Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/151/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314205724 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314205724.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Š. U., B.. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, XXX XX U., zast.: JUDr. Viliam Janáč, advokát, Račianska 53/B, 831 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Y. J., B.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX X., 2/ V. W., B.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX X., obaja zast. Mgr. Peter Voloch, advokát, Hollého 745/34, 905 01 Senica, o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/146/2014 - 271 zo dňa 08.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/146/2014 - 271 zo dňa 08.12.2016 mení tak, že žalobu zamieta. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.000,- eur s 4,07 %-ným úrokom z omeškania ročne od 06.02.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 11.03.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom titulom vrátenia plnenia podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, čo mu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/109/2015-171 zo dňa 04.02.2016 zrušil skoršie rozhodnutie, ktorým bolo žalobe vyhovené, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 2. Z vykonaného dokazovania mal konajúci súd preukázané uzatvorenie Zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti Agentúra LUPO, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 876 425, medzi označenými účastníkmi konania. Spornou zostala skutočnosť, či došlo k úhrade prvej časti kúpnej ceny vo výške 4.000,- eur, a to odovzdaním tejto sumy v hotovosti priamo, po podpise zmluvy v notárskom úrade, nakoľko tvrdenia strán sa v tomto smere rozchádzali. Žalobca tvrdil, že pri podpise zmluvy zaplatil sumu 4.000,- eur v hotovosti priamo do rúk žalovaným v 1. a 2. rade. Voči žalovanému v 1. rade si žalobca uplatnil nárok ako voči dlžníkovi, voči žalovanej 2. rade ako ručiteľovi, keďže X.. V. W. uzatvorila zmluvu ako ručiteľka na strane predávajúceho, kde v čl. 5.7 zmluvy sa zaviazala ručiť kupujúcemu za splnenie akejkoľvek povinnosti predávajúceho v zmysle zmluvy, s čím ako ručiteľ súhlasila a svojím podpisom zmluvu potvrdila. 3. Okresný súd Bratislava III dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúceho odstúpenie od zmluvy a v súlade s výsledkami dokazovania, sú žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako ručiteľka povinní vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré im bolo poskytnuté pred odstúpením od zmluvy. Na vrátenie plnenia boli obidvaja písomne žalobcom vyzvaní, avšak plnenie v stanovenej lehote nevrátili, čím sa dostali do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4,07 % ročne z dlžnej sumy (§ 361 ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.). 4. Po opakovanom vyhodnotení dokazovania mal konajúci súd preukázané uzatvorenie zmluvy medzi účastníkmi konania, jej podpis a overenie podpisu na notárskom úrade dňa 13.12.2013 za účasti žalobcu, žalovaných, svedkov I. W., H. X., N. H. a U. X.. Podľa čl. 2.3.1. zmluvy bol žalobca ako kupujúci povinný zaplatiť prvú časť kúpnej ceny priamo pri podpise zmluvy; zmluva podpísaná bola, toto sporné nebolo. Žalobca tvrdil, že po podpise zmluvy zaplatil sumu 4 000,- eur v hotovosti priamo do rúk žalovaným v 1. a 2. rade. Zaplatenie sumy potvrdzujú svedkovia I. W., H. X. a nepriamo aj U. X., ktorá potvrdila, že bola vyzvaná, aby sa ako svedok zúčastnila odovzdávania peňazí. Súd prvej inštancie skonštatoval, že len ťažko možno predpokladať, že žalobca účelovo a s cieľom pripraviť si alibi do budúcnosti a pre prípadný spor, vyzval notársku asistentku, aby sa zúčastnila odovzdávania, ak nemal v úmysle