Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/206/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313221289 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313221289.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: V.. V. E., N.. XX. XX. XXXX, A. A. L.. Č.. XX, B., zastúpený advokátom: Mgr. Igor Šumichrast, Račianska ul. č. 1572/72, Bratislava, proti žalovanému: V.. J. V., N.. XX. XX. XXXX, A. C. L.. Č.. X, A., zastúpený: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., Bajkalská ul. č. 21/A, Bratislava, IČO: 36 862 746, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. februára 2017, č. k. 19C/202/2013 - 248, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.900 eur a prevziať od žalobcu 2 romantické obrazy - výtvarné umelecké diela (diptych) na motív piesne S. S. - „. V., Q. E. D. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 7 ods. 1 písm. f), § 39 ods. 1, 2, 4 zákona č. 618/2003 Z. z. (Autorský zákon,) § 39, § 40 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 504, § 507 ods. 1, § 631, § 632, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, 2, § 636 ods. 1, § 637 ods. 1, 2, § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca platne odstúpil od Zmluvy o vytvorení diela uzavretej so žalovaným v júli 2011, keďže v zákonnej šesťmesačnej lehote vytkol žalovanému vady diela, nakoľko však žalovaný vady diela v primeranej lehote neodstránil, je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.900 eur, keď majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením z právneho dôvodu, odpadol. Uviedol, že základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy je jej platnosť, nakoľko ak by zmluva platná nebola, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia, pričom od zmluvy možno odstúpiť v prípadoch, keď si to zmluvné strany výslovne dohodnú v zmluve alebo ak to umožňuje zákon (§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 344 Obchodného zákonníka). Poukázal na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy je jednostranným, adresovaným právnym úkonom, pri ktorom sa žiadne osobitné náležitosti v zmysle aplikovateľných právnych predpisov nevyžadujú, preto sa na inštitút odstúpenia vzťahujú len všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch s tým, že právny úkon sa stáva účinným, keď dôjde do dispozičnej sféry adresáta (teda druhej zmluvnej strane, ktorej je určené), pričom Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu, pre ktorý zmluvná strana od zmluvy odstupuje, napriek tomu je vždy potrebné skúmať faktickú existenciu dôvodov na odstúpenie, keď odstúpenie od zmluvy musí byť v minimálnej miere určité a zrozumiteľné, aby z neho bolo zrejmé, od ktorého právneho úkonu dotknuté osoby odstupujú. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákon, pričom zmluvné strany sa v rámci zmluvnej slobody môžu dohodnúť na tom, že jedna z nich alebo obidve, sú oprávnené od zmluvy odstúpiť a zároveň si dohodnúť dôvody, kedy sú tak oprávnené urobiť, avšak táto dohoda nesmie odporovať kogentným ustanoveniam zákona, pričom odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany, keď odstúpenie je samozrejme prípustné aj na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Poukázal na skutočnosť, že právo na odstúpenie od zmluvy sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 100 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je, že zmluvné strany sa musia navzájom vysporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka), keď účinkom odstúpenia od zmluvy je zánik zmluvy s účinkami ex tunc a právne dôsledky sa týkajú iba práv a povinností medzi zmluvnými stranami, od ktorej bolo odstúpené. Uviedol, že v konaní o určenie, či zmluva a odstúpenie od zmluvy je platný úkon, preskúmava súd zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) s tým, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa na neho, ako keby nebol urobený, keď neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením, ani sa nemôže konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti s tým, že absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.), keď právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, nakoľko nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému, pričom toto právo sa nepremlčuje, ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), či odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Uviedol, že z vykonaného dokazovania a zhodnými tvrdeniami strán sporu bolo preukázané, že žalobca a žalovaný v júli 2011 uzatvorili platne ústnu zmluvu o vytvorení diela (v zmysle § 39 Autorského zákona), ktorej predmetom bolo vytvorenie umeleckého diela pre žalobcu, a to dvoch romantických obrazov - výtvarných umeleckých diel (diptych) na motív piesne S. S. - „. V., Q. E. D. s tým, že pri zadaní objednávky žalobca vyplatil žalovanému zálohu 200 eur, keď si žalovaný nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 632 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi ako objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré by obsahovalo označenie predmetu diela a jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia, preto bolo povinnosťou žalovaného v konaní preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky, čo však nepreukázal. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný odovzdal v auguste 2012 dielo žalobcovi, ktorý pri jeho prevzatí vyplatil žalovanému na jeho požiadanie zostatok odmeny vo výške 3.700 eur, avšak žalovaný mu odmietol vydať o prevzatí odmeny doklad, keď po detailnom preskúmaní diela žalobca zistil, že dielo nebolo zvládnuté po tematickej, umeleckej, ale aj technickej stránke, preto žalovaného najskôr telefonicky, sms správami a návštevou na jeho pracovisku v septembri 2012 chcel vyzvať na odstránenie vád diela a následne vyvolal niekoľko stretnutí so žalovaným, resp. jeho zástupcom za účelom vyriešenia otázok, keď sa prvé stretnutie konalo dňa 28. 11. 