Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/161/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315201044 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315201044.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Z.. Z. C., C. Z. Z. X, C., proti odporkyni: K. C., C. H. X, P. S. M., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. mája 2016, č.k. 12C/44/2015 - 46, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporkyni určenia výživného na rozvedeného manžela v sume 170 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C 28/2008-397 zo dňa 14.05.2013, právoplatným v časti rozvodu dňa 29.12.2014. Z rozsudku o rozvode manželstva mal za preukázané, že odporkyňa je zamestnaná v Č. B..K.., jej priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 654,35 eur. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 07.10.2014 mal za preukázané, že navrhovateľ je zaevidovaný na úrade práce od 01.10.2014. Z výpisu sociálnej poisťovne zistil, že navrhovateľ od roku 2012 často mení, po niekoľkých mesiacoch, zamestnania. Z výpovede odporkyne zistil, že navrhovateľ podáva na súd rôzne žaloby, pričom na súdne pojednávania nechodí, rozvodové konanie trvalo 8 rokov, navrhovateľ nespolupracoval ani so sociálnym úradom, a preto po 8 rokoch nakoniec súhlasila s tým, že syn bude zverený do výchovy navrhovateľa a dcéra do jej výchovy. Navrhovateľ je vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom býva so synom, alebo ho prenajíma. Napriek tomu, že dcéra je zverená do jej výchovy, celých 8 rokov poberal navrhovateľ na ňu rodinné prídavky, hoci s ním nežila v spoločnej domácnosti. Ona má stredoškolské vzdelanie, je zamestnaná ako banková úradníčka N. Č. B..K.., jej mesačný plat netto predstavuje iba cca 500 eur, sama sa stará o ich 15-ročnú dcéru, ktorá má svoje nároky, pričom nechodí ani na krúžky, nemajú na dovolenku a na strojček na zuby si musela vziať úver. Takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 72 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že navrhovateľ nie je osobou, ktorá by nebola schopná sama sa živiť a v konaní nepreukázal, že vzhľadom na svoj vek, dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie alebo zdravotný stav, nie je schopný zárobkovej činnosti, alebo že nemá možnosť alebo príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Poukázal na to, že navrhovateľ nemá zlý zdravotný stav, pre ktorý by nemohol pracovať, nestará sa o dieťa do troch rokov veku, resp. o dieťa staršie, ktoré by vyžadovalo nepretržitú opateru, nebola preukázaná ani jeho faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie a taktiež vyplynulo, že nie je v schopnostiach a možnostiach odporkyne prispievať na výživu navrhovateľa, keďže odporkyňa má náklady na výživu ich spoločnej 15-ročnej dcéry a jej príjem je nízky pre ne obe. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnila. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Namietal, že v konaní došlo k pochybeniam, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe len vykonaných dôkazov zo strany odporkyne k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z celkovo chybného právneho postupu. Navrhol, aby súd nerozhodol bez pojednávania, ale riadne vytýčil pojednávanie. Vzhľadom na jeho existenčnú a hmotnú núdzu a zásady rodinného práva žiadal, aby mu súd zabezpečil súdnu ochranu, aby už poberal navrhnutý príspevok a bol mu aj bezodkladne doplatený ušlý príspevok spätne od 29.12.2014 aj s úrokmi z omeškania. Uviedol, že je bez zamestnania, za tento stav nesie vinu aj odporkyňa, čo preukazujú rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré založil do spisu. Nepoberá žiaden dôchodok, príspevok, podporu a mzdu, starostlivosť o syna je pre neho prvoradá a sám ani nemá dostatočne čo jesť, takmer hladuje. Súd konal voči jeho osobe a jeho synovi nezákonne, nespravodlivo, nedôvodne, nezmyselne a diskriminačne a nenaplnil jeho legitímne očakávanie v postavení osamelo žijúceho otca - samoživiteľa so školopovinným synom. Podľa jeho názoru súd sťažuje postup konania, neposkytuje súčinnosť takým spôsobom, aby dodržal princíp materiálnej pravdy a povinnosť presne a spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, aplikoval nekalé praktiky, nedodržal, čo mu prikazujú zákony a dobré mravy. Namietal, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonom predpísané náležitosti v zmysle O.s.p., chýba podpis zodpovednej osoby - sudkyne, na rozsudku je len podpis referentky, ktorá ale nemá žiadne oprávnenie vydať takýto rozsudok. Poukázal na to, že v zákonnej lehote podal odvolanie aj proti uzneseniu zo dňa 29.03.2016 č.k. 12C/44/2015-26, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 eur, avšak k dnešnému dňu nebol súd schopný vydať a expedovať rozhodnutie o jeho odvolaní. Ďalej uviedol, že predsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti prijala eurokomisárku pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť, pričom témou ich rozhovoru boli pripravované zmeny v oblasti justície na národnej úrovni, diskusiu otvorili témou Európskeho porovnávacieho prehľadu súdnictva (EÚ Justice Scoreboard), ktorý európska komisia zverejnila približne v polovici apríla 2016. Slovenské súdnictvo v prieskume skončilo vo vnímaní verejnosťou, rovnako ako vo vnímaní podnikateľmi, medzi súdnictvami s najnižšou dôverou. Ďalej poukázal na opatrenia, o ktorých ministerka spravodlivosti informovala eurokomisárku, že je pripravená ich prijať. 