Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/24/2023 z 5. 9. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 9Co/24/2023 1315214356 05. 09. 2024 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2024:1315214356.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : A.. G. F., nar. XX. X. XXXX, bytom Bratislava, N. XXXXX/XD, zastúpený : Mgr. Pavol Dudík, Advokátska kancelária, Trenčín, Jilemnického 532/2, proti žalovanej : R. F., nar. X. X. XXXX, bytom L., N. XXXXX/XD, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalobcu proti rozsudku (bývalého) Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. 11. 2021 č.k. 44C/445/2015 - 948, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

odôvodnenie: 1/ Uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal : 2 ks encyklopédií (Zem, Vesmír) v hodnote 50 €, zostatok na účte v SLSP a. s. č. ú. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno žalobcu vo výške 8.218 €, suma 3.600 €, suma 5.050 € (výrok I). Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal : nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, nachádzajúcu sa v kat. úz. Y., obec L. - m. č. X. H., okres Bratislava III zapísanú na LV č. XXXX a to - byt č. XX - L., suterén, vchod: N. X/D, bytového domu so súpisným číslom XXXXX, postavený na parcele č. XXXX/X (právny vzťah k parcele je evidovaný na LV č. XXXX), spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorého veľkosť je 7192/332248 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7192/332248 na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom, evidované na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C" č. XXXX/ X o výmere 1.018 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1, v hodnote 151.000 €; ďalej zostatok na účte vo VÚB a.s. č. ú. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno žalovanej vo výške 1.015,13 € (výrok II). Súd zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielu sumu 82.485,83 €, do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok III). O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznal (výrok IV). Žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 5.067,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V) a napokon priznal znalcovi Ing. Miloslavovi Ilavskému, PhD., znalečné voči žalobcovi (výrok VI). 2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca žalobou zo dňa 01.07.2015, doručenou súdu dňa 02.07.2015, domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode tak, že do jeho výlučného vlastníctva sa prikážu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. Y., a to - byt č. XX - L., suterén, vchod: N. X/D, bytového domu so súpisným číslom XXXXX, postavený na parcele č. XXXX/X (právny vzťah k parcele je evidovaný na LV č.XXXX), spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorého veľkosť je 7192/332248

a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7192/332248 na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom evidované na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra " C" č. 5533/5 o výmere 1018 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Do vlastníctva žalovanej sa prikážu hnuteľné veci a iné hodnoty, ktoré sa nachádzali v označenom byte a to: okrúhly dubový stôl , 4 talianske čalúnené stoličky, detská posteľ, kancelársky stôl, skriňa v detskej izbe, komoda, knižnica, mikrovlnná rúra, polovica sedačky, LCD televízor R. (84 cm), sušiak, kôš na prádlo, 4 encyklopédie, sada tanierov, sada hrncov. Účastníci si nebudú navzájom vyplácať žiadnu náhradu titulom vyrovnania podielov. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia. V rámci vyporiadania BSM žalobca žiadal zohľadniť, že hradil náklady za byt na N. N. (plyn, RTVS, fond opráv), ktoré sú nevyhnutné na udržanie bytu od mesiaca apríl 2015 až do dátumu vyporiadania BSM, mesačne sumu 99,63 €, pričom má nárok na náhradu polovice z uvedených nákladov od žalovanej. Ďalej žiadal aby majetková hodnota v prospech účastníkov z titulu bezdôvodného obohatenia tretej osoby (otec žalovanej H. Š.) bola prikázaná žalovanej a žalobcovi a bola mu priznaná náhrada za túto majetkovú hodnotu. Bezdôvodné obohatenie tretích osôb vzniklo v súvislosti s úhradou akontácie a zriadenia trvalého príkazu na úhradu mesačných splátok za motorové vozidlo S. M., VIN: W. S. L. XXXXXX. 3/ Žalobca žiadal, aby majetková hodnota v prospech účastníkov z titulu bezdôvodného obohatenia tretích osôb (rodičia žalovanej H. a C. Š.), bola prikázaná žalovanej a žalobcovi bola priznaná náhrada za túto majetkovú hodnotu. Bezdôvodné obohatenie tretích osôb vzniklo v súvislosti s úhradou kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., obec Bratislava - m. č. X. H., okres Bratislava III na LV č. XXXX - byt číslo XX na X. poschodí, vchod E. K. XX/ L., bytového domu so súpisným číslom XXXXX, postavenom na parcele číslo XXXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorého veľkosť je 468/1663. Pôvodne uzatvorila zmluvu o nadobudnutí predmetného bytu - novostavby žalovaná. V súčasnosti je byt vo vlastníctve jej rodičov. Byt bol podľa informácií žalobcu kúpený z majetku patriaceho do BSM. Konaním žalovanej sa jej rodičia bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu a žalovanej v sume cca 70.000 €. Žalobca pokiaľ ide o sumu 70.000 € uvedenú v žalobe, tak vychádzal z výpisov z účtu žalovanej vo VÚB, ktorú mala žalovaná na účte a dôkazmi zo strany žalovanej podľa ktorých to bola suma 85.500 €. Byt na H. N. bol kupovaný 01.03.2001 a manželstvo bolo uzatvorené 01.12.2001 preto aj keby žalovaná investovala do tohto bytu, tak by to boli nároky mimo BSM a teda celá suma 1.800.000,- Sk bola investovaná žalobcom do spoločného majetku. Žalobca žiadal náhradu za investíciu do spoločného majetku z vlastných prostriedkov, kedy bol pred manželstvom vlastníkom družstevného (príjmový doklad o zložení sumy 890.000,-Sk) bytu. Tento byt žalobca predal 12.05.2003 E. R. za sumu 1.800.000,-Sk. Žalobca teda uplatnil nárok na náhradu sumy 59.749,05 €. Žalobca tiež žiadal náhradu polovice nákladov na údržbu kotla (60 €) a súčiastky do dlhodobo pokazenej vaňovej batérie (6,77 €), t. j. 33,38 €. Uviedol, že po zániku manželstva sa pokúsil dohodnúť so žalovanou mimosúdne, žalovanej doručil výzvu na vyporiadanie BSM zo dňa 07.05.2015, na ktorú ale nereagovala. 4/ Žalovaná sa vyjadrila k žalobe tak, že mala záujem o mimosúdne vyporiadanie BSM, avšak právny zástupca žalobcu k výzve nepriložil plnú moc od žalobcu a neurčil primeranú lehotu, aby sa mohla k výzve zo dňa 07.05.2015 vyjadriť. Okrem bytu na N. ulici účastníci nadobudli hnuteľné veci, z ktorých len časť žalobca uvádza v žalobe. Žalobca neuviedol nasledovné hnuteľné veci: kuchynská linka hnedej farby zn. DrevoLux, teplovzdušná rúra, plynová varná doska, digestor, manželská posteľ, vitrína, vstavaná skriňa Komandor, polovica sedacej súpravy Kanapa, zbierka strieborných mincí 40 ks. v hodnote 1.200,-Eur, zbierka známok zberateľskej hodnoty, zbierka československých bankoviek - 15 ks, 50 ks kníh a encyklopédií, chladnička s mrazničkou zn. Gorenje, práčka zn Whirpool. Žalobca jej zadržiava osobné veci, ktoré žiada vydať - 5 ks dámskych prsteňov, 1 ks zlatá obrúčka, 2 ks zlaté retiazky, 1 ks dámsky náhrdelník. Z bytu na N. N. sa žalovaná odsťahovala v marci 2015, odkedy je výlučným užívateľom bytu žalobca a je preto povinný uhrádzať všetky platby súvisiace s užívaním bytu. Byt č. XX na X. poschodí, vchod E. K. XX/ L., bytového domu so súpisným číslom XXXXX je vo vlastníctve jej rodičov H. a C. Š. na základe kúpnej zmluvy Y.- XXXX/XX zo dňa 28.04.2015. V tom istom dome mal záujem kúpiť si byt aj žalobca a dňa 14.01.2013 uzatvoril so spoločnosťou ZODI s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49 Bratislava zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom, ktorej bol byt č. L. XXX, za kúpnu cenu 101.000 €. Žalobca z prostriedkov BSM poukázal tejto spoločnosti prvú časť kúpnej ceny v sume 10.100 €. Dňa 05.05.2014 spoločnosť ZODI s.r.o. odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve a dňa 22.05.2014 žalobca a spoločnosť ZODI s.r.o. uzatvorili dohodu o usporiadaní vzájomných nárokov a spoločnosť odpustila žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % kúpnej ceny a uplatnila si len sumu 5.050 €. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že iba z vlastných peňažných prostriedkov nadobudol členské

práva k bytu na H. N. v L.. Žalobca má vedomosť o tom, že pred manželstvom mala žalovaná nasporenú sumu 110.117,40 Sk na stavebnom sporení. Na nadobudnutí predmetného bytu sa okrem tejto sumy žalovaná podieľala aj peňažnými prostriedkami od rodičov vo výške 350.000,-Sk (predložila fotokópiu darovacej zmluvy zo dňa 24.02.2001). Keďže ešte neboli manželia, tak členské práva a povinnosti mohol nadobudnúť iba jeden z účastníkov. Počas trvania manželstva žalobca previedol členské práva a povinnosti bytu na H. N. v Bratislave na E. R. a peniaze získané z prevodu použili na kúpu bytu na Č. N. v L.. S návrhom žalobcu, aby mu bol prikázaný do výlučného vlastníctva byt na N. N. žalovaná nesúhlasila. Žiadala, aby súd prikázal tento byt účastníkom tak, že každému prikáže spoluvlastnícky podiel 1 k celku, alebo aby bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou výplaty žalovanej vo výške 1 všeobecnej ceny. Ďalej žiadala, aby boli prikázané do vlastníctva hnuteľné veci - zbierka strieborných mincí, zbierka známok, zbierka československých bankoviek a hnuteľné veci, ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe. Žalobcovi navrhla prikázať ostatné hnuteľné veci, ktoré užíva a ktoré zostali v byte na N. N.. Žiadala, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. 5/ Z rozsudku tamojšieho súdu č. k. 38P 177/2014 - 31 zo dňa 07.10.2014, právoplatným 15.11.2014 súd prvej inštancie zistil, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 01.12.2001 bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 38P 177/2014 - 31 zo dňa 07.10.2014, právoplatným 15.11.2014, maloletý C. F. bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobca bol povinný prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne. Z výpisov z LV č. XXXX a XXXX k. ú. Y. súd zistil, že strany sporu počas manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., obec L. - m. č. X. H., okres Bratislava III zapísaná na LV č. XXXX a to - byt č. XX - L., suterén, vchod: N. X/D, bytového domu so súpisným číslom XXXXX, postavený na parcele č. XXXX/X (právny vzťah k parcele je evidovaný na LV č.XXXX), spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorého veľkosť je XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom evidované na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C" č. XXXX/X o výmere 1018 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. 6/ Účastníci od roku od roku 2010 neviedli spoločnú domácnosť, nehospodárili spolu. Každý hospodáril výlučne so svojimi peňažnými prostriedkami. V roku 2010 mali nasporenú sumu 24.312 €, ktorú si rozdelili na polovicu a od tohto momentu každý z bývalých manželov hospodáril s peňažnými prostriedkami sám. 7/ Z výsluchu svedkyne H.. E. R. súd zistil, že k účastníkom nemá vzťah, videla ich raz, keď od nich kupovala byt. Nevie o čom je konanie. Byt na H. N.. bol družstevný byt, kupovala ho s jej otcom, ešte študovala. Pamätá si, že so žalobcom boli na družstve previesť práva a jej otec s otcom žalobcu alebo žalovanej čakali v tom byte a tam vyplatila kúpnu cenu, myslí, že to bolo okolo 2.000.000,- Sk alebo 1.800.000,- Sk, presne si to nepamätá. Zmluvu nenašla, má len doklad z bytového družstva. Bolo to už dávno v roku 2002 alebo 2003 a vyplácali to v hotovosti. Doklad o vyplatenej sume nenašla, len prevod členských práv na bytovom družstve a potom keď odkupovala byt do vlastníctva od bytového družstva. Asi to bolo na dôvere. Peniaze odovzdal na H. XX v predmetnom byte jej otec manželom F. v jej prítomnosti a v prítomnosti asi otca žalovanej. Cenu uviedla na základe toho, že bola pri tom, ako sa tie peniaze odovzdávali. 8/ Z výsluchu svedka H. Š. súd zistil, že žalobca bol jeho zať a žalovaná je jeho dcéra. Vie o čom je konanie. S manželkou v roku 2001 predali dom v L. a R. dali 350.000,- Sk, synovi kúpili auto deň pred jeho svadbou a dcére, čo je vydatá v D. dali 300.000,- Sk. Kým sú mladí, nech si pomôžu. Potom nevie kedy presne jej dali peniaze čo mali v banke, dali jej to na účet 15.000 €. Keďže tam boli zlé vzťahy a dcéra každý večer telefonovala, plakala, chodila tam polícia k nim tak prosili dcéru B. v D.É., či by jej nemohla pomôcť, aby sa mohla osamostatniť. V roku 2013 jej B. dala 20.000 €, ktoré vyše roka mali u nich. Svedok ešte pracuje a snaží sa dcére každý mesiac finančne pomáhať. Pracuje aj manželka a majú aj dôchodok takže jej pomáhajú. Svedok má 450 € dôchodok a zarobí 506 € v SBS v K.. Príjem manželky je dôchodok 448 € a na družstve v Š. zarobí od 300 do 500 €. Cez zimu je to menej. Spolu majú príjem najmenej 1.500 € mesačne. O prevode tých 15.000 € na účet dcéry existuje doklad. Dcére finančne pomáhajú tak, že kedykoľvek potrebuje peniaze dajú jej koľko potrebuje aj vnukovi odkedy sa narodil. Mesačne je to niekedy 700 niekedy 500 € keď nepotrebuje 2 mesiace. Pomáhajú jej tak od kedy sa rozvádzajú. Peniaze jej dávajú v hotovosti. Dcéru B. prosil, aby dali dokopy peniaze a pomohli R. s tým bytom a vie, že jej dala okrem tých 20.000 € ešte aj 5.000 €. Aby sa B. nebála, že príde o tie