peniaze skutočne odovzdať. Konajúci súd mal za to, že nemohol dopredu vedieť, že svedkyňa odmietne byť svedkom tejto udalosti. Svedok H. síce uviedol, že odovzdávanie peňazí nevidel, ale zároveň povedal, že sa rozprával s notárskou asistentkou, ktorej podával jednotlivé vyhotovenia zmluvy a nevenoval pozornosť tomu, čo sa deje pri stolíku, kde sedeli ostatní zúčastnení. On s nimi pri stolíku nesedel, ale stál. Tomu, že k zaplateniu prvej časti kúpnej ceny došlo, nasvedčuje aj samotné znenie čl. 2.3.1 zmluvy. Ak by žalobca tieto peniaze neuhradil už pri samotnom podpise zmluvy na prvom stretnutí na notárskom úrade dňa 13.12.2013, bolo by podľa súdu prvej inštancie nelogické, aby sa s ním žalovaní opätovne stretli. Žalobca od počiatku tvrdil, že na notárskom úrade boli stretnutia dve, prvé v piatok 13.12.2013 a druhé v poradí nasledujúci pondelok, na ktorom došlo k podpisovým vzorom a k podpisu zakladateľskej listiny. Práve na tomto druhom stretnutí mal od neho žalovaný v 1. rade požadovať v rozpore so zmluvou, úhradu celej kúpnej ceny, s čím žalobca nesúhlasil, a preto zo stretnutia nahnevaný odišiel. Opätovné stretnutie so žalobcom najprv potvrdila aj žalovaná v 2. rade, potom svoju výpoveď zmenila, keď nevedela odpovedať na otázku súdu, prečo nepožadovala úhradu sumy 4 000,- eur už pri podpise zmluvy na prvom stretnutí. Dve stretnutia potvrdil aj svedok N. H., ktorý uviedol, že na druhom stretnutí po otázke žalovaného v 1. rade, či má žalobca dosť peňazí, tento „vybuchol“ a nahnevaný zo schôdzky odišiel. To, že boli dve stretnutia možno vyvodiť aj z výpovede notárskej asistentky, ktorá si síce nepamätala a nepotvrdila, že boli dve stretnutia, ale vedela, že po podpise zmluvy odchádzali prítomní v pokoji. Keďže v konaní bolo preukázané výpoveďami žalovaných v 1., 2. rade, ako aj svedka H., že z jedného stretnutia odchádzal žalobca nahnevaný je zrejmé, že stretnutia museli byť minimálne dve. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že odovzdanie sumy 4.000,- eur jednoznačne žalobcovi potvrdila jeho priateľka I. W., jej blízky vzťah k žalobcovi pochopiteľne môže ovplyvniť jej vierohodnosť, avšak odovzdanie peňazí potvrdila aj advokátska koncipientka pani X., pričom v súvislosti s jej výpoveďou poukázal Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie 21Cdo 3341/2016; uvedené rozhodnutie sa ale týka diametrálne odlišnej situácie, čo nakoniec uviedol aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí a to situácie, kedy v konaní vypovedal ako svedok advokát zastupujúci v tom istom konaní stranu sporu, to znamená, že uvedený advokát v rámci hodnotenia dôkazov so znalosťou celého obsahu a priebehu dokazovania sa vyjadril k dokazovaniu a ku skutkovej a právnej stránke. V prejednávanej veci však pani X. nezastupovala žalobcu v konaní, vypovedala o skutočnostiach, ktoré vnímala svojimi zmyslami ako svedok a absentuje motív, pre ktorý by sa dopustila klamstva a potvrdila by skutočnosť, ktorá sa nestala. Pochopiteľne žalovaní v 1. a 2. rade odovzdanie peňazí popreli, pán H. odovzdanie peňazí nepotvrdil ani nepoprel, ale uviedol, že sa rozprával s asistentkou notárky, ktorej podával papiere a nevenoval pozornosť tomu, čo sa deje v miestnosti a asistentka notárky U. X. sama potvrdila, že bola žalobcom vyzvaná, aby sa odovzdávania peňazí zúčastnila ako svedok. Vyhodnotením týchto svedeckých výpovedí v spojení s ďalšími dôkazmi, a to predovšetkým s preukázaným konaním dvoch stretnutí na notárskom úrade, pričom je nelogické, aby sa druhé stretnutie v poradí uskutočnilo, ak by už na prvom stretnutí nedošlo k odovzdaniu peňazí, ako aj v spojení s preukázaným dostatkom finančných prostriedkov na účte žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny obchodného podielu, došiel konajúci súd opätovne k