3. Odporkyňa vo svojom vyjadrení opätovne poukázala na to, že navrhovateľ vlastní 3- izbový byt N. C. v mestskej časti M.H. H. N. v hodnote 150.000 eur, ktorý dostal do daru od rodičov ešte počas trvania ich manželstva a vlastní aj auto Škoda Fabia Combi v hodnote 16.000 eur, ktoré kúpili po narodení dcéry, ale to už asi predal. Ďalej uviedla, že navrhovateľ sa dňa 19.02.2016 zúčastnil vo verejnoprávnej televízii STV na predvolebnom stretnutí, kde zastupoval politickú stranu X. - N. H. ako kandidát B. S. E. ako kandidát č. X - H. H.. Požadovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela navrhovateľom považuje za amorálne, keď dcéra by mala ísť pracovať, aby platili navrhovateľovi. Uviedla, že navrhovateľ podal aj návrh o úpravu styku s mal. dcérou F., ktorý bol vedený pod sp.zn. 38Em/8/2014, tento jeho návrh bol zamietnutý a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom, navrhovateľ si však podal nový návrh vedený pod sp.zn. 37P/24/2016 o úpravu styku. Počas všetkých súdnych konaní sa riadne nezúčastňoval súdnych pojednávaní a proti všetkým rozhodnutiam, ktoré súd vydal, podal opravný prostriedok. Taktiež Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava IV a aj Úrad v Senci zdôraznil, že spolupráca úradu s otcom maloletej bola veľmi problémová, ignoroval všetky ich predvolania za účelom prešetrenia pomerov v jeho rodine. S poukazom na ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine namietala, že navrhovateľ nie je zdravotne postihnutý, ani odkázaný na sústavnú zdravotnú starostlivosť. 4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne uviedol, že jej vyjadrenie obsahuje klamstvá a zakladá sa na emotívnom útoku na jeho osobu, je zavádzajúce, nezmyselné, pričom odporkyňa nepriznala, že proti nemu úmyselne podávala vykonštruované sťažnosti a trestné oznámenia, ponižovala ho a nadávala mu, dlhodobo ho týrala, prenasledovala a terorizovala, čím bol obzvlášť vážne poškodený a v príčinnej súvislosti s týmto konaním odporkyne bola narušená integrita jeho osoby, najmä v mieste jeho bydliska a v oblasti pracovného uplatnenia, v dôsledku čoho je nezamestnaný, bez podpory v nezamestnanosti, nepoberá žiaden dôchodok, sociálnu dávku v hmotnej núdzi. Je osamelo žijúci otec so školopovinným synom, už 9 rokov odporkyňa neprispieva na výživu a ošatenie svojho syna a nejaví o neho záujem. Uviedol, že odporkyňa si užíva prepych a luxus, žije v spoločnej domácnosti so solventným partnerom. Uviedol, že zákonne požaduje súdnu ochranu, dôvodne trvá na určení výživného na rozvedeného manžela od 29.12.2014, obsah súdneho spisu je dostatočný, aby súd odporkyni určil vyživovaciu povinnosť a boli mu tak od odporkyne poskytnuté potrebné a nevyhnutné finančné prostriedky. Podľa jeho názoru podanie odporkyne napĺňa objektívne aj subjektívne znaky osobných invektív voči nemu, je urážlivé a hanlivé voči jeho osobe, a preto navrhol, aby jej súd uložil poriadkovú pokutu. 5. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom predchádzajúcom vyjadrení a namietala, že ani jedno tvrdenie navrhovateľa nie je podložené relevantným dôkazom. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a s ust. § 2 ods. 1 C.m.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni domáhal priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporkyne z hľadiska skutočností, ktoré uviedla na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom, vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine a dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ nespĺňa zákonné predpoklady pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela z dôvodu, že nie je osobou, ktorá by nebola schopná sama sa živiť. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil, v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol svoje zistenia a závery, pre ktoré podanému návrhu nevyhovel, a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnými argumentmi účastníkov, súvisiacimi s predmetom konania. 