Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216966 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314216966.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: INTERPHARM Slovakia, a.s., Uzbecká 18/A, 821 06 Bratislava, IČO: 35 789 841, zastúpený: PATENT IURIST s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467 proti žalovanému 1/: Perfect Servis STWENTYEIGHT s.r.o., Jegorovova 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 490 876 a žalovanému 2/: Q. E., podnikajúci pod obchodným menom Q. E. NOVA CONCEPTS, Bárdošova 9, 831 01 Bratislava, IČO: 32 136 013, obaja žalovaní zastúpení advokátom JUDr. Peter Milec, Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 285 076, o náhradu škody a o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb 131/2014-278 zo dňa 20.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb 131/2014-278 zo dňa 20.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 25Cb 131/2014-278 zo dňa 20.10.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava III zamietol návrh žalobcu na náhradu škody voči žalovaným a priznal žalovaným náhradu trov prvinštančného konania v plnej výške. 2. Žalobca sa návrhom zo dňa 16.07.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/, spoločne a nerozdielne na náhradu škody v sume 40.000,- EUR, na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- EUR a uplatnil si náhradu trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobný návrh dôvodil tým, že je spoločnosťou, ktorá podniká od r. 2000 v oblasti predaja lekárenského materiálu, liekov a farmaceutických surovín a liečiv. Je ekonomicky prosperujúci, vykazuje zisk a plní si záväzky voči obchodným partnerom a veriteľom. Napriek týmto skutočnostiam, žalovaný 1/ podal dňa 07.06.2013 na OS Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu na žalobcu, na základe čoho bolo začaté konkurzné konanie Uznesením č.k. 4K/34/2013-34 zo dňa 02.08.2013, v súvislosti s ktorým nastúpili zákonné účinky začatia konkurzného konania voči žalobcovi, ktoré mali nepriaznivý účinok na jeho podnikanie. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol od počiatku nedôvodný, žalobca nebol a nie je predlžený ani platobne neschopný a žalovaný 1/ nemal aktívnu legitimáciu danú hmotným právom na iniciovanie tohto konkurzného konania. Žalobca sa voči začatiu konkurzného konania bránil, v dôsledku čoho OS Bratislava I Uznesením č.k. 4K 34/2013 -346 z 10.10.2013 zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu. Na odvolanie navrhovateľa konkurzu, potvrdzujúcim uznesením č.k. 4CoKr/51/2013 zo dňa 14.05.2014 Krajský súd v Bratislave konkurz zamietol. Žalobca ďalej dôvodil, že preukázal svoju ekonomickú schopnosť plniť záväzky a pohľadávky, ktorými navrhovateľ konkurz dôvodil, boli sporné a neexistoval právny predpoklad daný v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako „ZKR“). Návrh na konkurz bol podľa jeho názoru protiprávny a v jeho dôsledku vznikla žalobcovi škoda a nemajetková ujma. Počas konkurzného konania žalobca znášal obmedzenia a reštrikcie zo strany obchodných partnerov, ktorí reagovali na tieto skutočnosti so zvýšenou obozretnosťou, požadovaním preddavkov na platenie faktúr (štandardne dojednané so splatnosťou 45-90 dní) a požadovaním rôznych vysvetlení. Žalobca bol nútený venovať nad rámec obvyklosti úsilie a čas a náklady, na preukázanie svojej vierohodnosti a ekonomickej schopnosti. Na úkor obchodných aktivít a vytvárania zisku tak venoval takmer rok, do zamietnutia konkurzu, činnosť smerujúcu k odstráneniu nepriaznivých dôsledkov konkurzu. Žalobca ďalej uviedol, že medzi ním a žalovaným 2/ prebiehala obchodná spolupráca, ktorá bola skutkovým základom konkurzu. Žalovaný 1/ nadobudol ako postupník určité pohľadávky od postupcu, žalovaného 2/, ktorými dôvodil konkurz. Pohľadávky pôvodne medzi žalobcom a žalovaným 2/ však boli sporné, na čo poukázal úspešne žalobca v konkurze. Žalobca a žalovaný 2/ dňa 18.06.2001 uzatvorili Zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorej obsahom bolo dodávanie produktov zn. Jamieson od žalovaného 2/ žalobcovi. Išlo o synalagmatický záväzok, žalovaný 2/ dodával za odplatu produkty zn. Jamieson a zároveň platil za propagáciu týchto produktov žalobcovi. Žalovaný 2/ listom č. Nc 1/2010 zo dňa 25.08.2010 odstúpil od uvedenej zmluvy. Žalobca k ukončeniu spolupráce uviedol, že žalovaný 2/ dodával produkty zn. Jamieson prostredníctvom subdodávateľa, nie od výrobcu. Vzhľadom