2012, na ktorom vady diela akceptoval, prisľúbil, že vady odstráni pod podmienkou nevrátenia odmeny, resp., že nedôjde k odstúpeniu od zmluvy, avšak následne dielo odmietol prevziať. Uviedol, že žalovaný vady diela uznal aj formálne, čo vyplýva z písomnosti zo dňa 07. 01. 2013, kde sa zaviazal, že diela premaľuje do šiestich mesiacov, avšak diela odmietal prevziať napriek všestranným snahám žalobcu o ich odovzdanie, keď sa na výzvu zo dňa 26. 03. 2013, uskutočnilo dňa 10. 04. 2013 rokovanie medzi právnym zástupcom žalobcu a matkou žalovaného, ktorá bola splnomocnená žalovaným, avšak bez uzatvorenia dohody strán, pričom ani stretnutie dňa 29. 04. 2013 za prítomnosti strán sporu nebolo úspešné, ale malo sa dospieť k uzavretiu dohody emailom, ktorý bol žalovanému zaslaný dňa 29. 04. 2013 a dňa 15. 05. 2013, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, preto si dal žalobca následne vypracovať znalecký posudok č. 14/2013 zo dňa 30. 06. 2013, ktorý v závere konštatoval, že dielo nie je romantickým umeleckým dielom, tak ako si ho objednal, resp. dielo nemá vlastnosti, ktoré objednané dielo malo mať. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na závery všetkých troch znaleckých posudkov, že sa jedná o dielo slabšej kvality s absenciou parametrov charakterizujúcich kvalitné umelecké dielo, keď predmetné obrazy síce spĺňajú aspoň minimálne estetické podmienky kladené na výtvarné dielo, avšak základným, teda objektívnym nedostatkom diela je pomerne malá invenčnosť (napr. prepojenie svetla vystupujúceho z kríža kostola s náznakom slnka je najslabšia časť obrazov), schematické riešenie obrazov, použitie farieb, ale aj stekance a tým subjektívne dielo u žalobcu nevyvoláva pocity, ktoré boli ním určené. Uviedol, že žalobca riadne a včas v šesť mesačnej zákonnej lehote podľa § 504 Občianskeho zákonníka vytkol žalovanému vady diela v súlade s podstatou zmluvy o vytvorení diela, resp. zmluvy o dielo, kedy je povinnosťou objednávateľa vytknúť vady diela, ale nie kvalifikovaným spôsobom diagnostikovať vady diela, keď z povahy veci, ktorou je výtvarné dielo vyplýva, že objednávateľ musí mať možnosť dielo si prehliadnuť, prípadne i vyskúšať, pričom bolo nesporné, že žalobca bezprostredne už v mesiaci august a september roku 2012 vyvinul iniciatívu na osobné stretnutie so žalovaným, na ktorom by vzniesol svoje výhrady, avšak žalovaný komunikáciu odmietal. Poukázal na skutočnosť, že až po osobných stretnutiach v rodine žalovaného, ktoré vyvolal, došlo k spísaniu dohody zo dňa 07. 01. 2013, kedy sa žalovaný zaviazal obrazy premaľovať do šiestich mesiacov od ich prevzatia (text dopísaný rukou žalovaného), preto je bez právneho významu jeho tvrdenie, že týmto vady diela uznal a žalobca tak za splnenia predpokladov v zmysle ust. § 39 ods. 4 Autorského zákona mohol v dôsledku vád od zmluvy odstúpiť, nakoľko žalovaný nedostatky diela neodstránil v primeranej lehote, ktorú mu žalobca na tento účel poskytol, napriek prísľubu na premaľovanie žalovaný doručené obrazy odmietol prevziať a na ďalšie výzvy žalobcu v období roku 2013 odmietal akúkoľvek komunikáciu, a v dôsledku toho žalobca platne a včas od zmluvy odstúpil, čo žalovaný prevzal dňa 24. 07. 2013 a dňa 17. 07. 2013. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že bezdôvodné obohatenie je podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil, keď v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je koncipované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať, teda je zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané, v zmysle všeobecnej zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Poukázal na skutočnosť, že zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, kedy ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní, pričom takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu, avšak v takomto prípade treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie s tým, že takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. Uviedol, že ďalšími formami bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy a majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, keď takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48 Občianskeho zákonníka) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 Občianskeho zákonníka) a napokon majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov, kedy ide o prípady, ak bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, nakoľko žalobca platne od zmluvy o dielo odstúpil, pričom výška bezdôvodného obohatenia vo výške 3.900 eur nebola medzi stranami sporná a vyplynula aj z vykonaného dokazovania, keď žalovaný prijatie sumy 3.900 eur nepoprel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že vady diela, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie, že v zmysle vykonaných znaleckých posudkov síce predmetné obrazy spĺňajú aspoň minimálne estetické podmienky kladené na výtvarné dielo, avšak základným, teda objektívnym nedostatkom diela je pomerne malá invenčnosť, schematické riešenie obrazov, použitie farieb, ale aj stekance a tým subjektívne dielo u žalobcu nevyvoláva pocity, ktoré ním boli určené, nie sú vadami v zmysle ustanovenia § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože uvedené závery jednotlivých znaleckých posudkov slúžili na stanovenie umeleckej hodnoty predmetných diel, avšak ani z jedného znaleckého posudku nevyplýva, že by išlo o vady diela. Poukázal na skutočnosť, že žiaden z vyhotovených znaleckých posudkov nešpecifikoval akékoľvek iné vady diela, za ktoré by zodpovedal, keďže predmetom znaleckého posudku č. 14/2013 a č. 62/2015 predložených žalobcom ani identifikácia vád na diele nebola, a preto sú uvedené znalecké posudky pre potreby konania nepoužiteľné a nie je možné nimi odôvodniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že § 499 Občianskeho zákonníka jednoznačne predpisuje, že aby nedošlo k vadnému plneniu, vec má mať vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, resp., že ju možno použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy a podľa toho, čo účastníci dojednali, keď dohodou účastníkov