Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/60/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315203044 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315203044.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Advantage spol. s r.o., Letná 1, 831 03 Bratislava, IČO: 31 349 552, práv. zastúpeného: AK Balara, s.r.o., Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: MED TRUST Slovakia s.r.o., Ferdiša Kostku 28, 900 31 Stupava, IČO: 46 633 448, práv. zastúpeného: Advokátska kancelária POTOMA & Co., s.r.o., Panenská 5, 811 03 Bratislava, IČO: 36 861 898, o zaplatenie 4.336,80 Eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/74/2015-123 zo dňa 23.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/74/2015-123 zo dňa 23.11.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.336,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 29.11.2014 až do zaplatenia, žalovaný je ďalej povinný zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur a nahradiť trovy konania, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy v ústnej forme, predmetom ktorého bol záväzok žalobcu zorganizovať tlačovú konferenciu a záväzok žalovaného zaplatiť za zorganizovanie tejto tlačovej konferencie žalovaným dohodnutú cenu. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva nezahŕňala podstatné časti žiadneho zmluvného typu upraveného v Obchodnom zákonníku, a to ani zmluvy o dielo, keďže jej predmetom nebolo vykonanie určitého diela, keďže dielom sa rozumie podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka len zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti, čo zorganizovanie tlačovej konferencie nepredstavovalo, preto treba ústne uzavretú zmluvu medzi stranami sporu charakterizovať ako nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej už len „zmluva“). Súd považoval za preukázané, že žalobca si svoj záväzok zo zmluvy, a to zorganizovanie tlačovej konferencie pre žalovaného splnil v požadovanom rozsahu, keďže z prezenčnej listiny vyplývalo kedy sa konferencia uskutočnila a kto sa jej zúčastnil. Uvedené skutočnosti boli navyše potvrdené aj svedkyňou A.. I., ktorá v čase konania konferencie bola štatutárnym orgánom žalovaného, a ktorá mala na predmetnej konferencií vlastnú prednášku, pričom zároveň potvrdila, že v rámci organizácie konferencie prebehlo všetko ako malo, pričom zo strany žalovaného neboli žiadne námietky. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že sa nemohol stotožniť s argumentmi žalovaného ohľadom toho, že žalobca nepreukázal rozsah poskytnutých služieb, keďže rozsah ani kvalita poskytnutých služieb žalobcom pre žalovaného neboli žalovaným v čase uskutočnenia konferencie, ani po jej uskutočnení, dokonca ani po vyfakturovaní týchto služieb namietané, pričom k tejto obrane sa žalovaný uchýlil až počas súdneho konania, a preto súd túto obranu žalovaného považoval za čisto špekulatívnu. Navyše žalovaný neuviedol, v akom rozsahu boli služby žalobcu skutočne poskytnuté, keďže podľa tvrdenia žalovaného neboli poskytnuté v takom rozsahu, ako tvrdil a preukázal žalobca, aké vady služby žalobcu vykazovali a v konečnom dôsledku žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkazný prostriedok, ktorým by tieto svoje tvrdenia preukázal a vyvrátil tým žalobcom tvrdené a dôkaznými prostriedkami preukázané skutočnosti. Rovnako sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentom žalovaného, že predmetná prezenčná listina nie je prezenčnou listinou k žalobcom zorganizovanej tlačovej konferencii, keďže opäť svoj argument nerozviedol do hlbších skutkových tvrdení (napr. ktorej konferencie sa predmetná prezenčná listina týkala), ale len spochybnil jej reálnosť bez ďalšieho odôvodnenia. Ani tvrdenia žalovaného, že žiadne dokumenty ohľadom predmetnej konferencie sa nenachádzajú v jeho účtovníctve nevyvracajú skutočnosť, že sa konferencia uskutočnila. Vzhľadom na vyššie uvedené zmluvný záväzok žalobcu zanikol jeho splnením, na základe čoho žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny za ním poskytnuté služby - zorganizovanie tlačovej konferencie a žalovanému vznikla povinnosť túto cenu zaplatiť. 