k tomu že výrobca prestal spolupracovať so subdodávateľom, žalovaný 2/ prestal dodávať tieto produkty. Žalobca uzatvoril priamo s výrobcom zmluvu a stal sa výhradným dovozcom, čo bolo dôvodom pre uvedené spory. Ku dňu odstúpenia od zmluvy mal žalobca záväzky voči žalovanému v 2/ v sume 240.041,26 EUR, zároveň však žalobca evidoval vo svojom účtovníctve z rovnakej zmluvy voči žalovanému v 2/ pohľadávky spolu v sume 113.025,79 EUR. Okrem toho žalobca v auguste 2010 vyplatil žalovanému 2/ celkom 17 platieb po 350,- EUR, spolu teda 59.500,- EUR. Žalovaný 2/ doručil žalobcovi 3 príjmové pokladničné doklady v celkovej výške 59.500,- EUR. Vzhľadom k vzájomným záväzkom, žalobca vykonal zápočty pohľadávok, teda mal za to, že v sume kde sa kryli, pohľadávky zanikli. Celkovo vykonal zápočet v sume 232.025,79 EUR a dňa 08.12.2010 uhradil zostatok faktúry č. 10069 vo výške 40,- EUR a zostatok faktúry č. 10086 vo výške 6.989,74 EUR. Žalobca tak uhradil všetky svoje splatné záväzky voči žalovanému 2/. Žalovaný 2/ postúpil na žalovaného 1/ niektoré pohľadávky, ktoré mal voči žalobcovi a to napriek skutočnosti, že tieto boli obsahom zápočtov a zanikli. Predmetom postúpenia na žalovaného 1/ boli pohľadávky z faktúr č. 10067, 10070, 10085. Postúpením od žalovaného 2/ mal žalovaný 1/ nadobudnúť sumu 42.663,18 EUR ako 14.338,74 EUR (10067), 11.482,96 EUR (10070) a 16.841,48 EUR (10085). O tomto postúpení informoval žalovaný 1/ listom žalobcu z 24.05.2013, doručeným 28.05.2013 a vyzval ho na zaplatenie v lehote 5 dní od doručenia. Vzhľadom k tomu, že postúpené pohľadávky už skôr zanikli zápočtom, na výzvy postupníkov, žalobca sumy neuhradil, nakoľko už boli tieto záväzky vysporiadané. Následne prišlo k tej skutočnosti, že si žalovaný 1/ uplatňoval pohľadávky v konaní 42Cb/37/2011 na OS BA II, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Následne žalovaný 1/ podal návrh na vyhlásenie konkurzu argumentujúc postúpenými pohľadávkami, ktoré však zanikli zápočtom, boli sporné a žalobca v rámci konkurzného konania túto procesnú obranu účinne využil. Konkurzný súd uznal, že návrh na konkurz dôvodený spornými pohľadávkami, nie je opodstatnený. Žalovaný 1/ poukazoval aj na pohľadávky žalovaného 2/ a ďalšieho veriteľa, spol. Credit Genero s.r.o. Aj tieto ostatné však boli zanikli zápočtom. Pohľadávky neboli uhradené pre ich spornosť nie pre platobnú neschopnosť žalobcu. V období 26. - 28.05.2014 bol doručený obchodným partnerom žalobcu e-mail, z adresy [email protected]. Žalovaný 1/ podnikal do zmeny obchodného mena na súčasné, pod obchodným menom REDIGO, s.r.o. Emailom bolo oznámené, že voči žalobcovi bolo začaté konkurzné konanie a následky s tým spojené. Email bol doručený v čase, kedy už bolo Krajským súdom v Bratislave zo dňa 14.05.2014 potvrdené zamietnutie konkurzu. Porušenie povinnosti podľa žalobcu spočívalo v tom, že bol žalovaným 1/ iniciovaný neoprávnene konkurz, na základe pohľadávok, o ktorých spornosti musel mať žalobca vedomosť. Ďalším porušením bolo cielené poškodenie dobrého mena a povesti žalobcu, keď odosielateľ emailu, vedome uviedol neobjektívne informácie o konkurze, ktorý už bol v danom čase zastavený. Nárok na náhradu škody žalobca dôvodil podľa § 415 Občianskeho zákonníka, teda porušením prevenčnej povinnosti, postupovať s náležitou obozretnosťou, aby nemali jeho úkony za následok vznik škody. Prevenčnú povinnosť ukladá aj ZKR v § 11 ods. 3, ktorý aktívnu legitimáciu veriteľského návrhu podmieňuje predpokladom platobnej neschopnosti. Predpoklad platobnej neschopnosti nie je daný, ak má žalobca vedomosť o rozporovaní zo strany dlžníka a nie je daný, ak sa jedná o pohľadávky pôvodne pochádzajúce od 1 subjektu, následne účelovo prerozdelené. Žalobca oprávnenosť pohľadávok žalovaného 1/ popieral listom zo dňa 07.06.2013, ktorým oznámil ich zánik zápočtom. Žalobca poukázal na personálnu prepojenosť žalovaných. Konateľ a jediný spoločník žalovaného 1/, Š. I. je bratom Q. I., zamestnanca u žalovaného 2/. Je zrejmé, že na iniciovaní konkurzu sa podieľali obaja žalovaní, majúci vedomosť o spornosti pohľadávok. Návrh na konkurz bol šikanózny s vedomím nepriaznivých následkov pre žalobcu, ktorý nebol v úpadku. Výšku pohľadávky definoval žalobca ako náhradu škody 40.000,- EUR, ktorá pozostáva z ušlého zisku vo výške 30.000,- EUR a nákladov v sume 10.000,- EUR. V čase začatia konkurzného konania, v porovnaní s augustom 2012 mal žalobca stratu na tržbách vo výške 