Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314222490 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314222490.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na W. XX, XXX XX D., toho času C. C. 2, XXX XX D. a otec - K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na W. XX, XXX XX D., toho času D. XXX, K. pri D., zastúpený JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie matky a odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/429/2014-340 zo dňa 03.10.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P/429/2014-340 zo dňa 03.10.2017 zveril maloletého A. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. K., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2014 do 31.08.2016 a vo výške XXX eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2016, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.10.2014 do 05.09.2017 vo výške X XXX eur povolil otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške XXX eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Do zaplateného výživného započítal čiastku X.XXX eur. Upravil styk otca s maloletým A. K., nar. XX.XX.XXXX na každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v roku vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. s výnimkou sviatkov a školských prázdnin s tým, že otec si maloletého v súdom stanovenom čase prevezme v školskom alebo inom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a odovzdá ho v mieste bydliska matky maloletého, každoročne počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 09.00 hod do 15.07. do 20.00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 26.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 20.00 hod., a v každom párnom kalendárnom roku v čase od 03.01. od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 20.00 hod., počas jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od prvého dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 20.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od prvého dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR od 09.00 hod do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 20.00 hod. s tým, že otec si maloletého v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. Matke uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že rodičia maloletého sa na niektorých aspektoch výkonu ich rodičovských práv a povinností nevedia dohodnúť, z ktorého dôvodu dochádza medzi nimi ku konfliktom. Zohľadnil konsenzus rodičov v otázke zverenia maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, keď otec ustúpil z návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a stotožnil sa so závermi znaleckého posudku. Prihliadal na vykonaný pohovor s maloletým, z ktorého postoja a vyjadrení bolo zrejmé, že má výrazne silnejšiu a stabilnejšiu citovú väzbu k matke a k rodinnému prostrediu, ktoré vytvorila a jednoznačne preferuje osobnú starostlivosť matky. Zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky zosúladil právny stav so stavom faktickým. Mal preukázané, že zo strany matky je o maloletého postarané riadne, v dostatočnom rozsahu a v súlade s jeho vývinovými potrebami. Zastupovanie maloletého a správu jeho majetku ponechal obom rodičom, keďže na strane ani jedného z nich nevzhliadol dôvody k tomu, aby boli na niektorom z týchto práv obmedzení. Požiadavku otca na úpravu styku s maloletým A. vyhodnotil ako legitímnu, rozsah navrhovaného styku za štandardný a v súlade so záujmami maloletého a právami otca. Konštatoval, že u maloletého došlo počas konania k zmene postoja ohľadom jeho kontaktovania sa s otcom, kedy spočiatku súhlasil s pravidelným kontaktovaním sa s otcom, hoci preferoval vzájomnú dohodu rodičov pred autoritatívnou úpravou, následne však negoval kontakt. Súd prvej inštancie posúdil skutočnosti, ktoré maloletý uviedol ako dôvody zmeny postoja, za