Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/164/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220845 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314220845.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: O.. M. U., N. S. X/A, N., zastúpenej advokátom: JUDr. Rastislav Kaššák, PhD., so sídlom Medená 5, Bratislava, proti žalovanému: VIŠŇA, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom Višňová 7175/7/A , Bratislava, IČO: 31 813 216, zastúpenému advokátom: JUDr. Slávo Uhrina, so sídlom Švabinského 19, Bratislava, o uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť stavebnotechnickými opatreniami izoláciu terasy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 12. októbra 2016, č.k. 15C/264/2014-320, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zabezpečiť stavebnotechnickými opatreniami hydroizoláciu terasu patriacej k bytu č. XX, na X. A.. N. W. Z. Z. Č.. XXXX (na A. Č.. XXXX/XX), na X.. S., N. L.. (I. na U. S. Č.. XXXX - P.: N. L.., P.: N. - O. Č. D. O., G. Ú.: S. - vedenom Okresným úradom Bratislava - Katastrálny odbor), vchod: S. X/A, a to tak, aby vo vyššie uvedenej lehote došlo k odstráneniu nežiaduceho - závadného stavu terasy patriacej k bytu spôsobujúceho zatekanie zrážkovej vody do bytu č. XX, na X. A.. N. W. Z. Z. Č.. XXXX (na A. Č.. XXXX/XX), na X.. S., N. L.. (I. na U. S. Č.. XXXX - P.: N. L.., P.: N. - O. Č. D. O., G. Ú.: S. - vedenom Okresným úradom Bratislava - Katastrálny odbor), vchod: S. X/A. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %. Do odôvodnenia napadnutého rozsudku doslovne súd prvej inštancie (formou citácie) prepísal text žaloby doručenej žalobkyňou dňa 18.09.2014, ktorou žiadala, aby súd žalovaného na splnenie danej povinnosti zaviazal rozkazom na plnenie. Okrem tohto doslovného prepisu obsahu žaloby súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol text, v ktorom každú vetu vyčlenil do samostatného bodu, pričom body 3. až 29. písomného vyhotovenia rozsudku (bez označenia bodmi) znejú, cit: "Zástupca žalovaného so žalobou nesúhlasil. Súd zamietol žalobu, a to z toho dôvodu, že je jej petit, teda nevykonateľný, čo znamená, že nemôže byť exekučným titulom. Neurologickým právnym "výrazom" samotného petitu žaloby je výraz "zabezpečiť". Uvedený výraz je totiž právne vágny, neurčitý, nevykonateľný a z hľadiska celého samotného petitu žaloby je právne nezmyselný. Aká je totiž obsahová náplň uvedeného výrazu? Čo má teda vlastne žalovaný urobiť, aby obsahovo naplnil uvedený výraz? A to ešte v lehote 15 dní. Skutočnosť, že súd môže v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. určiť lehotu na plnenie v odôvodnených prípadoch dlhším ako tri dni, nie je právne zaujímavá. Aj keď v tomto konaní právne zaujímavá je, pretože je obsiahnutá v samotnom petite žaloby. Výraz "zabezpečiť" môže obsahovať napríklad súhlas vyslovený spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rovnako tak môže ale obsahovať i začiatok, priebeh alebo ukončenie nejakého procesu výberu dodávateľa prác. Rovnako tak môže znamenať i uzavretie zmluvy s dodávateľom prác. Rovnako tak môže znamenať finančné podchytenie prác úverom. Rovnako tak môže znamenať fyzické ukončenie dodávateľských prác. Rovnako tak môže znamenať právne ukončenie dodávateľských prác, teda v kolaudácii. Čo ale v prípade, ak sa časovo zdrží, a to o určite značne dlhú dobu? Čo ale v prípade, že dodávateľ prác technicky a projekčne inak alebo úplne inak vyhodnotí obsah samotných dodávateľských prác? Samozrejme, že nemusí ich technicky len o "hydroizoláciu terasy", ale môže sa to prejaviť navýšení ceny dodávateľských prác. A to sa môže prejaviť v cene dodávateľských prác. A tá musí byť obsahom zmluvy. Len pre úplnosť súd uvádza, že zabezpečením by nebolo asi ani získanie súhlasu M.. L. C. A.., na sprístupnenie terasy, resp. jeho bytu. Všetky doposiaľ uvedené skutočnosti