Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/82/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313220581 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313220581.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Š. Č., U.. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. XX, R., štátny občan SR, zastúpeného: JUDr. Dušan Dudáš, advokát, so sídlom Vyšehradská 14, Bratislava, proti žalovanej: D.. T. R., D.., U.. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. X, R., štátny občan SR, zastúpenej: JUDr. Dagmar Malaschitzová, advokátka, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava o zaplatenie 165,96€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 21C/271/2014 - 89 zo dňa 03. mája 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165,96 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 12.06.2011 až do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 50,36 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, t. j. v časti úroku z omeškania vo výške 8 % ročne od 27.10.2010 do 11.06.2011 súd prvej inštancie žalobu zamietol. 1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1, §101, § 126 ods. 1, § 470 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 1 a ods. 2, § 580 a § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 31D/1163/2007 - 125 zo dňa 27.10.2010, právoplatným dňa 07.06.2011 a vykonateľným dňa 11.06.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 16CoD/1/2011 - 155 zo dňa 28.02.2011, právoplatným dňa 07.06.2011, v dedičskej veci po T. Č., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (matke strán sporu), súd potvrdil v prospech žalobcu nadobudnutie celého dedičstva, t. j. I. súp. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. U. a finančnej hotovosti 165,96 €, ktorá je predmetom tohto sporu, pričom v prospech žalovanej ako druhej dedičky bol započítaný dar od poručiteľky darovaný za života poručiteľky, a to byt č. XX na V. X v R.. Ako vyplynulo z dedičského spisu i výpovede strán sporu, predmetná hotovosť sa nachádzala v dispozícii žalovanej, ktorá doposiaľ túto sumu žalobcovi nevydala. Žalovaná nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy nepoprela, avšak proti žalovanej sume vzniesla námietku započítania svojej pohľadávky vo výške 165,96 € spočívajúcej v ňou vynaložených nákladoch spojených s pohrebom poručiteľky, pričom svoju námietku započítania žalovaná žiadala posudzovať ako procesnú obranu. Súd prvej inštancie mal z listinných dokladov založených v spise preukázané, že žalovaná v súvislosti s pohrebom nebohej poručiteľky, ktorý sa konal dňa 16.10.2007, zaplatila náklady spojené s pohrebom a nájomné za hrobové a urnové miesto v celkovej výške 1.036,20 € dňa 10.10.2007 a za hudbu pri pohrebnom obrade sumu 42,96 € dňa 16.10.2007. 1.2. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku započítania žalovanej ako nedôvodnú. Z dedičského spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 31D/1163/2007, ako i z návrhu žalovanej na započítanie pohľadávky v tomto spore, ktoré súdu prvej inštancie došlo dňa 18.07.2014, súd prvej inštancie zistil, že žalovaná si náklady spojené s pohrebom poručiteľky neuplatnila v dedičskom konaní, prvýkrát si ich voči žalobcovi ako druhému dedičovi po poručiteľke, ktorému bolo potvrdené dedičstvo, uplatnila na súde až dňa 18.07.2014. Nárok žalovanej uplatnený na započítanie voči pohľadávke žalobcu je nárokom, pri ktorom nie je osobitne upravená premlčacia doba, preto sa pri ňom uplatňuje všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaná si preto toto právo na zaplatenie nákladov spojených s pohrebom mohla prvýkrát uplatniť na súde deň nasledujúci po úhradách predmetných nákladov, t.j. dňa 11.10.2007 a dňa 17.10.2007, odkedy jej začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula pri sume 1.036,20 € dňa 11.10.2010 a pri sume 42,96 € dňa 17.10.2010. Keďže svojou námietkou započítania si tieto pohľadávky voči žalobcovi uplatnila na súde až dňa 18.07.2014, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nebolo možné tieto pohľadávky proti žalovanej sume započítať, pretože ustanovenie § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentne ustanovuje, že premlčanú pohľadávku nie je možné započítať. Navyše i žalobca vzniesol námietku premlčania v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo taktiež znemožnilo priznať žalovanej ňou uplatnené premlčané právo. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie na námietku započítania vznesenú žalovanou neprihliadol. 1.3. Súd prvej inštancie právne posúdil žalobcom uplatnený nárok v súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná suma bola právoplatným dedičským rozhodnutím priznaná žalobcovi, pričom žalovaná túto sumu neprávom zadržovala, súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú k jej zaplateniu žalobcovi. Súd prvej inštancie zároveň v zmysle §517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi i zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti (pozn. odvolacieho súdu: správne odo dňa vykonateľnosti) dedičského rozhodnutia, ktorým mu bol žalovaný nárok priznaný. Vzhľadom na to, že žalobca si zákonný úrok z omeškania uplatňoval odo dňa vydania dedičského rozhodnutia (27.10.2010), súd prvej inštancie žalobu v časti zaplatenia zákonných úrokov z omeškania za dobu od 27.10.2010 do 11.06.2011 ako nedôvodnú zamietol. 