súvisiace s jeho subjektívnym prežívaním celkovej životnej situácie, v zásadnej miere kreovanom vzájomným konfliktným vzťahom jeho rodičov. Mal za to, že uvedené sa podpísalo pod postoje a správanie maloletého smerom k otcovi, čo napokon konštatoval i súdny znalec vo svojom posudku, kde uviedol, že prežívanie maloletého je poznačené celkovou situáciou a správaním oboch rodičov. Situácia sa do istej miery "zhoršila" po tom, čo sa otcovi a jeho partnerke narodilo dieťa, hoci si to otec nepripúšťal a prezentoval, že maloletý sa snaží vybudovať si s maloletým J. súrodenecký vzťah a že jeho styk s maloletým sa nerealizuje výlučne z dôvodu konania matky, ktorá tomu aktívne bráni. Aj z vyjadrení maloletého bolo však zrejmé, že jeho vnímanie bolo a je odlišné. Súd prvej inštancie nespochybňoval radosť A. z narodenia J., ktorý neskôr začal vnímať presúvanie pozornosti otca na mladšieho syna. Vývin situácie vyhodnotil za prirodzený, avšak dal do pozornosti nutnosť uvedomiť si, že maloletý nežije s otcom v spoločnej domácnosti, preto nevníma túto situáciu tak prirodzene, ako je tomu u detí, ktoré žijú s nevlastným súrodencom v spoločnej domácnosti. Prežívanie A. pod vplyvom ostatných skutočností, ktoré sa diali, je citlivejšie a zatiaľ nemá záujem vnímať situáciu z iného uhľa pohľadu napriek tomu, že by to bolo pre neho možno lepšie a vhodnejšie. Považoval za nevyhnutné, aby si otec túto skutočnosť uvedomil a pretavil ju do svojho prístupu k realizácii styku s maloletým a nesnažil sa "nasilu" vytvárať vzťahy a väzby tam, kde tieto môžu fungovať iba za predpokladu, že vznikli prirodzeným vývojom. Konštatoval, že otázka úpravy styku otca s maloletým spôsobovala problémy aj z dôvodu intenzívnej športovej činnosti maloletého, ktorá je pre neho dôležitá a venuje jej množstvo času a musí ju skĺbiť s prípravou na vyučovanie. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu a styk upravil v bežnom roku na každý párny týždeň od piatku do nedele a každý nepárny týždeň vo štvrtok, prihliadajúc na tréningy maloletého. Styk počas školských prázdnin a sviatkov upravil samostatne a zohľadnil skutočnosť, že maloletý považuje za svoj domov prostredie u matky. Štedrý večer, prvý sviatok vianočný, Silvester a Nový rok ponechal každoročne v réžii matky. Styk počas jarných a veľkonočných prázdnin upravil striedavo v párnom a nepárnom kalendárnom roku a počas letných prázdnin upravil styk otca s maloletým každoročne v mesiaci júl, zohľadňujúc absolvovanie sústredení maloletým a začiatok hokejovej sezóny od mesiaca august. Nestotožnil sa s návrhom matky na ponechanie styku otca s maloletým bez úpravy z dôvodu, že postoj maloletého bol ovplyvnený konfliktným vzťahom rodičov, ktorý sa premietal aj do ich postojov k maloletému a z ktorého dôvodu nemožno ani vyjadrenia a postoje A. považovať za v plnom rozsahu pôvodné a "nepoznačené" celkovou situáciou a vzťahmi medzi rodičmi, a na ktorej sa svojim neprimeraným správaním podieľali obaja rodičia. Mal za to, že nebolo možné bez ďalšieho prebrať názor maloletého ako smerodajný a rozhodnúť v zmysle tohto názoru, pretože tento nekorešponduje so záujmom maloletého, ktorý nie je ešte schopný objektívne zhodnotiť a pochopiť. Dospel k záveru o potrebe upraviť styk, keďže rodičia sa nedokážu dohodnúť. Dal do pozornosti, že rodičia by mali prehodnotiť svoje postoje a správanie vo vzťahu k druhému rodičovi. Postoj matky nepovažoval za súladný so záujmom maloletého, keďže je zrejmé, že niektoré vyjadrenia maloletý skôr prevzal z prostredia, v ktorom žije. Vo vzťahu k otcovi zdôraznil, že tento mal prejavovať k maloletému viac empatie a pochopenia a nekonfrontovať ho s dôvodmi jeho postojov. Apeloval na otca, aby pri realizácii styku rešpektoval maloletého a jeho prežívanie a neočakával, že sa jeho styk s maloletým bude okamžite realizovať v zmysle rozhodnutia súdu v