peniaze tak ten byt bol napísaný aj na ňu. Sumu 20.000 € priniesla v hotovosti, oni v D.M. podnikajú, majú 3-poschodový apartmán, ktorý prenajímajú a aj B. dali peniaze, tak možno ich neminula a požičala ich sestre. Svedok vlastní Š. O. a S. M.. Dcéra so žalobcom u nich bývali raz 3 roky a raz 2 roky a nič neplatili a dcéra sa im chcela odvďačiť, tak im dala 6.000 € a za tie kúpil ten S. s tým, že zvyšný lízing doplatila R. a dali jej ho k dispozícii, lebo každú chvíľu musela odtiaľ utekať. V tom byte, čo si chceli kúpiť a na ktorý im dali 350.000,-Sk, robil všetky opravy, kúpeľňu, WC, garníže. 9/ V konaní navrhla žalovaná vypočuť ako svedka jej sestru B. B., trvale bytom v D., N. X, F.. Z emailu zo dňa 17.09.2016 s podpisom B. B. súd zistil, že sa nemôže zúčastniť pojednávania dňa 28.09.2016 z dôvodu, že podniká v školskom zariadení, a nemá ju kto zastúpiť ako aj z rodinných dôvodov, nakoľko má 3 maloleté školopovinné ich deti. Svedkyňa potvrdila, že žalovaná ako jej sestra chodila na dovolenky k nej domov do D. každoročne aj so synom. Má vedomosť o tom, aká je jej situácia zlá nielen počas trvania manželstva, ale aj po jeho ukončení. Umožnila jej preto každoročne bezplatne stráviť dovolenku so synom u nej doma v D.. Vedela, že sa snaží zaobstarať si bývanie z dôvodu neznesiteľného spolužitia s vtedajším manželom. Sestre finančne niekoľko rokov pomáhajú ich rodičia. Plánovaný predaj spoločného bytu sa neuskutočnil a na dofinancovanie nového bytu nemala peniaze, tak jej navrhla vyriešiť záležitosť tak, že jej čiastočne finančne pomôže. V lete v roku 2013 jej poskytla hotovosť 20.000 € a o rok neskôr prišla na Slovensko aj s rodinou, kedy jej požičala ďalších 5.000 €. Dohodli sa, že jej peniaze sestra vráti v najkratšom čase po predaji spoločného bytu na N. N.. 10/ V zmysle ustanovenia § 196 ods. 3 CSP súd prvej inštancie z dôvodov hospodárnosti uložil tejto svedkyni, aby na otázky strán sporu odpovedala písomne. Zároveň ju poučil o jej povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede ako jej práve odoprieť výpoveď. Z listu B. B. (sestry žalovanej) zo dňa 17.09.2016 s odpoveďami na otázky strán sporu súd zistil, že požičala sestre peňažné prostriedky tak, že v roku 2013 bola na dovolenke na Slovensku a mala 20.000 €, ktoré dala do úschovy rodičom. Celková suma, ktorú požičala žalovanej je 25.000 €. Vedela o jej problémoch v rodinnom živote, a že sestra sa snaží odsťahovať od manžela a osamostatniť sa s bývaním. Dohodli sa s rodičmi, že peniaze zostanú v úschove rodičov, pokiaľ ich sestra nebude potrebovať. Vie, že sestra často telefonovala rodičom, nemohli so synom vydržať v spoločnej domácnosti so žalobcom. Žalobca dlhodobo jej a synovi znepríjemňoval každodenný život fyzickými, ale aj psychickými nátlakmi, niekoľkokrát zasahovala u nich aj polícia. Žalovaná odchádzala z bytu na N. ulici k rodičom aj vo večerných hodinách, pričom žalobca napáda aj svojho syna. Nepodarilo sa im predať ich spoločný byt na N. ulici a preto sa rozhodla aj s rodičmi pomôcť jej, aby odišla zo spoločnej domácnosti a mohli žiť v kľude. Sestre rodičia pomáhajú od narodenia ich syna. 11/ Na pojednávaní dňa 28.09.2016 na žalobca založil do spisu dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 12.03.2015 a to voči rodičom žalovanej, voči žalovanej a spoločnosti ZODI s. r. o. listami zo dňa 30.06.2016 v ktorých žalobca uviedol, že sa dovoláva v zmysle § 40a Obč. zák. neplatnosti právneho úkonu- zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 12.03.2015. 12/ Žalobca predložil súkromný znalecký posudok (§ 209 ods. 2 CSP) č. 225/2016 znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD. z 17.10.2016 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území Y., obec L. - m. č. X. H., okres Bratislava III zapísaná na LV č. XXXX a to - byt č. XX - L., suterén, vchod: N. X/D, bytového domu so súpisným číslom XXXXX, postavený na parcele č. XXXX/X (právny vzťah k parcele je evidovaný na LV č.XXXX), spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorého veľkosť je 7192/332248 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7192/332248 na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom evidované na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C" č. XXXX/X o výmere 1018 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. a to v stave ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva - 15.11.2014, ohodnotený k 17.10.2016. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je stanovená spolu na sumu 113.000 €. 13/ Žalovaná predložila súkromný znalecký posudok (§ 209 ods. 2 CSP) č. 144/2016 znalca Ing. Miloša Encingera, PhD. z 11.11.2016 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území Y., obec L. - m. č. X. H., okres Bratislava III zapísaná na LV č. XXXX a to - byt č. XX - L., suterén, vchod: N. X/D, bytového domu so súpisným číslom XXXXX, postavený na parcele č. XXXX/X (právny vzťah k parcele je evidovaný na LV č.XXXX), spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorého

veľkosť je 7192/332248 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7192/332248 na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom evidované na LV č. XXXX ako pozemok parcely registra „C" č. XXXX/X o výmere 1018 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. a to v stave ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva - 15.11.2014, ohodnotený k 24.10.2016. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je stanovená spolu na sumu 169.000 €. Doplnkom č. 1 znaleckého posudku č. 144/2016 znalec doplnil jeho znalecký posudok o vyhlásenie v zmysle ustanovení § 209 ods. 2 CSP. 14/ Strany sporu navrhli na odstránenie rozdielov medzi znaleckými posudkami vypočuť oboch znalcov, čo súd uskutočnil, avšak v dôsledku uplynutia času strany sporu opätovne predložili dôkazy o všeobecnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti. 15/ V poradí prvým rozsudkom č. k. 44 C 445/2015 - 490 zo dňa 11.10.2017 súd prvej inštancie rozhodol tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti - byt číslo XX na N. X/D v L., 2 kusy encyklopédii v hodnote 50 €, s povinnosťou vyrovnania podielu žalovanej vyplatiť sumu 56.425 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznal a zaviazal ich na zaplatenie súdneho poplatku. Zároveň priznal znalcovi Ilavskému znalečné voči žalobcovi. 16/ Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6 Co 112/2018 - 570 zo dňa 30.11.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že okolnosť, že strany prestali za trvania manželstva spoločne hospodáriť (čo však žalobca popiera), nemá žiadny právny význam. Ukončenie spoločného hospodárenia za trvania manželstva možno v odôvodnených prípadoch vziať do úvahy pri vyporiadaní BSM tak, že sa nevychádza z parity podielov. Finančné prostriedky, ktoré každá zo strán nadobudla za trvania manželstva v dobe, keď strany už spoločne nehospodárili, patria do BSM a do masy BSM preto partia aj k veci (hodnoty), ktoré za tieto finančné prostriedky strany nadobudli za trvania manželstva. Pokiaľ ide o družstevný byt na H. N.. Č.. XX v L., v konaní bolo preukázané, že členské práva a povinnosti viažuce sa k tomuto bytu nadobudol žalobca na základe dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 01.03.2001, pričom za prevod členských práv a povinností žalobca zaplatil 890.000 Sk. Bolo preukázané, že dňa 06.05.2003 uzavrel žalobca s E. R. dohodu o prevode členských práv a povinností, ktorou na menovanú previedol členské práva povinnosti za cenu 1.800.000 Sk. Predmetný družstevný byt, resp. členské práva a povinnosti k nemu sa viažuce teda nadobudol žalobca pred uzavretím manželstva, preto hodnota členských práv a povinnosti nepatrí do BSM. U žalovanej nemožno prihliadnuť k sume 350.000,- Sk, ktorou sa mala podieľať na nadobudnutí členských práv a povinností. Túto sumu jej darovali rodičia ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom. Ide teda o investíciu z výlučných prostriedkov žalovanej do výlučného majetku žalobcu a k takejto investícii v rámci vyporiadania BSM nemožno prihliadnuť. Taktiež nemožno prihliadnuť na investíciu žalovanej na rekonštrukcii predmetného družstevného bytu vo výške 110.117,40 Sk, ktorú si nasporila ešte pred uzavretím manželstva. Taktiež ide o investíciu z výlučných prostriedkov žalovanej do výlučného majetku žalobcu a preto ani k tejto investícii nemožno v rámci vysporiadania BSM prihliadnuť. Suma 1.800.000 Sk predstavujúca kúpnu cenu členských práv a povinností, za ktorú tieto boli prevedené na H.. R., teda bola výlučným vlastníctvom žalobcu. Žalobca tvrdil, že suma 1.800.000 Sk bola použitá na kúpu bytu na Č. N. v L., pričom tento byt bol predaný v roku 2006, teda za trvania manželstva v za cenu 2.561.000 Sk. Tieto finančné prostriedky mali byť následne použité na kúpu bytu na N. N. L., ktorý byt strany kúpili v roku 2006 za cenu 2.868.700 Sk. Z toho je zrejmé, že prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu vo výške 1.800.000 Sk boli použité na kúpu bytu na Č.X. N. L.. Z toho však nemožno urobiť záver, že byt na Čečinovej ulici nepatril do BSM. Odvolací súd poukázal na judikatúru, podľa ktorej, ak kúpna cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi boli obaja manželia, ktorí prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do BSM, potom sa táto vec stane predmetom BSM. 17/ Zhodná vôľa manželov nadobudnúť vec do BSM teda vylučuje uplatnenie takzvaných zákonných výluk uvedených v § 143 Obč. zák. Zo zmluvy o dielo zo dňa 13.02.2004, predmetom, ktorej bola výstavba radovej zástavby na Č. N. v L. vyplýva, že ako objednávatelia figurujú obe sporové strany, ktoré tak prejavili vôľu nadobudnúť tento byt do BSM. Ak byt na Č. N. patril do BSM, potom nepochybne do BSM patrí byt na N. N. L., ktorý strany kúpili za trvania manželstva, čo nebolo medzi nimi sporné. Možno teda urobiť záver, že žalobca zo svojho vynaložil na spoločný majetok sumu 1.800.000,- Sk a zo spoločného majetku by mu teda mala byť uhradená polovica tejto sumy t. j. 900.000 Sk (29.874,53 €). Odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. 8. 2015 sp. zn. 3 Cdo 117/2012.

18/ Pokiaľ ide o byt na E. K. Y. L. odvolací súd vyslovil názor, že, ak by aj suma 85.500 € pochádzala zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, rodičia žalovanej získali túto sumu ako časť kúpnej ceny byt na E. K. na základe zmluvného vzťahu existujúceho medzi nimi a žalovanou. Odvolací súd mal za to, že žalovaná uzavrela so svojimi rodičmi dohodu, na základe, ktorej im v podstate sumu 85.500 € darovala (uzavretie osobitnej dohody predpokladanej v článku 3 bod 3 zmluvy o prevode práv a povinnosti v konaní preukázané nebolo), resp. žalovaná bola uzrozumená s tým, že jej rodičia nebudú povinní sumu 85.500 € vrátiť. Preto nie je možné urobiť záver o tom, že by sa rodičia žalovanej na úkor sporových strán bezdôvodne obohatili. Žalobca neuplatnil relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 12.03.2015 (§ 145 ods. 2 v spojení s § 40a Obč. zák.), preto treba vychádzať z toho, že táto zmluva je platná. Odvolací súd zrušil (v poradí prvý) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písmeno c) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 19/ V rámci dokazovania po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaná predložila ako dôkaz znalecký úkon 68/2019 - Doplnenie 2 znaleckého posudku 144/2016 znalca Ing. Miloša Encingera, PhD. z 30.07.2019 ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu bytu číslo 19-B na N. N. X/D v dome súpisné číslo XXXXX na 173.000 €. Žalobca predložil súdu znalecký posudok číslo 18/2019 zo dňa 12.09.2019 vypracovaný znalca Ing. Tomášom Štefánekom, znalcom z odboru stavebníctvo odhad hodnoty nehnuteľností ktorý určil všeobecnú hodnotu bytu na úroveň ulici sumou 122.000 €. K predmetnému znaleckému posudku sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 31.10.2019, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so všeobecnou hodnotou nehnuteľností na N. N. Y. L. určenou predmetným znaleckým rozsudkom s tým, že poukázala na skutočnosť, že hoci znalec považuje porovnávaciu metódu za najvhodnejšiu tak ju pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností nepoužil a riadne nezdôvodnil z akého dôvodu túto metódu nepoužil, hoci mal možnosť ju použiť. Preto navrhla, aby súd túto skutočnosť zohľadnil a vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na N. X/D v L. vo výške 173.000 €, alebo aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Vzhľadom na opätovne vzniknutý rozdiel pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti (51.000 €) a nemožnosti strán sporu dospieť ku kooperácii na prípadnom predaji bytu počas konania strany sporu žiadali, aby súd ustanovil znaleckú organizáciu za účelom kontrolného znaleckého posudku vzhľadom na rozdiel z ocenenia medzi súkromnými znaleckými posudkami predloženými stranami sporu. 20/ Súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a vypracovaním znaleckého posudku súd poveril znaleckú organizáciu Čavojský & Partners a. s. so sídlom v Bratislave, Martinegova 3. Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2020 zo dňa 11.08.2020 vypracovaný znaleckou organizáciou súd zistil, že všeobecná hodnota predmetného bytu na N. N. Y. L. bola stanovená na vo výške 151.000 €. Analýza polohy predmetnej nehnuteľnosti z hľadiska stanovenia všeobecnej hodnoty bola uvedená tak, že objekt je postavený na svahovitom pozemku, napojený na všetky inžinierske siete, veľmi dobre prístupný prostriedkami ako taxi službou, hromadnou dopravou a individuálnou automobilovou dopravou z verejnej komunikácie. Prístup k nehnuteľnosti z verejnej komunikácie nie je ničím obmedzený. Objekt bytového domu, v ktorom sa hodnotený byt nachádza je prístupný z ulice N. - P.. Dostupnosť do centra hlavného mesta Bratislava je do 10 minút, ku kompletnej občianskej vybavenosti je v rozsahu 5 minút. V bezprostrednom okolí sa nachádza zástavba, obdobné bytové domy, parkovacie plochy, zastávky MHD, drobné prevádzky občianskej vybavenosti a služieb. Parkovanie v lokalite je obmedzené. Polohu objektu znalec hodnotil ako priaznivú. K rozdielnym hodnotám všeobecnej hodnoty posudzovanej nehnuteľnosti stanovenej v znaleckých posudkoch znalecká organizácia uviedla, že vznikla v dôsledku odlišných výmer a koeficientov, ktoré majú vplyv na konečnú východiskovú hodnotu. Koeficienty sa všeobecne určujú tak, aby čo najlepšie objektivizovali danú nehnuteľnosť v danom území. Ich samotné stanovenie je vo výlučnej kompetencii znalca. 21/ Pokiaľ žalobca uviedol, že rodičia žalovanej H. Š. a C. Š. ako dôchodcovia nemohli zo svojich dôchodkov darovať a požičať žalovanej peňažné prostriedky na financovanie bytu na E. K. v L., H. Š. na pojednávaní konanom dňa 28.09.2016 do zápisnice o pojednávaní uviedol, že okrem dôchodkov majú spolu s manželkou príjmy aj zo zamestnania. K týmto tvrdeniam žalobcu žalovaná vo vyjadrení z 27.01.2021 uviedla, že v roku 2016, v čase výpovede pred súdom prvej inštancie, H. Š. poberal starobný dôchodok vo výške 444,10 € mesačne, ktorý mu priznala Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 03.12.2015, ktorým mu zvýšila starobný dôchodok na sumu 444,10 € mesačne, a to od 01.01.2016.

