Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/182/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207758 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315207758.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: EUROSIMA, s.r.o., Obchodná 22, 811 06 Bratislava, IČO: 35 843 594, zastúpený Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: H.. F. S., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, XXXX S., Y. Y., občan: SR, zastúpený: Mgr. Martin Bialončík, advokát, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 5 000,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb 178/2015-154 zo dňa 18.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb 178/2015-154 zo dňa 18.04.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 23Cb 178/2015-154 zo dňa 18.04.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava III návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol s tým, že o trovách bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Návrhom zo dňa 13.04.2015 sa pôvodný žalobca, spol. BIG LEMON, s. r. o., IČO: 46 146 814, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5000,- EUR s úrokom z omeškania 9,05% p.a. zo sumy 5000,- EUR od 06.12.2014 do zaplatenia, ako aj sa domáhal paušálnej náhrady nákladov 40,- EUR a trov právneho zastúpenia 454,67 EUR a trov konania 300,- EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pôvodný žalobca zanikol zlúčením s právnym nástupcom, spol. DANO s.r.o., IČO: 36 177 725 dňa 04.11.2015. Následne súčasný žalobca, podaním zo dňa 20.11.2015 navrhol zmenu účastníka na strane žalobcu, z dôvodu že pôvodný žalobca uzatvoril ako postupca, so súčasným žalobcom ako postupníkom, dňa 15.10.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol aj prevod pohľadávky, ktorá je žalovaná v tomto konaní. Uznesením č.k. 23Cb 178/2015-108 zo dňa 25.11.2015, súd prvej inštancie pripustil navrhovanú zmenu účastníctva a viedol konanie so žalobcom. 3. Žalobca svoj nárok dôvodil tým, že žalovaný a pôvodný žalobca, uzatvorili dňa 11.10.2013 zmluvu o spolupráci (ďalej ako „zmluva“). Predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného ako poskytovateľa, vyhľadávať a sprostredkúvať pre pôvodného žalobcu, ako záujemcu, príležitosti na uzatvorenie jednotlivých a osobitných sprostredkovateľských zmlúv medzi záujemcom a tretími osobami, najmä majiteľmi nehnuteľností, resp. záujemcami o nehnuteľnosti a následne po uzatvorení takejto zmluvy o sprostredkovaní, záväzok žalovaného vyvíjať činnosti, aby mal klient príležitosť uzavrieť osobitnú zmluvu, ktorou dôjde k predaju, kúpe, nájmu, prenájmu nehnuteľnosti patriacej klientovi, alebo o ktorú má klient záujem. Zmluvu uzatvoril žalovaný ako podnikateľ, realitný maklér a zmluvné strany si v tejto zmluve dojednali konkurenčnú doložku. V článku IX. zmluvy žalovaný sa zaviazal na výlučnú exkluzivitu poskytovania realitných služieb, t.j. že nebude vykonávať realitné ani súvisiace činnosti, ktoré sú predmetom podnikateľskej činnosti záujemcu, pre iné právnické, fyzické osoby, alebo na vlastný účet alebo inú ziskovú činnosť a súvisiace činností (vrátane nadobúdania priamo alebo nepriamo majetkovej účasti v tretích osobách, uzatvárania zmlúv o tichom spoločenstve a pod.), že nebude pôsobiť vo funkcii štatutárneho alebo iného orgánu akejkoľvek spoločnosti s rovnakým alebo obdobným predmetom podnikania podľa zmluvy. Doložka bola dojednaná počas trvania platnosti zmluvy a po dobu 24 kalendárnych mesiacov po ukončení zmluvy bez ohľadu na dôvod takéhoto ukončenia. Za porušenie zákazu konkurencie, v článku X. zmluvy si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu v sume 5 000,- eura so splatnosťou do 7 dní od doručenia