plnom rozsahu. Odporučil otcovi spoluprácu s odborníkom, doporučeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako dal otcovi na zváženie, aby spočiatku pri realizácii styku trávil s maloletým čas osamote bez partnerky a ich syna, a aby rešpektoval športovú činnosť maloletého a "nenútil" ho vyberať si medzi športom a stretnutím s otcom. Za dôležité považoval, aby otec maloletého presvedčil, že sa zaujíma o jeho život a prežívanie. Zdôraznil, že matka je povinná byť nápomocná a vychádzať otcovi v ústrety, pokiaľ to bude možné a predovšetkým sa pokúsiť zjemniť prípadné trecie plochy, ktoré medzi otcom a maloletým vyvstanú. Vyslovil, že je potrebné, aby otec skorigoval svoje správanie voči osobe matky maloletého, keď si musí uvedomiť primárne postavenie matky pre maloletého a skutočnosť, že útoky na ňu považuje maloletý za útoky voči sebe samému, čo situáciu len zhoršuje. Rovnako upozornil matku, aby zvyšok času, ktorý má maloletý k dispozícií, nenaplňovala separátnym programom, ale ponechala priestor aj otcovi. Pri rozhodovaní o určení výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, z nákladov súvisiacich so školou (poplatky ZRPŠ, poistenie, zabezpečenie školských potrieb a pomôcok, učebníc a pracovných zošitov), a úhrady aktivít usporiadaných školou. Rovnako zohľadnil zabezpečenie existenčných nákladov, t.j. bývanie, strava, ošatenie a obuv, hygienické potreby a zdravotná starostlivosť. Pri určovaní výživného rozdelil obdobie od podania návrhu do konca augusta 2016, a od septembra 2016, zohľadniac prechod maloletého na druhý stupeň základnej školy. Mal za to, že skladba týchto "základných" potrieb u maloletého a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí vo veku A. tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a pri ich skúmaní nezistil dôvody, pre ktoré by tieto mali byť uhrádzané vo vyššom, než obvyklom rozsahu. Mal preukázané, že maloletý navštevuje základnú školu so športovým zameraním, intenzívne sa venuje hokeju, ktorý je spojený so zvýšeným finančným zabezpečením. Čiastočne prihliadal na skutočnosť, že otec súhlasil s tým, aby sa maloletý tejto činnosti venoval, hoci to bolo ešte v období, kedy túto činnosť finančne dotoval aj samosprávny kraj. Zároveň konštatoval, že matka s otcom uvedenú otázku viac nekonzultovala, napriek tomu, že náklady na túto činnosť v priebehu ostatných rokov narastali. Nezohľadnil všetky náklady vyčíslené matkou z dôvodu, že matka ako rodič, ktorý sa o maloletého stará, je povinná náklady na dieťa prispôsobovať aj pomerom otca a tieto v dostupnej miere znižovať (zakupovanie použitých súčastí výstroja, využívanie zliav a pod.) Matkou navrhovanú sumu XXX eur mesačne vyhodnotil ako čiastočne nadhodnotenú. Konštatoval, že ak matka na výživu maloletého vynakladá deklarovanú čiastku cca XXX eur mesačne, poskytuje maloletému plnenia, ktoré nemožno zaradiť medzi odôvodnené potreby maloletého, a ktoré nemá otec možnosť ovplyvňovať. Matkou vyčíslené náklady na dovolenky a voľný čas považoval za nedôvodné, spočívajúce výlučne na rozhodnutí toho ktorého rodiča. Poukázal na to, že trávenie voľného času, dovoleniek a prázdnin s maloletým dieťaťom je právom rodičov rovnako, ako je ich právom prispôsobiť trávenie tohto času svojim finančným možnostiam. Výber dovolenky a platby s tým súvisiace nemôžu zaťažiť finančnou zodpovednosťou druhého rodiča. Otcom navrhovanú výšku výživného XXX eur mesačne považoval za poddimenzovanú vo vzťahu k nákladom na odôvodnené potreby maloletého. Na strane otca nevzhliadol okolnosti odôvodňujúce určenie výživného v nižšom rozsahu, než ktorý zodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, s prihliadnutím na všetky uvádzané skutočnosti. Konštatoval, že otec síce poukazoval na to, že bol uznaný invalidným v rozsahu 50%, avšak je podnikateľom a tejto činnosti sa mieni venovať i naďalej. Priznanie invalidného dôchodku, ktorého výšku súd prvej inštancie nepoznal, nemalo na rozhodovanie o výške výživného zo strany otca taký význam, ako tomu prikladal otec, keďže ani on neuvádzal, že by kvôli tomu obmedzil svoje podnikateľské aktivity. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že otec sa v roku 2016, t. j. v čase, kedy prebiehalo súdne konanie, zaťažil hypotekárnym úverom v celkovej výške XX.XXX eur a postavil si rodinný dom, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Pomery na strane otca vyhodnotil ako lepšie, než na strane matky. Zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca ku maloletému J., a zároveň dal otcovi do pozornosti, že každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkovým pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča. Výživné na maloletého určil za obdobie od podania návrhu matky do augusta 2016, teda za obdobie, kedy maloletý navštevoval prvý stupeň základnej školy, v sume XXX eur mesačne a od nástupu na druhý stupeň základnej školy, túto povinnosť zvýšil na čiastku XXX eur mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Zročné výživné ustálil na sumu X.XXX eur z dôvodu, že vyživovacia povinnosť otca bola upravovaná za obdobie od októbra 2014 do septembra 2017, t.j. za obdobie 36 kalendárnych mesiacov, pričom za obdobie od 10/2014-08/2016, t.j. 23 mesiacov bolo určené výživné vo výške XXX eur mesačne a za obdobie od 09/2016 do 09/2017, t.j. 13 mesiacov výživné vo výške XXX eur mesačne. Za obdobie od 10/2014 - 08/2016 mal otec zaplatiť výživné vo výške X.XXX eur (23 mesiacov x XXX eur mesačne), pričom otec zaplatil k rukám matky výživné vo výške X.XXX eur. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletého A. predstavoval za toto obdobie čiastku X.XXX eur. Za obdobie od 09/2016 - 09/2017 mal otec zaplatiť výživné vo výške X.XXX eur (13 mesiacov x XXX eur mesačne), pričom otec zaplatil k rukám matky výživné vo výške XXX eur. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletého predstavoval za toto obdobie čiastku X.XXX eur. Dovedna teda zročné výživné zo strany otca voči maloletému predstavuje čiastku X.XXX eur (X.XXX eur + X.XXX eur). Vzhľadom k výške zročného výživného, povolil otcovi toto výživné splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa v časti výroku rozsudku o styku otca s maloletým. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a styk otca s maloletým neupraviť a vo zvyšných výrokoch napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázala na vykonaný pohovor maloletého so sudkyňou za prítomnosti kolíznej opatrovníčky, v rámci ktorého sa maloletý vyjadril, že nemá záujem o stretnutia s otcom. Svoj názor maloletý nezmenil ani po tom, ako otec podal návrh na výkon rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Dala do pozornosti, že A. má 11 rokov, vie vyjadriť svoj názor. Nepovažovala za správne vyhodnotenie, že dieťa je ovplyvnené udalosťami okolo neho. Uviedla, že A. sa pýta, či nechce ísť za otcom, nevie ako ho má nútiť realizovať styk s ním. A. otca odmieta, nemá s ním vytvorený žiaden vzťah a vadí mu, ako sa k nemu otec spolu s novou priateľkou správa. Namietala posúdenie záujmu dieťaťa s poukazom na stres a napätie, ktoré maloletý prežíva. V jeho záujme je vyhýbať sa stresu a situácie, v ktorých sa ocitne, má prežívať bez nátlaku a cítiť sa dobre. Uvedomuje si rodičovské práva a povinnosti otca a jeho právo stýkať sa so synom. Namietala, že otec si nedokázal so synom vytvoriť vzťah a je na zodpovednosti súdu, aký dopad budú mať takéto stretnutia na psychický stav maloletého. Poukázala na ust. § 38 ods. 1 CMP a potrebu prihliadať na názor maloletého dieťaťa. Mala za to, že sudkyňa konala v rozpore so záujmami maloletého, keď jeho vyjadrenie vyhodnotila ako neobjektívne. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 28.10.2014,msp. zn. IV. ÚS 276/2014-48, ktoré rieši obdobnú situáciu, nutnosť rešpektovať názor maloletého dieťaťa a styk neupraviť, ak si ho dieťa neželá. Uviedla, že určením styku dochádza k situácii, že maloletý nebude rozhodnutie dodržiavať a otec bude do jeho veku 18 rokov podávať návrhy na výkon rozhodnutia, volať políciu a svedkov. Zdôraznila, že nemá problém s tým, aby sa A. s otcom stretával, avšak žiadala o rešpektovanie názoru dieťaťa. 4. Proti výroku rozsudku o určení výživného podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a určiť výživné otcovi na maloletého A. za obdobie od 01.10.2014 do 31.08.2016 vo výške XXX eur mesačne a od 01.09.2016 vo výške XXX eur mesačne a zročné výživné za obdobie od 01.10.2014 do 05.09.2017 vo výške X.XXX eur povoliť otcovi splácať mesačnými splátkami po XX eur mesačne. Do zaplateného výživného navrhol započítať sumu X.XXX eur. Alternatívne navrhol rozsudok vo výroku III. zrušiť. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia v časti o výživnom sa obmedzuje na konštatovanie všeobecnej povahy, v odôvodnení absentuje akýkoľvek odkaz na judikatúru alebo inak zdôvodnenú alebo zovšeobecnenú výšku odôvodnených potrieb maloletého, z ktorej súd vychádzal. Namietal, že odôvodnenie neobsahuje, ktoré skutočnosti mal súd na strane matky a otca preukázané, neskúmal majetkové pomery priateľa matky, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti, nevzal do úvahy jeho výdavky a nezohľadnil nárast príjmu matky počas konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za arbitrárne. Poukázal na to, že matka v priebehu konania účelovo zmenila navrhovanú výšku výživného, čo možno kvalifikovať rozpornosťou vo výške nákladov na odôvodnené potreby maloletého. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné z dôvodu, že v konaní absentuje riadne vyčíslenie nákladov na odôvodnené potreby maloletého.Rozporoval a nestotožnil sa s matkou vyčíslenými nákladmi na potreby dieťaťa. Náklady maloletého na oblečenie považoval za nadhodnotené, keďže maloletý ročne nespotrebuje oblečenie špecifikované matkou. Rovnako namietal nereálnosť uvádzaných nákladov na hokej (napr. 2ks hokejka ročne, brankárska výstroj sa nekupuje každý druhý rok, brúsenie korčulí 1x ročne nie za cenu 6 eur, ale 2eur, turnajová súprava nie je povinná položka, ide o štandard, hokejový camp XXX eur nie je povinný, ide o nadštandard). Spochybnil výdavok na tréning boxu vo výške XX eur mesačne ako nepovinný náklad, pričom podľa jeho vedomostí, maloletý tieto tréningy v posudzovanom období nerealizoval. Namietal, že súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že položku XXX eur mesačne na hokejové tréningy platil do času, kým mu matka zabránila v styku so synom. Mal za to, že matka účelovo vyfabrikovala náklady na dieťa vo výške takmer 1,5 násobku výšky minimálnej mzdy a tieto výdavky nezdokladovala. Dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Žiline z 18.6.2008 sp. zn. CoP 36/2008 zaoberajúce sa otázkou, čo zahŕňa výživné na maloleté dieťa a jeho odôvodnené potreby, ktoré majú konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom a preto treba dbať aj o to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Rovnako poukázal na to, že matka dlhodobo nedosahovala príjem, ktorý by pokryl náklady na maloletého vyčíslené matkou. Zároveň dal do pozornosti náklady na jeho ďalšie maloleté dieťa J., ktoré predstavujú platby za plienky mesačne vo výške XX,XX eur, mlieko mesačne vo výške XX,XX eur, oblečenie na zimnú sezónu vo výške XXX eur, na letnú sezónu vo výške XX až XXX eur, na jar a jeseň vo výške XXX až XXX eur a náklady na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Namietal nesprávne vyhodnotenie jeho majetkových pomerov a schopností a možností. Mal za to, že zaťaženie úverom za účelom čerpania hypotéky na stavbu rodinného domu nemožno ponímať ako zaťažujúcu