49.903,- EUR, z ktorej si uplatňuje sumu 25.000,- EUR a v mesiaci máj 2014, kedy bol doručený zmluvným partnerom e-mail, zaznamenal žalobca pokles 11.577,- EUR, z ktorej si uplatnil čiastku 5.000,- EUR. Čiastka 10.000,- EUR sú náklady za prácu 4 zamestnancov žalobcu za mesiace august 2013 v sume 5.640,13 EUR a máj 2014 v sume 5.541,05 EUR. Z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania a e-mailu, boli zamestnanci nútení konsolidovať vzťahy s obchodnými partnermi a suma 10.000,- EUR je cena ich práce. Náhradu nemajetkovej ujmy 15.000,- EUR definoval žalobca ako za následok za ujmu na dobrom mene a povesti žalobcu. Žalobca svoj návrh preukazoval listinnými dôkazmi. Výpisy z obchodného registra, vyjadrenie k návrhu na konkurz 4K34/2013, zápočet I. až V., odstúpenie od Zmluvy, Zmluva o obchodnej spolupráci, Uznesenie 4K/34/2013-346 OS BA 1, Uznesenie KS BA 4CoKR/51/2013, faktúra 10085 na sumu 16.841,48 EUR, fa 10070 na sumu 11.482,96 EUR, fa 10067 na sumu 14.338,74 EUR - všetky vstavené žalovaným 2 na ťarchu žalobcu. Žalobca doložil k návrhu oznámenie o postúpení pohľadávok, Výzvu na zaplatenie postúpených pohľadávok, ftk. emailovej komunikácie z 10/2013 medzi žalobcom a obchodnými partnermi. Žalobca predložil ftk. stránky z hospodárskych novín z 18.-20.03. (rok neuvedený), v ktorom v časti inzercie sa nachádza výzva na vyhľadanie veriteľov žalobcu a kontakt na advokáta X.. V.. Žalobca predložil tabuľku porovnávajúcu zisk v lekárňach za r. 2012-2014, pričom z týchto údajov vyvodzuje pokles zisku v 05/2014 v sume 11.886,- EUR a v mesiaci 08/2014 76.284,- EUR. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý nárok neuznal. Ani jedno zo skutkových tvrdení škodových udalostí neuznal ako svojou osobou zapríčinené. Žalovaný 2/ odmietol žalobcom tvrdenú zodpovednosť na podieľaní sa na iniciovaní konkurzného konania tým, že postúpil svoje pohľadávky na žalovaného 1/ s cieľom naplniť pluralitu veriteľov. Uviedol, že postúpenie pohľadávky je realizácia práva, ktoré zaručuje Občiansky zákonník a zároveň podľa § 528 ods. 2 OZ ukladá postupcovi povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady k pohľadávke, ktorá sa postupuje, z daného dôvodu poskytol žalovaný 2/ žalovanému 1/ listinu výzvu na prijatie účinných opatrení, ktorá bola žalobcovi zasielaná a obsahuje údaje o pohľadávkach a výzvu na ich zaplatenie. K emailu sa žalovaný 2/ nevyjadril a žalobca ho ani s touto komunikáciou nespájal. Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca neuviedol žiaden protiprávny úkon, resp. porušenie právnej povinnosti spadajúcej pod tvrdené porušenie prevenčnej povinnosti v § 415 OZ, ktorý by vykonal žalovaný 2/ a ktorý je základným predpokladom náhrady škody. Výšku škody ako ďalší predpoklad pre náhradu považoval žalovaný 2/ za nepreukázanú, ako aj za nepreukázaný súvis emailov a konkurzného konania, ktoré mali poškodiť dobré meno, s vyčíslením nemajetkovej ujmy na sumu 15.000,- EUR. Žalovaný 2/ poprel svoju pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko neinicioval konkurzné konanie, nezaslal údajný poškodzujúci email a nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ktorá mala byť údajne porušená. Údajné vzájomné záväzky považuje za vykonštruované a zápočet je neoprávnený a účelový. Žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. 4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného 2/ súdu doložil ftk. emailov z adresy [email protected]. Poukázal na účelovosť konkurzného konania tým, že potom ako bolo konkurzné konanie zastavené, spätne došlo k odstúpeniu pohľadávky na žalovaného 2/. Postup oboch žalovaných nesmeroval k vymoženiu pohľadávok, ale k poškodeniu žalobcu. Personálna prepojenosť a spoločné právne zastúpenie, preukazuje koordinovanosť. Žalobca poukázal na § 19 ods. 1 písm. c) ZKR. Predpokladom úspešného a oprávneného návrhu na konkurz je preukázanie dôvodného predpokladu o dlžníkovej platobnej neschopnosti. Platobná neschopnosť musí byť objektívna, t.j. nemá finančné prostriedky na uhradenie záväzkov. Situácia u žalobcu bola taká, že pohľadávku pre jej spornosť odmietal uhradiť, sporná pohľadávka platobnú neschopnosť nepreukazuje. Účinky začatia konkurzného konania sú všeobecne známe zo ZKR, veriteľ musí postupovať obozretne, aby jeho návrh nespôsobil ekonomicky zdravej spoločnosti obmedzenia. 