Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220478 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314220478.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Mgr. W. M., H. XX, A., zastúpeného SVITOK a spol., s.r.o., Tomášikova 23/C, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu funkčného platu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 21Cpr/3/2014-113, zo dňa 26.10.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a zaplatenia náhrady mzdy 961 eur mesačne od 15.7.2014 za 18 mesiacov. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu vznikol na základe rozhodnutia zo dňa 28.4.2005 o jeho vymenovaní do štátnej služby v služobnom úrade žalovaného; v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 2.11.2009 k služobnej zmluve, s účinnosťou od 1.11.2009, sa rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby považovalo za služobnú zmluvu v znení dodatku č. 1, pričom žalobca bol zaradený do stálej štátnej služby vo funkcii štátny radca v odbore zdravotníctvo. Žalobca dňa 16.6.2014 podpísal žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou ku dňu 15.7.2014, ktorá bola vedúcemu služobného úradu žalovaného doručená dňa 17.6.2014, s ktorou vedúci služobného úradu dňa 17.6.2014 súhlasil a postúpil na vybavenie osobnému úradu žalovaného, ktorý písomným oznámením zo dňa 30.6.2014, doručeným žalobcovi dňa 2.7.2014, oznámil žalobcovi súhlas so skončením štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 15.7.2014 na základe žiadosti žalobcu zo dňa 16.6.2014. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa dňa 16.6.2014 dostavil do kancelárie svojho nadriadeného MUDr. V. v súvislosti s chybami v rámci legislatívneho procesu spôsobenými jeho zavinením, čo bolo riešené priamo ministerkou zdravotníctva; žalobca si bol vedomý zavinenia, avšak nie v plnom rozsahu. Žalobca potvrdil, že v uvedený deň mu bol MUDr. V. predložený návrh dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru dohodou s nevyplneným dátumom, kedy sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť, pričom nadriadený požadoval od žalobcu, aby sa vyjadril, či už kladne alebo záporne. Z uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca nebol nikým fyzicky donucovaný podpisovať žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou a mohol sa slobodne vyjadriť, či s ňou súhlasí alebo nie. 4. Okolnosti, ktoré mali viesť k podpisu žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, odôvodňoval žalobca svojim zlým zdravotným stavom a tiesňou, ktorú využil žalovaný pri predložení žiadosti; vôľa žalobcu mala byť obmedzená tým, že sa nemohol slobodne rozhodnúť o vykonaní, resp. nevykonaní právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotné problémy žalobcu boli diagnostikované až v júli - auguste 2014, t.j. po podpise predmetnej žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pričom už v roku 2013 žalobca uvádzal veľké stresy v súkromí, a následne začiatkom roka 2014 stresy v zamestnaní a v súkromnom živote. Napriek tomu si však žalobca, ako sám tvrdil, riadne plnil svoje pracovné povinnosti a jeho zdravotný stav nebol prekážkou, aby po podpise žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dňa 16.6.2014 naďalej pokračoval v plnení si pracovných povinností. Zdravotné komplikácie, ktoré u žalobcu nastali, teda nenastali v dôsledku podpísania žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Ak aj niektoré z nich nastali z dôvodu psychického stresu, čo v konaní nebolo jasne preukázané, tento stres u žalobcu pretrvával dlhšiu dobu a predovšetkým v súvislosti s pracovným zaťažením pri príprave legislatívneho procesu, ale i rodinných záležitostí od roku 2013. Sám žalobca potvrdil svoje rozhodnutie podpísať predmetnú žiadosť uvedomujúc si s prihliadnutím na závažnosť problematiky súvisiacej s jeho zavinením v rámci legislatívneho procesu, ktoré bolo riešené priamo ministerkou zdravotníctva, že situácia je vážna a odôvodňujúca na výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru žalovaným. Súd prvej inštancie v konaní nemal preukázané, že žalobca bol nútený rozhodnúť sa podpísať predmetnú žiadosť dňa 16.6.2014, teda mohol sa rozhodnúť ju nepodpísať, príp. podpísať kedykoľvek následne. Jeho slobodné rozhodnutie navyše potvrdzuje i fakt, že sám žalobca podľa svojho uváženia doplnil do žiadosti dátum, kedy mal štátnozamestnanecký pomer skončiť; uviedol, že si chcel dokončiť ešte pracovné záležitosti, čo potvrdzuje, že subjektívne a zdravotne sa cítil a bol schopný riadne si plniť svoje pracovné povinnosti. 5. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru o platnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného ku dňu 15.7.2014; táto bola uzavretá v súlade s § 43a a § 43c Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na konanie a správanie sa žalobcu bol jeho návrh dohody zo dňa 16.6.2014 urobený v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalobcu zo strany žalovaného niekto nútil predmetnú žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou podpisovať, a už vôbec nie pod fyzickou, či psychickou vyhrážkou. Rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, že motívy dohody nie sú v súlade so zásadami právneho poriadku, čo však v prípade predmetnej dohody vôbec nebolo splnené, nakoľko sa jednalo o dvojstranný právny úkon a skutočnosť, ktorou žalobca tento rozpor odôvodňoval, t.j. že u žalovaného pracoval 10 rokov bez pracovných previnení, nie je vôbec v rozpore s formou ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, ak sa strany dohodnú. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalobca predmetnú žiadosť podpisoval v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Samotný žalobca si uvedomoval závažnosť situácie a svojho závažného zavinenia riešeného priamo ministerkou zdravotníctva, ktoré malo dopad na riešenie jeho pracovného pomeru, preto si sám zvolil možnosť, ako uvádzal, menšieho zla. Bolo to však jeho dobrovoľné rozhodnutie, s ktorým bol stotožnený a súhlasil s ním. 6. Nakoľko súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil, že by predmetná dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu u žalovaného zo dňa 2.7.2014 bola zo strany žalobcu uzavretá v rozpore s § 37 ods. 1, § 39, § 49 Občianskeho zákonníka, teda keďže bola uzavretá slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, bez nátlaku, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. 7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietol správnosť skutkového zistenia súdu prvej inštancie ohľadom rukopisného dopísania dátumu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do žiadosti o skončenie zo dňa 16.6.2014, z ktorého má vyplývať jeho slobodné rozhodnutie. Ohľadom doplnenia dátumu skončenia platia rovnaké argumenty ako ohľadom podpisu na tomto dokumente. Žalobca ďalej navrhol v odvolacom konaní vypočuť svedkov, ktorých výpoveď napriek jeho snahe nebolo možné zabezpečiť v konaní pred súdom prvej inštancie z objektívnych dôvodov. MUDr. Y. P. bola jeho blízkou spolupracovníčkou a preto sa vie vyjadriť k okolnostiam skočenia štátnozamestnaneckého pomeru; počas konania na súde prvej inštancie nebola ochotná vypovedať pred súdom pre obavu z negatívnych následkov pre dcéru, ktorá v tom čase pracovala u žalovaného. Mgr. V. W. bola jeho blízkou spolupracovníčkou a preto sa vie vyjadriť k okolnostiam skočenia štátnozamestnaneckého pomeru; počas konania na súde prvej inštancie žila dlhodobo v Austrálii, odkiaľ sa vracia späť na Slovensko až v tomto čase. 8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že odvolacie dôvody nemôžu byť spôsobilé spochybniť postup žalovaného vo vzťahu k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Súd prvej inštancie vypočul svedka RNDr. B., navrhnutého žalobcom, ktorý na pojednávaní dňa 26.9.2017 uviedol, že ďalších svedkov sa mu nepodarilo zabezpečiť. 9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v súlade s § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. 10. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 11. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa správnosti skutkového zistenia súdu prvej inštancie ohľadom rukopisného dopísania dátumu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do žiadosti o skončenie zo dňa 16.6.2014, z ktorého má vyplývať jeho slobodné rozhodnutie s tým, že ohľadom doplnenia dátumu skončenia platia rovnaké argumenty ako ohľadom podpisu na tomto dokumente odvolací súd uvádza, že žalobca vo výpovedi na pojednávaní dňa 9.5.2017 uviedol, že podľa svojho uváženia doplnil dátum 15.7.2014, ku ktorému mal štátnozamestnanecký pomer skončiť, nakoľko chcel ešte dokončiť nejaké pracovné veci. Uvedenou výpoveďou žalobca poprel svoje tvrdenie v žalobe ohľadom skutočnosti, že mu bola predložená žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 15.7.2014; tvrdenie v žalobe je nakoniec vyvrátené samotnou žiadosťou o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, v ktorej žalobca vlastnoručne napísal dátum 15.7.2014. Namietané skutkové zistenie súdu prvej inštancie potom vychádza z vykonaného dokazovania, keď doplnenie dátumu požadovaného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru preukazuje slobodu a vážnosť žalobcu pri podpise žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ako základné náležitosti platného právneho úkonu (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 12. K návrhu žalobcu vypočuť v odvolacom konaní ako svedkyne MUDr. Y. P. a Mgr. V. W. odvolací súd uvádza, že v zmysle § 320 veta prvá CSP zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Uvedené ustanovenie zmierňuje prekážky v prístupe k dôkazným prostriedkom na strane zamestnanca v individuálnom pracovnoprávnom spore. Žalobca však výsluch MUDr. Y. P. neoznačil ako dôkaz do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, ale až v podanom odvolaní. Výsluch Mgr. V. W. ako dôkaz síce označil prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 9.5.2017, a to na preukázanie uzavretia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru pod nátlakom s tým, že jej účasť na pojednávaní zabezpečia. Nakoľko sa účasť menovanej nepodarilo zabezpečiť na pojednávania konané v dňoch 4.7.2017 a 26.9.2017, na pojednávaní dňa 26.9.2017 strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, t.j. žalobca na výsluchu menovanej netrval. 13. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, však možno v odvolaní použiť v zmysle § 366 CSP len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 14. Žalobca v odvolaní v súvislosti s návrhom na výsluch MUDr. Y. P. uviedol, že bola jeho blízkou spolupracovníčkou a preto sa vie vyjadriť k okolnostiam skočenia štátnozamestnaneckého pomeru; počas konania na súde prvej inštancie nebola ochotná vypovedať pred súdom pre obavu z negatívnych následkov pre dcéru, ktorá v tom čase pracovala u žalovaného. Možnosť použitia uvedeného návrhu na vykonanie dôkazu ako prostriedku procesného útoku v odvolaní v zmysle § 366 písm. a), b), c) CSP teda žalobca netvrdil; tvrdená obava označenej svedkyne nepredstavuje nemožnosť odvolateľa bez svojej viny uplatniť návrh na jej výsluch v konaní pred súdom prvej inštancie, ako možnosť použitia tohto návrhu na vykonanie dôkazu ako prostriedku procesného útoku v odvolaní v zmysle § 366 písm. d) CSP. 15. Žalobca v odvolaní v súvislosti s návrhom na výsluch Mgr. V. W. uviedol, že bola jeho blízkou spolupracovníčkou a preto sa vie vyjadriť k okolnostiam skočenia štátnozamestnaneckého pomeru; počas konania na súde prvej inštancie žila dlhodobo v Austrálii, odkiaľ sa vracia späť na Slovensko až v tomto čase. Možnosť použitia uvedeného návrhu na vykonanie dôkazu ako prostriedku procesného útoku v odvolaní v zmysle § 366 písm. a), b), c) CSP teda žalobca netvrdil; možnosť jeho použitia v odvolaní v zmysle § 366 písm. d) CSP je vylúčená z dôvodu uplatnenia uvedeného návrhu na súde prvej inštancie a následného výslovného netrvania na tomto návrhu. 16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že okolnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru boli dostatočne zistené vykonaným dokazovaním, pričom súd prvej inštancie tieto podrobne uviedol a vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku ako podklad pre záver o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Prípadný výsluch svedkýň MUDr. Y. P. a Mgr. V. W., ktoré sa podľa žalobcu vedia vyjadriť na okolnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, by potom nebol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci ani ako dôkaz nad rámec návrhu žalobcu v zmysle § 319 CSP. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).