Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/493/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201041 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315201041.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 1, XXX XX H. pri P., a otca - Q.. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q. 8, XXX XX O., v konaní o návrhu otca na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.06.2017, č.k. 37P/24/2015-69, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 20.06.2017, č.k. 37P/24/2015-69, zamietol návrh otca na úpravu jeho styku s maloletou J. O., nar. XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 2, § 36 ods.1 Zákona o rodine majúc preukázanú nedôvodnosť návrhu otca. Súd prvej inštancie poukázal najmä na postoj otca k ním iniciovanému konaniu, ktorý sa osobne napriek riadne doručeným predvolaniam nedostavil ani na jedno pojednávanie. Konštatoval, že jeho tvrdenia ohľadom konania matky voči jeho osobe sa žiadnym spôsobom nepreukázali a ani správanie sa matky počas konania nevykazovalo žiadne známky, na základe ktorých by bolo možné sa s otcom v tomto smere stotožniť. Uviedol, že práve naopak, z tvrdení matky a jej postojov bolo zrejmé, že s otcom už nechce mať nič spoločné, nechce o ňom počuť, rozprávať a žiadny aspekt jeho života ju nezaujíma. Zdôraznil, že bol to práve otec, ktorý sa vo svojich podaniach vyjadroval na adresu matky a jej rodiny hanlivo, dehonestujúco, urážlivo a veľmi nepriateľsky, pričom aj ďalšie skutočnosti potvrdzujú, že je to skôr otec, kto neustále podniká negatívne kroky smerom k matke a jej rodine. Poukázal na skutočnosť, že tvrdenia otca uvedené v jeho podaniach boli predmetom rozsiahleho dokazovania vykonaného v predchádzajúcich konaniach, ktoré prebiehali medzi rodičmi maloletej, predovšetkým konania o rozvod manželstva rodičov maloletej (Okresný súd Bratislava IV, sp. zn. 9C/28/2008) a tiež konania o návrhu otca na výkon rozhodnutia (tunajší súd, sp. zn. 38Em/8/2014), preto sa s nimi už podrobnejšie nezaoberal. Konštatoval, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú absolútne rozvrátené a tento stav je nezvratný, bez akejkoľvek možnosti čo i len najmenšej nápravy v zmysle obnovenia aspoň formálnej komunikácie medzi nimi. Okolnosti spolužitia rodičov, ktorých bola maloletá svedkom, ako aj všetky následné konania otca sa zásadným spôsobom premietli do jej vzťahu s otcom, s ktorým odmieta udržiavať akýkoľvek kontakt, bez ohľadu na jeho prípadnú formu, pričom tento postoj maloletá zastáva už viac ako polovicu svojho doterajšieho života. Poukázal aj na intenzívnu prácu s matkou a maloletou v rámci rodinnej sociálnej práce počas rozvodového konania (otec túto spoluprácu odmietal), pričom maloletej bolo poskytnuté poradenstvo, pomoc, odborná podpora, intervencie a pod., ktoré však neviedli k zmene vzájomných vzťahov a postoja maloletej. Súd prvej inštancie konštatoval, že tento postoj maloletej, v nadväznosti na všetky ostatné aspekty prípadu je potrebné považovať za pochopiteľný. Apeloval na otca, ktorý by si mal uvedomiť, že jeho dehonestujúce, urážlivé a obťažujúce správanie a konanie voči matke maloletej a jej rodine (a v konečnom dôsledku aj voči maloletej) je kontraproduktívne a na jeho, aj tak neexistujúce „vzťahy“ s maloletou, to má presne opačný vplyv. Uviedol, že medzi maloletou a otcom neexistuje žiadna forma komunikácie už mnoho rokov, zo strany otca však neustále prebiehali rôzne formy útokov voči matke a jej rodine, ktoré maloletá prirodzene vnímala a bytostne sa jej dotýkali. Poukázal na vykonaný pohovor maloletej, počas ktorého maloletá svoj postoj voči otcovi a aj bratovi P. vyjadrila veľmi jednoznačne a definitívne. Z vyjadrenia maloletej súd prvej inštancie zistil, že celú situáciu považuje za „absurdnú“, nechápe správanie otca, ktorý by si mal byť vedomý všetkých skutočností, ktoré viedli k súčasnej situácii a k jej rozhodnutiu sa s otcom nekontaktovať. Maloletá uviedla, že otec je pre ňu doslova cudzím človekom a „monštrom“, s ktorým nechce mať nič spoločné. Súd prvej inštancie poukázal na vek maloletej ( 16 rokov ) a uviedol, že v tomto veku nielenže názor dieťaťa nie je bezvýznamný a je potrebné ho rešpektovať, ale prípadné odchýlenie sa od tohto názoru, pokiaľ ide o otázku styku s rodičom, s ktorým neudržiava žiadny kontakt viac než 10 rokov, by bolo možné iba za predpokladu, že by mal za preukázané, že maloleté dieťa napriek veku nebolo schopné posúdiť obsah vyjadreného názoru a jeho dôsledky. V danom prípade je však maloletá vo vzťahoch so svojim rodičmi ako i v celkovej situácii dobre zorientovaná a jej názor je nevyhnutné rešpektovať, navyše ak ostatné preukázané okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie názor maloletej podporujú. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by nerešpektoval skutkový stav v plnom rozsahu podporený vykonaným dokazovaním a ani názor a vôľu maloletej a v rozpore so všetkými týmito skutočnosťami by návrhu otca vyhovel, takéto rozhodnutie súdu by bolo neudržateľné a nepožívalo by relevantnú právnu oporu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu. Namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru dospel na základe nelogicky vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je postihnuté právnymi bludmi. Uviedol, že napadnutý rozsudok asociálne určuje trvalé odlúčenie dcéry od svojho brata a tak spôsobuje znemožnenie rozvíjania ich súrodeneckého vzťahu a bráni mu v jeho starostlivosti o dcéru. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie má hodnotu toaletného papiera, je právne konfúzny, nenávistný proti nemu a jeho synovi. Tvrdil, že matka maloletej ho chce existenčne zničiť, neustále ho sebecky ohovára a krivo obviňuje. Mal za to, že maloletá dcéra sa sním a svojim bratom odmieta stretávať z dôvodu manipulovania zo strany matky. Vo zvyšnej časti svojho odvolania otec popisoval vzájomné vzťahy s matkou počas manželstva a v priebehu rozvodového konania, ktoré nesúviseli s predmetom danej prejednávanej veci. 4. Matka maloletej a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru o nedôvodnosti odvolania otca. 6. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine vykonajúc dokazovanie v dostatočnom rozsahu, so správnym právnym posúdením a správnym právnym záverom. 7. Odvolací súd v odolaní otca nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by opodstatňovali jeho návrhu vyhovieť. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Keďže sa odvolací súd s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti. 10. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 191 ods. 1 C.s.p., vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Odvolací súd odôvodnenie rozsudku prvej inštancie považuje nielen za obsiahle, ale aj za dostatočne presvedčivé. Súd prvej inštancie riadne vysvetlil dôvody pre ktoré nebolo možné návrhu otca vyhovieť. Odvolací súd poukazuje na správnu konštatáciu súdu prvej inštancie, že v danom prípade vzhľadom na vek maloletej a jej rozumovú vyspelosť bolo potrebné prihliadať na názor maloletej a tento rešpektovať, navyše, ak aj ostatné preukázané okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie názor maloletej podporili. Súd prvej inštancie pregnantne explikoval obsah zákonných ustanovení zaoberajúcich sa názorom maloletého dieťaťa, ktorý síce nemôže byť pre konajúci súd zaväzujúci, ale musí byť posúdený v kontexte všetkých skutočností zistených v priebehu konania. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca tieto za daného stavu neboli spôsobilé viesť odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. V danom prípade sa odvolací súd zhoduje aj s názorom súdu prvej inštancie o tom, že vzhľadom na odmietavé stanovisko maloletej k úprave stretávania sa s otcom, s ktorým v dôsledku jeho nepriateľského správania sa a neustáleho podnikania negatívnych krokov voči matke a jej rodine (a tým aj voči nej samotnej ), nie je v kontakte 10 rokov, nie je úprava styku súdnym rozhodnutím v záujme maloletej. V danom prípade nie je možné sa stotožniť ani s tvrdením otca o tom, že mu matka bráni v kontakte s maloletou, alebo že maloletú voči jeho osobe negatívne ovplyvňuje, keď takéto skutočnosti vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie preukázané neboli. Otec si musí byť vedomý následkov svojho konania, ktorého sa dopúšťal v minulosti voči matke za prítomnosti maloletej a ktoré malo priamy vplyv na poškodenie nielen jeho vzťahu s matkou maloletej, ale aj priamo jeho vzťahu s maloletou. Z vyjadrenia maloletej pred súdom prvej inštancie vyplýva, že J. si je plne vedomá nepriateľského až obťažujúceho správania sa otca, ktoré v konečnom dôsledku malo za následok jej citové odcudzenie k nemu. Odvolací súd má za to, že za daného preukázaného skutočného stavu s prihliadnutím na názor 16 ročnej J., nie je možné maloletú k styku s otcom nútiť rozhodnutím súdu, a už vôbec nie za situácie, pokiaľ otec bude naďalej zotrvávať na svojich stanoviskách, nezmení svoje správanie a prístup nielen k maloletej, ale aj k jej matke a nebude sa snažiť o jeho korektnú nápravu. 11. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).