5. Žalovaný 1/ namietol miestnu príslušnosť súdu podľa § 105 ods. 1 O.s.p., keďže má sídlo v Banskej Bystrici. Nárok žalobcu neuznal. Obe skutkové okolnosti, ktoré mali byť porušením prevenčnej povinnosti v § 415OZ, žalovaný 1/ poprel. Žalovaný 1/ poprel autorstvo e-mailu, čo preukázalo aj zastavené trestné konanie iniciované žalobcom. Obsah emailu nebol spôsobilý privodiť ujmu, pretože obsahuje len objektívne a pravdivé informácie. Tvrdenie žalobcu, že len žalovaný 1/ ako účastník konkurzného konania mal dostupné informácie o obchodných partneroch, je ničím nepreukázané tvrdenie. Email bol zaslaný v dobe, kedy ešte nemal vedomosť o potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, predmetné uznesenie mu bolo doručené až dňa 03.06.2014. Žalovaný 1/ po neúspešnom domáhaní sa zaplatenia platne postúpených pohľadávok, podanie návrhu vyhodnotil ako efektívny spôsob vymoženia svojich nárokov. Skutočnosť že súd v konkurze tieto pohľadávky vyhodnotil ako sporné bola spôsobená tým, že žalobca argumentoval podaním návrhu na OS Bratislava III, v ktorom sa domáhal určenia platnosti zápočtu a preto konkurzný súd tieto pohľadávky hodnotil ako sporné. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 22Cb 90/2013-22 zo dňa 14.11.2013 žalobu na určenie platnosti zápočtu v celom rozsahu zamietol. Zápočet tak bol súdom vyhodnotený ako neplatný a preto vníma žalovaný 1/ konkurzné konanie ako realizáciu svojho práva. Žalobca pokles ziskov nepreukázal v príčinnej súvislosti s konkurzným konaním. Vyčíslenie nákladov na prácu zamestnancov, je nepreukázané. 6. Na základe vykonaného dokazovania, súd ustálil skutkový stav veci, ktorého výsledkom bolo nepreukázanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ prebiehala obchodná spolupráca, ani nebolo sporné, ukončenie tejto spolupráce zo strany žalovaného 2/. Konajúci súd sa oboznámil s návrhom na konkurz, podaným dňa 07.06.2013 žalovaným 1/. Súd sa oboznámil s tým, že návrh na konkurz bol uznesením OS BA I č.k. 4K 34/2013-346 zo dňa 10.10.2013, zamietnutý, čo potvrdil aj odvolací súd v uznesení č.k. 4CoKr 51/2013 zo dňa 14.05.2014. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia súd prvej inštancie pohľadávky navrhovateľa považoval za sporné a z toho dôvodu bol konkurz zamietnutý. Súd mal za preukázané, že emailom zo dňa 28.05.2014 z adresy [email protected] boli obchodní partneri žalobcu informovaní o prebiehajúcom konkurznom konaní. Konštatoval, že spojenie žalovaného 2/ s návrhom na konkurz, alebo s podieľaním sa na jeho iniciovaní, nebolo nijako preukázané. Návrh na konkurz bol podaný advokátom, ktorý zastupoval oboch žalovaných. Z vyjadrenia žalovaného 1/ a svedka Q. I. mal súd za preukázané, že návrh na konkurz iniciovala práve advokátska kancelária. Pokiaľ teda ide o nárok voči žalovanému 2/ z dôvodu podania návrhu na konkurz, jeho iniciatíva sa nepreukázala. Pri žalovanom 1/, ktorý návrh podal, prvoinštančný súd tento krok hodnotil, ako ním uplatnené právo vymáhať pohľadávku. Zákonnosť postupu mal súd teda osvedčenú tým, že okresný súd konkurzné konanie aj začal, nakoľko boli splnené všetky formálne náležitosti veriteľského návrhu. Uplatnenie práva veriteľa podať návrh na konkurz teda súd nehodnotil ako porušenie právnej povinnosti, ktorú tvrdil žalobca, teda predchádzanie škodám v § 415 OZ, preto nebol naplnený predpoklad pre náhradu škody. Súd prvej inštancie ďalej hodnotil aj ďalšiu škodovú udalosť a to email z 28.05.2014. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, kto je autorom predmetného emailu. Zároveň bolo aj preukázané, že v čase jeho odoslania, žalovaný 1/ nemal vykázané doručenie uznesenia o zamietnutí návrhu na konkurz. Čo do obsahu hodnotil súd, že obsah bol v danom čase pravdivý, neuvádzal žiadne nesprávne informácie a len poukazoval na zákonné dôsledky konkurzného konania a teda nebol spôsobilý poškodiť dobré meno, či povesť žalobcu. Autorstvo žalovaného 1/ k emailu nepotvrdilo ani trestné konania a u žalovaného 2/ ani tvrdené nebolo. Ani u jedného zo žalovaných teda nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti. Súd nemal za preukázanú ani výšku uplatňovanej škody a satisfakcie nemajetkovej ujmy. Súd mal za nepravdepodobné, že by zverejnenie informácie o začatí konkurzu v posledných dňoch mesiaca 08/2013 malo taký dopad na celo mesačnú tržbu, ako aj konštatoval to isté o emaile z konca mája 2014. Bolo teda nereálne, že by za taký krátky čas, klesli tržby tak dramaticky, ako to tvrdil žalobca. Porovnaním s ostatnými mesiacmi, tržby kolísali a nepreukázalo sa, že by boli v určitej