výzvy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný porušil zákaz konkurencie a nárok, ktorý si touto žalobou uplatňuje je zmluvná pokuta podľa čl. X zmluvy. Bezprostredne po ukončení zmluvného vzťahu, sa dozvedel žalobca na webovej stránke www.finat.at informácie o tom, že žalovaný je členom tímu realitnej kancelárie FINAT IMMOBILIEN, Europaplatz 2, Wien 1150. Žalobca tiež uviedol, že aj počas trvania zmluvného vzťahu, prišlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvy. Pri sprostredkovaní realitného obchodu pre žalobcu, žalovaný vykonal služby pre p. Z. a p. R. ako budúcimi kupujúcimi a budúcim predávajúcim Weinwurm Immobilien, výsledkom ktorých, bolo uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v obci V. v Y.. Žalobcovi tak vznikol nárok na províziu v sume 2500,- EUR, pretože túto činnosť vykonal žalovaný ako maklér pre žalobcu. Žalovaný províziu od budúcich kupujúcich zinkasoval. Porušil tak čl. III. bodu 5 zmluvy, ktorým sa zaviazal, že nebude od klientov prijímať žiadne platby, zálohy, či iné peňažné, alebo nepeňažné plnenia Prijatú províziu neoznámil žalobcovi a ani mu túto províziu neodovzdal. K porušeniu zákazu konkurencie prišlo aj tým, že žalobca jednal dňa 29.10.2014 s klientom p. Č. ako záujemcom, ktorý mal záujem o kúpu stavebného pozemku v obci K. v Y.. Následne sa žalobca dozvedel, že záujemca zrealizoval kúpu tejto nehnuteľnosti prostredníctvom žalovaného, ktorý vystavil tomuto záujemcovi faktúru na úhradu odmeny za sprostredkovanie dňa 30.12.2014 so splatnosťou dňa 13.01.2015, teda bezprostredne po ukončení zmluvného vzťahu s pôvodným navrhovateľom. Aj týmto konaním porušil žalovaný zákaz konkurencie, keď vo vlastnom mene sprostredkoval realitnú službu, osobe ktorá bola pôvodne klientom žalobcu. Výzvou zo dňa 01.12.2014 žiadal úhradu zmluvnej pokuty v sume 5 000,- eura, k čomu nedošlo. Podľa žalobcu prišlo k porušeniu zákazu konkurencie počas trvania zmluvy a aj po jej skončení a vnikol mu nárok na zmluvnú pokutu. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy, Zmluvu o spolupráci, ftk. z web stránky www.finat.at, výzvu adresovanú žalovanej, kúpnu zmluvu v nemeckom jazyku, medzi Weinwurm Immobilien GmbH ako predávajúcim a p. R. a p. Z., výzvu na zaplatenie provízie adresovanú p. Z., opakovanú výzvu p. Z., ktorou zároveň informuje, že v prípade že provízia bola uhradená žalovanej ako bývalej realitnej maklérke, táto nebola oprávnená prijať túto províziu. V doplnenom podaní žalobca priložil vyjadrenie p. Č., ktorý reagoval na dopyt zo strany spol. BIG LEMON s.r.o. a uvádza, že sprostredkovanie kúpy nehnuteľností mu bolo poskytnuté žalovanou a za jej služby uhradil dojednanú províziu, pričom činnosť spol. BIG LEMON s.r.o. neviedlo ku kúpe nehnuteľnosti, ale bolo len nezáväznou obhliadkou. 4. Žalovaný sa k návrhu vyjadril tak, že tento neuznáva. Od 01.01.2014 má pozastavenú podnikateľskú činnosť. Zmluvu o spolupráci nerozporoval, ale dňa 29.10.2014 od zmluvy s pôvodným žalobcom odstúpil. Konštatoval, že zmysle článku V. ods. 6 zmluvy okamihom doručenia oznámenia o odstúpení, zanikli všetky práva a povinnosti touto zmluvou upravené, teda zanikol aj žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to bez ohľadu na ustanovenie článku IX. Zmluvy (konkurenčná doložka). Namietol neplatnosť a neúčinnosť konkurenčnej doložky. Konkurenčná doložka bola do zmluvy prevzatá z úpravy zmluvy o obchodnom zastúpení, v súlade s ust. § 672a ObZ, ktoré je kogentné ustanovenie. Podľa § 672a ObZ, možno v zmluve písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. V konkurenčnej doložke, ktorá je obsahom čl. IX zmluvy, absentuje podstatná náležitosť, ktorú požaduje ObZ. V doložke totiž nie je vymedzené, vo vzťahu k akému