znamenajú, že v lehote 15 dní by žalovaný časovo ani nestihol zvolať schôdzu spoločenstva bytov a nebytových priestorov. A keby aj, tak to neznamená, že by bol vyslovený súhlas. Čo, ale vzhľadom k obsahu žaloby nezodpovedá obsahovému významu "výrazu " "zabezpečiť". A preto teda otázka znie - pokiaľ by zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov odsúhlasilo "zabezpečenie ...", bolo by právne možné ukladať mu v rámci exekučného konania pokuty? A po ktorej z ďalších uvedených nesplnených časových fáz by bolo žalovanému možné ukladať uvedené pokuty? A akú časovú os určiť z hľadiska vykonateľnosti rozsudku - 3 dni, 15 dní, rok, dva...?". Napokon už len konštatoval, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá odvolanie v rámci odvolacej lehoty doplnila písomným podaním zo dňa 18.04.2017. Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietala, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku je v rozpore s viacerými ustanoveniami Civilného sporového poriadku a jeho odôvodnenie je nezákonné, nepreskúmateľné, škandalózne a právne absurdné. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Rovnako však jasne a výstižne nevysvetlil, resp. vôbec nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a neuviedol ako vec právne posúdil, pričom taktiež neodkázal na ustálenú rozhodovaciu prax. Odôvodnenie rozsudku je nielen nepresvedčivé, avšak aj nezákonné a škandalózne. V tejto súvislosti tiež namietala, že súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe (vrátane vlastného rozhodnutia tohto súdu) a odôvodnenie rozsudku neobsahovalo žiadne odôvodnenie tohto odklonu. Prvoinštančný súd totiž (dokonca v obsadení tým istým sudcom) už judikoval v inom súdnom konaní, pod sp. zn. 15C/102/07, že terasa patriaca k bytu nad bytom žalobkyne je spoločnou časťou domu nevyhnutnou na jeho podstatu, a teda ide o opravu spoločnej časti domu, spravovanej žalovaným. Vytkla súdu prvej inštancie aj to, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený dňa 12.10.2016, avšak doručený jej bol až dňa 30.03.2017. Napriek tomu z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú jednoznačne dôvody pre zamietnutie žaloby, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje v jednovetných bodoch vágne tvrdenia (niektoré absolútne nesúvisiace s predmetom konania) alebo otázky, na ktoré často súd ani len neodpovedá. Naviac, v odôvodnení súd uvádza. že svojou žalobou uplatnila, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému zabezpečiť stavebnotechnickými opatreniami hydroizoláciu terasy patriacej k bytu žalobkyne. Uvedené tvrdenie je však úplne v rozpore s predmetom tohto konania, nakoľko sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému zabezpečiť stavebnotechnickými opatreniami hydroizoláciu terasy patriacej k bytu nad jej bytom, teda predmetom tohto konania nie je terasa patriaca k jej bytu, ale terasa patriaca k bytu M.. L. C., A.. Naviac, napadnutým rozsudkom rozhodol prvoinštančný súd o petite v zmysle návrhu na vydanie rozkazu na plnenie podľa § 174b O.s.p. zo dňa 18.09.2014, hoci písomným podaním zo dňa 16.06.2015 žalobný petit zmenila a o zmene žaloby vôbec nebolo rozhodnuté. Nestotožnila sa so záverom prvoinštančného súdu, že petit jej žaloby je nevykonateľný a zdôraznila, že súd neuviedol žiadne relevantné dôvody jeho nevykonateľnosti, pričom ale v prípade, ak by aj mal súd prvej inštancie za to, že petit je nevykonateľný (čo odmieta), mal postupovať v zmysle ustanovenia § 185 ods. 3 C.s.p. Napriek tomu súd tri roky vo veci konal a vykonával dôkazy nesúvisiace s vykonateľnosťou, a až vo vynesenom rozsudku (nejasne a vágne) spochybnil vykonateľnosť petitu, resp. žalobného návrhu, čím porušil jej právo na spravodlivý proces, a to za stavu, keď žalovaný v priebehu konania nikdy nevykonateľnosť petitu žaloby (resp. žalobného návrhu), a to ani z časového hľadiska, nenamietal. V