okolnosť, nakoľko svoj byt predaj a postavil rodinný dom, aby maloletému zabezpečil vlastnú izbu. V dome žije s družkou a maloletým J., hypotéka nie je účelová. Namietal, že súd nezohľadnil jeho výdavok na náklady na bývanie vo výške XXX eur mesačne. Uviedol, že matka žila v spoločnej domácnosti s D. U., ktorého pomery a príjem súd prvej inštancie neposudzoval, ani skutočnosť, akým spôsobom sa podieľa stará matka zo strany matky na nákladoch na maloletého. Namietal, že súd prvej inštancie neposúdil reálne jeho pomery a skutočnosť, že bol uznaný invalidným v rozsahu 50%. Zdôraznil, že jeho príjem zo spoločnosti D. T. predstavuje mesačne XXX eur. Pokiaľ matka poukazovala na tržby spoločnosti, uviedol, že v prípade poskytovania služieb rýchleho občerstvenia, neznamená pri tržbách, že ide o zisk. Zdôraznil, že na pojednávaní dňa 05.09.2017 upozornil, že požiadal o priznanie invalidného dôchodku, ktorého vyčíslenie zatiaľ nedostal. Vzhľadom na priznanie invalidného dôchodku vo výške XX,XX eur mesačne a jeho diagnózu je možné predpokladať, že podnikanie bude musieť obmedziť. Napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom je pre neho likvidačný a na úhradu výživného si musel požičať finančné prostriedky od rodičov. Rovnako splátky zročného výživného považoval za vysoké. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval právne normy v súvislosti s ďalšími vyživovacími povinnosťami rodiča. Vyslovil názor, že uvedená aplikácia je v rozpore s Dohovorom o ochrane práv dieťaťa a Ústavou SR. K odvolaniu pripojil čestné prehlásenie K. K. o poskytnutí pôžičky /zo dňa 11.10.2017), rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku vo sume XX,XX eur, potvrdenie o zdravotnom stave maloletého J. K.. 5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na preukázané doklady o výdavkoch na dieťa. Potvrdila, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému A., nevidí preto dôvod, aby súd skúmal jeho príjmové a majetkové pomery. Poukázala na náklady na maloletého, ktorý sa venuje hokeju na profesionálnej úrovni, s výberom športovej školy otec súhlasil a vedel, že nepôjde o lacnú záležitosť. Za neprofesionálne považovala námietky o počte kusov oblečenia, ktoré synovi zabezpečuje. Uviedla, že A. je vo vývinovom veku, rastie rýchlejšie, vyčíslenie nákladov na syna nepovažovala za neodôvodnené. Pokiaľ ide o nákup hokejovej výstroje, túto je nevyhnutné meniť, keďže A. rastie. Namietala výhrady voči cene za brúsenie korčulí, ktorú nikde neuvádzala. Uviedla, že turnajová súprava pre maloletého bola povinná, je súčasťou hokejovej výstroje. Od piateho ročníka je táto súprava hradená klubom. Namietaná platba vo výške XXX eur za rok ako poplatok za hokej, ktorá sa hradí klubu, nezahŕňa žiadne ďalšie výdavky. Letný hokejový camp synovi zaplatila, pretože mal o camp záujem, a tento mu napomáha v rozvoji jeho talentu, čo by mal vziať otec na vedomie. Uviedla, že ako matka svojho syna podporuje a platí mu veci, ktoré ho napĺňajú, bavia a rozširujú jeho ďalší rozvoj. Argumenty otca o nákladoch na zabezpečenie potrieb maloletého považovala za účelové a neopodstatnené. K majetkovým pomerom otca dala do pozornosti jeho vlastníctvo k nehnuteľnosti. K výkonu práce otca a jeho uznaniu za invalidného uviedla, že otec vykonáva duševnú prácu, v kaviarni má zamestnanca, a nie je potrebné, aby vykonával činnosti osobne. Dala do pozornosti, že otec sa na pojednávaní vyjadril, že kaviareň má prenajatú na dobu 5 rokov, z ktorej má príjem, takže je predpoklad, že ju bude prevádzkovať naďalej. Rovnako poukázala na odborný posudok o invalidite, ktorý otec doložil k odvolaniu, v ktorom je pod titulom Pracovná rekomendácia uvedené, že práca, ktorú otec vykonáva, je vyhovujúca. Poukázala na to, že znalec uvádza, že otec má zdravotné problémy od roku 2002, je otázne prečo požiadal o invaliditu až po 15 rokoch a prečo sa o uvedených problémoch nezmienil skôr. Vyslovila názor, že otec vynakladá snahu zbaviť sa zodpovednosti a minimalizovať výšku výživného na maloletého. Navrhla odvolanie otca zamietnuť a rozsudok vo výroku o výživnom potvrdiť ako vecne správny. 