územiu, alebo voči akým osobám, sa zakazuje činnosť a pre tento nedostatok je absolútne neplatná pre rozpor s kogentnou úpravou § 672a ObZ a zároveň je porušením práva na slobodný výkon podnikateľskej činnosti. Pokiaľ by žalobca tvrdil, že tento nedostatok určenia miesta zákazu konkurenčnej činnosti, môže byť nahradený § 653 ObZ, s týmto názorom žalovaný nesúhlasí. Toto ustanovenie je jednak dispozitívne a nemôže zhojiť nedostatok v rozpore s kogentnou úpravou a zároveň je neaplikovateľné. Fikcia miesta pri absencii úpravy určená v § 653 ObZ je mierená na miesto výkonu činnosti obchodného zástupcu, ale nemyslí sa tým miesto zákazu konkurenčnej činnosti. Aj keby sa táto dispozitívna norma uplatnila (predpoklad miesta je pri absencii dojednania SR), žalovaný svoju činnosť po ukončení zmluvy, nevykonával na území SR, ale v Y.Ú. republike na základe oprávnenia vydaného rakúskymi úradmi. Konkurenčnú doložku žiadnym spôsobom neporušil a ani porušiť nemohol, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodný a neoprávnený. Úprava konkurenčnej doložky, bez územnej platnosti zákazu, je nielen neplatná pre rozpor so zákonom, ale tiež pre nedovolený zásah do slobody podnikania. Tento názor zastáva aj judikatúra, uznesenie NS ČR, sp. zn. 32Odo 659/2005, rozsudok NS ČR, sp. zn. 23Cdo 508/2009. Konkurenčná doložka sa prieči dobrým mravom, pretože nesleduje len ochranu pôvodného žalobcu, ale rozsahom ktorý je spôsobený absenciou teritoriálneho vymedzenia, popiera právo odporcu na slobodné podnikanie. Províziu od p. Z. prijal na účet po vzájomnej dohode s konateľkou pôvodného žalobcu p. X.. Keďže mal žalovaný pozastavenú podnikateľskú činnosť, v prípade že by klient províziu uhradil žalobcovi a ten by následne previedol dojednanú časť na účet žalovanému, Y. legislatíva by takýto úkon vykladala ako pracovnoprávny vzťah, za čo by pôvodný žalobca musel uhrádzať príslušné dávky ako za zamestnanca, čo nebolo v jeho záujme. Preto bol postup taký, že klienti budú províziu uhrádzať aj priamo na účet žalovaného. Čo sa týka právneho posúdenia zmluvy o spolupráci, zmluvné strany uzatvorili zmluvu o obchodnom zastúpení, keďže práva a povinnosti v nej vymedzené sa zhodujú s právami a povinnosťami upravenými v § 652 a nasl. ObZ. Ide o zastrený právny úkon podľa ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“). Žalovaný sa vyjadril ku skutočnosti, z ktorej vyvodzuje žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore. Medzi právnym nástupcom pôvodného žalobcu a súčasného žalobcu totiž k postúpeniu žalovanej pohľadávky, zmluvou zo dňa 15.10.2015. Poukazujúc na výpis z obchodného registra pôvodného žalobcu, štatutárny zástupca, p. X. vykonávala túto funkciu od 19.04.2011 do 09.09.2015. Zmluvu o postúpení za postupcu, podpísala p. X. v čase (15.10.2015), kedy už túto funkciu nezastávala a preto je táto zmluva o postúpení antidatovaná a neplatná. Na preukázanie svojich tvrdení, žalovaný predložil, list zo dňa 29.10.2014 označený ako odstúpenie od Zmluvy o spolupráci podpísaný žalovaným a adresovaný pôvodnému žalobcovi s podacím lístkom, ďalej reakciu na výzvu k zaplateniu zmluvnej pokuty s doručenkou. 5. Žalobca sa vyjadril ku skutočnostiam uvedeným žalovaným v písomnom podaní. Odstúpenie od zmluvy nepoprel, ale jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty trvá aj napriek ukončeniu zmluvy. Tento názor je v súlade s ust. § 302, ako aj ust. § 351 ods. 1 ObZ. Zmluva o spolupráci, nebola uzatvorená ako typ zmluvy podľa § 652 a nasl. ObZ a nejde o zmluvu o obchodnom zastúpení, pretože neobsahuje podstatné náležitosti obchodného zastúpenia a bola uzatvorená ako inominátna zmluva v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. Nemôže sa ani aplikovať