konštantnej hladine, ktorá by bola vyslovene narušená len v obdobiach škodových udalostí. Čo sa týka ceny práce, súd mal za to, že žalobca údaje v tabuľke nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi preukazujúcimi cenu práce. Náklady za máj 2014, mal súd za nedôveryhodné. Žalobca uviedol, že zamestnanci mali práci venovať od 40 do 70. Email bol zaslaný 28.05.2014, teda koncom mesiaca a počet hodín javí za máj (3 dni do jeho konca) nadhodnotený. Ušlý zisk rovnako nebol preukázaný, nakoľko nebolo preukázané aký predpokladaný a reálne očakávaný zisk mohol byť dosiahnutý. Prvoinštančný súd neuznal ani porušenie zodpovednosti, ani príčinnú súvislosť a z uvedeného dôvodu sa nezaoberal ďalej sumou uplatňovanou ako nemajetkovú ujmu, pričom len vyargumentoval, že emailom, ani konkurzným konaním nebola povesť ani dobré meno žalobcu porušená. I keď časovo môže určitý jav nasledovať po udalosti, teda existuje časová postupnosť, ale dané nepreukazuje že jeden jav bol príčinou výsledku. K námietke miestnej príslušnosti uviedol, že v čase podania návrhu platil § 11 ods. 2 O.s.p., teda miestne príslušných bolo viacero súdov a žalobca mohol podať žalobu na ktoromkoľvek a správne podal žalobu podľa miesta sídla jedného zo žalovaných. Súd priznal trovy žalovaným v súlade s § 255 a nasl. CSP, ktorí boli v spore úspešní na 100%. 7. Voči rozsudku v celom rozsahu podal žalobca odvolanie v plnom z dôvodov, podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP. Namietal nesprávny názor na iniciovanie konkurzného konania, keď súd konštatoval, že išlo o zákonný postup a snahu o efektívne vymáhanie nárokov. Pri začatí konkurzného konania sa skúma len to, či má návrh veriteľa povinné náležitosti podľa § 12 ZKR a neskúma sa oprávnenie podať návrh na konkurz v zmysle § 11 ods. 3 ZKR. Oprávnenosť je predmetom posudzovania až v štádiu po začatí konkurzného konania. Konštatovanie o oprávnenosti návrhu, ktoré si osvojil súd z toho, že konkurzné konanie bolo začaté, bez ohľadu na jeho následné zamietnutie, nie je správne. Žalobca poukazujúc na uznesenie NS SR 4Obo49/2000 a na ust. §19 ZKR definoval, že porušenie právnej povinnosti žalovaného 1/ postupovať pri podaní návrhu na konkurz obozretne a predchádzať škodám, spočíva v tom, že nehľadel na jemu známu skutočnosť, že pohľadávky boli spornými. Žalobca preukázal spornosť pohľadávok, ktoré nesvedčia o platobnej neschopnosti, zároveň však preukazujú, že návrh na konkurz bol šikanóznym výkonom práva. Tunajší konajúci súd nevzal do úvahy konečné rozhodnutie konkurzného súdu o neoprávnenom návrhu na konkurz a mal byť týmto názorom viazaný. Konkurz nesmeroval k vymoženiu pohľadávok navrhovateľa konkurzu, ale k poškodeniu žalobcu, čo preukazuje aj skutočnosť, že po zamietnutí návrhu, prišlo k spätnému prevodu postúpených pohľadávok. Pokiaľ ide o preukázanie IP adresy, z ktorej bol email odoslaný, žalobca nemá technické možnosti, toto skúmanie zabezpečiť, preto podal trestné oznámenie, avšak polícia toto skúmanie nenariadia. Žalobca namietal, že súd nevyhodnotil ním predložené dôkazy a to výstupy z účtovníctva, ktoré preukazujú pokles zisku a mzdové listy zamestnancov, pričom bol výpočet ceny ich práce vykonaný s ohľadom na hrubú mzdu, odvody a počet odhadovaných odpracovaných hodín. Žalobca požadoval napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť pôvodnému návrhu a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili obaja žalovaní. Žalovaný 1/ zopakoval popretie autorstva emailu, ktoré nebola v konaní preukázané a zároveň obsah emailu nie je spôsobilý poškodiť žalobcu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť tvrdenej škody a predmetného emailu. Kvantifikácia ujmy v súvislosti s emailom a potrebou zvýšenej snahy zamestnancov v komunikácii je neurčitá. Žalobca dedukoval autorstvo žalovaného 1/ len domnienkami, napríklad že zoznam recipientov bol totožný s obchodnými partnermi uvedenými žalobcom v konkurznom konaní, pričom o autorstve neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, len nič nepreukazujúce úvahy. Predpokladom zodpovednosti veriteľa, za náhradu škody, ktorá je spôsobená neoprávneným návrhom na konkurz, je podľa § 11 ods. 4 ZKR, osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka a z tohto dôvodu zastavenie konkurzného konania. K zastaveniu konania však prišlo z dôvodu, že pohľadávky boli sporné, čo žalobca argumentoval podaním žaloby na určenie platnosti zápočtu, č.k. 22Cb/90/2013. Súd