žalobe pritom uviedla presne, čo by bol povinný žalovaný zabezpečiť, keď žiadala, aby bol žalovaný povinný zabezpečiť stavebnotechnickými opatreniami tepelnú izoláciu a hydroizoláciu konkrétnej, v žalobnom návrhu uvedenej terasy, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zdôraznila, že vykonateľnosť ňou špecifikovaného petitu žaloby, je zrejmá aj z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave, ktorý v uznesení zo dňa 31.05.2012, sp. zn. 5Co/226/2012, konštatoval, že takáto detailizácia stavebných úkonov v podobných veciach je bezpredmetná a právne irelevantná, nakoľko v petite nie je možné presne špecifikovať presný technologický, technický a stavebný spôsob odstránenia vád bytov a nebytových priestorov, pričom práve takto presne technicky špecifikovaný petit by bol nevykonateľný, pretože by vylučoval akékoľvek iné spôsoby odstránenia vád bytov a nebytových priestorov a pre navrhovateľa je v podstate irelevantné, akým spôsobom budú odstránené vady a nedostatky na bytoch a nebytových priestoroch, samozrejme pri dodržaní nárokov na kvalitu a účelnosť vykonanej opravy. Súd prvej inštancie však nikdy od nej nepožadoval, aby konkretizovala stavebnotechnické práce, ktoré by mali byť predmetom plnenia. Napokon namietala, že súd prvej inštancie o nepripustení pristúpenia M.. L. C., A.. do konania ako žalovaného 2/ rozhodol uznesením zo dňa 08.07.2016, č. k. 15C/264/2014 - 317, ktoré jej bolo doručené až spolu s napadnutým rozsudkom, čím sa súd taktiež dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného žiadala podanému odvolaniu vyhovieť. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď napadnuté rozhodnutie označil za správne a profesionálne korektné. Poukázal na to, že podaná žaloba odporuje zákonu č. 182/1993 Z.z., keď v zmysle jeho právnej úpravy o uzavretí zmluvy o úvere na opravu spoločných častí bytového domu, ako aj o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, rozhoduje zhromaždenie všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a účelové využitie prostriedkov vlastníkov nie je možné nárokovať súdnou cestou priamo na vykonanie konkrétnej opravy. Vyhovenie podanej žalobe by potom malo za následok úplné popretie právomocí jednotlivých orgánov spoločenstva a zbytočné by boli aj ustanovenia zákona o možnosti prehlasovaných vlastníkov domáhať sa ochrany súdnou cestou, keď by sa ktorýkoľvek z vlastníkov mohol domáhať súdnou cestou vykonania opráv, rekonštrukcie, či modernizácie bez toho, aby jeho požiadavky boli predmetom rozhodnutia kolektívnych orgánov spoločenstva, či dokonca v rozpore s rozhodnutím schôdze vlastníkov. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa mnohé základné obsahové náležitosti rozsudku, vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď z neho nevyplýva, aké dôkazy v konaní žalobkyňa označila, aké prostriedky procesného útoku použila, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, avšak ani to, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Tieto nedostatky ani pri maximálnej snahe neumožňujú odvolaciemu súdu podrobiť napadnuté rozhodnutie riadnemu prieskumu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nemožno zistiť, prečo súd prvej inštancie považuje žalobný petit za nevykonateľný a akými úvahami sa riadil, keď považoval argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k uvedenej otázke, podporenú rozhodnutiami súdov, za neopodstatnenú. Súd prvej inštancie s cieľom vysvetliť svoje úvahy iba nastoľuje určité, z jeho pohľadu právne významné, stručné otázky, na ktoré si čiastočne (i to nie na každú) aj stručne (jednou vetou bez jej bližšieho rozvitia) odpovedá. Takéto odôvodnenie požiadavky citovaného ust. § 220 C.s.p. spĺňať nemôže a nie je spôsobilé poskytnúť ani odvolaciemu súdu nevyhnutný základ pre preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku takéhoto odôvodnenia rozsudku sa zároveň odníma žalobkyni možnosť náležite reagovať na dôvody rozsudku, a teda dochádza k porušeniu jej procesných práv do tej miery, že to má za následok porušenie jej práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na zásadné nedostatky odôvodnenia, ktoré odvolaciemu súdu vôbec neumožňujú preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nie je možné tento nedostatok napraviť ani v odvolacom konaní, a preto sú už len z tohto dôvodu splnené predpoklady na zrušenie napadnutého rozsudku podľa 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. 