Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/172/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219324 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314219324.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: M.. V. C., D.. X.X.XXXX, H. N. B. X, N., o zaplatenie 87,86 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.5.2016, č.k. 19C/400/2015-95, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.5.2018, č.k. 19C/400/2015-118, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 48,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% p.a. zo sumy vo výške 16,64 eur od 26.8.2011 do zaplatenia, 9,50% p.a. zo sumy vo výške 16,64 eur za obdobie od 26.9.2011 do zaplatenia, 9,50% p.a. zo sumy vo výške 14,98 eur za obdobie od 26.10.2011 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 16,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), vo zvyšku konanie zastavil (výrok II) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 96 ods. 1,2,3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 písm. a), b), zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách ( ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), § 51, § 488, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“). Súd prvej inštancie rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 39,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% p.a. zo sumy 39,60 eur za obdobie od 26.10.2011 do zaplatenia späť skôr, než sa začalo pojednávanie, preto v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 48,26 eur s príslušenstvom. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pripojení podľa zákona o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie a zriadenie prístupu k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupnenie súvisiacej služby, a to programu „ 55 Viac“. Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby, preto bolo dôvodným vystaviť faktúru č.XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 25.8.2011 za obdobie od 8.7.2011 do 7.8.2011 vo výške 16,64 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 25.9.2011 za obdobie od 8.8.2011 do 7.9.2011 vo výške 16,64 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 25.10.2011 za obdobie od 8.9.2011 do 4.10.2011 vo výške 58,08 eur, ktoré žalovaný neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.201 uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom boli pohľadávky voči žalovanému postúpené na žalobcu, a to v sume 87,86 eur spolu s príslušenstvom. Vzhľadom k uvedenému posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú a prihliadajúc na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 48,26 eur. 3. Nakoľko žalovaný neuhradil splatné faktúry riadne a včas, dostal sa do omeškania, preto mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v uplatnenej výške 9,50 % ročne, a to od prvého dňa omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr (faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX) do zaplatenia. 4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc z toho, že každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 5. Proti prisudzujúcemu výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc neexistenciu nároku žalobcu. Uviedol, že právny predchodca žalobcu od neho neustále vymáhal plnenie na základe zmluvy o pripojení z roku 2002, pričom pred postúpením pohľadávky žalobcovi bola výška pohľadávky 426,80 eur. Mal za to, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. Poukázal na to, že na pojednávaní nariadenom na deň 12.4.2016 sa žalobca nezúčastnil, preto mu nemohol klásť otázky. Nového pojednávania nariadeného na deň 24.5.2016 sa nemohol zúčastniť z dôvodu absolvovania zdravotného vyšetrenia, o čom súdu prvej inštancie zaslal následne list, v ktorom vysvetlil svoju neprítomnosť ako aj nedôvodnosť žaloby žalobcu. Vzhľadom k uvedenému nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým ho zaviazal na zaplatenie sumy 48,26 eur spolu s príslušenstvom, poukazujúc na to, že zmluvu o pripojení vypovedal k 30.9.2011, a to po uhradení predchádzajúcich faktúr. Od uvedeného dňa telefón nepoužíval a ani nemohol, nakoľko mu právny predchodca žalobcu obmedzil služby a mohol prijímať len telefonáty a sms. Odvolateľ namietal aj nedôvodnosť priznania úrokov z omeškania majúc za to, že omeškanie nespôsobil. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.6.2018 žalovaný doplnil podané odvolanie o námietku premlčania, majúc za to, že žalobca dlh vymáha už od roku 2012. 8. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odvolateľom v odvolacom konaní, odvolací súd postupujúc podľa § 382 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, preto vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili. 9. Odvolateľ s aplikáciou uvedených zákonných ustanovení súhlasil, žalobca sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). Predmetom odvolacieho prieskumu bol prisudzujúci výrok napadnutého rozhodnutia. 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k prisudzujúcemu výroku napadnutého rozhodnutia nie je podané dôvodne. 14. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacie dobe je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 17. Odvolací súd prednostne skúmal dôvodnosť námietky premlčania uplatnenej odvolateľom v odvolacom konaní. