Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/147/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313217895 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313217895.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 40, Bratislava, proti žalovanému: S. Y., K. XX, H., zastúpenému advokátom JUDr. Radoslavom Olijášom, Grösslingová <https://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%B6sslingov%C3%A1_ulica> 58, Bratislava, o zaplatenie 93 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C/96/2014-65, zo dňa 16.5.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 93 eur s 9 % úrokom z omeškania od 17.6.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a 58,58 eura ako náhradu trov právneho zastúpenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia 93 eur s príslušenstvom za vynaložené náklady na nútené odtiahnutie osobného motorového vozidla zn. U. U., EČV: XSAXXXX z vyhradeného miesta. 2. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že sa mu neporadilo zistiť miesto pobytu žalovaného a preto mu ustanovil podľa § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením č.k. 40/Ro/2146/2013-50, zo dňa 4.2.2014, opatrovníčku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca je správcom miestnych komunikácií III. a IV. triedy nachádzajúcich sa na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a že žalovaný 11.4.2012 odstavil predmetné vozidlo na vyhradenom mieste, ktoré nebolo určené pre neho. Technický odťah motorového vozidla vykonala na základe rozhodnutia správcu komunikácie obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., (na základe zmluvy o výkone odťahovej služby č. 48/2006 z 23.10.2006). Obchodná spoločnosť Car Towing, a.s, vystavila faktúru č. XXXXXXX z 10.5.2012 za náklady odťahu motorového vozidla žalovaného na 93 eur. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu žalovanej sumy 93 eur, ktorá sa žalovanému 1.6.2012 vrátila neprevzatá. Nakoľko žalovaný istinu neuhradil, dostal sa 17.6.2012 do omeškania s plnením dlhu. 3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého každý zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Podľa súdu prvej inštancie žalobca bol oprávnený odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa, ak bolo zaparkované na vyhradenom mieste, ktoré nebolo pre neho určené. Žalobca preukázal existenciu záväzkového právneho vzťahu so žalovaným vzniknutého z porušenia povinnosti stanovenej § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 8/2009 Z.z.“), ako inej skutočnosti uvedenej v zákone (§ 489 Obč. zák.) žalovaným. Žalobcovi z tohto vzťahu vzniklo právo na peňažné plnenie proti žalovanému uplatnené v žalobe (jeho výšku považoval súd prvej inštancie za určenú v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách), ktoré žalovaný nezaplatil. Uplatnený právny nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je preto v súlade aj s ustanoveniami § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe týchto záverov žalobe žalobcu s poukazom na ustanovenia § 43 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z., § 420 ods. 1, § 517 ods. 1 a ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyhovel v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu. 4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že napadnutý rozsudok nie je právoplatný ani vykonateľný pre vadu pri doručení, nakoľko mu nebol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, dôkazy predložené žalobcom a ani samotný rozsudok. Tieto okolnosti podľa neho zakladajú vadu konania spočívajúcu v tom, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu prvej inštancie odňala možnosť konať pred súdom. Súdu prvej inštancie vytkol, že nevykonal účinné opatrenia na to, aby zistil jeho adresu pre doručovanie písomností, takže neboli splnené podmienky pre ustanovenie opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Poznamenal, že súd prvej inštancie ustanovil opatrovníka uznesením č.k. 40/Ro/2146/2013-50 zo dňa 4.2.2014 (ďalej len „uznesenie o ustanovení opatrovníčky“), avšak toto uznesenie S. D., C. Okresného G. H. V., nedoručil, hoci tak bol povinný urobiť podľa § 49 ods. 7 O.s.p. K uzneseniu o ustanovení