možno určiť všetky alebo len niektoré vlastnosti veci, pričom vlastnosti veci, ktoré nie sú určené, musia byť obvyklé, teda také, ktoré sa pri danej veci všeobecne očakávajú, pričom generálnou klauzulou je, že vec musí byť spôsobilá na použitie podľa povahy alebo účelu zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnom prípade si žalobca u neho objednal vytvorenie diela, a to dvoch obrazov na ním naformulovanú a zadanú tému - motívy Oravskej dediny podľa fotografickej knihy Č. K. F. - Ľ. P. Y., P. W. Č., M. Y., N..W.. a následne bol motív doplnený o prvky piesne S. S. „. V., Q. E. D. s tým, že iné vlastnosti diela žalobca nijako nešpecifikoval, teda v zmysle uzavretej ústnej zmluvy okrem zadanej tematiky malo dielo, v zmysle § 499 Občianskeho zákonníka, spĺňať vlastnosti obvyklé, pričom dielo malo byť spôsobilé podľa povahy, t. j. ako dielo, ktoré chce žalovaný (zrejme žalobca, pozn. odvolacieho súdu) umiestniť vo svojom obydlí, teda žalobca si nevymienil, aby vytvorené dielo malo spĺňať akúkoľvek úroveň umeleckej kvality alebo malo mať umeleckú hodnotu inú, ako osobný vzťah žalobcu k dielu, ktoré požadoval vytvoriť. Uviedol, že obvyklou vlastnosťou obrazu ako diela, nie je vysoká umelecká hodnota, či možnosť obraz vystavovať verejne, ale výtvarné dotvorenie interiéru, do ktorého je zamýšľaný a potenciál, nie však záruka, vyvolať estetické pocity na strane jeho pozorovateľov, ako aj nie generálna povinnosť u každého jedného pozorovateľa vyvolať takýto pocit. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalobca v rámci zadania na zhotovenie predmetného diela nevymienil konkrétnu kvalitatívnu kategóriu, do ktorej má vytvorené dielo spadať, teda bolo na jeho výslovnom uvážení, či dielo, s ohľadom na motívy zadania a účel, na ktorý malo byť použité (výtvarné dotvorenie interiéru), vykoná dielo ako kvalitné umelecké dielo, štandardné umelecké dielo, ako gýč a pod., pričom účel vytvorenia predmetného diela spĺňa akákoľvek kvalitatívna kategória vo vzťahu k dielu samotnému, a preto nízka kvalita diela, jeho údajný charakter ako gýču, prípadne údajná nulová umelecká hodnota diela ako obrazu, nie je vadným plnením v zmysle platných právnych predpisov, keďže žalobca si žiadnu úroveň kvality vo vzťahu k dielu nevymienil. Uviedol, že žalobca si rovnako nevymienil ani žiadne technické parametre pre vytvorenie predmetného diela, a tak to, či ako autor použil pri vytváraní diela stekance a akým spôsobom riešil schému obrazov alebo nanášanie farieb, ostalo na jeho voľnom uvážení ako autora, keď z vykonaného dokazovania, najmä z vyjadrení žalobcu vyplýva, že sa na fáze vyhotovenia diela aktívne zúčastňoval a priebeh maľovania dozoroval, preto výsledné dielo pre neho nemohlo byť prekvapením s tým, že podľa znaleckého posudku znalkyne Mgr. Zsófie Kiss - Széman, č. 44/2014 zo dňa 09. 12. 2014 dielu nemožno vytknúť žiadne technické vady a dielo spĺňa kritériá umeleckého diela, je výsledkom tvorivého procesu, má estetickú hodnotu, je autonómnym výtvorom, pričom tento znalecký posudok je jediný, ktorý mal v rámci vykonaného dokazovania za úlohu identifikovať akékoľvek vady na diele, avšak z jeho záverov žiadne vadné plnenie nevyplynulo. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že pri vytvorení diela postupoval tak, že dielo malo a má vlastnosti vymienené žalobcom, t. j. spĺňa ním zadanú tému a zároveň spĺňa všetky ostatné obvyklé vlastnosti obrazu určeného pre skrášlenie domácnosti, preto žalobcom namietané vady, nie sú vadami v zmysle ustanovenia § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale práve naopak, na základe všetkých vykonaných dôkazov možno jednoznačne konštatovať, že predmetné dielo spĺňa všetky kritériá v zmysle predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka, a preto je možné ho považovať za bezvadné. Poukázal na skutočnosť, že z ustanovenia § 499 Občianskeho zákonníka, najmä s ohľadom na názor právnej teórie (Veľký komentár, Občiansky zákonník II, § 451-880, Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Nakladatelství C.H. Beck, 2015, str. 1729), nevyplýva, že by odplata musela byť primeraná trhovej hodnote predmetu plnenia, preto nemôže obstáť ani námietka žalobcu o neprimeranosti dohodnutej ceny diela, nakoľko z vykonaného dokazovania, najmä zo skutočností uvádzaných žalobcom v písomných podaniach, ako aj ústnych prednesoch jednoznačne vyplýva, že cena diela bola predmetom vzájomnej dohody s tým, že prípadná trhová, resp. reálna hodnota diela nemôže mať žiadnu relevanciu pre konanie a akýkoľvek nepomer medzi dohodnutou a skutočnou hodnotou diela nemôže založiť jeho bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že žalobca sa slobodne, vážne a bez akéhokoľvek nátlaku dohodol na cene diela, ktorú akceptoval v celom rozsahu, pričom túto skutočnosť nielen, že nerozporoval, ale dokonca aj potvrdil v zmysle svojich podaní a prednesov, keď potom zabezpečil pre žalobcu v rámci svojho plnenia aj dovoz a inštaláciu obrazov, a preto akékoľvek pokusy o stanovenie reálnej ceny diela zo strany žalobcu na základe kvalitatívneho ohodnotenia diela, nemajú pre potreby konania ani pre platnosť a účinnosť dohody o cene diela, akúkoľvek relevanciu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nakoľko vykonal dielo bez vád, nemohlo na strane žalobcu vzniknúť právo od uzatvorenej zmluvy o dielo odstúpiť, teda žalobca od zmluvy odstúpil bez relevantného dôvodu a tým je jeho odstúpenie od zmluvy bez opory v právnom poriadku, a preto neplatné, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zániku zmluvy o dielo ani k vzniku nároku na strane jednotlivých subjektov na vrátenie vzájomne poskytnutých plnení. Namietol, že právny názor súdu prvej inštancie, že konkludentne uznal vady v zmysle dohody zo dňa 07. 01. 2013, v ktorej sa zaviazal obrazy premaľovať, je absolútne nesprávny, nakoľko nemal v úmysle uznať akékoľvek údajné vady diela, ale naopak, aj napriek neexistencii vád na vykonanom diele sa rozhodol vyhovieť dodatočnej požiadavke žalobcu a upraviť obrazy v zmysle jeho nových požiadaviek, teda nešlo o žiadnu formu uznania vadného plnenia, ale len o potvrdenie dohody o úprave diela a podmienkach takejto úpravy, pričom z jeho výpovede jednoznačne vyplynulo, že jeho úmyslom pri realizácii úkonu zo dňa 07. 