Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/112/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315214356 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315214356.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: A.. G. F., X.. XX.X.XXXX, L. L., N. N.. Č.. XXXXX/XD, zast. advokátskou kanceláriou Ficek & Ficeková, spol. s r.o., Žilinská ul. č. 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanej: R. F., X.. X.X.XXXX, L. L., N. N.. Č.. XXXXX/XD, zast. advokátkou JUDr. Martou Ferienčíkovou, Gogoľova 18, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. októbra 2017 č.k. 44C 445/2015- 490, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu sa do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal 1/ nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Y. zapísané na Z. Č.. XXXX a to - byt č. XX - L., suterén, vchod: N. X/D, nachádzajúci sa v bytovom domu so súp. Č.. XXXXX, postavený na parcele Č.. XXXX/X (právny vzťah k parcele je evidovaný na Z. Č..XXXX), spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorého veľkosť je XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom, zapísaným na Z. Č.. XXXX ako pozemok Č.. XXXX/X vo výmere 1018 m2 - zastavané plochy a nádvoria, 2/ 2 ks encyklopédií (Zem, Vesmír) v hodnote 50 eur. Ďalej súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyrovnania podielu sumu 56.425 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok 2.539,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok 1.692 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a znalcovi A.. H. A., J.., priznal proti žalobcovi znalečné. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 1.12.2001. Ich manželstvo rozviedol OS Bratislava III rozsudkom č.k. 38P 177/2014 - 31 zo dňa 7.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11 2014. 3. Strany sporu zhodne uviedli, že pokiaľ ide o hnuteľné vec nadobudnuté počas manželstva, tieto nezahrňujú do masy BSM, ktorú by mal súd vyporiadať, s výnimkou dvoch encyklopédií Zem a Vesmír v hodnote po 25 eur. 4. Žalovaná v konaní tvrdila, že strany sporu ako manželia od roku od roku 2010 neviedli spoločnú domácnosť, nehospodárili spolu. Každý hospodáril výlučne so svojimi peňažnými prostriedkami. V roku 2010 mali nasporenú sumu 24.312 eur, ktorú si rozdelili na polovicu a od tohto momentu každý z nich hospodáril s peňažnými prostriedkami sám. Túto skutočnosť žalobca nesporoval a preto ju súd prvej inštancie považoval v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. za nespornú. Vzhľadom na skutočnosť, že strany na základe dohody prestali počas manželstva zdieľať spotrebné spoločenstvo, súd prvej inštancie nezahrnul do vyporiadavanej masy finančné prostriedky žalobcu na účte v R. R. C..R.. ku dňu 1.8.2014 vo výške 10.457,49 eur, sumu 10.100 eur, ktorú žalobca uhradil z titulu prvej splátky kúpnej ceny na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu so spoločnosťou B., R..K..S.., sumu 6.000 eur, ktorú žalovaná uhradila leasingovej spoločnosti dňa 22.4.2011, ani následne poukazované sumy vo výške 142,55 eur mesačne v období od 6.5.2011 do 30.4.2014 v prospech účtu č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX. 5. Žalobca tvrdil, že žalovaná kúpila L. Č.. XX na E. K. Č.. XX/B Y. L., pričom v súčasnosti tento byt vlastnia jej rodičia. Byt bol podľa informácií žalobcu kúpený z prostriedkov patriacich do BSM. Konaním žalovanej sa podľa žalobcu jej rodičia bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu a žalovanej v sume 85.500 eur. Žalobca pokiaľ ide o túto sumu vychádzal z výpisov z účtu žalovanej vo Y.. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalobca v konaní nepreukázal, že by suma 85.500 eur predstavujúca cenu uvedeného bytu zaplatenú žalovanou patrila do BSM. Naopak, podľa súdu prvej inštancie žalovaná dôkazne preukázala (zmluvou o hypotekárnom úvere, o spotrebnom úvere, výsluchmi svedkov - otca a sestry žalovanej, ako aj potvrdeniami o svojich zárobkoch za roky 2011 až 2014), že tieto peňažné prostriedky pochádzali jednak z úverov poskytnutých žalovanej, ako aj z darov od jej rodičov a sestry. Žalovaná preukázala, že cenu bytu uhradila nasledovne: dňa 31.8.2012 uhradila sumu 2.500 eur z peňažných prostriedkov darovaných rodičmi žalovanej, dňa 11.12.2012 sumu 37.500 eur z peňažných prostriedkov darovaných rodičmi žalovanej z podielových fondov, dňa 28.5.2014 sumu 20.000 eur pôžičkou poskytnutou sestrou žalovanej, dňa 14.9.2014 sumu 5.000 eur z pôžičky poskytnutej jej sestrou, sumu 10.000 eur z pôžičky poskytnutej jej rodičmi, sumu 5.000 eur z pôžičky poskytnutej jej rodičmi, dňa 16.9.2014 sumu 5.000 eur zo spotrebného úveru a dňa 14.10.2014 sumu 500 eur tiež zo spotrebného úveru. Druhá časť kúpnej ceny v sume 3.000 eur žalovaná uhradila v splátkach počnúc mesiacom október 2014 zo spotrebného úveru. Tretiu časť kúpnej ceny vo výške 25.916,98 eur žalovaná uhradila dňa 1.4.2015 z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý žalovanej po rozvode manželstva poskytla Y.Ú. C..R.. L.. Dňa 16.9.2014 žalovaná uzavrela s Y., C..R.. zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru flexi pôžička reg. Č.. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebný úver v sume 10.000 eur. Spotrebný úver žalovaná čerpala jednorázovo dňa 16.9.2014 a bola ním uhradená časť kúpnej ceny nehnuteľností. Dňa 17.3.2015 žalovaná uzavrela s Y., C..R.. zmluvu o poskytnutí O. P. na refinancovanie reg. Č.. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 45.000 eur na zaplatenie skôr poskytnutého spotrebného úveru na nadobudnutie nehnuteľností. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dodal, že žalovaná preukázala, že vzhľadom na jej zárobok v rokoch 2011 až 2014 finančné prostriedky na kúpu bytu nemala k dispozícii. Žalobca taktiež nepreukázal, že by na predmetný byt boli použité čo i len sčasti finančné prostriedky patriace do BSM. Dňa 12.3.2015 žalovaná zmluvou o prevode práv a povinností previedla práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu na rodičov. Z toho podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že rodičia žalovanej na kúpu predmetného bytu nepoužili prostriedky patriace do BSM strán a preto súd prvej inštancie sumu, ktorú žalovaná uhradila za predmetný byt na E. K. Č.. XX/B Y. L. nezaradil do masy BSM. 6. V konaní strany sporu predložili na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti - bytu na N. N.. Č.. X/D Y. L., ktorý nadobudli počas manželstva, súkromné znalecké posudky. Keďže rozdiely medzi týmito posudkami pri určení všeobecnej ceny predmetného bytu znalci nevysvetlil ani pri ich výsluchu, súd prvej inštancie pri stanovení hodnoty predmetného bytu vychádzal okrem týchto znaleckých posudkov aj z ďalších dôkazov a tvrdení strán sporu a ustálil hodnotu bytu na sumu 141.000 eur. Vychádzal z priemeru cien stanovených znaleckými posudkami A.D.. A. C. A.. U. (113.000 eur + 169.000 eur : 2 = 141.000 eur), ako z nespornej skutočnosti, že strany sporu chceli tento byt predať za sumu 140.000 eur a rozdeliť si ju po 70.000 eur za účelom kúpy bytov na E. K.. Súd prvej inštancie dodal, že sa nepriklonil k hodnote bytu stanovenej znaleckým posudkom znalca A.. U. vo výške 169.000 