V roku 2012 poberal H. Š. starobný dôchodok vo výške 381,70 € mesačne, v roku 2013 vo výške 392,90 € mesačne, v roku 2014 vo výške 401,70 € mesačne a v nasledujúcich rokoch sa mu starobný dôchodok zvyšoval a v roku 2016 dosiahol sumu 444,10 € mesačne. Okrem toho mal H. Š. pravidelný mesačný príjem zo zamestnania v spoločnosti SECURITON Servis, spol. s r. o., Mlynské nivy 73, 821 05 Bratislava, a to vo výške cca 500 € mesačne. V roku 2012 C. Š. poberala starobný dôchodok vo výške 407,20 €, v roku 2013 vo výške 418,40 € mesačne a v roku 2014 vo výške 427,20 € mesačne, ktorý sa jej v nasledujúcich rokoch zvyšoval až do výšky 448,00 € mesačne. Okrem toho C. Š. v rokoch 2006 - 2019 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti v Poľnohospodárskom družstve v Š.. Žalovaná poukázala na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2018, sp. zn. 6Co/112/2018 - 570, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, v ktorom odvolací súd vyslovil názor, že, ak by aj suma 85.500 € pochádzala zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, rodičia žalovanej získali túto sumu ako časť kúpnej ceny byt na E. K. na základe zmluvného vzťahu existujúceho medzi nimi a žalovanou. Odvolací súd mal za to, že žalovaná uzavrela so svojimi rodičmi dohodu, na základe, ktorej im v podstate sumu 85.500 € darovala (uzavretie osobitnej dohody predpokladanej v článku 3 bod 3 zmluvy o prevode práv a povinnosti v konaní preukázané nebolo), resp. žalovaná bola uzrozumená s tým, že jej rodičia nebudú povinní sumu 85.500 € vrátiť. Preto nie je možné urobiť záver o tom, že by sa rodičia žalovanej na úkor sporových strán bezdôvodne obohatili. Žalobca neuplatnil relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinnosti zo dňa 12.03.2015 (§ 145 ods. 2 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka) preto treba vychádzať z toho, že táto zmluva je platná. V tejto veci žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 29. októbra 2018, sp. zn. 5Cdo/104/2017 a rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 268/2010 zo dňa 19.06.2012. Vzhľadom na to, že žalovaná popiera dôvod relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 12.03.2015, ktorej sa žalobca dovolal listom zo dňa 30.06.2016, doručeným žalovanej dňa 12.07.2016, založeným do súdneho spisu na pojednávaní konanom dňa 28.09.2016, tak žalobca mal možnosť dovolať sa súdnej ochrany v osobitnom súdnom konaní a nie v súdnom konaní o vyporiadanie zaniknutého BSM po rozvode. Súd prvej inštancie nemôže rozhodovať o relatívnej neplatnosti právneho úkonu v rámci predbežnej otázky v konaní o vyporiadanie BSM. 22/ Ak by hypoteticky v tomto súdnom konaní bolo preukázané, že suma 85.500 € patrí do BSM, tak z dôvodu, že Zmluva o prevode práv a povinností zo dňa 12.03.2015 je platná, súd už o sume 85.500 € nemôže v tomto konaní rozhodovať. I napriek tomu, žalovaná predložila doklady, ktoré preukazujú, že jej rodičia mali príjmy, ktoré im umožnili darovať a požičať žalovanej peňažné prostriedky na vyriešenie bytovej otázky žalovanej z dôvodu, že spolužitie žalovanej so žalobcom v byte na N. N. bolo pre žalovanú a syna C. F. neúnosné. Žalovaná má za to, že v konaní o vyporiadanie BSM súd nemôže v rámci predbežnej otázky rozhodovať o relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry treba vychádzať zo zásady, že pokiaľ došlo aj k nakladaniu so spoločnými peňažnými prostriedkami za trvania manželstva v rozpore s ustanoveniami § 40 ods. ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by takýto úkon nebol súdom určený za úkon neplatný, je treba považovať za platný a peňažné prostriedky nemožno zahrnúť do vyporiadania BSM (uznesenie NS SR 5Cdo 104/2017). 23/ K vyjadreniu žalobcu vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaná počas trvania manželstva z prostriedkov BSM kúpila pre svojho otca automobil S. M. za sumu 9.957 € žalovaná uviedla, že v roku 2010 si strany rozdelili peňažné prostriedky patriace do BSM na polovicu, čo znamená, že každý z manželov dostal sumu 12.156 Eur. Žalovaná z týchto prostriedkov 22.04.2011 vybrala sumu 6.000 € a vložila na účet svojho otca, avšak mesačné leasingové splátky spolu vo výške 5.957,80 € boli uhrádzané z peňažných prostriedkov, ktoré priebežne darovali rodičia. Tieto nie sú predmetom vyporiadania BSM. Žalovaná darovala svojmu otcovi peňažné prostriedky v sume 9.957,80 € a preto sa otec žalovanej nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor strán sporu. Žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy a neuplatnil na súde relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy, a preto treba vychádzať z toho, že táto zmluva je platná a na strane H. Š. nevzniklo bezdôvodné obohatenie, ako to uvádza žalobca. Preto pohľadávku 9.957 € nie je možné prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. 24/ Pokiaľ žalobca žiada, aby súd v rámci tohto konania priznal náhradu nákladov súvisiacich s opravami v byte na N. X/D v L. a súvisiacich s vlastníctvom bytu súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 Obč. zák. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným

spoločenstvom a existovali v dobe jeho zániku. Žalovaná žiada, aby prvú splátku kúpnej ceny, ktorú žalobca uhradil spoločnosti ZODI s. r. o. vo výške 10 100 € z peňažných prostriedkov patriacich do BSM vrátil do BSM a aby boli predmetom vyporiadania. 25/ Žalobca vo vyjadrení z 12.01.2021 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal nehnuteľnosti patriace do BSM prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko žalobca nehnuteľnosť nemá záujem z dôvodu jej vád, v tejto nehnuteľnosti býva sám, tento byt je pre neho veľký, je ťažko predajný a je možné ho predať jedine za nižšiu cenu ako je cena uvádzaná v znaleckých posudkoch. Žalobca sa s ocenením bytu na sumu 151.000 € nestotožnil a preto žiadal, aby tento byt bol prikázaný žalovanej. Z hnuteľných vecí žiadal prikázať encyklopédie po vzájomnej dohode strán v cene spolu za 50 €, zostatky na bankových účtoch prikázať stranám sporu podľa preukázanej výšky. Ďalej žiada zahrnúť do masy BSM sumu 9.957 € na základe toho, že automobil S. M. kúpila žalovaná počas trvania manželstva pre svojho otca, ktorý sa tak bezdôvodne obohatil. Vo vzťahu k sume vo výške 85.500 € žalobca zotrval na všetkých vyjadreniach vo veci. Vo vzťahu k spôsobu namietnutia relatívnej neplatnosti žalobca trval na argumentácii predchádzajúceho právneho zástupcu, keď namietol relatívnu neplatnosť zmluvy dňa 30.06.2016 a teda zmluva je neplatná. Naďalej žiadal vyporiadať výdavky na nevyhnutné opravy v byte na N. X/D vo výške 169,19 € za opravu kotla, náklady súvisiace s vlastníctvom bytu (mesačné zálohové predpisy za byt, koncesie a plyn) za obdobie od apríla 2015 v celkovej výške 3.274,41 €. Žalobca v konaní preukázal vnos do masy BSM vo výške 1.800.000,- Sk (59.749,05 €), ktorý predstavuje kúpnu cenu za družstevný byt na H. N.. K tvrdeniu žalovanej o údajnom vyrovnaní finančných prostriedkov v roku 2010 kedy mal žalobca obdržať sumu vo výške 12.156 € žalobca uviedol, že sa nezakladá na pravde a je to irelevantné, nakoľko zákon neumožňuje svojvoľné zrušenie a vyporiadanie BSM počas trvania manželstva. 26/ K tvrdeniam žalobcu žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o motorové vozidlo S. M., U. - J., tak kúpnu zmluvu a aj lízingovú zmluvu uzatvoril jej otec - H. Š., kúpna cena bola 9.958 €, platená v lízingových splátkach. Je pravdou, že žalovaná dňa 22.04.2011 vybrala zo svojho účtu sumu 6.000 € a previedla na účet H. Š. na prvú splátku a následne hradila splátky zo svojho účtu, avšak tieto sumy jej dávali rodičia, ona ich vkladala na svoj účet a posielala lízingovej spoločnosti. Účastníci mali v roku 2011 nasporenú sumu 25.000 €, ktorú si rozdelili na polovicu a z tejto svojej polovice žalovaná zaplatila tých 6.000 €. Žalobca teda vychádza z toho, že on si svoju polovicu peňazí, ktoré si rozdelili mohol minúť na čo chcel, pričom polovicu, ktorá patrí žalovanej chce zahrnúť do BSM. Pokiaľ ide o byt na E. rade XX/B, č. XX, tu žiada žalobca titulom bezdôvodného obohatenia tretích osôb (rodičia žalovanej) priznať náhradu za túto majetkovú hodnotu v podobe z kúpnej ceny za tento byt do BSM. K tejto skutočnosti uvádza, že vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú jej rodičia, H. a C. Š. na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu so spoločnosťou ZODI s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, vklad povolený 28.04.2015 pod č. Y. XXXX/XX. Túto nehnuteľnosť rodičia žalovanej nadobudli čiastočne z vlastných peňažných prostriedkov. Rodičia dávali žalovanej finančné prostriedky vo forme daru v sumách, ktoré potom poukazovala ako zálohy na účet ZODI, s. r. o., o čom súdu predloží dôkazy, čiastočne to bolo z finančných prostriedkov sestry žalovanej - B. B. vo forme pôžičky rodičom žalovanej a čiastočne z prostriedkov z hypotekárneho a spotrebného úveru, ktorý žalovanej poskytla VÚB banka. Kúpna cena bytu bola 114.416,98 €. Hypotekárny úver si žalovaná zobrala 01.04.2015 vo výške 45.000 €. Z toho bol splatený spotrebný úver, ktorý mala ešte počas trvania manželstva a zvyšok bol na financovanie kúpy nehnuteľnosti na E. K.. V bytovom dome na E. K. si chcel kúpiť byt aj žalobca, za tým účelom 14.01.2013 uzavrel so ZODI, s. r .o. zmluvu o budúcej v kúpnej zmluve na byt č. L.-XXX za kúpnu cenu 101.00 €. Na kúpu bytu zložil zálohu 10.100 €. V dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobca a ZODI, s. r. o. uzavreli 22.05.2014 dohodu o usporiadaní vzájomných nárokov, na základe ktorej ZODI, s. r.o. odpustila zmluvnú pokutu 10 % z kúpnej ceny a uplatnila si zmluvnú pokutu 5.050 € a zvyšných 5.050 € vrátila žalobcovi. Žiada, aby písomné doklady o týchto skutočnostiach založil do spisu žalobca a aby sa suma 10.100 € zahrnula do BSM. Pokiaľ ide o sumu 1.800.000,- Sk, ktorú žiada žalobca započítať ako investíciu do BSM z vlastných peňažných prostriedkov, tak žalovaná uvádza, že v čase uzavretia manželstva 01.03.2001 žalobca nadobudol členské právo bytu na H. N. Y. L., o čom predložil doklad na 890.000,- Sk vystavený na realitnou kanceláriou A.. A. a že v skutočnosti cena bola 950.000,- Sk. Žalovaná prispela na predmetný byt sumou 350.000,- Sk, ktorú mala od rodičov darom z predaja z ich rodinného domu. Tvrdí, že žalobca v tom čase nemohol disponovať sumou 950.000,- Sk a nech toto tvrdenie dôkazne preukáže. Na predmetný byt žalovaná prispela sumou 110.117,- Sk zo stavebného sporenia za účelom rekonštrukcie a celkovo sa teda podieľala svojimi finančnými prostriedkami a jeho rekonštrukciu sumou