záveru, že žalobca žalovaným v 1. a 2. rade prvú časť kúpnej ceny vo výške 4.000,- eur odovzdal na notárskom úrade Y.. R.. Tiež skonštatoval, že žalobca mal ku dňu 16.12.2013 na účte sumu 55.070,- eur, t.j. dostatočný obnos na úhradu druhej a tretej časti kúpnej ceny. 5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja žalovaní. Mali za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Konajúci súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o oboznámenie sa s trestným spisom, z ktorého však nevyplynuli žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že by žalobca mal žalovaným odovzdať v hotovosti požadovanú sumu. Poukázali na to, že právna teória pripúšťa, aby výnimočne nebol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ak v ďalšom konaní na súde prvej inštancie dôjde na základe vykonaného dokazovania k takej zmene skutkového stavu oproti stavu veci, z ktorého vychádzal odvolací súd pri vyslovení svojho právneho názoru, že právny názor odvolacieho súdu už popri novom skutkovom stave nemôže obstáť. V tomto prípade však na základe vykonaného dokazovania nedošlo k takej zmene skutkového stavu veci. Preto mali za to, že bolo na mieste vydať pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej a žalobu zamietnuť. 6. Pokiaľ podľa súdu prvej inštancie absentuje motív, pre ktorý by sa koncipientka advokáta, ktorý pre žalobcu vypracoval predmetnú zmluvu, mohla dopustiť klamstva, uviedli, že v tejto súvislosti je potrebné poukázať na zúfalú situáciu na trhu práce pre absolventov právnických fakúlt a zdôraznil, že závislé postavenie advokáta a jeho koncipienta voči žalobcovi, keď na žalobcovi obaja závisia svojím živobytím, je dôvodom, prečo hodnovernosť jeho výpovede je výrazne oslabená. 7. Čo sa týka argumentácie okresného súdu ohľadom dvoch stretnutí na notárskom úrade uviedli, že prvé stretnutie, kde malo dôjsť k odovzdaniu žalovanej sumy 4.000,- eur, sa uskutočnilo v piatok 13.12.2013 a druhé v poradí, hneď nasledujúci pondelok 16.12.2013, pričom medzi týmito dvoma stretnutiami v podstate uplynul iba jeden víkend. Medzi týmito dvoma stretnutiami tak nebol jediný bežný pracovný deň, počas ktorého by boli v prevádzke banky a žalobca by mohol vložiť na účet žalovaných 4.000,- eur v prípade, že by ju neuhradil na notárskom úrade. Naopak je pravdepodobná predstava, že žalovaní sa ďalšieho stretnutia, hneď v nasledujúci pondelok zúčastnili, aj keď im žalobca dovtedy neuhradil zálohu 4.000,- eur, pretože toto neuhradenie mohlo mať objektívnu príčinu v tom, že počas víkendu neboli v prevádzke banky a žalobca tak nemal ako a kedy uhradiť predmetnú zálohu. Tiež konflikt na druhom stretnutí zapadá do verzie, že na prvom stretnutí nedošlo k odovzdaniu sumy, čo by vysvetľovalo aj absenciu podpísaného dokladu, ktorý možno dôvodne očakávať, pričom však následne počas zvyšku víkendu do druhého stretnutia v pondelok, žalobca žalovaným žiadnu zálohu na ich bankový účet neuhradil, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý sa žalovaný v 1. rade na druhom stretnutí pýtal žalobcu, či má dosť peňazí na odkúpenie škôlky, na čo žalobca vybuchol a nahnevaný z notárskeho úradu odišiel. Dôvodom výbuchu žalobcu na druhom stretnutí tak bola práve skutočnosť, že zálohu žalovaným neuhradil a žalovaní tak začali mať oprávnené pochybnosti o jeho platobnej schopnosti, a práve preto žalovaný v 1. rade kládol žalobcovi preňho také nepríjemné otázky, či má dostatok peňazí na kúpu škôlky. 8. Tiež zdôraznili, že skutočnosť, že žalobca mal dňa 16.12.2013 na účte 55.070 eur, neznamená, že skutočne mal sumu 4.000,- eur k dispozícii už v piatok 13.12.2016, pričom predmetná suma by len tak tak stačila na úhradu kúpnej ceny škôlky a žalobcovi by po jej zaplatení zostalo iba 170,- eur, takže by na kúpu škôlky minul všetky svoje peniaze a nezostalo by mu nič na živobytie. Uviedli aj to, že možno mať dôvodné pochybnosti o tom, kde mal žalobca v piatok 13.12.2013 vziať hotovosť 4.000,- eur pozostávajúcu z ôsmych päťstoeurových bankoviek, keď na jeho účte nie je žiaden záznam o výbere takejto hotovosti. 