Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/38/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010920 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315010920.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného L. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/268/2015 zo dňa 19.01.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. januára 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovaný L. B., M.. XX.XX.XXXX F. L., A. Q. S. uznáva za vinného, že dňa 18.10.2014 v čase o 01,30 hod v Q., na A. L., na chodníku pred podnikom „Q.“ pristúpil k poškodenému D. P. zozadu obžalovaný, ktorý ho chytil za rameno a pritlačil o bilboard stojaci pred terasou uvedeného podniku, pričom ho chytil rukou pod krk, druhou rukou ho chytil za hrudník, oprel ho o bilboard a povedal poškodenému nech mu dá peniaze, na čo mu poškodený D. P. odpovedal, že má len kartu, nato mu obžalovaný ľavou rukou siahol do vnútorného vrecka saka, z ktorého mu vzal mobilný telefón zn. P. P. bielej farby, čísla IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX v ktorom sa nachádza SIM karta k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX a následne ušiel spolu s telefónom preč na doposiaľ neznáme miesto, čím poškodenému D. P. spôsobil škodu vo výške 120,- €, t e d a proti inému použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci čím spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona Za to sa o d s u d z u j e podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/268/2015 zo dňa 19.01.2017(v písomnom vyhotovení nesprávne uvedený dátum 17.01.2017), bol obžalovaný L. B. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 28.10.2014 v čase o 01,30 hod v Q., na A. mýte, na chodníku pred podnikom „Q.“ pristúpil k poškodenému D. P. zozadu obžalovaný , ktorý ho chytil za rameno a pritlačil o bilboard stojaci pred terasou uvedeného podniku, pričom ho chytil rukou pod krk, druhou rukou ho chytil za hrudník, oprel ho o bilboard a povedal poškodenému nech mu dá peniaze, na čo mu poškodený D. P. odpovedal, že má len kartu, nato mu obžalovaný ľavou rukou siahol do vnútorného vrecka saka, z ktorého mu vzal mobilný telefón zn. P. S4 bielej farby, čísla I.: XXX XXX XXX XXX XXX v ktorom sa nachádza SIM karta k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX a následne ušiel spolu s telefónom preč na doposiaľ neznáme miesto, čím poškodenému D. P. spôsobil škodu vo výške 120,-€, Za to bol obžalovanému podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný L. B.. Odvolanie obžalovaného nebolo bližšie odôvodnené. Obžalovaný zaslal súdu list, v ktorom oznamuje, že prevzal výzvu na podanie dôvodov odvolania. Svoje odvolanie nemohol odôvodniť preto, že sa mu stalo vážnych vecí, jednou z nich bolo aj to, že nemal občiansky preukaz a ani peniaze na vystavenie nového. Obžalovaný vyjadril presvedčenie, že sa mu bude dať s jeho obvinením nejako pomôcť a oznámil tiež svoje rozhodnutie podať trestné oznámenie na pána P. (zrejme poškodený). Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovanému bolo doručované predvolanie na verejné zasadnutie na adresu, ktorú na tieto účely uviedol, pričom zásielka sa vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. V deň konania verejného zasadnutia bolo súdom preverené, že obžalovaný sa nenachádza vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry označila prvostupňový rozsudok za správny a zákonný a preto navrhla odvolanie zamietnuť. Pozornosť odvolacieho súdu upriamila na chybu v skutkovej vete, ktorá sa objavila už v podanej obžalobe a prevzal ju aj okresný súd do rozsudku. Je ňou nesprávne uvedený dátum spáchania skutku, nakoľko skutok sa odohral 18.102014 a nie 28.10.2014. Krajský súd v Q. v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, Podľa § 321 ods. 3 Tr. poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel k správnym záverom tak v otázke viny, ako aj v otázke právnej kvalifikácie. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko okresný súd v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tu sa súd prvého stupňa správne opiera predovšetkým o výpoveď poškodeného D. P., ktorý potvrdil, že v piatok vo večerných hodinách okolo 00.00 hod. bol spolu s bývalou kolegyňou v podniku Q.. Spoločne stáli vonku pri bilboarde z boku budovy, keď prišiel ku nim obžalovaný a pýtal si od poškodeného peniaze. Poškodený mu uviedol, že žiadne peniaze nemá a viac sa obžalovanému nevenoval. Potom naložil kamarátku do taxíka, ktorá išla sama domov a on išiel opäť smerom k podniku. Tu ho obžalovaný oprel o bilboard, chytil ho pod krk, dal mu niečo na krk a vytrhol mu z náprsného vrecka mobilný telefón. Potom začal utekať smerom na D. L.. Svedok ďalej uviedol, že v tom čase pracoval ako novinár pre redakciu Sme a deň predtým sa vrátil z Q.. V mobilnom telefóne mal nahraté pre neho dôležité rozhovory zo stretnutí v Q., ako i dôležité telefónne čísla. Svedok sa nevedel presne vyjadriť k tomu, čo mu mal obžalovaný priložiť na krk, pretože mal na krku šatku. Jednou rukou ho držal za prsia, druhou mu niečo pritlačil ku krku a potom tou rukou ktorou ho držal, mu vytiahol mobil. Výpoveď poškodeného je podporená výpoveďou svedka S. C., ktorý bol v rozhodnom čase na A. mýte, kde žobral. Videl tam aj „chlapca“, so ženou, ktorá bola opitá a ten mu dal 50 centov. Bol pri nich aj L. - obžalovaný, ktorý si pýtal telefón od toho chlapca, chlapec začal plakať. Uviedol, že videl, ako obžalovaný poškodenému zobral telefón. Výpoveďou svedka J. U. a tiež potvrdením o zaistenej veci a záložnou zmluvou je preukázané, že mobilný telefón zn. P. S4 I. XXX XXX XXX XXX XXX bol založený v záložni D. P. s.r.o. a na výzvu polície vydaný menovaným svedkom spolu so P. kartou. Následne bolo rozhodnuté o jeho vrátení poškodenému. Obžalovaný L. B. spáchanie skutku poprel, avšak nevylúčil, že v čase spáchania skutku sa mohol na mieste nachádzať. Pripustil, že išiel z herne na nočný autobus. Policajti ho zobrali preto, lebo ho mal poškodený opoznať. Poškodeného stretol na stanici, zdal sa mu divný, taký klamársky typ. Na rozdiel od predchádzajúcich údajov svedok T. F., ponúka inú verziu priebehu skutku. S určitosťou uviedol, že skutok sa nemohol odohrať 28.10.2014, pretože už dňa 19.10.2014 nastúpil výkon trestu. Deň alebo dva pred týmto dátumom, piatok vo večerných hodinách bol v herni na Krížnej ulici, keď si vedľa v uličke všimol jedného chlapíka. Zdal sa mu akoby bol na drogách, nemal peniaze a hral sa s telefónom. Preto sa mu ponúkol, či nechce predať mobil s čím neznámy muž súhlasil. Dohodli sa, že mu za mobil dá 20,- Eur plus druhý mobilný telefón. Ani peniaze, ani druhý ponúkaný telefón nemal svedok pri sebe, preto sa odviezol do hotela J., kde mu kamarát odovzdal peniaze a telefón a on ho ďalej poskytol neznámemu mužovi. Predtým než mu neznámy muž dal svoj telefón, vymazal z neho údaje. Nasledujúci deň založil získaný mobilný telefón v záložni a dostal zaň 150,- Eur. Pri spisovaní zmluvy v záložni boli použité údaje priateľky svedka G. N.. Takýmto spôsobom svedok vysvetľuje ako sa dostal k mobilnému telefónu poškodeného D. P.. Svedok nevedel vysvetliť prečo ho poškodený v rámci vyšetrovania nespoznal, podľa jeho názoru klamal. Obžalovaného L. B. svedok nepozná. Zo zápisnice o rekognícii osoby podľa fotoalbumu vyplýva, že poškodený D. P. jednoznačne opoznal obžalovaného L. B. ako osobu, ktorá ho lúpežne prepadla dňa 18.10.2014 v Q. na A. mýte pred podnikom Q.. Čo sa týka obhajobných tvrdení obžalovaného, ktoré vyplývajú z obsahu jeho výpovede pred súdom, ako aj z výpovede v prípravnom