ust. § 672a ObZ, pretože toto ustanovenie rieši konkurenčnú doložku v obchodnom zastúpení. Pokiaľ by aj súd posúdil, že v doložke absentuje miesto obmedzenia, tento nedostatok sa dá zhojiť analogickým využitím § 653 ObZ a interpretovať tak, že sa vzťahovala na územie Slovenskej republiky, pričom odporca ponúkal nehnuteľnosti aj v I.. Pokiaľ by súd aplikoval § 672a ObZ, nemal by automaticky doložku posúdiť ako neplatnú, ale ju zúžiť, na územie SR. Žalovaný porušil zákaz konkurencie aj tým, že prebral klientov pôvodného žalobcu, čo vyplynulo z odpovede p. Č., ktorý pôvodne rokoval o kúpe pozemku s pôvodným žalobcom a následne si nechal kúpu sprostredkovať od žalovaného. V zmluve o postúpení sa vyskytla chyba v dátume, ktorý mal správne znieť 15.09.2015 a nie 15.10.2015, toto postúpenie je platné. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz o nadobudnutí svojej aktívnej legitimácie, Zmluvu o postúpení. Žalobca predložil dve čestné prehlásenia, p. X. a p. Z.. Obe čestné prehlásenia obsahujú vyjadrenie o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu a k prevodu došlo platným uzatvorením zmluvy o postúpení, ktorá obsahovala chybu v dátume a ten má byť správne 15.09.2015. 6. Žalovaný k chybe v písaní, vyjadril názor, že sa jedná účelové tvrdenie priečiace sa logike. Na OS Senica sa vedie súdne konanie ohľadne vyplatenia provízie a toto konanie má č. 11C/426/2015, ktoré bolo začaté dňa 08.10.2015. Z obsahu postúpenia a čestných prehlásení však vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka ktorá sa rieši v konaní pod. sp. zn. 11C/426/2015, pričom toto číslo konania je aj použité pri definovaní predmetu prevodu ako označenie prevádzanej pohľadávky. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa jednalo o chybu v dátume a správne mal byť dátum 15.09.2015, toto je nepravdivé, keďže v texte zmluvy sa nachádza číslo konania, ktoré 15.09.2015 ešte zmluvné strany nemohli poznať, keď žaloba bola podaná až dňa 08.10.2015. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore, pretože zmluva o prevode nie je platná pre nedostatok oprávnenia osoby konajúcej za postupcu. 7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, ich právnych zástupcov, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a viedol niekoľko pojednávaní. Súd vykonal výsluch svedka W. Z., ktorý je konateľom žalobcu. Súd podľa ust. § 117 ods. 1 O.s.p. nepripustil žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluchu Q. X. ako svedkyne. Z výpovede svedka W. Z. vyplynulo, že s konateľom pôvodného žalobcu p. X. žije v spoločnej domácnosti. Ku konkurenčnej doložke svedok uviedol, že sa vzťahovala na slovenských klientov na území Slovenskej republiky a Y.. 8. Z vykonaného dokazovania súd hodnotil skutkový stav veci, ktorý náležite právne posúdil. Súd mal za nesporné, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou, ktorý v danom čase boli obaja podnikatelia, vznikol podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavretím písomnej zmluvy obchodný záväzkový vzťah. Medzi sporovými stranami neprišlo k zhode ohľadne druhu zmluvy, ktorá bola označená ako Zmluva o spolupráci. Žalobca túto zmluvu považoval za inominátnu, na ktorú sa nedá aplikovať kogentná úprava konkurenčnej doložky v 672a ObZ, žalovaný mal za to že išlo o zastretý právny úkon, kedy platí zastieraný právny úkon a jednalo sa o typovú zmluvu o obchodnom zastúpení, podľa § 652 a nasl. ObZ, na ktorú sa vzťahuje aj úprava konkurenčnej doložky. Súd zhodnotil, že obsah uzavretej zmluvy má pojmové znaky zmluvy o obchodnom zastúpení. Hoci bola zmluva nazvaná ako zmluva o spolupráci, mala pojmové znaky zmluvy o obchodnom zastúpení a išlo o zastretý právny úkon podľa