Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/90/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314223511 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314223511.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu U.. S. Z., Z. X, Š., práv. zast. Mgr. Ondrejom Bartošovičom, advokátom, Pázmaňa 2020/30, Šaľa, proti žalovanému Phoenix Corporation, s.r.o., Kalinkovo 578, Kalinkovo, IČO: 36 745 774, práv. zast. HKP Legal, s.r.o., Križkova 9, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 2.520,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb/233/2015-291, zo dňa 16.11.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 23Cb/233/2015-291, zo dňa 16.11.2016 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny p o t v r d z u j e a v časti úrokov z omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 2.520,- EUR od 26.1.2012 až do zaplatenia. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.520,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.1.2012 do zaplatenia a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že v konaní boli vznesené dva nároky, a to nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 2.520,- EUR s príslušenstvom za nevyplatenie odmeny z akcie ID 406 na zľavu fotoepilácie podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 14.11.2011, naproti tomu nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie rovnakej sumy (uplatnený žalovaným ako kompenzačná námietka) za preplatok vyplatených odmien žalobcovi z akcie ID 422 na kúpu tabletu a z akcie ID 414 na kúpu športových slúchadiel. Súd mal za preukázané, že na základe písomnej zmluvy o sprostredkovaní žalovaný uverejnil na svojom internetovom portáli zľavové kupóny na fotoepiláciu, vykonávanú žalobcom, pričom týchto kupónov sa predalo 1.050 kusov. Reálna hodnota 1 kupónu bola 3,- EUR (dohodnuté v čl. 2.1 zmluvy) a provízia žalovaného bola v zmysle čl. 2.2 zmluvy dohodnutá na 0,60 EUR za každý predaný kupón. Na základe čl. 2.1 zmluvy bolo vyplácanie provízie dohodnuté tým spôsobom, že po zaobstaraní príležitosti (t.j. predaji kupónu) zákazníci uhradili sumu 3,- EUR priamo sprostredkovateľovi, teda žalovanému, ktorý si mal ponechať sumu 0,60 EUR z každého predaného kupónu záujemcovi. V súlade s čl. 2.3 zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť prijaté platby ponížené o 0,60 EUR za každý kupón žalobcovi do 10 pracovných dní od ukončenia zľavovej ponuky, resp. zvyšnú časť po ukončení zmluvy. Počas existencie zmluvného vzťahu strán sporu bolo teda predaných 1.050 kupónov, a teda spolu po odrátaní 0,60 EUR za kupón ako províziu žalovaného mal žalovaný vyplatiť žalobcovi odmenu v celkovej výške 2.520,- EUR, čo znamená, že žalobný nárok žalobcu bol dôvodný. Súd mal uvedené preukázané nielen z predložených dôkazov, ale aj zo samotných vyjadrení žalovaného v konaní, ktorý sa k predmetnej akcii ID 406 na zľavu fotoepilácie, z ktorej si žalobca uplatňoval svoj žalobný nárok, vôbec nevyjadroval, čím teda nespochybňoval, či nevyvracal tvrdenia žalobcu ohľadom dôvodnosti jeho žalobného nároku. Navyše žalovaný uplatnením kompenzačnej námietky svojej pohľadávky voči žalovanej pohľadávke žalobcu uznal túto žalovanú pohľadávku žalobcu za platnú. Nakoľko žalobca a žalovaný nemali úrok z omeškania pre prípad omeškania dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného od 15.1.2009 do 1.2.2013. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., s odkazom na ust. § 369 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka na 9 % ročne. 3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie rovnakej sumy (uplatnený žalovaným ako kompenzačná námietka) za preplatok vyplatených odmien žalobcovi z akcie ID 422 na kúpu tabletu a z akcie ID 414 na kúpu športových slúchadiel, musel v prvom rade posúdiť námietku premlčania tohto nároku, vznesenú žalobcom, pričom mal za to, že podľa vyjadrení samotného žalovaného mal uvedený nárok žalovaného vzniknúť vyplatením väčšieho množstva finančných prostriedkov žalobcovi z akcie ID 422 na kúpu tabletu a z akcie ID 414 na kúpu športových slúchadiel o sumu 2.741,26 EUR, pričom k vyplateniu predmetných finančných prostriedkov žalobcovi žalovaným prišlo v dňoch 29.11.2011, 6.12.2011 a 16.12.2011, takže deň 16.12.2011 súd považoval za deň, kedy pri