Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/24/2023 7119209592 15. 04. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:7119209592.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: winLand družstvo, Juraja Jánošíka 2474/11, 071 01 Michalovce, IČO: 51 063 395, zastúpený advokátskou kanceláriou: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: ESTELLE, s.r.o., Mliekarenská 16013/19, 821 09 Bratislava, IČO: 36 710 971, zastúpený JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, Štúrova 13, 810 00 Bratislava, v konaní o zaplatenie 66.403,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/205/2019-653 zo dňa 21.6.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/205/2019-653 zo dňa 21.6.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 25Cb/205/2019-653 zo dňa 21.6.2022 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 66.403,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 16.536,20 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 917,06 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 641,97 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 725,23 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 538,30 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 23.133,69 Eur od 15.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 1.207,40 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 18.835,31 Eur od 15.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 582,54 Eur od 28.6.2019 do zaplatenia, 0,05% denne zo sumy 3.285,38 Eur od 7.7.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia 66.403,09 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že spoločnosť Concrete Construction s.r.o. ako zhotoviteľ uzatvorila so žalovaným ako objednávateľom dňa 4.10.2017 Zmluvu o dielo na vykonanie diela „Hrubá stavba BIKOŠ - polyfunkčný objekt na Prostejovskej ulici v Prešove“ za dohodnutú celkovú cenu diela 1.056.066 Eur bez DPH. Na základe Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o dielo č. 012017 uzatvorenej dňa 5.2.2019 medzi pôvodným zhotoviteľom ako postupcom, žalobcom ako postupníkom a novým zhotoviteľom a objednávateľom, boli práva a povinnosti zo zmluvy postúpené na žalobcu ako nového zhotoviteľa. Listom zo dňa 10.5.2019 bol žalovaný žalobcom vyzvaný na odsúhlasenie termínov, zmenu cenových podmienok, dohodu na riadnom plnení termínov a dohodu o refundáciách oproti stavebnej chybe. Na list žalovaný reagoval odstúpením od zmluvy o dielo listom zo dňa 17.5.2019. Listom zo dňa 19.6.2019 žalobca poprel platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy a súčasne odstúpil od zmluvy z dôvodov na strane žalovaného. Odstúpenie zhotoviteľa nadobudlo účinky 26.06.2019. Súčasťou listu
bola výzva na zaplatenie 99.713,89 Eur podľa knihy pohľadávok, ktorú následne žalovaný listom uznal v plnom rozsahu a započítal si niekoľko rôznych nárokov, z ktorých žalobca uznáva na účely započítania len sumu 33.310,80 Eur titulom faktúry č. 2019010, ktorú žalovaný nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky. Všetky fakturované práce na diele podľa zmluvy boli vykonané a žalovaným prevzaté. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie ceny diela do dňa odstúpenia od zmluvy, pričom zmluvné strany nerealizovali zmluvné zadržiavanie zádržného, ale zaviedli vlastnú obchodnú prax, keď zádržné bolo zrážané z každej faktúry vystavenej zhotoviteľom. Moment vzniku nároku na vyplatenie zádržného pri primeranej aplikácii čl. IV ods. 4.1 zmluvy o dielo je tak dátum, kedy odo dňa zdaniteľného plnenia na príslušnej faktúre uplynul 1 rok, tak ako to predpokladá dohoda zmluvných strán. Platným odstúpením od zmluvy o dielo odpadol právny dôvod zadržiavania zádržného. Žalovaný sa dostal do omeškania s jeho zaplatením na druhý deň po doručení odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ ide o započítací prejav žalovaného, žalobca započítaval pohľadávky najskôr splatné oproti istine týchto faktúr. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ako procesnú obranu voči podanej žalobe uplatnil kompenzačnú námietku vo výške uplatnenej istiny 66.403,09 Eur z titulu vzájomnej pohľadávky 66.403,09 Eur, predstavujúcej zmluvnú pokutu za porušenie predpisov BOZP, ako bola dohodnutá v Prílohe č. 5 zmluvy. Pohľadávka žalobcu tak zanikla v dôsledku započítania. O každom porušení BOZP je vyhotovená fotodokumentácia. Jednotlivými porušeniami BOZP, ktoré boli sankcionované zmluvnou pokutou, vznikol žalovanému nárok na pokutu prevyšujúcu sumu 130.000,- Eur, žalovaný si zmluvnú pokutu uplatňuje len ako procesnú obranu, preto neuplatňuje celú zmluvnú pokutu. Žalovaný uviedol, že prvýkrát uplatnil započítanie listom zo dňa 24.7.2019 v sume 73.018,18 Eur, následne listom zo dňa 14.10.2019 v sume 130.240,- Eur, pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s pohľadávkami žalovaného, preto je celá žaloba nedôvodná. Žalovaný ďalej v priebehu konania uviedol, že od zmluvy dňa 17.5.2019 odstúpil z dôvodu porušenia viacerých zmluvných povinností žalobcom ako zhotoviteľom. Žalobca považoval odstúpenie žalovaného od zmluvy za neplatné. Otázka, ktorým odstúpením od zmluvy došlo k ukončeniu zmluvy, určuje podstatu aj výšku nároku žalobcu uplatňovaného v konaní. Žalovaný platne odstúpil od zmluvy, preto pre vysporiadanie vzájomných vzťahov je potrebné aplikovať § 544 ods. 1, nie 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. 3. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že žalovaný započítanie uplatnil už v liste z 14.10.2019, opomína však materiálne podklady pre uplatnenie zmluvnej pokuty a akékoľvek dôkazné prostriedky, dokladujúce porušenia BOZP. Záznam o porušení BOZP nie je opatrený žiadnymi podpismi, nie je zrejmé, kto ho vyhotovil, absentuje formálna zložka uplatnenia zmluvnej pokuty prostredníctvom vystavenia tzv. penalizačnej faktúry. Záznamy z pravidelnej kontroly predložené žalovaným nepreukazujú žiadne porušenie povinností žalobcu. Ani jeden záznam nie je podpísaný vyhotoviteľom, nie je známy štatút spoločnosti BPPO s.r.o., na niektorých záznamoch sú niekoľkonásobne účtované tvrdené porušenia povinnosti, pričom sa evidentne jedná o naháňanie množstva nepreukázaných porušení a z niektorých fotografii nie je ani zrejmé, k akému porušeniu malo dôjsť. Žalovaný počas realizácie stavby žalobcu nikdy neupozornil na nedostatky BOZP, nevystavil penalizačnú faktúru ani nepreukázal doručenie kvalifikovanej výzvy na splnenie dlhu na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto sa zmluvné pokuty nemohli stať splatnými. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 263 ods. 1 a ods. 2, § 344, § 349 ods. 1, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1 a ods. 2, § 548 ods. 1 a ods. 2, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 300 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“), § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), a § 147 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 66.403,09 Eur, čo je suma, ktorá predstavuje neuhradený zostatok faktúr za vyhotovenie diela, po odpočítaní žalobcom čiastočne uznaného započítacieho prejavu žalovaného v sume 33.310,80 Eur. Ako nesporné medzi stranami vyhodnotil, že medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou Concrete Construction s.r.o. ako zhotoviteľom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo a že práva a povinnosti z tejto zmluvy boli postúpené na žalobcu, ktorý sa stal novým zhotoviteľom. Sporným zostalo, či k zániku zmluvy došlo odstúpením žalovaného od zmluvy alebo odstúpením žalobcu od zmluvy, a teda aj moment zániku zmluvy a z toho vyplývajúce vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán a tiež či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny, nakoľko podľa žalovaného zanikol jednostranným započítaním. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podstatou zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa určité dielo na základe objednávky alebo uzatvorenej zmluvy, ktorému zodpovedá záväzok objednávateľa
zaplatiť zhotoviteľovi cenu za jeho vykonanie. Spôsob vykonania diela a jeho úhrady je v Obchodnom zákonníku upravený len fakultatívnym spôsobom a aplikuje sa len ak si zmluvné strany neupravia tieto otázky v zmluve. Fakultatívny charakter majú v Obchodnom zákonníku aj ustanovenia o odstúpení od zmluvy. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie, ktoré sa spravidla viaže na splnenie určitých podmienok, bez splnenia ktorých je odstúpenie od zmluvy neúčinné, tzn. záväzok nezanikne. Pre určenie dôvodnosti nároku žalobcu sa súd prvej inštancie v prvom rade vysporiadal s otázkou, na podklade ktorého odstúpenia od zmluvy došlo k zániku zmluvy o dielo. Žalovaný odstúpil od zmluvy listom zo dňa 17.5.2019, následne listom zo dňa 19.6.2019 žalobca poprel platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy a sám od zmluvy odstúpil. Odstúpenie žalovaného zo zmluvy o dielo súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné, nakoľko sa žalovanému nepodarilo v zmysle čl. XII zmluvy preukázať, že by došlo k podstatnému porušeniu povinnosti na strane zhotoviteľa. Žalovaný skutočnosti, v ktorých videl podstatné porušenie povinností žalobcu v odstúpení od zmluvy popísal, nepreukázal však ich naplnenie. Naopak, žalovaný odstúpenie žalobcu od zmluvy prijal a nespochybnil, čo preukazuje aj jeho následné správanie, kedy pristúpil k započítaniu svojich pohľadávok voči pohľadávkam žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s odstúpením od zmluvy. 5. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy, ustálil, že to zakladá jeho právo ako zhotoviteľa na úhradu ceny diela, od ktorej je potrebné odpočítať časť, ktorú ušetril tým, že dielo v celom rozsahu nevykonal. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu konania nespochybnil dôvodnosť či správnosť žalobcom vystavených faktúr a jeho procesná obrana spočívala v tom, že nárok žalobcu zanikol započítaním. Kompenzačná námietka, posudzujúc ju podľa jej obsahu a vôle konajúcej osoby, má charakter uznania konkrétneho záväzku. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aj keď sa v uvedenom prejave nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takýto úkon nespĺňa náležitosti podľa § 323 ObZ. Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky žalovaným, a to aj kompenzačnou námietkou v konaní, bolo platné. Dôvodnosť započítania v sume 33.310,80 Eur voči celkovej pohľadávke žalobcu v sume 99.713,89 Eur nebola medzi stranami sporná, túto uznal aj žalobca, z čoho potom odvodil výšku žalovanej istiny 66.403,09 Eur. Vo zvyšnej časti kompenzačnej námietky mal žalovaný vykonať započítanie dvoma listami. Listom z 24.7.2019 si mal voči žalobcovi uplatniť na započítanie náklady na odstránenie vád, energiu a vodu na stavbe v sume 14.891,38 Eur, pohľadávku spoločnosti PEGO-STAV v sume 33.310,80 Eur, ktorej započítanie žalobca uznal, ďalej sumu 24.816,- Eur titulom zmluvnej sankcie za nedodržanie termínu dokončenia diela. Ďalším listom z 14.10.2019 doručeným žalobcovi 17.10.2019 započítal pohľadávku z porušenia BOZP vo výške 130.240,- Eur a náhradu škody za vynaložené náklady na odstránenie vadného plnenia v sume 4.098,- Eur. V konaní si uplatnil na započítanie len pohľadávku z BOZP v celkovej výške 130.240,- Eur, do výšky žalovanej istiny ako prostriedok procesnej obrany. Žalovaný odkazoval na prílohu č. 5 zmluvy, kde boli popísané jednotlivé porušenia a výška sankcie, ktoré mali mať charakter zmluvnej pokuty a na záznamy z vykonávaných kontrol BOZP na stavbe. Súd prvej inštancie uviedol, že pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty sa obligatórne vyžaduje písomná forma a dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute nebola platne dojednaná. V zmluve sa síce nachádza odkaz, že súčasťou zmluvy sú aj prílohy a medzi nimi aj príloha č. 5, avšak aby bolo možné hovoriť o platnom dojednaní zmluvnej pokuty, je potrebné, aby táto príloha bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie má za to, že pre zachovanie písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nepostačuje len odkaz v zmluve na prílohu, ktorá má o zmluvnej pokute pojednávať. Z dôvodu záveru o neplatnom dojednaní zmluvnej pokuty nepovažoval za potrebné ani hospodárne sa bližšie zaoberať tým, či žalobca skutočne porušoval predpisy BOZP počas vykonávania diela. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu neuznal kompenzačnú námietku uplatnenú žalovaným v časti nárokov z porušenia BOZP a žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením povinnosti voči žalobcovi dostal do omeškania, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. 6. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP, t.j. z dôvodov, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t.j. nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) odôvodňuje tým, že v zápisnici z pojednávania zo dňa 15.3.2022 súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 181 ods. 2 CSP určil medzi stranami sporné a nesporné skutkové tvrdenia a uviedol predbežné právne posúdenie veci, pričom zo zápisnice o pojednávaní sa nedá zistiť, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré nesporné a aký je predbežný právny názor prvostupňového súdu. Ani na jednom pojednávaní sudca a ani jedna zo sporových strán v priebehu konania nespochybnili platnosť dohody o zmluvnej pokute. Žalovaný uviedol, že súčasťou žaloby bola i Zmluva o dielo a jej prílohy, ak súd prvej inštancie chcel vysloviť predbežný právny názor, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné vzhľadom na nedodržanie písomnej formy, mal ho vysloviť na prvom pojednávaní dňa 15.3.2022. Takáto argumentácia súdu odznela až po vyhlásení rozsudku a žalovaný sa nemal možnosť k právnemu posúdeniu súdu vyjadriť, preto ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie. 8. Žalovaný ďalej namieta postup súdu prvej inštancie, keď v zápisnici z pojednávania zo dňa 