4. V odôvodnení ďalej poukázal, že výsledná cena za žalobcove služby sa dohadovala telefonicky medzi v tom čase konateľkou žalovaného A.. I. a zamestnankyňou žalobcu U.. A., pričom A.. I. uviedla, že k dohode o cene došlo, avšak jej výšku si nepamätala, pričom negociácia prebiehala hlavne ohľadom položky za poskytovanie zdravej stravy, ktorej nesprávnosť žalovaný v konaní nenamietal. Následne žalobca vystavil faktúru spolu s rozpisom vyúčtovaných služieb, pričom k jej vráteniu alebo rozporovaniu zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný dohodu o cene rozporoval až po výzve žalobcu na úhradu predmetnej faktúry, teda až niekoľko mesiacov po uskutočnení konferencie a samotnom vystavení faktúry, pričom tento rozpor ďalej nerozviedol, teda nepoukázal aká mala byť skutočná dohoda alebo ktoré fakturované služby boli alebo neboli poskytnuté. Rovnako neuviedol ani nepreukázal, aká by mala byť obvyklá cena poskytnutých služieb, o koľko sú jednotlivé služby cenovo nadhodnotené, alebo z akých skutočností vyplývalo, že sú nadhodnotené. Dané skutočnosti nemožno považovať za neexistujúce skutočnosti, ktoré by žalovaný nemohol preukázať a pri ktorých by sa naňho nevzťahovalo dôkazné bremeno. Opätovne žalovaný len rozporoval danú skutočnosť bez ďalšieho uvedenia vlastných skutkových tvrdení a ich následného preukázania. Právne bezvýznamný bol aj argument žalovaného ohľadom nesplnenia si povinnosti žalobcu vystaviť predmetnú faktúru v lehote stanovej ust. § 73 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže nesplnenie tejto lehoty nemalo vplyv na platnosť alebo správnosť vystavenej faktúry, alebo na existenciu samotného záväzkového vzťahu a z nej vyplývajúcej povinnosti žalovaného zaplatiť za žalobcom poskytnuté služby. Ak žalovaný považoval predmetnú faktúru, ktorou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny za ním poskytnuté služby za nesprávnu alebo v rozpore s dohodou o cene, mal ju žalobcovi po jej doručení vrátiť, čo sa však nestalo. Taktiež súd nenašiel žiaden právny význam v tvrdeniach žalovaného, že faktúra bola účelovo vystavená štyri dni po odvolaní A.. I. z funkcie štatutárneho zástupcu žalovaného a v tom, že ako svedkyňa bola zaujatá z dôvodu súdnych sporov medzi ňou a žalovaným. Súd uviedol, že jedine A.. I. mohla relevantne potvrdiť skutočnosti ohľadom dohody o cene, kvalite a rozsahu poskytnutých služieb žalobcom, keďže sa osobne zúčastnila tejto konferencie, ako aj rokovaní medzi žalobcom a žalovaným, pričom žalovaný nepreukázal, že by svedkyňou tvrdené skutočnosti neboli pravdivé alebo boli účelové vzhľadom na prebiehajúce spory, ktorých obsah žalovaný súdu bližšie nešpecifikoval. 5. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nepomenovanej zmluvy v ústnej forme, z ktorej si žalobca svoj záväzok zorganizovať tlačovú konferenciu na tému „Cholesterol - dobrý, či zlý pán?“ splnil riadne a včas, za čo mu vzniklo právo na zaplatenie telefonicky dohodnutej ceny medzi pracovníčkou žalobcu U.. A. a bývalou konateľkou žalovaného A.. I., ktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil faktúrou č. XXXXXXX, ktorej prílohou bol aj výpočet poskytnutých služieb a ktorú žalovaný po jej doručení vôbec nerozporoval a nenamietal, a preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Keďže súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a preukázaný, nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, a to nariadenie znaleckého posudku na zistenie obvyklej ceny (keďže dohodu o cene súd považoval za platne uzavretú a žalovaným žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami nenamietanú), ako aj žalovaným navrhované dôkazy, a to výsluch osôb uvedených na prezenčnej listine (keďže reálne uskutočnenie tlačovej konferencie mal súd preukázané napr. výsluchom v konaní vypočutých svedkov) a štatutárneho zástupcu žalovaného (keďže ten pri uzatváraní zmluvy, dohody o cene ako ani pri samotnej tlačovej konferencie prítomný nebol). 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiada žalobu zamietnuť. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v priebehu prvostupňového konania, napriek námietkam žalovaného nedostatočne skúmal, v čom konkrétne mal spočívať záväzok žalobcu vyplývajúci z ústnej dohody, t.j. súd neskúmal, aký konkrétny rozsah služieb mal byť medzi účastníkmi konania dojednaný, pričom sa súd uspokojil iba s nepodloženým tvrdením žalobcu, resp. žalobcom predloženej špecifikácie poskytnutých služieb bez jej dôsledného preverovania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.336,80 Eur, v rámci ktorej si žalobcu vyfakturoval nielen zorganizovanie predmetnej tlačovej konferencie, ale aj množstvo ďalších súvisiacich služieb, ktorý tak ústne dojednanie, ale aj skutočné poskytnutie je sporné a nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané. 7. Žalovaný poukázal na predloženú prezenčnú listinu ako listinného dôkazu, z ktorého nebolo možné vierohodne preukázať riadne splnenie záväzku žalobcom a ani určitý, konkrétny rozsah služieb poskytnutých žalobcom. Poukázal na označenie záhlavia tohto dôkazu, kde je uvedené „TK Ako bojovať proti vysokému cholesterolu, 13.06.2014, 11:00“, pričom zo strany žalobcu pre žalovaného mala byť organizovaná tlačová konferencia pod názvom Cholesterol - dobrý, či zlý pán? Uvedenie potravinového doplnku na znižovanie „zlého“ cholesterolu, ktorý je vyrobený z výťažku červenej ryže“. Taktiež žalovaný výpoveď A.. I.Č. považuje za zaujatú, nakoľko A.. I. ako bývalá konateľka a spoločníčka žalovaného vystupuje vo viacerých súdnych sporoch so žalovaným. 8. Súd prvej inštancie podľa žalovaného zľahčuje skutočnosť, že A.. I. si vôbec nepamätala výšku dojednanej ceny, a teda súd fakticky ignoroval skutočnosť, že ani nepotvrdila existenciu dohody o konkrétnej výške ceny za zorganizovanie tlačovej konferencie. Z dôkazu, cenovej ponuky predloženej žalobcom v priebehu prvostupňového konania okrem iného vyplýva, že tlačová konferencia sa mala konať 14.05.2014, moderátorka mala byť vtedajšia konateľka žalovaného A.. I. a ako lekári na konferencii „o zlom cholesterole“ mali vystúpiť A.. X., M. a A.. B., K. P. pre B. W. B.. Na druhej strane žalobca vo svojich podaniach a vyjadreniach tvrdí, že tlačová konferencia sa mala uskutočniť dňa 13.06.2014 a nie 14.05.2014, ako je uvedené v predloženej cenovej ponuke, moderátorkou konferencie nebola A.. I., na predmetnej tlačovej konferencii mali vystúpiť traja lekári, pričom žalobca do dnešného dňa neuviedol ani len základné identifikačné údaje lekárov a ani ich špecializáciu. Žalovaný sa aj z týchto dôvodov domnieva, že žalobcom predložené dôkazy a tvrdenia o rozsahu a spôsobe uskutočnenia tlačovej konferencie sú nielenže neúplné, ale aj pomerne nejasné a zmätočné. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý a odôvodnený. Postup súdu bol hospodárny a taký, aby viedol k rýchlemu a spravodlivému rozhodnutiu. Súd prvej inštancie správne nevykonal dokazovanie spôsobom navrhnutým žalovaným, teda výsluchom lekárov prednášajúcich na tlačovej konferencii a výsluchom účastníkov danej tlačovej konferencie. Výsledok týchto výsluchov, nech by bol akýkoľvek, by nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu v spore. Z listinných dôkazov a výpovedi svedkýň je zrejmé, že žalobca plnil. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.03.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy v ústnej forme, predmetom ktorého bol záväzok žalobcu zorganizovať tlačovú konferenciu a záväzok žalovaného zaplatiť za zorganizovanie tejto tlačovej konferencie dohodnutú cenu. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami ako nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. 13. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd nedostatočne skúmal, v čom mal spočívať konkrétny rozsah služieb a aký rozsah služieb bol poskytnutý. Vychádzajúc zo zásady neformálnosti obchodno-právnych záväzkových vzťahov môže byť nepomenovaná zmluva uzatvorená ústne alebo písomne. Na platnosť zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, iba ak jedna strana pri uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzatvorila v písomnej forme (§ 272). V opačnom prípade stačí, aby bola uzatvorená v ústnej forme, pričom strany musia určiť predmet svojich záväzkov. Možnosť uzatvoriť nepomenovanú zmluvu predstavuje zmluvnú slobodu, ktorá je vyjadrená v tom, že strany môžu uzatvoriť zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v zákone, čím sa reaguje na dynamicky sa rozvíjajúce podnikateľské prostredie a z neho vyplývajúca potreba vstupovať do rôznych zmluvných vzťahov. V tomto prípade sporové strany uzatvorili ústne zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zorganizovať tlačovú konferenciu, pričom strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu v ústnej forme ako bolo obvyklé. Predmet záväzku bol dojednaný oprávnenými osobami, ktoré ako jediné mohli potvrdiť, v čom spočíval predmet zmluvy, a teda aj odvolateľom namietaný rozsah služieb. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí U.. A. zamestnankyne žalobcu a A.. I. konateľky žalovaného, rozsah služieb bol dohodnutý tak, ako vyplýva z prílohy faktúry. Podľa odvolacieho súdu nemôže žalovaný v súčasnosti spochybniť rozsah dojednaných služieb ak osoby, ktoré predmet zmluvy dojednali, zhodne vypovedali, že na takomto rozsahu sa dohodli. 14. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie dostatočne neskúmal, aký rozsah služieb bol v skutočnosti poskytnutý, odvolací súd uvádza, že svedeckou výpoveďou U.. I. bolo preukázané, že tlačová konferencia s dohodnutým rozsahom služieb bola žalobcom zorganizovaná a žalovaný nemal žiadne výhrady, teda poskytnuté služby nereklamoval. 15. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že nedošlo k dohode o cene, keďže svedkyňa U.. I. potvrdila, že telefonicky sa dohodli so žalobcom na tej cene, ktorá bola fakturovaná. Žalovaný v priebehu konania spochybnil výšku ceny, pričom do začatia súdneho konania faktúru nevrátil a výšku ceny, ani rozsah služieb nenamietal. Je potrebné uviesť, že aj v podanom odpore namietal žalovaný iba výšku ceny tvrdiac, že nezodpovedá dohode, ani skutočnej cene za zorganizovanie konferencie v obdobnom rozsahu. V konaní však bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že cena, ktorú si žalobca vyfakturoval, bola predmetom dohody medzi stranami. 16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní na viacerých miestach opakovane namieta, že nebolo preukázané, aký bol rozsah služieb, že nebolo preukázané splnenie služieb ani dohoda o cene. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v rámci dokazovania platí zásada, podľa ktorej každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia. Ak teda v tomto prípade žalobca tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnou formou zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok zorganizovať tlačovú konferenciu, bol povinný to preukázať. Žalobca v konaní preukázal svoje tvrdenia listinnými dôkazmi, a to prezenčnou listinou, cenovou ponukou, faktúrou s prílohou a navrhnutými svedkami. Žalovaný v konaní spochybnil najskôr výšku ceny, následne rozsah služieb, pričom nenavrhol žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by tvrdenia žalobcu vyvrátil. Nepredložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že služby reklamoval, ani neuviedol, čo konkrétne okrem ceny rozporuje. Taktiež neoznačil takého svedka, ktorý by vedel vyvrátiť tvrdenia žalobcu a žalobcom označené dôkazy. Návrhy žalovaného na výsluch lekárov, prípade účastníkov konferencie považuje odvolací súd taktiež za nadbytočné, keďže vykonanými svedeckými výpoveďami bol preukázaný rozsah a splnenie predmetu záväzku a zisťovanie prítomnosti osôb na konferencii nepreukazuje čo bolo predmetom zmluvy. 17. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, tieto súd hodnotí podľa svojej úvahy (§ 191 CSP). Súd prvej inštancie správne poukázal na vykonané dôkazy ako aj na skutočnosť, že žalovaný neuviedol žiadne také dôvody, z ktorých by mohla vyplývať zaujatosť svedkyne A.. I.. Žalovaný sa obmedzil na tvrdenia, že svedkyňa ako odvolaná konateľka má záujem na poškodení práv žalovaného, pričom tieto tvrdenia ničím nepodložil. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť tejto svedeckej výpovede. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p. 20. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).