1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v konaní prevažne úspešnému žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania predstavujúcu zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 50,36 €. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobu žalobcu zamietne. V odvolaní ďalej uviedla, že z návrhu na začatie konania a ani na poslednom pojednávaní dňa 03.05.2016 nevyplynulo, akým právnym titulom si žalobca uplatnil súdnou cestou právny nárok na uloženie povinnosti zaplatiť istinu s úrokmi z omeškania. Žalovaná nesúhlasila s právnym posúdením veci súdom prevej inštancie podľa ustanovenia § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Dedičským znesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 31D/1163/2007 - 125 zo dňa 27.10.2010, právoplatným dňa 07.06.2011, už bol deklarovaný nárok žalobcu a žalovanej bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške 165,96 €. V tomto právoplatnom rozhodnutí súdu chýba uvedenie lehoty, v ktorej má v danom prípade žalovaná splniť svoju povinnosť. Z dôvodu absencie lehoty na plnenie mal podľa názoru žalovanej žalobca žiadať kvalifikovaným návrhom súd, aby určil žalovanej lehotu na plnenie povinnosti z právoplatného dedičského rozhodnutia. Nesprávaným postupom a nezákonným rozhodnutím súdu inštancie by tak žalovanej mohla duplicitne vzniknúť povinnosť zaplatiť tú istú istinu vo výške 165,96 €. Z rovnakých dôvodov žalovaná namietala nezákonnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti zaplatiť 8 % ročný úrok z omeškania od 12.06.2011 až do zaplatenia. Žalovaná sa nemohla dostať do omeškania so zaplatením žalovanej istiny vo výške 165,96 € z dôvodu, že právoplatným dedičským uznesením jej nebola uložená lehota na zaplatenie tejto sumy. Žalovaná taktiež nesúhlasila s uloženou povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania. Náhrada trov právneho zastúpenia bola podľa jej názoru nesprávne vyčíslená a následne bola súdom nesprávne priznaná. 3. K odvolaniu žalovanej podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý sa plne stotožnil s postupom súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol ako nedôvodné. K danému sporu nemuselo dôjsť, pokiaľ by žalovaná rešpektovala výsledok dedičského konania. Dedičské konanie trvalo tri roky, pričom žalovaná ho predlžovala nezmyselnou námietkou zaujatosti a nechodením na termíny vytýčené notárkou. Žalovaná užíva byt v Bratislave, chatu i lodenicu na priehrade v A.. Majetky boli podľa žalobcu získané podvodnými prepismi týchto nehnuteľností z chorej matky (poručiteľky) na žalovanú. V tejto veci koná už štvrtý rok Okresný súd Bratislava II. 4. V replike sa žalovaná v celom rozsahu stotožnila s vecnými a právnymi dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní. K argumentácii žalobcu uviedla, že o tom, ako poručiteľka (matka sporových strán) naložila so svojím nehnuteľným majetkom, ktorého bola výlučnou vlastníčkou, vedel žalobca už od začiatku roku 2007, teda počas života poručiteľky, a ňou realizované právne úkony - prevod nehnuteľného majetku počas života poručiteľky na žalovanú - nikdy nespochybnil, resp. ani nenapadol ich platnosť. Vo vyjadrení žalovaná ďalej zopakovala svoje argumenty uvedené už v podanom odvolaní. 5. Duplika zo strany žalobcu nebola podaná. 6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v zmysle §215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 8. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s tým, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy bol právne posúdený podľa § 126 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu ako taký na zaplatenie sumy 165,96 € na základe právoplatného dedičského konania žalovaná nespochybňovala, namietala však, že nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie by jej mohla vzniknúť duplicitná povinnosť zaplatiť tú istú sumu vo výške 165,96 €, pričom ten istý nárok žalobcu a povinnosť žalovanej bol deklarovaný už skôr právoplatným dedičským rozhodnutím. Toto dedičské rozhodnutie má podľa názoru žalovanej rovnakú právnu silu ako iné rozhodnutia súdu, je spôsobilým exekučným titulom a podkladom na vykonanie exekúcie. 8.1. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 165,96 € bol daný. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalovanú v súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu, ktorú žalovaná neprávom zadržiavala. Medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že žalovaná má vo svojej dispozícii sumu vo výške 165,96 €, ktorú žalobca na základe právoplatného dedičského rozhodnutia zdedil, a že žalovaná túto sumu žalobcovi doposiaľ nevydala. Odvolací súd však nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že rozsudkom súdu prvej inštancie jej bola duplicitne uložená povinnosť, ktorá jej už vyplývala z právoplatného dedičského rozhodnutia, teda inak povedané, že predmetné dedičské rozhodnutie bolo spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého mohol žalobca cestou exekúcie predmetnú sumu vo výške 165,96 € vymáhať (a ktoré by tak vytváralo prekážku veci rozsúdenej). 