniec dospel k záveru, že rozsah zastavania pozemkov v čase, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb., zodpovedal stavu v roku 1998, kedy boli zamerané rozostavané stavby a určená zastavaná plocha parciel č. 19587/7 a č. 19587/9, ktoré boli následne zapísané do katastra. 10. Pre súd prvej inštancie bolo rozhodujúce pre posúdenie otázky vydržania bolo katastrálne konanie v roku 1998, na ktorom sa riešili už iba sporné pozemky. Dovtedy mohol byť žalovaný podľa súdu dobromyseľný a vzhľadom na všetky okolnosti sa mohol domnievať, že je vlastníkom sporných pozemkov. Mal k tomu nadobúdací titul - zákon o prechode majetku na obce a čiastkový protokol o odovzdaní majetku, v ktorom bol majetok zahrnutý a žalovaný bol na základe tohto protokolu ako vlastník aj zapísaný do katastra nehnuteľností. Na základe týchto skutočností sa žalovaný mohol objektívne domnievať, že je vlastníkom pozemkov. Bolo totiž potrebné brať do úvahy, že dochádzalo k prechodu množstva pozemkov, ktoré neboli dobre evidované, že dokumenty odkazovali na desiatky rokov staré rozhodnutia a dohody, že protokoly o prevzatí majetku sa priebežne dopĺňali, a že na predmetných lesných pozemkoch (evidovaných ako lesné až do roku 1998) vybudoval stavbu iný subjekt než Západoslovenské lesy, čo nebolo v tom čase bežné. A práve táto skutočnosť mala, okrem samotného zastavania pozemku, vplyv na prechod vlastníctva pozemkov. Za týchto okolností bol omyl žalovaného ospravedlniteľný. Podľa súdu v zásade nebol dôvod osobitne prihliadať na to, že žalovaný má množstvo odborných útvarov, ktoré toto všetko mali vedieť. Ako je už vyššie uvedené, dobromyseľnosť sa posudzuje z objektívnych hľadísk, preto nie je rozhodujúce, ako sú odborne zdatní a pozorní zamestnanci žalovaného. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, nie je možné priamo dokázať, obzvlášť u právnickej osoby ako je žalovaný, možno o nej len usudzovať z okolností, v ktorých sa prejavuje. 11. Od katastrálneho konania už žalovaný nebol podľa súdu prvej inštancie dobromyseľný, musel mať minimálne pochybnosti o tom, že nie je vlastníkom zastavaných pozemkov. Uzavretie dodatku č. 2 k čiastkovému protokolu dňa 19.10.1999, rovnako ani ďalšie plynutie času a nepodanie žaloby zo strany Slovenského rybárskeho zväzu v primeranej lehote od skončenia katastrálneho konania, už nemohlo založiť dobromyseľnosť žalovaného. Nebolo dôležité ani to, kto sa vlastníctva domáhal, či to bol Slovenský rybársky zväz, žalobca alebo iný predchádzajúci vlastník stavieb. V konečnom dôsledku to mohol byť ktokoľvek, alebo akákoľvek udalosť, na základe ktorej už držiteľ nemohol byť dobromyseľný. Zo správania žalovaného po roku 1998 vyplynulo, že sa ako vlastník ani nesprával. Od vlastníka stavby dlhé roky nežiadal žiadne nájomné, k žalobcovmu vysporiadaniu zastavaných pozemkov sa vecne vôbec nevyjadril, s vlastníkmi stavieb ani nezačal rokovať. Už to nasvedčuje tomu, že žalovaný mal pochybnosti o svojom vlastníctve. Doba nečinnosti žalovaného bola neodôvodnene dlhá a neprimeraná aj s prihliadnutím na to, že pri nakladaní s majetkom mesta sa vyžaduje dodržanie určitého formálneho postupu a procesu schvaľovania. Aj zo svedeckej výpovede bývalého riaditeľa Mestských lesov napokon vyplynulo, že žalovaný neriešil vysporiadanie ani po jeho urgenciách, pričom kompetentní pracovníci žalovaného poukazovali na diskutabilné vlastníctvo pozemkov. 12. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu 1/ zamietol v celom rozsahu, lebo nemal na navrhovanom určení naliehavý právny záujem. Návrhu žalobcu 2/ súd čiastočne vyhovel, keďže zastavané pozemky zo zákona neprešli do vlastníctva žalovaného a žalovaný ich nenadobudol ani na základe vydržania. V zostávajúcej časti, týkajúcej sa nezastavaných pozemkov, súd návrh žalobcu 2/ zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2, O.s.p. 13. Proti rozsudku v časti, ktorým súd žalobu žalobcu 1/ zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 1/. Uviedol, že je v právnom postavení nájomcu z dôvodu, že síce nemá uzavretú nájomnú zmluvu, ale žalovaný má nárok žiadať od žalobcu 1/ nájomné za užívanie predmetných pozemkov. Žalobca 1/ osvedčil svoj naliehavý právny záujem, keď poukázal na skutkové okolnosti, ktoré by bez vyriešenia veci určovacou žalobou mohli viesť k budúcemu sporu medzi žalobcom 1/ a žalovaným, a k potrebe vyhovieť podanej určovacej žalobe (existencia stavieb žalobcu 1/ na pozemkoch žalovaného, nevyriešený vzťah žalobcu 1/ k týmto pozemkom, existencia a reálna hrozba nároku žalovaného na úhradu nájomného, a to aj 3 roky spätne vrátane, záujem žalobcu 1/ o odkúpenie pozemkov do vlastníctva bez doterajšej akceptácie žalovaného, prebiehajúce stavebné konanie, kde je účastníkom žalovaný ako vlastník pozemkov) ako aj zdôvodnil, že podaná žaloba je procesne jediným nástrojom, ktorý tento spor rieši, keďže odstraňuje neistotu, kto je vlastníkom dotknutých pozemkov a rozhodnutie je jediným podkladom na vykonanie zmien v zápise katastra nehnuteľností. V odvolaní ďalej uviedol, že súd nesprávnym právnym posúdením zákona dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná iba o parcely zastavané dvoma budovami, a to rodinným domov a rybárskou reštauráciou. Tento záver nemôže obstáť z nasledovných dôvodov: v prípade, že by bol v tom čase dodržaný cit. zákon, tak by jeho účinnosťou neboli prešli parcely v ich celkovej výmere, a to pôvodne dve parcely č. XXXXX/X a č. XXXXX/X. Preto žalobca 1/ žiadal rozhodnúť o všetkých pozemkoch, ktoré vznikli z týchto pôvodných parciel, a ktoré by pri dodržaní zákona skutočne neprešli do vlastníctva žalovaného, pretože boli na nich umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s výkladom zákona uvedeným pod bod. 1 a posudzoval tak prechod podľa „rozsahu zastavanosti“, avšak úplne ignoroval skutočnosť, že na dotknutých pozemkoch sú aj iné stavby a zariadenia, ako rodinný dom a rybárska reštaurácia. V takomto prípade však nemali prejsť do vlastníctva žalovaného ani ďalšie pozemky, pretože aj na týchto sú umiestnené stavby. Odvolaním napadnuté rozhodnutie nemá preto oporu v zákone z dôvodu, že za pozemky zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia súd považuje iba parc. č. XXXXX/X o výmere 1570 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 160 m2, ktoré kopírujú obvod iba dvoch stavieb pod ich pôdorysom, a to rybárskej reštaurácie a rodinného domu, pričom ostatné stavby súd nebral do úvahy. Zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že všetky stavby boli ako rozostavané na dotknutých pozemkoch a existovali ku dňu účinnosti zák. č. 138/1991 Zb., a teda pozemky, ktoré prešli z majetku Slovenskej republiky (žalobcu v 2. rade) do majetku obcí (žalovaného), a to parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X boli zastavané stavbami, ktoré sa nestali majetkom obce - žalovaného. Na základe uvedeného žalobca 1/ žiadal odvolaniu vyhovieť. 14. Proti rozsudku v časti II., III., a IV. výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca 2/. Podaním zo dňa 19.7.2016 zobral odvolanie späť v časti II. výrokovej vety rozsudku a žiadal odvolacie konanie v tejto časti zastaviť. 15. V odvolaní žalobca 2/ uviedol, že je daný dôvod na zrušenie rozsudku v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Má za to, že je potrebné použiť extenzívny výklad ust. § 15c ods. 1 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/6/2008 z 29.4.2009, v ktorom NS SR vyjadril názor, že význam zák. č. 138/1991 Zb. ako aj zák. č. 446/2001 Z.z., treba vidieť predovšetkým v tom, že vlastnícke vzťahy k veciam, ktoré sú predmetom úpravy týchto zákonov, sa po ich prijatí sprehľadnia a zjednodušia, pričom účelom zák. č. 138/1991 Zb. nebolo vytvárať komplikované vlastnícke vzťahy, ktoré by v budúcnosti viedli k súdnym konaniam. Aj keby sporné pozemky neboli zastavanými pozemkami v pravom zmysle slova, ide o pozemky priľahlé, ktoré sú úzke späté so stavbami vo vlastníctve žalobcu 1/ a svojou povahou slúžia týmto stavbám. Z tohto dôvodu predmetné pozemky nikdy neprešli z vlastníctva žalobcu 2/ do vlastníctva žalovaného. 