konanie zastavil, ale nekonštatoval že by žalobca bol preukázal platobnú schopnosť, čo ani nebolo predmetom skúmania. Žaloba na platnosť zápočtu, bola právoplatne zamietnutá rozsudkom OS BA III č.k. 22Cb/90/2013-122, potvrdené KS BA v č.k. 8Cob/55/2014-180. Pokles ziskov, ktoré tvrdil žalobca len predložením ním produkovaných tabuliek, je nepreukazný materiál, ktorý sa nedá považovať za oficiálny účtovný údaj. Žalovaný 1/ poukázal na odlišnosť týchto čísiel od oficiálnych údajov o výške ziskov z výkazu ziskov a strát k 31/12/2012 až 31/12/2014, ktoré sú relevantným ekonomickým ukazovateľom (údaje z finstat.sk a registeruz.sk). Žalobca vôbec nepreukázal, že zamestnanci, skutočne strávili tvrdené penzum času, na účely odstránenia tvrdených škôd. Žalobca vôbec nedefinoval ako bolo dobrému menu a povesti ublížené, nepreukázal túto nemajetkovú ujmu, ani výšku uplatňovanej satisfakcie. Žalovaný 2/ v reakcii na odvolanie uviedol, že žalobcom namietaný odvolací dôvod v nevykonaní navrhovaných dôkazov, nemá relevanciu, nakoľko žalobca nedefinoval, ktorý konkrétny dôkaz navrhol a súd ho nevykonal. Predložené dôkazy spočívali v žalobcom produkovaných tabuľkách, ktorých hodnovernosť sa nedá overiť. Žalobca nepreukázal žiadnu spojitosť žalovaného 2/ s emailom, ani s iniciovaním konkurzného konania, ktoré by odôvodnilo solidárnu zodpovednosť na náhradu škody. Žalobca nepreukázal protiprávne konanie žalovaného 2/, nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody a ani nemajetkovej ujmy. Obaja žalovaní požadovali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. 9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu mal za to, že konkurz je riešenie ultima ratio a neslúži a ani nevedie k efektívnemu vymoženiu nároku veriteľa. Cieľom bezodplatného postúpenia bolo výhradne získanie plurality veriteľov, čo je formálna náležitosť konkurzu. Poukázal na rozhodnutie NS ČR 31Cdo 130/2000, podľa ktorého v prípade preukázania, že k postúpeniu prišlo výhradne z dôvodu možnosti podania návrhu na konkurz, je možné že tento postup by viedol k zamietnutiu návrhu na konkurz, pričom by bolo zároveň preukázané ,že išlo o šikanu veriteľa s cieľom vyhnúť sa nachádzaciemu konaniu. Názor súdu a žalovaných vedie podľa žalobcu k precedensu nesprávneho vnímania účelu konkurzu, ktorý sa zneužíva na poškodenie dlžníka a obchádzanie sporového konania. Ku konkurzu má podľa názoru žalobcu zo strany veriteľa prísť až ako posledné riešenie a až potom, ako si sám dlžník, ktorý je v úpadku, povinnosť podať sám na seba návrh, nesplní. Žalobca poukázal na spor ktorý vedie so žalovaným 2/ o registráciu ochrannej známky „JAMIESON“, čo súd nevzal do úvahy ako skutkový základ a motiváciu žalovaného 2/. Žalobca tiež predložil emailovú komunikáciu ktorá preukazuje, že obchodní partneri vplyvom konkurzu požadovali vopred platenie za dodávané produkty, alebo odmietli poistiť obchody. Obchodní partneri zmenu prístupu k žalobcovi dôvodili konkurzom. Je logické že konkurz a email, ktorý žalobca odôvodnene spája s oboma žalovanými, mali preukázateľne vplyv na negatívne vnímanie žalobcu zo strany jeho obchodných partnerov. Aj svedkyňa p. B. k veci vypovedala, že niektoré lekárne prestali od žalobcu produkty odoberať a iné znížili množstvo objednávok. Tabuľky a vyčíslenia, ktoré žalobca predložil v konaní pochádzajú z účtovníctva a pre ich prehľadnosť ich spracoval do tabuliek, pričom údaje sú overiteľné z účtovných podkladov. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 24.05.2018, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli správne právne posúdené. Nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. 12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva. 13. Odvolací súd konštatuje, že žalobca ako nositeľ právnej povinnosti, preukázať naplnenie predpokladov pre náhradu škody, bremeno svojich tvrdení neuniesol. K preukázaniu predpokladu porušenia prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, sa súd prvej inštancie venoval dostatočne a odvolací súd nemá potrebu jeho správne názory opakovať. Okrem generálnej prevencie, nespôsobovať škodu, ZKR v § 11 ods. 3 a 4 upravuje osobitným spôsobom, povinnosť veriteľa počínať si pri podaní návrhu na konkurz tak, aby nebol podaný neoprávnene, teda voči subjektu, ktorý nie je v úpadku. Podľa § 11 ods. 3 a 4 ZKR: (3) „Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.“ (4) „Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.