460.117,- Sk. Žalobca uviedol, že 06.05.2003 boli prevedené členské práva k tomu bytu na E. R. za 1.800.000,- Sk. Žalovaná má za to, že on sa podieľal na nadobudnutí tohto bytu sumou 600.000,- Sk a po odrátaní tejto sumy ako aj sumy, ktorou sa podieľala žalovaná, by sa mal výťažok z prevodu členských práv rozdeliť rovným dielom medzi účastníkov. Taktiež nech žalobca dôkazne preukáže, že členské práva k bytu na H. N. boli prevedené za 1.800.000,- Sk. Ďalej poukazovala na to, že žalobca zadržiava jej osobné veci, ktoré žiadala tiež zahrnúť do BSM a prikázať žalovanej a to 5 ks dámskych prsteňov, 1 ks zlatá obrúčka, 2 ks zlaté retiazky, 1 ks dámsky náhrdelník. Ďalej žiada zahrnúť do BSM sumu 10.757,69 €, ktorú mal žalobca uloženú k 01.08.2014 na účte v SLSP č. ú. XXXXXXXXXX. V mesiaci august 2014 žalobca postupne z uvedeného účtu vyberal peňažné prostriedky (1. 8. - 300 €, 2. 8. - 300 €, 4. 8. - 300 € , 7. 8. - 300 €, 8. 8. - 300 €, 10. 8. - 300 €, 11. 8. - 300 €, 12. 8. - 300 €, 13. 8. - 300 €, 18. 8. - 300 €, 21. 8. - 300 €, 23. 8. - 300 €), spolu 3.600 €. Žalovaná nemá vedomosť na aký účel žalobca použil tieto peňažné prostriedky patriace do BSM a preto žiada, aby mala nárok na vyplatenie sumy 5.378,85 €. 27/ Z hnuteľných vecí predmetom vyporiadania na základe zhodných vyjadrení strán sporu na pojednávaní dňa 29.05.2017 ostali 2 encyklopédie v hodnote po 25 €. Žalobca tvrdil, že encyklopédie dostal ako dar od svojej sestry. Podľa žalovanej encyklopédie (zem, vesmír), boli kupované počas Vianoc 2008, 2009 a boli kupované synovi a nie darované žalobcovi jeho sestrou. Ide o detské encyklopédie. 28/ Z leasingovej zmluvy č. Z. z 27.04.2011, z kúpnej zmluvy J. z 18.04.2011 a odovzdávacieho a preberacieho protokolu z 28.04.2011, súd zistil, že otec žalovanej H. Š. nadobudol motorové vozidlo S. M. WIN: W.. Z dokladu o výbere hotovosti z účtu vo VÚB a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX z 22.04.2011 súd zistil, že žalovaná vybrala sumu 6.000 €, a realizovala vklad v hotovosti vo výške 6.000 € dňa 22.04.2011 v prospech účtu spoločnosti MaH s.r.o. č. ú. XXXXXXXXXX s uvedením Y. XXXXXXXXXX H. Š.. Zo žiadosti o zmenu trvalého príkazu dňa 09.04.2014 vo VÚB banke a. s. Súd zistil, že žalovaná poukazovala vo výške 142,55 € mesačne v období od 06.05.2011 do 30.04.2014 v prospech účtu č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX - informácia pre príjemcu H. Š.. K tejto skutočnosti žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo Opel corsa, toto je vo vlastníctve jej otca, ktorý vozidlo kúpil v roku 2011 za cenu 9.958 € vrátane DPH. Časť kúpnej ceny vo výške 5.974,68 € uhradil dňa 23.04.2011 a ďalšiu časť kúpnej ceny uhradil v pravidelných mesačných lízingových splátkach po 142,55 €. Žalovaná vložila dňa 22.04.2011 na účet otca sumu 6.000 €, z ktorej uhradil akontáciu za motorové vozidlo. Tieto peňažné prostriedky poskytla otcovi z dôvodu, že u rodičov spolu so žalobcom bývali niekoľko rokov bez toho, aby im prispievali na stravu a bývanie a tiež z dôvodu, že v roku 2010 si so žalobcom rozdelili nasporenú sumu 24.312 € na polovicu a od tohto momentu každý z nich hospodáril samostatne. 29/ Z potvrdenia SLSP a.s zo dňa 15.04.2016 súd prvej inštancie zistil, že zostatok na účte žalovaného bol ku dňu 01.08.2014 vo výške 10.457,49 €, ku dňu 15.11.2014 zostatok vo výške 8.218 €. 30/ Z potvrdenia VÚB a. s. zo dňa 21.05.2019 súd prvej inštancie zistil, že zostatok na účte žalovanej č. ú. R. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX bol k 15.11.2014 vo výške 1.315,13 €. Žalovaná dôkazne preukázala, že v uvedenej sume je zahrnutá aj platba výživného zo strany žalobcu na maloletého syna, a to zo dňa 07.10.2014 a 07.11.2014 vo výške po 150 €. Súd prvej inštancie preto do masy BSM zahrnul zostatok na účte žalovanej vo výške 1.015,13 € (1.315,13 - 2x150 = 1.015,13). 31/ Z dohody o usporiadaní vzájomných nárokov medzi ZODI s.r.o. a žalobcom zo dňa 22.05.2014 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že žalobca je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu iba vo výške 5.050 €, s tým, že ZODI s.r.o. sa zaviazala sumu, ktorá prevyšuje zmluvnú pokutu vrátiť do desiatich dní od podpisu tejto dohody. Súd túto sumu zahrnul do masy BSM. 32/ Záverečným návrhom žalobca súhlasil s tým, aby byt na N. bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej v cene podľa posledného znaleckého posudku, teda vo výške 151.000 €. K sume 85.500 € - hodnota práv bytu na E. K. poukázal na to, že v zmysle právnej teórie nie je nutné, aby bola relatívna neplatnosť právneho úkonu (§ 145 Obč. zák.) uplatnená v súdnom konaní tak, ako sa to snaží navodiť žalovaná. Ide o hmotnoprávny úkon, ktorý je možné uplatniť vo forme procesnej obrany v súdnom konaní. Žalobca si ďalej uplatnil návrh na úhradu výdavkov, ktoré od rozvodu manželstva vynaložil výlučne sám v súvislosti s bytom na N. N.. Ďalej trval na zohľadnení jeho vnosu do BSM vo výške 1,8 milióna SK, aby tento bol zohľadnený a za počítaný na vyrovnávací podiel v zmysle konštantnej judikatúry. Taktiež namietal zahrnutie sumy 12.156 € do BSM, nakoľko nie je možné bez rozhodnutia súdu vyporiadať BSM počas trvania manželstva. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol v zmysle žalobného

návrhu obsiahnutého v podaní 12.01.2021, t. j. . aby do masy BSM súd zahrnul: hodnotu bytu na N. N.. vo výške 151.000 € (pre žalovanú), hodnotu hnuteľných vecí (dvoch encyklopédií) vo výške 50 € (pre žalobcu), zostatok na účte žalobcu ku dňu rozvodu manželstva vo výške 8.218 € (pre žalobcu), zostatok na účte žalovanej ku dňu rozvodu manželstva vo výške 1.315,13 € (pre žalovanú), hodnotu pohľadávky bezdôvodného obohatenia vo výške 9.957 € (pre žalovanú), hodnotu práv a povinností z kúpnej zmluvy na byt na E. K. vo výške 85.500 € (pre žalovanú), nárok žalobcu na sumu 169,19 € titulom náhrady za nevyhnutné opravy v byte na N. N.., nárok žalobcu na sumu 3.274,41 € titulom náhrady nákladov spojených s vlastníctvom bytu na N., nárok žalobcu na sumu 59.749,05 € titulom náhrady za vnos do masy BSM. Podľa žalobcu, predstavuje hodnota masy BSM sumu vo výške 256.040,13 € (t.j. 151.000 + 50 + 8.218 + 1.315,13 + 9.957 + 85.500 = 256.040,13). Vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.01.2015 sp. zn. 22 Cdo 3382/2012 je však potrebné od masy BSM odpočítať nároky žalobcu uplatnené v súlade s ustanovením § 150 Obč. zák.. V takom prípade preto predstavuje čistá hodnota masy BSM sporových strán sumu vo výške 183.314,35 € (t.j. 256.040,13 -169,19 -3.274,41 59.749,05 = 192.847,48). Pri zachovaní princípu parity podielov by mala každá sporová strana z BSM dostať majetok v hodnote 96.423,74 € (t.j. 192.847,48 / 2 = 96.423,74 €). Žalovanej sa však v rámci vyporiadania BSM dostávajú veci a práva v celkovej hodnote 247.772,13 € a žalobcovi veci a práva v celkovej hodnote 8.268 €. Rozdiel medzi tým, koľko by mala žalovaná pri vyporiadaní BSM dostať (t.j. suma 96.423,74 €) a tým, koľko skutočne dostala (t.j. suma 247.772,13 €) predstavuje sumu vo výške 151.348,39 €. Túto sumu je preto žalovaná povinná pri vyporiadaní BSM zaplatiť žalobcovi z titulu vyrovnania podielov. 33/ Záverečným návrhom žalovaná uviedla, že hodnota majetku patriaceho do BSM ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva (k 15.11.2014 ) je vo výške spolu 190.571,13 € (151.000 + 50 + 12.156 + 5.050 + 21.300 + 1.015,13 = 190.571,13) a pozostáva z: byt č. XX-L. na N. ulici č. X/D v L., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a pozemkoch, spolu v hodnote 151.000 €, dve encyklopédie (Zem, Svet) jedna encyklopédia v hodnote 25 €; spolu v hodnote 50 €, peňažné prostriedky vo výške 12.156 €, ktoré obdržal žalobca v roku 2010, peňažné prostriedky vo výške 5.050 € uhradené žalobcom spoločnosti ZODI s.r.o. z titulu časti zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu na E. K. v L., peňažné prostriedky, ktoré vybral žalobca z bankového účtu v roku 2014, a to ku dňu 15.11.2014 (ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva), vedenom v SLSP, a.s., číslo účtu IBAN: R. XXXX XXXXXXXX XXXX XXXX, vo výške spolu 21.300 € a nepreukázal, že ich použil v súlade s ustanoveniami § 144 a nasl. Obč. zák. V sume 21.300 € je započítaná aj suma 5.050 €, ktorú spoločnosť ZODI vrátila na účet žalobcu dňa 06.06.2014 z titulu časti zmluvnej pokuty za odstúpenie žalobcu od zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu na E. K. v L., peňažné prostriedky na účte žalovanej ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva v sume 1.015,13 € (1.315,13 € zostatok na účte k 15.11.2014) - (150 € výživné na mal. C. F. zaplatené dňa 07.10.2014 + 150 € výživné na mal. C. F. zaplatené dňa 07.11.2014) = 1.015,13 €). 34/ Podiel každej strany sporu pri zachovaní princípu parity podielov je 95.285,565 € (190.571,13 : 2 = 95.285,565). Zo spoločného majetku má byť žalobcovi uhradená suma 900.000,- SK / 29.874,53 € z titulu náhrady za vnos do spoločného majetku (R 57/1970) (Rozsudok NS SR 3 Cdo 117/2012 zo dňa 13.08.2012) (Bod 16. Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2018, spisová značka: 6Co/112/2018 - 570 ). Čistá hodnota majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva je spolu vo výške 160.696,60 € (190.571,13 € - 29.874,53 € = 160.696,60 €). Pri zachovaní parity podielov by mala každá sporová strana dostať z BSM majetok v hodnote 80.348,30 € (160.696,60 : 2 = 80.348,30). Žalovaná žiadala, aby súd z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ku dňu jeho zániku, prikázal : - do výlučného vlastníctva žalobcu: dve encyklopédie (Zem, Svet) jedna encyklopédia v hodnote 25 €; spolu v hodnote 50 €, peňažné prostriedky vo výške 12.156 €, ktoré obdržal žalobca v r. 2010, peňažné prostriedky vo výške 5.050 € uhradené žalobcom spoločnosti ZODI s.r.o. z titulu časti zmluvnej pokuty za odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu na E. K. v L., peňažné prostriedky, ktoré vybral žalobca z bankového účtu v r. 2014, a to ku dňu 15.11.2014 (ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva), vedenom v SLSP, a.s., číslo účtu IBAN: R. XXXX XXXXXXXX XXXX XXXX, vo výške spolu 21.300 €.

- do výlučného vlastníctva žalovanej: byt č. XX-L., ktorý sa nachádza v suteréne bytového domu na N. N. Č.. X/D v L., v hodnote 151.000 €, peňažné prostriedky na účte žalovanej ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva v sume 1.015,13 € s tým, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielu sumu 71.666,63 € do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. 35/ Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 149 ods. 1, § 150 Obč. zák. Z uvedených ustanovení vyplýva, že rozsah BSM je vymedzený od uzavretia manželstva do jeho zániku - právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Veci nadobudnuté v tomto období musia existovať ku dňu zániku manželstva. Základnou právnou domnienkou pre vyporiadanie je, že podiely obidvoch manželov na majetku patriacom do ich spoločného majetku sú rovnaké. To platí tak o podieloch na majetku ako i na záväzkoch. Táto zákonná domnienka je vyvrátiteľná. Vyporiadanie sa uskutočňuje k okamihu zániku manželstva. Vyporiadajú sa veci tvoriace predmet BSM- pohľadávky (úspory na účtoch) a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je treba urobiť jeho vyporiadanie. Súd v konaní vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobia predmetom vyporiadania. Predmetom konania je vyporiadanie spoločného majetku t.j. veci, práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania. Pri stanovení ceny sa vychádza zo všeobecnej ceny obvyklej v danom mieste a v dobe rozhodovania, ktorá vyjadruje aktuálnu trhovú hodnotu. Pri oceňovaní vecí vychádza judikatúra zo stavu vecí ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva a z jej ceny v dobe, keď sa vyporiadanie uskutočňuje. Cenu veci môže súd stanoviť podľa zhodných tvrdení účastníkov. Pri vyporiadaní BSM nebolo možné prihliadať k čiastkam, ktoré boli vybraté z účtov manželov a spotrebované za trvania manželstva. Treba uviesť, že zo sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno urobiť spor, v ktorom by sa súd zaoberal vzájomným vyúčtovaním celého spotrebného spoločenstva manželov. 36/ Z predložených dôkazov súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 01.12.2001 a bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 38P 177/2014 - 31 zo dňa 07.10.2014, právoplatným 15.11.2014. Strany sporu zhodne uviedli, že pokiaľ ide o hnuteľné veci nadobudnuté počas manželstva, tieto nezahrňujú do masy BSM, ktorú by mal súd vyporiadať, s výnimkou dvoch encyklopédií Zem a Vesmír v hodnote uvedenej žalobcom po 25 €. Pokiaľ žalovaná namietala, že v priebehu trvania manželstva došlo k rozdeleniu hospodárenia manželov v roku 2010 a s tým spojeným rozdelením financií, tieto skutočnosti sú pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bez právneho významu. Ukončenie spoločného hospodárenia nemá žiadny vplyv na trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniká právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Výnimkou je zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva zmysle § 148 ods. dva Obč. zák., k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. 37/ Vo vzťahu k sume 9.958 €, ktorú žalobca žiadal zahrnúť do masy BSM, žalovaná bližšie uviedla, že peňažné prostriedky v celkovej výške 9.958 € darovala otcovi H. Š., a preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor strán sporu. Žalobca sa nedovolal neplatnosti darovacej zmluvy a neuplatnil na súde relatívnu neplatnosť, a preto treba vychádzať z toho, že táto zmluva je platná a na strane jej otca H. Š. nevzniklo bezdôvodné obohatenie tak, ako to uvádza žalobca a preto pohľadávku vo výške 9.958 € nemožno prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. Medzi stranami nebolo sporné, že zo sumy 9.958 € pochádzalo 6.000 € z peňazí nasporených počas BSM (dňa 22.04.2011 vložila žalovaná na účet svojho otca sumu 6.000 €, ktoré uhradil ako akontáciu za motorové vozidlo S. M.). Ako dôvod darovania žalovaná uviedla, že to bolo za to, že opakovane niekoľko rokov účastníci bývali u jej rodičov bez toho, žeby na bývanie prispievali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že následne leasingové splátky boli uhrádzané z účtu žalovanej vo výške 142,55 € mesačne a akontácia spolu so splátkami bola v celkovej výške 9.958 €. Súd sumu 9.958 € nezahrnul do masy BSM vzhľadom na to, že žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti darovania uvedenej sumy u žalovanej a jej otca ako účastníkov darovacej zmluvy, a preto treba vychádzať z toho, že uvedená zmluva je platná. 38/ Podľa ustálenej judikatúry ak jeden z manželov za trvania manželstva vybral z vkladnej knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. Obč. zák., teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Dôkazným bremenom v prípade použitia výberu z vkladnej knižky urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybraných súm nijako informovaný, a teda pokiaľ

