Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/516/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207232137 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7207232137.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobkyne G.. P. D., A.. XX.X.XXXX, W. O., M. XX, zastúpenej Ing. Petrom Lešťanom, bytom Košice,Kurská 22, proti žalovanému Ing. C. H., A.. XX.X.XXXX, W. O.G., M. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.5.2015 sp.zn. 41C 173/2007-1381 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že z veci, patriacich do ich BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne: - vklad na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 702,90 eur, vedený v Tatrabanke, - vklad na termínovanom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 665,50 eur vedený v Tatrabanke, - vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 70,86 eur, - zostatok na investičnom životnom poistení v ING- životnej poisťovni a.s., poistná zmluva č. XXXXXXXX Q. A. A. F. Y..X.. X. N. 1.206,20 eur, - nehnuteľnosť zapísanú na D. Č.. XXXX Y. S. W. Č.. XX, A. X. Q. O. A. M. J..Č.. XX A. X.F.,E. O.G. G., obec O. G., O.. Ú.. P., vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu X.. Č.. XXXX, E. Q. XXXX/XXXXXX. 2. Do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané z BSM: - nehnuteľnosť zapísaná na D. Č.. XXX, E.. O.-E., E. U., O.. Ú. U. Y. T. X. X.Ú..Č.. XX, X. A. F. Č.. XXX a nehnuteľnosti parcelných čísel XXX/X-S. S.Q. F. E. Q. X.XXX P., XXX/X- S. S. F. E. Q. XXX P., XXX- N. F. Y. A. E. Q. X.XXX P., - podielové listy Tatra Asset Management správ. Spoločnosť a.s. Harmonic Fund o.p.f. s počtom podielových listov XXXXX v hodnote 2.438,62 eur, - životné poistenie AMSLICO AIG Life poisťovňa a.s. so zostatkom 2.508,25 eur, - vklad na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 375,01 eur, vedený v Tatrabanke, - vklad na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 691,91 eur vedený v Tatrabanke, - zostatok na doplnkovom dôchodkovom sporení v Doplnkovej dôchodkovej X. S. Y..X.. Č..N. XXXXXXXXXX v sume 1.765,92 eur. 3. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 15.305,25 eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku taktiež uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tak, že po obsiahlých citáciách prednesov účastníkov k jednotlivým položkám, po citácii výpovedi svedkov v konaní vypočutých a po citácii obsahu oboznámených listinných dôkazov, s poukazom na ust. §§ 143, 148 ods. 1, 149 ods. 1 a 3, ako aj § 150 Obč. zákonníka uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania patria nehnuteľností a to byt nachádzajúci sa v Košiciach Č.. W. XX A. M. XX, X.F.. N. A. D. XXXX, nehnuteľnosti zapísané na D. XXX Q. O.. Ú.. U. Y. S. T. X. X..Č.. XX A. F.. XXX Y. nehnuteľnosti parc. č. XXX/X , XXX/X Y. F.. Č.. XXX, N. A. Ú. Č.. XXXXXXXXXX vo výške 702,90 eur, vklad na termínovanom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX X. zostatkom 665,60 eur, zostatok na vkladnej knižke Č.. XXXXXXXXXX vo výške 70,86 eur, zostatok na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX vo výške 375,01 eur, zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 691,91 eur , investičné životné poistenie spoločnosti ING životná poisťovňa a.s. so zostatkom 1206,20 eur, životné poistenie Y. Y. D. so zostatkom 2508,25 eur, zostatok na doplnkovom dôchodkovom sporení vo výške 1765,92 eur, podielové listy S. Y. P. v hodnote 2438,62 eur. 5. Navrhovateľke boli prikázané do výlučného vlastníctva vklad na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 702,90 eur vedený v Tatra banke, vklad na termínovanom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 665,60 eur vedený v Tatra banke, vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 70,86 eur, investičné životné poistenie v ING - životná poisťovňa a.s. , poistná zmluva č. XXXXXXXX v A. A. F. a.s. so zostatkom 1206,20 eur, nehnuteľnosť zapísaná na D. Č.. XXXX Y. S. W. Č.. XX nachádzajúci sa v O., M. J..XX, 7.poschodie, v okrese O. G., E. O. X, O.. Ú.. P., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu Č.. X.. XXXX A. J. M. Q. O. E. Q.O. XXXX/XXX XXX, spolu teda hodnota vecí patriacich do BSM vo výške 68.848,11eur. 6. Odporcovi boli prikázané do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, E. O.Š.- E., E. U., O..Ú.. U., dom so X. Č. XX, na F. Č.. XXX, a nehnuteľností F.. Č.. XXX/X- trvalé trávne porasty o výmere XXXXmX, F.. Č.. XXX/X - S. S. F. E. Q. XXXmX, F.