6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a matky nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky a odvolanie otca nie je dôvodné. 8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na maloletého A. a odvolanie matky proti výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletým ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia rodičov uvedené v odvolaní. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. V odvolaní matky a otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o určenie výživného a rozsah styku otca s dieťaťom. 9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na určenie výšky výživného na maloleté dieťa z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa v čase podania návrhu, príjmu rodičov, ich majetkových pomerov, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Odvolací súd poznamenáva, že nie je potrebné predkladať pokladničné bloky, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, súkromná škola, zdravotný stav, športová činnosť, atď. V danom prípade matka vyčíslila náklady na maloletého, ktoré spočívajú v bežných výdavkov na zabezpečenie ošatenia, stravy, hygienických potrieb, ktoré sú nesporné. Rovnako je nepochybné, že maloletý sa aktívne venuje hokeju, navštevuje športovú školu, pričom obaja rodičia danú skutočnosť akceptovali. Maloletý sám potvrdil, že má záujem sa naďalej venovať tomuto športu a otec syna v minulosti v tejto aktivite podporil. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil úhrady polovice poplatku za hokej, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že sám potvrdil, že platbu prestal realizovať po tom, ako nemal umožnený kontakt s maloletým. Naviac, je potrebné poukázať na matkou predložené dôkazy svedčiace o obsadení maloletého na tréningoch, zápasoch, turnajoch a sústredeniach v súvislosti s hokejom, keď každá účasť na zápase predstavuje výdavky. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením matky o potrebe zabezpečiť synovi kúpu ošatenia, vzhľadom na vývinové obdobie maloletého, ktorý vo veku 12 rokov neustále rastie. Rovnako však odvolací súd dospel k záveru, že nemožno zohľadniť náklady vyčíslené matkou na dovolenky, a tieto ponechať na ťarchu otcovi. Odvolací súd upozorňuje, že do nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa patrí i pomerný náklad na bývanie. Skutočnosť, že matka žije s priateľom v spoločnej domácnosti, resp. matka a maloletý bývajú v nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva priateľa matky, a náklady na bývanie a domácnosť hradí aj priateľ matky, nie je dôvodom na určenie nižšieho výživného na maloletého A.. Odvolací súd neprihliadal na námietku otca o tom, že neboli zisťované pomery a príjem priateľa matky, nakoľko vyživovaciu povinnosť k maloletú majú výhradne rodičia. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie pri hodnotení majetkových pomerov otca, ktoré sú lepšie ako na strane matky, keďže otec nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, rodinný dom. Súčasne treba prihliadať i na príjem, schopnosti a možnosti rodičov. Odvolací súd považuje určenú výšku výživného v sume 200 eur mesačne za obdobie od 01.10.2014 do 31.08.2016 a v sume XXX eur mesačne od 01.09.2016 a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie za správne. Odvolací súd neakceptuje odvolacie námietky otca súvisiace s jeho aktuálnou finančnou situáciou a uznanie invalidným. Pokiaľ sa otec odvoláva na budúci predpoklad nemožnosti vykonávať prácu, ide len o domnienku, keďže sám na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie potvrdil, že vo svojich