ust. § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konkurenčnú doložku posúdil súd aplikovaním ust. § 672a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pričom ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa zmluvné strany nesmú odchýliť a ktorých nedodržanie môže mať za následok neplatnosť takejto konkurenčnej doložky, resp. jej obmedzenie či zúženie. Súd konštatoval, že zákaz konkurencie nesmie obmedzovať obchodného zástupcu viac, než vyžaduje princíp zakotvený v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda nesmie zasahovať do práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať. Pre platnosť konkurenčnej doložky preto musí byť dodržaná písomná forma, musí obsahovať časový rozsah pôsobnosť zákazu, najdlhšie však dva roky po skončení zmluvy a musí sa vzťahovať len na určenú územnú oblasť alebo určitých zákazníkov na tomto území a určité činnosti, ktoré boli predmetnom zmluvy o obchodnom zastúpení. Súd konštatoval, že je záujmom udržiavať zmluvy v platnosti a z daného dôvodu, konkurenčnú doložku posúdil ako platnú s tým, že nedostatok teritoriálneho vymedzenia, pre ktoré by mohla byť neplatná, zhojil tak, že aplikoval fikciu územnej pôsobnosti, na územie Slovenskej republiky podľa ust. § 653 ObZ. Súd mal síce za preukázané, že žalovaný po skončení zmluvného vzťahu vykonával realitné činnosti, teda tie činnosti, ktoré sa zaviazal v konkurenčnej doložke nevykonávať, avšak v Y. Y. na základe rakúskeho podnikateľského oprávnenia. Keďže na území SR nevykonával realitnú činnosť, súd prvej inštancie posúdil, že síce konkurenčná doložka, bola platná, ale jej pôsobnosť platila, výhradne na územie SR a žalovaný tento zákaz neporušil. Žalovaný sprostredkoval kúpu nehnuteľnosti pre p. Č., ktorý bol pôvodne klientom pôvodného žalobcu, ale ani tu neprišlo k porušeniu konkurenčnej doložky. Tento klient mal záujem o kúpu nehnuteľnosti na území Y., čo vyžadovalo oprávnenie pre túto realitnú činnosť, ktorou žalobca nedisponoval, ale žalovaný áno. Keďže nešlo tak o konkurenčnú činnosť, neprišlo ani týmto konaním žalovaného ku porušeniu zákazu konkurencie, pretože objektívne žalobca ani nemohol pre tohto klienta sprostredkovať obchod na území Y. Y.. Žalobca poukázal na predaj nehnuteľnosti odporcom v I., čo však nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami a súd na toto tvrdenie neprihliadol. Žalobca tiež namietal porušenie zmluvy tým, že pri zrealizovanom obchode pre p. Z., ponechal si žalovaný províziu, ktorá prináležala žalobcovi. Ak by aj k takémuto konaniu prišlo, tomuto porušeniu zmluvy, neprináleží sankcia dojednaná v čl. X zmluvy a toto nemalo žiadnu právnu relevanciu na spor v tomto súdnom konaní. Súd hodnotil tiež tvrdenie žalovaného, že sa odstúpením od zmluvy, zrušili všetky práva a povinnosti zmluvne dojednané. Súd sa v tomto priklonil k názoru žalobcu. Odstúpením od zmluvy podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zanikajú všetky práva a povinnosti strán s účinkom ex nunc s výnimkou nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa ust. § 262 Obchodného zákonníka, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Bolo by zbytočné dojednávať konkurenčnú doložku s účinkom do budúcnosti, ak by sa jej platnosť zužovala len na čas trvania zmluvy. Súd mal teda za to, že konkurenčná doložka ostala v platnosti aj po platnom ukončení zmluvy, ale nebolo preukázané, že k jej porušeniu došlo a preto nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Súd riešil rozporné tvrdenia sporových strán o platnosti zmluvy o postúpení medzi pôvodným a súčasným žalobcom. Zo zápisov z obchodného registra vyplynulo, že p. X. vykonávala funkciu štatutárneho orgánu ako jediný konateľ v období od 19.04.2011 do 09.10.2015, čo by