8.2. Rozhodnutie o dedičstve vo všeobecnosti môže byť exekučným titulom, tak ako to vyplýva z 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov. Aby však konkrétne rozhodnutie o dedičstve mohlo byť exekučným titulom, musí spĺňať podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Túto podmienku spĺňa len také rozhodnutie o dedičstve, v ktorom je obsiahnutý konkrétny záväzok dediča voči konkrétnej oprávnenej osobe, z ktorého bude vyplývať nielen identifikácia osoby oprávnenej na plnenie a identifikácia osoby povinnej na plnenie ale aj obsah záväzku (jeho presné vymedzenie) a lehota na plnenie. Rozhodnutie o dedičstve je spôsobilým exekučným titulom napr. v tých prípadoch, ak dedičský súd schválil medzi účastníkmi dedičského konania uznesením dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva a obsahom dohody je povinnosť nadobúdajúceho dediča vyplatiť podiel z nadobudnutého dedičstva ustupujúcim dedičom. 8.3. V predmetnom spore však právoplatné uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 31D/1163/2007 - 125 zo dňa 27.10.2010 nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti a teda nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, pretože neobsahuje konkrétny záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi predmetnú sumu v stanovenej lehote. Predmetné rozhodnutie o dedičstve len deklaruje prechod práv a povinností z poručiteľky na žalobcu ako na dediča v súlade so zásadou univerzálnej sukcesie. Toto rozhodnutie o dedičstve teda len preukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, samo o sebe však nie je spôsobilým exekučným titulom. Ten je v tomto prípade možné získať len vo vyhľadávacom konaní. 9. Žalovaná tiež nesúhlasila s tým, že sa so zaplatením žalovanej sumy dostala do omeškania, pretože predmetné dedičské rozhodnutie neukladalo žalovanej žiadnu lehotu na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca mal kvalifikovaným spôsobom žiadať dedičský súd, aby žalovanej určil lehotu na splnenie povinnosti uloženej právoplatným dedičským rozhodnutím. 9.1. Odvolací súd tiež nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že žalobca mal dedičskému súdu navrhnúť doplnenie predmetného dedičského uznesenia o stanovenie lehoty na plnenie. Súd v dedičskom konaní v súlade s § 175q ods. 1 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (v súčasnosti § 203 ods. 1 písm. e) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku) len potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol. Povinnosťou dedičského súdu nie je zisťovať, ktorý z dedičov disponuje jednotlivými vecami alebo právami tvoriacimi dedičstvo, a zaväzovať jednotlivých dedičov, aby si navzájom tieto veci alebo práva vydali v stanovenej lehote. Zákon predpokladá, že dedičia budú rozhodnutie dedičského súdu rešpektovať a vyporiadajú sa dobrovoľne. Ak však niektorý z dedičov odmietne druhému dedičovi vydať nadobudnuté dedičstvo, musí sa tento dedič domáhať ochrany svojho (vlastníckeho) práva na súde tak, ako to urobil žalobca v tomto konaní. 9.2. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania zo žalovanej sumy. Počnúc nasledujúcim dňom po dni vykonateľnosti dedičského rozhodnutia sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením žalovanej sumy žalobcovi, pretože od tohto okamihu predmetnú sumu v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprávom zadržiavala. Preto súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak žalovanú v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal zaplatiť žalobcovi taktiež zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni vykonateľnosti predmetného rozhodnutia až do zaplatenia. 10. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie aj v časti uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov (prvoinštančného) konania. Odvolanie v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnila a odvolací súd v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie v tejto časti nezistil žiadne pochybenie. O trovách konania správne súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v nepatrenej časti mu priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z jeho hotových výdavkov (súdny poplatok,) a z odmeny za zastupovanie žalobcu v konaní C.. N. N.. Súd prvej inštancie správne určil odmenu za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods.1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vzhľadom na tarifnú hodnotu veci a rovnako správne súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami § 13a, citovanej vyhlášky platnej a účinnej v čase vykonanie jednotlivých úkonov priznal odmenu za úkony právnej služby tak, ako súd uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. 11. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).