9. Ďalej skonštatovali, že proti sebe stoja dve tvrdenia dvoch partnerských párov. Pravdivosť tvrdenia preukazuje iba svedectvo advokátskej koncipientky jeho advokáta H. X., ktorej výpoveď nie je dôkazom rozhodujúcim, ale môže byť iba súčasťou dôkazného reťazca, ktorý nenarušuje. Poukázali na to, že svedok N. H. uviedol, že nevidel, či boli nejaké peniaze vyplácané žalovaným. Svedkyňa U. X., asistentka notárky, uviedla, že odovzdávanie peňazí nevidela, celý čas bola v kancelárii, neopustila ju ani na chvíľu. Vzhľadom na veľkosť jej kancelárie je veľmi ťažko uveriteľná a veľmi nepravdepodobná predstava, že by ušlo jej pozornosti, že došlo k hlasnému prepočítavaniu odovzdaných peňazí. Poznamenali, že táto svedkyňa si nevšimla a nepotvrdila odovzdanie peňazí ani potom, ako bola žalobcom vyzvaná, aby sa zúčastnila ako svedok odovzdávania nejakých peňazí, čo odmietla a došlo tak k určitej konfrontácii, keď svedkyňa musela použiť určitý stupeň asertivity a pasívnej agresivity. Tiež je podľa nich v obchodných vzťahoch medzi navzájom cudzími ľuďmi veľmi neobvyklé a krajne nepravdepodobné, že žalobca nemá žiadne písomné potvrdenie. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom získal hotovosť4.000,- eur. 10. Na záver skonštatovali, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený a v dôsledku toho je nepreskúmateľný, keďže v ňom absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia, na základe akých dôkazov a myšlienkových úvah, pri aplikácii ktorých konkrétnych ustanovení akého zákona, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v tomto prípade žalobca preukázal zaplatenie 4.000,- eur v hotovosti žalovaným, ôsmimi 500-eurovými bankovkami na notárskom úrade dňa 13.12.2013, a to bez podpísania príjmového a výdavkového pokladničného dokladu. Súd prvej inštancie sa podľa nich nijako nevysporiadal s ich argumentáciou. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý zastáva názor, že súd prvej inštancie vyvodil správne logické závery. V žiadnom štádiu konania nebolo zmienené, že medzi svedkyňou X. a žalobcom došlo ku konfrontácii. Poukázal na to, že na prvom stretnutí na notárskom úrade došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu, kde svedkyňa X.C. overila podpisy a k uzatvoreniu zmluvy došlo práve preto, že 1. časť kúpnej ceny bola zaplatená. Svedkyňa X. ako očitý svedok potvrdila odovzdanie 4.000 eur v hotovosti a nevystupovala ako právny zástupca žalobcu. Neexistoval žiadny zmluvný vzťah medzi advokátom a žalobcom. Žiadny motív jej krivej výpovede v tomto prípade neexistoval. Za fabuláciu žalovaných považoval tvrdenia, ktorými naznačovali krivú výpoveď svedkyne, ktorá tak mala učiniť pod tlakom udržania si svojho pracovného miesta. Podľa neho tým žalovaní znevažujú celý advokátsky stav. Tiež poukázal na tvrdenie svedka Y.. I., ktorý uviedol, že navrhol, aby strany od obchodu odstúpili, s čím žalovaná v 2. rade nesúhlasila a uviedla, že suma 4.000,- eur prepadne ako sankcia. Toto tvrdenie žiadna zo sporových strán nepoprela ani nenamietla, a preto v zmysle § 151 ods. 1 CSP sa tvrdenie považuje za nesporné. Poukázal aj na svedeckú výpoveď pána H., ktorý potvrdil, že nepočul ako sa ľudia v miestnosti rozprávali, lebo ho to nezaujímalo. Preto považoval za zavádzajúce tvrdenie žalovaných, že nie je možné, aby jeho pozornosti ušlo hlasné prepočítavanie bankoviek. Zdôraznil tiež, že v čase obchodných rokovaní mal dostatočný objem peňažných prostriedkov. Za zhluk domnienok považoval aj tvrdenia žalovaných