ide o ich použitie spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil, a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom pokiaľ ide o ich použitie. Žalovaná žiadala, aby súd zahrnul do masy BSM výbery, ktoré realizoval žalobca zo svojho účtu vedeného v SLSP, a. s., č. ú. R., v období od 01.08.2014 do 23.08.2014, keď realizoval 12 výberov po 300 €, t.j. spolu 3.600 €. Žalobca k predmetným výberom uviedol na pojednávaní dňa 14.07.2021, že výbery robil na domácnosť, pretože žalovaná si na svoj účet peniaze iba vkladala a z jeho peňazí bola financovaná domácnosť. Následne na pojednávaní dňa 25.10.2021 žalobca uviedol, že v mesiacoch 6, 7, 8/2014 vybral viac peňazí, ale tieto peňažné prostriedky boli použité na financovanie bytu na E. K., takže boli použité v prospech žalovanej. Žalovaná tvrdila, že od roku 2011 so žalobcom už spoločne nehospodárili a každý prispieval na bývanie jednou polovicou, pričom ona hradila výdavky na stravu pre seba a maloletého. Z rozsudku o rozvode manželstva vyplýva, že návrh podala žalovaná na súd dňa 28.04.2014. V rozsudku súd konštatuje, že vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené a trvalo rozvrátené, keď účastníci ako manželia spolu nežili, intímne sa nestýkali a ani nehospodárili. Počas konania bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že manželia ako rodičia voči sebe prechovávajú značné antipatie a ich prejavy nie sú schopní za súčasnej situácie kontrolovať ani v prítomnosti maloletého. Predtým, než bude akýmkoľvek spôsobom riešené vzájomné participovanie rodičov na výchove a starostlivosti o maloletého je nevyhnutné, aby si rodičia najprv medzi sebou vyriešili svoje záležitosti, stabilizovali svoju životnú situáciu a najmä životnú situáciu maloletého a to najmä vyriešením svojich bytových otázok. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že sumu 3.600 €, ktoré vybral zo svojho účtu v priebehu mesiaca august 2014 použil na domácnosť, resp. na byt na E. K.. Tvrdenia žalobcu o tom, že so žalovanou v tom čase viedli spoločnú domácnosť a, že peňažné prostriedky použil na financovanie spoločných vecí súd považoval za účelové, nakoľko sú v priamom rozpore so zisteniami v rámci konania o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému synovi účastníkov. Vzhľadom na uvedené, súd preto zahrnul sumu z výberov, ktoré realizoval žalobca sa svojho účtu v auguste 2014 v celkovej výške 3.600 € do masy BSM. 39/ Žalovaná žiadala, aby súd zahrnul do masy BSM sumu 10.100 € (prvú splátku kúpnej ceny, ktorú žalobca uhradil spoločnosti ZODI s. r. o.) z peňažných prostriedkov patriacich do BSM vrátil do BSM a aby boli predmetom vyporiadania. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že dňa 06.06.2014 spoločnosť ZODI s. r. o. poukázala na účet žalobcu sumu 5.050 € (dohoda o usporiadaní vzájomných nárokov medzi ZODI s.r.o. a žalobcom zo dňa 22.05.2014). Vzhľadom na uvedené súd zahrnul do masy BSM sumu 5.050 €, nakoľko zvyšná časť kúpnej ceny bola titulu zmluvnej pokuty spotrebovaná. 40/ Pokiaľ ide o masu BSM, žalobca mal za to, že majetková hodnota v prospech účastníkov z titulu bezdôvodného obohatenia tretích osôb (rodičia žalovanej H. a C. Š.), má byť prikázaná žalovanej a žalobcovi bola priznaná náhrada za túto majetkovú hodnotu. Bezdôvodné obohatenie tretích osôb malo vzniknúť v súvislosti s úhradou kúpnej ceny za nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Bratislava katastrálny odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území Y., obec L. - m. č. X. H., okres Bratislava III na LV č. XXXX - byt číslo XX na X. poschodí, vchod E. K. XX/ L., bytového domu so súpisným číslom XXXXX, postavenom na parcele číslo XXXX/X, podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorého veľkosť je 468/1663. Pôvodne uzatvorila zmluvu o nadobudnutí predmetného bytu - novostavby žalovaná. V súčasnosti je byt vo vlastníctve jej rodičov. Žalobca v konaní tvrdil, že byt bol kúpený z majetku patriaceho do BSM a konaním žalovanej sa jej rodičia bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu a žalovanej v sume 85.500,- Eur (podľa dôkazov predložených žalovanou). V tomto smere odvolací súd v uznesení zo dňa 30.11.2018, sp. zn. 6Co/112/2018 - 570, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, vyslovil právny názor, že, ak by aj suma 85.500 € pochádzala zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, rodičia žalovanej získali túto sumu ako časť kúpnej ceny byt na E. K. na základe zmluvného vzťahu existujúceho medzi nimi a žalovanou. Odvolací súd mal za to, že žalovaná uzavrela so svojimi rodičmi dohodu, na základe, ktorej im v podstate sumu 85.500 € darovala (uzavretie osobitnej dohody predpokladanej v článku 3 bod 3 zmluvy o prevode práv a povinnosti v konaní preukázané nebolo), resp. žalovaná bola uzrozumená s tým, že jej rodičia nebudú povinní sumu 85.500 € vrátiť. Preto nie je možné urobiť záver o tom, že by sa rodičia žalovanej na úkor sporových strán bezdôvodne obohatili. Žalobca neuplatnil relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 12.03.2015 (§ 145 ods. 2 v spojení s § 40a Obč. zák.) preto treba vychádzať z toho, že táto zmluva je platná. Na základe uvedeného súd nezahrnul sumu 85 500 € do masy BSM. 41/ Pokiaľ žalobca zotrvával na argumentácii, že sa dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy listami zo dňa 30.06.2016 voči všetkým účastníkom zmluvy, súd dáva do pozornosti, že tieto listiny boli

súčasťou spisu ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu (č. l. 196 až 201), pričom aj na pojednávaní dňa 29.05.2017 túto skutočnosť právny zástupca žalobcu uviedol ústne do zápisnice, a preto je zjavné, že odvolací súd na tieto dôkazy pri svojom rozhodovaní prihliadal a na základe nich vyslovil hore uvedený právny názor. Súd má za to, že vzhľadom na to, že žalovaná relatívnu neplatnosť predmetného úkonu popierala (keď produkovala v konaní dôkazy o tom, že kúpna cena nebola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM), nemohol si súd prejudiciálne vyriešiť otázku relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy v tomto konaní a preto v súlade s názorom odvolacieho súdu považoval tento úkon za platný a to aj vzhľadom na judikatúru súdov v otázke účinného uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. októbra 2018, sp. zn. 5Cdo/104/2017 a rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn. 5 Cdo 268/2010 zo dňa 19.06.2012), keďže žalobca si neuplatnil relatívnu neplatnosť podaním osobitnej žaloby na súd. 42/ V konaní strany sporu predložili na preukázanie hodnoty nehnuteľností - byt na N. N. v L. (špecifikovaný vo výroku rozsudku v bode I. 1.), ktorý nadobudli počas manželstva a ktorý existuje ku dňu zániku BSM súkromné znalecké posudky, ktoré mali všetky zákonom požadované náležitosti a v zmysle ustanovenia § 209 CSP, a preto sa hodnotia ako znalecký posudok nariadený v konaní keďže obsahovali doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Vzhľadom na to, že rozdiely v predmetných znaleckých posudkoch pri určení všeobecnej ceny predmetného bytu súd pri stanovení hodnoty predmetného bytu vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania nariadeného v konaní, t.j. zo znaleckého posudku č. 6/2020 zo dňa 11.08.2020 vypracovaným znaleckou organizáciou, podľa ktorého všeobecná hodnota predmetného bytu na N. N. v L. bola stanovená vo výške 151.000 €. 43/ Pri rozhodovaní o tom, komu prikáže súd predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca, ktorý predmetný byt od rozvodu manželstva obýval nemal záujem o jeho prikázanie, pričom žalovaná v priebehu konania v záverečnom návrhu uviedla, že v záujme ukončenia súdneho konania súhlasí s tým, aby jej bol predmetný byt prikázaný do výlučného vlastníctva v hodnote určenej znaleckým posudkom vo výške 151.000,- Eur s povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania jeho podielu príslušnú sumu do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Dôvodom uvedenej lehoty je skutočnosť, že byty sa predávajú v trvaní cca 3 mesiace a na vyrovnanie podielu žalobcu žalovaná môže použiť výlučne peňažné prostriedky z predaja predmetného bytu, pretože iné peňažné prostriedky nemá. 44/ Vo vzťahu k dokazovaniu navrhnutému oboma stranami na zahrnutie rôznych súm na účtoch účastníkov do masy BSM súd má za to, že na toto sa vzťahuje domnienka, že pokiaľ toto dokazovanie bolo navrhnuté až po 3 rokoch od právoplatnosti rozvodu manželstva, teda tento majetok urobili predmetom vyporiadania strany sporu až po tejto lehote platí, že prostriedky na účtoch sú vo výlučnom vlastníctve toho, ktorého účastníka tak, ako ich užívali. Tento záver vyplýva z judikatúry súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co 9/2015 zo 16.06.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 6 Co 334/2017 z 31.07.2018. 45/ V zmysle § 149 Obč. zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo vyporiadané rozhodnutím súdu na návrh podaným do 3 rokov od jeho zániku platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. U ostatných hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Z uvedených rozhodnutí súdov vyplýva že s prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť urobia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne urobili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku. Predchádzajúca prax, ktorá umožňovala kedykoľvek v priebehu konania vyporiadania

BSM navrhnúť nové položky k vyporiadaniu, vychádzala zo staršej úpravy, ktorá predpokladala, že súd z úradnej povinnosti pátra po majetku v BSM a je povinný vyporiadať jeho celú masu. Tento názor, ktorý v praxi okrem iného viedol k neprimeranému predlžovaniu sporov, pretože umožňoval neobmedzené rozširovanie vyporiadavaného majetku, je už súčasnej dobe neudržateľný s ohľadom k právnej úprave vychádzajúcej najmä z posilnenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich BSM. Taktiež vzhľadom k uplatneniu zásad prejednávacej a dispozičnej v občianskom súdnom konaní. Predmetné konanie je označované ako konanie “ Iuducium duplex “ - účastníci majú v konaní zároveň postavenie žalobcu a žalovaného. Súd prvej inštancie preto vychádzal pri vyporiadaní BSM z masy BSM vymedzenej žalobným návrhom, ako ho vymedzil žalobca žalobou doručenou na súd 02.07.2015 a následnými vyjadreniami a v rámci nich návrhmi strán sporu k mase BSM realizovanými do 15.11.2017. Z uvedeného dôvodu súd už neprihliadal na návrhy strán sporu na zahrnutie ďalších súm zistených z pohybov na účtoch účastníkov do masy BSM a zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výpisom z účtu žalovanej od 01.01.2012 do 31.12.2013. 46/ Súd v zmysle zásady v § 150 Obč. zák., podľa ktorej každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, zohľadnil pri vyporiadaní súd zohľadnil vnos žalobcu vo výške, ako ho ustálil odvolací súd, keď uviedol, že žalobca zo svojho vynaložil na spoločný majetok sumu 1.800.000,- Sk a zo spoločného majetku by mu teda mala byť uhradená polovica tejto sumy t. j. 900.000 Sk (29.874,53 €). Odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. 8. 2015 sp. zn. 3 Cdo 117/2012. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu 2 kusy encyklopédií - Zem a Vesmír v hodnote po 25 €, keď ostatné encyklopédie má k dispozícii žalovaná, resp. syn strán sporu. Masu BSM súd ustálil v hodnotách (v eurách) nasledovne : 151.000 (byt) + 50 (encyklopédie) + 8.218 (zostatok na účte žalobcu) + 3.600 (výbery žalobcu) + 5.050 (platba od ZODI ) + 1.015,13 (zostatok na účte žalovanej) = 168.933,13 €. Od tejto masy BSM súd odrátal vnos žalobcu vo výške 29.874,53 €, t. j. hodnota vyporiadavanej masy BSM je 168.933,13 - 29.874,53 = 139.058,60 €. 47/ Výpočet podielu strán sporu : podiely každého majú byť : 139.058,60 : 2 = 69.529,30 €. 48/ V rámci vyporiadania BSM žalobcovi boli prikázané veci v hodnote 16.918 € (2 encyklopédie + zostatok na účte v banke vo výške 8.218 €, záloha vo výške 5.050 € vrátená na účet žalobcu na základe dohody o usporiadaní vzájomných nárokov 22.05.2014 + suma 3.600 € na základe výberov z účtu žalobcu v SLSP a. s., ktoré vykonal v mesiaci august 2014, spolu 12 výberov po 300 € denne), Žalovanej súd prikázal veci v hodnote 152.015,13 € (predmetná nehnuteľnosť + zostatok na účte v banke), preto zaviazal žalovanú na vyplatenie sumy 82.485,83 € žalobcovi (152.015,13 - 69.529,30) a to podľa návrhu žalovanej v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. 49/ Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených pri prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom na to, že v priebehu konania žalobca zmenil svoje stanovisko oproti pôvodnej žalobe v tom, že nemá záujem, aby mu bol prikázaný byt do výlučného vlastníctva a žalovaná v záujme urýchlenia konania súhlasila, aby bol predmetný byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva s tým, že nie je schopná vyplatiť vyrovnací podiel žalobcovi z iných peňazí, než z predaja predmetného bytu, súd prvej inštancie jej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi stanovenú sumu v lehote šiestich mesiacov, aby zohľadnil pomery strán sporu a reálnu možnosť žalovanej splniť súdom uloženú povinnosť. Súd nezahrnul do vyporiadania BSM žalobcom požadované náhrady vo výške 169,19 € z titulu nevyhnutných opráv v byte na N. N. (oprava kotla a pod.) a nákladov súvisiacich s vlastníctvom bytu (mesačné zálohové predpisy za byt, koncesie a plyn) v celkovej výške 3.812,52 € (3.274,41 + 538,41). Súd má zato, že ide o náklady, ktoré súvisia s užívaním predmetného bytu výlučne žalobcom, na ktoré síce žalovaná neprispievala, avšak v tomto byte ani nebývala a musela si vyriešiť svoju a synovu bytovú otázku iným spôsobom. Žalobca v predmetnom byte býval a tento opotrebovával a preto je spravodlivé, aby znášal uvedené výdavky ako výlučný užívateľ bytu sám. 50/ O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého sú poplatníkmi obe sporové strany v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Podľa ods. 3 cit. ust., ak vznikne viacerým poplatníkom podľa ods. 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. V zmysle položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, najmenej 66 €, najviac 16.596,50 €, t.j. 3% zo sumy 168.933,13 €, t.j. 5.067,50 €. V

konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vysporiadavajú. Poplatkový základ tvoria iba aktíva, pasíva sa do základu nezahŕňajú a ani sa o ne poplatkový základ neznižuje. Tiež sa zo základu neodpočítavajú sumy, ktoré manželia vynaložili zo svojho na spoločný majetok. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru o rovnosti podielov strán sporu pri vyporiadaní BSM, teda bol dodržaný princíp parity (súd len zohľadnil výšku vnosov strán sporu do BSM), súd zaviazal strany sporu spoločne a nerozdielne k úhrade súdneho poplatku. 51/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že rozhodnutie o vyporiadaní BSM je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné sa vyporiadať, keď žalobu môže podať ktorákoľvek strana, pričom súd nie je viazaný návrhom. Pri stanovení pomeru úspechu nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu a kto sa ako v konaní bránil, ale úspech je daný v tom, akého podielu sa komu dostane. V tomto prípade je parita podielov rovnaká (súd len zohľadnil výšku vnosu žalobcu do BSM) a preto je namieste, aby si každá strana sporu hradila náklady konania sama. Súd preto stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. 52/ Znalec Ing. Miloslav Ilavský, PhD., ktorého znalecký posudok č. 225/2016 predložil žalobca v konaní v zmysle ustanovenia § 209 CSP si uplatnil v konaní znalečné (za doplnenie znaleckého posudku a výsluch na pojednávaní dňa 24.04.2017). Súd v zmysle § 252, §253 ods. 1, § 259, § 260 a § 262 ods. 1 CSP priznal znalcovi uplatnený nárok voči žalobcovi, ktorý tento dôkaz predložil a ktorý nebol krytý preddavkom v zmysle ustanovenia § 253 ods. 1 CSP. O výške znalečného, ktoré je znalcovi povinný uhradiť žalobca, rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 53/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), ďalej z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 54/ V prípade výberov z bankového účtu žalobcu vo výške 3.600 € žalobca poukazoval na to, že v konaní o rozvode manželstva neboli súdom vykonané žiadne zistenia ohľadom financovania spoločnej domácnosti manželov počas trvania manželstva až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov ku dňu 15. 11. 2014. Preto nesúhlasil so záverom súdu, že jeho tvrdenia o tom, že spolu so žalovanou v tom čase viedli spoločnú domácnosť a že peňažné prostriedky použil na financovanie spoločných vecí vyhodnotil súd ako účelové, nakoľko sú v priamom rozpore so zisteniami v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému synovi. Jeho tvrdenia potvrdzujú aj bankové výpisy z účtu žalovanej za r. 2014 a čiastkové výpisy z rokov 2010, 2011 a 2012; z nich jednoznačne vyplýva, že z príjmu žalovanej neboli uhrádzané spoločné potreby domácnosti, ani potreby mal. syna, ani úhrady za byt a ani platby za zahraničné dovolenky. Z uvedeného dôvodu museli byť tieto úhrady kryté finančnými prostriedkami z jeho, žalobcovho príjmu. Z výberu zo žalobcovho bankového účtu v mesiaci august 2014 vo výške 3.600 € bol financovaný aj byt na E. K. č. XX/B v L.. 55/ V prípade rozhodnutia súdu o čiastke 5.050 € bola táto suma zahrnutá už do sumy 8.216 €, z titulu zostatku jeho bankového účtu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. ku dňu 15. 11. 2014. Došlo by inak k duplicitnému započítaniu sumy vo výške 5.050 €. 56/ V prípade rozhodnutia súdu ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.958 € titulom kúpy motorového vozidla pre otca žalovanej súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil nesprávne. Podľa súdu prvej inštancie išlo o darovanie peňažných prostriedkov medzi žalovanou a jej otcom, pričom táto suma mala pozostávať z čiastky 6.000 €, ktorú poskytla žalovaná na účet otca a ďalej leasingovými splátkami vo výške 142,55 €/mesačne. Nakoľko žalobca nenamietal relatívnu neplatnosť darovania, išlo o platný právny úkon. Žalobca trval na tom, že sa jedná nie o darovanie ale o bezdôvodné obohatenie; nemôže ísť o darovanie, keď jednotlivé leasingové splátky boli poukazované nie na účet otca žalovanej ale priamo účet leasingovej spoločnosti. Hoci judikatúra po právnej stránke pripúšťa darovanie aj v týchto prípadoch (vo forme výslovného prevzatia dlhu voči spoločnosti bezodplatne v prospech dlžníka), tak žalovaná v konaní nepreukázala takúto výslovnú dohodu medzi ňou - žalovanou - a jej otcom. Ohľadom sumy 6.000 € ide o zjavne účelové tvrdenie o darovaní, pretože ani zo samotného dôkazu o prevode finančných prostriedkov nevyplýva, že by malo ísť o dar. Žalovaná na podporu svojho tvrdenia, že išlo o dar, žiadny relevantný dôkaz v konaní neprodukovala. Navyše toto jej tvrdenie odporuje jej snahe vykresliť seba ako osobu, ktorá bola odkázaná na dlhodobú finančnú podporu svojich rodičov. Žalovaná vybrala zo svojho účtu vo VÚB dňa

22. 4. 2011 sumu 6.000 €; akontáciu (za automobil S. M.) vo výške 5.974,68 € dňa 22. 11. 2011 vložila priamo na účet predajcu automobilu MaH spol. s r.o., Panonska 43, Bratislava, Zároveň dňa 20. 4. 2011 vložila na účet ČSOB Leasing, a.s. poplatok za leasing vo výške 597,47 € Dňa 6. 5. 2011 bol žalovanou zadaný trvalý príkaz na mesačné leasingové splátky vo výške 142,55 € z účtu žalovanej vo VÚB, a.s. na účet leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. Všetky platby, vrátane akontácie, realizovala žalovaná priamo predajcovi a aj leasingovej spoločnosti, a preto nemožno tieto peniaze považovať za dar pre jej otca. 57/ V prípade sumy 85.500 € podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 145 Obč. zák. v spojení s § 40a Obč. zák. Žalobca trvá na tom, že námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Obč. zák. je hmotnoprávnym úkonom, , ku ktorému neboli v ust. § 40a Obč. zák. stanovené žiadne osobitné a špecifické podmienky dovolania sa relatívnej neplatnosti. Námietka relatívnej neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávnou námietkou, a preto pre jeho uplatnenie a riadne dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné osobitné súdne konanie. S argumentáciou súdu, že protistrana s dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nesúhlasila, žalobca nesúhlasil. Dôvod relatívnej neplatnosti je založený na základe neexistencie súhlasu s prevodom práv z BSM v súlade s ust. § 145 Obč. zák., pričom žalovaná ani raz počas konania netvrdila, že žalobcov súhlas na tento prevod mala. Nie je preto nutné osobitné súdne konanie, v ktorom by sa toto skúmalo a preukazovalo nad rámec tohto konania. Najmä ak z ustálenej rozhodovacej praxe plynie, že relatívnu neplatnosť právneho úkonu je možné riešiť ako predbežnú otázku. Tento svoj názor žalobca podporil poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2009 zo dňa 31. 8. 2010, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo/2940/2007, rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/179/2011, Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16C/1/2011, rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/507/2016, tiež uznesenie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 148/2013. 58/ Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že údajne neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že finančné prostriedky vo výške 85.500 € žalovaná zaplatila čo i len sčasti z prostriedkov patriacich do BSM. Podľa súdu žalovaná v konaní preukázala (zmluvou o hypotekárnom úvere, o spotrebnom úvere, výsluchmi svedkov - otca a sestry žalovanej, ako aj potvrdeniami o svojich zárobkoch za r. 2011 až 2014), že tieto peňažné prostriedky pochádzali jednak z úverov žalovanej ako aj z darov jej rodičov a jej sestry. Podľa žalovanej bola cena bytu na E. K. (v rozsahu 85.500 €) uhradená : dňa 31. 8. 2012 v sume 2.500 € z peňažných prostriedkov darovaných žalovanej jej rodičmi; dňa 11. 12. 2012 v sume 37.500 € z peňažných prostriedkov darovaných žalovanej jej rodičmi; dňa 28. 5. 2014 v sume 20.000 € z pôžičky od svojej sestry; dňa 14. 9. 2014 v sume 5.000 € z pôžičky od svojej sestry; dňa 14. 9. 2014 v sume 10.000 € z pôžičky od svojich rodičov; dňa 14. 9. 2014 v sume 5.000 € z pôžičky od svojich rodičov; dňa 16. 9. 2014 v sume 5.000 € spotrebným úverom a dňa 14. 10. 2014 v sume 500 € spotrebným úverom. Druhá časť kúpnej ceny v sume 3.000 € bola uhradená v splátkach počnúc mesiacom októbrom 2014 spotrebným úverom a tretia časť kúpnej ceny v sume 25.916,98 € bola uhradená dňa 1. 4. 2015 z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý žalovanej po rozvode manželstva poskytla VÚB, a.s. 59/ Tvrdenia ohľadom financovania predmetného bytu z darov boli vyvrátené už spomínanými bankovými výpismi, predloženými súdu dňa 28. 9. 2016, z ktorých je zrejmé že žalovaná disponovala počas roka 2012 (t.j. počas trvania manželstva) finančnými prostriedkami vo výške vyše 70.000 €. Tieto pritom patrili do BSM a neboli získané od rodičov. V porovnaní s nedôveryhodnými svedeckými výpoveďami otca a sestry žalovanej majú tieto listinné dôkazy vyššiu relevanciu. Okrem toho z pohybov na bankovom účte žalovanej v mesiacoch apríl až jún 2012, júl až september 2011 a apríl až jún 2010 je zrejmé, že žalovaná si na svojom účte kumulovala finančné prostriedky a s výnimkou platieb za automobil, registrovaný na jej otca, nerealizovala prakticky žiadne vyššie platby. Nie je teda pravdou, že žalovaná bola v núdzi, ako to v konaní prezentovala. Iba v máji 2012 vybrala z účtu vyššiu sumu 25.000 € , pri ktorej je uvedené „Investícia - podielové fondy“, ktorú neskôr použila na úhradu za byt na E. K.. 60/ Nepravdivé je tiež tvrdenie žalovanej, že okrem výplat od zamestnávateľa iné príjmy žalovaná nemala. Z výpisov z účtu žalovanej za mesiace apríl až jún 2012, júl až september 2011 a apríl až jún 2010 je zrejmé, že okrem výplaty si na účet vkladala rôzne sumy (4/2012 spolu 900 €; 5/2012 sumu 800 €; 6/2012 spolu sumu 1.800 €; 7/2011 sumu 1.300 €; 8/2011 sumu 500 €; 9/2011 sumu spolu 1.000 €; 4/2010 sumu 1.000 € a 6/2010 sumu 700 €), z čoho možno usudzovať, že žalovaná mala aj iné príjmy (z tringeltov), čo ústne potvrdila žalobcovi ešte počas trvania manželstva. Je viac ako nepravdepodobné, že by rodičia na dôchodku dokázali žalovanej poskytnúť takéto sumy. Podľa svedeckej výpovede otca žalovanej dávali dcére v hotovosti mesačne niekedy 500 € až 700 €. Vklady na účet žalovanej však boli podstatne vyššie. Tvrdenia otca žalovanej neboli podložené žiadnymi bankovými výpismi.

61/ Súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami žalovanej, žalobcom navrhnuté dôkazy na predloženie kompletných výpisov z bankového účtu žalovanej za relevantné obdobie od r. 2010 do r. 2014 zamietol. Ak by súd vykonal tieto dôkazy, z výpisov z účtu žalovanej by zistil, že vyššie uvedené skutkové zistenia súdu nie sú správne. V tomto zmysle žalobca navrhol odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie. Suma 85.500 € bola celá alebo aspoň sčasti zaplatená zo spoločných prostriedkov, a preto hodnota týchto práv patrí do BSM. 62/ K nákladom spojeným so spoločným bytom na N. N.. X/D žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil sumy vo výške 169,19 € a 3.812,52 €, čo odôvodnil tým, že predmetný byt žalobca užíval sám a ako výlučný užívateľ má tieto náklady znášať výlučne sám, hoci byt patrí do BSM. Hoci byt v dôsledku všetkých skutočností žalobca užíval výlučne sám, tieto náklady predstavujú vo veľkej miere také, ktoré by boli vznikli bez ohľadu na to, či by bol byt užívaný spoločne, alebo len žalobcom, alebo by nebol užívaný vôbec. Zálohové platby správcovi bolo nutné platiť bez ohľadu na užívanie bytu, rovnako tak aj koncesionárskej poplatky. Od žalovanej si tak nárokuje náhradu za časť nákladov súvisiacich so správou a udržaním majetku patriaceho do BSM - bytu na N. N.. Ide o polovicu platieb do fondu prevádzky údržby a opráv domu. Ďalej si nárokuje polovicu platieb za vykurovanie bytu plynom - keby sa byt nevykuroval, došlo by k jeho znehodnoteniu; tiež si žalobca nárokuje polovicu platieb za koncesionárske poplatky za RTVS. 63/ K zostatku bankového účtu žalovanej súd prvej inštancie zistil, že jej zostatok na účte bol v sume 1.015,13 € namiesto správneho zostatku vo výške 1.315,13 €. Súd vychádzal z toho, že na bankovom účte žalovanej v tom čase bola tiež suma výživného 150 € zo dňa 7. 10. 2014 ako aj suma výživného 150 € zo dňa 7. 11. 2014. Výživné na mal. deti má však spotrebný charakter a preto je zrejmé, že v čase vyhotovenia predmetného výpisu z účtu žalovanej (dňa 15. 11. 2014) bolo už spotrebované. Samotná skutočnosť, že ho žalovaná z účtu nevybrala, neznamená, že nebolo spotrebované iným spôsobom Aj žalovaná sama tvrdila opakovane, že sa musela starať o seba a o syna, potom si žalovaná odporuje, keď tvrdí, že si mohla dovoliť nevybrať sumu 300 € z účtu a že ju nepotrebovala na úhradu synových potrieb. Súd mal tak po správnosti zohľadniť zostatok na účte žalovanej vo výške 1.315,13 €. 64/ Pokiaľ ide o vnos žalobcu do BSM, súd prvej inštancie ustálil tento vo výške 29.874,53 €, hoci krajský súd v zrušujúcom uznesení jasne ustálil, že jeho vnos do BSM je 1.800.000 Sk (t.j. 59.749,05 €); postup súdu tak bol v rozpore s právnym názorom krajského súdu v uznesení zo dňa 30. 11. 2018. Po správnosti mal súd prvej inštancie použiť sumu 59.749,05 € nasledovne : hodnota masy BSM 168.933,13 - 59.749,05 = 109.184,08 €. Podiel každého z manželov 109.184,08 € / 2 = 54.592,04 €. Ak by žalobca hypoteticky pripustil správnosť rozhodnutia súdu vo zvyšnej časti, potom mal súd vyrovnávací podiel vypočítať ako 152.015,13 € - 54.592,04 € = 97.423,09 €. 65/ V prípade hnuteľných vecí žalobca uviedol, že v rozhodnutí sa v dôsledku zrejmej nesprávnosti spomína encyklopédia Vesmír, keď súčasťou ich knižnice boli encyklopédie Zem a Svet. Súd prvej inštancie mu tiež uložil povinnosť uhradiť znalečné Ing. Ilavskému PhD., z dôvodu, že žalobca jeho znalecký posudok predložil ako tzv. súkromný. Následne vyvstala potreba tento znalecký posudok doplniť a aj vypočuť znalca na pojednávaní; avšak doplnenie posudku a ani výsluch znalca žalobca nenavrhol. Žiadal preto, aby povinnosť uhradiť toto znalečné bola uložená obom stranám. 66/ Podľa názoru žalobcu je pri vyporiadaní BSM potrebné zohľadniť : A/ hodnotu bytu na N. N.. vo výške 151.000 € (pre žalovanú), B/ hodnotu hnuteľných vecí (dvoch encyklopédií) vo výške 50 € (pre žalobcu), C/ zo statok na účte žalobcu ku dňu rozvodu manželstva vo výške 8.218 € (pre žalobcu), D/ zostatok na účte žalovanej ku dňu rozvodu vo výške 1.315,13 € (pre žalovanú), E/ hodnotu pohľadávky bezdôvodného obohatenia vo výške 9.957 € (pre žalovanú), F/ hodnotu práv a povinností z kúpnej zmluvy na byt na E. K. vo výške 85.500 € (pre žalovanú), G/ nárok žalobcu na sumu 169,19 € titulom náhrady za nevyhnutné opravy v byte na N. N.., H/ nárok žalobcu na sumu 3.812,52 € titulom nákladov spojených s vlastníctvom bytu na N. N.., I/ nárok žalobcu na sumu 59.749,05 € titulom náhrady za vnos do masy BSM. Odhliadnuc od nárokov žalobcu (G až I), predstavuje hodnota masy BSM sumu vo výške 256.040,13 € (t.j. 151.000 € + 50 € + 8.218 € + 1.315,13 € + 9.957 € + 85.500 € = 256.040,13 €). Od masy BSM je nutné odpočítať nároky žalobcu uplatnené v súlade s ust. § 150 Obč. zák.; potom čistá hodnota masy BSM predstavuje sumu 192.309,37 € (256.040,13 € - 169,19 € - 3.812,52 € 59.749,05 € = 192.309,37 €). Pri zachovaní princípu parity podielov by mala každá sporová strana z BSM dostať majetok v hodnote 96.154,69 € (t.j. 192.309,37 € / 2 = 96.154,69 €). Žalovanej sa však v rámci vyporiadania BSM dostávajú veci a práva v celkovej hodnote 247.772,13 € a žalobcovi veci a práva v celkovej hodnote 8.268 €. Rozdiel medzi tým, koľko by mala žalovaná pri vyporiadaní BSM dostať (t.j. suma 96.154,69 €) a tým, koľko skutočne dostala (t.j. suma 247.772,13 €) predstavuje sumu vo výške 151.617,44 €. Túto sumu je preto povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov.