eur aj vzhľadom na to, že predmetný byt je označený ako suterénny, neexistencie príslušenstva bytu (balkón, loggia) a vzhľadom na statické posúdenie bytového domu, ktorým boli zistené určité vady s potrebou ich odstránenia, ktoré sa vyskytujú ako v byte tak aj spoločných častiach bytového domu. Súd prvej inštancie sa však nepriklonil ani k hodnote bytu stanovenej znaleckým posudkom znalca A.. A. vo výške 113.000 eur, pretože zistené nedostatky bytu a bytového domu neboli tak závažného charakteru, ktorý by mal vplyv na funkčnosť alebo bezpečnosť v byte, ale boli skôr estetického charakteru. Pri rozhodovaní o tom, ktorej zo strán treba predmetný byt prikázať do výlučného vlastníctva, súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, v ktorej žalobca navrhol, aby mu tento byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva, ako aj zo skutočnosti, že v tomto byte žalobca býva aj po rozvode manželstva, výlučne on hradí náklady na bývanie a opravy, pričom žalovaná býva v byte, ktorý patrí jej rodičom a teda má aj s maloletým už vyriešenú otázku bývania. 7. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vo všeobecnosti vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, nie je však vylúčené, aby tieto podiely boli určené v inom pomere. Znenie ust. § 150 Obč. zák. nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní, prihliadajúc k tomu, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného zohľadnil pri vyporiadaní BSM skutočnosť, že žalobca so žalovanou sa pred uzatvorením manželstva podieľali na nadobudnutí členského podielu k družstevnému bytu na H. N.. Č.. XX v Bratislave preukázateľne vo výške spolu 890.000,- Sk (príjmový pokladničný doklad zo dňa 1.3.2001 na sumu 890.000,- Sk ako zálohu za prevod členských práv za dvojizbový byt na H. N.. Č.. XX) a to v pomere 60 % žalobca a 40 % žalovaná (darovacia zmluva zo dňa 24.2.2001 od rodičov žalovanej na sumu 350.000,- Sk, ktorú skutočnosť žalobca nesporoval). Vďaka tejto investícii pred manželstvom potom strany sporu počas manželstva uskutočnili následné kúpy a prevody bytov, ktoré počas manželstva nadobudli už do bezpodielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: “Súd v tomto prípade dospel k záveru, že vzhľadom na zistený skutkový stav možno vyvodiť odôvodnenosť rozhodnutia, ktoré by vychádzalo z nerovnosti podielov v tom smere, že pri určení povinnosti výplaty na vyrovnanie podielu súd určil z hodnoty bytu, z ktorej vychádzal pri vyporiadaní vo výške 141.000 eur povinnosť žalobcovi vyplatiť žalovanej sumu nie vo výške jednej polovice z tejto hodnoty ale v pomere 6:4, ako sa strany sporu podieľali na splatení zálohy na členský podiel uvedenej v bode 53. odôvodnenia, teda vo výške 56.400 eur. Žalobcovi teda súd prikázal 84.600 eur z hodnoty predmetného bytu. Súd ďalej prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu 2 kusy encyklopédií - Zem a Vesmír v hodnote po 25 eur, keď ostatné encyklopédie má k dispozícii žalovaná, resp. syn strán sporu.“ 8. Pokiaľ ide o investíciu žalovanej do bytu na H. N.. Č.. XX Y. L. vo výške 110.117 Sk zo stavebného sporenia, ktorú mala žalovaná investovať do rekonštrukcie predmetného družstevného bytu v čase pred uzavretím manželstva, túto investíciu súd prvej inštancie nezohľadnil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry základným právnym predpokladom na realizáciu refundačnej náhrady je investícia vlastného majetku, existencia veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, na ktorú bola investícia vynaložená a ktorá je predmetom vyporiadania v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Takáto vec musí existovať v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva a tvoriť predmet vyporiadania. Pokiaľ to tak nie je, pri vyporiadaní zásadne nemožno prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie (Najvyšší súd SR sp. zn. 7 Cdo 288/2013). Predmetnú investíciu žalovaná urobila pred uzavretím manželstva, pričom táto investícia smerovala do veci, ktorá netvorí predmet BSM a ktorá teda nie je predmetom vyporiadania. 9. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že veci patriace do BSM majú hodnotu spolu 141.050 eur (byt 141.000 eur + encyklopédie 50 eur). Samotné vyporiadanie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „V rámci vyporiadania BSM žalobcovi boli prikázané veci v hodnote 141.050 eur, (predmetná nehnuteľnosť + 2 encyklopédie), žalovanej celkový podiel v hodnote 0 eur, preto súd zaviazal žalobcu na vyplatenie sumy 56.425 eur žalovanej (v časti hodnoty bytu v pomere, ako sa strany sporu podieľali na nadobudnutí členského podielu ako investície, za ktorú potom následne nadobudli byt do BSM, t.j. v pomere 6:4 zo sumy 141.000 eur, čo činí podiel žalovanej vo výške 56.400 + 25 = 56.425 eur).“ 10. Súd prvej inštancie nezahrnul do vyporiadania BSM žalobcom požadované náklady súvisiace s vlastníctvom bytu na Uhrovej ulici (mesačné zálohové predpisy za byt, koncesie a plyn ) ako aj náklady na opravy, ktoré od apríla 2015 platil sám. V tomto ohľade súd prvej inštancie poukázal na to, že nejde o nárok, ktorý by bolo možné vyporiadať v konaní o vyporiadanie BSM, pretože vyporiadavajú sa len pohľadávky a záväzky, ktoré vznikli za trvania manželstva a BSM, pričom žalobca si uplatňuje nárok, ktorý vznikol po právoplatnosti rozvodu manželstva. Súd prvej inštancie tiež nezahrnul do BSM žalovanou označené hnuteľné veci - zbierka strieborných mincí, zbierka známok, zbierka československých bankoviek, 5 ks dámskych prsteňov, 1 ks zlatá obrúčka, 2 ks zlaté retiazky, 1 ks dámsky náhrdelník, pretože žalobca ich existenciu poprel a žalovaná ich existenciu ku dňu zániku BSM nepreukázala. 11. O povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 71/1992 Zb. a o trovách konania rozhodol podľa § 257 C.s.p. 12. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže byt na N. N.. Č.. X/D Y. L., pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.958 eur proti H. Š. a hodnotu majetkových práv a povinností vo výške 85.500 eur, do jeho výlučného vlastníctva prikáže 2 encyklopédie a žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu na vyrovnanie podielov sumu 149.303,96 eur. Žalobca v odvolaní namietol nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že žalovaná sumu 85.500 eur za byt na E. K. zaplatila čo i len sčasti z finančných prostriedkov patriacich do BSM. Podľa žalobcu tvrdenia žalovanej ohľadom financovania predmetného bytu z darov boli vyvrátené bankovými výpismi predloženými na pojednávaní dňa 28.9.2016, z ktorých je zrejmé, že žalovaná v roku 2012, t.j. za trvania manželstva, disponovala finančnými prostriedkami vo výške viac ako 70.000 eur. Tieto finančné prostriedky pritom patrili do BSM. Okrem toho, z pohybov na účte žalovanej za obdobie apríl - jún 2010, júl - september 2011 a apríl - jún 2012 vyplýva, že žalovaná na účte kumulovala finančné prostriedky a iba v máji 2012 z neho vybrala sumu 25.000 eur, pri ktorej je uvedené „investícia - podielové fondy“, ktorú však v skutočnosti použila na úhradu bytu na E. K.. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na nepravdivé tvrdenie žalovanej, že okrem mzdy od zamestnávateľa nemala iné príjmy. Z výpisov z jej účtu je zrejmé, že okrem mzdy na účet vkladala rôzne sumy, z čoho možno usudzovať, že mala aj iné príjmy a to najmä z tringeltov. Tieto príjmy spolu so mzdou si žalovaná odkladala a následne z týchto prostriedkov patriacich do BSM financovala kúpu bytu na E. K. v Bratislave. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že byt na E. K. financovala aj z údajných pôžičiek od svojich rodičov a sestry, platí, že hodnoty, ktoré sú získané z pôžičky len jedného z manželov, patria do BSM. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vychádzal z z akéhosi „kvázi vyporiadania“ BSM, ktoré tvrdila žalovaná, podľa ktorej si sporové strany mali údajne v roku 2010 rozdeliť nasporenú sumu 24.312 eur a následne samostatne hospodáriť. Toto tvrdenie žalovanej sa podľa žalobcu nezakladá na pravde a v konaní ani nebolo preukázané a okrem toho je toto tvrdenie žalovanej po právnej stránke irelevantné. K relevantnému zrušeniu BSM totiž došlo až právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Pokiaľ ide o družstevný byt na H. N.. Y. L., členské práva a povinnosti viažuce sa k tomuto družstevnému bytu nadobudol výlučne žalobca a to ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou. Preto ak žalovaná tvrdí, že sa na nadobudnutí tohto bytu podieľala sumou 350.000 Sk, toto jej tvrdenie je v rozpore s tým, čo tvrdil a preukázal žalobca. Naviac, predmetný družstevný byt nadobudol žalobca pred uzavretím manželstva a išlo teda o hodnotu mimo BSM. Vzhľadom na to sú irelevantné tvrdenia žalovanej ohľadom podieľania sa na kúpe tohto bytu sumou 350.000 Sk a ohľadom jej údajných investícií do tohto bytu vo výške 110.117 Sk, pretože nejde o nároky, ktoré by bolo možné zohľadniť a vyporiadať v rámci BSM. Žalobca teda v konaní preukázal vnos do masy BSM vo výške 59.749,05 eur (kúpna cena bytu na H. N.. Y. L.), pričom táto kúpna cena bola následne použitá na kúpu bytu na Č. N.. Y. L., ktorý bol kupovaný za trvania manželstva strán. 13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť jej titulom vyrovnania podielov sumu 67.625 eur, aby jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, aby zmenil výrok o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok (výrok IV.) tak, že mu týmto titulom uloží povinnosť zaplatiť sumu 5.071,50 eur, aby zrušil výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 1.692 eur (výrok V.) a aby potvrdil výroky I. a VI. napadnutého rozsudku. 14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. 15. Súd prvej inštancie urobil záver, že sporové strany od roku 2010 neviedli spoločnú domácnosť a nehospodárili spolu, prestali teda zdieľať spotrebné spoločenstvo. Vzhľadom na to súd prvej inštancie postupoval tak, ako je to uvedené v ods. 4. Treba podľa názoru odvolacieho súdu prisvedčiť žalobcovi, že tá okolnosť, že strany prípadne prestali za trvania manželstva spoločne hospodáriť (čo však žalobca popiera), nemá žiadny právny význam. Totiž ukončenie spoločného hospodárenia nemá žiadny vplyv na trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniká právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Výnimkou je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva v zmysle § 148 ods. 2 Obč. zák., k čomu však v prejednávanej vec nedošlo. Ukončenie spoločného hospodárenia za trvania manželstva možno v odôvodnených prípadoch vziať do úvahy pri vyporiadaní BSM tak, že sa nevychádza z parity podielov. Finančné prostriedky, ktoré každá zo strán nadobudla za trvania manželstva v dobe, keď strany už spoločne nehospodárili, patria do BSM a do masy BSM preto patria aj veci (hodnoty), ktoré za tieto finančné prostriedky strany nadobudli za trvania manželstva. 