znamenalo, že ak predmetná zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná 15.10.2015, ktorý bol v predmetnej zmluve uvedený, konala by za postupcu ako neoprávnená. Súd zároveň konštatoval, že nemožno poukazovať ani na dobromyseľnosť súčasného žalobcu ako postupníka, keďže zaň konal ako jediný konateľ W. Z., ktorý s p. X. žije v spoločnej domácnosti. Z objektívnych okolností mu teda muselo byť známe, že v čase kedy prišlo k podpisu zmluvy o postúpení, za postupcu konala osoba na tento úkon neoprávnená. Súd neprihliadol ani na čestné prehlásenia, ktoré sa snažili „zhojiť“ platnosť zmluvy o postúpení tvrdením, že bola uzatvorená dňa 15.09.2015 a malo ísť o chybu v písaní. Súd pri toto hodnotení prihliadol na výsledky dokazovania a to, že na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 11C 426/2015, ktoré začalo dňa 08.10.2015, sa vedie spor ohľadne postúpenej pohľadávky a teda v čase 15.09.2015, ktorý tvrdil žalobca ako dátum uzatvorenia zmluvy, ešte nemohli zmluvné strany mať vedomosť o čísle tohto konania. Zmluvu o postúpení zhodnotil súd za neplatnú podľa ust. § 39 OZ, na základe čoho nemohlo platne dôjsť k postúpeniu pohľadávky, na základe čoho žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Súd posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný v plnom rozsahu a o trovách rozhodol tak, že budú predmetom osobitného rozhodnutia podľa § 151 ods. 2 O.s.p. 9. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie v plnom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie zmluvy o spolupráci ako zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. ObZ. Žalobca poukázal na znenie § 652 ods. 1 ObZ : „Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu“. Zákon podľa žalobcu predpokladá že obsahom obchodného zastúpenia je na základe slova „alebo“, alternatívne dojednanie, zatiaľ čo v zmluve o spolupráci, boli dojednané obidve tieto činnosti súčasne a teda jej obsah nezodpovedá zákonnej dikcii, ktorá je nastavená na alternatívu. Z tohto dôvodu obsah zmluvy o spolupráci nezodpovedá podstatným náležitostiam typu zmluvy o obchodnom zastúpení a nie je § 652 a nasl., vrátane úpravy konkurenčnej doložky aplikovateľný, čo súd zhodnotil nesprávne. Túto argumentáciu využil žalobca aj počas konania, s čím sa súd nevysporiadal ani v odôvodnení, čo má za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Súd tiež nesprávne posúdil konanie žalovaného, ktorý síce vykonal obchody na území Y., ale pre slovenských občanov a okopíroval know-how žalobcu, čím jednoznačne zákaz konkurencie porušil a súd na toto neprihliadol. Súd tiež neprihliadol na predložené listinné dôkazy (web finat immobilien), z ktorého vyplýva že je v ponuke žalovaného realitná činnosť, ponuka obchodných priestorov v Trenčíne. Teda ak súd hodnotil, že sa konkurenčná doložka vzťahovala na územie SR, mal vziať do úvahy, že žalovaný ponúkal nehnuteľnosť v Trenčíne. Žalobca nesúhlasil s negatívnym hodnotením čestných prehlásení. Súd skúmaním zmluvy o postúpení prekročil rámec dokazovania, keď posudzoval platnosť postúpenia vzhľadom na obsah zmluvy o postúpení. Z § 526 ods. 2 OZ, ktoré ako hmotnoprávna norma upravuje postúpenie vyplýva, že ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Súd preto nemal právo skúmať zmluvu o postúpení, pretože na jeho platnosť sa jej požadovanie nevyžaduje a žalovaný má plniť bez ďalšieho, postupníkovi. Išlo o pochybenie súdu, ktorý nemal a nemá oprávnenie túto skutočnosť skúmať a mal akceptovať postúpenie ako platné a účinné. Žalobca požadoval napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na opätovné konania. 