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXmX, F. D. S. Y. Management správ. spol. a.s. Harmonic Fund o.p.f. (Tam - HRF) s počtom podielových listov XXXXX Q. hodnote 2438,62 eur, životné poistenie AMSLICO AIG Life poisťovňa Y..X.. F. Č.. XXXXXXX so zostatkom 2508,25 eur, vklad na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 375,01 eur vedený v Tatra banke , vklad na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom 691,91 eur vedený v Tatra banke, zostatok na doplnkovom dôchodkovom sporení v Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Tatra banky a.s. , N. Č.. XXXXXXXXXX vo výške 1765,92 eur, spolu hodnota vo výške 38.237,61eur, nakoľko odporcovi do čistej hodnoty súd zarátal aj hodnotu neexistujúcej veci ku dňu vyhlásenia rozsudku t.j. hodnotu motorového vozidla Škoda Felicia v sume 1.327,16eur, ktorú sumu účastníci zhodne uvádzali v priebehu konania a na ktorej položke, ako jedinej sa zhodli obaja a navrhli prikázať do vlastníctva odporcu, a to až pokiaľ navrhovateľka neskôr na pojednávaní túto sumu zvýšila z dôvodu, že odporca motorové vozidlo predal, súd ale vychádzal z pôvodne navrhnutej sumy. 7. Konštatoval, že čistá hodnota majetku patriaceho do BSM (už po odrátaní záväzkov t.j. uhradených úverov účastníkmi konania pre Prvú stavebnú sporiteľňu po zániku BSM a to navrhovateľkou v sume 397,45eur a odporcom v sume 1.501,70eur, čo nebolo sporné medzi účastníkmi), je 107.085,72eur, a s prihliadnutím na § 150 OZ vychádzajúc zo zásady, že podiely manželov sú rovnaké, predstavuje podiel pre každého z účastníkov konania sumu vo výške 53.542,86eur, pričom navrhovateľke bol prisúdený majetok v celkovej čistej hodnote 68.848,11eur , odporcovi v čistej hodnote vo výške 38.237,61eur. Na vyrovnanie podielov je navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi sumu 15.305,25eur. 8. V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na výšku sumy, ktorú je povinná navrhovateľka vyplatiť odporcovi titulom vyrovnania podielov súd určil lehotu na plnenie 90 dní, ktorú považuje za primeranú. 9. K návrhu navrhovateľky zahrnúť do masy BSM sumu 3.000,-Kčs, súd uviedol, že táto suma nepatrí do rozsahu BSM, nakoľko túto čiastku jej poskytli rodičia ešte pred uzavretím manželstva, čo sama navrhovateľka súdu uviedla. 10. Súd pri vyporiadaní stavov na jednotlivých účtoch vychádzal zo zostatkov ku dňu zániku BSM teda k 24.11.2006 a nie zo stavov od novembra 2004 resp. u podielových fondov už od r. 2001 tak, ako to navrhla navrhovateľka a žiadala, aby súd pri vyporiadaní zostatkov vychádzal zo stavov na účtoch vedených na meno odporcu od novembra 2004 a zo zostatkov, resp. stavov na jej účtoch ku dňu zániku BSM. Žiadala, aby odporca predložil súdu listinné dôkazy, na preukázanie skutočností, na čo spotreboval finančné prostriedky , ktoré vybral z účtov od novembra 2004 do novembra 2006. Konštatoval, že i keď účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti od novembra 2004, neviedli spoločnú domácnosť, ale v konaní mal súd za preukázané, že odporca po novembri 2004 kedy bol z bytu na M. J.. XX vyhodený a následne boli z bytu vyhodené aj deti účastníkov, peniaze potreboval tak na zabezpečenie štúdia syna ako aj na zabezpečenia živobytia dcéry, na zabezpečenie svojho bytia a bývania obidvoch detí. 11. Súd mal za to, že zo strany odporcu dochádzalo k spotrebe finančných prostriedkov v prospech troch osôb, nakoľko odporca musel okrem seba z jeho príjmu živiť dve deti. Syn v tom čase chodil na vysokú školu v Prahe a dcéra študovala v Nemecku. Vtedy, keď syn nastúpil na vysokú školu do Prahy, odporca mu zakúpil počítač v hodnote 30.000 Sk a tak isto mu mesačne prispieval aj na štúdium a dcéra išla na študijný pobyt do Nemecka. A navyše sa jedná o účty a to č. účtu : XXXXXXXXXX na meno odporcu, na ktorý účet boli poukázané len jeho diéty a cestovné náhrady a účet č. XXXXXXXXXXX, ku ktorému účtu mala dispozičné právo aj navrhovateľka do decembra 2004 a na ktorý účet bola poukázaná len odporcova výplata. 12. Odporca z účtu č. XXXXXXXXXX, na ktorý účet bola poukázaná len jeho výplata, ale ku ktorému účtu mala prístup aj navrhovateľka do decembra 2004 platil do novembra 2004 všetky platby za domácnosť, nájomné plus inkaso, auto, leasingové splátky, pôžičky, sporenie detí ako aj investičné životné poistenie navrhovateľky. 13. Ďalej súd konštatoval, že navrhovateľka svoje výdavky nikdy nešpecifikovala i keď predložila súdu listinné dôkazy ohľadne platenia nájmu , inkasa, telefónov po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti, ale nešpecifikovala také výdavky, ktoré by nedokázala uhradiť zo svojej mzdy. Súdu neuviedla čísla účtov v roku 2005,2006, kedy bola v zahraničí, na ktoré boli poukázané jej finančné prostriedky zarobené v zahraničí, tvrdila, že peniaze dostala na ruku. Teda svoj príjem od roku 2004 resp. od leta r. 2005 (jej odchod do zahraničia) do roku 2006 tak, ako to žiadala preukázať na strane odporcu, nijakým spôsobom nepreukázala. V byte na Húskovej 25 navrhovateľka nebývala od júla 2005 do decembra 2009, teda nemohli jej vzniknúť také vysoké náklady za neobývaný byt. 14. Navrhovateľka na výzvu súdu, aby preukázala svoje príjmy v zahraničí v roku 2005- 2006 uviedla, že originály týchto listín odovzdala svojej právnej zástupkyni ešte v konaní o výživnom a názov a adresu svojho zamestnávateľa v zahraničí súdu už teraz uviesť nevie. 