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby, pričom na prejednávanú vec bolo dôvodným aplikovať trojročnú premlčaciu dobu. Premlčacia doba v danom prípade začala plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, a to v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX odo dňa 26.8.2011, v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX odo dňa 26.9.2011 a v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX odo dňa 26.10.2011. Nakoľko si žalobca svoj nárok uplatnil na súde podaním doručeným dňa 20.8.2014, urobil tak v trojročnej premlčacej lehote, ktorá v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX uplynula až dňa 26.8.2014, v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 26.9.2014 a v prípade faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 26.10.2014. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že žalobca si svoj nárok uplatnil včas, preto odvolací súd posúdil námietku premlčania vznesenú odvolateľom v odvolacom konaní ako nedôvodnú. 18. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok žalovaného smeruje proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie v časti posúdenia dôvodnosti žaloby na priznanie nároku 48,26 eur s príslušenstvom, t.j. k naplneniu dôvodov odvolania uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.. 19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 1.2.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej bola žalovanému pridelená SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, s dátumom aktivácie 1.2.2005 a mobilný telefón D. XXXX. Na základe Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 1.2.2005 požiadal žalovaný právneho predchodcu žalobcu o aktiváciu programu služieb. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.8.2011 vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému za používanie služieb za obdobie od 8.7.2011 do 7.8.2011 sumu 16,64 eur, so splatnosťou 25.8.2011. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.9.2011 vyfakturoval právny predchodca žalobca žalovanému za používanie služieb za obdobie od 8.8.2011 do 7.9.2011 sumu 16,64 eur, so splatnosťou 25.9.2011. Listom zo dňa 26.9.2011 žalovaný vypovedal Zmluvu o pripojení zo dňa 19.11.2008, k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX, a to k 30.9.2011. Faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 7.10.2011 vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému za používanie služieb za obdobie od 8.9.2011 do 7.10.2011 sumu 58,08 eur, z toho sumu 14,98 eur mesačný poplatok a sumu 43,10 eur ako poplatok za prerušenie a obmedzenie služieb, splatnú dňa 25.10.2011. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nadobudol žalobca dňa 22.11.2013 pohľadávku voči žalovanému celkom v sume 87,86 eur, a to na základe faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 16,64 eur, faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 16,64 eur a faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 54,58 eur. 20. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. 21. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 22. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Argumentácii žalovaného, že Zmluvu o pripojení vypovedal k 30.9.2011, preto nárok žalobcu nie je dôvodný, nemožno priznať úspech. Z obsahu podania žalovaného zo dňa 26.9.2011 (čl. 36) vyplýva, že navrhol právnemu predchodcovi žalobcu ukončenie zmluvy k 30.9.2011, avšak v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že k uzavretiu dohody o skončení zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu skutočne došlo. Vychádzajúc z toho, že predmetom konania bolo neuhradenie služieb poskytovaných žalovanému právnym predchodcom žalobcu za obdobie od 8.7.2011 do 4.10.2011, uvedená argumentácia žalovaného bez preukázania uhradenia služieb poskytnutých právnym predchodcom žalobcu za rozhodné obdobie, ani nebola spôsobilá ovplyvniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Bez vplyvu na správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutej časti je i tvrdenie žalovaného, že uhradil predchádzajúce faktúry, nakoľko presnejšie nešpecifikoval, čo rozumie predchádzajúcimi faktúrami ani inak nepreukázal svoje tvrdenia, že nárok žalobcu čo i len sčasti uspokojil. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje správnosť záverov prvoinštančného súdu, ktorými posúdil žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 48,26 eur ako dôvodnú, majúcu oporu vo vykonanom dokazovaní . 23. K odvolateľom namietaným priznaným úrokov z omeškania odvolací súd uvádza, že neuhradením vystavených faktúr sa dostal žalovaný do omeškania s plnením a žalobcovi tak vznikol nárok na úroky z omeškania ( ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorých výška je upravená osobitným predpisom, a to Nariadením vlády. Odvolací súd konštatuje správnosť výšky priznaných úrokov z omeškania, ktoré súd prvej inštancie stanovil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády, účinného k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to vo výške 9,5% ročne, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr do ich zaplatenia. 24. Úspech nemožno priznať ani námietkam odvolateľa vo vzťahu k súvisiacemu výroku o trovách konania. Základným kritériom pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je miera úspechu vo veci. Úspech žaloby závisí od toho, do akej miery výrok rozsudku akceptuje žalobou uplatňovaný petit, ktorý určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil skutočnosť, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 87,86 eur, pričom žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 55% a žalovaný v rozsahu 45%. Nakoľko úspech žalobcu vo vzťahu k úspechu žalovaného bol v zásade rovnovážny, analogicky bolo spravodlivým aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016. 25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. ( vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne a právne správne potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).