01. 2013 nikdy nebolo uznanie vadného plnenia vo vzťahu k predmetným obrazom. Uviedol, že pre platnosť právneho úkonu je v zmysle platných právnych predpisov potrebné, aby bol urobený okrem iného na základe konkrétneho prejavu vôle, ktorý musí odzrkadľovať vôľu subjektu a byť v zhode so samotnou vôľou, a keďže jeho vôľou v zmysle vyjadrení prezentovaných v písomných podaniach, ale aj ústnych podaniach pred súdom prvej inštancie, nebolo uznanie vadného plnenia, pričom takúto vôľu ani nikdy neprejavil, nie je možné klasifikovať predmetný úkon ako uznanie vadného plnenia, nakoľko nespĺňa základné pojmové znaky takéhoto právneho úkonu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nedošlo k preukázaniu tejto skutočnosti, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu zaťažovalo žalobcu, ktorý ho v celom rozsahu neuniesol, ale aj napriek tejto skutočnosti sa súd prvej inštancie s tvrdením žalobcu v celom rozsahu stotožnil, čím opäť z jeho strany došlo nielen k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo v rámci predmetného konania k preukázaniu skutočnosti, že údajné vady diela uplatnil vo vzťahu k jeho osobe riadne a včas, nakoľko dielo prevzal dňa 10. 08. 2012 a keďže dielo má podobu obrazov, ktoré mal žalobca možnosť vidieť už pred ich prevzatím a vytvorenie ktorých aktívne dozoroval, vzniklo mu jeho právo uplatniť vady diela ku dňu prevzatia diela, preto sa absolútne nestotožnil s interpretáciou súdu prvej inštancie, že žalobca mohol vady diela uplatniť až potom, čo si mohol dielo detailne prehliadnuť a vyskúšať, pretože predmetné dielo vo forme 2 obrazov bolo žalobcovi detailne známe už v deň jeho prevzatia, pričom na diele neboli vytknuté vady konštrukčného alebo technického charakteru, použitých materiálov, ich nekvalitou a pod., ktoré by bolo možné zistiť až po určitom čase. Žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosť, že predmetom nespokojnosti žalobcu, ktorú formuloval ako údajne vadné plnenie, bolo výhradne estetického charakteru, ktorý bol nezmenený od času vyhotovenia diela, jeho odovzdania žalobcovi, umiestnenia v jeho domácnosti až po moment, kedy sa rozhodol svoju nespokojnosť voči nemu formulovať, preto akékoľvek údajné vady diela mohol žalobca zistiť už pri preberaní diela, t. j. dňa 10. 08. 2012, avšak nepreukázal, že vady, ktorými dôvodil svoj právny úkon odstúpenia od zmluvy, uplatnil v rámci zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, napriek tomu, že tvrdí, že vytýkané vady uplatnil voči nemu už v roku 2012, dôsledkom čoho bolo uzavretie úkonu zo dňa 07. 01. 2013, ale toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Uviedol, že žalobca preukázateľne formuloval svoj nárok z vadného plnenia vo forme identifikácie konkrétnych vád až ku dňu 30. 06. 2013, t. j. takmer rok po tom, čo dielo prevzal a užíval, čím nebola dodržaná zákonná prekluzívna šesťmesačná lehota v zmysle ustanovenia § 504 Občianskeho zákonníka, čo odôvodňuje zamietnutie žaloby v celom rozsahu s tým, že na uvedenú skutočnosť poukazoval od počiatku konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca tak v rámci konania nepreukázal existenciu vád diela, ani ich vznik, či včasnosť uplatnenia tvrdených vád, preto na jeho strane nevzniklo oprávnenie od zmluvy odstúpiť, a tým je samotné odstúpenie od zmluvy v rozpore s právom a je potrebné ho považovať za neplatný právny úkon, v dôsledku čoho nemohlo na jeho strane vzniknúť právo na plnenie, ktorého sa v predmetnom konaní dožaduje. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, napadnutý rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie správne zvolil a správne interpretoval a aplikoval príslušné právne normy Autorského zákona a Občianskeho zákonníka vo vzťahu k zhotoveniu diela a vadám diela, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy a bezdôvodnom obohatení. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že dielo, ktoré zhotovil má vady, nakoľko žalovaný uvádza, že si objednal vytvorenie diela, dvoch obrazov na zadanú tému - motívy Oravské dediny podľa fotografickej knihy Č. K. F. - Ľ. P.T. Y., P. W. Č., Vydavateľstvo Osveta a až následne bol motív doplnený o prvky piesne Hany Hegerovej „Bože můj, já chci zpět“, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že si u žalovaného objednal zhotovenie diela - obrazy výlučne na romantický motív piesne S. S. „. V., Q. E. D., pričom žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 632 Občianskeho zákonníka, vydať mu ako objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré by obsahovalo označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia, keď podľa rozsudku Najvyššieho súde Slovenskej republiky zo dňa 23. 05. 2008, sp. zn. 1 M Cdo 5/2007, v prípade súdneho sporu môže mať nevydanie potvrdenia iba procesný dôsledok spočívajúci v povinností zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky, a preto dôkazné bremeno v tomto rozsahu (vrátane témy, námetu, resp. predmetu diela) plne znášal žalovaný, ktorý ho však neuniesol a ak zhotovil dielo na iný motív, než ním ako objednávateľom požadovaný, už to možno považovať za vadu diela v zmysle § 499 Občianskeho zákonníka. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že bolo na jeho výslovnom uvážení, či vykoná dielo ako kvalitné umelecké dielo, štandardné umelecké dielo alebo ako gýč, keď zároveň nepochopiteľne uvádza, že účel vytvorenia predmetného diela splní kvalitné umelecké dielo rovnako ako gýč, pričom ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 14/2013 zo dňa 30. 06. 2013, pre gýč je charakteristická absencia vlastnej umeleckej, to znamená zmyslovo obsahovej kvality, teda gýčom možno rozumieť dielo, ktoré je nekvalitné a nejde o umelecké dielo. Uviedol, že v závere predmetného znaleckého posudku sa ďalej uvádza, že predmetné dielo dokonca ani nepatrí do sféry umenia s tým, že tento záver potvrdil zhotoviteľ znaleckého posudku P. K. aj pri svojom výsluchu dňa 10. 