21.06.2022 konštatoval, že obsah listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, je známy sporovým stranám, resp. nimi disponujú, preto nie je potrebné, aby ich oboznamoval na pojednávaní, avšak zo zápisnice nevyplýva, aké listinné dôkazy boli predmetom dokazovania. Žalovaný poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6M Cdo/11/2010, sp. zn. 1M Cdo/6/2010 a sp. zn. 4Obo/71/2011, z ktorých vyplýva, že súd je povinný vykonať dokazovanie listinného dôkazu jeho prečítaním alebo oboznámením, pričom zo zápisnice o pojednávaní musí byť zrejmé aj v prípade, že listinné dôkazy majú obe sporové strany k dispozícii, že takéto listinné dôkazy sa v súdnom spise nachádzajú a že sporové strany ich majú k dispozícii. Podľa žalovaného z obsahu zápisnice musí byť zrejmé, ktoré listinné dôkazy boli predmetom dokazovania. Postup súdu prvej inštancie je podľa žalovaného v rozpore s § 204 CSP. 9. Žalovaný ďalej nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie vidí v tom, že ho nesprávne zaťažil dôkazným bremenom (ods. 38 odôvodnenia), že došlo k podstatnému porušeniu povinností žalobcu ako zhotoviteľa, z čoho vyvodil záver o neplatnom odstúpení od zmluvy o dielo žalovaným. Nesprávnosť postupu súdu vidí v tom, že v rozhodnutí absentuje akékoľvek ustanovenie zákona o neplatnosti právnych úkonov, pričom v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu prechádza dôkazná povinnosť na súd, nie na sporové strany a pre prípad prechodu dôkaznej povinnosti na súd platí základný predpoklad, že o dôvode neplatnosti sa súd dozvie procesne korektným spôsobom. Žalovaný poukazuje na uznesenie NS SR z 30.01.2013, sp. zn. 1 MCdo 12/2010. Pri otázke absolútnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalovaný nemohol nezvládnuť dôkazné bremeno, keďže toto je na súde. 10. Žalovaný napokon v rámci uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré hodnotí ako prejav ľubovôle. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dokazovania konštatoval, že odstúpenie žalovaného od zmluvy zo dňa 17.05.2019 je neplatné, pričom chýba odôvodnenie, prečo je neplatné a absentuje právna kvalifikácia s poukazom na konkrétne ustanovenie právnej normy. To isté sa týka aj posúdenia odstúpenia žalobcu od zmluvy zo dňa 19.06.2019 ako platného úkonu. Súd prvej inštancie dokonca konštatuje, že žalobca preukázal, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením vystavených faktúr, čo v konaní nepoprel ani žalovaný. Súd prvej inštancie si neprečítal odstúpenie žalobcu od zmluvy, nakoľko neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 346 ObZ. Dôvodom odstúpenia žalobcu od zmluvy bolo nepodpísanie zápisníc a neodsúhlasenie súpisu vykonaných prác, dôvodom pre odstúpenie v zásade nebolo omeškanie so zaplatením faktúr, súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či ide o porušenie zmluvných povinností. Podľa žalovaného je z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/91/2010; ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011; NS SR sp. zn. 1 Obdo V 10/2012 a NS SR sp. zn. 4Cdo/53/2009. 11. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností) žalovaný odôvodňuje tým, že na základe uznesenia súdu na pojednávaní dňa 15.03.2022 riadne a včas predložil návrhy na doplnenie dokazovania. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného bolo zrejmé, že sa budú týkať jednotlivých porušení povinností žalobcu, ktoré boli sankcionované zmluvnou pokutou. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy nevykonal a v rozsudku v rozpore s § 220 ods. 2 CSP neuviedol, prečo navrhované dôkazy nevykonal. Tiež namieta, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, ani len výsluch
sporových strán a právne relevantným spôsobom nevykonal ani dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvorili obsah spisu. 12. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádza, že dôvodom odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo je nezaplatenie faktúr za vykonané práce, čo nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze. Naviac podľa žalovaného nie je zmluvná povinnosť objednávateľa zo Zmluvy o dielo odsúhlasovať súpis vykonaných prác a podpisovať zápisnicu o prevzatí diela, zmluva len rieši situáciu, keď objednávateľ odmietne odsúhlasiť súpis vykonaných prác, alebo odmietne, alebo nepodpíše protokol o odovzdaní a prevzatí diela alebo jeho časti. 13. Žalovaný zastáva názor, že nesprávnym skutkovým zistením je i zistenie, že dohoda o zmluvnej pokute, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť Zmluvy o dielo, nie je podpísaná zmluvnými stranami. Zmluva o dielo bola zviazaná trikolórou a prílohy, medzi ktorými je aj dojednanie o zmluvnej pokute, tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom každá strana Zmluvy o dielo je podpísaná zhotoviteľom a prvá a posledná strana Zmluvy o dielo je podpísaná i objednávateľom. Príloha č. 5, v ktorej je dojednanie o zmluvnej pokute, je fyzický spojená so zmluvou, takto ju vyhotovil a predložil objednávateľovi na podpis zhotoviteľ. Podľa názoru žalovaného je tým splnená podmienka písomnej formy zmluvnej pokuty a jej podpisu zmluvnými stranami. 14. K odôvodneniu uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný uvádza, že predkladá k odvolaniu originál Zmluvy o dielo zo dňa 4.10.2017 (odvolací súd konštatuje, že tento listinný dôkaz nebol prílohou odvolania a odvolateľ ho predložil až v odvolacej replike doručenej súdu 16.11.2022). Žalovaný namieta, že predmetom samostatnej prílohy v zmysle Obchodného zákonníka môžu byť i dojednania o zmluvnej pokute, ktorá nie je podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o dielo. S výnimkou všeobecných obchodných podmienok, kde to Obchodný zákonník výslovne ustanovuje (§ 273 ObZ), právny poriadok neupravuje vzťah obsahu zmluvy a jej príloh. V konkrétnom prípade je predmetom prílohy dohodnutá zmluvná pokuta v prípade porušenia predpisov BOZP. Pri posudzovaní písomnej formy zmluvy o dielo je dôležitá podľa žalovaného i formulácia v čl. XIII ods. 13.5, v zmysle ktorej: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Príloha č. 5 BOZP“. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že príloha bola so zmluvou i fyzicky spojená, čo sa týka všetkých príloh k zmluve o dielo. Zmluvu predkladal zhotoviteľ, pričom bola spolu s prílohami i reálne zviazaná, a to trikolórou. Každá strana zmluvy bola podpísaná zhotoviteľom, pričom prvá a posledná strana bola podpísaná aj objednávateľom. Uvedené vyplýva aj z fotokópie zmluvy o dielo, ktorú predložil žalobca. Teda klauzulou „prílohy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy“ deklarovali zmluvné strany i reálny stav, keď prílohy boli fyzicky spojené so zmluvou. Podľa právneho názoru žalovaného, ak je prílohou zmluvy a doslova neoddeliteľnou časťou zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute, zmluvná pokuta je dojednaná v písomnej forme a je riadne podpísaná zmluvnými stranami, pričom argumentačne poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/07 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/191/2016. Žalovaný uviedol, že ak strany uzatvorili zmluvu, ktorej náležitosti sú v listine podpísanej obidvoma stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy, čo vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/9/2019. Obchodný zákonník je založený na zmluvnej voľnosti s výnimkou § 263 ObZ. Povinnosť dodržania písomnej formy zmluvnej pokuty, ktorá vyplýva z § 544 ods. 2 OZ, bola v konkrétnom prípade dodržaná. 