konaní, tieto nebolo možné akceptovať, nakoľko obrana obžalovaného bola dostatočne spoľahlivo vyvrátená ostatnými vykonanými dôkazmi. V prvom rade poškodený popisuje priebeh skutku dostatočne podrobne, presvedčivo a zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj následne na hlavnom pojednávaní. V jeho výpovedi neboli zistené žiadne nezrovnalosti, či rozpory a je podporená aj výpoveďou ďalšej osoby prítomnej na mieste činu, ktorou je svedok S. C.. Uvedený svedok pred súdom zhodne s poškodeným uviedol, že žobral na tomto mieste a poškodený, ktorý tam čakal s nejakou ženou mu dal 50 centov. K tomuto istému mužovi prišiel následne obžalovaný, ktorého svedok poznal, pýtal si od neho telefón a potom si všimol aj to, že tento muž plače. Poškodený v rámci vykonávanej rekognície obžalovaného bez problémov opoznal ako osobu, ktorá mu s použitím násilia z vrecka vytiahla mobilný telefón. Z vykonaného dokazovania však nie je možné celkom jednoznačne ustáliť, ako sa mobilný telefón poškodeného dostal od obžalovaného L. B. k svedkovi T. F., keďže obaja popierajú, že by sa poznali a že by boli medzi nimi nejaké kontakty. Preukázanie tejto skutočnosti však nie je pre objasnenie skutku nevyhnutné a nemá žiaden zásadný význam pre posudzovanie otázky či došlo k naplneniu skutkovej podstaty zločinu lúpeže ani objasnenia otázky, kto je páchateľom tohto zločinu. Vysvetlenie svedka T. F., ako sa ku nemu dostal mobilný telefón poškodeného D. P., vyznieva pri zohľadnení ostatných vykonaných dôkazov nepresvedčivo a nelogicky. Nie sú k dispozícii žiadne dôkazy podporujúce tvrdenie svedka F., že sa poškodený nachádzal v herni a s cieľom čo najskôr získať peniaze na hru, mal snahu za každú cenu predať svoj mobilný telefón. Verzia svedka F. je nepresvedčivá aj preto, že poškodený mal pred odovzdaním svojho telefónu vymazať z neho údaje, čo je v rozpore so zistením, že telefón bol v záložni nájdený v kompletnej podobe aj s vloženou pôvodnou SIM kartou. Naopak je dostatočne preukázané, že poškodený sa v tom čase nachádzal v blízkosti podniku Q. na A. mýte, kde čakal so svojou kolegyňou na taxík a na tomto mieste ho stretol aj svedok S. C.. Bolo to bezprostredne predtým, čo prišiel do kontaktu s poškodeným aj obžalovaný L. B.. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, zohľadňujúc s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, dospel krajský súd k identickému záveru ako aj súd prvého stupňa a konštatuje, že obžalovaný L. B. naplnil svojim konaním všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § X88 ods. 1 Tr. zákona. Tým, že poškodeného odzadu chytil za rameno a pritlačil o bilboard, zároveň ho držal v oblasti hrudníka a krku, pôsobil na neho násilím, čiastočne mu znemožnil pohyb a pritom od neho žiadal peniaze. Keď poškodený reagoval, že má iba kartu, zmocnil sa jeho mobilného telefónu, ktorý mal vo vnútornom vrecku saka. Z takého konania jednoznačne možno vyvodiť úmysel obžalovaného zmocniť sa jeho vecí s použitím násilia voči jeho telu. Okrajovo považuje odvolací súd za potrebné zmieniť sa o zmene právneho posúdenia konania obžalovaného, ku ktorej došlo na súde prvého stupňa. Oproti právnej kvalifikácii použitej v obžalobe, kde bol skutok posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, dospel okresný súd po vykonaní dokazovania k správnemu záveru, že použitie zbrane, konkrétne noža, nebolo jednoznačne preukázané a preto bol obžalovaný uznaný vinným iba zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Použitie noža alebo iného obdobného predmetu, ktorý mal mať obžalovaný v ruke a priložiť ho poškodenému na krk, keď k nemu pristúpil zozadu, nebolo dostatočne presne popísané. Tým, že poškodený mal krk zakrytý šatkou, nedošlo k priamemu kontaktu tohto predmetu s telom poškodeného, zároveň ho poškodený