týkajúce sa dvoch stretnutí na notárskom úrade. Pokiaľ by na prvom stretnutí k odovzdaniu peňažných prostriedkov nedošlo, neexistuje žiaden logický ani racionálny dôvod, aby žalovaní na prvom stretnutí uzavreli so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu. 12. Ďalej podotkol, že žalobcov údajný výbuch nebol reakciou na nedostatok zdrojov na úhradu kúpnej ceny, ale na porušenie uzatvorenej zmluvy o prevode obchodného podielu, kedy na druhom stretnutí žalovaní v rozpore so zmluvou požadovali úhradu 100 % kúpnej ceny ešte pred podaním návrhu na zápis zmien do obchodného registra. Na záver uviedol, že v konaní uniesol dôkazné bremeno a jeho nárok mu bol priznaný po práve a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. 13. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 14. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca ako kupujúci a žalovaný v 1. rade ako predávajúci uzavreli Zmluvu o prevode obchodného podielu, pričom žalovaný v 2. rade prevzal ručenie za záväzky žalovaného v 1. rade. Dňa 13.12.2013 došlo k overovaniu pravosti podpisov predávajúceho a kupujúceho na notárskom úrade Y.. Z. R.K., pričom na tomto stretnutí boli okrem strán sporu prítomní aj priateľka žalobcu, advokátska koncipientka advokáta, ktorý pripravil pre žalobcu Zmluvu o prevode obchodného podielu a zamestnanec realitnej kancelárie, ktorý predával škôlku žalovaných. Podpisy osvedčovala poverená pracovníčka notárky U. X.. Všetky tieto osoby boli v konaní vypočuté ako svedkovia. 15. V konaní bolo sporné, či došlo k odovzdaniu prvej časti kúpnej ceny v sume 4.000,- eur, ktorú žalobca od žalovaných žiadal zaplatiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť odstúpením od zmluvy o prevode obchodného podielu. K odovzdaniu peňazí malo podľa žalobcu dôjsť na notárskom úrade v deň overovania podpisov. Túto skutočnosť popreli obaja žalovaní. V prospech tvrdenia žalobcu vypovedala jeho priateľka I. W. a advokátska koncipientka H. X.. Obe svedkyne potvrdili, že žalobca vyplatil žalovaným v hotovosti 4.000,- eur, ktoré pred nimi nahlas prepočítal. Krajský súd v Bratislave vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č.k. 4Cob/109/2015-171 v súvislosti s výpoveďami týchto svedkýň uviedol, že vierohodnosť svedeckej výpovede ovplyvňuje aj to, aký je pomer svedka k účastníkom konania a ohľadom svedkyne H. X. poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/3341/2006, podľa ktorého ak vypovedá advokát - zástupca účastníka konania v tom istom konaní ako svedok o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnych služieb tomuto účastníkovi konania, je hodnovernosť jeho výpovede už z dôvodu existencie zmluvného vzťahu zastúpenia medzi účastníkom konania a advokátom výrazne oslabená a súd pri hodnotení tohto dôkazu musí k tejto okolnosti prihliadať; spravidla bude taký dôkaz iba súčasťou logického dôkazného reťazca, ktorý nenarušuje, nie je však dôkazom rozhodujúcim. 16. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedené rozhodnutie sa na danú vec nevzťahuje, pretože sa týka situácie, keď v konaní vypovedal ako svedok advokát zastupujúci v tom istom konaní stranu sporu, teda advokát sa v rámci hodnotenia dôkazov so znalosťou celého obsahu a priebehu dokazovania vyjadril k dokazovaniu a ku skutkovej a právnej stránke veci. Odvolací súd súhlasí s tým, že ide o odlišnú situáciu od prejednávanej veci. Nie bez významu je však skutočnosť, že v prospech tvrdenia žalobcu vypovedala advokátska koncipientka pracujúca pre advokáta, ktorý pre žalobcu vypracoval zmluvu, ktorá je predmetom sporu, a teda je v danej veci zainteresovaná a môže byť ovplyvnená obchodným vzťahom jej zamestnávateľa k žalobcovi. Odvolací súd nevníma túto svedeckú výpoveď izolovane a vzhľadom na okolnosti prípadu sa mu javí táto svedecká výpoveď ako výpoveď v záujme argumentácie žalobcu, ktorý bol v rozhodujúcom čase klientom jej zamestnávateľa. Hoci žalobca tvrdil, že neexistoval žiaden zmluvný vzťah medzi advokátom, u ktorého bola svedkyňa X.