15. Svoju mzdu neuviedla ako položku, ktorá má byť predmetom vyporiadania BSM. 16. K tvrdeniu navrhovateľky, že odporca zo spoločných finančných prostriedkov kúpil po nov. 2004 L. A. Y. J.. a následne byt na M. J.. pre svoju priateľku súd uviedol, že vlastníkom L. A. Y. J.. bol otec odporcu a vlastníčkou bytu na M. J.. W. F..T., pričom matka odporcu, ktorá bola predvolaná na súd ako svedkyňa a ktorá sa pojednávania nezúčastnila zo zdravotných dôvodov, vo svojom písomnom podaní uviedla, že garzonku kúpil už dnes jej neb . manžel z nasporených peňazí a časti i z dedičstva a to po príchode detí a odporcu, ktorí boli z bytu na M. vyhodení. Skutočnosť, že dcéra účastníkov bývala v garzonke na Y., bola preukázaná aj v konaní o určenie manželského výživného. Taktiež predvolaná svedkyňa T. vo svojej svedeckej výpovedi súdu uviedla, že byt na M. kúpila z vlastných finančných prostriedkov, odporca jej peniaze na kúpu bytu neposkytol, ona mala dostatok finančných prostriedkov, keďže bola zamestnaná. Byt následne predala. Navrhovateľka pritom vo svojej výpovedi uviedla, že v tomto byte bývala jej dcéra Kamila po svojom návrate z ročného študijného pobytu v Nemecku v r. 2006, teda súd mal za to, že potvrdila skutočnosť, že deti po odchode z bytu na M. XX bývali v garzonke na Y. a následne v byte na M. X. Odporca im náhradné bývanie musel zabezpečiť, teda aj zabezpečil, ktorú skutočnosť potvrdila aj matka odporcu vo svojom písomnom vyjadrení ako aj ktorá skutočnosť vyplýva z konania vedeného na OS KE II sp.zn. 10C/481/2004, v ktorom konaní odporca uviedol, že pravidelne mesačne uhrádzal výdavky na bývanie a inkaso za byt na Y. Q. O., ktorý byt mu kúpili rodičia a za ktorý mesačne platil nájomné 1896 Sk a inkaso 500 Sk. Už aj výpisy z účtov vedených na meno odporcu, ktoré navrhovateľka súdu v konaní predložila, potvrdzujú skutočnosť, čo uviedol odporca, že za vyššie uvedené byty v ktorých bývala rodina t.j. on a deti bolo treba uhrádzať nájomné, čo aj odporca uhrádzal. Odporcovi rodičia v čase jeho neprítomnosti v Košiciach z pracovných dôvodov zabezpečili obom deťom stravu a ubytovanie a na úhradu týchto nákladov rodičom prispieval sumou mesačne 4000 Sk. Navrhovateľka tak v konaní o určenie manželského výživného ako aj v tomto konaní potvrdila, že jej dcéra v decembri 2004 odišla k otcovi , že ona nevie, kto platil pre dcéru garzónku, bývala tam, garzónka bola vedená na meno otca odporcu. Keď sa dcéra vrátila z Nemecka bolo to v septembri 2006, celý 4.ročník bývala v garzónke, ktorú nadobudla priateľka jej bývalého manžela a potom bývala na M.Ú. X. 17. Navrhovateľka od decembra 2004 na výživu dcéry prispievala sumou 1000 Sk a synovi od januára 2005 sumou 1500 Sk. 18. Čo sa týka návrhu navrhovateľky, že súd má skúmať zostatky a pohyby na podielových listoch vedených na meno odporcu od roku 2001, súd k tomu uviedol, že zostatky na podielových listoch zisťoval už od roku 2004, k zániku BSM došlo v roku 2006 pričom zostatky na podielových listoch boli bez zmeny a ich stavy, pohyby už nezisťoval pred r. 2004 s poukazom na to, že v tom období účastníci žili v spoločnej domácnosti a viedli spoločnú domácnosť. 19. Navrhovateľka žiadala zahrnúť do masy BSM zostatok na doplnkovom dôchodkovom sporení v Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Tatra banky a.s. u odporcu v sume 140.000,-Sk. Doplnková dôchodková spoločnosť súdu prípisom oznámila, že hodnota zostatku osobného účtu odporcu je 140.002,50Sk, z toho príspevky účastníka 1.765,92 eur a príspevky zamestnávateľa 2.719,58eur. Súd zarátal do masy BSM na vyporiadanie sumu 1.765,92 eur, teda sumu, ktorú uhradil odporca, nakoľko mal za to, že príspevky hradené zamestnávateľom nemajú byť predmetom BSM. 20. Odporca zostatky na účtoch vedených na meno navrhovateľky ku dňu zániku BSM nenamietal resp. súdu uviedol, že navrhovateľka o týchto účtoch mu neposkytla žiadne informácie. 21. K požiadavke navrhovateľky určiť do masy BSM do skupiny záväzkov, pôžičku od brata, ktorá podľa jej tvrdenia bola jej poskytnutá v januári 2005 v sume 420.000, súd poznamenal, že návrh na začatie konania bol podaný navrhovateľkou v decembri 2007, ktorá po podaní tohto návrhu neraz písomne sa vyjadrila vo veci ako aj na pojednávaní, a až následne vo svojom písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.12.2010 uviedla, že predmetom vyporiadania BSM má byť aj záväzok t.j. pôžička od brata vo výške 420.000 Sk. Súd túto pôžičku považoval za účelovú a poukázal aj na tú skutočnosť, že v konaní sp. zn. 10C/481/2004 o manželské výživné navrhovateľka uviedla iný spôsob požičania si peňazí od brata a to, že si požičala peniaze od brata priebežne mesačne vo výške 6000 Sk, ktorú skutočnosť už v tomto konaní neuviedla. 22. Nehnuteľnosť a to byt č. 19 nachádzajúci sa v O., A. M. Č.. XX, X. F. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach T. Č.. X.. XXXX, súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Usúdil, že o nadobudnutie nehnuteľnosti sa manželia zaslúžili rovným dielom. Navrhovateľka počas celého konania žiadala prikázať predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva. Odporca v priebehu konania tak isto žiadal prikázať byt do svojho výlučného vlastníctva, ale pripustil aj možnosť prikázať byt do vlastníctva navrhovateľky za primeranú náhradu, teda súhlasil s tým, aby súd prikázal byt do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Navrhovateľka v súčasnosti býva v tomto byte, nemá vyriešenú svoju bytovú otázku, počas trvania manželstva pokiaľ žili v spoločnej domácnosti osobne sa starala o domácnosť ako aj osobne sa starala o maloleté deti i keď finančne to vo väčšom rozsahu zabezpečoval odporca. Odporca súdu uviedol, že v súčasnosti nemá vyriešenú bytovú otázku na území SR ale vlastní byt v Českej republike. 