Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/524/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313227489 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313227489.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: I.. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX H., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners s.r.o., Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, a manžela: N. G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX Q. M., G., T. E. XXXXX, O., zastúpeného Kolíková & Partners s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: W. I. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. M. K., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky a manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.04.2017, č.k. 25P/62/2014-1422, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.07.2017, č.k. 25P/62/2014-1492 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.04.2017, č.k. 25P/62/2014-1422, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.07.2017, č.k. 25P/62/2014-1492 sa v napadnutej časti vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi W. I. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. M. K., nar. XX.XX.XXXX, s výnimkou úpravy styku počas letných školských prázdnin v 28, 29, 30 kalendárnom týždni a počas zimných školských prázdnin každého nepárneho kalendárneho roka - v každom 4 a 5, 13 a 14, 21 a 22, 39 a 40, 46 a 47 kalendárnom týždni tak, že styk bude prebiehať od piatku 17.00 hod. 4, 13, 21, 39, 46 kalendárneho týždňa do stredy 18.00 hod. 5, 14, 22, 40, 47, kalendárneho týždňa a od piatku 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. 5, 14, 22, 40, 47, kalendárneho týždňa, tak, že otec si bude maloleté deti preberať v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a odovzdávať v mieste bydliska matky a maloletých detí. V prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení sa bude preberanie maloletých detí realizovať v mieste ich bydliska. - každý rok počas 28., 29., 30. kalendárneho týždňa v roku od pondelka 28 kalendárneho týždňa od 09.00 hod. do nedele 30 kalendárneho týždňa do 19.00 hod. - každý nepárny kalendárny rok počas zimných školských prázdnin vyhlásených školou, ktorú maloleté deti navštevujú, odo dňa nasledujúcom po poslednom dni vyučovania od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., tak, že otec si maloleté deti preberie a odovzdá v mieste bydliska matky a maloletých detí. Matka je povinná v určenom čase maloleté deti otcovi na styk riadne pripravené odovzdať. Výrok o úprave styku otca s maloletými deťmi prostredníctvom služby prenášajúcej obraz a zvuk sa m e n í tak, že návrh otca sa z a m i e t a. Výrok, ktorým súd konanie o návrhu matky v časti týkajúcej sa zákazu vysťahovania maloletých detí m e n í tak, že návrh sa z a m i e t a. Otec je oprávnený počas styku s maloletými deťmi upraveného v čase každý rok v 28., 29., 30. týždni a každý nepárny kalendárny rok počas zimných školských prázdnin vyhlásených školou, ktorú maloleté deti navštevujú, odo dňa nasledujúcom po poslednom dni vyučovania od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., vycestovať s maloletými deťmi na územie Spojených štátov amerických. Za účelom vycestovania maloletých detí s otcom na územie Spojených štátov amerických v stanovenom rozsahu styku počas letných a zimných školských prázdnin sa ukladá matke povinnosť odovzdať otcovi cestovné doklady maloletých detí. Po ukončení styku je otec povinný odovzdať cestovné doklady maloletých detí matke. Otec je oprávnený vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky a mimo súdom upraveného styku na území Spojených štátov amerických len s písomným súhlasom matky. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 27.04.2017, č.k. 25P/62/2014-1422 v spojení s jeho opravným uznesením rozviedol manželstvo účastníkov Y. C., rodenej C., nar. XX.XX.XXXX a N. G. K., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 01.05.2002 v T. E., G. štáty americké, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava I, vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Maloleté deti W. I. K., nar. XX.XX.XXXX a Y. M. K., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku oprávnil obidvoch rodičov. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej W. I. K., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne a na výživu maloletej Y. M. K., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, k rukám matky maloletých detí, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi posledný víkend v nepárnom mesiaci v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v týždni nasledujúcom po poslednom víkende v nepárnom mesiaci vždy v utorok, v stredu a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.30 hod., prvý víkend v párnom mesiaci v roku v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že otec maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré aktuálne navštevujú a po ukončení styku vráti v mieste ich bydliska. V prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom zariadení bude preberanie a odovzdávanie maloletých detí prebiehať v mieste ich bydliska. Každý rok od 03.07. od 10.00 hod. do 03.08. do 10.00 hod., každý nepárny rok od posledného dňa školského vyučovania pred zimnými prázdninami od 17.00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 10.00 hod., s tým, že otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska maloletých detí a po ukončení styku ich matka prevezme v mieste bydliska otca. Matku zaviazal povinnosťou maloleté deti k styku riadne pripraviť. Matku zaviazal povinnosťou umožniť kontakt maloletých detí s otcom prostredníctvom služby prenášajúcej obraz a zvuk každú druhú a tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. stredoeurópskeho času. Zatavil konanie o návrhu manželky v časti týkajúcej sa zákazu vysťahovania maloletých detí a zákazu vycestovania s maloletými deťmi. Každého z rodičov zaviazal povinnosťou zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18, 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 100, § 58, § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané splnenie podmienok pre rozvod manželstva, nakoľko bolo nesporné, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne, trvalo rozvrátené, neplní si ani jednu zo svojich funkcií, pričom tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie a preto rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielnosť pováh a názorové nezhody manželov. Pokiaľ ide o konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode súd prvej inštancie uviedol, že medzi rodičmi od počiatku nebola zhoda ani v jednej z častí, obaja rodičia prezentovali počas konania rozdielne tvrdenia a predkladali úplne protichodné návrhy, pričom zároveň s týmto konaním sa vedie aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva a ďalšie súvisiace konania týkajúce sa maloletých detí, čo pri konečnom rozhodnutí spôsobovalo neprehľadnosť pri podávaní vyjadrení a konečných návrhov. Vyhodnotením celého dokazovania ako aj dokazovania uskutočneného na Okresnom súde Bratislava III súd prvej inštancie skonštatoval, že obe maloleté deti boli plne adaptované na život na Slovensku, kde nepretržite žijú päť rokov spolu s matkou, majú vybudovaný okruh záujmov a vzťahov, so životom na Slovensku sú obe maloleté deti plne stotožnené. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, naopak, prostredie u matky ako aj jej výchovný prístup k deťom vyhodnotil súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ako prospešný pre deti. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a nevyhovel konečnému návrhu otca na zverenie detí obom rodičom v režime 8 mesiacov u matky a 4 mesiace u otca, keďže takýto návrh nemal oporu vo vykonanom dokazovaní, i keď súdny znalec s podobným modelom vyjadril súhlas avšak s poznámkou, že je tento model rizikový, nakoľko otec by v dlhších obdobiach odchádzal do zahraničia. K znaleckému posudku PhDr. Y. Y. PhD. súd prvej inštancie v tomto štádiu konania uviedol, že od obdobia, kedy bolo znalecké dokazovanie vykonávané došlo k výraznému posunu v správaní sa rodičov, najmä matky, ktorá akceptovala nutnosť vplyvu otca na deti a redukovanie svojich zásahov do vzájomných kontaktov detí s otcom. Z tohto pohľadu sa teda závery znaleckého dokazovania stali pre konečné rozhodnutie neaktuálne, nakoľko sa zmenila situácia v rodine. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že prednesený návrh otca (režim 8 mesiacov a 4 mesiace) bol príliš komplikovaný, nezohľadňujúci záujmy maloletých detí, keďže otec nemá na Slovensku vybudované žiadne zázemie a jeho predstavy o zabezpečení bývania sú skreslené, nereálne a ťažko realizovateľné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol i na skutočnosť, že otec podstatnú časť roka trávil a aj trávi v Ugande, dokonca v minulosti práve v tých obdobiach, v ktorých navrhoval mesačný kontakt s deťmi, napr. v decembri a v januári. Pri konečnej úprave styku otca s deťmi súd prvej inštancie preto vychádzal jednak zo zhodných tvrdení rodičov, ktoré prezentovali na pojednávaní dňa 27.04.2017 a tiež zo skutočnosti, že rodičia bývajú na vzdialených kontinentoch, ale predovšetkým vychádzal pri rozhodovaní z najvyššieho princípu, ktorý svojim rozhodnutím sledoval a to zo záujmu maloletých detí. Súd prvej inštancie rešpektujúc prejavenú vôľu a želanie oboch maloletých detí, s prihliadnutím na fakt, že otec mal doposiaľ styk s deťmi dlhodobo zakázaný právoplatným rozhodnutím súdu rozhodol tak, že deti sa budú s otcom stretávať aj počas bežného školského roka a to v posledný víkend v mesiaci, následne cez týždeň, ktorý po tomto víkende nasleduje, ako aj počas najbližšieho ďalšieho víkendu. Mal za to, že maloleté deti budú tak môcť s otcom tráviť dostatočne dlhý čas aj v období, kedy majú školské a mimoškolské aktivity a teda otec sa bude môcť podieľať aj na bežnom živote svojich detí. V konaní maloleté deti prejavili záujem o trávenie prázdninového obdobia v Amerike, na život strávený tam si pamätajú, majú tam rodinu a priateľov a keďže aj matka napokon vyjadrila súhlas, súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s deťmi v Amerike každoročne počas letných prázdnin v trvaní jedného mesiaca a každý druhý rok počas zimných prázdnin. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti otca, túto súd prvej inštancie ustálil na sumu XXX eur mesačne na jedno dieťa vychádzajúc z veku a potrieb maloletých detí ako aj z príjmov oboch rodičov s prihliadnutím na výšku školného, ktoré sa platí v medzinárodnej škole, o návšteve ktorej sa rodičia zhodli. Pokiaľ ide o návrh matky na vykonanie "registrácie" súdneho rozhodnutia, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že ak sa registrácia vyžaduje, túto si zabezpečia rodičia, keďže to nepatrí do kompetencie súdu. O ďalšej časti návrhu otca na vyslovenie, že maloleté deti si budú plniť školskú dochádzku na Slovensku, nebolo potrebné rozhodovať, nakoľko v tomto smere existovala medzi rodičmi zhoda a výrok by bol nadbytočný. O vzájomnej komunikácii rodičov s deťmi, ako navrhoval otec, tiež nebolo podľa názoru súd prvej inštancie potrebné rozhodovať súdnym rozhodnutím a to jednak z toho dôvodu, že komunikácia rodičov s vlastnými deťmi nie je zakázaná, navyše deti sú už vo veku, kedy sú samé schopné, v prípade záujmu, komunikovať s rodičmi. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že maloleté deti majú radi obidvoch rodičov a nevraživosť rodičov k sebe navzájom mimoriadne obe maloleté deti zaťažuje a stresuje, nechcú byť už sudcom, mediátorom ani pozorovateľom vzájomných rodičovských nezhôd a preto by rodičia mali prehodnotiť svoje správanie, mali by (najmä otec) načúvať potrebám detí a mali by zabrániť tomu, aby ich deti boli po rozchode rodičov traumatizované z rodičovských sporov a konfliktov. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie v prvom rade prihliadol na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, čo je nesporová časť konania a k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloleté deti. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vykonanie znaleckého dôkazu bolo v záujme rodičov maloletých detí ako aj v záujme samotných maloletých detí a z tohto dôvodu uzavrel, že obidvaja rodičia maloletých detí majú rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazu a teda najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch rodičov. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporné, že ani u jedného z rodičov neboli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu, nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na rovnaký podiel účastníkov - rodičov maloletých detí na vzniknutých trovách štátu, súd prvej inštancie rozhodol tak, že každého z rodičov zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 406,17 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže trovy znaleckého dokazovania pozostávali zo sumy 1.412,34 eur za vyhotovenie znaleckého posudku a keďže každý z rodičov zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 300,- eur a zvyšok bol hradený zo štátnych finančných prostriedkov (812,34 eur), súd prvej inštancie uvedenú sumu uložil zaplatiť rodičom každému v jednej polovici. 3. Proti tomuto rozsudku, v jeho časti o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode podali odvolanie obidvaja rodičia. Výrok rozsudku o rozvode manželstva, ktorý nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2017. Vzhľadom na to, že odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie iba vo výrokoch týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, účastníkov konania označoval ako otec a matka. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Odvolanie podala proti výrokom o styku otca s maloletými deťmi, proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o jej návrhu týkajúcom sa zákazu vysťahovania maloletých detí a zákazu vycestovania s maloletými deťmi a proti výrokom o povinnosti manželov zaplatiť štátu náhradu trov konania. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletý mi deťmi každý víkend v týždni č. 4-5,12-13,21-22,35-36,43-44 kalendárneho roka v čase od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý utorok, stredu a štvrtok medzi víkendmi v týždni špecifikovanými v pracovnom kalendári ako týždne č. 4-5,12-13,21-22,35-36,43-44 kalendárneho roka v čase od 16.00 hod. do 19.30 hod., s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky, resp. v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, a po ukončení styku otec detí odovzdá matke v mieste jej bydliska, každý rok počas letných prázdnin od 05.07. od 10.00 hod. do 20.07. do 18.00 hod., každý rok počas zimných prázdnin od 15.12. od 16.00 hod. do 22.12 do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky, resp. v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, a po ukončení styku jej deti odovzdá v mieste jej bydliska. Oprávnenie otca v čase realizácie styku vycestovať s deťmi mimo územie Európskej únie žiadala podmieniť jej písomným súhlasom. Jej povinnosť udeliť otcovi písomný súhlas s vycestovaním detí do Spojených štátov amerických počas realizácie styku v čase letných a zimných prázdnin navrhla podmieniť uznaním platnosti a vyhlásenia vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu na území Spojených štátov amerických. Náklady na stravu, pobyt a dopravu maloletých detí v súvislosti s realizáciou styku otca s maloletými deťmi navrhla uložiť hradiť otcovi. Pokiaľ ide o povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 812,34 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV, túto žiadala uložiť iba otcovi. Uviedla, že pokiaľ by petit o podmienke uznania platnosti a vyhlásenia vykonateľnosti rozsudku v New Yorku odvolací súd považoval z akéhokoľvek dôvodu za nevykonateľný, navrhla, aby vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní, odvolací súd jej písomným súhlasom podmienil aj vycestovanie otca s deťmi mimo územia Slovenskej republiky, a teda nie len vycestovanie mimo územia Európskej únie. Súdu prvej inštancie vytkla, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Poukazujúc na čl. 5, § 24 ods. 4, § 25 ods. 3 Zákona o rodine uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné a nekorešponduje s najlepším záujmom maloletých detí. Mala za to, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní dôkladne nezaoberal skutkom a jeho okolnosťami, ktorý otec spáchal v júli 2014 a v súvislosti s ktorým sa proti nemu vedie na Okresnom súdu Bratislava III pod sp. zn, 2T/51/2015 trestné konanie za prečin únosu podľa § 210 ods. 1 Trestného zákona. Vyslovila vážne a dôvodné