12. 2015, pričom znalec Ján Abelovský v znaleckom posudku č. 62/2015 zo dňa 19. 06. 2015 zaradil žalovaného medzi autorov, ktorých maliarstvo sa považuje len za maliarstvo, ktorému sa priznávajú dekoratívne hodnoty, a preto obrazy neboli romantickým umeleckým dielom, ktoré si u žalobcu objednal. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný viackrát uviedol, napr. v podaní zo dňa 09. 12. 2013, že rešpektoval jeho pokyny ako objednávateľa a postupne ich zapracovával do samotného diela tak, aby si zachovalo umeleckú hodnotu, alebo „keďže sa jedná o výtvarné umelecké dielo“, či na pojednávaní dňa 06. 05. 2014 „Áno, môžeme hovoriť o umeleckom diele“, preto ak teraz žalovaný podsúva, že účel vytvorenia predmetného diela splní gýč rovnako ako kvalitné umelecké dielo, je tomu iba z dôvodu, že v konaní bolo jasne preukázané, že predmetné obrazy sú gýčom bez umeleckej hodnoty, slúžiace len na „vyplnenie miesta na stene“ a žalovaným tvrdená umelecká hodnota predmetných obrazov existovala iba v jeho vlastných predstavách s tým, že je v rozpore so zdravým rozumom, aby bolo jeho cieľom objednať si dielo, ktoré nespĺňa ani základné akostné a kvalitatívne predpoklady. Uviedol, že nesúhlas s kvalitou zhotovených obrazov možno jasne badať v celom jeho konaní v období od inštalácie obrazov až po súčasnosť, pričom v prípade preukázania zadaného motívu diela, ako aj požadovanej akosti diela, zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného, ktorý ho ani v tejto časti neuniesol, a preto je nulová umelecká hodnota vadou diela predovšetkým v prípade, ak sám žalovaný tvrdil, že dielo má umeleckú hodnotu a ako dielo s umeleckou hodnotou ho aj prezentoval s tým, že aj samotné uzatvorenie zmluvy podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom deklaruje, že predmetom zhotovenia malo byť dielo s určitou kultúrno-umeleckou hodnotou a nie úžitkové dielo slúžiace na dekoráciu steny. Spochybnil taktiež tvrdenie žalovaného o tom, že ho viackrát navštívil a dával mu presné pokyny, nakoľko toto tvrdenie odmietol už na pojednávaní dňa 06. 05. 2014 s tým, že žalovaný v podaní zo dňa 04. 03. 2014 jasne uviedol, že iné požiadavky, t. j. okrem motívu diela a skutočnosti, že dielo je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, medzi účastníkmi dojednané neboli, a ani iné požiadavky na dielo a jeho podobu, čím si žalovaný vo svojich tvrdeniach protirečí a prispôsobuje svoje tvrdenia tak, ako mu to aktuálne vyhovuje. Uviedol, že k objektivite záverov znalkyne Zsófie Kiss-Szemán, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 44/2014, má vážne pochybnosti, najmä za situácie, keď sa na pojednávaní dňa 25. 10. 2016 pri odchode zo súdnej siene obrátila na žalovaného so slovami: „Tak držím palce.“ Poukázal na skutočnosť, že žalovaný, ktorý v konaní tvrdil, že jeho písomné prehlásenie zo dňa 07. 01. 2013 o tom, že dielo (obrazy) do šiestich mesiacov premaľuje, je akousi formou láskavosti z jeho strany, čím sa pravdepodobne snaží vyvolať dojem, že premaľovanie obrazov, za ktoré prevzal sumu vo výške 3.900 eur, zrealizoval podľa jeho „nových“ požiadaviek len tak, t. j. nie ako následok dodania vadného diela a riadneho uplatnenia reklamácie, ale ako priateľskú službu. Žalobca vo svojom vyjadrení preto apeloval na zdravý úsudok súdu s tým, že takúto interpretáciu je nutné odmietnuť, nakoľko je nelogické, vymykajúce sa všetkým bežným obchodným aj medziľudským vzťahom, či zvyklostiam a maximálne nezvyčajné, aby ktokoľvek v písomnej forme potvrdzoval svoj záväzok, ktorý má povahu dobrovoľnej a bezplatnej služby, teda akejsi láskavosti, najmä ak podpísaniu tohto písomného dokumentu predchádzalo niekoľko diskusií o vadách diela so žalovaným, vrátane stretnutia konaného v škole v septembri 2012, na ktorom mu žalovaný nadával: „ko..., vyje..., gey...“, ako to dosvedčila svedkyňa Q. T.. Poukázal na skutočnosť, že vady sa žalovanému snažil vytknúť v krátkej dobe po inštalácii obrazov, preto mal vedomosť o tom, že mu vady diela vytýka, čo sám potvrdil v podaní z 09. 12. 2013, ako aj na pojednávaní dňa 06. 05. 2014, avšak spoločnému stretnutiu sa vyhýbal, neodpovedal na SMS správy a nebral telefonáty, pričom svedkyňa Q. T. dosvedčila, ako sa žalovaný správal, keď sa s ním chcel stretnúť v septembri 2012 k predmetnej veci, pričom žalovaný po obdržaní zvyšnej časti ceny v auguste 2012 s ním prestal komunikovať, napriek tomu, že sa o to slušným spôsobom stále pokúšal. Žalobca uviedol, že vady diela vytkol riadne a včas, pričom jeho povinnosťou bolo len vady vytknúť a nie ich kvalifikovaným spôsobom diagnostikovať, keď následne po tom, ako žalovaný odmietol obrazy prevziať a premaľovať, po uplynutí primeranej doby od zmluvy o dielo riadne odstúpil, preto ak sa žalovaný snaží navodiť dojem, že považuje neprimeranosť ceny diela za vadu podľa § 499 Občianskeho zákonníka, takéto prekrúcanie odmieta s tým, že cena diela vopred dohodnutá nebola. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 19. 09. 2017, nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto podľa ust. § 385 ods. 1 C. s. p. prejednal na odvolacom pojednávaní dňa 08. novembra 2018, na ktorom v súlade s ust. § 385 ods. 2 C. s. p. vykonal dokazovanie podľa § 195 ods. 1, § 204 C. s. p., výsluchom právnych zástupcov sporových strán, oboznámením listinných dôkazov, rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28. februára 2017, č. k. 19C/202/2013 - 248, odstúpením od zmluvy zo dňa 15. 07. 2013, listiny zo dňa 07. 01. 2013, znaleckého posudku č. 14/2013, znaleckého posudku č. 44/2014, znaleckého posudku č. 62/2015, ako i ďalšími listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť. 6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.900 eur a prevziať od žalobcu 2 romantické obrazy - výtvarné umelecké diela (diptych) na motív piesne S. S. - „. V., Q. E. D. z dôvodu, že žalobca platne odstúpil od Zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným ústne, a preto je povinný titulom bezdôvodného obohatenia žalobcovi zaplatiť sumu 3.900 eur, ktorú prezval ako odmenu za vykonanie diela. 