23. Nehnuteľnosti zapísané na D. Č.. XXX Q. O.. Ú.. U. súd určil do výlučného vlastníctva odporcu, s čím súhlasili obaja účastníci. 24. Ďalšie návrhy navrhnuté účastníkmi konania na doplnenie dokazovania súd nevykonal, keďže z vyššie uvedených výsledkov dokazovania súd mal za preukázaný rozsah vecí patriacich do BSM, čo aj vyporiadal spôsobom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 25. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby v jej prospech bola započítaná aj čiastka 397,45 eur, ktorú uhradila po zániku manželstva Prvej stavebnej sporiteľni na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola použitá na odkúpenie družstevného bytu na M. Č.. XX v Košiciach do osobného vlastníctva. Do BSM žiadala započítať aj peňažnú čiastku 13.941,40 eur získanú pôžičkou zo dňa 17.1.2005 poskytnutej jej bratom G.. F. D., vychádzajúc z toho, že táto pôžička bola poskytnutá jej ako dlžníčke a peňažné prostriedky z nej vynaložila na spoločný majetok. Do BSM žiadala započítať a pri vyporiadaní v neprospech žalobcu zohľadniť aj finančnú čiastku 19.833,08 eur, ktorá bola vedená na účtoch XXXXXXXXXX/XXXX Y. XXXXXXXXXX/XXXX ako aj v podielovom fonde TAM - KPF vedenom na meno žalovaného, ktorú žalovaný vybral bez súhlasu a vedomia žalobkyne v období od podania žaloby o rozvod manželstva po zánik manželstva a v konaní nepreukázal účel jej použitia. - peňažnú čiastku 1.659,60 eur ako hodnotu veci obstaranej z úveru, poskytnutom žalovanému v júli 2006 Tatrabankou a.s. splatenom počas trvania manželstva, - peňažnú čiastku 3.651,33 eur získanú predajom motorového vozidla Škoda Fabia combi na základe kúpnej zmluvy s treťou osobou zo dňa 5.9.2007, - finančnú čiastku 15.000,-eur ako hodnotu podielov vyplatených žalovanému z podielových fondov TAM v období od začiatku jeho prípravy na rozvod manželstva v roku 2001, do konca októbra 2004 a finančnú čiastku 19.281,-eur ako časť žalovaného celkového čistého príjmu 63.090,40 eur za obdobie 2 rokov od jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti dňa 23.11.2004 do zániku manželstva dňa 24.11.2006, nakoľko žalovaný jej použitie v súlade s § 144 Obč. zákonníka nepreukázal. 26. Na vyrovnanie žiadala zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu 22.179,75 eur a priznať jej náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladala na tvrdení, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, keďže nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom uvedenú vadu špecifikovala ako nepreskúmateľnosť rozsudku, keďže tento neodôvodnil, na základe čoho dospel k iným záverom, než ako sú uvedené v právoplatných skorších rozhodnutiach súdu, ktoré sa podrobne zaoberali tými istými skutočnosťami spred 10 rokov a v svojich rozhodnutiach sa k ním aj vyjadrili. V svojom odvolaní mimoriadne rozsiahlo (v rozsahu 44 strán) popisovala obsah svojich prednesov pred súdom prvej inštancie, návrhy ktoré v konaní predniesla, postup súdu, rozsiahlo popisovala svoje návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré neboli súdom prvej inštancie rešpektované a rozsiahle citácie svojich návrhov k jednotlivým položkám, obsah vykonaných dôkazov k ním a po citácii nesprávnosti postupu súdu, ako aj k nesprávnosti jeho záverom ohľadne všetkých jednotlivých položiek svoje odvolanie zhrnula k záveru: 27. Napadnutý prvostupňový rozsudok pokladá hmotnoprávne za nesprávny, má za to, že v konaní došlo k porušeniu zákonnosti, ktoré spočívalo v porušení základných zásad materiálneho chápania ochrany zákonnosti v súdnom konaní podľa § 1 O.s.p. 28. Má zato, že prvostupňový súd dôsledne nerešpektoval zásady vyporiadania BSM. 29. V konaní súd opakovane uvádzal, že bude skúmať len stavy na účtoch ku dňu zániku manželstva napriek tomu, že preukázala účelové konanie odporcu, ktorý zatajoval podstatné skutočnosti, ako výbery úspor a odmietol zdokladovať na čo vybraté finančné prostriedky použil. Poukázala na skutočnosť, že za týchto okolností súd skúmaním stavov na účtoch ku dňu zániku manželstva nezistil celú masu BSM. 30. Napadnutý prvostupňový rozsudok pokladá skutkovo za nesprávny z dôvodu, že podľa jej názoru nebol vynesený na základe skutočností, ktoré uviedli alebo tvrdili účastníci a čo skutkovo vyšlo najavo iným spôsobom, najmä verejnými listinnými dôkazmi, poskytnutými súdu tretími stranami na základe vyžiadania súdu, ako Tatra banka a.s., ČSOB a.s., KRPZ v Košiciach a tiež skoršími právoplatnými rozhodnutiami OS KE II a Krajského súdu v Košiciach účastníkov v iných právnych veciach a to v ukončených konaniach: o rozvod manželstva sp. zn. 10C/393/2004, o manželské výživné sp. zn. 10C/ 481/2004 ako aj v konaniach : o výživné pre dospelé T. F. H. 43C/390/2005 a v konaní o zverenie maloletej Kamily Rojkovej 25 P 12/05. 31. Skutočnosti sa nemohli stať tak, ako to uvádza prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, nakoľko to časovo nesedí. 