8. V konaní je nesporné, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom právoplatným v časti rozvodu dňa 29.12.2014. Zánikom ich manželstva zanikla aj ich vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. Po zániku manželstva môže vzniknúť povinnosť rozvedenému manželovi prispievať na výživu bývalého manžela iba v prípade, ak bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť, ktorá povinnosť má však menší rozsah ako vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, keď oprávnený rozvedený manžel nemá nárok na uhradenie všetkých životných potrieb, a ani na podieľanie sa na prípadnej vyššej životnej úrovni rozvedeného manžela, ale len na dosiahnutie toho, aby príspevkom bola zabezpečená jeho primeraná výživa. Správne preto súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, že po zániku manželstva je povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela skôr výnimkou, vyžadujúcou kvalifikovanú mieru odkázanosti. To znamená, že pre vznik nároku bývalého manžela na príspevok na primeranú výživu nepostačuje len preukázanie samotnej skutočnosti, že je nezamestnaný a nemá žiaden príjem, ale musí preukázať konkrétny dôvod, pre ktorý nie je schopný sám sa primerane živiť, ktorý podľa ustálenej súdnej praxe môže spočívať napr. v jeho zlom zdravotnom stave, strate kvalifikácie, v nedostatku pracovných príležitostí, starostlivosti o dieťa do troch rokov alebo o invalidné dieťa, alebo vyžadujúce osobitnú starostlivosť. Navrhovateľ však v konaní nielen nepreukázal, ale ani neuviedol existenciu konkrétneho relevantného dôvodu, pre ktorý by nebol schopný sám sa živiť, a preto nie je v danom prípade splnená základná hmotnoprávna podmienka vzniku a trvania jeho nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela proti odporkyni. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že to, že je nezamestnaný, je aj vinou odporkyne, pretože ho ohovára, krivo obviňuje a intriguje proti nemu, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by práve z týchto dôvodov stratil zamestnanie a následne sa nemohol zamestnať. Nepreukázal o aké konkrétne pracovné miesta sa uchádzal a bol odmietnutý. Správne súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľ nemá zlý zdravotný stav, pre ktorý by nemohol pracovať, nestará sa o dieťa do troch rokov veku, resp. o dieťa staršie, ktoré by vyžadovalo nepretržitú opateru, a nepreukázal ani faktickú nemožnosť nájsť si zamestnanie. 9. Nedôvodne navrhovateľ vo svojom odvolaní argumentuje tým, že má vo svojej starostlivosti školopovinného syna účastníkov, na výživu a ošatenie ktorého odporkyňa neprispieva, keď odporkyňa má vo svojej starostlivosti dcéru účastníkov, na ktorej výživu a ošatenie taktiež navrhovateľ neprispieva, a nejde ani o dieťa v starostlivosti navrhovateľa, ktoré by vyžadovalo osobitnú starostlivosť, v dôsledku poskytovania ktorej by nebol schopný vykonávať zárobkovú činnosť. 10. Nedôvodné sú aj ďalšie námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, týkajúce sa procesného postupu súdu prvej inštancie, ako aj zákonom stanovených formálnych náležitostí napadnutého rozsudku, keď na základe obsahu spisu je nesporné, že rozsudok vydal súd na pojednávaní dňa 06.05.2016 a jeho písomné vyhotovenie založené v spise je podpísané sudkyňou a taktiež je v spise založený rovnopis podpísaný asistentkou zodpovedajúcou za správnosť rovnopisu. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil zákonom stanovené dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie tak, ako navrhol navrhovateľ v odvolaní, keď ani v prvoinštančnom konaní sa navrhovateľ pojednávania nezúčastnil, pričom neboli splnené podmienky na vykonanie, prípadne doplnenie dokazovania odvolacím súdom, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu a správne ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie. Taktiež dospel k záveru, že podania odporkyne nie sú hrubo urážlivé, ktoré by odôvodňovali uloženie jej poriadkovej pokuty. Napokon, pokiaľ ide o namietanú absenciu vlastnoručného podpisu sudkyne, ktorá vo veci rozhodla, na rovnopise rozsudku, ktorý bol doručený navrhovateľovi, odvolací súd poukazuje na to, že na procesný postup súdu a náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku treba aplikovať právu úpravu platnú a účinnú v čase jeho vypracovania, pričom ku dňu 01.06.2016 v zmysle ust. § 61 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy, v znení účinnom do 30.06.2016, sudca, ktorý rozhodnutie vydal, podpisoval len prvopis rozhodnutia založený v súdnom spise, nie však už jeho rovnopis, ktorý sa (na rozdiel od prvopisu) doručil účastníkom konania. 11. Odvolací súd preto dospel k záveru, že obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, majúcim všetky náležitosti požadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s ust. § 2 ods. 1 C.m.p. ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).