obavy, že v prípade vstúpenia detí na americkú pôdu bez toho, aby bol rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom uznaný a vyhlásený za vykonateľný príslušnými orgánmi USA, otec jej po ukončení realizácie styku deti odmietne vrátiť a začne konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletých deťom pred príslušnými súdmi USA, čím deťom znemožní návrat na územie ich obvyklého pobytu. Zdôraznila, že dňa 04.07.2014 otec s deťmi neoprávnene a teda v rozpore s vykonateľným predbežným opatrením bez jej súhlasu vycestoval na územie USA, pričom jej odmietol deti vrátiť. Tvrdila, že účelom podmienky vycestovania detí s otcom mimo územia EÚ len s jej písomným súhlasom, resp. účelom podmienky umožniť otcovi vycestovať s deťmi na územie Spojených štátov amerických až vtedy, keď bude rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu) uznaný a vyhlásený za vykonateľný na území USA (New York), je ochrana maloletých detí pred tým, aby boli bez jej a ich vôle, boli trvalo premiestnené na územie USA. Vyslovila, že ak by bola nútená brániť svoje práva, resp. práva maloletých detí v konaní pred americkými súdmi, išlo by opätovne o zbytočné a veľmi finančne náročné uplatňovanie práva, ktorému by bolo možné v súčasnosti predísť tak, že realizácia styku otca s deťmi na území USA bude možná až po registrácii rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu v štáte New York. Mala za to, že z obsahu pojednávania na súde prvej inštancie dňa 27.04.2017 vyplynulo, že otec nebol ochotný akceptovať ňou navrhovaný rozsah styku s maloletými deťmi, pred súdom prvej inštancie sa nikdy ani nesnažil poskytnúť záruky, ktoré by potvrdzovali, že po ukončení styku jej deti vráti, práve naopak svojím prístupom evokoval dojem, že pokiaľ nebude rozhodnuté v jeho prospech, tak rozhodnutie nebude rešpektovať. Pokiaľ ide o výroky rozhodnutia týkajúce sa styku otca s maloletými vyslovila názor, že vyjadrenie špecifikácie víkendov, počas ktorých je otec oprávnený realizovať styk s deťmi, je vhodnejšie uviesť číslom týždňa podľa pracovného kalendára, kedy sú jednotlivé víkendy, počas ktorých sa má realizovať styk otca s deťmi, určené jasne a nespochybniteľné. Navrhla, aby sa právo otca na styk s maloletými deťmi počas uvedených víkendov realizovalo až od soboty od 9.00 hod., nakoľko po presťahovaní sa školy detí do D., by to bolo pre deti praktické a viac pohodlné. Vyslovila nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že styk otca s deťmi v dĺžke jedného mesiaca počas letných prázdnin je v ich najlepšom záujme, nakoľko z výsluchu detí je zrejmé, že jej prítomnosť v ich blízkostí u nich vyvoláva pocit bezpečia a istoty, ktoré by v prípade jej absencie stratili. Na základe uvedeného mala za to, že úprava styku počas letných prázdnin v termíne od 03.07. do 03.08. je neprimerane dlhá doba, ktorú by deti museli stráviť bez jej prítomnosti. Namietala, aby maloleté deti počas Vianoc boli jeden rok u otca, jeden rok u nej, keďže otec a jeho rodina vyznávajú židovskú vieru a Vianoce neslávia a naviac maloleté deti prejavili záujem tráviť Vianoce s ňou. Vyslovila nesúhlas s povinnosťou hradiť akékoľvek náklady na dopravu deti z bydliska otca do bydliska maloletých detí a naopak (najmä v súvislosti s realizáciou styku v USA) a to z toho dôvodu, že to bol práve otec maloletých detí, ktorý opustil spoločnú domácnosť a ponechal ju a deti na Slovensku bez akejkoľvek ochrany a zabezpečenia. Z dôvodu uvedeného mala za to, že takéto konanie otca treba v súvislosti s nákladmi na realizáciu styku otca s deťmi vykladať v jeho neprospech. Poukázala na fakt, že otec sa vyhýba plateniu výživného na maloleté deti, a to už odo dňa nadobudnutie predbežnej vykonateľnosti predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava III zo 10.12.2013, č.k. 37P/325/2013-24, ktorým bol zaviazaný na úhradu výživného v najnižšej možnej výške. Pozornosť odvolacieho súdu upriamila i na to, že ku dňu podania odvolania otec maloletých detí dlžil na výživnom sumu vo výške viac ako 15.000,- eur, pričom jej neuhradil, a to ani sčasti trovy súdneho konania, na ktoré bol zaviazaný Vyšším súdom okresu Ulster, štát New York a doteraz je nútená splácať pôžičky v sume 500 eur mesačne, ktoré si bola nútená vziať v súvislosti so súdnym konaním vedeným súdom USA. Rovnako za v rozpore s dobrými mravmi považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o jej povinnosti zaplatiť trovy konania štátu v ich polovici, tak ako otec, ktorý viac ako tri roky zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť. Mala za to, že otec nemá záujem vytvoriť s ňou vzájomné priateľské prostredie a ani v budúcnosti nebude mať snahu s ňou spolupracovať, aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb maloletých detí. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a jeho povinnosť platiť výživné na maloletú W. I. upravil na XXX eur mesačne a na maloletú Y. M. na XXX eur mesačne, ktoré bude povinný platiť k rukám matky v mesiaci február, marec a apríl, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, uložil obidvom rodičom povinnosť podieľať sa na hradení školného na každé z maloletých detí v škole QSI INTERNATIONAL SCHOOL OF BRATISLAVA, každému rovnakým dielom, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, uložil mu povinnosť hradiť 100 % nákladov, aby obe maloleté deti zostali na podmienkach matkinho zdravotného poistenia v USA a matke uložil povinnosť ponechať si podmienky zdravotného poistenia v USA aktívne. Maloleté deti zveril do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že otec bude povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť od piatku od 16.00 hod., ktorý predchádza poslednému víkendu v nepárnom mesiaci v kalendárnom roku, do nedele do 18.00 hod. nasledujúceho víkendu, každý kalendárny rok od 01.7. od 10.00 hod. do 26.08. do 10.00 hod., každý kalendárny rok od 20.11. od 16.00 hod. do 15.01. do 16.00 hod., pričom každý párny kalendárny rok od 22.12. od 16.00 hod. do 29.12. do 10.00 hod. bude povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti matka, každý nepárny kalendárny rok od nedele 16.00 hod. bezprostredne predchádzajúceho jarným školským prázdninám do nedele 18.00 hod. bezprostredne nasledujúcej po jarných školských prázdninách stým, že miestom preberania a odovzdávania maloletých detí bude školské zariadenie, alebo ich bydlisko. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý kalendárny rok od 15.01. od 16.00 hod. do 01.07. do 10.00 hod. s výnimkou obdobia od piatku od 16.00 hod., ktorý predchádza poslednému víkendu v nepárnom mesiaci v kalendárnom roku, do nedele do 18.00 hod. nasledujúceho víkendu a s výnimkou obdobia od nedele 16.00 hod. bezprostredne predchádzajúceho jarným školským prázdninám do nedele 18.00 hod. bezprostredne nasledujúcej po jarných školských prázdninách každý nepárny kalendárny rok, každý kalendárny rok od 26.08. od 10.00 hod. do 20.11. do 16.00 hod. s výnimkou obdobia od piatku od 16.00 hod., ktorý predchádza poslednému víkendu v nepárnom mesiaci v kalendárnom roku, do nedele do 18.00 hod. nasledujúceho víkendu, každý párny kalendárny rok od 22.12. od 16.00 hod. do 29.12. do 10.00 hod.. Navrhol oprávniť obidvoch rodičov s maloletými deťmi v čase výkonu ich osobnej starostlivosti voľne cestovať. Žiadal uložiť obidvom rodičom povinnosť vo vzájomnej súčinnosti zabezpečiť, aby maloleté deti mali platný cestovný pas vydaný Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými, pričom cestovné pasy vydané Slovenskou republikou budú v držbe matky a cestovné pasy vydané Spojenými štátmi americkými budú v jeho držbe. Jeho styk s maloletými deťmi upravil prostredníctvom internetovej služby (napr. SKYPE, VIBER), v každom kalendárnom týždni v roku v štvrtok a v nedeľu v čase od 18.30 hod. do 20.00 hod. stredoeurópskeho času. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom, namietal jeho nepreskúmateľnosť, neprimeranosť a neodôvodnenosť stanovenej výšky výživného. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je bežná výška výživného určovaná v rozmedzí 20 - 25 % z čistého príjmu povinného rodiča, ktorá je následne delená medzi vyživované deti. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie neodôvodnil z akého dôvodu sa odklonil od ustálenej súdnej praxe a stanovil jeho povinnosť platiť výživné vo výške až 50 % z jeho príjmu, teda na takmer dvojnásobok bežnej výšky výživného priznávaného súdmi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II ÚS 730/2014-17, z ktorého vyplynulo, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa, nie je bezhraničné, keďže za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali. Z dôvodu, že školné sa každoročne mení, mal za efektívne a spravodlivé, aby bolo uhrádzanie školného upravené samostatným výrokom, tak ako to navrhol v odvolacom petite, keďže takáto úprava sa neprieči žiadnemu právnemu predpisu. V prípade, že sa súd nestotožní s jeho názorom ohľadom osobitného výroku vo vzťahu ku školnému, skonštatoval, že na základe výšky školného za školské roky 2012/2013 až 2016/2017 možno mať za to, že priemerná výška školného je 7.875,- eur za rok, čo činí priemerne 164,06 eur na mesiac za jedno maloleté dieťa a na jedného rodiča v tomto období. Nakoľko výživné rozsudkom je stanovené do budúcnosti, vyslovil, že pri určení výživného je potrebné vychádzať z aktuálnej výšky školného pre školský rok 2017/2018, teda zo sumy XX,XX eur na mesiac na jedno maloleté dieťa a na jedného rodiča. Namietal, že výrokom o výživnom nie je zohľadnený čas letných prázdnin, v ktorom nie sú náklady na školné. Za spravodlivé označil, aby nebol zaviazaný k vyživovacej povinnosti v čase, keď si svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť svojou osobnou starostlivosťou o deti, t.j. v čase školských prázdnin. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke namietal, že súd prvej inštancie v tejto časti pri rozhodovaní vychádzal z premisy, že obe maloleté deti sú plne adaptované na život na Slovensku, kde už nepretržite žijú päť rokov spolu s matkou. Uvedený stav však bol zapríčinený následkom predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Bratislava III dňa 10.10.2013, č.k. 37P/325/2013-24, ktorým súd zveril obe maloleté deti matke, upravil jeho styk s maloletými deťmi a jemu uložil povinnosť zdržať sa vycestovania s obomi maloletými deťmi. Tvrdil, že jediným dôvodom na zverenie detí do osobnej starostlivosti matky boli okolnosti, ktoré sú následkom neodkladného opatrenia. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia s najlepším záujmom maloletých detí vysporiadal len všeobecným konštatovaním, čo podľa jeho názoru predstavuje nepreskúmateľný dôvod zverenia maloletých detí do starostlivosti matky. Bol toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, nakoľko obidvaja rodičia majú spôsobilosť vychovávať deti, obidvaja rodičia vedia zabezpečiť stabilitu výchovného a sociálneho prostredia, striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých detí a zaistí ich potreby lepšie, rovnako vyhovuje osobnosti maloletých detí. Odvolací petit vo výrokoch VI. až VIII navrhol z dôvodu, aby sa vylúčilo riziko obmedzenia zo strany matky cestovať maloletým deťom. Ako jediné rozumné riešenie, ktoré prichádza do úvahy pre predchádzanie konfliktov medzi rodičmi je, že obaja budú disponovať pasmi maloletých detí, pričom matka, ktorá sa väčšinu kalendárneho roka nachádza na území Slovenskej republiky, bude mať v držbe cestovné pasy maloletých detí vydané Slovenskou republikou a otec, ktorý sa väčšinu kalendárneho roka nachádza na území Spojených štátov amerických, bude mať v držbe cestovné pasy maloletých detí vydané Spojenými štátmi americkými. Namietal, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na úpravu komunikácie maloletých detí s ním prostredníctvom internetovej služby Skype, o ktorom matka bude bez súdneho príkazu svojvoľne rozhodovať. Svoje odvolanie v zmysle § 62 ods. 2 CMP doplnil ďalším odvolacím dôvodom, ktorý spočíval v námietke, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces tým, že nepreložil a následne aj odmietol preložiť napadnutý rozsudok do anglického jazyka, teda jazyka, ktorému rozumie. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi obsahom práva na tlmočenie (§ 155 ods. 1 CSP v spojení s čl. 47 ods. 2, 4 Ústavy Slovenskej republiky) a prípadnou judikatúrou ESĽP nadväzujúcou na právo na tlmočníka v trestnom konaní podľa čl. 6 ods. 3 písm. a/,e/ Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že ESĽP dospel vo svojej judikatúre k záveru, že všetky dokumenty v trestnom konaní, ktoré tvoria obžalobu a smerujú proti obvinenému, by mali byť obvinenému poskytnuté v jazyku, ktorému by rozumel a teda vychádzajúc z predmetnej judikatúry ESĽP, aplikujúc analógiu možno podľa jeho názoru dospieť k záveru, že jeho právo v zmysle ustanovenia čl. 47 ods. 2 a 4 Ústavy Slovenskej bolo nepreložením rozsudku vo veci samej porušené. 6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu poukázal na skutočnosť, že matka uznala, že jeho styk s deťmi je v ich záujme, a preto aj z vlastnej iniciatívy navrhla jeho úpravu. Avšak mal za to, že matkin návrh styku je veľmi obdobný, o akom rozhodol súd prvej inštancie, len čas, ktorý by maloleté deti mali spoločne tráviť s ním je zredukovaný na minimálny rozsah. S poukazom na uvedené uzavrel, že manželka s rozsudkom v podstate súhlasí, len ho akýmsi spôsobom v rôznych častiach upravuje podľa vlastných potrieb. Namietal, že ak by súd vyhovel návrhu manželky, tak maloleté deti by boli v starostlivosti matky približne 5/6 roka a s ním by mali zabezpečený styk len približne 1/6 roka, čím by nebol zabezpečený rovnocenný ani rovnoprávny osobný kontakt maloletých detí s obidvomi rodičmi. Poukázal na závery obsiahnuté v znaleckom posudku č. 8/2016 PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., ktoré odôvodňujú vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti. Tvrdil, že s deťmi oslavuje židovské sviatky, ako aj kresťanské sviatky (Chanuku, Vianoce), maloleté deti nemajú žiadnu náboženskú príslušnosť a majú rady oba sviatky, preto trval na ním navrhovanej úprave starostlivosti o deti v priebehu vianočných prázdnin. K odvolaciemu argumentu matky súvisiacim s tým, že na Okresnom súdu Bratislava III sa pod sp. zn, 2T/51/2015 vedie proti nemu trestné konanie za prečin únosu podľa § 210 ods. 1 Trestného zákona uviedol, že trestné konanie nie je právoplatne skončené a treba rešpektovať prezumpciu neviny. Požiadavku matky na udelenie súhlasu za účelom vycestovania detí mimo Európskej únie označil za neopodstatnenú, keďže matka má právo požiadať o uznanie právoplatného rozsudku aj na území Spojených štátov amerických bez toho, aby súd prvej inštancie musel osobitne o tom rozhodovať. Naviac v prípade nerešpektovania vykonateľného rozsudku jedným z rodičov existujú pre druhého rodiča zákonné prostriedky akými je možné dosiahnuť želaný stav. V súvislosti s výživným na maloleté deti vyslovil, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo manželkou preukázané, že sama hradí náklady vo výške 2.000 eur mesačne. Uviedol, že hradí školné, resp. časť školného maloletým deťom, a to priamo na číslo účtu školy, ktorú obe maloleté deti navštevujú. V súvislosti s finančnou situáciu manželky poukázal aj na jej dôchodkové sporenie v Spojených štátoch amerických, kde mala ku dňu 30.06.2017 našetrených 17.067,68 eur. Namietal tvrdenia matky o tom, že by nemal záujem na vytvorení vzájomného priateľského prostredia s matkou. V súvislosti s odvolacou námietkou matky týkajúcou sa povinnosti manželov zaplatiť trovy štátu uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že u manželky neboli zistené dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov. 7. Otec podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 25.08.2017 doplnil chýbajúce prílohy k svojmu vyjadreniu k odvolaniu matky a zároveň špecifikoval svoj návrh striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá sa týka bodu V., pričom v bodoch I. - IV. a VI. - IX. zotrval na svojom odvolacom návrhu. Striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté deti navrhol upraviť tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od piatku od 16.00 hod., ktorý predchádza poslednému víkendu v nepárnom mesiaci v kalendárnom roku, do nedele do 18.00 hod. nasledujúceho víkendu, každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 26.08. do 10.00 hod., každý kalendárny rok od 20.11. od 16.00 hod. do 15.01. do 16.00 hod., pričom každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 16.00 hod. do 29.12. do 10.00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať matka, každý párny kalendárny rok od nedele 16.00 hod. bezprostredne predchádzajúceho jarným školským prázdninám do nedele 18.00 hod. bezprostredne nasledujúcej po jarných školských prázdninách, s tým, že si maloleté deti prevezme v školskom zariadení, alebo v mieste ich bydliska, s výnimkou starostlivosti v čase uvedenom v písm. b.,, kedy si ich preberie v mieste ich bydliska každoročne dňa 01.07. o 10.00 hod. a po ukončení jeho starostlivosti 26.08. o 10.00 hod. si matka maloleté deti vyzdvihne v mieste jeho bydliska otca. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý kalendárny rok od 15.01. od 16.00 hod. do 01.07. do 10.00 hod. s výnimkou obdobia od piatku od 16.00 hod., ktorý predchádza poslednému víkendu v nepárnom mesiaci v kalendárnom roku, do nedele do 18.00 hod. nasledujúceho víkendu a s výnimkou obdobia od nedele 16.00 hod. bezprostredne predchádzajúceho jarným školským prázdninám do nedele 18.00 hod. bezprostredne nasledujúcej po jarných školských prázdninách každý párny kalendárny rok, každý kalendárny rok od 26.08. od 10.00 hod. do 20.11. do 16.00 hod. s výnimkou obdobia od piatku od 16.00 hod., ktorý predchádza poslednému víkendu v nepárnom mesiaci v kalendárnom roku, do nedele do 18.00 hod. nasledujúceho víkendu, každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 16.00 hod. do 29.12. do 10.00 hod. 8. Okresná prokuratúra Bratislava IV sa vo svojom vyjadrení vyjadrila iba k odvolaniu matky. Uviedla, že súdom prvej inštancie upravený styk otca s maloletými deťmi je v záujme detí, rešpektuje ich názory v takom rozsahu, aby boli s prihliadnutím na rôzne bydliská oboch rodičov zachované rodinné väzby tak na Slovensku ako i v Spojených štátoch amerických, na pobyt v ktorých si obe pamätajú, a kde i naďalej so starými rodičmi udržiavajú kontakty. 9. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedla, že mesačné náklady na jedno maloleté dieťa (bez zarátania školného) sú v celkovej výške XXX,XX eur a skladajú sa z jednotlivých nákladov na: bývanie XXX eur; strava XXX eur; školské potreby XX eur; benzín XX eur; drogéria XX eur; oblečenie XX eur; dovolenky/výlety X eur; kultúra/kino XX eur; koníčky XX,XX eur; vreckové XX eur; náhodné výdavky /lekár, poistenie, hmotné veci XX,- eur. Mala za to, že takto vyčíslené náklady v celom rozsahu vystihujú odôvodnené potreby maloletých deti, pričom nie všetky výdavky oprávnenej osoby, najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Uviedla, že súd prvej inštancie ňou vyčíslené náklady na deti považoval v celom rozsahu za bežné, nevyhnutné, všeobecne známe a primerané. Určené výživné tak zohľadňuje výlučne bežné a nevyhnutné náklady na deti, ako aj náklady zohľadňujúce predpísané školné. Nestotožnila sa s názorom otca o potrebe rozdeliť náklady na maloleté deti rovnakým dielom medzi obidvoch rodičov, keďže pri stanovovaní výšky výživného pre maloleté deti musí súd podľa jej názoru prihliadnuť nielen na celkové odôvodnené náklady na deti, ale aj na skutočnosť, že jeden z rodičov sa o deti a domácnosť osobne stará. Nepoprela, že náklady na školné sa v školskom roku 2017/2018 skutočne znížili, avšak iba z dôvodu, že sa škola, ktorú deti navštevujú, bude v januári 2018 sťahovať z Bratislavy do D., preto bolo školné na školský rok 2017/2018 výnimočné znížené, čo však nie je možné s určitosťou očakávať aj v budúcom školskom roku. Bola toho názoru, že manžel doteraz v konaní riadnym a transparentným spôsobom nepreukázal svoje zárobkové pomery, preto podľa nej neuniesol dôkazné bremeno a bola dôvodná aplikácia § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Mala za to, že požiadavka manžela, aby odvolací súd do sumy výživného nezapočítal mesačné školné na každé z maloletých detí, ale k povinnosti hradiť školné zaviazal samostatným výrokom rozsudku oboch rodičov rovnakým dielom, je v rozpore so zmyslom a účelom Zákona o rodine. Zdôraznila, že manžel prispel deťom na školné za školské roky 2014/2015, 2015/2016 a 2016/2017 sumou v celkovej výške X.XXX,XX eur, čo nepredstavuje ani XX,X % z celkovej výšky predpísaného školného od septembra roku 2014 do júna 2017. Zostávajúcich 81,2 % z celkovej sumy školného bola povinná uhradiť sama, a to aj napriek tomu, že otec jej za tieto roky nezaplatil žiadne výživné. Nesúhlasila s tvrdením otca, že jeho čistý mesačný príjem je iba X.XXX eur, keďže uvedenej výške nezodpovedajú jeho mesačné náklady. Otcom predložené daňové priznania sú podľa jej názoru v tomto vyjadrení nerelevantným dôkazom o jeho skutočnom čistom mesačnom príjme. Zdôraznila, že pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do výchovy rodičov je súd povinný sledovať predovšetkým záujem dieťaťa, mal by vždy prihliadnuť na citové väzby maloletých detí, ich zázemie, na výchovnú schopnosť rodičov ako aj na stabilitu budúceho východného prostredia. Pozornosť odvolacieho súdu v tomto kontexte upriamila i na fakt, že kolízny opatrovník ako aj Okresná prokuratúra navrhli zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a manžela navrhli zaviazať na výživné vo výške stanovenej súdom. Stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že otec nemá na území Slovenskej republiky vytvorené zázemie, vyriešenú otázku bývania a trávenia času s deťmi, pričom jeho predstavy o zabezpečení bývania možno vyhodnotiť za skreslené, nereálne a ťažko vykonateľné. V súvislosti s argumentom manžela o splnení podmienok pre striedavú osobnú starostlivosť uviedla, že významným faktorom je aj posúdenie či rodičia napriek rozvratu ich vzťahov dosahujú psychickú a mentálnu vyspelosť a sú schopní eliminovať prejavy svojich vážne narušených vzťahov do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. Pozornosť odvolacieho súdu upriamila i na fakt, že ak by sa starostlivosť otca realizovala podľa jeho navrhnutého modelu cez letné a zimné prázdniny, tak by deti nenastúpili do školy nikdy včas, pričom ona by sa o deti starala v čase keď majú menej voľného času, musia dodržiavať disciplínu, plniť školské povinnosti a otec v čase keď majú deti prázdniny. Vzhľadom na vek, rozumovú vyspelosť maloletých detí vyslovila presvedčenie, že neexistuje dôvod na vyhovenie návrhu otca o práve na nerušený kontakt s deťmi prostredníctvom internetu, keďže maloleté deti sú s otcom v kontakte prostredníctvom ich mobilných telefónov, bez jej intervencie. Skutočnosť, že má usporenú finančnú čiastku podľa jej názoru neodôvodňuje záver, že by mal manžel nárok na zníženie stanovenej výšky výživného. V nadväznosti na manželovu požiadavku, aby bola zaviazaná povinnosťou poskytnúť súčinnosť pri zabezpečení vydania cestovných pasov Spojenými štátmi americkými uviedla, že nikdy sa nedopustila bezdôvodného zadržiavania cestovných pasov detí, ako aj to, že deti majú v súčasnosti platné cestovné pasy vydané Slovenskou republikou. Taktiež mala za to, že nejde o konanie o rozhodnutí súdu pri nezhode rodičov, preto nemožno meritórne rozhodnúť o otázke povinnosti zabezpečiť vydanie cestovných pasov. Pokiaľ ide o argument manžela, že nepreložením napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, poukázala na fakt, že právo účastníka konania konať pred súdom vo svojej materčine, resp. v jazyku, ktorému rozumie, nemožno vykladať tak rozširujúco, že sa jedná o absolútne právo bez akýchkoľvek limitov, kedy by mal súd každému účastníkovi konania vyhotoviť na trovy štátu všetky preklady súdnych rozhodnutí. 10. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu manželky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu opätovne uviedol, že sa chce podieľať na výžive maloletých detí sumou 350 eur mesačne na obe maloleté deti v mesiacoch, kedy by boli maloleté deti prevažne len v osobnej starostlivosti matky (február, marec a apríl), polovicou školného na obe deti v závislosti od jeho aktuálnej výšky a nakoniec svojou vlastnou osobnou starostlivosťou a hradení každodenných výdavkov, ktoré maloletým deťom vzniknú. Mal za to, že tvrdenia a argumenty matky smerujú výlučne k tomu, aby zabezpečoval výživu maloletých detí len finančnými prostriedkami, pričom nepripúšťa možnosť jeho osobnej starostlivosti o maloleté deti. Uviedol, že ak súd zaviaže obidvoch rodičov k rovnakej úhrade školného, tak táto úprava nebude odrážať len zníženie školného, ale aj prípadné zvýšenie. Tým, že navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, mal za to, že v súvislosti s úpravou výšky výživného na maloleté deti sa má aplikovať § 62 ods. 6 Zákona o rodine a preto sa nemožno stotožniť s argumentom matky, že by mal hradiť výživné aj počas obdobia, keď bude s deťmi. V prípade, ak by odvolací súd nerozhodol o striedavej osobnej starostlivosti a upravil by len jeho styk s deťmi, bol toho názoru, že pri rozhodovaní o výške výživného je potrebné zohľadniť aj starostlivosť rodiča pri osobných stretnutiach. Rovnako sa nestotožnil ani s tvrdením matky o tom, že svoje zárobkové pomery, ako osoba majúca príjem z inej než závislej činnosti, nepreukázal riadnym a transparentným spôsobom a že by sa mala uplatniť fikcia jeho príjmu. K námietkam matky, že si riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom uviedol, že dlžné výživné, resp. úhrady výživného v určitom období sú predmetom dokazovania v rámci trestného konania vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 2T/51/2015. 11. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo vzťahu k odvolacím návrhom otca týkajúcim sa zverenia maloletých detí a výšky výživného zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach. Trvala na tom, že otec bol schopný (bez akéhokoľvek relevantného dôvodu) počas troch rokov neprispievať na maloleté deti ani len základným výživným (určeným neodkladným opatrením) a ponechal vyživovaciu povinnosť o dve maloleté deti, ktoré navštevujú súkromnú školu, v celom rozsahu na ňu. Z uvedeného dôvodu vyslovila, že má o zodpovedností otca a jeho schopnosti zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť o deti pochybnosti, jej dôvera k otcovi maloletých detí je vážne narušená. Vyslovila nesúhlas s tvrdením otca, že by súd v otázke príspevkov otca na školné akýmkoľvek spôsobom úmyselne zavádzala. Trvala na tom, že vo svojom vyjadrení pravdivo uviedla, že otec počnúc mesiacom september 2014 do dnešného dňa prispel na úhradu školného za školský rok 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017 sumou vo výške X.XXX,XX eur, ktoré tvrdenie korešponduje aj s predloženým dôkazom (potvrdenie riaditeľa QSI ISB o príspevku otca na školné maloletých detí zo dňa 07.09.2017). 12. Odvolací súd doplnil dokazovanie zisťovaním názoru maloletých detí dňa 14.12.2018, osobným pohovorom na súde za prítomnosti kolízneho opatrovníka a tlmočníka. Z vykonaného pohovoru s maloletými deťmi mal za preukázaný dobrý vzťah maloletých detí s otcom a aj záujem maloletých detí byť s otcom aj naďalej v kontakte, tak počas styku počas bežného roka, ako aj počas školských prázdnin. Tak maloletá W. (15 rokov), ako aj maloletá Y. (13 rokov ), majú záujem tráviť spoločný čas s otcom aj v Spojených štátoch amerických, pričom obidve sa jednoznačne vyjadrili k rozsahu styku upraveného počas bežného kalendárneho roka ako aj počas letných alebo zimných prázdnin, ktorý je pre ne akceptovateľný. 13. Matka pred odvolacím súdom zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch a vyjadreniach, pri úprave styku otca s maloletými deťmi žiadala zohľadniť ich názor, odovzdávanie a preberanie maloletých detí upraviť v mieste jej bydliska, pričom vycestovanie maloletých detí do tretích krajín žiadala podmieniť jej súhlasom, pokiaľ súd nebude považovať za dôvodné viazať na jej súhlas vycestovanie detí všeobecne mimo Európskej únie. Zdôraznila, že deti voči otcovi nijako neovplyvňuje o čom svedčí práve vydarený názor maloletých detí pred súdom. Za potrebné považovala uviesť, že zo strany otca ani po poslednom rokovaní pred pojednávaním, nezaznamenala žiadne ústretové kroky a ani ubezpečenie, že deti po prípadnom vycestovaní mimo Slovenskej republiky vráti späť, keď otec striktne trval na svojich návrhoch s aktuálne vzniesol aj požiadavku na vycestovania maloletých detí do Ugandy. Uviedla, že má záujem rešpektovať názor maloletých detí a snahu dohodnúť sa s otcom na styku aj nad rámec súdneho rozhodnutia, s poskytnutím súčinnosti pri návšteve detí v Spojených štátoch amerických. 14. Otec pred odvolacím súdom rovnako zotrval na svojich prednesoch a odvolacích dôvodoch. Netrval na úprave styku s maloletými deťmi prostredníctvom elektronických prostriedkov, keďže takýto kontakt už prebieha podľa ich vzájomnej dohody. Súhlasil s potrebou prihliadať na názor maloletých detí a pracovať na vzájomnej dôvere a preto navrhol upraviť bežný styk počas 9 dní nepretržite s tým, že bude rešpektovať vôľu detí, keď budú chcieť ísť k matke. Svoj návrh na úpravu styku rozšíril o úpravu počas zimných školských prázdnin každého párneho roku, veľkonočných prázdnin a v novembri každého kalendárneho roka počas sviatku Dňa vďakyvzdania. Pokiaľ ide o jeho vycestovanie s maloletými deťmi mimo Slovenskej republiky uviedol, že by nikdy neurobil niečo, čo by sa priečilo záujmom maloletých detí, ich predstavám a viedlo by k ich sklamaniu. Zdôraznil, že vzhľadom na súdnu úpravu styku budú maloleté deti vedieť kedy ich má odovzdať matke, maloleté deti vo svojom veku vedia vyjadriť svoj názor a povedať čo chcú, preto trval na tom, aby súd vo svojom rozhodnutí vyslovil, že je oprávnený s maloletými deťmi voľne cestovať a uložil matke povinnosti odovzdať mu pasy a potvrdenie o zdravotnom poistení. Pokiaľ ide o výšku výživného, zotrval na dôvodoch svojho odvolania a navrhol výživné upraviť vo výške 750 eur na obe deti, s poukazom jeho náklady súvisiace s realizáciou styku s maloletými deťmi a podľa jeho názoru neodôvodnených nákladoch na maloleté deti vyčíslených matkou. 15. Kolízny opatrovník na pojednávaní pred odvolacím súdom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v časti zverenia maloletých detí a výživného na maloleté deti a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi zmeniť a styk počas bežného roka upraviť v presne špecifikovaných týždňoch, na ktorých sa rodičia zhodli a pri rozsahu styku rešpektovať vyjadrený názor maloletých detí. 16. Krajská prokuratúra Bratislava súhlasila s vyjadrením a stanoviskom kolízneho opatrovníka a pri úprave styku otca s maloletými deťmi žiadala vziať do úvahy názor maloletých detí, ktoré sa vo svojom veku vedia vyjadriť ku všetkým skutočnostiam ktoré sa ich týkajú. 16. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona CMP, s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a dospel k záveru, že odvolanie matky a otca je čiastočne dôvodné. 17. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu a vec v celosti správne právne posúdil. Odvolací súd dospel k potrebe zmeny výrokov týkajúcich sa rozsahu styku otca s maloletými deťmi, určenia miesta preberania a odovzdávania maloletých detí, výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi prostredníctvom služby prenášajúcej obraz a zvuk a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu matky v týkajúcom sa zákazu vysťahovania maloletých detí a zákazu vycestovania s maloletými deťmi. 18. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým boli maloleté deti zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, tento odvolací súd považuje za vecne a právne správny a v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V odvolaní otec neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere, keď tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, že boli splnené podmienky pre otcom navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti pre posúdenie vhodnosti takejto formy starostlivosti o maloleté deti na strane každého z rodičov s poukazom na vyhodnotenie záujmu maloletých detí. V danom prípade je potrebné v prvom rade zdôrazniť, že otec maloletých detí naďalej žije v Spojených štátoch amerických, s výkonom práce aj v Ugande, pričom na Slovensku nemá vytvorené centrum svojho sociálneho a rodinného života a nemá zabezpečené stabilné bytové pomery, od ktorých by mohol súd odvodzovať vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a v tomto smere zisťovať aj názor maloletých detí, ktorý by tak mohli maloleté deti vyjadriť na základe vlastnej skúsenosti. Otcom navrhované rôzne alternatívy výkonu a režimu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by v znení jeho návrhov bola v konečnom dôsledku prispôsobená práve jeho spôsobu života v cudzine a v samej podstate kopíruje rozsah upraveného styku, tak odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie považoval za nevhodné, nezohľadňujúce záujem maloletých detí a zásadu, že by striedavou osobnou starostlivosťou boli lepšie zaistené potreby maloletých detí. Je treba zdôrazniť, že vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorý je pre rozhodnutie súdu prioritný a prevyšuje záujem rodičov a ich predstavy. Za predpokladu, že v danom prípade medzi rodičmi pretrváva nedôvera a nedostatočná komunikácia, ktorá u maloletých detí naďalej vytvára pocity nepohody a psychického napätia, ktoré nie sú rodičia schopní prekonať, nemožno tiež aj z tohto pohľadu uzavrieť, že by zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a zmena výchovného prostredia bolo v ich záujme. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožnil, výrok ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 19. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti ( resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného ) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 20. Pokiaľ ide o výrok o výživnom na maloleté deti, jeho správnosť, ako aj vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie bolo potrebné odvolacím súdom vyhodnotiť ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, keďže ide o určenie výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva a výrok rozsudku, ktorým súd manželstvo rozviedol odvolaním napadnutý nebol a teda nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania a dôvody odvolania otca, aj v tejto časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie považoval za vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výlučný výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti a skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Určená výška výživného rovnako zodpovedá zisteným možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Odvolacie dôvody otca vo vzťahu k výroku o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a dodáva, že pri určení výživného správne vychádzal súd prvej inštancie z posúdenia všetkých správne zisťovaných skutočností, vrátane tých na ktoré otec v odvolaní poukazoval a ktoré súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil. K odvolacím námietkam otca je treba uviesť, že súd prvej inštancie v konaní pri rozhodovaní o výške výživného správne zohľadnil jeho možnosti a schopnosti v primeranej miere prispievať na výživu maloletých detí, pričom určená výška výživného predstavuje celkové náklady na maloleté deti, v ktorom sú zahrnuté nevyhnutné náklady na školné, pričom výber školy vyplýval z dohody rodičov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil argumenty otca týkajúce sa potreby samostatného výroku o uhrádzaní školného za nedôvodné. Správne súd prvej inštancie v čase svojho rozhodnutia pri určení výšky výživného zohľadnil preukázané skutočnosti, že otec sa na výžive maloletých detí primerane nepodieľal, neplatil výživné a pravidelne nehradil čo i len polovicu nákladov na školné maloletých detí. Čo sa týka námietok otca o nepreskúmateľnosti a neprimeranosti súdom prvej inštancie stanovenej výšky výživného, odvolací súd sa s predmetnými námietkami nestotožnil, nakoľko aj z pohľadu odvolacieho súdu takto určené výživné, zodpovedá matkou preukázaným odôvodneným potrebám maloletých detí spojených s ich školskými povinnosťami a všeobecným rozvojom, ako aj otcom tvrdenému a preukazovanému príjmu počas konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd rovnako konštatuje, že otcom navrhované výživné je v rozpore so záujmami maloletých detí navyše, keď otec v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by na potreby maloletých detí dobrovoľne prispieval v primeranom rozsahu, prípadne vecnými plneniami, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posúdení výšky výživného. Pokiaľ otec namieta matkou vyčíslené výdavky na maloleté deti tu odvolací súd udáva, že pod odôvodnenými potrebami maloletých detí treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb detí týkajúcich sa stravovania, ošatenia, zabezpečenia hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Výšku nákladov na bežné potreby maloletých detí je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek detí a ich potreby (či už denné alebo mimoriadne). V danom konaní matka výdavky na deti riadne vyčíslila a preukázala. Pokiaľ otec v odvolaní namieta nedostatočnosť preukázania výšky nákladov na zabezpečenie potrieb detí, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o deti je nesporný. Výdavky na zabezpečenie týchto bežných potrieb maloletých detí netreba osobitne preukazovať dokladmi o ich kúpe, nakoľko súdu sú tieto výdavky známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom, ktoré sú pre neho špecifické, súkromná škola, zdravotný stav atď. Pod výdavkom detí treba rozumieť aj pomer nákladov na platby za bývanie, čo v danom prípade predstavuje sumu XXX eur mesačne na každé dieťa. Tu sa žiada zdôrazniť, že matka, ktorá výlučne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté detí, tým vo veľkej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Odvolací súd posudzujúc správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v čase jeho vyhlásenia, na odvolací dôvod otca, ktorým mala byť jeho osobná starostlivosť o maloleté deti počas výkonu jeho styku s maloletými deťmi neprihliadal, nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Otec v odvolaní neuviedol žiadne závažné skutočnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené na to, aby súdom prvej inštancie určené výživné na maloleté deti, bolo zmenené v otcom navrhovanom smere. Určená výška výživného na maloleté deti aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o výživnom ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 21. Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky rodičov vo vzťahu k výrokom súdu prvej inštancie týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletými deťmi a ich dodatočné návrhy, tieto odvolací súd považoval za čiastočne dôvodné. Aj keď odvolací súd počas pojednávania na odvolacom súde viedol rodičov ku konsenzu a k uzavretiu rodičovskej dohody o tom, ako sa v v najbližšej dobe a do nadobudnutia dospelosti W. (15 rokov) a Y. (13 rokov) budú s otcom stretávať, rodičia napokon k dohode nedospeli. Odvolací súd preto pri potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal z aktuálneho prejaveného názoru maloletých detí a ich záujmu na stretávaní sa s otcom a trávení spoločného času aktívne. Vyslovenej predstave maloletých detí, ktoré vo svojom veku jasne a zrozumiteľne prejavili svoj názor vo veci, ktorá sa ich osobne týka, odvolací súd prispôsobil rozsah upraveného styku, počas bežného roka, kedy otec bude maloleté deti na Slovensku navštevovať, ako aj počas letných a zimných školských prázdnin. Za miesto odovzdávania a preberania maloletých detí za účelom realizácie styku počas prázdnin, určil miesto bydliska maloletých detí a matky na Slovensku, keďže úpravou styku súdnym rozhodnutím, je deklarované právo na styk ( a nie povinnosť ) otca, ktorý s maloletými deťmi nežije v jednej domácnosti, preto nie je možné súdnym rozhodnutím zaviazať matku, aby si maloleté deti preberala po ukončení styku v mieste bydliska otca na území Spojených štátov amerických. Odvolací súd považuje takto určený rozsah styku otca s maloletými deťmi vzhľadom na vzdialenosť bydlísk, striedanie bytových podmienok otca na Slovensku, vek maloletých detí a nimi prejavenú vôľu za dostatočný, zabezpečujúci primeraný podiel na výchove maloletých detí zo strany otca a budovanie si ich vzájomných citových väzieb. To, ako bude styk otca s maloletými deťmi prebiehať aj nad rámec súdnej úpravy, ako aj to, či sa bude realizovať aj mimo územia Slovenskej republiky, môže byť vždy výsledkom dohody rodičov. 22. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania o návrhu matky v časti týkajúcom sa zákazu vysťahovania maloletých detí a zákazu vycestovania, s týmto sa odvolací súd nestotožnil, považujúc ho za právne nesprávny, keďže dôvody na zastavenie konania v tomto smere dané neboli a súd prvej inštancie mal o takomto návrhu matky rozhodnúť a to bez ohľadu na to, že na pojednávaní dňa 27.04.2017 na uvedenom návrhu netrvala, avšak svoj návrh v tomto smere s určitosťou a potrebnými právnymi účinkami nevzala späť. Odvolací súd posudzujúc okolnosti daného prípadu vyhodnotil návrh matky, ktorým sa domáhala zákazu vysťahovania maloletých detí z územia Slovenskej republiky za nedôvodný, keďže v danom prípade nijako nesúvisel s predmetom konania a otec sa vysťahovania nedomáhal. Pokiaľ ide o otázku pobytu maloletých detí počas realizovaného styku s otcom mimo územia Slovenskej republiky, tu odvolací súd pri svojom rozhodnutí musel zvažovať oba návrhy rodičov, návrh matky, ktorým žiadala podmieniť vycestovanie maloletých detí s otcom počas realizácie styku mimo územia Slovenskej republiky, Európskej únie či tretích krajín jej súhlasom a návrh otca, ktorým žiadal deklarovať právo na voľné cestovanie maloletých detí bez súhlasu matky s uložením jej povinnosti odovzdať mu cestovné doklady maloletých detí. Odvolací súd vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, stanoviská rodičov, vyjadrený názor maloletých detí, zohľadňujúc konanie otca, ktorý sa v roku 2014 dopustil rodičovského únosu tým, že bez súhlasu matky, nerešpektujúc rozhodnutia slovenských súdov, premiestnil a zadržiaval maloleté deti na území Spojených štátov amerických, v dôsledku čoho bola matka nútená pred americkými súdmi vyvolať konanie o návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, skutočnosť, že návrat maloletých detí na územie Slovenskej republiky nevyplýval z dobrovoľného plnenia otca, ale závisel od rozhodnutia amerického súdu, skutočnosť, že na území Slovenskej republiky sú voči otcovi doposiaľ vedené trestné konania na Okresnom súde Bratislava III za prečin únosu a neplatenia výživného na maloleté deti, odvolací súd vo svojom rozhodnutí presne špecifikoval podmienky pobytu maloletých detí pri ich realizácii styku s otcom mimo územia Slovenskej republiky tak, aby zabezpečil ochranu maloletých detí a rodičom pri ich nevôli prijať potrebné vzájomné dohody, určil pravidlá v prípade záujmu otca s maloletými deťmi cestovať. 23. V danej prejednávanej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že maloleté deti majú vytvorený vzťah k otcovi, a preto sa odvolaciemu súdu javí ako nadbytočné rozhodnúť v intenciách odvolacieho petitu otca, ktorým sa domáhal rozšírenia oprávnenia na jeho nerušený kontakt s maloletými deťmi prostredníctvom internetovej služby (napr. SKYPE, VIBER). Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie o povinnosti matky umožniť kontakt maloletých detí s otcom prostredníctvom internetovej služby (napr. SKYPE, VIBER), odvolací súd uvádza, že predmetný výrok vníma ako nástroj, ktorým sa matke ukladá predovšetkým povinnosť maloletým deťom zabezpečiť komunikačné prostriedky. Odvolací súd sa domnieva, že rozsah spojenia medzi otcom a maloletými deťmi prostredníctvom internetovej služby je skôr potrebné ponechať na ich vzájomnej dohode, keď nie je možné predpokladať, že autoritatívne rozhodnutie súdu v uvedenom smere by vzhľadom na vek maloletých detí a potrebu akceptácie ich názorov, bolo efektívne. Z uvedených dôvodov, vzhľadom dosiahnutý vek maloletých detí a ich aktuálne prebiehajúcu vzájomnú komunikáciu s otcom prostredníctvom svojich mobilných telefónov, odvolací súd považoval takúto úpravu kontaktu otca s maloletými deťmi za nadbytočnú. V konečnom dôsledku otec počas odvolacieho konania vzal tieto skutočnosti do úvahy a na takejto úprave netrval. Odvolací súd preto výrok, ktorým bola uložená matke povinnosť umožniť kontakt otca s maloletými deťmi prostredníctvom služby prenášajúcej obraz a zvuk zmenil podľa § 388 CSP a návrh otca zamietol. 24. Argumenty otca o potrebe osobitného výroku upravujúceho povinnosť rodičov zabezpečiť si vzájomnú súčinnosť pre administratívne obstaranie cestovných pasov pre maloleté detí, podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja. Odvolací súd konštatuje, že v tomto smere ide o otázku presahujúcu konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ide o špecifické konanie a to nahradenie súhlasu rodiča rozhodnutím súdu upravené v § 35 Zákona o rodine. Uvedené sa rovnako týka aj jeho požiadavky na uloženie povinnosti matky poskytnúť súčinnosť pri zabezpečení zdravotného poistenia maloletých detí na území USA. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s návrhom otca na vydanie právne neurčitého výroku spočívajúceho v určení povinnosti matke, znášať cestovné náklady maloletých detí, pokiaľ sa otec rozhodne styk s maloletými deťmi realizovať mimo územia Slovenskej republiky. 25. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou otca o tom, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, tým, že mu rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo doručené v anglickom jazyku, teda jazyku ktorému rozumie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2008, sp.zn. 1Sža/24/2008, z ktorého vyplýva: „Z Ústavy Slovenskej republiky ani Občianskeho súdneho poriadku (ktoré v časti právnej úpravy práva strany konať vo svojom jazyku boli totožné s právnou úpravou podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 01.05.2017, pozn. odvolacieho súdu) nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.“ S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že doručenie napádaného rozhodnutia vo veci samej otcovi v jeho materinskom jazyku nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie. V danom prípade je totiž jednoznačné, že otcovi je zrejmý nielen účel konania, ale aj jeho výsledok, nakoľko rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi otca, ktorý má adresu sídla na území Slovenskej republiky a naviac o tom, že otec rozhodnutiu porozumel svedčí i fakt, že podal odvolanie voči rozhodnutiu, ako podal aj vyjadrenia k podaniam matky, a to v slovenskom jazyku. Argument otca o potrebe vychádzať z judikatúry ESĽP v trestných konaniach, za aplikácie analógie a dospieť k záveru, že právo na tlmočenie v zmysle § 155 CSP v spojení s čl. 47 ods. 2, 4 Ústavy Slovenskej republiky v sebe zahŕňa právo na preloženie súdneho rozhodnutia do materinského jazyka, odvolací súd vyhodnotil za neprípustný. Tu sa žiada zdôrazniť, že s analógiou v civilnom práve procesnom je preto potrebné narábať obozretne a metodologicky korektne. Ak teda určitá procesná situácia nie je pokrytá výslovným textom zákona, umožňuje sa sudcovi analogicky použiť inú, zákonom upravenú skutkovú podstatu po abstrahovaní tzv. účelu zákona. Tento prvý krok predstavuje tzv. idealizačnú generalizáciu, teda myšlienkový úsudok o účele príslušnej právnej normy. Ten možno spoľahlivo vyvodiť predovšetkým z tzv. ochranného účelu normy, z účelu a povahy prípadov, ktorým daná právna norma poskytuje právnu ochranu alebo naopak neposkytuje. Z ochranného účelu normy následne sudca stanoví znaky podstatnej „príbuznosti“ či podobnosti skúmaných javov: toho výslovne zákonom upraveného, a toho, ktorý výslovne v zákone upravený nie je. Analógia tak predstavuje druh myšlienkového úsudku o obdobe, podobnosti či zhode dvoch javov na základe zhody ich podstatných vlastností a charakteristík. Uvedené dva javy tak nie sú zhodné vo všetkých svojich fenomenálnych znakoch a charakteristikách, pretože v tom prípade by išlo o javy totožné, a myšlienkový úsudok by bol zbytočný. Ak však dva javy vykazujú istú mieru podobnosti, predpokladaný myšlienkový úsudok umožňuje vyvodiť záver o ich obdobe, teda analógii. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno vychádzať analogicky z judikatúry ESĽP v trestných veciach. 26. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, ktorými argumentovala, že vzhľadom na neplnenie si vyživovacej povinnosti otca, je potrebné v celom rozsahu zaviazať otca na úhradu trov konania štátu, odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie v danej časti riadne odôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého trovy vo výške 812,34 eur znášal štát, bolo v záujme obidvoch rodičov, pričom matka v podanom odvolaní nerozporovala súdom prvej inštancie tvrdenú skutočnosť o jej dostatočných majetkových pomeroch na úhradu trov konania a ani neuviedla žiadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zaviazať výlučne otca na úhradu takto vzniknutých trov štátu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti potvrdil. 27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa úpravy styku otca s maloletými deťmi a spôsobu jeho realizácie, výrok ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania o návrhu matky v časti týkajúcom sa zákazu vysťahovania maloletých detí a výroku ktorým upravil styk otca prostredníctvom elektronických prostriedkov. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).