opatrovníčky, ktoré je v spise založené ako č.l. 58, nie je pripojený doklad o tom, že toto uznesenie bolo opatrovníčke doručené. Pochybnosti podľa neho znásobuje aj to, že hoci je proti tomuto uzneseniu prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, a uznesenie bolo vydané 4.2.2014, podľa obsahu spisu nadobudlo v tento deň aj právoplatnosť (pri zohľadnení lehoty 15 dní nemohlo byť právoplatné v ten istý deň). Ďalej poukázal na to, že opatrovníčke bolo následne doručované uznesenie o zrušení platobného rozkazu z 11.2.2014 a napadnutý rozsudok, avšak ani opatrovníčke nebol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, čo samo o sebe zakladá procesnú vadu spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie podľa žalovaného pochybil aj v tom, že nedodržal lehotu stanovenú § 156 ods. 3 O.s.p. na oznámenie termínu a miesta verejného vyhlásenia rozsudku. 5. Po riadnom doručení rozsudku žalovaný doplnil svoje odvolanie a namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že jeho vozidlo nebolo zaparkované tak, aby dalo príčinu na jeho nútený odťah. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 70/2003, podľa ktorého zo zmyslu a účelu verejnoprávnych predpisov vyplýva, že správa miestnych komunikácií je preneseným výkonom štátnej správy a tento výkon štátnej správy (ani jeho dielčie časti) správca miestnych komunikácii nie je oprávnený preniesť súkromnoprávnou zmluvou na iný subjekt odlišný od správneho orgánu. Z toho vyvodil, že zmluva o výkone odťahovej služby č. 48/2006 z 23.10.2006 v znení dodatku č. 3 z 13.11.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom a pre jeho obchádzanie. Pokiaľ všeobecne záväzné nariadenie obce (VZN) o mestskej polícii oprávňuje príslušníka mestskej polície nariadiť odtiahnutie vozidla, jedná sa o výkon právomoci odporujúci Ústave SR a zákonu, nakoľko žiadny zákon obec nesplnomocnil pri výkone štátnej správy (správa miestnych komunikácií) založiť prostredníctvom VZN právomoc mestskej polície rozhodovať o tom, ktoré vozidlo a z akého dôvodu sa má odtiahnuť. Naviac ani žiadny zákon nedáva mestskej polícii rozhodovaciu právomoc pri výkone štátnej správy miestnych komunikácií, obzvlášť jej nedáva právomoc rozhodnúť o nútenom odtiahnutí vozidla proti vôli jeho vlastníka. Ďalej podotkol, že z ustanovení § 7 až § 12, ako aj § 13 až § 19 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii nevyplýva oprávnenie obecnej polície rozhodovať pri výkone štátnej správy miestnych komunikácii a ani právomoc nariaďovať nútené odtiahnutie vozidla. S poukazom na § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. uviedol, že odstránenie vozidla sa vykonáva na náklady prevádzkovateľa vozidla a príslušný správca cesty má nárok iba na náhradu nákladov (na nič viac), ktoré mu odstránením vozidla vznikli. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietnuť. Uviedol, že počas konania vznikli evidentné dôvody, pre ktoré bolo nevyhnuté ustanoviť žalovanému opatrovníka v zmysle § 29 O.s.p. Keďže konajúcemu súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému zásielky a zároveň ani po preskúmaní iných dostupných kontaktných údajov na žalovaného sa tie nepodarilo získať, vznikol zákonný dôvod, na základe ktorého bol konajúci súd oprávnený ustanoviť žalovanému opatrovníka. Poprel tvrdenia žalovaného, že uznesenie o ustanovení opatrovníčky nebolo opatrovníčke doručené, nakoľko túto skutočnosť preukazujú dôkazy zo súdneho spisu, podľa ktorých predmetné uznesenie bolo doručené ustanovenému opatrovníkovi S. D. 11.2.2014. Keďže došlo k riadnemu ustanoveniu opatrovníčky, tá bola oprávnená prevziať napadnutý rozsudok; doručenie napadnutého rozsudku opatrovníčke tak má účinky riadneho doručenia rozsudku žalovanému, a preto nemá žalobcovo odvolanie účinky riadne a včas podaného opravného prostriedku. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8. Podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.6.2016, pokiaľ súd neurobil iné opatrenia, mohol ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nebol známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak bolo doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý bol postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nebol schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. 