67/ Na odvolanie žalobcu podala žalovaná písomné vyjadrenie (č.l. 978 a nasl. spisu), v ktorom uviedla k výberu peňažných prostriedkov z bankového účtu žalobcu vo výške 3.600 €, že žalobca tieto výbery uskutočnil v priebehu mesiaca augusta 2014 za účelom spoločných potrieb manželov a ich syna a najmä na byt na E. K.. Podľa žalobcu tieto prostriedky použil na financovanie domácnosti. Išlo o 12 výberov po 300 € v mesiaci august 2014, pritom žalobca svoje tvrdenia o financovaní domácnosti ničím nedoložil. Tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a účelové. Žalovaná zotrvala na svojom tvrdení, že od r. 2010 manželia spolu nehospodárili, neviedli spoločnú domácnosť preto žalobca nemohol robiť výbery z účtu na domácnosť, ako tvrdí. Výbery zrealizoval žalobca v dňoch 1. 8. 2014, 2. 8. 2014, 4. 8. 2014, 7. 8. 2014, 8. 8. 2014, 10. 8. 2014, 11. 8. 2014, 12. 8. 2014, 13. 8. 2014, 18. 8. 2014, 21. 8. 2014 a 23. 8. 2014, vždy po 300 €. Žalobca neskôr svoje tvrdenie doplnil tak, že uviedol, že výbery v mesiacoch 6, 7 a 8 v r. 2014 išli na byt na E. K., čo ale opäť nijako nepreukázal. Navyše toto tvrdenie prvýkrát uviedol na pojednávaní dňa 25. 10. 2021, t.j. viac ako 6 rokov od začiatku súdneho konania a potom, ako súdu predložil výpisy z bankového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. ú. IBAN : R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014, ktoré preukazujú, že žalobca ku dňu 15. 11. 2014 (ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva) v r. 2014 vybral z bankového účtu peniaze vo výške 21.300 €. 68/ V rozsudku o rozvode je uvedené, že žalobca a žalovaná prechovávali k sebe navzájom takú antipatiu, že vôbec neprichádzalo do úvahy, aby manželia mali spoločný byt na E. K. v L. Č.. XX/B, ktorý má menšiu podlahovú plochu (48 m2) ako byt na N. N.. v L. (70 m2) a nebol dôvod sťahovať sa z väčšieho bytu do menšieho. Na pojednávaní dňa 25. 10. 2021 žalovaná uviedla, že dávno žila s iným partnerom. Po narodení syna C. 1. 5. 2002 manželia prestali spolu intímne žiť a tento stav trval až do rozvodu manželstva v r. 2014. Preto žalovaná nemala žiadny dôvod žalobcovi tvrdiť, že budú spolu žiť v byte na E. K. v L.. Žalovaná súdu zdokladovala spôsob úhrady kúpnej ceny za byt na E. K., z ktorého je zrejmé, že žalobca nijako neprispel na kúpu bytu na E. K.. V mesiaci september 2014 zrealizovala žalovaná platby nasledovne : dňa 14. 9. 2014 žalovaná previedla na účet spoločnosti ZODI s.r.o. časť kúpnej ceny v sume 5.000 € (pôžička poskytnutá sestrou žalovanej - dôkaz : Export pohybov na účte R. XXXX XXXXXX XXXXXXXXXXXX a príkaz na úhradu dňa 14. 9. 2014 - R. F.); dňa 14. 9. 2014 H. Š. previedol na účet spoločnosti ZODI s.r.o. časť kúpnej ceny v sume 10.000 € (pôžička poskytnutá rodičmi - dôkaz : príkaz na úhradu zo dňa 14. 9. 2014 - H. Š.); dňa 14. 9. 2014 C. Š. previedla na účet ZODI s.r.o. časť kúpnej ceny v sume 5.000 € (pôžička poskytnutá rodičmi - dôkaz : príkaz na úhradu zo dňa 14. 9. 2014 - C. Š.); dňa 16. 9. 2014 žalovaná previedla na účet spoločnosti ZODI s.r.o. časť kúpnej ceny v sume 5.000 € (spotrebný úver - dôkaz : export pohybov na účte R. XXXX XXXXXX XXXXXXXXXXXX a príkaz na úhradu zo dňa 16. 9. 2014 - R. F.). 69/ Žalovaná je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak do masy BSM zaradil peňažné prostriedky vo výške 3.600 €, z dôvodu, že žalobca nepreukázal súdu, že ich použil na domácnosť a na úhradu časti kúpnej ceny za byt na E. K.. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich použitie, ktoré neuniesol. Podľa názoru žalovanej tiež súd prvej inštancie správne zahrnul do masy BSM aj sumu 5.050 €, ktorá zároveň nie je zahrnutá v čiastke 8.218 €, ako to v odvolaní tvrdí žalobca; žalobca pritom nevysvetľuje, ako dospel k záveru, že suma 5.050 € je započítaná do sumy 8.218 €, len to konštatuje. Suma 5.050 € bola na účet žalobcu pripísaná dňa 6. 6. 2014, od spoločnosti ZODI, s.r.o., z titulu vrátenia časti zmluvnej pokuty (Dohoda o usporiadaní vzájomných nárokov zo dňa 22. 5. 2014). Počiatočný stav účtu k 1. 6. 2014 bol vo výške 18.424,50 €. Vklady boli spolu vo výške 6.036,57 €; výbery boli spolu vo výške 5.236,94 €; konečný stav účtu k 30. 6. 2014 bol vo výške 19.224,13 €. Žalobca v čase od 7. 6. 2014 do 26. 6. 2014 (vrátane) 17 krát vybral z účtu 300 €, spolu sumu 5.100 €, a to v dňoch : 7. 6. 2014, 8. 6. 2014, 10. 6. 2014, 12. 6. 2014, 13. 6. 2014, 14. 6. 2014, 16. 6. 2014, 17. 6. 2014, 18. 6. 2014, 19. 6. 2014, 20. 6. 2014, 21. 6. 2014, 22. 6. 2014, 23. 6. 2014, 24. 6. 2014, 25. 6. 2014 a 26. 6. 2014. Sumu, ktorá bola žalobcovi pripísaná na účet v mesiaci jún 2014 vo výške 5.050 € z titulu vrátenia časti zmluvnej pokuty spoločnosťou ZODI s.r.o., žalobca v tom istom mesiaci vybral. Suma 5.050 € nie je započítaná v zostatku na účte žalobcu ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. 70/ K rozhodnutiu súdu o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.958 € žalovaná uviedla, že sa ho žalobca domáha z titulu kúpy osobného motorového vozidla pre otca žalovanej H. Š. z peňažných prostriedkov, ktoré podľa žalobcu patria do BSM. Žalovaná zopakovala, že osobné motorové vozidlo OPEL Corsa je vo vlastníctve H. Š.C., otca žalovanej, ktorý auto kúpil v r. 2011 za kúpnu cenu 9.958 € vrátane DPH. Časť kúpnej ceny vo výške 5.974,68 € uhradil H. Š. dňa 22. 4. 2011 a ďalšiu časť kúpnej ceny uhradil v pravidelných mesačných leasingových splátkach vo výške 142,55 € dňa 18. 4. 2011 H. Š. uzavrel ako kupujúci so spoločnosťou MaH spol. s r.o. ako predávajúcim Kúpnu zmluvu č. J., ktorej predmetom je osobné motorové vozidlo S. M. za kúpnu cenu 9.958 €. Dňa 27. 4. 2011 H. Š. uzavrel s ČSOB Leasing a.s. Leasingovú zmluvu č. Z., v ktorej sa zaviazal zaplatiť

leasingovej spoločnosti nájomné v pravidelných leasingových splátkach 142,55 € mesačne. Žalovaná v tejto súvislosti zopakovala, že ešte v r. 2010 mali so žalobcom spoločné úspory vo výške 24.312 €, ktoré si rozdelili na polovicu a odvtedy hospodárili každý samostatne, keď z nasporenej sumy dostal každý po 12.156 €. Žalovaná si vo VÚB, a.s. otvorila flexiúčet s počiatočným vkladom vo výške 12.156 €; ako s uvedenou sumou naložil žalobca v konaní nebolo preukázané. Z uvedeného účtu žalovaná dňa 22. 4. 2011 vybrala čiastku vo výške 6.000 € a v rovnaký deň vložila na účet spoločnosti MaH spol. s r.o. ako zálohu na kúpu vozidla S. M. sumu 5.974,68 €. Žalovaná tieto peňažné prostriedky darovala svojmu otcovi z vďaky, že u rodičov bývali spolu so žalobcom niekoľko rokov bez toho, aby im na stravu a bývanie prispievali. Leasingové splátky vo výške 142,55 € mesačne boli tiež splácané z účtu žalovanej, avšak rodičia žalovanej jej postupne dávali v rôznych sumách peňažné prostriedky, ktoré si ukladala na účet a z týchto prostriedkov hradila leasingové splátky. Pokiaľ ide o darovanie sumy 5.974,68 € otcovi žalovanej, žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti tejto darovacej zmluvy a na súde relatívnu neplatnosť spomínanej zmluvy neuplatnil. Preto je predmetná darovacia zmluva platná a na strane H. Š. nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Uvedenú pohľadávku tak nemožno prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej a žalobcovi priznať peňažnú náhradu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák., ktorá začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu zmluvy. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok nemožnosť s úspechom sa dovolať relatívnej neplatnosti zmluvy. Leasingové splátky za motorové vozidlo v celkovej sume 3.983,32 € boli síce tiež hradené z účtu žalovanej, avšak tieto sumy dávali žalovanej rodičia a ona si ich vkladala na svoj účet a posielala leasingovej spoločnosti; leasingové splátky teda neboli hradené z prostriedkov patriacich do BSM a otec žalovanej sa tak nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor strán sporu. Žalobca požadoval v žalobe zo dňa 1. 7. 2015 doručenej súdu dňa 2. 5. 2015 prikázať majetkovú hodnotu vo výške 9.958 € žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia H. Š. a žalobcovi za túto majetkovú hodnotu prikázať náhradu. Keďže však záloha na kúpu motorového vozidla bola uhradená spoločnosti MaH spol. s r.o. vo výške 5.974,68 € ešte dňa 22. 4. 2011 tak, tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Rovnako by bol premlčaný hypotetický nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.983,32 €, t.j. súhrn leasingových splátok, uhradených za motorové vozidlo, keď prvá leasingová splátka vo výške 142,55 € bola uhradená dňa 10. 5. 2011. Žalobca mal už v r. 2011 vedomosť o kúpe motorového vozidla a vedel aj, akým spôsobom bola zaplatená kúpna cena. Žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti darovania peňažných prostriedkov vo výške 9.958 € u účastníkov darovacej zmluvy, a preto treba vychádzať z toho, že darovacia zmluva je platná. Žalovaná tiež popiera, že by sa jej otec bezdôvodne obohatil na úkor strán sporu; pri leasingových splátkach ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, pretože na tieto splátky dávali žalovanej peniaze jej rodičia, v rôznych sumách, ktoré si žalovaná vkladala na svoj účet a z neho posielala leasingové splátky leasingovej spoločnosti. 71/ K rozhodnutiu súdu o majetkových právach vo výške 85.500 € žalobca v odvolaní tvrdí, že sa dovolal relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode práv a povinností uzavretej medzi ZODI s.r.o. a žalovanou a rodičmi žalovanej H. Š. a C. Š. zo dňa 12. 3. 2015, ktorou žalovaná postúpila na svojich rodičov práva a povinnosti zo Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu (č. zmluvy : XXXXXX zo dňa 19. 11. 2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11. 1. 2013, Dodatku č. 2 zo dňa 20. 5. 2013 a Dodatku č. 3 zo dňa 15. 10. 2014). Žalobca navrhoval túto majetkovú hodnotu v prospech účastníkov z titulu bezdôvodného obohatenia tretích osôb (rodičov žalovanej) prikázať žalovanej a žalobcovi priznať náhradu za túto majetkovú hodnotu. Žalovaná poukazovala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2018 sp. zn. 6Co/112/2018 - 570 (ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. 10. 2017 č.k. 44C/445/2015 - 490, v ktorom odvolací súd vyjadril právny názor, „.......že žalovaná uzavrela so svojimi rodičmi dohodu, na základe ktorej im v podstate sumu 85.500 € darovala (uzavretie osobitnej dohody predpokladanej v čl. 3 bod 3 zmluvy o prevode práv a povinností v konaní preukázané nebolo), resp. žalovaná bola uzrozumená s tým, že jej rodičia nebudú povinní sumu 85.500 € vrátiť. Preto nie je možné urobiť záver o tom, že by sa rodičia žalovanej na úkor sporových strán bezdôvodne obohatili. Žalobca neuplatnil relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností z 12. 3. 2015 (§ 145 ods. 2 v spojení s § 40a Obč. zák.), a preto treba vychádzať z toho, že táto zmluva je platná.“ Žalobca tvrdí, že sa dovolal relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode zo dňa 12. 3. 2015 dňa 30. 6. 2016; listinu predložil súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 28. 9. 2016, z ktorého dôvodu je žalobca názoru, že Zmluva o prevode práv a povinností zo dňa 12. 3. 2015 je neplatná. Žalobca sa zároveň domnieva, že otázku relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu si môže súd vyriešiť v tomto konaní ako predbežnú. Žalovaná je naopak názoru, že rozhodovať o relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemožno v rámci predbežnej otázky v konaní o vyporiadanie BSM; podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry je potrebné vychádzať zo zásady, že pokiaľ došlo jedným z manželov

