Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/221/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313227597 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313227597.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: V.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XX, H., zastúpený JUDr. Soňa Vlhová, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Twin City blok B, Mlynské nivy 12, Bratislava, IČO: 50854593, proti žalovanému: BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s., so sídlom Rybničná č. 40, Bratislava, IČO: 31 383 475, o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.12.2015 č.k. 10C/245/2013-277, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba žalobcu sa z a m i e t a. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že na pozemkoch registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 49758 m2 a parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere 3030 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., obec Bratislava, mestská časť D., okres Bratislava III, ktorých vlastníkom je žalovaný, sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu v prospech vlastníka pozemkov parcely registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1673 m2, parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 4325 m2, parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1336 m2 a ním poverených osôb, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie D., obec Bratislava mestská časť D., okres Bratislava III v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XX/ XXXX, zo dňa 2.11.2015, overeným dňa 20.11.2015, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia (výrok I), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 15 122,57 eur ako jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % (výrok III). 2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 151n, § 151o zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že mal za preukázané, že prístup na pozemky žalobcu je možný iba po vybudovanej ceste, ktorá sa nachádza na pozemkoch žalovaného. Vychádzal z toho, že žalovaný zriadil viacero obdobných vecných bremien v prospech tretích subjektov a v čase rozhodovania žiadna písomná (z dokazovania ani ústna) dohoda medzi stranami neexistovala a nebola preukázaná existencia nájomnej zmluvy. Žalovaným uvádzaný Návrh dohody o poplatku za servisné služby vyhodnotil tak, že tento nemožno považovať za návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Súhlasil s tým, že nájomná zmluva medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku by mohla za istých okolností predstavovať spôsob zaistenia prístupu vlastníka stavby cez priľahlé pozemky a vylúčiť tak nárok na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, ktoré by spočívalo v práve cesty cez priľahlý pozemok. Nakoľko však v prejednávanej veci nebola nájomná zmluva preukázaná a žalobcovi bol znemožňovaný žalovaným prístup na jeho pozemky autom, mal za to, že v prejednávanom prípade prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak, len zriadením vecného bremena. Ako podporný argument uviedol, že aj iní vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v areáli tohto komplexu riešili prístup ku svojim nehnuteľnostiam práve formou zriadenia vecného bremena, pričom žalovaný dohodu uzavrel a nenamietal obmedzenia svojho vlastníckeho práva. Nakoľko vecné bremeno môže súd zriadiť iba za náhradu, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému všeobecnú hodnotu predmetného vecného bremena v sume 15 122,57 eur, výšku ktorej určil na základe predloženého znaleckého posudku, vychádzajúc z toho, že takto určenú hodnotu náhrady žalovaný nenamietal. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný namietajúc, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 5. Poukázal na to, že v zmysle žalobného petitu žalobca žiadal, aby súd rozhodol o zriadení vecného bremena na jeho pozemkoch spočívajúceho v práve vstupu, prechodu a prejazdu v prospech vlastníka pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Uviedol, že súd mohol zriadiť vecné bremeno jedine v prospech vlastníka stavby a nie v prospech vlastníka pozemku, preto bol žalobný petit formulovaný v rozpore s ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca vystupoval v žalobe ako vlastník pozemkov, pričom v petite žaloby navrhoval zriadenie vecného bremena v prospech seba ako vlastníka konkrétnych pozemkov a nie v prospech seba ako vlastníka stavby. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka však nie je možné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v prospech vlastníka pozemkov, ale jedine v prospech vlastníka stavby. Keďže žalobca je taktiež vlastníkom stavby so súpisným č. XXXXX nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/XX, mal s prihliadnutím na túto skutočnosť petit formulovať tak, aby bol v súlade citovaným ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené namietal nesúlad petitu žaloby s ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že prvoinštančný súd mal tento nesúlad vziať do úvahy a žalobu mal zamietnuť. 6. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že zriadil viacero obdobných vecných bremien na svojich pozemkoch v prospech tretích subjektov, považoval vo vzťahu k prejednávanej veci za irelevantné. Čo sa týkalo užívania prístupovej cestnej komunikácie na pozemkoch v jeho vlastníctve (ďalej ako „cesta") žalobcom, mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca cestu využíva s jeho súhlasom. Teda aj napriek skutočnosti, že medzi nimi doposiaľ nebola uzatvorená písomná, medzi oboma stranami nepochybne existovala a naďalej existuje konkludentná dohoda (nevýslovná, resp. vzniknutá faktickým správaním oboch strán), ktorá žalobcovi umožňuje (bezplatne) užívať cestu. Túto skutočnosť žalobca v konaní nikdy nepopieral. Dal do pozornosti, že v konaní sa bránil poukazovaním na rozhodnutie NS ČR Rc 4/2007, podľa ktorého vecné bremeno cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca prístup k stavbe na základe obligačného práva. V čase rozhodovania súdu bolo preukázané, že sa uzatvoreniu takejto dohody nikdy nebránil. V zmysle návrhu Dohody o poplatku za servisné služby spojené s prevádzkou prístupovej cestnej komunikácie (ďalej ako „Návrh dohody"), prejavil výslovný súhlas s využívaním cesty za účelom prechodu a prejazdu motorových vozidiel v prospech žalobcu ako užívateľa v rozsahu v akom sa ho žalobca domáhal v žalobnom návrhu. Mal tak za to, že Návrh dohody primeraným spôsobom, za obvyklých podmienok umožňoval žalobcovi vyžívať cestu na prístup k jeho nehnuteľnostiam. Avšak žalobca Návrh dohody odmietal prijať, preto stanovisko súdu prvej inštancie, že Návrh dohody nie je návrhom na uzatvorenie nájomnej zmluvy, považoval za nesprávne. 7. Poukázal na to, že opakovane deklaroval pripravenosť uzavrieť so žalobcom zmluvný vzťah (napr. aj nájomnú zmluvu), ktorým by sa písomne riešil prístup k jeho nehnuteľnostiam, preto logicky nemohol v konaní preukázať existenciu nájomnej zmluvy (resp. akéhokoľvek inej dohody), pričom práve takáto dohoda by podľa odôvodnenia prvoinštančného súdu za istých okolností mohla predstavovať spôsob zaistenia prístupu vlastníka stavby cez priľahlé pozemky a vylúčiť tak nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu ako vlastníka stavby. S poukazom na rozhodnutie NS ČR Rc 4/2007 mal za to, že prvoinštančný súd mal trvať (resp. viesť strany k uzavretiu dohody) na uzatvorení obligačného vzťahu medzi nimi, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený využívať predmetnú prístupovú Cestu, ako trvať na autoritatívnom zriadení vecného bremena, ktoré žalovaného obmedzilo vo väčšej miere ako obligačný vzťah založený napr. nájomnou zmluvou. 8. Žalovaný uviedol, že prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neodôvodnil v čom „vidí" spravodlivosť pomeru medzi výhodou, ktoré poskytlo zriadenie vecného bremena cesty v prospech žalobcu a ujmou, ktorá vznikla zriadením vecného bremena cesty pre neho, keď je zrejmé, že ponúkol zmluvnú dohodu o užívaní cesty, resp. opakovane deklaroval ochotu uzavrieť so žalobcom takúto dohodu (napr. vo forme nájomnej zmluvy). Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým sa zriadilo vecné bremeno tak vytvorilo zjavný a neodôvodnený nepomer medzi výhodou žalobcu a jeho ujmou. 9. Pripomenul, že cesta v jeho vlastníctve sa nachádza v bývalom areáli Bratislavských elektrotechnických závodov, v ktorom sa v súčasnosti nachádza niekoľko desiatok spoločností, pričom všetky tieto spoločnosti využívajú cestu na prístup k svojim nehnuteľnostiam. Pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že jediné obmedzenie ku ktorému došlo z jeho strany, bolo motivované snahou o dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, predchádzaniu prípadným škodám na životoch, zdraví a majetku osôb, ktoré cestu využívajú, ako prístupovou komunikáciou. Zastavenie vozidla na vrátnici, vizuálna kontrola vodiča príp. batožinového priestoru bez ďalšieho nemôže predstavovať dôvod na zriadenie vecného bremena, naviac tretie osoby využívajúce cestu, nemajú „problém" vyššie uvedené pravidlá rešpektovať. V konaní sa nepreukázalo, že by bol žalobcovi kedykoľvek znemožnený prístup k jeho nehnuteľnostiam, prípadne že by dochádzalo k prerušovaniu, obmedzovaniu výrobnej prevádzky žalobcu, zakazovanie vstupu zamestnancov žalobcu, návštev, resp. kohokoľvek iného a podobne. 10. V konaní namietal výšku odplaty za zriadenie vecného bremena stanovenú znaleckým posudkom predloženým žalobcom, pretože ju považoval za stanovenú neprimerane (účelovo) nízko, nakoľko znalecký posudok stanovil odplatu za identické vecné bremeno 12x nižšie ako bola dohodnutá výška odplaty za zriadené vecné bremeno v prospech spol. S., spol. s.r.o.. Hodnota náhrady by mala vychádzať z trhovej ceny, za ktorú by bolo možné zriadiť porovnateľné vecné bremeno na porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Preto na účely stanovenia náhrady za zriadenie vecného bremena sa malo vychádzať primárne z ceny vecného bremena zriadeného v prospech spoločnosti W. (S.), nakoľko išlo o cenu trhovú, týkajúcu sa identickej nehnuteľnosti a dohodnutú vtom istom čase (19.2.2015). Náhrada stanovená v znaleckom posudku, uvedené kritériá nespĺňa. Znalecký posudok nevychádzal z hodnoty vecného bremena cesty, resp. porovnateľnej prístupovej cestnej komunikácie, ale vychádza z porovnania pozemkov určených na skladovanie. Je teda zrejmé, že pri takto stanovenej výške náhrady za zriadenie vecného bremena nemožno vôbec hovoriť o akejkoľvek primeranosti, nakoľko výška náhrady v znaleckom posudku vychádza z úplne iného typu nehnuteľnosti (t.j. skladový priestor namiesto cesty). Vyššie uvedené skutočnosti prvoinštančný súd vôbec nevzal do úvahy, pričom sa s jeho námietkou vôbec nezaoberal a bez ďalšieho sa stotožnil zo znaleckým posudkom a stanovil náhradu za zriadenie vecného bremena podľa znaleckého posudku. 11. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 12. K odvolaniu žalovaného sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.1.2016 vyjadril žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že súd v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a správne vyhodnotil skutkový stav veci a aj správne rozhodol. Od začiatku sa snažil výlučne o zosúladenie právneho stavu a skutkového stavu a jeho jediný cieľ je - aby nemohlo byť zneužívané vzájomné podmienené užívanie vlastných nehnuteľností žiadnou zo zmluvných strán. V prejednávanej veci nemal inú možnosť dostať sa k svojim nehnuteľnostiam (pozemkom aj stavbám) ako cez pozemky žalovaného. Žiadne iné možné riešenie predmetného prístupu tu nie je. Jeho nehnuteľnosti aj žalovaného sa nachádzajú v areáli, ktorý bol kedysi jedným celkom, a to aj s príjazdovými komunikáciami. Čo sa týka finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena, toto bolo určené na základe znaleckého posudku, ktorý žalovaný nenamietal a nežiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Žalovaným uvádzaná výška požadovanej odplaty za zriadenie vecného bremena je neúmerná všeobecnej trhovej hodnoty. Akceptoval však, že riešenie vecného bremena na siete na jeho pozemku voči žalovanému nebolo petitom žaloby, preto akceptuje rozhodnutie súdu, i napriek tomu, že zaťaženie pozemkov rozsudok nerieši. 13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne. 14. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd po nadobudnutí účinnosti C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 15. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 18. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 19. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. 20. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 21. Vzhľadom k námietkam odvolateľa v podanom odvolaní, ktorými namietal, že žalobca nie je nositeľom vecnej legitimácie v konaní, odvolací súd prednostne skúmal či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní. 22. V prejednávanej veci sa žalobca ako vlastník pozemkov domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaného. Súd prvej inštancie na základe skutkového vymedzenia žaloby žalobcom na vec aplikoval ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Občiansky zákonník súdu umožňuje zriadiť vecné bremeno iba v prípade a) neoprávnenej stavby, ak je vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka), b) zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré sa uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka), c) zriadením práva cesty vlastníkovi stavby (§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že vecnú legitimáciu v konaní o zriadenie vecného bremena zriadením práva cesty podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka má výlučne vlastník stavby a len v prospech vlastníka stavby súd môže vecné bremeno zriadením práva cesty zriadiť. Za situácie, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a teda ani nepreukázal ako primárny dôvod zriadenia vecného bremena prístup k stavbe a výslovne a jednoznačne neuviedol, že navrhuje predmetnou žalobou zriadiť vecné bremeno z dôvodu potreby prístupu k stavbe, žalobcovi nesvedčila vecná aktívna legitimácia v konaní. Treba pritom zdôrazniť, že vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv, či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nakoľko ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje zriadiť vecné bremeno spočívajúce v zriadení práva cesty len v prospech vlastníka stavby, bolo dôvodným v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu žalobu zamietnuť. Nakoľko rozhodnutia súdu o zriadení vecného bremena majú vzhľadom na svoju povahu konštitutívny charakter, je možné zriadiť vecné bremeno len na základe výslovného ustanovenie zákona, preto súd tak nemôže zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch, a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom na vyriešenie vzťahov medzi stranami. 23. Nedostatok aktívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd prvej inštancie v tomto smere nebol viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou v § 5 O.s.p.. Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená len na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch, ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Nemožno však z nej vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, či ním uplatňovaný nárok má oporu v hmotnom práve, keďže by tak už nešlo o poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný a ani oprávnený poskytnúť. 24. Vzhľadom na konštatovanie súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorá je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby, nepovažoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa preskúmavaním dôvodnosti ostatných odvolacích námietok odvolateľa, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 25. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s §262 ods. 1, 2 C.s.p. a § 396 ods. 1, 2 C.s.p.. Vychádzajúc z toho, že žalovaný mal úspech v konaní v plnom rozsahu, odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vzhľadom k pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).