práve na náhradu škody začala plynúť premlčacia doba. Nakoľko si žalovaný uplatnil uvedený nárok až dňa 18.5.2016 kompenzačnou námietkou na pojednávaní súdu (pričom za takéto uplatnenie si tohto nároku žalovaného súd nepovažoval tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu, nakoľko v ňom žalovaný iba uviedol, že „si v konaní uplatní protinávrh na náhradu škody“ bez jeho presného špecifikovania a vyčíslenia) mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný si uplatnil tento svoj nárok proti žalobcovi až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby a žalobca vzniesol námietku premlčania tohto nároku, takže súd nemohol takýto nárok žalovaného priznať. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, v ktorom poukázal na žalobcovo vystavenie faktúry dňa 31.12.2011 (so splatnosťou k 9.1.2012), avšak túto zaslal žalovanému až v januári 2014, pričom mu nie je známy dôvod oneskoreného konania žalobcu, avšak jeho konanie považuje za účelové. Taktiež spochybnil potvrdenia klientov žalobcu v konaní označené ako čestné vyhlásenia. Žalovaný preukázal súdu splnenie vecných podmienok na uhradenie žalovanej sumy, nakoľko podmienkou na vyplatenie provízie nie sú len predané kupóny a poskytnuté služby, ale aj prijaté platby za predané kupóny práve od klientov, ktorí by mali obdržať kupóny. Zo zisteného skutkového stavu nie je zrejmé, ako mal súd preukázané, že žalovaný naozaj predal 1.050 kupónov. V súvislosti s kompenzačnou námietkou uviedol, že škoda mu vznikla tým, že namiesto žalobcu musel vyplácať finančné prostriedky zákazníkom, ktorý si nakúpili tovar v rámci akcie ID 422 a ID 414. Žalovaný takto vzniknutú škodu dostatočne preukázal, a preto nie je možné plynutie premlčacej doby odvodiť od dátumu vykonania poslednej platby, t.j. od 16.12.2011. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožňuje s rozsudkom a navrhol odvolanie zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný vystavil záujemcom 1.387 kupónov, z ktorých bolo 1050 zaplatených. Počas konania žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil dôkazy predložené žalobcom a obchod súvisiaci s kupónmi na fotoepiláciu ani nespochybnil. Ku kompenzačnej námietke uviedol, že akúkoľvek prípadnú škodu na strane žalovaného žalovaný nepreukázal a ani ju nevyšpecifikoval. 6. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a trvá na rozporovaní vystavenej faktúry žalobcom a má za to, že žalobcov výpis z klientskej zóny žalovaného ako dôkazná listina nie je relevantným dôkazom, keďže nebol potvrdený notárom a nebola potvrdená jeho pravdivosť a hodnovernosť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovanému boli reálne uhradené hodnoty kupónov, pričom na kompenzačnej námietke tvrdá a túto považuje za plne oprávnenú a opodstatnenú. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.6.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil nárok žalobcu na odmenu sumu 2.520,- EUR za predaných 1.050 kupónov, pričom počet predaných kupónov preukazuje i výpis klientskej zóny žalovaného, ktorý je zriadený a administratívne spravovaný priamo žalovaným, na základe čoho neobstojí námietka žalovaného, že ide o dôkaz, ktorý nie je relevantný a pravdivý. Taktiež súd správne posúdil námietku premlčania nároku žalovaného na náhradu škody, ktorý si nárok uplatnil až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil deň omeškania plnenia peňažného dlhu. V zmysle čl. 2.3 Zmluvy o sprostredkovaní z 14.11.2011 v spojení s Prílohou k zmluve o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje uhradiť prijaté platby od zákazníkov do 10 pracovných dní od ukončenia zľavovej ponuky. Zľavová ponuka bola ukončená na základe zhodných tvrdení strán dňa 15.1.2012. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s platením peňažného záväzku žalobcu od dňa 26.1.2012 a nie od dňa 10.1.2012, ako uviedol súd prvej inštancie. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, táto bola v sadzbe 9% ročne súdom správne vyčíslená podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. 10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa istiny potvrdil a v časti úrokov z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 2.520,- EUR od 26.1.2012 až do zaplatenia. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).