16. Žalobca 2/ poukázal na to, že všetky stavby, ktoré sú uvedené v projekte realizované na pozemkoch, ktoré sú predmetom konania, boli aj v čase odovzdania dňa 12.11.1991 v štádiu rozostavanosti (zápis o odovzdaní a prevzatí z 14.11.1991). Zmyslom a účelom zák. č. 138/1991 Zb. nebolo rozdrobenie pozemkov, na ktorých sú postavené stavy a celkovo s tým spätý areál, ale naopak, práve ich sceľovanie. Situáciu, kedy by pozemky pod stavbami vo vlastníctve žalobcu 1/ patrili žalobcovi 2/ a priľahlé pozemky slúžiace týmto stavbám patrili žalovanému, považuje za absolútne neúčelnú. 17. K odvolaniu žalobcu 1/ a žalobcu 2/ sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že keď mal zákonodarca úmysel, aby na obce prešli podľa § 2d ods. 1, a 2, zák. č. 138/1991 Zb. aj priľahlé pozemky, ustanovil to výslovne. Ust. § 15c ods. 1 písm. a) treba vykladať gramaticky a nie extenzívne. V prípade, že by mal zákonodarca vôľu, aby do majetku obcí neprešli okrem pozemkov zastavaných, na ktorých sú umiestnené budovy a zariadenia, ani priľahlé pozemky, vyjadril by to v zákone jednoznačne, tak ako to vyjadril jednoznačne v tom istom zákone v ust. § 2d ods. 1, a 2,. 18. K odvolaniu žalobcu 2/ sa dňa 26.8.2016 vyjadril žalobca 1/, pričom sa stotožňuje s odôvodnením a argumentáciou uvedenou v odvolaní. 19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v 2. rade, ktorý trvá na tom, že zo strany súdu mal byť použitý práve extenzívny výklad ust. § 15c ods. 1 písm. a). Zmyslom a účelom zák. č. 138/1991 Zb. nebolo rozdrobenie pozemkov, na ktorých sú postavené stavby a celkovo s tým spätý areál, ani ich vlastníctva ako takého, ale naopak, práve ich sceľovanie. Aj keby sporné pozemky neboli zastavanými pozemkami v pravom zmysle slova, ide o pozemky priľahlé, ktoré sú úzko späté so stavbami vo vlastníctve žalobcu 1/ a svojou povahou slúžia týmto stavbám. 20. Žalobca 1/ sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu, ktorý opätovne uvádza, že funkciou určovacej žaloby je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k náprave nemožno dospieť inak (napr. iným druhom žaloby). Žalobca 1/ osvedčil svoj naliehavý právny záujem, keď poukázal na všetky skutkové okolnosti, ktoré by bez vyriešenia veci určovacou žalobou mohli viesť k budúcemu sporu medzi žalobcom 1/ a žalovaným, ak k potrebe vyhovieť podanej určovacej žalobe. 21. K vyjadreniu žalobcu 2/ žalovaný uviedol, že nepovažuje za potrebné sa vyjadriť, pretože jeho vyjadrenie neobsahovala nové tvrdenia ani skutočnosti. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.1.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcov i s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 23. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcov bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 24. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 369 ods. 1 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 25. Krajský súd v Bratislave preskúmal účinnosť späťvzatia odvolania žalobcu 2/ podaním zo dňa 19.7.2016, ktorý zobral odvolanie späť v časti II. výrokovej vety rozsudku a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie odvolacieho konania v tejto časti. Odvolací súd na základe uvedeného postupoval v zmysle cit. ustanovenia § 369 ods. 3, C.s.p. a odvolacie konanie v tejto časti zastavil. 26. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôkladne zaoberal predmetom sporu predložené dôkazy hodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, správne analyzoval a právne posúdil rozhodujúce argumenty sporových strán týkajúcich sa preukázania ich naliehavého právneho záujmu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ návrh žalobcu 1/ zamietol. Odvolací súd je v názorovej zhode s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie v tom, že samotné odstránenie pochybností o vlastníctve pozemkov, na ktorých stojí cudzia stavba, nezakladá automaticky, a za každých okolností, naliehavý právny záujem žalobcu 1/ na takomto určení. Na základe rozsiahleho dokazovania nebolo preukázané, že by sa žalobca ocitol v situácii, v ktorej by objektívne mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Z uvedeného je zrejmé, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie tu nemožno hovoriť ani o preventívnom charaktere určovacej žaloby na odvrátenie budúceho sporu. Pozitívne rozhodnutie o predmetnej žalobe v prospech žalobcu 1/ by na jeho právnom postavení neviedlo k žiadnej zmene jeho právnych pomerov k predmetným pozemkom. Odvolací súd sa teda stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu 1/ ( čo je jedným zo základných predpokladov na vyhovenie určovacej žalobe ) a žaloba musela byť vo vzťahu k žalobcovi 1/ zamietnutá. 27. Čo sa týka druhého a tretieho výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil vlastníctvo žalobcu 2/ pozemkov parciel registra "C", a to parcely číslo XXXXX/X o výmere 1.570 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely číslo XXXXX/X o výmere 160 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., S. L. - H. Č. X. H., S. L. A., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX a vo zvyšku návrh žalobcu 2/ zamietol, dospel odvolací súd k záveru, že tieto napadnuté výroky sú vecne správne. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne právne posúdil dôvodnosť určovacej žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/. Na strane žalovaného 2/ je daný naliehavý právny záujem na takomto určení pretože jeho postavenie je vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam neistý a je potrebné ustáliť komu zo strán svedčí právo vlastníctva. Súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav a v odôvodnení napadnutého rozsudku správne a dostatočne odôvodnil použitie, aplikáciu a výklad sporných ustanovení ust. § 15a a § 15b zákona č. 306/1992 Zb., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 138/1991 Zb. Odvolací súd dospel k záveru, že je nesprávny extenzívny výklad zákona č. 138/1991 Zb. v tom, že posudzovať prechod vlastníctva podľa kritéria „rozsahu zastavanosti“, keď zastavanosť parciel dvoma budovami, a to rodinným domom a rybárskou reštauráciou je potrebné posúdiť aj vo vzťahu k iným druhom stavieb na priľahlých pozemkoch. Posúdenie vlastníctva priľahlých parciel v prospech žalovaného 2/ z dôvodu iných stavieb - inžinierských sietí nemá právne opodstatnenie. Podľa tejto argumentácie by zhotovením kanalizácie a vodovodnej prípojky sa vlastník týchto sieťových vedení mal stať aj vlastníkom konkrétnej parcely cez ktorú tieto vedenia prechádzajú. Tak aj argumentácia týkajúca sa parciel na ktorých bola vybudovaná dočasná prístupová cesta - panelová resp. štrková, nemôže byť posúdená ako pozemok zastavaný čo vychádza práve z povahy týchto komunikácii ako dočasných. Podľa názoru odvolacieho súdu je súd viazaný znením zákona a ak by zákonodarca mal zámer previesť zákonom č. 138/1991 Zb. na obce aj pozemky priľahlé k stavbe použil by odlišnú formuláciu a nie ako je uvedené v zákone“ zastavaný pozemok na ktorom sú umiestnené stavby“. Odvolací súd sa v ďalšom stotožňuje s odôvodnenou argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne výkladu sporných ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. a na ktorú odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne rozhodol, keď určil žalobcu 2/ ako vlastníka parciel ktoré boli zastavané rodinným domom a rybárskou reštauráciou a vo zvyšku žalobu zamietol, čím tiež nepriamo určil, že ostatné parcely ktoré boli predmetom žaloby sú vo vlastníctve žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutým rozsudkom bola zákonne a dostatočne vyriešená otázka vlastníctva predmetných nehnuteľností. 28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).