Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/228/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217871 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314217871.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcov v 1. rade: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, G., v 2. rade: F.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 2, G. a v 3. rade: Z.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. H. XXX/XX, G., žalobcovia v 2. a 3. rade zastúpení žalobcom v 1. rade O. O., bytom U. XX, G. proti žalovanému: F.. K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. XXXX/X, N., zastúpený Roštár - Slovák, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Révová 7, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 690,50 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 19.11.2015, č. k. 16C/33/2014 - 91 , takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 19.11.2015, č. k. 16C/33/2014 - 91 v napadnutej časti, v ktorej žalobu zamietol a v časti v ktorej žalobcom v 1. a 2.rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému, k rukám právneho zástupcu žalovaného trovy prvoinštančného konania v sume 654,80 eur, p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade a zároveň ich zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 654,80 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného. Konanie ohľadom žaloby žalobcu v 3. rade v časti sumy 563,50 eur s príslušenstvom zastavil a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Žalobou sa žalobcovia v 1. až 3. rade domáhali voči žalovanému celkom zaplatenia sumy 1 690,50 eur, vrátane úroku z omeškania z dôvodu, že žalovaný získal neoprávnený majetkový prospech na úkor žalobcov, keď počas rekonštrukcie svojich hlavných plynových rozvodov v roku 2012 na U. ulici v G. žalovaný bol plynárenskou spoločnosťou SPP, a. s., prostredníctvom firmy MARKO GAS, s. r. o., pripojený na aktuálne zrekonštruované hlavné plynové potrubie, prostredníctvom už jestvujúcej plynovej prípojky, vedúcej do jeho rodinného domu na ulici U. č. XX. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný nebol a nie je vlastníkom uvedenej prípojky, táto patrí štyrom spoluvlastníkom, ktorí ju vybudovali na svoje náklady spoločne a nerozdielne v roku 1983. Aktuálnymi spoluvlastníkmi prípojky sú žalobcovia v 1. až 3. rade a F.. Z. H., ktorý nie je žalobcom z dôvodu, že žalovaný tomuto uhradil štvrtinový podiel za plynovú prípojku, ihneď po uvedenej rekonštrukcii. Žalovaný totiž uznal, že plynovú prípojku, ktorú používa, nevybudoval a nepodieľal sa na ich nákladoch. 3. Žalobca v 3. rade po začatí konania na pojednávaní 19.11.2015 vzal žalobu v časti o sumu 563,50 eur s príslušenstvom späť a žiadal, aby súd konanie v časti návrhu žalobcu v 3. rade zastavil z dôvodu, že došlo medzi ním a žalovaným k mimosúdnej dohode. Žalovaný so späťvzatím súhlasil. Následne zástupca žalobcov v 1. a 2. rade spresnil znenie žalobného petitu s tým, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade a 2. rade každému sumu 563,50 eur, vrátane úrokov z omeškania. 4. Súd prvej inštancie konanie o návrhu žalobcu v 3. rade v časti sumy 563,50 eur s príslušenstvom podľa § 96 OSP zastavil uznesením, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 19.11.2015. 5. Predmetom sporu po späťvzatí žaloby žalobcu v 3. rade bol ďalej nárok žalobcov v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy, každému vo výške 563,50 eur s príslušenstvom, z titulu spolupodieľania sa žalovaného na ich nákladoch na vybudovanie nových plynových zariadení (prípojky), ktoré žalovanému nevznikli, resp. z titulu jeho ústneho prísľubu (tzv. džentlmenskej dohody). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 a 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 451 ods. 1 a 2 OZ. Poukázal na Plynárenský zákon č. 67/1960 Zb. v znení platnom a účinnom od 01.01.1969 do 01.07.1998, vykonávaciu vyhlášku k Plynárenskému zákonu č. 175/1975 Zb., poukázal na Zákon energetike č. 70/1998 Z. z. účinný od 01.01.1998 do 31.12.2005 (zrušený zákonom č. 656/2004 Z. z.), ako aj Zákon o energetike č. 656/2004 Z. z. účinný od 01.01.2005 do 31.08.2012 a konštatoval, že aj neskoršie zákony popri práve odberateľa plynu v domácnosti na pripojenie odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti, za splnenia požadovaných technických a obchodných podmienok k distribučnej sieti, zároveň ukladali povinnosť vybudovať plynové zariadenie (prípojku a OPZ) koncovému odberateľovi plynu na vlastné náklady, pričom až podľa zákona č. 70/1998 Z. z., s účinnosťou od 01.07.1998 ( § 24, §42 ), ten kto uhradil náklady na zriadenie plynovodnej prípojky, sa stal jej vlastníkom s tým, že vlastnícke vzťahy k plynárenským zariadeniam, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nevedeli popísať rozhodné skutočnosti, tiež nimi uvádzané skutočnosti a tie, ktoré uviedli, boli sporné a nepodložené žiadnymi dôkazmi. Súd prvej inštancie mal za to, že pri výstavbe rodinných domov na U. ulici v G., podľa v tomto čase príslušným štátnym orgánom schváleného projektu a investičného plánu, stavebníci stavebného bytového družstva podľa Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., v znení účinnom 01.10.1976 do 01.01.1983, boli povinní v súlade s príslušnými technickými normami (ČSN 38 6441, ČSN 38 6413), zabezpečiť prostredníctvom oprávnenej organizácie (štátneho plynárenského podniku) a to na vlastné náklady vybudovanie a montáž plynových zariadení (okrem iného aj plynovodnú prípojku), vrátane potrebných stavebných úprav, ktoré však od momentu sprevádzkovania (vpustenia plynu a užívania odberateľmi), prešli do správy plynárenského podniku. Uviedol, že pokiaľ sa týka dohody vtedajších stavebníkov v súvislosti s vybudovaním spoločnej plynovej prípojky, táto súvisela so znížením nákladov a úspory na náklady spojené s jej projektovaním a realizáciou. V konaní však žalobcami nebolo preukázané, ktorý zo žalobcov sa v skutočnosti podieľal na nákladoch spojených s projektom a realizáciou plynových rozvodov a v akom rozsahu. Zo zápisu z 03.03.1977 vyplýva iba to, že jedným zo stavebníkov bola osoba pod menom G. (zrejme žalobca v 3. rade) a že troch stavebníkov zastupuje osoba pod menom O. (zrejme žalobca v 2. rade), no všetky tieto skutočnosti zostali sporné, pretože listiny, na ktoré sa žalobcovia odvolávali, takýmto tvrdeniam nenasvedčujú z dôvodu, že stavebníkov malo byť 7 a každý hradil jednu sedminu nákladov. Ak by aj bolo preukázané tvrdenie, že pôvodnú prípojku mali vybudovať žalobcovia v 2. až 3. rade, len tá skutočnosť, že žalobca v 1. a 3. rade sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností s domom a pozemkom žalovaného, ku ktorému pozemku bola pôvodná prípojka na ich náklady vybudovaná, táto skutočnosť nezakladá žiaden právny vzťah, od ktorého by si mohli žalobcovia odvodzovať uplatnené právo, t. j., aby sa žalovaný spolupodieľal na nákladoch na výstavbu plynových prípojok a odberného plynového zariadenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že neoprávnený majetkový prospech bol zákonom č. 509/1991 Zb. - účinný od 01.01.1992 novelizovaný, keď v minulosti neoprávnený majetkový prospech bol koncipovaný ako zodpovednostný vzťah, bol zneužívaný aj na postih iných osôb ako tých, ktorých sa týkal. V súčasnosti bezdôvodné obohatenie podľa § 451, § 454 OZ je konštruované ako záväzkový vzťah, ktorý vzniká medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor ktorého sa niekto obohatil. Zároveň musí existovať určitá kauzálna väzba - príčinný vzťah medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom v majetkovej sfére iného - (ujmy). Súd prvej inštancie v konaní nemal preukázané, že by medzi stranami sporu vznikol takýto zodpovednostný vzťah, nebola preukázaná ani jedna z vymedzených skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. 