Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/37/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315208901 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315208901.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému (odporcovi): DREVONA BRATISLAVA a.s., Výhonská 1, 835 10 Bratislava, IČO: 35 792 400, o zaplatenie 181.860,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 192/2015-82 zo dňa 17. mája 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb 192/2015-82 zo dňa 17. mája 2016 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o povinnosti odporcu (žalovaného) zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 181.860,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 181.860,25 eur od 25.5.2014 do zaplatenia, a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (žalobcu) náhradu trov konania vo výške 14.720,43 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 3.808,93 eur a iných trov konania vo výške 10.911,50 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 20.4.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 181.860,25 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, ako aj náhradou trov konania titulom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.4.2014 vykonali poverení zamestnanci kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX na S. X. X, pri ktorej zistili, že odberné miesto odoberá elektrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a vyhotovený výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom. Uvedeným navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 181.860,- eur v zmysle § 46 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a podľa § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Vzniknutú škodu navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 181.860,25 eur so splatnosťou 24.5.2014. Odporca napriek upomienke a pokusu o zmier dlžnú sumu neuhradil, navrhovateľ si okrem istiny uplatnil nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy. Odporca vo vyjadrení zo dňa 6.7.2015 namietal, že sa nejedná o neoprávnený odber, nakoľko mal riadne uzatvorenú zmluvu, ktorú navrhovateľ jednostanne vypovedal. V dôsledku toho mal navrhovateľ dodávku elektriny ukončiť, keďže odporca nebol oprávnený zasahovať do systému. Odporca preto sadzbu 1,5- násobku vo vyčíslení navrhovateľa považuje za neoprávnenú. Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 11.9.2015 k veci doplnil, že odporcu evidoval na predmetnom odbernom mieste ako zmluvného odberateľa v období od 1.7.2007 do 31.12.2009. Zmluvný vzťah bol ukončený z dôvodu neuhrádzania platieb. Od 1.1.2010 dodával odporcovi elektrickú energiu do odberného miesta iný dodávateľ - spoločnosť Slovakia Energy, spol. s r.o.. Navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy poskytoval distribúciu elektrickej energie zmluvným odberateľom dodávateľa elektrickej energie, spoločnosti Slovakia Energy, spol. s r.o., medzi ktorých patril aj odporca na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom. Ku dňu 16.11.2010 dodávateľ - Slovakia Energy, spol. s r.o. ukončil s odporcom zmluvu o dodávke energie pre dané odberné miesto. Od tohto dňa nemal odporca uzatvorenú zmluvu o dodávke elektrickej energie. Zamestnanci navrhovateľa na žiadosť dodávateľa vykonali dňa 21.10.2010 a 10.11.2010 kontrolu odberného miesta za účelom odpojenia, zo strany odporcu im však bol zamedzený prístup. Následne vykonali pracovníci kontrolu za rovnakým účelom aj dňa 14.4.2014, odporca odberné miesto opakovane nesprístupnil. O tejto kontrole bol spísaný protokol, ktorý bol predložený konajúcemu súdu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom: žiadosťou spoločnosti Slovakia Energy, spol. s r.o. zo dňa 30.9.2010 o obmedzení alebo prerušení distribúcie elektriny, internými hláseniami pracovníkov navrhovateľa zo dňa 15.1. a 21.10.2010 a 14.4.2014, protokolom o zistení neoprávneného odberu, výpočtom škody vrátane výpočtu na základe stavu elektromera a špecifikácie nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu, informačným výstupom zo systému SAP o stave elektromera, cenníkom služieb navrhovateľa a rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V závere svojho rozhodnutia konajúci Okresný súd Bratislava III skonštatoval, že navrhovateľom predložené dôkazy presvedčivo preukazovali uvedený skutkový stav. Odporca tvrdené skutočnosti nespochybnil, k veci sa vyjadroval iba všeobecne, v rovine, ktorá nebola dôležitá pre rozhodnutie v merite veci. Odporca nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval tvrdenia navrhovateľa. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, vyhlášky č. 292/2012 Z.z. a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pričom nemal pochybnosť o tom, že došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Výšku škody vzniknutej neoprávneným odberom za obdobie od 16.4.2011 do 14.4.2014 mal súd za dostatočne preukázanú listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom. Škodu predstavuje cena skutočne odobratej energie 994356 kWh vo výške 163.816,52 eur, náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu vo výške 36.64 eur a ostatné náklady vo výške 18.007,09 eur s DPH, ktorú je navrhovateľ povinný odviesť z nákupnej ceny energie podľa § 53 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Námietku odporcu o neoprávnenom použití 1,5 násobku sadzby konajúci súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko použitá sadzba je správna, vychádzajúca z § 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.. Výška škody spôsobenej neoprávneným odberom odporcu spolu predstavuje čiastku 181.860,25 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OSP podľa zásady úspechu účastníkov v konaní tak, ako špecifikoval na strane 3 svojho rozhodnutia zo dňa 17.05.2016. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (odporca), ktorý uviedol, že odvolanie smeruje voči výške vymáhanej sumy, nakoľko súd pri vynesení rozsudku nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ neplatí poplatok odporcovi za využívanie trafostanice, z čoho vyplýva, že výška vymáhaného nároku by mala byť nižšia. Vzhľadom na uvedené odvolateľ (žalovaný) žiadal o zrušenie rozsudku sp. zn. 24Cb/192/2015. 3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý upriamil pozornosť na protirečivé tvrdenie žalovaného v odvolaní, kde poukázal na skutočnosť, že o vstupe, resp. zákaze vstupu do trafostanice spoločnosť DREVONA BRATISLAVA a.s., t.j. žalovaný nerozhoduje, nakoľko nie je vlastníkom trafostanice. V odvolaní žalovaný uvádza, že žalobca neplatí poplatok za využívanie trafostanice, ktorý by podľa názoru žalovaného platiť mal. Žalobca zdôraznil, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, keďže si sám sebe odporuje. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že tvrdenie žalovaného o neplatení poplatku za užívanie trafostanice je navyše novým skutkovým tvrdením a podľa § 120 ods. 4 OSP mohol toto tvrdenie predniesť iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, preto sa na toto tvrdenie nemôže v odvolaní prihliadať v zmysle § 205a OSP. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal ani neodôvodnil. Uvedené tvrdenie je právne irelevantné, nakoľko nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že žalovaný je zodpovedný za neoprávnený odber elektriny ani na mieru zodpovednosti žalovaného za tento neoprávnený odber. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Cb/192/2015-82 zo dňa 17.5.2016 potvrdil a rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. 4. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu reagoval písomne žalovaný, ktorý naďalej trval na tvrdení, že navrhovateľ využíval na svoje podnikanie s inými subjektmi technologické zariadenie - trafostanicu žalovaného. Nájomnú zmluvu však odmietol podpísať. Vzhľadom na uvedené žalovaný trvá na podanom odvolaní. 5. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.10.2016 zaujal písomné stanovisko podaním zo dňa 14.3.2017 žalobca, ktorý poukázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.07.2015, kde žalovaný v bode 3 uvádza: „Poukazujeme na skutočnosť, že o vstupe, resp. jeho zákaze do trafostanice spoločnosť DREVONA BRATISLAVA a.s. nerozhoduje, nakoľko nie je vlastníkom trafostanice“. Žalobca zdôraznil, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, keďže si vo svojich vyjadreniach odporuje (v otázke vlastníctva technologického zariadenia - trafostanice). Žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že jeho nárok je dôvodný v plnom rozsahu, preto navrhuje, aby konajúci Krajský súd v Bratislave v zmysle § 387 ods. 1 CSP žalovaným napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Súčasne uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v slade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený a úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného (odporcu), vyjadreniami odporcu ako aj vyjadreniami žalobcu (navrhovateľa), odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný (odporca) neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právneho hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 9. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazmi na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporou. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita sporovej strany má za následok neunesenie dôkazného bremena. 10. Odvolací súd zdôrazňuje, že nestačí určitú skutočnosť len poprieť, ale strana musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, načo nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie. Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiadne dôkazy. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca (navrhovateľ) mal za preukázaný ním uvedený skutkový stav o neoprávnenom odbere elektrickej energie zo strany žalovaného. Výška škody vzniknutá neoprávneným odberom za obdobie od 16.04.2011 do 14.04.2014 bola v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom s odkazom na ustanovenie § 46 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, ako aj v zmysle ustanovenia § 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Všetky náklady súd prvej inštancie vyhodnotil ako preukázané a primerané, vyčíslené na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Žalovaný (odporca) pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom opak nepreukázal. 11. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP odvolaním žalovaného (odporcu) napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 24Cb/192/2015 zo dňa 17. mája 2016 potvrdil ako vecne správny. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 261 ods. 1 a 2 CSP. 13. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).