10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril. Zopakoval svoju argumentáciu. Konkurenčná doložka, či už obsahom inominátnej zmluvy, alebo typovej o obchodnom zastúpení, je neplatná pre absenciu podstatnej náležitosti o územnej platnosti. Táto absencia a rozpor s kogentnou normou nemohol byť konvalidovaný aplikovaním § 653. Žalovaný opäť namietol neplatnosť postúpenia s ohľadom na výsledky dokazovania, pričom tvrdenia žalobcu ohľadne postúpenia hodnotil ako krivú výpoveď a trestný čin podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona. Žalovaný žiadne know-how od žalobcu neprevzal, nakoľko žalobca nemal oprávnenie vykonávať realitnú činnosť v Y. a toto oprávnenie mal len žalovaný a na základe neho aj realitnú činnosť vykonáva. V Trenčíne realitnú činnosť nevykonáva a nehnuteľnosť, ktorá je uvedená na žalobcom spomínanej web stránke, je vo vlastníctve žalovaného a v súvislosti s ňou nevykonáva obchodnú činnosť, ktorá by mala podnikateľský charakter sprostredkovania realitnej činnosti. Žalovaný síce nesúhlasil s právnym názorom na konkurenčnú doložku, ale výsledok rozhodnutia, žalovaný považoval za správny a žiadal rozsudok potvrdiť, ako aj si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu jedného úkonu právnej služby v sume 189,51 EUR. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 22.02.2018, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca aj žalovaný v odvolaní uviedli. Odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Odvolací súd sa úplne nestotožňuje so závermi, ktoré prijal súd na základe vykonaných dôkazov, ako ani sa nestotožnil s právnym posúdením týchto skutočností. Odvolací súd nesúhlasí s výsledkom posúdenia konkurenčnej doložky, ktorú súd prvej inštancie mal za platnú, vzhľadom k tomu, že absenciu podstatnej náležitosti teritoriálneho vymedzenia zhojil aplikáciou fikcie územnej pôsobnosti podľa § 653 ObZ. Napriek uvedenému, sa táto okolnosť prejavila len v odôvodnení rozhodnutia, pričom závery premietnuté do výroku, sú napriek uvedenému nedostatku správne a s výrokom rozsudku, odvolací súd súhlasí. Nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. 13. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Odlišnosť názoru pokiaľ sa jedná o platnosť konkurenčnej doložky odvolací súd definuje nižšie, ako aj a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva. 14. Žalobca považoval zmluvu za inominátnu z dôvodu, že jej obsah nespadá pod dikciu obchodného zastúpenia v § 652 ods. 1 ObZ. Tento názor argumentoval aj v odvolaní. V zmysle § 652 ods. 1 ObZ, „Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu“. Podľa žalobcu z dôvodu, že § 652 ods. 1 ObZ upravuje činnosť obchodného zastúpenia ako alternatívu, slovom „alebo“ a v zmluve o spolupráci, bola činnosť žalovaného upravená zlučujúco obe činnosti, teda sprostredkovanie, aj samotné dojednávanie obchodov, nejednalo sa o obchodné zastúpenie. Odvolací súd takýto právny výklad považuje za vykonštruovaný a nesprávny. Z obsahu zmluvy o spolupráci jednoznačne vyplynulo, čo aj súd prvej inštancie veľmi správne zhodnotil, že šlo o typ zmluvy o obchodnom zastúpení a tiež veľmi správne dedukoval s poukazom na § 41a ods. 2 OZ, že i napriek označeniu ako zmluva o spolupráci, išlo o zastretý právny úkon, ktorý obsahom spadá pod definíciu obchodného zastúpenia. 15. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie na konkurenčnú doložku. Podľa § 672a ObZ : „(1)V zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.(2)V prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.