9. Podstatou dnes už neúčinnej právnej úpravy § 29 ods. 2 O.s.p. bolo, aby účastníkovi, ktorého pobyt nebol známy (ako aj pri iných procesných situáciách predvídaných týmto ustanovením), bol súdom ustanovený opatrovník, ktorý by hájil záujmy takéhoto účastníka, tak aby bola zabezpečená ochrana jeho základných práv a to vrátane práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ustanovenie opatrovníka bolo krajným riešením, ktoré prichádzalo do úvahy potom, čo zlyhali všetky procesné možnosti, ako v súdnom konaní zabezpečiť práva osoby, ktorej pobyt nebol známy. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou súdu pred ustanovením opatrovníka vykonať šetrenie, či sú dané predpoklady pre ustanovenie opatrovníka t.j. súd musel vykonať dôkladné šetrenie na zistenie kde sa účastník zdržuje. Pokiaľ bolo preukázané, že existovali predpoklady na ustanovenie opatrovníka v zmysle vyššie uvedeného a súd procesným postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka neustanovil, odňal účastníkovi možnosti konať pred súdom. 10. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak vydal uznesenie o ustanovení opatrovníčky s odôvodnením, že pobyt žalovaného bol v čase jeho rozhodovania neznámy. Pred vydaním predmetného uznesenia vykonal náležité šetrenie na zistenie pobytu žalovaného, a to aj s pomocou polície na mieste jeho posledného známeho bydliska (č.l. 55) a lustráciou v Sociálnej poisťovni (č.l. 57). Na ustanovenie opatrovníčky žalovanému boli preto splnené všetky procesné podmienky v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. Z obsahu spisu však nevyplýva, že súd prvej inštancie predmetné uznesenie opatrovníčke žalovaného v zmysle § 49 ods. 7 O.s.p. doručil a preto ani nebolo možné určiť, či toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníčky bolo prípustné odvolanie opatrovníčky, pričom až uplynutím lehoty na podanie odvolania, vzdaním sa odvolania, späťvzatím podaného odvolania, alebo rozhodnutím o odvolaní, sa mohlo stať uvedené uznesenie právoplatným a mohli z neho plynúť procesné účinky spočívajúce v zastupovaní žalovaného ustanovenou opatrovníčkou. S ohľadom na uvedené zistenia odvolací súd dospel k záveru, že predmetné uznesenie o ustanovení opatrovníčky nenadobudlo právoplatnosť. Žalovaný, ktorého pobyt bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie neznámy, a ktorý mal mať v konaní ustanoveného opatrovníka, ho procesne relevantným spôsobom ustanoveného nemal. Pokiaľ potom súd prvej inštancie konal s pracovníčkou súdu S. D. ako opatrovníčkou namiesto žalovaného, bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu bolo znemožnené realizovať všetky jeho procesné práva v konaní, t.j. vyjadriť sa k žalobe a brániť sa proti nej. Pre tvrdenie žalobcu, že predmetné uznesenie o ustanovení opatrovníka bolo opatrovníčke doručené 11.2.2014, obsah spisu neposkytuje žiadne podklady. K prvopisu predmetného uznesenia na č.l. 58 nie je pripojená žiadna doručenka a právoplatnosť na tomto uznesení je vyznačená na deň 4.2.2014. Dňa 11.2.2014 bolo S. D. doručené iné uznesenie a to uznesenie č.k. 40Ro/2146/2013-59 zo dňa 11.2.2014 o zrušení platobného rozkazu č.k. 40Ro/2146/2013 zo dňa 11.11.2013. 11. Súd prvej inštancie tým, že nevenoval potrebnú pozornosť doručovaniu predmetného uznesenia ustanovenej opatrovníčke žalovaného a S. D. považoval za riadne ustanovenú opatrovníčku žalovaného a následne s ňou ďalej konal, znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k jeho porušeniu práva na spravodlivý proces (je neprípustné, aby v prípade naplnenia podmienok pre ustanovenie opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. nebol žalovanému opatrovník procesne relevantným spôsobom ustanovený). Nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie umožní žalovanému riadne sa vyjadriť k podanej žalobe, spor opätovne prejedná na pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, dôsledne vyhodnotí tvrdenia strán, vysporiada sa s odvolacími námietkami žalovaného a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a bolo zrozumiteľné. 12. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).