32. Súd nezdôvodnil, prečo a na základe čoho dospel k iným záverom ohľadom odchodu odporcu a detí zo spoločnej domácnosti, oprávnenosti odporcu vybrať spoločné úspory, zdokladovania jej výdavkov príjmov, než ako sú uvedené v právoplatných rozhodnutiach OS KE II v skorších konaniach. 33. Tiež nezdôvodnil, prečo sa v svojom rozhodnutí odchýlil od ustálenej súdnej praxe a od judikatúry, na ktorú sa v konaní odvolávala. 34. V náleze Ústavného súdu 192/2006 z 3. novembra 2006 Ústavný súd SR konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy." 35. Napadnutý prvostupňový rozsudok pokladá procesné za nesprávny, nakoľko v konaní pred súdom prvého stupňa uviedla podstatné skutočnosti vo veci, ktoré však zostali bez ďalšieho procesného postupu. 36. Je tiež toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 37. Je toho názoru, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností napriek tomu, že preukázala účelové konanie odporcu, ktorý zatajoval podstatné skutočností, ako už vyššie zmienené výbery úspor pričom odmietol zdokladovať na čo vybraté finančné prostriedky použil, predaj auta, pričom odmietol uviesť peňažnú čiastku, ktorú zaň získal, nepravdivo tiež uvádzal, že stav na podielových fondoch bol ku dňu zániku manželstva nulový, tiež zatajil úver, ktorý mu bol poskytnutý niekoľko mesiacov pred zánikom manželstva a ktorý splatil niekoľko týždňov pred zánikom manželstva a nezdokladoval na čo ho použil. 38. Súd počas konania nielenže dôkazy nevykonával, ale na pojednávaniach ani neuvádzal, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, tak ako to stanovuje ods. 2 § 118 O.S.P. 39. Z tohto dôvodu bola nútená návrhy na vykonanie dokazovania predkladať súdu opakovane. Niektoré tie isté návrhy na vykonanie dokazovania súdu predkladala už od roku 2008 a až na pojednávaní 18.5.2015 sa súd vyjadril, že dôkazy nevykoná a potom vyhlásil rozsudok. 40. Je toho názoru, že táto skutočnosť negatívne ovplyvnila aj dĺžku konania. Pritom povinnosťou súdu podľa § 100 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku je postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Tiež podľa § 6 j Občianskeho súdneho poriadku v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Sudca je podľa § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. 41. Je toho názoru, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko uprednostnil spochybnené účelové nepodložené tvrdenia osôb blízkych odporcovi (matka, priateľka ) pred tvrdeniami uvedenými vo verejných listinách založenými v spise. 42. Je toho názoru, že tieto súd nemal vôbec brať pri rozhodovaní do úvahy jednak pre to, že vierohodnosť osôb, ktoré ich tvrdili bola spochybnená pre ich blízky vzťah k odporcovi, jednak preto, lebo bola spochybnená pravdivosť tvrdení a hlavne preto, lebo tieto tvrdenia boli v rozpore s tvrdeniami uvedenými vo verejných listinách. 43. Pri výsluchu svedkyne p. P. T. nebol dodržaný zákonom stanovený postup súdu § 126 O.s.p, tiež postup súdu, ktorý akceptoval, že svedkyňa na väčšinu otázok odpovedala, že nevidí dôvod sa k veci vyjadriť, teda zamlčala skutočnosti, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, priamo znemožnil úspešné vykonanie dôkazu a v konečnom dôsledku sa účel pojednávania nesplnil, čo je v rozpore s ustanovením § 117 ods. 1 O.S.P. - pokladal za pravé údajné vyjadrenia detí z roku 2012, ktoré odporca prečítal na pojednávaní dňa 16.2.2015, napriek tomu, že ich pravosť, pravdivosť a okolnosti oboznamovania boli spochybnené. Dokonca ich súd v zápisnici o pojednávaní z 16.2.2015 označil nepravdivo ako notárske zápisnice a napriek tomu, že to namietala, súd zápisnicu neopravil - nesprávnym a skresleným zaznamenaním skutočností v zápisniciach o pojednávaniach, pričom jej námietky voči zneniu zápisnice o pojednávaní a návrhy na j jej doplnenie a opravu za konanie ostali bez ďalšieho procesného postupu. 44. Takéto konanie súdu je podľa jej názoru v rozpore s § 40 ods. 3 O.s.p. j 45. Je toho názoru, že konanie má i inú vadu, nakoľko rozsudok je nepreskúmateľný: - u odbytného doplnkového dôchodkového poistenia DDP Pokoj odporcu, nakoľko súd nerozhodol o celej položke, lebo neuviedol, ako rozhodol o výnose investovania - u čiastky 1659,69 EUR ako hodnota veci obstaranej z úveru poskytnutom odporcovi v júli 2006 Tatra bankou a.s., nakoľko súd o nej vôbec nerozhodol - u čiastky 19 281,- EUR, čo je časť z odporcovho príjmu za obdobie od opustenia - spoločnej domácnosti po zánik manželstva 24.11.2006, nakoľko súd o nej riadne nerozhodol a nevysvetlil, ako vec právne posúdil 46. Je toho názoru, že v konaní došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov - keď súd v napadnutom rozsudku označil jej pôžičku za účelovú z dôvodu, lebo ju nespomenula v inom konaní a údajne nezdokladovala, ktoré náklady nevedela uhradiť zo svojej mzdy, ale odporcove výbery v ešte vyššej čiastke, ktoré súdu i jej tajil a boli mu preukázané až po vykonanom dokazovaní na základe i bankových výpisov a ktorý skutočne vôbec nezdokladoval, ktoré náklady nevedel uhradiť zo svojej mzdy, súd v napadnutom rozsudku označil za preukázané a dôvodné. Jej pôžičku označil súd za účelovú, ale nespotrebovanú časť pôžičky zahrnul do BSM. - keď písomné podania jej bratov G.. F. D. N. T. X.XX.XXXX Y. P.. P. D. N. T. XX.X.XXXX nie sú uvedené v rozsudku, pritom ňou spochybnené písomné podania matky odporcu Mgr. Márie Rojkovej a detí Pavla a Kamily v nich uvedené sú. 47. Je tiež toho názoru, že v konaní došlo k porušeniu zákonnosti, ktoré spočívalo v porušení jej základných práv procesného charakteru (článok 48 ústavy). 48. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2015 rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II, (ďalej len OS KE II) v tomto konaní porušené boli. 49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o jej odvolaní tak, ako to uviedla v svojom odvolacom návrhu. 50. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa v odvolaní zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré boli už prednesené pred súdom prvej inštancie v jej záverečnej reči. Toto neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by neboli súdu prvej inštancie známe a ku ktorým by sa niektorá strana konania nebola vyjadrila. Tvrdenia žalobkyne vychádzajú z jej mylných predpokladov fabulácii a účelových tvrdení, ktoré boli počas 8 rokov konania pred súdom prvej inštancie vyvrátené. Poukazuje na to, že žalobkyňa v podanom odvolaní uvádza, že on zatajoval podstatné skutočnosti ako výbery úspor a odmietol zdokladovať na čo boli tieto finančné prostriedky využité. Súd prvej inštancie napriek jeho obrane zisťoval skutkový stav len na účtoch a majetku jeho a z týchto zistení vychádza aj rozhodnutie. Poukazuje však na to, že žalobkyňa na druhej strane neustále tvrdila, že jej mzda bola zamestnávateľom vyplácaná v hotovosti a napriek tomu, že list bývalého zamestnávateľa takéto tvrdenie vyvrátil, súd prípadné zostatky na účtoch žalobkyne vôbec nezisťoval. Má za to, že po 8 rokoch vyčerpávajúceho súdneho konania je však namieste jeho ukončenie a preto žiadne skutočnosti voči rozsudku súdu prvej inštancie nenamietal a ani odvolanie voči nemu nepodal. 51. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení uvedených v ust. § 470 ods. 1 tohto zákona, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 52. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 53. Odvolací súd na základe toho preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Takto vykonané dôkazy aj zákonným postupom vyhodnotil, pri zisťovaní rozsahu majetku patriaceho do BSM účastníkov. Pri jeho vyporiadaní sa dopustil nesprávneho postupu, keď neprihliadol náležite na dlhy účastníkov ku dňu zániku BSM a taktiež pri ukladaní povinností výplaty na vyrovnanie podielov sa dopustil nesprávneho matematického výpočtu. Tieto pochybenia sa však prejavili v prospech odvolateľky - žalobkyne a zmeňujúc odvolacie rozhodnutie by za takejto situácie vyznelo pre ňu nepriaznivejšie oproti prvostupňovému rozhodnutiu, čo je v rozpore so základnou zásadou rozhodovania odvolacieho súdu v sporovom konaní, ktorá bráni odvolaciemu súdu rozhodnúť v neprospech odvolateľa. 54. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie pri ustaľovaní masy BSM ako aj hodnoty jednotlivých vecí. Správne sú aj dôvody rozsudku v tejto časti a preto na ne odvolací súd odkazuje v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. a s prihliadnutím k odvolacím námietkam žalobkyne, ktorá žiada do BSM zahrnúť aj finančné čiastky, ktoré mal žalovaný zarobiť za trvania manželstva, ktoré mal tento spotrebovať do zániku BSM bez toho, aby preukázal účel, na ktorý boli použité, ďalšie finančné čiastky, ktoré mal žalovaný získať za trvania manželstva a s ktorými neoprávnene naložil, považuje odvolací súd za potrebné dodať, že predmetom konania o vyporiadanie BSM je vyporiadanie majetku (aktíva aj pasíva) manželov, ktorý títo mali ku dňu zániku ich BSM. V rámci tohto konania sa teda nemožno zaoberať majetkom, ktorý manželia síce nadobudli za trvania ich manželstva, ale ktorý ku zániku BSM už nevlastnili. V prípade peňažných prostriedkov teda nemožno do vyporiadania zahrnúť také peňažné prostriedky, ktoré boli do zániku BSM spotrebované a to bez ohľadu na to, že sa tak stalo konaním jedného z manželov bez súhlasu druhého. Takéto konanie sa totiž spravuje ust. § 144 a § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, 55. Podľa § 144 OZ veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obidvaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci, alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. 56. Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 57. Tieto ustanovenia upravujú vzťahy manželov pri správne spoločných vecí. Ust. § 144 OZ upravuje vnútorné vzťahy manželov a právna úprava § 145 upravuje vzťahy manželov týkajúce sa spoločnej veci ; navonok. Úkony, ktorými manželia vybavujú veci, ktoré sa týkajú spoločnej veci, citované ustanovenie delí na dve skupiny a to veci bežné, ktoré môže vybavovať každý z manželov sám a na ostatné veci, na ktoré potrebuje každý z manželov súhlas druhého manžela. Vo všeobecnosti za bežnú vec sa považujú úkony bežnej správy spoločnej veci, ako sú napr. platby týkajúce sa spoločnej veci za odber energií, poistného a pod.. Za bežnú vec sa však napr. nepovažuje dispozícia spoločnou vecou, znamenajúca zmenu vlastníctva, zriadenie záložného práva alebo iného vecného práva ale ani dlhodobá zmena užívania spoločnej veci. Zákon nestanovuje osobitnú formu súhlasu druhého manžela, preto takýto súhlas môže byť udelený aj konkludentne. Význam uvedeného odlišovania úkonov je daný rôznymi právnymi dôsledkami. Ak sa na daný úkon vyžadoval súhlas druhého manžela a tento nebol daný, ide o právny úkon relatívne neplatný v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka, čo má ten dôsledok, že jeho platnosti sa môže účinne dovolávať manžel, ktorého súhlas sa na daný úkon vyžadoval. Z uvedeného vyplýva, že v prípade ak nedošlo k účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, hoci tento urobil len jeden z manželov, aj v prípade, ak nejde o bežný úkon, obaja manželia sú z tohto právneho úkonu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne teda ako by išlo o bežnú vec (§ 145 ods. 2 OZ). Dovolať sa relatívnej neplatnosti sa môže takto druhý manžel iba osobitnou žalobou na súde a pokiaľ nebolo vydané súdne rozhodnutie, v ktorom by bol takýto právny úkon určený za neplatný, je treba považovať ho za právny úkon platný. Pokiaľ teda jeden z manželov vykonal pri nakladaní s prostriedkami patriacimi do BSM teda aj peňažnými prostriedkami spôsobom takým, že pre platnosť takéhoto právneho úkonu sa vyžadoval súhlas druhého manžela, je treba takýto úkon považovať za právny úkon platný, pokiaľ nebolo na základe návrhu druhého manžela vydané súdne rozhodnutie o určení neplatnosti tohto právneho úkonu. Rozhodovať o relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemožno však ani v rámci predbežnej otázky v konaní o vyporiadanie BSM a preto odvolací súd vychádza zo zásady, že pokiaľ došlo jedným z manželov k nakladaniu so spoločnými peňažnými prostriedkami za trvania BSM a pokiaľ takýto úkon nebol osobitným súdnym rozhodnutím určený za úkon neplatný, je treba takýto úkon považovať za platný a takto spotrebované peňažné prostriedky za trvania manželstva nemožno zahrnúť do vyporiadania ich BSM. 58. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak do vyporiadania BSM nezahrnul také peňažné prostriedky, ktoré boli spotrebované jedným z manželov do zániku BSM. 59. Takéto závery sa týkajú aj peňazí, ktoré mali byť získané za predaj motorového vozidla patriaceho do BSM, pokiaľ bolo preukázané, že by toto vozidlo bolo predané za trvania BSM. Pokiaľ bolo predané až po zániku BSM a v čase do jeho vyporiadania, zaraďuje sa do vyporiadania BSM hodnota za ktorú bolo uvedené vozidlo odpredané. Keďže počas konania pred súdom prvej inštancie nebola zistená presná suma, za ktorú žalovaný uvedené motorové vozidlo odpredal, možno považovať za správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ tento do BSM zahrnul hodnotu tohto motorového vozidla na ktorej výške sa obaja účastníci počas konania zhodli a správne tento neprihliadol k zmene stanoviska žalobkyne ohľadne hodnoty tohto motorového vozidla, ku ktorému došlo potom, čo táto zistila, že motorové vozidlo bolo už odpredané. Takáto zmena jej stanoviska bola zjavne účelová v snahe získať z hodnoty tohto motorového vozidla väčšiu sumu potom, čo vyšlo najavo, že z hodnoty tohto motorového vozidla nebude ona vyplácať žalovaného, ale žalovaný má vyplatiť ju. 60. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobkyne, pokiaľ sa táto domáhala do BSM zahrnúť aj ďalšie byty, ktoré boli nadobudnuté do vlastníctva iných osôb (rodičov žalovaného). Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o tom, že uvedené byty mali byť nadobudnuté za ich spoločné peňažné prostriedky. Aj v prípade ak by sa jej tvrdenia preukázali aspoň čiastočne pravdivými, nemohlo to vyvolať taký právny dôsledok, akého sa ona v konaní domáhala. 61. Nedôvodnou je odvolacia námietka žalobkyne, ktorá sa domáhala zaradiť do BSM aj hodnotu pôžičky od svojho brata G. F. D. v sume 13.941,40 eur na základe tvrdenej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.1.2005. K zaradeniu tejto sumy ako aktív do BSM bránilo samotné tvrdenie žalobkyne, že tieto peňažné prostriedky mala za trvania ich BSM ona spotrebovať. Hodnota tejto pôžičky v rozsahu ako táto nebola splatená do času zániku BSM by mohla predstavovať iba pasívum, teda spoločný záväzok manželov voči veriteľovi, teda poskytovateľovi pôžičky. Tvrdenia žalobkyne ohľadne tejto pôžičky však boli značne rozporuplné, keď na jednej strane uvádzala, že táto bola poskytnutá na základe zmluvy zo dňa 17.1.2005, na druhej strane v konaní vedenom pod č.k. 10C 48/2004 o manželské výživné na pojednávaní dňa 7.11.2006 uviedla, že jej brat jej požičiaval finančné prostriedky v období od januára 2004 do júla 2005 v sume asi po 6.000,-Sk mesačne, pričom na vrátenie tejto pôžičky bratovi použila sumu 50.000,-Sk, ktoré vybrala z účtu vedeného na meno žalovaného. Z takýchto tvrdení totiž vyplýva, že pôžička mala byť poskytnutá skôr ako bola uzavretá tvrdená zmluva o pôžičke zo dňa 17.1.2015. Pokiaľ teda mali byť takto poskytnuté peňažné prostriedky z titulu pôžičky pred dňom 17.1.2015, nemôže ísť o pôžičku z tohto dátumu. Nevierohodnosť tvrdení žalobkyne o tejto pôžičke vyplýva aj z toho, že táto v konaní nikdy nekonkretizovala podmienky za akých bola táto pôžička uzavretá, teda dokedy mala byť táto vrátená, resp. či došlo k jej vráteniu a v akom rozsahu. Vierohodnosť jej tvrdení o existencii tejto pôžičky spochybňuje aj skutočnosť, že označený veriteľ jej brat sa preukázateľne vrátenia takejto pôžičky nikdy nedomáhal a takýto nárok ani voči žalobkyni a ani obidvom účastníkom nikdy na súde neuplatnil. 