7. Každý vlastník nehnuteľnosti v súvislosti s rekonštrukciou plynových rozvodov a distribučnej siete plynárenskou spoločnosťou v roku 2012 mal povinnosť plynové zariadenie mať vybudované v súlade s technickými a legislatívnymi požiadavkami, čo vyplynulo i zo záverov kontrolného orgánu (ŠSD) - Štátneho stavebného dohľadu. ŠSD uložil každému z dotknutých vlastníkov nehnuteľností a koncových užívateľov plynu na vlastné náklady vybudovať plynové zariadenie na odber plynu z distribučnej siete, t. j. odberné plynové zariadenie a plynovú prípojku podľa rozhodnutia kontrolného orgánu. Taktiež pôvodnú plynovú prípojku a odberné plynové zariadenie vybudovali pôvodní stavebníci v súvislosti s výstavbou rodinných domov a ich užívaním. Pre oba prípady vybudovania plynového zariadenia v danom čase existoval právny (kvalifikovaný) dôvod a tento ani následne neodpadol, a to na vlastné náklady stavebníka alebo vlastníka nehnuteľnosti vybudovať plynové zariadenie na odber plynu, nešlo ani o plnenie z neplatného právneho úkonu a nemožno konštatovať, že v čase vybudovania pôvodnej prípojky, ktorú v súčasnosti využíva odporca, vtedajší stavebníci ju vybudovali namiesto odporcu, resp. v jeho prospech a pritom takúto povinnosť sami nemali (plnili v prospech iného) a práve naopak, v tom čase ju stavebníci budovali pre svoje potreby a svoj prospech. 8. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci nemohlo ísť ani o verejný prísľub v zmysle § 852 OZ, ktorý je jednostranným právnym úkonom a ktorý zaväzuje sľubujúceho zaplatiť odmenu alebo poskytnúť iné plnenie jednej alebo niekoľkým osobám, ktoré splnia ustanovené podmienky (napríklad nájdenie stratenej alebo ukradnutej veci), ktorú odmenu dostane ten, kto ako prvý splní podmienky verejného prísľubu, ak podmienky verejného prísľubu neustanovujú inak. Podľa súdu prvej inštancie takéto predpoklady v prípade prísľubu žalovaného, že uhradí jednu štvrtinu nákladov potrebných na vybudovanie nových plynových zariadení žalobcom v 1. až 3. rade a Ing. H. splnené neboli, pretože úhrada časti nákladov nemá charakter odmeny a vybudovanie plynových zariadení vlastníkmi susediacich nehnuteľností nie je plnením, za ktorú by mal zaplatiť žalovaný odmenu. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nejde ani o uznanie nároku a jeho výšky tým, že jednému (F.. H.) skutočne jednu štvrtinu fakturovaných nákladov žalovaný aj zaplatil. Uznanie dlhu podľa § 558 je zabezpečovacím inštitútom pre existujúce záväzky (dlhy), v danom prípade však nebola existencia záväzku preukázaná. Tiež v danej veci nejde o sľub odškodnenia ani podľa § 725 Obchodného zákonníka, pretože v danom prípade nedošlo k naplneniu formálneho predpokladu - písomnej formy, ale neboli splnené ani ďalšie zákonné predpoklady (existencia škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalobcov, o ktoré by ich mal požiadať žalovaný s prísľubom jej nahradenia). 9. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 CSP. V súvislosti so žalobcom v 3. rade v časti, v ktorej bolo konanie zastavené rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v spojení s ustanovením § 151 ods. 1, 5 a 8 OSP, vo vzťahu voči žalobcom v 1. a 2. rade, voči ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal trovy prvoinštančného konania. Celkom priznal žalovanému trovy konania vo výške 654,80 eur, ktoré sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám právneho zástupcu žalovaného. 10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, žiadali, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, aby prvoinštančný súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom v 1. a 2. rade každému 563,50 eur s príslušenstvom. Mali za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom najmä nesprávne posúdil fakt, že v prípade uznania dlžoby a prísľubu žalovaného, že uhradí každému žalobcovi jednu štvrtinu z nákladov na plynovú prípojku, čo vyhlásil pred dvoma svedkami O. a F.. Z. H., takéto konanie žalovaného je potrebné považovať za záväzný prísľub. Nesprávne súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalovaného išlo len o dobrovoľnú tzv. „džentlmenskú dohodu“ a že žalovaný nie je ňou viazaný. Žalobcovia mali za to, že uvedeným prísľubom došlo k záväznej dohode so všetkými právnymi dôsledkami. Ústnu dohoda má právnu silu písomnej dohody, pretože spĺňa všetky jej právne kritériá. Ústnu dohodu Občiansky zákonník presne nedefinuje, čo sa za ňu považuje a čo nie. Ústnou dohodou možno rozumieť aj telefonicky uzatvorenú dohodu. Takáto dohoda, zmluva je tzv. právnym úkonom a musí spĺňať náležitosti právneho úkonu, ktorými sú okrem iného zrozumiteľnosť a určitosť. Aj ústna dohoda je záväzná pre tých, ktorí ju uzavreli a dá sa na základe nej vymáhať dohodnuté plnenie. Samozrejme za predpokladu, že je možné preukázať obsah tejto dohody, t. j. na čom sa strany dohodli. Žalovaný nespochybnil fakt, že uvedenú dohodu týmto prísľubom vykonal, toto dobrovoľné odhodlanie splnil tým, že jednu štvrtinu z nákladov na prípojku uhradil Ing. H.. Tak ako pred 30 rokmi, aj dnes všetci stavebníci, ktorí si vybudujú plynovú prípojku na vlastné náklady, nestanú sa automaticky jej vlastníkmi, ale následne ich bezodplatne odovzdajú do vlastníctva plynárenskému priemyslu. Je zbytočné preto posudzovať vlastnícke právo žalobcov. V danej veci ide o náhradu nákladov na plynovú prípojku, ktorá bola vybudovaná pred vyše 30 rokmi, ktorú žalovaný používa, ale na ktorej sa nikdy nepodieľal finančne. Náklady uhradili žalobcovia, a preto, ak žalovaný uhradil jednu štvrtinu jednému poškodenému - Ing. H., tak podľa toho by mal rovnakú sumu zaplatiť ostatným poškodeným, t. j., aby v tom bol zmysel solidárnosti, a nie vyžadovať od ostatných faktúry, ktoré by mohli byť u každého iné, v závislosti od internej dohody s dodávateľom. V prípade žalobcu v 2. rade to už nie je ani možné, pretože náklady pred 35 rokmi sa už nedajú zistiť, iba ak znaleckým posudkom. 11. K odvolaniu žalobcu v 1. a 2. rade sa písomne, podaním zo dňa 18.05.2017, vyjadril žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu v 1. a 2. rade, nakoľko odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP, alebo alternatívne v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko je vecne správny a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v 1. a 2. rade. 12. Žalovaný mal za to, že žalobcami v 1. a 2. rade podané odvolanie obsahuje vadu, ktorá spočíva v absencii vymedzenia rozsahu, v akom žalobcovia v 1. a 2. rade rozsudok súdu prvej inštancie napadajú. Žalovaný sa pridržiava v doterajších ústnych a písomných prednesov o tom, že neexistuje a je nedôvodný nárok žalobcov. Súd prvej inštancie dôkladne, jasne a výstižne vysvetlil, ako vec právne posúdil a ktoré skutkové tvrdenia boli preukázané a prečo v konečnom dôsledku bola žaloba zamietnutá. Žalobcovia opätovne poukazujú na údajné uznanie žaloby zo strany žalovaného, avšak neuviedli, o akú dlžobu by sa malo jednať. Žalovaný odmieta existenciu akéhokoľvek peňažného alebo nepeňažného dlhu voči žalobcom, neexistuje žiadna žaloba žalovaného voči žalobcom, preto táto zo strany žalovaného ani nemohla byť uznaná z dôvodu, že nebol žiaden právny a ani žiaden iný dôvod na uznanie neexistujúceho dlhu. Pokiaľ sa žalobcovia označujú za osoby poškodené konaním žalovaného, bližšie nekonkretizujú, akým konaním ich mal žalovaný poškodiť, ich tvrdenie je zavádzajúce, nesprávne, nepravdivé a osočujúce. Žalovaný odvolateľom nikdy nespôsobil žiadnu majetkovú ani nemajetkovú ujmu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že džentlmenským vyhlásením malo dôjsť k záväznej dohode so všetkými právnymi dôsledkami a s tým, že žalovaný je ňou viazaný, žalovaný uviedol, že odvolatelia modifikujú znenie tohto vyhlásenia žalovaného, avšak v konaní nikdy nekonkretizovali, aká zmluva, resp. dohoda mala byť medzi stranami sporu uzavretá, čo malo tvoriť obsah dohody a predmet záväzkov z nej vyplývajúcich. Navyše žalobcovia sa svojho domnelého nároku domáhajú z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný odmieta, že by získal na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie, naopak žalobcami iniciované súdne konanie žalovaný vníma ako pokus žalobcov bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor, resp. z titulu náhrady škodu, pričom žalovaný žalobcom žiadnu škodu nespôsobil. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že vznik záväzkov je upravený v ustanovení § 489 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Odvolateľom voči žalovanému platne nevznikol žiaden záväzok, ktorý by spočíval v úhrade peňažnej sumy. Džentlmenské vyhlásenie žalovaného nemohlo byť posúdené ani ako verejný prísľub, ani ako sľub odškodnenia, pretože ani formálne, ani obsahovo nevykazuje znaky takýchto právnych inštitútov. Žalobcovia nepreukázali ani vznik zodpovednostného právneho vzťahu, nepreukázali existenciu ani jednej zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia a tiež neboli splnené podmienky pre priznanie nároku, ktorého sa žalobcovia domáhajú z titulu zodpovednosti žalovaného za škodu. 13. Žalovaný poukázal na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaný na predmetnú pôvodnú plynovú prípojku zriadil odberné plynové zariadenie (OPZ), nezakladá to medzi stranami sporu žiaden právny vzťah. Tiež v čase nevybudovania pôvodnej prípojky, ktorú využíva v súčasnosti žalovaný, vtedajší stavebníci ju vybudovali namiesto žalovaného, resp. v jeho prospech, pretože žalovaný v dotknutej oblasti nevlastnil nehnuteľnosť, žalobcovia takúto povinnosť sami nemali, naopak, prípojku budovali pre svoje potreby a svoj prospech. Podstata džentlmenského prehlásenia spočívala v tom, že žalovaný v záujme zachovania dobrých susedských vzťahov uhradí svojim susedom (nie však žalobcovi v 2. rade, ktorý už v danej lokalite nebýva) jednu štvrtinu nákladov, avšak iba za predpokladu, že tieto náklady mu riadne zdokladujú a budú v primeranej výške. Navyše žaloba zo strany žalobcu v 2. rade je v rozpore s dobrými mravmi, pretože mu žiadne náklady v súvislosti s vybudovaním novej plynovej prípojky nevznikli, pretože žalobca v 2. rade v čase vyslovenia džentlmenského prehlásenia nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť v dotknutej lokalite. 14. Vyjadrenie žalovaného z 29.05.2017, ako aj vyjadrenie žalobcu v 3. rade zo dňa 23.05.2017 bolo zaslané žalobcovi v 1. rade, ktorý je zároveň i právnym zástupcom žalobcu v 2. rade. 15. Dušan Dvorín - žalobca v 1. rade a zároveň aj zástupca žalobcu v 2. rade sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril podaním, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 18.07.2017. Opätovne žiadal, aby odvolací súd prihliadol na ním uvedené argumenty a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný podľa žalobcov stále považuje tzv. džentlmenskú dohodu za neplatný právny úkon. Táto džentlmenská dohoda je však výsledkom a záverom diskusie žalovaného s dvoma poškodenými O. a jasným uznaním dohody zo strany žalovaného. Žalobcovia považovali ústny záväzok žalovaného za postačujúci na plnenie, žalovaný svoj daný sľub aj splnil v prípade Z. H., ďalšiemu poškodenému Z.. G. zaplatil až počas pojednávania, keď sa s ním mimosúdne vyrovnal. Podľa žalobcov žalobca v 2. rade je rovnako poškodený jednou štvrtinou ako ďalší traja, pretože i on v minulosti sa podieľal na nákladoch vybudovania predmetnej prípojky, to, že sa odsťahoval na inú adresu z miesta, kde v súčasnosti býva žalovaný, nespôsobuje neplatnosť jeho nároku na sľúbené jednoštvrtinové odškodnenie. Prípojka je stále vo vlastníctve plynární na pozemku vo vlastníctve mesta. Žalovaný je vlastníkom len nehnuteľnosti, v ktorej býva, a nie plynovej prípojky na ulici, ktorá je vo vlastníctve mesta. 16. Žalovaný nesprávne vyhodnotil „zápis“ stavebníkov z 03.03.1977, keď v tomto dokumente sú síce siedmi stavebníci, ale zápis obsahoval viacero rôznych dohôd, spoločných platbách všetkých inžinierskych sietí, pričom tam išlo o všeobecne siedmich stavebníkov, avšak plynová prípojka bola zavedená len štyrom stavebníkom. Žalobcovia žiadajú od žalovaného len to, s čím on sám súhlasil, a teda aj sľúbil zaplatiť. Uvedeným prísľubom žalovaného došlo k záväznej dohode so všetkými právnymi dôsledkami. 17. Vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade, došlé súdu prvej inštancie dňa 18.07.2017, bolo doručené žalobcovi v 3. rade dňa 22.10.2017 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 25.09.2017, k vyjadreniu sa žalovaný písomne nevyjadril. 18. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 19. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že ich odvolanie nie je dôvodné. 20. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP), a to z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutím rozhodnutí aj náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. V prvom rade nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcov, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k niektorým nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vykonal dôkazy, ktoré boli predložené žalobcami v 1. až 3. rade, doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu, podrobne opísal výpovede žalobcu v 1. až 3. rade, výpoveď žalovaného a jeho právneho zástupcu, písomne vyhodnotil listinné dôkazy. Jasne uviedol, prečo v konaní nevypočul svedka F.. Z. H., ktorého navrhol vypočuť žalobca v 1. rade z dôvodu preukázania prísľubu žalovaného s tým, že takto navrhnutý svedok mal dosvedčiť, že žalovaný skutočne prehlásil, že nahradí každému z vlastníkov susediacich nehnuteľností jednu štvrtinu nákladov na vybudovanie novej plynovej prípojky a potvrdiť skutočnosť, že aj jemu bola táto časť zo strany žalovaného vyplatená z dôvodu, že sa nejednalo o sporné skutočnosti a že žalovaný tieto tvrdenia žalobcov nerozporoval. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolacia námietka žalobcov nebola dôvodná. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa predchádzajúceho procesného predpisu (OSP platný do 30.06.2016) bol súd prvej inštancie povinný vykonať aj ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci to účastníci nenavrhli, avšak len vo veciach, ktorých konanie bolo možné začať aj bez návrhu, resp. aj v konaniach o povolení uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach Obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev. Prejednávaná vec takýmto konaním nebola. 23. Dokazovanie vo veci vykonal súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu a s hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 132 OSP (procesné ustanovenie platné do 30.06.2016). Právny názor súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (platný do 30.06.2016). 24. K ďalšej odvolacej námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj fakt, že zo strany žalovaného ide o uznanie dlžoby a jeho prísľubu, že uhradí každému žalobcovi jednu štvrtinu nákladov za plynovú prípojku a takéto konanie žalovaného bolo potrebné považovať za záväzný prísľub, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie str. 12 až 14, kde súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, že v danom prípade nešlo ani o bezdôvodné obohatenie tak, ako to žalobcovia uvádzali v prvom rade v žalobe zo dňa 16.06.2014, Súd prvej inštancie podrobne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi stranami sporu vznikol takýto zodpovednostný vzťah, nakoľko v konaní nebola preukázaná ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanovením § 451 OZ. Tiež v konaní nebolo preukázané, že by mohlo ísť o verejný prísľub, žalobcovia v odvolaní uvádzajú „záväzný prísľub“, pričom podľa žalobcov zo strany žalovaného malo dôjsť k uznaniu dlžoby a prísľubu žalovaného, že uhradí každému žalobcovi jednu štvrtinu nákladov za plynovú prípojku. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že zákonné predpoklady v prípade prísľubu žalovaného, že žalobcom uhradí jednu štvrtinu nákladov, neboli splnené, keď mal za to, že úhrada časti nákladov potrebných na vybudovanie nových plynových zariadení nemá charakter odmeny a vybudovanie takýchto plynových zariadení vlastníkmi susediacich nehnuteľností z dôvodu pripojenia a odberu plynu nemožno vyhodnotiť ako plnenie, za ktoré by mal žalovaný zaplatiť žalobcom odmenu. Okrem dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že verejný prísľub musí obsahovať prejav vôle, ktorým sa sľubujúci zaväzuje, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie tomu, kto splní stanovené podmienky. V priebehu prvoinštančného konania žalovaný vypovedal v súvislosti s jeho prísľubom, že ostatným vlastníkom nehnuteľností uhradí jednu štvrtinu nákladov potrebných na vybudovanie nových plynových zariadení, keď k tomu došlo po stretnutí so zamestnancami ŠSD dňa 11.09.2012, avšak za predpokladu, že tieto náklady, ktoré vynaložil každý z vlastníkov, mu budú zdokladované. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sami nevedeli presne popísať rozhodné skutočnosti, svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi relevantnými dôkazmi, keď zo zápisu, ktorý bol žalobcami predložený z 03.03.1977 vyplýva jedine to, že jedným zo stavebníkov je osoba pod menom Brenčič a ďalší traja stavebníci, ktorých zastupuje osoba menom O. (pravdepodobne žalobca v 2. rade, avšak tieto skutočnosti zostali v konaní sporné). Žalobcovia nepreukázali ani listiny, z ktorých by vyplynulo, aké náklady, v akom rozsahu boli žalobcami vynaložené na vybudovanie spoločnej plynovej prípojky. Navyše správne súd prvej inštancie konštatoval, že aj keď by v konaní žalobcovia preukázali, že pôvodnú prípojku vybudovali práve žalobcovia v danom prípade v 1. a 2. rade, a teda, že plynová prípojka bola stavebníkmi SBD na ich náklady vybudovaná, nie je tam žiaden právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným v tom zmysle, že by sa žalovaný mal povinnosť spolupodieľať na nákladoch na výstavbu plynových prípojok a odberného plynového zariadenia. Na strane žalovaného totiž, ako to už súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, keď nebola preukázaná ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. 25. K námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil i fakt v súvislosti s uznaním dlžoby, odvolací súd uvádza, že z odvolania nie je zrejmé, akú dlžobu majú žalobcovia na mysli. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že ak by sa aj v konaní preukázalo tvrdenie, že žalobcovia pôvodnú prípojku mali vybudovať, pričom ak sa aj na takúto pôvodnú prípojku žalovaný podľa príslušných technických a zákonných požiadaviek, pripojil, nejde tu o dlžobu žalovaného voči žalobcom, pretože tak ako v minulosti podľa Stavebného zákona č. 50/1976 boli stavebníci stavebného družstva povinní v súlade s príslušnými technickými normami zabezpečiť na vlastné náklady vybudovanie a montáž plynových zariadení, vrátane plynovodnej prípojky, ktoré vpustením plynu, t. j. začatím ich prevádzkovania prešli do správy plynárenského podniku, pričom obdobná povinnosť bola stanovená i v zmysle § 71 ods. 2 písmeno a), v spojení s ustanovením § 72 ods. 1 Zákona o energetike č.251/2012 Z. z. s tým, že odberateľ plynu je povinný podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete s tým, že odberné plynové zariadenie je povinný zriadiť odberateľ plynu na vlastné náklady. Správne žalovaný poukázal na ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka s tým, že v konaní nebol preukázaný žiaden právny dôvod, pre ktorý by si žalobcovia mali právo uplatniť voči žalovanému nárok, pričom žalobcovia nepreukázali ani vznik žiadneho zodpovednostného právneho vzťahu a ani nároku z titulu zodpovednosti žalovaného za prípadnú škodu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané odvolateľmi v odvolaní a ďalšie odvolacie námietky žalobcov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil 27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nárok voči žalobcom v 1. a 2. rade na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).