9. Z obsahu žaloby žalobcu, ktorú podal na súd prvej inštancie dňa 18. 10. 2013 vyplýva, že v júli 2011 ústne uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo podľa § 39 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a o právach súvisiacich s autorským právom, v ktorej sa dohodli, že žalovaný preňho vytvorí 2 romantické obrazy - výtvarné umelecké diela (diptych) na motív piesne S. S. - „. V., Q. E. D.“ za dohodnutú odmenu 3.900 eur, keď v auguste 2012 prevzal od žalovaného obrazy a zaplatil mu dohodnutú odmenu, avšak po detailnom preskúmaní obrazov zistil, že neboli zvládnuté po tematickej, umeleckej ani technickej stránke, pričom niektoré z týchto vád neboli zjavné pri prevzatí obrazov, a preto vyvolal viacero stretnutí so žalovaným, napr. dňa 28. 11. 2012, na ktorom vady diela akceptoval, dňa 07. 01. 2013, kedy aj písomne vady uznal a zaviazal sa obrazy do 6 mesiacov premaľovať, ako aj dňa 10. 04. 2013 za prítomnosti matky žalovaného, či dňa 29. 04. 2013, avšak obrazy za účelom odstránenia vád vždy prevziať odmietol, preto si nechal za účelom objektivizácie jeho tvrdení vypracovať znalcom v odbore: umelecké diela, odvetvie: umenie výtvarné, Mgr. Alexandrom Keménym znalecký posudok č. 14/2013, v ktorom znalec jednoznačne konštatoval, že hodnota diela je zredukovaná iba na dekoratívny predmet, pokrývajúci časť steny v obydlí a je doslova čítankovým príkladom výtvarného gýča, to znamená výtvoru majúceho vonkajšiu podobu umeleckého diela, svojou podstatou však do oblasti umenia nepatriaceho s tým, že ich umelecká úroveň je doslova nulová, v dôsledku čoho žalobca dňa 15. 07. 2013 od Zmluvy o vytvorení diela odstúpil, nakoľko žalovaný nedodal umelecké diela, ktoré si u neho objednal, resp. dielo má vady a žalovaný ich odmietol odstrániť. 10. Z obsahu písomného odstúpenia od Zmluvy o vyhotovení diela zo dňa 15. 07. 2013, ktoré žalovaný osobne prezval dňa 17. 07. 2013 vyplýva, že vychádzajúc zo znaleckého posudku kompetentnej osoby (súdneho znalca) zo dňa 30. 06. 2013, posudzované obrazy vyhotovené žalovaným nepatria do sféry umenia, teda dielo má vady, ktoré sú vo svojej podstate neodstrániteľné, keďže žalovaný ako zhotoviteľ (autor) neodovzdal žalobcovi umelecké dielo, alebo iba dekoratívne predmety pokrývajúce časť steny v obydlí, čím porušil zmluvu podstatným spôsobom, a keďže žalovanému niekoľkonásobne poskytol priestor na reparáciu tohto stavu, na čo však nereagoval, resp. odmietol akceptovať žalobcom navrhnutú mimosúdnu dohodu, ktorej podstata bola v prepracovaní diela, preto v súlade s § 39 zákona č. 618/2003 Z. z. v nadväznosti na § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka od Zmluvy o vykonaní diela odstúpil. 11. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. Autorský zákon účinný do 31. 12. 2015, zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo. 12. Podľa § 39 ods. 7 zákona č. 618/2003 Z. z. Autorský zákon účinný do 31. 12. 2015, na zmluvu o vytvorení diela sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 13. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme. 14. V zmysle citovaného ustanovenia § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka dielo musí zodpovedať svojou povahou, rozsahom, akosťou a ďalšími vlastnosťami dohode účastníkov. Ak sú na vykonanie diela stanovené technické požiadavky, musí zhotoviteľ dbať, aby vykonanie tieto požiadavky spĺňalo. Ak akosť diela nebola záväzne stanovená ani výslovne dohodnutá, je zhotoviteľ povinný dielo dodať v akosti obvyklej. Zhotoviteľ musí postupovať odborne, t. j. spôsobom, akým sa obvykle pri vykonaní takéhoto diela na to kvalifikovanými osobami postupuje. Povinnosť vykonať dielo riadne znamená vykonať ho v obvyklej kvalite a bez vád. Pokiaľ dielo nie je vykonané riadne, objednávateľ nie je povinný ho prevziať. 15. Zmluva o vytvorení diela podľa § 39 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. je zmluva, ktorou sa autor zaväzuje za odmenu pre objednávateľa vytvoriť literárne, iné umelecké a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, t. j. jej predmetom môže byť aj vytvorenie maľby, kresby, náčrtu, ilustrácie, sochy, či iného diela výtvarného umenia (§ 7 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z.). Vytvorenie diela ju duševná tvorivá činnosť fyzickej osoby, prekladajúca tvorivé schopnosti a spravidla aj prostredie, podnety a pod. Tvorivá činnosť je nezastupiteľná, čo zákon vyjadruje osobným záväzkom autora dielo vytvoriť. Z povahy tvorivej činnosti nakoniec vyplýva nemožnosť súdne sa domáhať uloženia povinnosti, aby autor dielo vytvoril. 16. Základnou povinnosťou autora je vytvoriť dielo v súlade s jeho individualizáciou (charakteristikou) vymedzenou zmluvou a objednávateľovi riadne vytvorené dielo (jeho hmotný substrát) v dohodnutom čase odovzdať. 17. Zodpovednosť autora za vady diela vytvoreného zmluvou o vytvorení diela podľa § 39 zákona č. 618/2003 Z. z. má povahu objektívnej zodpovednosti, teda nezáleží na tom, či autor diela jeho vadu zavinil alebo jej mohol zabrániť. Autorský zákon pritom rozlišuje vady diela, ktoré sú odstrániteľné a neodstrániteľné (§ 39 ods. 4) s tým, že ak má dielo vady odstrániteľné, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť iba v prípade, keď autor vady v primeranej dobe neodstráni, zatiaľ čo pri vadách neodstrániteľných, t. j. ktoré bránia, aby mohlo byť dielo použité k dohodnutému účelu, môže objednávateľ priamo od zmluvy odstúpiť, čím sa zmluva ruší od začiatku (ex tunc) a strany zmluvy majú vzájomnú reštitučnú povinnosť vrátiť si všetko, čo si už vzájomne plnili. 18. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady. 19. Vo všeobecnosti je potrebné pod pojmom vada rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci alebo ju inak znehodnocuje. Vadou je preto každý odklon plnenia od toho, čo sa malo podľa zmluvy plniť, a to ak ide o kvantitu a kvalitu plnenia. Vada je nedostatok veci, v dôsledku ktorej vec nemá vlastnosti vymienené alebo obvyklé, nie je možné ju použiť podľa jej povahy, eventuálne podľa dohody, alebo trpí nedostatkami, ktoré bránia tomu, aby nadobúdateľ k predmetu získal práva v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré vyplývajú z právneho úkonu, z ktorého zodpovednosť za vady vzniká. Zodpovednosť za vady upravená v Občianskom zákonníku vzniká medzi subjektmi záväzkového vzťahu, pričom rozlišuje vady faktické a právne. Faktickou (fyzickou) vadou je nedostatok vlastností, ktoré má plnenie podľa zmluvy mať, spravidla sa jedná o vadu akosti alebo množstva. Právnou vadou sa rozumie nedostatok, ktorý spôsobuje, že nadobúdateľ nezískal k predmetu plnenia také právne postavenie, aké mal na základe zmluvy nadobudnúť. 20. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že v júli 2011 ústne uzavreli Zmluvu o dielo podľa § 39 zákona č. 618/2003 Z. z., ktorej predmetom bol záväzok žalovaného vytvoriť pre žalobcu 2 romantické obrazy - výtvarné umelecké diela (diptych) na motív piesne S. S. - „. V., Q. E. D., ale sporým bolo, či žalovaným vytvorené diela majú vady, ktoré spočívajú v nezvládnutí diela po tematickej, umeleckej ako aj technickej stránke, pričom z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 06. 05. 2014 vyplýva, že námetom zadaného diela bola uvedená pieseň a jeho pokyny žalovanému sa týkali rozmerov obrazov a farebného ladenia s tým, že jediná požiadavka bola, aby vsunul do obrazu motív autobusu a motív koňa, ktorý ťahá voz. 21. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, vytvorenie diela na základe Zmluvy o vytvorení diela podľa § 39 zákona č. 618/2003 Z. z. predpokladá osobnú duševnú tvorivú činnosť autora, ktorý tematické zadanie objednávateľa diela vníma svojimi výnimočnými a s osobou iného autora nestotožniteľnými vlastnosťami a následne nezameniteľnými individuálnymi schopnosťami spracúva do finálnej hmotnej podoby diela, v dôsledku čoho nemôže byť vopred určiteľná, t. j. zadanie diela je nielen predmetom subjektívneho prežívania, ale aj subjektívneho vyjadrenia autora, a preto výsledok tvorivej duševnej činnosti autora nemusí byť totožný so subjektívnou predstavou objednávateľa. 22. Podstata výsledku tvorivej duševnej činnosti autora je osobná výpoveď na tematické zadanie objednávateľa, ktorá nemôže byť predmetom objektívneho porovnania (hodnotenia) s predstavou objednávateľa, a preto je vylúčené, aby rozdielnosť osobnej a zároveň subjektívnej predstavy objednávateľa s výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, bola považovaná za odklon plnenia od toho, čo sa malo podľa Zmluvy o vytvorení diela plniť, t. j. aby bola faktickou vadou vytvoreného diela, pričom výlučne subjektívnosť vytýkaných nedostatkov vytvorených výtvarných diel potvrdzujú tvrdenia žalobcu na pojednávaní dňa 06. 05. 2014, že obraz bol zlý, zdalo sa mu, že to nie je zámer, či na pojednávaní dňa 24. 06. 2014, kedy uviedol, že výsledok je akási apokalypsa, je to niečo iné, ako si predstavoval, vyvoláva to pocit horiacej dediny, ale malo to byť niečo vľúdne, príjemné. 23. Z obsahu znaleckého posudku č. 44/2014, vypracovaného Mgr. Zsófiou Kiss-Szemán, znalkyňou z odboru: umelecké diela, odvetvie: umenie výtvarné, pravosť umeleckých diel vyplýva, že normatívna definícia umeleckého diela, s ktorou by každý súhlasil neexistuje, nakoľko každý estét, filozof umenia a pod. určuje a definuje pojem „umelecké dielo“ rozdielne, keď podľa stručnej charakteristiky je „umeleckým dielom“ predmet, ktorý sa vyznačuje špecifikami estetiky umenia, ktorých obsah taktiež každý odborník vysvetľuje inak: od každého výtvoru ľudskej kreativity (teórie umenia najmä v 20. storočí), po elitárske teórie, podľa ktorých zjednodušene povedané, ide len o umelecké diela tzv. vysokej kultúry s tým, že niektorí do toho nepočítajú aplikované umenie (napr. dizajn), teda za umelecké diela považujú len výtvory autonómneho umenia, zatiaľ čo iní definujú pojem „umeleckého diela“ na základe funkcií, najmä spoločenskej, resp. dnes komunikačnej a ďalších hodnôt, ktoré predstavujú. Rozpätie hraníc medzi „ne-umením“ vrátane gýča (ktoré sa však už tiež stalo medzitým samostatným predmetom a súčasťou umenia) a umením sú veľmi široké. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že umenie je ľudská činnosť, ktorej chápanie sa v histórii ľudstva menilo, a preto sa menili aj podmienky umeleckého diela, medzi ktoré dnes patrí autonómnosť, napr. definícia ako formy spoločenského vedomia (marxisticko- leninská definícia) alebo ako tvorivého procesu indivídua, pričom veľký dôraz sa kladie na všetky formy komunikatívnosti, na vnímateľnosť zmyslami a potenciál umeleckého, estetického zážitku (v najlepšom prípade katarzie), preto všetko čo vyvoláva estetické zážitky, patrí do kategórie estetiky vrátane krásneho, hnusného, škaredého, keď ide skôr o autorský, či umelecký zámer. 24. Z vyššie uvedeného možno teda jednoznačne vyvodiť, že nakoľko neexistuje jednotná definícia umenia, resp. neexistuje konkrétna a nemenná hranica medzi tým, ktoré dielo je umelecké a ktoré už nie, nemožno konkrétny objekt ako výsledok tvorivej činnosti autora z tohto hľadiska a pozície percipienta ani objektívne hodnotiť, a preto je vylúčené, aby si objednávateľ výtvarného diela vymienil vlastnosť diela ako umelecké, či sa autor diela objednávateľovi zaviazal, že vyhotoví dielo, ktoré bude umeleckým, keďže hodnotenie diela v tomto zmysle, nie je závislé na subjektívnom vnímaní jeho autora a objednávateľa, ale je výsledkom (predmetom) vonkajšieho posúdenia (vnímania) a skúmania zo širokých odborných, ale aj laických hľadísk, pričom jednou zo základných funkcií umenia je vyvolanie rôznych estetických pocitov, podnetov, ako aj diskusie, to znamená aj polemiky nad konkrétnym dielom. 