k nakladaniu so spoločnými peňažnými prostriedkami za trvania BSM v rozpore s ust. § 145 Obč. zák. a pokiaľ nebol takýto úkon osobitným súdnym rozhodnutím určený za neplatný úkon, je potrebné takýto úkon považovať za platný a peňažné prostriedky nemožno zahrnúť do vyporiadania BSM. Svoj názor podporila poukazom na rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/516/2015, tiež rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 268/2010. Žalovaná je presvedčená, že v konaní preukázala, že suma 85.500 € nepochádza zo spoločných peňažných prostriedkov patriacich do BSM, a to listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami otca H. Š. a sestry B. B.. Žalobca spochybňoval, či rodičia žalovanej mohli darovať a požičať peniaze na byt, v konaní boli produkované dôkazy (svedecká výpoveď otca žalovanej tiež listinné dôkazy) o tom, že okrem toho, že boli poberateľmi starobných dôchodkov, obaja rodičia žalovanej pracovali a teda mali príjem zo zamestnania a peňažné prostriedky získali aj odpredajom nehnuteľností, ktoré rodičia žalovanej vlastnili - pozemkov v okrese Čadca, kat. úz. Nová Bystrica, ako aj rodinného domu a pozemkov v okrese L. X. L., kat. úz. H. M.. Sestra žalovanej, B. B. písomným podaním zo dňa 8. 3. 2017, potvrdila, že žalovanej požičala peňažný obnos vo výške 25.000 € na kúpu bytu na E. K. v L.. Okrem darovaných či požičaných prostriedkov od členov rodiny žalovaná zaplatila spoločnosti ZODI spol. s r.o. spotrebným úverom, ktorý jej poskytla VÚB, a.s. vo výške 10.000 €, ktorý jednorazovo čerpala dňa 16. 9. 2014 a ktorý splatila dňa 1. 4. 2015 hypotekárnym úverom (Zmluva o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 17. 3. 2015, t.j. po rozvode manželstva). 72/ Žalovaná sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, keď súd nezahrnul do masy BSM žalobcom požadované náhrady vo výške 169,19 € z titulu nevyhnutných opráv v byte na N. N.. (oprava kotla a pod.) a nákladov súvisiacich s vlastníctvom bytu (mesačné zálohové platby za byt, koncesie a plyn) v celkovej výške 3.812,52 € (3.274,41 € + 538,41 €). Ide o náklady, ktoré súvisia s užívaním bytu výlučne žalobcom, na ktoré síce žalovaná neprispievala, avšak v byte ani nebývala a musela si vyriešiť vlastné bývanie a bývanie syna iným spôsobom. Žalovaná preto považuje za spravodlivé, aby žalobca, ktorý byt užíval, znášal aj uvedené výdavky sám. 73/ Žalovaná k návrhu žalobcu, aby do masy BSM bola zahrnutá suma 1.800.000,- Sk (v prepočte 59.749,05 €), ktorú žalobca vynaložil z vlastných prostriedkov na kúpu bytu na N. N.., ktorý byt strany nadobudli do BSM, uviedla, že do masy BSM nemožno zahrnúť sumu 1.800.000,- Sk (59.749,05 €), pretože by bola žalovaná ukrátená a naopak žalobca zvýhodnený, ale zo spoločného majetku by mala byť žalobcovi uhradená polovica, t.j. suma 900.000,- Sk (v prepočte 29.874,53 €). Tento svoj názor podporila poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 117/2012 zo dňa 13. 8. 2015. 74/ Pokiaľ ide o úhradu nákladov znalečného, žalobca namieta, že on nenavrhol výsluch znalca, ale že tento navrhla žalovaná; uvedený argument žalobcu je manipulatívny, nakoľko žalobca s návrhom na výsluch znalca súhlasil. Poukazovala tiež na to, že ona hradila trovy znalca Ing. Miloša Encingera, PhD., v celom rozsahu; žalobca sa na úhrade týchto trov nepodieľal. Preto žalovaná považuje za spravodlivé, aby náklady znalca A. znášal žalobca. Žalovaná sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje ho odvolaciemu súdu v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. 75/ Na vyjadrenie žalovanej podal žalobca repliku (č.l. 999 a nasl. spisu), v ktorej sa pridržiaval svojich dovtedy prezentovaných názorov a tvrdení. 76/ Obdobne žalovaná doručila súdu prvej inštancie písomnú dupliku (č.l. 1008 až 1112 spisu), v ktorých zopakovala svoje argumenty vyjadrené písomne aj ústne v doterajšom priebehu konania. 77/ Naostatok dňa 6. 7. 2022 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním v odvolacom konaní, s poukazom na to, že znalecký posudok za účelom zistenia hodnoty nehnuteľnosti patriacej do BSM - bytu č. XXB na N. N.. X/D v L. bol vykonaný dňa 11. 8. 2020, od ktorého času došlo k výraznému nárastu hodnoty nehnuteľností. Podľa dostupných údajov NBS a portálu nehnuteľnosti.sk predstavoval tento nárast cca 20 - 30 % (medziročne) v bratislavskom kraji.to by znamenalo, že byt patriaci do BSM by v súčasnosti mal hodnotu o 30 - 50 % vyššiu a pohyboval by sa v rozsahu od 200.000 € do 225.000 €. Žalobkyňa písomne (list zo dňa 27. 10. 2022, č.l. 1028 spisu) s predmetným návrhom na doplnenie dokazovania nesúhlasila, poukazovala na to, že žalobca nemal vôľu počas súdneho konania predmetný byt predať ani uzavrieť súdny zmier. Mala tiež za to, že v zmysle zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP takýto postup nie je možný. 78/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

79/ Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 80/ Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 81/ Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Ako už na to poukázal súd prvej inštancie, základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné určiť podiely ak iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Súd vychádza z ceny veci v dobe, kedy sa uskutočňuje vyporiadanie BSM, pri stave veci ku dňu zániku BSM. Pri rozhodovaní o žalobe žalobcu sa súd prvej inštancie dôsledne riadil vyššie spomenutými zásadami. 82/ Súd prvej inštancie správne pojal do masy BSM sumu 3.600 €, ktorá predstavuje v súhrne výbery žalobcu z jeho bankového účtu (celkom 12 výberov v období mesiaca august 2014, v dňoch 1. 8. 2014, 2. 8. 2014, 4. 8. 2014, 7. 8. 2014, 8. 8. 2014, 10. 8. 2014, 11. 8. 2014, 12. 8. 2014, 13. 8. 2014, 18. 8. 2014, 21. 8. 2014 a 23. 8. 2014, vždy po 300 €). Žalobca tvrdil, že uvedenú čiastku použil na financovanie spoločnej domácnosti, resp. neskôr tvrdil, že predmetnú sumu použil na úhradu časti kúpnej ceny za byt na E. K. v L.; žalobca bol teda vo svojich tvrdeniach ohľadom údajného použitia danej sumy značne nekonzistentný. Keďže išlo o výbery finančných prostriedkov, patriacich do BSM, počas trvania manželstva, ktoré realizoval žalobca, bol to žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že predmetné peňažné prostriedky vo výške 3.600 € použil v súlade s ust. § 144 a nasl. Obč. zák. (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo/1135/2005), t.j. ako tvrdil, na bežnú spotrebu (financovanie spoločnej domácnosti), resp. na úhradu časti kúpnej ceny za byt na E. K.. Žalobca však v konaní neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že dané peňažné prostriedky boli použité na ním tvrdený účel, v konaní nepreukázal, že tieto peniaze použil spôsobom, z ktorého mu nevyplýva povinnosť ich nahradiť. 83/ Pokiaľ ide o sumu 85.500 €, predstavujúcu majetkovú hodnotu v prospech účastníkov z titulu žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia tretích osôb (rodičov žalovanej H. C. C. Š.), odvolací súd už vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2018 č. k. 6Co/112/2018 - 570) zaujal stanovisko, že predmetná finančná čiastka predstavuje sumu, ktorú žalovaná v podstate darovala svojim rodičom v súvislosti s uzavretím zmluvy o prevode práv a povinností (zo dňa 12. 3. 2015 medzi spoločnosťou ZODI s.r.o. a žalovanou a rodičmi žalovanej); touto zmluvou žalovaná postúpila práva a povinnosti zo Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu (č. zmluvy : XXXXXX zo dňa 19. 11. 2012 v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3) na svojich rodičov, pričom medzi rodičmi žalovanej a žalovanou nebol dohodnutý záväzok sumu 85.500 € vrátiť. Odvolací súd tak uzavrel, že vzhľadom na dohodnuté podmienky zmluvy sa rodičia žalovanej nemohli na úkor sporových strán bezdôvodne obohatiť. Navyše, žalobca relatívnu neplatnosť daného právneho úkonu Zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 12. 3. 2015 neuplatnil na súde žalobou (žalovaná relatívnu neplatnosť daného právneho úkonu popierala), z ktorého dôvodu je nutné danú zmluvu považovať za platný právny úkon. Po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie v danej právnej veci už spomínaným uznesením odvolacieho súdu zo dňa 30. 11. 2018 č.k. 6Co/112/2018 - 570 v rámci vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by vyššie uvedené právne závery týkajúce sa sumy 85.500 € vyvrátili či spochybnili. Nebol preto dôvod odkloniť sa od právneho záveru o platnosti zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa 12. 3. 2015. Bez ohľadu na tento právny záver v dôsledku ktorého nemožno sumu 85.500 € urobiť predmetom vyporiadania, odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvoinštančného súdu o tom, že sumu 85.500 € nemožno pojať do masy

BSM už len preto, že žalovaná v konaní preukázala, že suma 85.500 € nepochádzala zo spoločných prostriedkov bývalých manželov, ale túto tvorili prostriedky, ktoré žalovanej buď darovali alebo požičali jej rodiča, tiež jej sestra; resp. časť bola uhradená zo spotrebného úveru, ktorý už bol splatený žalovanou z hypotekárneho úveru (po rozvode manželstva). Žalovaná v konaní zdokladovala jednak listinnými dôkazmi, tiež svedeckou výpoveďou svojho otca, ako aj písomným vyjadrením jej sestry, že ako jej rodičia, tak aj jej sestra disponovali peňažnými prostriedkami, ktoré jej darovali, resp. požičali. Žalovaná tiež v konaní preukázala, že ako rodičia tak aj jej sestra sa jej snažili darovaním, resp. požičaním peňažných prostriedkov pomôcť vyriešiť konfliktnú situáciu v manželstve tak, aby sa mohla odsťahovať zo spoločného bytu do vlastného bývania, a to jednak výpoveďou otca žalovanej ako aj písomným vyjadrením jej sestry, ako aj výsledkami dokazovania v rozvodovom konaní strán sporu. 84/ Obdobne v prípade sumy 9.958 €, použitej na kúpu osobného motorového vozidla pre otca žalovanej vykonané dokazovanie preukázalo, že sa žalobca nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovania. Sumu 5.974,68 € (záloha na kúpu motorového vozidla pre otca žalovanej), pochádzala zo spoločných prostriedkov účastníkov, patriacich do BSM, keď zálohu uhradila žalovaná dňa 22. 4. 2011 (t.j. za trvania manželstva účastníkov). Následne boli z účtu žalovanej rovnako uhrádzané aj mesačné leasingové splátky vo výške po 142,55 € (leasingové splátky spolu dosiahli výšku 3.983,32 €). Súd prvej inštancie tak správne sumu 9.958 € nezahrnul do masy BSM, keď darovanie danej sumy otcovi žalovanej je nutné považovať za platný právny úkon (žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu darovania prostriedkov patriacich do BSM). 85/ Žalobca ďalej nesprávne požadoval zohľadniť v rámci vyporiadania BSM jeho vklad vo výške celkom 1.800.000,- Sk, v prepočte 59.749,05 €, keď z tejto sumy súd prvej inštancie správne zahrnul do masy BSM len jej polovicu, t.j. 900.000,- Sk, v prepočte 29.874,53 €. Súd prvej inštancie rešpektoval ustálenú súdnu prax, podľa ktorej to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva. V danom prípade je tento podiel 1-ica, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalobcovi má byť uhradená z ním vneseného majetku suma 900.000,- Sk, t.j. v prepočte 29.874,53 € (porovnaj R 57/1970, tiež rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/117/2012). 86/ Súd prvej inštancie sa tiež správne vysporiadal s procesnou situáciou, kedy mu boli stranami sporu predložené znalecké posudky na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - bytu na N. N. v L., patriacej do BSM, ktoré posudky však vo svojich záveroch ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetného bytu dospeli k až príliš rozdielnym záverom (rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty bytu presahoval sumu 50.000€). Súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou, ktorá stanovila vo svojom znaleckom posudku č. 6/2020 zo dňa 11. 8. 2020 všeobecnú hodnotu predmetného bytu v sume 151.000 €, keď podľa názoru odvolacieho súdu vo svojom rozhodnutí aj dostatočne vysvetlil, prečo vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku (bod 61 rozsudku súdu prvej inštancie). Je pravdou, že na trhu nehnuteľností dochádza k pohybom v cenách nehnuteľností, avšak berúc do úvahy, že znalecký posudok bol vyhotovený dňa 11. 8. 2020 a súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 15. 11. 2021, (t.j. niečo vyše roka po stanovení všeobecnej hodnoty bytu), pričom obe strany sporu, (t.j. aj žalobca) pred rozhodnutím súdu prvej inštancie ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal a rovnako tak ani v ním podanom odvolaní znaleckým posudkom určenú všeobecnú hodnotu bytu nespochybnil, odvolací súd nevidel dôvod na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní nariadením znaleckého dokazovania na zistenie všeobecnej hodnoty bytu. 87/ Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu spočíva vo všeobecnosti v tom, že odvolací súd skúma, či rozhodnutie súdu prvej inštancie vyhovuje právu (procesnému alebo hmotnému), pričom vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol základom rozhodnutia súdu prvej inštancie. Strany sú síce oprávnené svoje návrhy a dôkazy (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany), prípadne nové tvrdenia a nové dôkazy uplatňovať aj v odvolacom konaní, avšak iba zo zákonom stanovených podmienok. Toto zákonné obmedzenie procesných strán prinieslo zavedenie koncentračného princípu, podľa ktorého sú strany povinné koncentrovať a vykonať niektoré procesné úkony v určitom časovom úseku, stanoveného súdom alebo priamo zákonom. Koncentračná zásada je premietnutá aj do zásady neúplnej apelácie; v zmysle tejto zásady je substancovanie skutkových tvrdení a označovanie dôkazných návrhov zásadne koncentrované do štádia prvoinštančného konania. Tým, že je odvolanie v zmysle Civilného sporového poriadku založené na princípe neúplnej apelácie, t.j., je založené ako opravný prostriedok bez možnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov (okrem zákonných výnimiek), platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu je

teda založená na tom, že skutkový stav veci a rovnako ani výsledky dokazovania by sa už nemali pred odvolacím súdom meniť. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolací súd návrh žalobcu na nariadenie ďalšieho dokazovania v prípade ocenenia nehnuteľnosti patriacej do BSM za dôvodný. 88/ V prípade sumy 5.050 €, poukázanej na účet žalobcu spoločnosťou ZODI, s.r.o. titulom vrátenia časti zmluvnej pokuty, bola suma 5.050 € pripísaná na účet žalobcu dňa 6. 6. 2014, ktorú sumu žalobca zo svojho účtu vybral, ešte pred 15. 11. 2014 (ku dňu právoplatnosti manželstva), pričom opäť v konaní nepreukázal, že peniaze použil v súlade s ust. § 144 a nasl. Obč. zák. Aj v tomto smere odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na zistenia a odôvodnenie súdu prvej inštancie. 89/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku. V konaní neboli zo strany žalobcu produkované také dôkazy, a ani v odvolaní uvedené také námietky, na základe ktorých by bolo možné spochybniť relevantne skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a na ktorých založil svoje rozhodnutie, ktoré tiež presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie. 90/ Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto jej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 91/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).