vôbec nevidel, preto nedokázal poskytnúť vo svojej výpovedi žiadne bližšie údaje k použitému predmetu. Súd prvého stupňa preto tieto pochybnosti správne vyhodnotil v prospech obžalovaného a neuznal osobitný kvalifikačný znak v zmysle § 138 Tr. zákona. Nakoľko bolo odvolanie proti rozsudku podané iba obžalovaným, túto zmenu právneho posúdenia akceptoval bez výhrad aj prokurátor a nebolo preto potrebné v rámci prejednania odvolania túto skutočnosť bližšie rozoberať. Okresný súd nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dostatočne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu, že u obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona z dôvodu, že obžalovaný už bol v predchádzajúcom období viackrát súdne trestaný, prevažne pre trestnú činnosť majetkového charakteru. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností bolo správne použité súdom prvého stupňa aj ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona, na základe ktorého sa zvýšila dolná hranica trestnej sadzby uvedená v § 188 ods. 1 Tr. zákona o jednu tretinu z rozdielu pôvodnej hornej a dolnej hranice trestnej sadzby. Obžalovanému tak bolo možné ukladať trest v rozpätí 4 rokov a 8 mesiacov až do 8 rokov. Vo vzťahu k výmere uloženého trestu krajský súd uvádza, že trest vo výmere päť rokov, teda trest iba štyri mesiace prevyšujúci dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, je adekvátnou a zákonnou sankciou vzhľadom na všetky zistené okolnosti na strane obžalovaného ako aj okolnosti prípadu. Vo vzťahu k osobe obžalovaného je namieste zdôrazniť, že iba pol roka pred spáchaním prejednávaného skutku bol právoplatne odsúdený pre prečin krádeže na trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov, ktorý v tom čase nemal ešte vykonaný. Tomuto odsúdeniu predchádzalo aj ďalšie odsúdenie z februára roku 2014 pre prečin podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona. Je teda evidentné, že obžalovaný intenzitu a závažnosť svojho protiprávneho konania stupňoval. Zohľadňujúc závažnosť konania obžalovaného, spôsob spáchania skutku a jeho následok, je uložený trest primeranou sankciou, ktoré vyhovuje požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie. Odvolací súd preto nezistil žiaden dôvod na úvahy o možnej úprave výroku o treste z dôvodu jeho neprimeranosti. Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu, zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženie podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, je odôvodnené zistením, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin. Konkrétne ide o rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 21.10.2011 sp. zn. 2T 42/2011, ktorým bol odsúdený pre prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov. Z výkonu tohto trestu bol prepustený 19.10.2012. Na podklade odvolania obžalovaného po vyhodnotení všetkých získaných dôkazov však krajský súd pristúpil ku zrušeniu napadnutého rozsudku a to výlučne z dôvodu nápravy chyby v skutkovej vete rozsudku, ktorá obsahuje nesprávny údaj o dni spáchania skutku obžalovaným. Od podania obžaloby sa v skutkovej vete uvádzal nesprávny dátum 28.10.2014, pričom zo všetkých dôkazov celkom jednoznačne vyplýva, že skutok sa stal 18.10.2014. Vzhľadom k tomu, že išlo o podstatný nedostatok vo výroku rozsudku, odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok, avšak nakoľko sa zmena týkala výroku o vine, museli byť súčasne zrušené aj všetky nadväzujúce výroky rozsudku (§ 321 ods. 3 Tr. poriadku). Odvolací súd nahradil zrušené výroky vlastným rozhodnutím s tým, že s výnimkou zmeneného dátumu spáchania skutku, boli všetky ostatné výroky prevzaté v identickej podobe do nového rozhodnutia. Opierajúc sa o vyššie uvedené úvahy, rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.