25. Zo znaleckého posudku č. 44/2014 vypracovaného znalkyňou z odboru: umelecké diela, odvetvie: umenie výtvarné, pravosť umeleckých diel, Mgr. Zsófie Kiss-Szemán ďalej vyplýva, že obrazy vytvorené žalovaným boli profesionálne natiahnuté na podrám, farby boli nanesené riadne, obrazy majú nosnú a fixačnú vrstvu, čo je pri vytváraní malieb úplne štandardný technický postup s tým, že obrazy sú v dobrom stave, nedajú sa na nich identifikovať technické vady, sú bez poškodenia s výnimkou perforácie na obraze Krajina s autobusom s rozmermi 2 x 3 mm, pričom stekance na plátne nie sú dôsledkom nedbalej techniky alebo riedkej maľby, ale sú rozhodne súčasťou autorského zámeru, nakoľko sa častejšie vyskytujú a ich úlohou je dodať motívu (spomienkam) charakter prchavosti, nejasnosti. Súdna znalkyňa v znaleckom posudku zároveň uviedla, že predmetné obrazy spĺňajú aspoň minimálne estetické podmienky kladené na výtvarné dielo, sú výsledkom autonómneho výtvarného procesu, spĺňajú základné estetické podmienky vnímateľného formálneho autonómneho vyjadrenia (forma maľby) a majú potenciál vyvolávať estetický zážitok s tým, že základným nedostatkom predmetných obrazov je pomerne malá invenčnosť, napr. motív spomienok realizovaný prostredníctvom jednotlivých predmetov vynárajúcich sa z „hmly zabudnutia“, schematické narábanie s motívmi, napr. prepojenie svetla vystupujúceho z kríža kostola s náznakom slnka, resp. svetla zhora, je najslabšia časť obidvoch obrazov; schematické riešenie kompozície, a preto sa predmetné obrazy dajú charakterizovať ako diela slabšej kvality, sú typickými dielami autora, nie sú kvalitatívne slabšie ako jeho ďalšie práce. 26. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca ako objednávateľ mal pred objednaním vytvorenia výtvarných diel konkrétnu predstavu o výtvarnej tvorbe žalovaného, nakoľko pre neho maľoval obraz už v roku 2009, kedy bol s obrazom spokojný, keď pred objednávkou mu žalovaný prezentoval svoju 10 ročnú umeleckú tvorbu, ktorá sa mu páčila, pričom zo znaleckého posudku č. 44/2014 vypracovaného znalkyňou Mgr. Zsófiou Kiss-Szemán vyplýva, že žalovaný študoval výtvarné umenie na Pedagogickej fakulte, súkromne u V. V. Q. (XXXX - XXXX) P. P. B. (XXXX - XXXX) a podľa znalca PhDr. Jána Abelovského, CSc., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 62/2015, žalovaný nie je absolventom špičkového, špecializovaného vzdelania výtvarného smeru, keď súkromné vzdelávanie možno len s výhradami považovať za dostatočnú substitúciu štandardného profesionálneho školenia, jeho kariéra ako umelca strednej generácie postráda výraznejšie uznanie mienkotvornej kritiky a odborných inštitúcií, pričom z hľadiska posudzovaného diela možno autora zo zreteľa štýlového klasifikovať v oblasti plejády autorov rozvíjajúcej staršej tradície surreálnej, poetizujúcej maľby, resp. „magického realizmu“ s tým, že maliarstvo tohto typu je v súčasnosti všeobecne hodnotené v rámcoch tzv. „stredného prúdu“, ktorému sa skôr priznávajú len dekoratívne hodnoty a vyčíta strata kontaktov s aktuálnymi tendenciami v súčasnom výtvarnom umení, z čoho vyplýva, že žalovaný vytvoril a dodal žalobcovi diela, ktoré zodpovedajú jeho výtvarným umeleckým schopnostiam, ktoré musel žalobca vopred predpokladať. 27. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, že diela vytvorené žalovaným majú vady, keďže sa dokazovaním, ktoré vykonal vôbec nepreukázalo, že obrazy majú vady vytýkané žalobcom, t. j. na obrazoch sú chyby, obraz je zlý, tečú tam farby, nepôsobí harmonicky, pričom nedostatky spočívajúce v pomerne malej invenčnosti, schematickom riešení obrazov, použití farieb, stekancoch, nevyvolávajú u žalobcu subjektívne pocity, ktoré boli ním určené, či skutočnosť, že dielo nepatrí do sféry umenia, nielen že nie sú pre svoju povahu ani spôsobilými byť faktickými vadami vytvoreného diela, nakoľko sú prísne subjektívneho charakteru, ale zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Mgr. Zsófiou Kiss-Szemán jednoznačne vyplýva, že diela žalovaného spĺňajú aspoň minimálne kritériá umeleckého diela, pretože sú výsledkom tvorivého procesu, autonómnym výtvorom, vyznačujú sa estetickými hodnotami, majú v sebe potenciál komunikovať, sú vnímateľné pre percipienta a evokujú zážitok vnímateľa s tým, že prvoinštančný súd absolútne nesprávne vyhodnotil aj obsah listiny zo dňa 07. 01. 2013, nakoľko z nej vyplýva iba záväzok žalovaného obrazy v zmysle dohody do 6 mesiacov pretvoriť, avšak jednoznačne nie záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že týmto úkonom akékoľvek vady vytvorených obrazov aj formálne a právne uznal. 28. Podľa § 39 ods. 4 zákona č. 618/2003 Z. z. Autorský zákon účinný do 31. 12. 2015, ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol na tento účel. 29. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 30. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 31. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak si na základe zrušenej zmluvy poskytli vzájomné plnenia obe strany, platí pre ich vzájomné vyporiadanie vzťahov zo zrušenej zmluvy ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka (tzv. vzájomná reštitučná povinnosť) a pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto bol účastníkom zrušenej zmluvy, ktorému bolo na jej základe plnené. 32. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca jednostranným písomným právnym úkonom zo dňa 15. 07. 2013 neplatne podľa § 39 ods. 4 zákona č. 618/2003 Z. z. odstúpil od ústne uzavretej Zmluvy o vytvorení diela, nakoľko dodané diela vady vytýkané žalobcom nemajú, v dôsledku čoho sa zmluva podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od začiatku nezrušila a stranám sporu nevznikla vzájomná reštitučná povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka, t. j. žalobcovi povinnosť vydať žalovanému 2 romantické obrazy - výtvarné umelecké diela (diptych) na motív piesne S. S. - „. V., Q. E. D. a žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi vyplatenú odmenu za vytvorenie diela v sume 3.900 eur, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalobu zamietol. 33. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2, § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v prvoinštančnom a odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).