podnikateľských aktivitách bude pokračovať. Napokon, aj z predloženého dokladu o uznaní čiastočnej invalidity je zrejmé, že otec vykonáva pre neho vhodnú prácu. Rovnako možno konštatovať, že pokiaľ otec čerpal hypotekárny úver, bol si vedomý zaťaženia úverom a schopnosti realizovať splátky úveru. Pokiaľ sa otec odvoláva na nesplatené dlhy, odvolací súd poukazuje na to, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k ďalšie vyživovacej povinnosti otca. Výživné tak, ako bolo určené, nie je nadštandardné, vzhľadom vek a potreby maloletého a príjem a majetkové pomery otca. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov. Pri určení výšky výživného správne určil aj zročné výživné na dieťa, ktoré umožnil otcovi splácať primeranými mesačnými splátkami, s prihliadnutím na spotrebný charakter výživného. 10. Pokiaľ ide o rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým A. odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil pomery na strane dieťaťa a potrebu úpravy styku otca s maloletým A.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým. K námietkam matky o tom, že súd prvej inštancie nevzal v úvahu vyjadrený názor maloletého dieťaťa odvolací súd udáva, že povinnosťou súdu nie je zohľadniť názor dieťaťa prioritne bez komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov v konaní. Odvolací súd nespochybňuje, že A. bol v čase jeho výsluchu vo veku 11 rokov, kedy je schopný a dokáže vyjadriť svoj názor. V kontexte daného sporu je však nevyhnutné prihliadať i na závery znaleckého dokazovania nariadeného v súvislosti s návrhom otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorými jednoznačne znalec K.. K. D. odporúčal upraviť styk otca s maloletým v rozsahu každý druhý víkend od piatku do nedele a v ďalšom týždni jeden deň, napr. v stredu. Skutočnosť, že maloletý si aktuálne nepraje stretnutia s otcom, čo pramení z celej situácie v rodine a vplyvu správania oboch rodičov, nemôže byť dôvodom na to, aby nebol podporovaný jeho kontakt s otcom, aby nemali vytvorený spoločný priestor na stretnutia a trávenie spoločného voľného času. Každé dieťa potrebuje oboch rodičov, budovať a zachovať si s rodičmi vzťah a väzby. Je potrebné zdôrazniť, že rodičia sú vo výkone svojich práv a povinností rovnoprávni a otec, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na pravidelný kontakt s dieťaťom. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, ktoré náležite vyhodnotil. Aj napriek vyjadreniu maloletého, zastáva odvolací súd názor, že stretávanie otca s maloletým je potrebné podporiť. Obaja rodičia však musia rešpektovať svojho syna, pomôcť mu pri riešení problémov, ktoré prežíva ich zavinením, svoje postoje a správanie korigovať a správať sa tak, aby sa maloletý cítil dobre v prítomnosti každého z rodičov. Otec musí byť trpezlivý a empatický vo vzťahu k maloletému, brať ohľad na jeho vek a záujmy, prispôsobiť sa jeho potrebám, viesť stretnutia v pozitívnom duchu, dočasne bez prítomnosti tretích osôb, aby maloletý cítil náklonnosť otca a záujem o neho. Rovnako zo strany matky je dôležitý prístup, postoj a príprava syna na stretnutia s otcom. Odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod neupraviť styk otca s maloletým, keďže rodičia sa nevedia dohodnúť na styku a je v záujme maloletého dieťaťa s prihliadnutím aj na jeho vek, aby rozsah úpravy styku otca s maloletým zostal zachovaný tak, ako bol určený počas školského roka aj prázdnin a sviatkov. 11. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti na strane otca, v napadnutej časti vo výroku o výživnom potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rovnako považoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o úprave styku zohľadňujúc vek a záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, pretože je správne. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).