6. Opodstatnene však tiež žalobkyňa, pokiaľ ide o otázku vykonateľnosti petitu podanej žaloby, namieta, že ak súd prvej inštancie považoval petit podanej žaloby za nevykonateľný, mal túto skutočnosť zohľadniť v priebehu konania, a nie až v rozsudku vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že materiálna nevykonateľnosť petitu žaloby patrí medzi nedostatky, v prípade ktorých je povinnosťou súdu pokúsiť sa o nich nápravu, a žalobu možno z tohto dôvodu ako neopodstatnenú zamietnuť až v prípade, ak žalobca napriek poskytnutej možnosti túto vadu žaloby neodstráni. Osobitne odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, súd je povinný náležite žalobcovi ozrejmiť aj dôvody, pre ktoré je petit žaloby podľa jeho názoru nevykonateľný; a ak je to potrebné tiež, v rámci priestoru limitovaného zásadou rovnosti strán sporu, nestrannosťou súdu a zásadami spravodlivého procesu, načrtnúť aj požiadavky, ktoré má v danej veci podľa jeho názoru petit žaloby spĺňať. Bez takéhoto vysvetlenia nemožno považovať postup súdu za predvídateľný, keďže bez neho nemá žalobca reálnu možnosť náležite zareagovať na výhrady súdu a znenie navrhovaného rozhodnutia prípadne upraviť v súlade s jeho požiadavkami. 7. Zároveň žalobkyňa v odvolaní opodstatnene vytýka súdu prvej inštancie porušenie jej práva na spravodlivý proces tým, že v spore rozhodol o ňou pôvodne podanom návrhu na vydanie rozkazu na plnenie, a to napriek tomu, že svoju žalobu zmenila písomným podaním zo dňa doručeným súdu dňa 16.06.2015, o ktorej zmene žaloby doposiaľ nebolo rozhodnuté. Odvolací súd v tejto súvislosti osobitne dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobný petit návrhu na vydanie rozkazu na plnenie a petit špecifikovaný v písomnom podaní žalobkyne zo dňa 16.06.2015 nie sú obsahovo totožné, keď podaním zo dňa 16.06.2015 žalobkyňa žiada okrem hydroizolácie zabezpečiť aj tepelnú izoláciu. Súd prvého stupňa aj týmto svojím postupom porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces a konanie zaťažil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol bez toho, aby rozhodol o zmene žaloby. 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom spor riadne prejedná, v prípade, ak opätovne dospeje k záveru o materiálnej nevykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia súdu, žalobkyni poskytne náležitý priestor na odstránenie tejto vady žaloby, po tom, ako ju oboznámi s dôvodmi, pre ktoré navrhované rozhodnutie považuje za nevykonateľné a prípadne; ak to bude možné; zadefinuje požiadavky, ktoré by mal petit žaloby spĺňať, a následne, v nadväznosti na procesnú aktivitu žalobkyne, avšak tiež žalovaného, po vysporiadaní sa s argumentáciou oboch strán sporu, na základe výsledkov vykonaného dokazovania, opätovne meritórne posúdi dôvodnosť podanej žaloby a svoje rozhodnutie riadne, najmä však zrozumiteľne, logicky a vnútorne konzistentne odôvodní tak, aby spĺňalo všetky požiadavky na odôvodnenie rozsudku vyplývajúce z ust. § 220 C.s.p.; teda aby z neho vyplývalo, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila a aké prostriedky procesného útoku použila žalobkyňa, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, pričom rovnako jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. 9. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).