16. Pokiaľ ide o družstevný byt na H. N.. Č.. XX Y. L., v konaní bolo preukázané, že čl. práva a povinnosti viažúce sa k tomuto bytu nadobudol žalobca na základe dohody o prevode členských práv a povinností z 1.3.2001, pričom za prevod členských práv a povinností žalobca zaplatil 890.000 Sk (viď oznámenie SBD Bratislava II z 2.3.2001 o prevode členských práv a povinností na č.l. 22, príjmový pokladničný doklad z č.l. 23). V konaní tiež bolo preukázané, že dňa 6.5.2003 uzavrel žalobca s E. R. dohodu o prevode členských práv a povinností, ktorou na menovanú previedol členské práva a povinnosti za cenu 1.800.000 Sk (viď oznámenie SBD Bratislava II o prevode čl. práv a povinností z 12.5.2003 na č.l. 24). Odplatu na prevod čl. práv a povinností vo výške 1.800.000 Sk potvrdila vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.9.2016 svedkyňa H.. E. R.. Predmetný družstevný byt, resp. čl. práva a povinnosti k nemu sa viažúce teda nadobudol žalobca pred uzavretím manželstva. Hodnota čl. práv a povinností preto nepatrí do BSM. Nemožno prihliadnuť ani k sume 350.000 Sk, ktorou sa mala na nadobudnutí čl. práv a povinností podieľať žalovaná. Ako totiž sama uviedla vo vyjadrení z 24.5.2016 (č.l. 64), sumu 350.000 Sk jej darovali jej rodičia ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom. V prípade sumy 350.000 Sk teda ide o investíciu z výlučných prostriedkov žalovanej do výlučného majetku žalobcu a k takejto investícii v rámci vyporiadania BSM nemožno prihliadnuť. Žalovaná tiež tvrdila, že na rekonštrukcii predmetného družstevného bytu sa podieľala sumou 110.117,40 Sk, ktorú si nasporila ešte pred uzavretím manželstva. Ide tu teda tiež o investíciu z výlučných prostriedkov žalovanej do výlučného majetku žalobcu a preto ani k tejto investícii nemožno v rámci vyporiadania BSM prihliadnuť (ako to napokon správne skonštatoval aj súd prvej inštancie). Suma 1.800.000 Sk predstavujúca kúpnu cenu čl. práv a povinnosti, za ktorú tieto boli prevedené na H.. R., teda bola výlučným vlastníctvom žalobcu. K tejto sume by bolo možné pri vyporiadaní BSM prihliadnuť iba vtedy, ak bola použitá na zaobstaranie veci patriacej do BSM (teda za predpokladu, že na kúpu takejto veci bola použitá spomenutá suma 1.800.000 Sk a okrem nej aj finančné prostriedky patriace do BSM). V takom prípade by mal žalobca nárok na náhradu za to, čo bolo použité z jeho výlučných prostriedkov na nadobudnutie veci patriacej do BSM. Žalobca tvrdil, že suma 1.800.000 Sk bola použitá na kúpu bytu na Č. N.. Y. L., pričom tento byt bol predaný v roku 2006, teda za trvania manželstva, a to za cenu 2.561.000 Sk. Tieto finančné prostriedky mali byť následne použité na kúpu bytu na N. N.. v Bratislave, ktorý byt strany kúpili v roku 2006 za cenu 2.868.700 Sk (viď výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 1.6.2016). Z toho je zrejmé, že prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu vo výške 1.800.000 Sk boli použité na kúpu bytu na Č. N.. Y. L.. Z toho však nemožno urobiť záver, že by byt na Č. N.. nepatril do BSM. V tomto ohľade poukazuje odvolací súd na judikatúru, podľa ktorej ak kúpna cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov ale kupujúcimi boli obaja manželia, ktorí prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do BSM, potom sa táto vec stane predmetom BSM. Zhodná vôľa manželov nadobudnúť vec do BSM teda vylučuje uplatnenie tzv. zákonných výluk uvedených v § 143 Obč. zák. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 19.4.2000 sp. zn. 22 Cdo 1658/98). V spise je na č.l. 101 založená zmluva o dielo z 13.2.2004, predmetom ktorej bola výstavba radovej zástavby na Č. N.. Y. L.. Na jej základe bol postavený byt na Č. N.. V tejto zmluve ako objednávatelia figurujú obe sporové strany, ktoré tak prejavili vôľu nadobudnúť tento byt do BSM. Žalobcovi nič nebránilo, aby uvedenú zmluvu uzavrel ako objednávateľ iba on sám (ak tvrdí, že byt bol kúpený výlučne za finančné prostriedky v jeho vlastníctve) a nadobudol ho tak do svojho výlučného vlastníctva. Ak byt na Č. N.l. patril do BSM strán, potom nepochybne do BSM patrí byt na N. N.. Y. L., ktorý strany kúpili za trvania manželstva, čo napokon medzi nimi ani nebolo sporné. Možno teda urobiť záver, že žalobca zo svojho vynaložil na spoločný majetok sumu 1.800.000 Sk a zo spoločného majetku by mu teda mala byť uhradená polovica tejto sumy., t.j. 900.000 Sk (29.874,53 eur). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.8.2015 sp. zn. 3 Cdo 117/2012. 17. Dňa 19.11.2012 uzavrela spoločnosť B., R.. R. K.. S.. ako predávajúca so žalovanou ako kupujúcou zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome na E. K. Y. L.. Kúpna cena bola dojednaná sumou 117.250 eur, ktorá bola dodatkom č.1 z 11.1.2013 zvýšená na sumu 124.250 eur. Podľa dodatku č. 3 z 15.10.2014 k zmluve o budúcej zmluve (č.l. 82) prvú časť kúpnej ceny vo výške 85.500 eur žalovaná zaplatila v niekoľkých splátkach (31.8.2012 2.500 eur, 11.12.2012 37.500 eur, 28. 5. 2014 20.000 eur, 16.9.2014 25.000 eur a 14.10. 2014 500 eur). Dňa 12.3.2015 uzavreli spoločnosť B., R.. R. K.. S.., žalovaná a jej rodičia H. Š. a C. Š. zmluvu o prevode práv a povinností (č.l. 86). Touto zmluvou boli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve prevedené na rodičov žalovanej ako nových budúcich kupujúcich. V čl. 3. bod 3. tejto zmluvy bolo dojednané, že vysporiadanie úhrady medzi žalovanou a jej rodičmi nie je predmetom tejto zmluvy a bude predmetom osobitnej dohody uzavretej medzi nimi. Predmetný byt napokon kúpili rodičia žalovanej po rozvode manželstva strán. Suma 85.500 eur bola teda zaplatená z titulu kúpnej ceny bytu, vlastníkmi ktorého sa sporové strany nestali, keďže predmetný byt napokon kúpili rodičia žalovanej. Ak by bolo preukázané, že žalovaná sumu 85.500 eur zaplatila z prostriedkov patriacich do BSM, bolo by treba vychádzať z toho, že spoločné prostriedky v tejto výške boli vynaložené na majetok rodičov žalovanej, t.j. na majetok tretích osôb. Nejednalo by sa tu teda o prípad, keď sú spoločné prostriedky vynaložené na majetok vo výlučnom vlastníctve druhého manžela. Podľa názoru odvolacieho súdu ak suma 85.500 eur pochádzala zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, rodičia žalovanej získali túto sumu eur ako časť kúpnej ceny bytu na E. K. na základe zmluvného vzťahu existujúceho medzi nimi a žalovanou. Odvolací súd je totiž toho názoru, že žalovaná uzavrela so svojimi rodičmi dohodu, na základe ktorej im v podstate sumu 85.500 eur darovala (uzavretie osobitnej dohody predpokladanej v čl. 3. bod. 3 zmluvy o prevode práv a povinností v konaní preukázané nebolo), resp. žalovaná bola uzrozumená s tým, že jej rodičia nebudú povinní sumu 85.500 eur vrátiť. Preto nie je možné urobiť záver o tom, že by sa rodičia žalovanej na úkor sporových strán bezdôvodne obohatili. Žalobca neuplatnil relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností z 12.3.2015 (§ 145 ods. 2 v spojení s § 40a Obč. zák.) a preto treba vychádzať z toho, že táto zmluva je platná. 18. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.). 19. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).