Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/191/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207514 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315207514.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu CWS-boco Slovensko, s.r.o., Bojnická 10, Bratislava, IČO: 31 411 045, práv. zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému Ján Kortiš - CHESTRA SPORTS BAR, Reca 524, Reca, IČO: 46 938 613, o zaplatenie 552,50 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/169/2015-45 zo dňa 9.12.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 26Cb/169/2015-45 zo dňa 9.12.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.4.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť istinu v sume 552,50 EUR s príslušenstvom, a to titulom nárokov z abonentnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako abonentom bola dňa 5.12.2012 uzatvorená abonentná zmluva, predmetom ktorej bola dodávka a servis služieb spočívajúcich v dodávaní produktov pre umyváreň. Žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 131126519, splatnú 5.10.2013 na sumu 552,50 EUR, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu podľa bodu 4. Všeobecných podmienok abonentnej zmluvy (ďalej len ,,VZP“) za odmietnutie poskytovania služieb. Žalobca zároveň požadoval 0,1 % denný úrok z omeškania z vyčíslenej zmluvnej pokuty. Súd zistil, že strany sporu si dojednali zmluvnú pokutu vo VZP, ktoré sa mali stať súčasťou zmluvy. S poukazom na § 273 ods. 1 až 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.“) súd uviedol, že všeobecné obchodné podmienky môžu byť jednak obchodné podmienky, ktoré sú všeobecne známe stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť, činnosti a takými sú napríklad všeobecne zasielateľské podmienky vypracované príslušnými združeniami zasielateľov a zásadne sa predpokladá, že pre podnikateľov sú tieto podmienky všeobecne známe. Zákon predpokladá pre platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve a tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky, hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, a preto aj iný režim záväznosti. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené v návrhu zmluvy. Preto tu ide podľa názoru súdu o dva rôzne prípady. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky, napríklad také, ktoré vypracovala či používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť dobre známe aj druhej strane, vtedy ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V taktom prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku ich záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade si tu nemožno vystačiť s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá a uprednostňuje zmluvné dojednania pred obchodnými podmienkami. Pretože obchodné podmienky ako nepriame zmluvné dojednania majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu subsidiárnu povahu, t.j. dispozitívny charakter, zmluvné strany môžu toto interpretačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú stanovené zmluvné formuláre ako typ tzv. diktovaných zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných následkov v dôsledku absencie zmluvného vzťahu. 3. Súd prvej inštancie na základe uvedeného skonštatoval, že zásadne platí, že kogentným ustanovením je § 273 ods. 1 Obch. zák. a ostatné sú dispozitívne. Súd uviedol, že vychádzajúc z dikcie § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“) platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd v danom prípade zastával názor, že dojednaním zmluvnej pokuty vo VZP, ktoré by mali byť známe strane, nie je písomne uzavretá zmluva, nakoľko VZP neboli podpísané žalovaným a nie je zrejmé, či sa nimi mohol riadne oboznámiť. Keďže nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd žalobu, ktorou žalobca vyčíslil zmluvnú pokutu zamietol. Podľa súdu nebola splnená podmienka stanovená v zákone, a to dojednanie zmluvnej pokuty písomne v zmluve a obchodné podmienky žalovaný ani nepodpísal. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“) s tým, že napriek tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že v závere zmluvy sa nachádza vyhlásenie žalovaného, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami abonentnej zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, čo riadne potvrdil svojim podpisom, na základe čoho žalobca zastával názor, že žalovaný sa so VZP oboznámil a vyjadril s nimi súhlas, je nimi viazaný a ich porušením žalobcovi vznikol uplatňovaný nárok v celom rozsahu. Uvedené vyhlásenie žalovaného podľa žalobcu vylučuje akékoľvek pochybnosti o nemožnosti žalovaného oboznámiť sa so VZP. Zároveň žalobca uviedol, že zmluva aj VZP sa nachádzajú na jednom liste a vzhľadom na to, že celý zmluvný vzťah medzi stranami sa riadil práve ustanoveniami VZP je zrejmé, že podmienka písomne dohodnutej zmluvnej pokuty bola naplnená jednoznačne a určito. Navyše žalobca do predmetného zmluvného vzťahu vstupoval výlučne za podmienky prijatia VZP žalovaným. Žalobca uviedol, že zákon výslovne nešpecifikuje spôsob, ako má byť odkaz v zmluve formulovaný, a preto výslovný odkaz na druhú stranu listiny považoval žalobca za riadne splnenú podmienku odkazu na VZP. Teda nie je možné predpokladať, že by žalovaný o VZP nemal vedomosť a nemôže ani poprieť, že k zmluve neboli priložené. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 6. Podľa § 470 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 7. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. 9. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 11. Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty, nakoľko tá podľa jeho názoru nebola individuálne dojednaná v zmluve a VZP neboli žalovaným ani podpísané, je nesprávny a odporujúci zákonu. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že strany dňa 5.12.2012 uzavreli abonentnú zmluvu, ktorej súčasťou hneď na druhej strane toho istého listu boli aj VZP. Táto listina bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom žalovaný ako abonent svojím podpisom zároveň prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí so VZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Na základe toho je podľa názoru odvolacieho súdu vylúčené, že by žalovaný nemal vedomosť o obsahu VZP, konkrétne že by si nebol vedomý svojej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností. Podľa názoru odvolacieho súdu možno skonštatovať, že žalovaný sa so VZP riadne oboznámil, zmluvná pokuta bola v rámci týchto VZP dojednaná písomne ako súčasť písomne uzavretej zmluvy a zároveň bola dojednaná v súlade so zákonom, konkrétne v zmysle § 544 ods. 2 Obč. zák., nakoľko z bodu 4 VZP jasne vyplýva, vrátane špecifikácie, za porušenie akých povinností vzniká žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému, aj spôsob určenia výšky tejto zmluvnej pokuty. Odvolací súd preto dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci abonentnej zmluvy zo dňa 5.12.2012, je platné. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy v prípade omeškania abonenta s akoukoľvek platbou. Dojednanie o výške úrokov z omeškania je taktiež obsiahnuté vo VZP, konkrétne v bode 2 a rovnako ako dohoda o zmluvnej pokute je súčasťou písomne uzavretej zmluvy a je zrejmé, že žalovaný bol aj s týmto dojedaním pri podpise zmluvy oboznámený. 13. Na základe uvedeného záveru a názoru odvolacieho súdu bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vykonať potrebné dokazovanie za účelom preukázania, či žalobcom uplatnený nárok je odôvodnený a oprávnený čo do jeho výšky. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).