Č. zamestnaná a ním ako klientom, odvolací súd má za to, že medzi nimi právny vzťah existoval, nakoľko bolo potvrdené, že advokát pre žalobcu pripravil text zmluvy a svedkyňa X. nebola na stretnutí prítomná bezúčelne, neplnila tam žiadnu úradnú funkciu (ako napríklad zamestnankyňa notára) a jednoznačne na stretnutí vystupovala na ochranu záujmov žalobcu. Na podporu uvedeného záveru odvolací súd uvádza nasledovné: 17. V danej veci odvolací súd došiel k záveru, že v zásade v konaní vypovedali dvaja svedkovia, o ktorých dôveryhodnosti nemožno mať vzhľadom na okolnosti pochybnosti, a to pracovníčka notárky osvedčujúca podpisy strán a zamestnanec realitnej kancelárie. Uvedené osoby neboli v žiadnom vzťahu k stranám sporu, z ktorého by mohli ťažiť alebo mať určitý prospech. A práve tieto osoby tvrdenia žalobcu nepotvrdili. Odvolací súd v tejto súvislosti dal za pravdu odvolateľovi, že je veľmi nepravdepodobné, aby v prípade hlasného prepočítania sumy 4.000,- eur v 500- eurových bankovkách, by tieto osoby odovzdávanie peňazí nezaregistrovali aspoň náznakom. Navyše ako bolo v konaní preukázané, pracovníčka notárky bola oslovená žalobcom, aby bola pri odovzdávaní peňazí, a preto mala vedomosť, že by k ich odovzdávaniu malo následne dôjsť, čo by podľa odvolacieho súdu zaregistrovala napriek tomu, že odmietla byť zúčastnená na tomto úkone ako svedok. 18. Odvolaciemu súdu sa javí veľmi nepresvedčivé také konanie žalobcu, ktorý si v čase údajného odovzdávania hotovosti chcel zabezpečiť ako dôkaz o jej odovzdaní prítomnosť pracovníčky notárky namiesto toho, aby dal žalovaným podpísať jednoduchý doklad potvrdzujúci prevzatie peňazí, navyše potom, čo sa pani X. odmietla uvedeného zúčastniť ako svedok. Pritom takýto dokument mohli účastníci spísať aj priamo na notárskom úrade bez vopred predtlačeného textu, pretože ide o jednoduchý úkon, ktorý len potvrdzuje odovzdanie a prevzatie peňažnej čiastky. Navyše pri overovaní podpisov bola prítomná advokátska koncipientka pracujúca pre advokáta, ktorý bol nepochybne so žalobcom v právnom vzťahu, keď preňho vypracoval text Zmluvy o prevode obchodného podielu, a teda táto musela disponovať praktickými skúsenosťami a odbornými vedomosťami v oblasti obchodných vzťahov, keď je bežné a v prevažnej väčšine prípadov nevyhnutné, dať si podpísať odovzdanie vysokej peňažnej čiastky tretej osobe. Podľa odvolacieho súdu je nelogické, aby si žalobca odovzdanie peňazí nedal potvrdiť písomným dokladom, keď išlo o obchodný vzťah s cudzími osobami a nešlo o malý finančný obnos. 19. Odvolací súd nespochybňuje, že ako dôkaz môžu slúžiť aj výpovede svedkov a nie vždy je potrebný priamy listinný dôkaz, za danej dôkaznej situácie však bol takýto doklad viac než žiaduci, keďže dôveryhodnosť svedkov potvrdzujúcich tvrdenia žalobcu je prinajmenšom znížená, a to aj s prihliadnutím na to, že ďalší svedkovia prítomní v miestnosti uvedené skutkové tvrdenia nepotvrdili. Odvolací súd považuje za veľmi nepravdepodobné, aby advokát, ktorý pre žalobcu pripravuje Zmluvu o prevode obchodného podielu, pričom svoju odbornú pomoc mu zabezpečil prostredníctvom advokátskej koncipientky aj pri overovaní podpisov na notárskom úrade, kde malo dôjsť k spornej udalosti, by pre svojho klienta zároveň nezabezpečil, resp. ho nepoučil o potrebe zabezpečenia podpisu žalovaných, oproti odovzdaniu časti kúpnej ceny. 20. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca nemohol dopredu vedieť, že svedkyňa X. odmietne byť svedkom odovzdania peňazí a len ťažko možno predpokladať, že ju žalobca účelovo vyzval, aby sa tejto udalosti zúčastnila ako svedok, odvolací súd uvádza, že uvedené môže potvrdzovať úmysel žalobcu peniaze v uvedenom okamihu odovzdať, avšak nedokazuje okolnosti, ktoré sa mali stať následne. Nemožno dotvárať skutkové okolnosti v tom zmysle, že ak by poverená pracovníčka pristúpila na výzvu žalobcu, tento by peniaze určite žalovaným odovzdal. Takáto konštrukcia je založená len na domnienkach, ktoré nemajú relevantnú výpovednú hodnotu. Rovnako by bolo možné tvrdiť aj to, že žalobca by nakoniec peniaze neodovzdal, alebo by nastali iné okolnosti, ktoré by odovzdanie peňazí vylúčili. 21. Odvolací súd tiež nesúhlasí so záverom konajúceho súdu, že je nelogické, aby sa žalovaní so žalobcom stretli opätovne, ak by na prvom stretnutí nedošlo k odovzdaniu peňazí. Odvolací súd má naopak za to, že práve v dôsledku neukončenia obchodného vzťahu so žalobcom, keď žalovaní mali skutočný záujem škôlku predať, čo je potvrdené aj tým, že nakoniec k jej predaju došlo inej osobe, je vysoko pravdepodobná snaha naplniť účel zmluvy zo strany žalovaných tým, že na opätovnom stretnutí budú požadovať splnenie dohodnutých podmienok. Následnosť stretnutí v tak krátkom časovom horizonte (piatok a nasledujúci pondelok) nemá takú výpovednú hodnotu, akú jej prisúdil súd prvej inštancie. Odvolací súd považuje za vysoko nepravdepodobné, že v priebehu obchodu, ktorý nebol zavŕšený, ale už je v štádiu overenia podpisov na zmluve a zmluvné strany očakávajú ďalšie vzájomné plnenia, by náhle prerušili rokovania a ďalej sa nekontaktovali, nestretli. 22. Odvolací súd tiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že k podpisu zmluvy by nedošlo, ak by neboli odovzdané peňažné prostriedky. Ako uviedla aj svedkyňa W. na pojednávaní dňa 27.10.2014, ako prvý krok pri obchodnom rokovaní na notárskom úrade bolo podpisovanie zmluvy a až následne malo dôjsť k osloveniu poverenej pracovníčky, aby dosvedčila odovzdanie peňazí. Je teda logické, že potom, čo bola zmluva podpísaná, žalovaní mali záujem, aby došlo k úhrade prvej časti kúpnej ceny a ak k tomu nedošlo na prvom stretnutí, očakávali splnenie povinnosti na stretnutí nasledujúcom. 23. O odovzdaní peňazí žalovaným tiež nesvedčí skutočnosť, že žalobca mal ku dňu 16.12.2013 na účte sumu 55.070,- eur, t.j. obnos na úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny. Táto okolnosť nepreukazuje úmysel žalobcu použiť tieto prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny za prevádzaný obchodný podiel. Odvolací súd však nepovažuje túto okolnosť za rozhodujúcu pri hodnotení skutkového stavu veci, pretože rozhodujúce je preukázanie okamihu odovzdania hotovosti v sume 4.000,- eur, čo vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd preukázané nemal. 24. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že pán Y.. I. vypovedal, že žalovaná v 2. rade uviedla, že suma 4.000,- eur prepadne ako sankcia, pričom žalovaní túto skutočnosť nepopreli ani nenamietli, a teda považoval za nesporné, že žalovaná suma bola zaplatená, odvolací súd uvádza, že žalovaní počas celého konania namietali, že suma zaplatená nebola, a preto popieranie ďalších tvrdení, ktoré mali uvedenú okolnosť konkretizovať, sa nevyžadovalo a táto otázka jednoznačne ostala medzi stranami sporná. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 26. Keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ktorý však nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnemu záveru, odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie. Vo veci rozhodol preto bez nariadenia odvolacieho pojednávania so záverom, že žalobca nedostatočne preukázal skutkový stav, od ktorého odvodzoval svoj právny názor. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešní žalovaní majú právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).