15. Žalovaný ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci i v prípade posúdenia odstúpenia žalovaného od zmluvy, ktoré vidí v tom, že súd prvej inštancie neuviedol žiadnu právnu kvalifikáciu a konštatoval jeho neplatnosť z jediného dôvodu, že žalovaný nepredložil a nenavrhol dôkazy, z ktorých by vyplývali dôvody odstúpenia od zmluvy. Žalovaný namieta, že v prípade absolútnej neplatnosti je povinný súd skúmať túto neplatnosť ex offo a dôkazná povinnosť nie je na sporovej strane, ale na súde. Postup súdu prvej inštancie, kedy bez akéhokoľvek dokazovania dospel k právnemu názoru, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo je neplatným právnym úkonom, je prejavom ľubovôle. To isté sa týka i odstúpenia žalobcu od zmluvy, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako platné, pričom odôvodnenie
právneho názoru nemá oporu v zistenom skutkovom stave a je v rozpore s čl. III ods. 3.5 a čl. V ods. 5.13. zmluvy. 16. Žalovaný napokon nesprávne právne posúdenie veci vidí aj v tom, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe bez toho, aby sa zaoberal výškou nároku. Má za to, že platne odstúpil od zmluvy o dielo, na základe čoho je pre vyporiadanie vzájomných vzťahov medzi stranami sporu potrebné aplikovať § 544 ods. 1 ObZ, nie § 548 ods. 2 ObZ. V prípade platného odstúpenia žalovaného od zmluvy nie je možné priznať žalobcovi uplatňovaný nárok v zmysle vystavených faktúr podľa zmluvy o dielo, k čomu poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo/3964/2014. Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 9.3.2020 a dodal, že uplatňovaná pohľadávka žalobcu zanikla na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok pred začatím konania. Predmetom jednostranných zápočtov neboli len pohľadávky žalovaného titulom zmluvnej pokuty, ale aj pohľadávky titulom náhrady škody. Námietku započítania v súdnom spore podľa § 147 ods. 2 CSP je potrebné odlíšiť od situácie, kedy k započítaniu pohľadávok jednostranným úkonom došlo mimo konania, čo sa stalo v konkrétnom prípade, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. 17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu. Žalobca k námietkam žalovaného k obsahu zápisníc z pojednávaní a námietke nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 204 CSP konštatuje, že rozhodnutia NS SR z roku 2010 a 2011, na ktoré poukazuje žalovaný, sú v dôsledku prijatia nového civilného procesného kódexu zjavne prekonané. Obe zápisnice o pojednávaní spĺňajú náležitosti v § 99 CSP a § 52 vyhlášky MS SR cˇ. 543/2005 Z. z. Žalobca uvádza, že žalovaný zrejme úmyselne opomína, že súd prvej inštancie konštatovanie o postupe podľa § 204 CSP uviedol po dotaze právnych zástupcov sporových strán, ktorí vyhlásili, že listinné dôkazy majú k dispozícii a ich obsah je im známy, preto nie je možné hovoriť o akomkoľvek upretí práva na spravodlivý proces. Akákoľvek námietka k vedeniu konania mala byť vznesená priamo pocˇas pojednávania. Vo vzťahu k neplatnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo poskytol súd prvej inštancie podľa žalobcu dostatocˇné odôvodnenie v bode 38 napadnutého rozsudku, kde správne konštatuje, že na platné odstúpenie objednávateľa (žalovaného) od zmluvy neboli splnené podmienky, nakoľko nepreukázal skutočnosti, v ktorých videl podstatné porušenie povinností žalobcu, ktoré popísal v liste, ktorým odstúpil od zmluvy. Tvrdenia žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku, resp. o svojvôli nie sú nicˇím podložené. Naviac súd prvej inštancie správne poukázal aj na správanie žalovaného, ktorý pristúpil k zapocˇítaniu svojich domnelých pohľadávok vocˇi pohľadávkam žalobcu. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný zápocˇet vykonával vocˇi pohľadávkam žalobcu vyúcˇtovaným podľa odstúpenia žalobcu, čím konkludentne uznal neplatnosť svojho vlastného odstúpenia od zmluvy. K námietkam vyhodnotenia neplatného dojednania zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že na neplatnosť právneho úkonu, príp. jeho cˇasti, musí konajúci súd prihliadať ex offo a je irelevantné, cˇi ju strany namietali. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil neplatnosť predmetného dojednania pre absenciu písomnej formy, ktorú zákon kogentne vyžaduje (§ 544 ods. 1 Obcˇianskeho zákonníka). O platnom dojednaní zmluvných pokút možno hovoriť len v cˇl. XI zmluvy. O zmluvnej pokute pre prípad porušenia predpisov BOZP nie je zmienka v celej zmluve, tzv. dojednanie o zmluvnej pokute je uvedené výlucˇne v Prílohe cˇ. 5, ktorá nie je podpísaná žiadnou zmluvnou stranou. Žalobca uviedol, že podpísal každú stranu Zmluvy o dielo, ako aj prvú stranu prílohy cˇ. 1, cˇím evidentne potvrdil, že sa s nimi v tomto rozsahu oboznámil. Žalobca ďalej poukázal na to, že ustanovenie cˇl. XIII ods. 13.5 hovorí o prílohe cˇ. 5 ako o BOZP, z ktorého oznacˇenia nevyplýva ani len náznak o dojednaní zmluvných pokút. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS ČR z 19.3.2013, sp. zn. 1400/2011, rozsudok NS ČR z 28.11.2013, sp. zn. 23 Cdo 1118/2013. Žalobca dodal, že žalovaný pocˇas celého výkonu diela žiadne porušenie pravidiel BOZP nevytýkal, takéto porušenia nie sú ani obsahom stavebného denníka. Podľa cˇlánku V. ods. 5.9 Zmluvy o dielo bol žalovaný povinný sledovať obsah stavebného denníka a na zistené nedostatky písomne upozorniť. K obrane žalovaného, spocˇívajúcej v zániku uplatneného nároku zapocˇítaním žalobca uvádza, že žalovaný nepreukázal dorucˇenie kvalifikovanej výzvy na plnenie ním tvrdeného dlhu zo zmluvnej pokuty, preto nebolo potrebné vykonať dokazovanie k prípadným porušeniam BOZP, cˇo súd prvej inštancie konštatuje v bode 41. rozsudku. Kompenzačný prejav je možné urobiť až potom, čo sa pohľadávky stretli, t.j. v okamihu, keď sa stala splatnou pohľadávka s neskoršou splatnosťou. Aj v prípade, ak by dojednanie o zmluvných pokutách pri porušení BOZP bolo platné, v súlade so zásadami poctivého obchodného styku by bolo také konanie žalovaného, kedy by prípadné porušenia BOZP oznámil zhotoviteľovi vcˇas a písomne, aby sa zhotoviteľ k prípadným porušeniam mal možnosť vyjadriť a následne, po prerokovaní porušenia