62. K odvolacej námietke žalobkyne v ktorej sa táto domáhala započítania do BSM aj hodnotu tzv. odbytného doplnkového dôchodkového poistenia žalovaného v DDP Pokoj vo výške 4.647,23 eur, odvolací súd udáva, že súdna prax pri výklade ust. § 143 Obč. zákonníka upravujúceho rozsah veci, patriacich do BSM už zaujala názor, že bezpodielové spoluvlastníctvo netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu jedného z manželov. Tá sa stáva bezpodielovým spoluvlastníctvom až okamihom, keď boli takéto finančné prostriedky jednému z manželov za trvania manželstva fyzicky vyplatené. Pokiaľ teda takto označené odbytné doplnkového dôchodkového poistenia nebolo žalovanému reálne vyplatené, predstavuje toto iba jeho majetkové právo a toto nemožno zahrnúť do BSM a to bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vyčísliteľná aj k dátumu zániku BSM účastníkov. Samotná výška vyplatenia prostriedkov z tohto doplnkového dôchodkového poistenia v budúcnosti je závislá od viacerých okolností napr. či si ich žalovaný uplatní pri odchode do predčasného dôchodku, do riadneho dôchodku, resp. či uplatní vyplatenie sumu bez ohľadu na vznik jeho nároku na dôchodok. V každom z uvedených prípadov z takého majetkového práva vyplýva nárok na vyplatenie inej sumy. 63. K bodu 6/ odvolania žalobkyne v ktorom sa táto domáhala do BSM zaradiť aj hodnotu podielových fondov TAM, ktoré boli vedené na meno dcéry účastníkov konania, odvolací súd udáva, že podielové fondy vedené na inú osobu sú vlastníctvom tejto osoby a táto osoba je oprávnená s nimi nakladať podľa vlastného uváženia. K takémuto jej oprávneniu patrí aj možnosť - časť vyplatených podielov z tohto podielového fondu previesť na inú osobu, teda aj na žalovaného ako svojho otca v čase po zániku BSM. 64. Žalobkyňa v svojom odvolaní správne poukázala na pochybenie súdu prvej inštancie pri vyporiadaní sa s nesplatenými záväzkami z titulu úhrady úverov poskytnutých za trvania manželstva Prvou stavebnou sporiteľnou. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku sa o týchto záväzkoch zmienil iba tým, že ustálil čistú hodnotu majetku, patriaceho do BSM po odrátaní uvedených záväzkov účastníkov voči Prvej stavebnej sporiteľni. Z takto uvedených dôvodov však nevyplýva, aby sa súd pri vyporiadaní BSM s uvedenými záväzkami vyporiadal. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie však vyplýva (a nebolo to medzi nimi sporné), že obidva tieto úvery boli účastníkmi konania uhradené v čase po zániku BSM pred jeho vyporiadaním a to žalobkyňou v rozsahu 397,45 eur a žalovaným v rozsahu 1.501,70 eur. Vychádzajúc z takýchto zistení by žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobkyni hodnotu 1/2 zo sumy ňou vyplatenej, teda sumu 198,73 eur, na druhej strane však by takto vznikla žalobkyni povinnosť vyplatiť žalovanému 1/2 z hodnoty ním uhradenej, t.j. sumu 750,85 eur. Pri vzájomnom započítaní týchto záväzkov by vznikol výsledný záväzok žalobkyne uhradiť žalovanému sumu 552,12 eur (750,85 - 198,73 eur). Vyporiadanie s touto odvolacou námietkou teda by žalobkyni privodilo nepriaznivejší výsledok a preto bez odvolania na strane žalovaného odvolací súd k tejto odvolacej námietke neprihliadol. 65. Odvolací súd v rámci prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie zistil, že tento sa dopustil nesprávneho matematického výpočtu pri určovaní povinnosti žalobkyne vyplatiť žalovaného na vyrovnanie podielov. Súd prvej inštancie správne ustálil hodnotu BSM na 107.085,72 eur a vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov oboch manželov by takto každému z nich mala pripadnúť hodnota 1/2 z uvedenej sumy teda 53.828,14 eur. Keďže žalobkyni boli preukázateľne do výlučného vlastníctva prikázané veci ako aj peňažná hodnota v celkovej sume 69.245,56 eur (vklad na bežnom účte vo výške 702,90 eur + vklad na termínovanom účte v sume 665,60 eur + zostatok na vkladnej knižke 70,86 eur + investičné životné poistenia v sume 1.206,20 eur + hodnota bytu 66.600,- eur), takto prikázaná hodnota žalobkyni vo výške 69.245,56 eur predstavuje hodnotu vyššiu o 15.417,43 eur ako je hodnota 1/2 hodnoty BSM, ktorá jej patrí (69.245,56 - 53.828,14 eur) a teda správna výška výplaty, ktorú má žalobkyňa žalovanému na vyrovnanie vyplatiť by mala predstavovať sumu 15.417,43 eur. V rozsudku súdu prvej inštancie bola táto povinnosť žalobkyne ustálená na nižšiu sumu 15.305,-eur a teda aj toto pochybenie bolo v prospech žalobkyne a keďže žalovaný sa proti rozsudku neodvolal, nemohol odvolací súd rozhodnúť v neprospech odvolateľky - žalobkyne. 66. S poukazom na tieto dôvody rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.. 67. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).