“ Konkurenčná doložka nesporne definíciu okruhu subjektov, ani teritoriálne obmedzenie neobsahovala. Keďže ide o kogentné ustanovenie, následkom nesplnenia podstatných náležitostí, ktoré sú definované v ods. 1, je absolútna neplatnosť takejto doložky, čo súd prvej inštancie zhojil tým, že aplikoval § 653 ObZ. Podľa § 653 ObZ, „Obchodný zástupca je povinný v určenej územnej oblasti vyvíjať s odbornou starostlivosťou činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku. Ak nie je v zmluve táto územná oblasť určená, predpokladá sa, že obchodný zástupca má vyvíjať činnosť na území Slovenskej republiky“. Odvolací súd má za to, že § 653 ObZ upravuje miesto výkonu činnosti obchodného zástupcu a nevzťahuje sa na miesto zákazu konkurenčnej činnosti. Toto ustanovenie nie je aplikovateľné pri absencii podstatnej náležitosti o územnej platnosti zákazu konkurencie. Konkurenčná doložka v zmluve o spolupráci, bola dojednaná v rozpore s ust. § 672a ObZ, chýbala jej podstatná zákonná náležitosť, čo ju jednak robí absolútne neplatnou pre rozpor so zákonom a zároveň z dôvodu, že takýmto neobmedzeným rozsahom miestnej pôsobnosti a nevymedzením subjektov potenciálnych klientov, na ktorých sa vzťahuje zákaz, v podstate znemožňuje dotknutej osobe vykonávať činnosť, na ktorú má oprávnenie a ktorá je jej zárobkovou činnosťou. Porušuje sa tak právo dotknutej osoby, žalovaného na slobodný výkon povolania. 16. Odvolací súd súhlasí s ostatnými závermi súdu prvej inštancie, najmä pokiaľ ide o nepreukázanie porušenia zákazu konkurencie. Ak aj žalovaný vykonával konkurenčnú činnosť, vykonával ju mimo územia SR, navyše na území, kde objektívne pre nedostatok oprávnenia, žalobca nie je oprávnený túto podnikateľskú činnosť prevádzkovať a teda nie je to konkurenčná činnosť. K preukázaniu realitnej činnosti na území SR neprišlo. Je právne irelevantné, či prijal alebo neprijal žalovaný za realitnú činnosť províziu, nakoľko porušenie povinnosti neprijímať provízie od klientov počas trvania zmluvy, nemá za následok aplikovanie čl. X zmluvy o zmluvnej pokute. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. V konaní bolo preukázané, že p. X. v období uzatvorenia zmluvy o postúpení, nemohla za postupcu konať, pretože jej funkcia už netrvala, čo jednoznačne preukazuje výpis z obchodného registra. Vykonaným dokazovaním, prostredníctvom konania na OS Senica, zároveň prišlo k logickému záveru o tom, že čestné prehlásenia nevypovedajú o skutočnom dátume postúpenia. V odvolaní žalobca navyše dôvodil, že súd nemal oprávnenie skúmať obsah zmluvy o postúpení, nakoľko postúpenie oznámené dlžníkovi postupcom, je platné aj bez preukazovania zmluvy v súlade s § 526 ods. 2 OZ, ktoré neumožňuje dlžníkovi dožadovať sa zmluvy o postúpení a má plniť postupníkovi. Odvolací súd nerozporuje hmotnoprávnu úpravu postúpenia v § 526 OZ. Jedna vec je však povinnosť dlžníka plniť dlh a odlišná záležitosť spočíva v skúmaní základných procesných podmienok sporového konania. Aktívna vecná legitimácia ako existencia hmotnoprávneho predpokladu, aby žalobca mohol byť sporovou stranou a domáhať sa tvrdeného nároku, je základnou procesnou podmienkou, ktorej nedostatok sa nedá zhojiť. Súd je povinný skúmať, či sú splnené počas celého trvania konania procesné podmienky a robí tak z úradnej moci. V súlade s § 161 ods. 1 a 2 CSP, „...... súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.“ Nedostatok aktívnej legitimácie je súd povinný skúmať a teda k tejto skutočnosti vykonávať dokazovanie, teda nie je v pozícii dlžníka, za akého ho považuje žalobca keď zastáva názor, že § 526 OZ, má za následok absolútnu nemožnosť domáhať sa zmluvnej dokumentácie postúpenia, kohokoľvek, vrátane súdu, ktorý koná z pozície úradnej povinnosti. Tento názor je absolútne nesprávny. 17. Rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 34Cb/ 335/2014-92 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a preto mu súd priznal nárok vo výške 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).