“ V konaní žalovaný 1/ preukázal, že pohľadávky, ktoré mu boli postúpené žalovaným 2/, boli 30 dní po splatnosti, ako aj preukázal, že na ich zaplatenie žalobcu vyzval. Odvolací súd má za to, že predpoklad oprávnenosti v § 11 ods. 3 ZKR bol naplnený, ako aj podanie malo formálne náležitosti návrhu na konkurz a preto bolo konanie začaté. Žalobca si nesprávne vysvetlil § 11 ods. 3, keď v odvolaní argumentoval, že sa oprávnenie veriteľa skúma až v štádiu po začatí konkurzu. Z litery § 11 ods. 3, prvá veta ZKR vyslovene vyplýva, že dôvodný predpoklad platobnej neschopnosti, je zákonnou podmienkou pre podanie návrhu na začatie konkurzného konania a preto z tohto ustanovenia vyplýva, že sa tento predpoklad skúma pri začatí konkurzného konania a nie až následne, ako sa domnieva žalobca. Potom je možné dedukovať, že začatie konkurzného konania, môže byť predpokladom pre názor o zákonnosti podania návrhu na konkurz, ktorý konštatoval súd prvej inštancie. Ďalej je potrebné skúmať, či prišlo k porušeniu právnej povinnosti, danej v § 11ods. 4 ZKR. Jedná sa o osobitný druh objektívnej zodpovednosti za škodu, s možnosťou vyvinenia. Odvolací súd zhodne so žalovaným 1/ konštatuje, že k osvedčeniu platobnej schopnosti v konkurznom konaní neprišlo, teda ani k naplneniu predpokladu zodpovednosti za prípadnú škodu. Na str. 10 a 11 odôvodnenia uznesenia 4K/34/2013, konkurzný súd vysvetľuje dôvod zamietnutia návrhu na konkurz. Z odôvodnenia vypláva, že išlo o nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa podľa § 11 ods. 3, pretože pohľadávky ktorými dôvodil, sa ukázali ako sporné a pre ich oprávnenosť by bolo potrebné vykonať dokazovanie. Dokazovanie oprávnenosti pohľadávok veriteľa však nepatrí do obsahu konkurzného konania, ale jeho platformou je sporové konanie. Pre absenciu procesnej podmienky aktívnej legitimácie, konkurzný súd konkurz nevyhlásil. Konkurzný súd však nekonštatoval, že by bola preukázaná platobná schopnosť dlžníka. Otázkou osvedčenia platobnej schopnosti sa konkurzný súd nezaoberal. Záver konkurzného súdu nie je možné stotožňovať s preukázaním šikanózneho spôsobu výkonu práva, ako si to vysvetľuje žalobca. V prípade že by konkurzný súd svoje závery dôvodil tým, že bolo preukázané účelové postúpenie pohľadávok medzi veriteľmi (ako to poukazuje rozhodnutie NS ČR 31Cdo1302/2000 argumentované žalobcom v odvolaní), alebo že by sa riešila ekonomická stránka žalobcu, ktorú zámerne navrhovateľ opomenul, dali by sa tieto závery dedukovať v tunajšom konaní ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 11 ods. 4 ZKR. V konkurznom konaní však len vyšlo najavo, že konkrétne pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným 1/ sú sporné a konkurzný súd v podstate odkázal na sporové konanie. Ekonomická stránka žalobcu sa neriešila a závery nie je možné pokladať za preukázanie platobnej schopnosti žalobcu. Neprišlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným 1/ ako prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu. Prepojenie žalovaného 2/ a participácia na konkurze s účelom poškodiť, žalobca nepreukázal. Skutočnosť, že zamestnanec žalovaného 2/, je bratom štatutára žalovaného 1/ bez ďalšieho, nemá právnu relevanciu. Žalobca okrem rodinného vzťahu týchto osôb neuviedol žiaden iný dôkaz, nasvedčujúci tomu, že sa žalovaný 2/ na konkurze podieľal. Žalovaný 2/ nebol ani navrhovateľom v konkurze a nie je nositeľom právnej povinnosti v § 11 ods. 3 ZKR. Závery konkurzného súdu smerovali len k tomu, že konkurzné konanie nemôže poskytovať priestor dokazovaniu o pohľadávkach a nahrádzať tak nachádzacie konanie. Zároveň však nevyslovil názor o tom, že by bol zápočet platný a spôsobil zánik pohľadávok. Žalovaný 1/ správne poukázal na to, že zápočet bol predmetom osobitného konania, ktorým žalobca žiadal určiť platnosť tohto úkonu. Odvolací súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/90/2013-22 zo dňa 14.11.2013, ktorým argumentoval žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu. Žalobca žiadal určiť že pohľadávky žalovaného 2/, zanikli započítaním a okrem iných, boli predmetom sporu aj zápočty sporných pohľadávok, ktoré sa riešili v konkurznom konaní. Súd návrh žalobcu zamietol a sporné zápočty nedeklaroval ako platné právne úkony, ale odkázal žalobcu, na sporové konanie, v ktorom si môže svoje nároky uplatniť žalobou na zaplatenie. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu nezistil, že by žalobca osobitnou žalobou uspel s nárokom, ktorý pochádza z ním tvrdených pohľadávok. Úlohou tunajšieho súdu nie je vykonávať dôkazy a hľadať objektívnu pravdu, nad rámec toho čo preukazujú sporové strany. S ohľadom na výsledok dokazovania v tejto fáze, je možné konštatovať aktuálny právny stav, ktorý nesvedčí zániku pohľadávok zápočtom. Z odôvodnenia konkurzného rozsudku, v spojitosti s nepreukázaním platnosti zápočtu, nemožno prijať záver o porušení prevenčnej povinnosti žalovaných, ktorú im ukladá § 415 OZ a ani porušenie povinnosti § 11 ods. 4 ZKR. Čo sa týka emailovej komunikácie, odvolací súd zastáva názor, že jediným presvedčivým dôkazom, ktorým je možné spájať elektronickú komunikáciu s určitým subjektom, je skúmanie IP adresy. Žalobca síce tvrdil, že sám na takého skúmanie nemá technické prostriedky, ale mal možnosť tento dôkaz navrhnúť, čo neurobil. Podobnosť adresy, alebo zhoda mien adresy a obchodného mena, či databáza obchodných partnerov, nie sú preukazné voči autorstve emailu žalovaného 1/. Žalobca ani v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Zákonné predpoklady pre zodpovednosť za škodu, ktoré generálne určuje § 420 OZ, sú kumulatívne. Bez porušenia právnej povinnosti, je irelevantné ďalej riešiť výšku škody a kauzálny nexus, nakoľko absentuje subjekt právnej povinnosti. Napriek uvedenému, sa súd prvej inštancie dostatočne dôsledne venoval výške uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného 1/, že tabuľkové číselné údaje nemajú hodnovernosť a reálna výška ziskov a strát spoločnosť sa musí preukazovať zo zdroja ktorým sú účtovné doklady. I keby sa tieto údaje zhodovali s oficiálnym účtovníctvom, ich obsah nepreukazuje konštantný vývoj ziskov, ktorý by vykazoval pokles len v tvrdených obdobiach. Zároveň je potrebné uviesť, že i keby nastala situácia preukázania poklesu zisku práve v 08/2013 a 05/2014, kedy mali nastať škodové udalosti, časový súvis udalostí, nestačí na preukázanie príčiny a následku. Čo sa týka ceny práce 4 vedúcich zamestnancov, odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Aj keby súd pripustil, že títo pracovníci venovali extrémne vysoký počet hodín práci, ktoré uvádza žalobca, nie je preukázané že práve tento čas bol venovaný odstraňovaniu následkov vyvolaných konkurzom alebo emailom. V tomto smere žalobca nárok definoval ako ušlý zisk, keďže pracovníci nemali čas venovať sa obchodnej činnosti. Žalobca opomenul preukázať aký bol očakávaný zisk, vôbec nedefinoval, aký zisk by bol býval dosiahnutý, ak by títo zamestnanci pracovali v bežnom obchodnom štandarde. Pre ušlý zisk je podstatné preukázať, aké reálne výnosy boli očakávané v budúcnosti, ktoré mali byť výsledkom bežnej práce zamestnancov a tieto nenastali, pre škodovú udalosť. Za očakávaný výnos z hľadiska dokazovania, je potrebné považovať reálny budúci zisk, napríklad z dojednanej zmluvy a nie určitú hodnotu, ktorú by si poškodený prial dosiahnuť. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca ju definoval ako satisfakciu za poškodenie dobrej povesti a mena obchodnej spoločnosti. Odvolací súd síce nemá výhrady k tomu, že neboli preukázané konkrétne negatívne následky. Pri aplikácii § 19 ods. 2 a 3 OZ, ktorý upravuje ochranu dobrého mena právnickej osoby, sa nevyžaduje, aby poškodenie dobrého mena, malo reálne negatívny, hmatateľný následok, v podobe odchodu odberateľa, zrušenia zmluvy a pod. Tento výklad korešponduje jednak s filozofiou abstrakcie pojmu dobré meno a tiež s realitou toho, že sa poškodený fakticky veľakrát nemá ako dozvedieť, prečo s ním obchodný partner rozviazal zmluvu a pod. Pre peňažnú satisfakciu postačuje objektívna možnosť, že určitý škodcom verejne prezentovaný názor, je spôsobilý mať tento následok. Podmienkou pre priznanie náhrady je však to, že verejne prezentovaný názor o právnickej osobe, je hanlivý, je nepravdivý, alebo skresľujúci, neobjektívny, klamlivý. Z obsahu emailu vyplývalo však len to, čo sa veritelia majú možnosť dozvedieť aj z verejne dostupného zdroja, obchodného vestníka. V čase kedy bol email doručený, obsahoval len objektívne informácie, ktoré boli v danom čase pravdivé. Pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy teda nebol splnený právny predpoklad. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 25Cb 131/2014-278 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní na 100% a preto im súd priznal nárok vo výške 100% trov, o ktorých výške bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).