povinnosti, vystaviť faktúru prípadne iný úcˇtovný doklad. Žalobca neeviduje žiaden záväzok vocˇi žalovanému, ktorý by bol spôsobilý na zapocˇítanie a ktorého titul by bol nesporný. 18. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že v priebehu konania boli súdu predložené viaceré listinné dôkazy a nešlo o to, aby súd prvej inštancie oboznamoval obsah týchto listinných dôkazov alebo ich prečítal, ale aby uviedol, ktoré listinné dôkazy považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, o ktoré sa opiera vo svojom rozhodnutí. Ani z jedného pojednávania nevyplýva, ktoré listinné dôkazy boli rozhodujúce pre rozhodnutie a ktoré boli vlastne súdu predložené. Žalovaný namieta vyjadrenie žalobcu, že by konkludentne uznal neplatnosť svojho vlastného odstúpenia. Žalovaný trvá na odvolacej argumentácii k posúdeniu neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy, nakoľko sa súd prvej inštancie nevyporiadal s tým, na základe čoho má ísť o neplatný právny úkon a nezaoberal sa obsahom a dôvodmi odstúpenia žalovaného od zmluvy. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu k zmluvnej pokute žalovaný uvádza, že žalobca sa zaoberá skutočnosťami, ktoré neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu, a to neurčitosť vymedzenia povinností, ktorých nedodržanie má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Žalovaný argumentáciu žalobcu považuje za bezpredmetnú, nakoľko z predloženej fotodokumentácie vyplýva, kedy došlo k porušeniu predpisov BOZP a k akým porušeniam došlo. Podľa žalovaného je dojednanie o zmluvnej pokute určité a zrozumiteľné, z textu dojednania vyplýva, čo sa považuje za porušenie predpisov BOZP. Žalovaný tiež považuje za bezpredmetnú námietku splatnosti pohľadávky, nakoľko je nesporné, že vzájomné pohľadávky sa stretli a že k započítaniu došlo, pokiaľ ide o zápočet zo dňa 24.7.2019, pred podaním žaloby. Námietku žalobcu považuje za absurdnú, nakoľko o každom porušení BOZP je v stavebnom denníku záznam a vyhotovená fotodokumentácia bola emailom odoslaná žalobcovi. Žalovaný vo vyjadrení zároveň súdu týmto predkladá originál Zmluvy o dielo č. 012017 zo dňa 04.10.2017. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 04.04.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 20. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 21. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolaním sporových strán dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Vychádzajúc z obsahu odvolania k jednotlivým uplatneným odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné: 25. Žalovaný namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým mu mal znemožniť uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, čo odôvodňuje tým že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 15.3.2022 súd prvej inštancie uviedol, že v
zmysle § 181 ods. 2 CSP určil medzi stranami sporné a nesporné skutkové tvrdenia a uviedol predbežné právne posúdenie veci, pričom zo zápisnice o pojednávaní sa nedá zistiť, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré nesporné a aký je predbežný právny názor prvostupňového súdu. Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup nevzhliadol. Žalovaný opomína, že v zmysle § 175 ods. 1 CSP sa priebeh pojednávania sa zaznamenáva podľa § 98 a § 99 CSP. Z ustanovenia § 98 ods. 1 veta prvá CSP vyplýva, že o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica (§ 99 ods. 1 veta prvá CSP). Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady preferencie zaznamenávania procesných úkonov súdu technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku a len fakultatívne upravuje vyhotovenie písomnej zápisnice, ktoré je ponechané na úvahu súdu. Celý priebeh pojednávania a obsah prednesov je obligatórne zaznamenaný zvukovým záznamom z procesného úkonu podľa § 98 CSP. Ustanovenie § 99 ods. 1 veta druhá CSP upravuje náležitosti zápisnice, v zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil rozpor obsahu zápisnice o pojednávaní s § 99 ods. 1 CSP, pričom ani prípadné nedodržanie minimálneho obsahu zápisnice o pojednávaní nemôže mať za následok znemožnenie uskutočňovania procesných práv žalovaného, a už vôbec nie v takej miere, že by malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keďže celý priebeh pojednávania zachytáva zvukový záznam (§ 99 ods. 1 CSP). 26. Odvolací súd naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nevzhliadol ani v tvrdenom porušení postupu podľa § 204 CSP súdom prvej inštancie, ktorý mal spočívať v tom, že v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.06.2022 súd prvej inštancie konštatoval, že obsah listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise je známy sporovým stranám a preto nie je potrebné, aby oboznamoval na pojednávaní a zo zápisnice o pojednávaní vôbec nevyplýva, aké listinné dôkazy boli súdu predložené a čo ich obsahom. Ustanovenie § 204 CSP upravuje vykonávanie dokazovania listinami tak, že dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; avšak s výnimkou, že to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 21.06.2022, ako aj obsahu predloženého spisu vyplýva, že odpisy všetkých listín doručovaných stranami do súdneho spisu, boli stranám sporu v priebehu konania doručené a žiadna z listín ani jej obsah neboli žiadnou zo strán spochybnené. Námietka porušenia postupu predpísaného v § 204 CSP súdom prvej inštancie nie je dôvodná. Odvolací súd ako nedôvodnú tiež posúdil námietku, že by z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývalo, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal a aké z nich zistil skutkové závery, kde odkazuje odvolateľa na ods. 8 až 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň uvádza, že žalovaným prezentované rozhodnutia NS SR sp. zn. 6M Cdo/11/2010, sp. zn. 1M Cdo/6/2010 a sp. zn. 4Obo/71/2011 (z ktorých vyplýva, že súd je povinný vykonať dokazovanie listinného dôkazu jeho prečítaním alebo oboznámením, pričom zo zápisnice o pojednávaní musí byť zrejmé aj v prípade, že listinné dôkazy majú obe sporové strany k dispozícii, že takéto listinné dôkazy sa v súdnom spise nachádzajú a že sporové strany ich majú k dispozícii) nie sú aplikovateľné ani analogicky na postup súdu v prejednávanej veci, nakoľko sa týkajú procesného postupu súdu upraveného zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Konanie v posudzovanej veci začalo dňa 27.08.2019 a na postup súdu sa tak v plnom rozsahu vzťahuje Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z. z.). 27. Pokiaľ žalovaný naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vidí aj vo vydaní tzv. prekvapivého rozhodnutia, keď sudca ani sporové strany v priebehu konania nespochybnili platnosť dohody o zmluvnej pokute, pričom súd prvej inštancie bol povinný, ak považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné vzhľadom na nedodržanie písomnej formy, vysloviť predbežný právny názor na prvom pojednávaní dňa 15.3.2022. Odvolací súd k výkladu ustanovenia § 181 ods. 2 CSP odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/66/2020, z ktorého vyplýva (viď. ods. 31 rozhodnutia), že „cieľom predmetného ustanovenia je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho cieľom je zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Striktné nedodržanie postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP (predtým § 118 ods. 2 OSP) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov možno považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, ktoré dôkazy súd
vykoná a ktoré nevykoná, ako aj neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci súdom) má za následok tzv. inú vadu konania, avšak nezakladá to vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Ak totiž predseda senátu toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie tohto ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne. V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods. 2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo na spravodlivý proces“. 28. Závery vyslovené Najvyšším súdom SR v citovanom rozhodnutí sú aplikovateľné aj na posudzovanú vec. Civilný sporový poriadok upravuje viazanosť súdu len vyhláseným rozsudkom (podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný), nie vysloveným predbežným právnym posúdením veci, preto ani prípadným porušením ustanovenia § 181 ods. 2 CSP by procesný postup súdu prvej inštancie neviedol k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný vystaval celú svoju procesnú obranu na skutkovom tvrdení o zániku nároku žalobcu uplatneného v konaní započítaním s nárokom žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaného preto zaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dokazovania naplnenia tak prísne formálnych, ako aj materiálnych predpokladov vzniku nároku na zmluvnú pokutu. V prípade formálnoprávnych predpokladov bolo jeho povinnosťou tvrdiť a preukázať platné dojednanie o zmluvnej pokute. 29. Žalovaný ďalej dôvodí porušenie práva na spravodlivý proces procesným postupom súdu, ktorý ho mal nesprávne zaťažiť dôkazným bremenom (v bode 38 odôvodnenia), že došlo k podstatnému porušeniu povinností žalobcu ako zhotoviteľa, z čoho vyvodil záver o neplatnom odstúpení od zmluvy o dielo žalovaným, pričom dôvodí, že v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu prechádza dôkazná povinnosť na súd, nemohol nezvládnuť dôkazné bremeno, keďže toto je na súde. Odvolací súd tu uvádza, že ide o zjavne účelový výklad inštitútu dôkazného bremena odvolateľom. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaný tvrdil, že platne odstúpil od zmluvy o dielo, avšak nepreukázal podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcu ako materiálny predpoklad platného odstúpenia od zmluvy o dielo. Tvrdenie, že v konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo veci konajúci súd, je absolútnym nepochopením kontradiktórneho súdneho procesu. V neprospech argumentácie žalovaného svedčí aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 1 M Cdo 12/2010, ktoré sám označil na svoju podporu (z uvedeného rozhodnutia podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu prechádza dôkazná povinnosť na súd a nie na sporové strany). Záver o tom, že by malo konajúci súd zaťažovať dôkazné bremeno naopak z citovaného rozhodnutia nevyplýva. Najvyšší súdu SR v uvedenom rozhodnutí uviedol, že „keďže absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku a aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal a súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti, účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Platí tiež, že vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.) dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie je dôvod preto, aby súd pre takéto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov.“ V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie nepochybne dozvedel o dôvode neplatnosti (nedostatok obligatórne pod sankciou neplatnosti predpísanej formy) procesne korektným spôsobom z predložených listín, nepátral po dôvode neplatnosti z vlastnej iniciatívy a táto absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona od začiatku bez ohľadu na to, či sa neplatnosti niekto dovolal.
30. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou absencie právnej kvalifikácie, t.j. konkrétneho ustanovenia právnej normy v odôvodení rozhodnutia, podľa ktorej súd prvej inštancie vyhodnocoval platnosť odstúpenia od zmluvy, keď z rozhodnutia vyplýva, že vec posudzoval podľa § 344 ObZ a dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal podstatné porušenie zmluvných povinností žalobcom upravených v čl. XII (povinnosti zhotoviteľa v bodoch 12.4 a 12.5 čl. XII zmluvy) ako materiálneho predpokladu pre platné odstúpenie od zmluvy o dielo žalovaným, uvedené vyplýva z ods. 38 odôvodnenia. Pokiaľ žalovaný tiež namieta, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca preukázal, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením vystavených faktúr a neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 346 ObZ, nakoľko dôvodom odstúpenia žalobcu od zmluvy malo byť nepodpísanie zápisníc a neodsúhlasenie súpisu vykonaných prác, nie omeškanie so zaplatením faktúr a súd prvej inštancie sa potom nezaoberal tým, či ide o podstatné porušenie zmluvných povinností, odvolací súd uvádza, že uplatnený odvolací dôvod nespadá pod porušenie práva na spravodlivý proces procesným postupom súdu, ale mohlo by ísť o nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, resp. nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd sa však s odvolateľom ani hodnotiac obsah odvolacej námietky nestotožňuje. Z vyhodnotenia dokazovania obsahom listu žalobcu zo dňa 19.06.2019 v ods. 13 vyplýva aj súdom ustálený zmluvne aprobovaný dôvod, a to o.i. aj omeškanie žalovaného so zaplatením faktúr, na ktoré žalobca žalovaného vyzval, a to celkovo 9 faktúr v celkovej výške 173.067,81 Eur, z ktorých neuhradená pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavovala výšku 99.713,89 Eur (ods. 15 odôvodnenia), výzva na zaplatenie omeškaných faktúr bola súčasťou listu zo dňa 19.06.2019. Uvedený záver odvolacieho súdu platí potom aj na žalovaným ďalší uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď mal súd prvej inštancie dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že dôvodom odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo je nezaplatenie faktúr za vykonané práce. K námietkam žalovaného o nesprávnom vyhodnotení obsahu právneho úkonu žalovaného zo dňa 19.06.2019 odvolací súd uvádza, že uvedenie aj ďalších dôvodov, ktoré boli dôvodom pre odstúpenie od zmluvy v liste zo dňa 19.06.2019 z dôvodu nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti podľa § 346 ObZ (ako uvádza aj odvolateľ) márnym uplynutím lehoty poskytnutej žalobcom vo výzve zo dňa 10.05.2019 (viď. obsah listu zo dňa 19.06.2019), je už vzhľadom na existenciu dôvodu pre odstúpenie od zmluvy žalobcu upraveného v čl. XII bod 12.3 zmluvy nerelevantné, avšak odvolací súd sa nestotožnil so žalovaným, že by postup žalovaného bol v rozpore s čl. III ods. 3.5 a čl. V ods. 5.13. zmluvy (upravujúcich odsúhlasenie súpisu vykonaných prác, resp. odovzdanie a prevzatie diela). Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalovaný v reakcii v liste 24.7.2019 ani platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy nerozporoval, ale započítal svoje tvrdené pohľadávky voči žalobcovi a navrhol urovnanie vzájomných nárokov. 31. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný aj žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, ktorý má spočívať v nevykonaní žalovaným navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa mali týkať jednotlivých porušení povinností žalobcu sankcionovaných zmluvnou pokutou. Žalovaný tiež namieta, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, ani len výsluch sporových strán a právne relevantným spôsobom nevykonal ani dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvorili obsah spisu a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP neuviedol, prečo navrhované dôkazy nevykonal. Obsah odvolacej námietky je rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP vykonané dokazovanie podstatné pre rozhodnutie uviedol v ods. 8 až 18 odôvodnenia, v ods. 19 odôvodnil nevykonanie navrhovaného dokazovania, v ods. 41 rovnako uviedol, že z dôvodu, že dospel k záveru o neplatnom dojednaní zmluvnej pokuty, nepovažoval za potrebné ani hospodárne sa bližšie zaoberať tým, či žalobca skutočne porušoval predpisy BOZP počas vykonávania diela. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania. Postup súdu prvej inštancie bol správny. Ako vyplýva aj z odvolania žalovaného, navrhované dokazovanie smerovalo k preukázaniu jednotlivých porušení povinností žalobcu na úseku BOZP, ktoré boli sankcionované zmluvnou pokutou. Odvolací dôvod by bol naplnený iba ak by navrhované dokazovanie malo preukázať rozhodujúce skutočnosti. Odvolací súd vzhľadom k záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre absenciu písomnej formy právneho úkonu nevzhliadol žiadne pochybenie súdu v nevykonaní navrhovaných
dôkazov, nakoľko by takéto dokazovanie bolo nehospodárne a nadbytočné. K spôsobu vykonávania dokazovania listinami podľa § 204 CSP odvolací súd odkazuje na svoje závery vysvetlené v ods. 29 odôvodnenia tohto odvolacieho rozhodnutia. 32. Odvolací súd ako podstatné pre preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia považuje námietky nesprávneho skutkového zistenia súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute v Prílohe č. 5 Zmluvy o dielo, nie je podpísaná zmluvnými stranami a z toho vyplývajúca námietka nesprávneho právneho posúdenia absolútnej neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty za porušenie BOZP pre absenciu obligatórnej písomnej formy (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaný v odvolaní uvádza, že Zmluva o dielo bola zviazaná trikolórou a jej prílohy, medzi ktorými je aj dojednanie o zmluvnej pokute, tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom každá strana Zmluvy o dielo je podpísaná zhotoviteľom a prvá a posledná strana zmluvy o dielo je podpísaná i objednávateľom a Príloha č. 5, v ktorej je dojednanie o zmluvnej pokute, je fyzický spojená so zmluvou, čím je splnená podmienka písomnej formy zmluvnej pokuty a jej podpisu zmluvnými stranami. Žalovaný v odvolacom konaní na preukázanie týchto skutkových tvrdení predložil odvolaciemu súdu originál zmluvy o dielo. 33. Ako odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení, žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie vystaval na jednostrannom započítaní, ktorým započítaval voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v konaní svoju tvrdenú pohľadávku z titulu nároku na zmluvnú pokutu, a to za porušenie BOZP vo výške 130.240,- Eur, uplatnenú do výšky žalovanej istiny, ktorej právny základ odvodzuje od dojednania zmluvných pokút v Prílohe č. 5 zmluvy s názvom „BOZP“. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa nad rámec procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na znenie § 366 CSP, ktoré upravuje konkrétne prípady, kedy je odvolateľ oprávnený uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna z podmienok pre uplatnenie tzv. novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 nebola naplnená. Odvolací súd preto na dodatočné prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a to skutkové tvrdenia žalovaného o predkladaní a podpisovaní zmluvy o dielo (že zmluvu aj s prílohami predkladal zhotoviteľ, že bola spolu s prílohami zviazaná trikolórou), ako ani na predloženú listinu - originál zmluvy o dielo s prílohami, pri rozhodovaní o podanom odvolaní nemohol prihliadať (nad rámec uvedeného však odvolací súd poznamenáva, že z predloženého vyhotovenia zmluvy by ešte nebolo možné automaticky prijať záver, že uzatvorená zmluva medzi stranami bola s prílohami pevne zviazaná trikolórou, ale len záver, že toto žalovaným predložené vyhotovenie zmluvy s prílohami je zviazané trikolórou). Z obsahu predloženého spisu však jednoznačne vyplýva, že Príloha č. 5 zmluvy nie je opatrená podpismi zmluvných strán, preto sa odvolací súd nestotožňuje s námietkou nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie zodpovedá skutočnému stavu a spornou je otázka právneho posúdenia veci, t.j. či je alebo nie je splnená podmienka písomnej formy zmluvnej pokuty a jej podpisu zmluvnými stranami v prípade, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsahom prílohy zmluvy, ktorá nie je podpísaná zmluvnými stranami. 34. Odvolací súd sa síce stotožňuje s odvolateľom, že s výnimkou všeobecných obchodných podmienok, kde to Obchodný zákonník výslovne ustanovuje (§ 273 ObZ), právny poriadok neupravuje vzťah obsahu zmluvy a jej príloh, avšak v prejednávanej veci nejde v prípade prílohy č. 5 o dohodu o zmluvnej pokute, ktorá by bola obsahom všeobecných obchodných podmienok. Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka vyžaduje pre záväznosť všeobecných obchodných podmienok v zmluvnom vzťahu odkaz na tieto podmienky alebo v prípade iných obchodných podmienok vedomosť strán uzavierajúcich zmluvu o týchto podmienkach alebo ich priloženie k návrhu. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/191/2016, na ktoré sa odvoláva žalovaný neriešilo rovnakú právnu otázku, nakoľko predmetom posúdenia tu bola zmluvná pokuta dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach abonentnej zmluvy, abonentná zmluva aj VZP sa nachádzali na jednom liste a v zmluve sa nachádzalo vyhlásenie žalovaného, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami abonentnej zmluvy. Otázku platnosti dojednania zmluvnej pokuty vo všeobecných zmluvných podmienkach rieši aj aktuálna judikatúra v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/37/2022 (R 5/2024), v zmysle ktorého je písomná forma dohody o zmluvnej pokute v obchodnoprávnych vzťahoch je dodržaná aj v prípade, ak dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach jednej zmluvnej strany, pričom druhá zmluvná strana v zmluve uzavretej v písomnej forme prehlási, že ich obsah je jej známy.
35. Odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z príloh nemá charakter všeobecných obchodných podmienok alebo ani iných obchodných podmienok, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 273 ObZ. Medzi stranami ide o individuálny kontrakt dojednaný v písomnej forme, kde si strany aj pre zmeny a doplnky zmluvy vymienili písomnú formu (čl. 13.3), pričom samotná Zmluva o dielo č. 012017 obsahuje úpravu sankcií v čl. XI., ako vyplýva zo žalobcom k žalobe predloženej zmluvy, zmluvné strany podpísali prvú a poslednú stranu zmluvy a zhotoviteľ opatril podpisom všetky strany zmluvy a prílohu č. 1 (keďže ide o cenovú ponuku zhotoviteľa). Pojem „príloha zmluvy“ právna úprava nepozná, ale v obchodnozáväzkových vzťahoch je využívaným spôsobom doplnkov textu zmluvy, obsahom príloh môžu byť skutočnosti informatívneho alebo administratívneho charakteru, ale i právne úkony. Odvolací súd je však toho názoru, že v prípade, ak je obsahom prílohy právny úkon, platia pre platnosť právneho úkonu dojedaného v prílohe k zmluve rovnaké požiadavky, ako pre právny úkon priamo „v tele“ zmluvy. Ani princíp dispozitívnosti, resp. zásada zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán v obchodnozáväzkových vzťahoch, nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne kogentne a bez pochybností predpisuje, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (§ 40 ods. 1 OZ). Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal platné uzatvorenie písomnej dohody o zmluvných pokutách za porušenie BOZP v prílohe č. 5, nakoľko tento právny úkon nebol podpísaný žiadnou konajúcou osobou, ani minimálne žalobcom (§ 40 ods. 3 OZ) a ani inak nebola písomná forma zachovaná, keďže právny úkon nebol urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila a ani nebol urobený elektronickými prostriedkami podpísaný zaručeným elektronickým podpisom (§ 40 ods. 4 OZ). Vzhľadom k absencii písomnej formy, a teda obligatórnej písomnej dohody o zmluvnej pokute v rozpore s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej si žalovaný uplatnil protipohľadávku, je potom správny aj záver súdu prvej inštancie o absencii pohľadávky žalovaného na započítanie. 36. Odvolací súd nesúhlasí s odvolateľom ani v tom, že pri posudzovaní dodržania písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je dôležitá formulácia v čl. XIII ods. 13.5, v zmysle ktorej: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Príloha č. 5 BOZP“. Z tejto formulácie vyplýva len to, že Príloha č. 5 obsahuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, nie je možné vyvodiť platné uzatvorenie dohody o významnom množstve zmluvných pokút v písomnej forme (v rozsahu 9 strán). V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/9/2019 Najvyšší súd SR riešil situáciu, že strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti boli v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná a otázku, či to spôsobuje bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýval aj tieto dojednania. Rozhodnutie neriešilo otázku platnosti právneho úkonu (či už v tele zmluvy alebo v prílohe) pre rozpor so zákonom predpísanou písomnou formou. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/07, ktorý vo svojich záveroch výkladu prejavu vôle vyslovil zásadu preferencie právneho úkonu platnosti pred neplatnosťou, toto rozhodnutie riešilo inú právnu otázku, keď išlo o výklad vôle pri neurčitom prejave vôle a neposudzovala sa neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nedodržania zákonom obligatórne predpísanej formy s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu ex lege. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenia § 40 ods. 1 a § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú platnými právnymi normami, nie sú ustanoveniami obsolentnými a je potrebné ich subjektami právnych vzťahov dodržiavať a nie je možné pri jasnom znení zákona prijať tak rozširujúci výklad, ktorý by bol v rozpore s jeho výslovným znením a lojalitou k platným právnym normám. Vzhľadom na neprípustné novoty uplatnené žalovaným v odvolacom konaní v rozpore s § 366 CSP sa odvolací súd nezaoberal argumentáciou žalovaného o dodržaní písomnej formy dojednania zmluvných pokút z dôvodu tvrdeného fyzického zviazania zmluvy a príloh trikolórou a ani nevyhodnocoval žalovaným predložený listinný dôkaz do odvolacieho konania. 37. Žalovaný napokon namieta nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe bez toho, aby sa zaoberal výškou nároku, podľa žalovaného v prípade platného odstúpenia žalovaného od zmluvy nie je možné priznať žalobcovi uplatňovaný nárok v zmysle vystavených faktúr podľa zmluvy o dielo, k čomu poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo/3964/2014. Ďalej namieta, že námietku započítania v súdnom spore podľa § 147 ods. 2 CSP je potrebné odlíšiť od situácie, kedy k započítaniu pohľadávok jednostranným úkonom došlo mimo konania, čo sa stalo v konkrétnom prípade, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Odvolací
súd k tejto námietke uvádza, že sám žalovaný v obsahu procesných podaní produkovaných pred súdom prvej inštancie nerozlišuje kompenzačnú námietku uplatnenú v konaní a procesnú obranu zániku pohľadávky jednostranným započítaním pred začatím konania. Tzv. kompenzačná námietka je prostriedok obrany spočívajúci v procesnom úkone strany v sporovom konaní adresovanom súdu, ktorým navrhuje, aby v konaní súd započítal ním uplatnenú protipohľadávku voči pohľadávke žalobcu (v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku podľa § 147 CSP). Od započítacej námietky je potrebné odlíšiť procesnú obranu žalovaného, ktorá spočíva v skutkových tvrdeniach, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným úkonom žalovaného adresovaným žalobcovi pred začatím konania, ktorým žalovaný započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ako tomu je v prejednávanej veci. Zároveň odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný výšku nároku žalobcu nesporoval. Procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdenom zániku uplatnenej pohľadávky žalobcu započítaním jednostranným právnym úkonom žalovaného pred začatím konania s pohľadávkou žalovaného (v konaní v rámci procesnej obrany výlučne titulom zmluvnej pokuty za BOZP podľa Prílohy č. 5) a naviac odvolací súd poukazuje na vyjadrenie samotného žalovaného v podaní zo dňa 09.03.2020, kde sám uvádza, že: “v odpore proti platobnému rozkazu bola uplatnená kompenzačná námietka a nikde v odpore sa nespochybňuje pohľadávka žalobcu“. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že z bodu 3.12 čl. III zmluvy o dielo vyplýva rovnaký spôsob vysporiadania medzi stranami v prípade zániku zmluvy akýmkoľvek spôsobom (úhradou skutočne vykonaných prác a nákladov ku dňu zániku zmluvy), odchylne od dispozitívnych ustanovení § 544 ods. 1 ObZ (či tvrdenej nesprávnej aplikácie § 548 ods. 2 ObZ, na ktorú poukazuje žalovaný). 38. Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a svojvôle uplatnenej žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t.j. nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v súlade s § 220 CSP náležite odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožňuje stranám oboznámiť sa s úvahami súdu prvej inštancie ku každej pre rozhodnutie podstatnej otázke. Odôvodnenie rozhodnutia dáva odpovede na rozhodujúce otázky pre posúdenie veci, čo napokon vyplýva aj z podaného odvolania, keď odvolateľ v rámci odvolacích námietok viedol polemiku so závermi súdu prvej inštancie a nebola nijako obmedzená jeho možnosť predostrieť svoje argumenty v odvolacom konaní. Odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. R 2/2016) sa za nepreskúmateľné porušujúce právo na spravodlivý proces považuje len také rozhodnutie, ktorého odôvodnenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre meritórne rozhodnutie súdu, napr. pri absencii odôvodnenia, úplnej nelogickosti odôvodnenia a pod. Subjektívny nesúhlas žalovaného s odôvodnením nezakladá vadu arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (napr. IV.ÚS 252/04). 39. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).