Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/144/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215557 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315215557.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: 1/ PENTA INVESTMENTS GROUP LIMITED, 3rd floor, Osprey House, 5-7 Old Street, JE2 3RG, St Helier, Jersey, registrovaná Komisiou pre finančné služby v Jersey, Obchodný register, registračné číslo: 112251, 2/ Penta Investments Limited, Agias Fylaxeos & Polygnostou 212, C&I Center, 2nd floor, 3082, Limassol, Cyprus, registrovaná Ministerstvom obchodu, priemyslu a cestovného ruchu, Oddelením registrátora spoločností a konkurzného správcu, registračné číslo: HE 158996, 3/ Penta Investments Limited 3rd floor, Osprey House, 5-7 Old Street, JE2 3RG, St Helier, Jersey, registrovaná Komisiou pre finančné služby v Jersey, Obchodný register, registračné číslo: 109645, žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení: Škubla & Partneri s. r. o., IČO: 36 861 154, Digital Park II, Einsteinova ul. č. 25, Bratislava, proti žalovanému: N Press, s.r.o., IČO: 46 887 491, Jarošova ul. č. 1, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Zlocha, PhD., Kamenárska ul. č. 17/A, Bratislava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. novembra 2016, č. k. 44C/482/2015 - 266, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali určenia, že žalovaný výrokmi: „Penta má dobré podmienky, aby dokázala v Dôvere dobre zarábať a zisky má kde skryť.“ a Hoci Š. aj ďalší známi V. P. vlastnili polovicu akcii Dôvery ... a „... spolu s Pentou z nej povyťahovali mimo oficiálneho zisku minimálne 400 miliónov, nemali vplyv na riadenie firmy.“ a „Penta má teda dobré podmienky na to, aby mala v Dôvere vysoké zisky. Nemusí nimi provokovať, môže ich ukrývať prelievaním do svojich zdravotníckych zariadení.", uverejnenými v denníku O. J. vo vydaní zo dňa XX. XX. XXXX, v časti "Komentáre" na strane X v článku "K. N. K. Q. K.", výrokmi „E. Š. M. Ď. L. V. P. vlastnili polovicu akcií Dôvery...a...spolu s Pentou z nej povyťahovali mimo oficiálneho zisku minimálne 400 miliónov, nemali vplyv na riadenie firmy.“ a „Penta má teda dobré podmienky na to, aby mala v Dôvere vysoké zisky. Nemusí nimi provokovať, môže ich ukrývať prelievaním do svojich zdravotníckych zariadení", uverejnenými na internetovej stránke denníka O. J. po vydaní zo dňa XX. XX. XXXX, v časti "H." v článku "K. N. K. Q. I. S. L. K., J. L. O. K. Ž.M. na Q. O. K. M. L. W. Ž. K. N., M. Ž. I. N. N. I. W. I., na J. M. I. S. Ž. W. K.U. K. F. N. I. N. Z. N. J. J. M. Y.: ". O. J. za J. L. O. K.I. na Q. O. K. N. K. F.. O. J. L. O. XX. XX. XXXX I. N. H., N.. X, Č. N. J. ". N. K. Q. K. M. O. XX. XX. XXXX na F. N. O. J. Č. N. J. ". N. K. Q. I. S. L. K.. I. Y. Č. W., Ž. Š. M. Ď. L. V. P. N. N. K. K.M. L. L. K. O. S. Q. L. S. XXX S. D. M. Ž. K. S. O. K. na W. L. O. M. F. K. O. N. L. L.. Y. I.V. N. J. na K. N. L. M. O. J. N. Y. N. K. za W. J. L. Q.", a to v denníku s celoštátnou pôsobnosťou tak, aby bola táto správa vytlačená písmom bežne používaným v tomto denníku, s veľkosťou písma minimálne 10 bodov v texte správy a minimálne 12 bodov v nadpise správy, čitateľne, čiernou farbou písma. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 19b ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 10 ods. 1, čl. 17 ods. 1 až 4 Listiny základných práv a slobôd a vecne tým, že žalobcami namietané výroky považoval za hodnotiace úsudky, ktoré boli zverejnené v tlačenej forme v denníku s celoslovenskou pôsobnosťou a zároveň v elektronickej forme na webovej stránke O. J., keď články sú umiestnené v rámci komentárov na komentárovej strane denníka zreteľne odlíšenej od spravodajskej časti denníka, ako hodnotenia aktuálnej udalosti z názorového uhla autora, nakoľko aktuálnou udalosťou bolo oznámenie Penty a spoločnosti PREFTO, že budú spájať akcie Dôvery pod jedného vlastníka. Uviedol, že v článku je kritika bližšie nešpecifikovanej osoby označenej ako „Penta“, ktorá kupuje aj druhú polovicu zdravotnej poisťovne Dôvera s tým, že pokiaľ sa žalobcovia cítia aktívne legitimovanými v tomto spore čo do ich stotožnenia s názvom "Penta" a tvrdia, že pokiaľ sa výroky týkajú poisťovne Dôvera, ktorá patrí do portfólia finančnej skupiny Penta (s poukazom na organizačnú štruktúru portfólia finančnej skupiny Penta), týkajú sa vlastne aj žalobcov, tak je nepochybné, že poisťovňa Dôvera pôsobí ako poskytovateľ verejného zdravotného poistenia a jej hlavným predmetom činnosti je vykonávanie verejného zdravotného poistenia v rozsahu podľa zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ust. § 6), a preto aj u žalobcov (ako akcionárov Dôvery) je hranica prípustnej kritiky značne širšia oproti ostatným právnickým osobám, nakoľko ich poisťovňa nakladá s verejnými zdrojmi. Poukázal na skutočnosť, že autorom komentárov je novinár, teda osoba požívajúca v zmysle európskej judikatúry privilegované postavenie, t. j. zvýšenú ochranu v rámci slobody prejavu, pričom novinári majú takéto postavenie z dôvodu, že plnia zásadnú úlohu pri informovaní verejnosti o veciach verejného záujmu a vytvárajú tak podmienky pre kontrolu verejnej moci zo strany verejnosti, ktorá je predpokladom fungovania demokratickej spoločnosti (rozsudok ESĽP 2.2 vo veci Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku č. 49017/99). Uviedol, že predmetom kritiky článku žalovaného je zamyslenie autora, ako ovplyvní bežného pacienta obchodná transakcia - Penta kupuje druhú polovicu akcií poisťovne Dôvera, keď celkové vyznenie článku vzhľadom na nadpis (Prečo sa Pente oplatí poisťovňa), ako aj podnadpis (ak by Dôvere a Unionu naozaj záležalo na tom, aby si pacient mohol slobodne vybrať poisťovňu, už dávno by lobovali za zjednodušenie prestupovania) je, že rozoberá tému zdravotných poisťovní (neefiktivita dominantnej štátnej poisťovne a pre porovnanie dve súkromné poisťovne) z hľadiska ich stratégie prístupu k pacientovi, možnosť pacienta zmeniť v priebehu roka poisťovňu, možnosti dosahovania zisku súkromnými zdravotnými poisťovňami, z dôvodu ktorého je nakladanie s peniazmi získanými z verejného zdravotníctva (zdravotných odvodov obyvateľstva) a činnosť zdravotných poisťovní legitímnou témou, ktorá je dlhodobo predmetom verejnej diskusie a ku ktorej sa možno vyjadrovať a zaujímať k nej stanoviská s tým, že v zmysle európskej judikatúry, právo na slobodný prejav je konštruktívnym znakom demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace úsudky. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v prípade článkov, ktoré sú predmetom žaloby (e - článok uverejnený žalovaným na spravodajskom portáli https: /..N., článok "K. N. K. Q. I. S. L. K. O. XX. XX. XXXX a v tlačenej podobe denníka žalovaného na strane X I. N. H. pod názvom "K. N. K. Q. K. O. XX. XX. XXXX) a ktorých autorom je novinár, ide o jeho hodnotiace úsudky, nakoľko sú názorové (t. j. nie spravodajské), uverejnené na komentárovej strane denníka (sekcia KOMENTÁRE je výrazne označená veľkými hrubými písmenami) a podľa ustálenej judikatúry stačí, aby boli pravdivé podstatné časti tvrdení, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, a preto s prihliadnutím na text celého komentára a okolnosť, za ktorej bol uverejnený (oznámenie Penty a spoločnosti PREFTO, že budú spájať akcie Dôvery pod jedného vlastníka), nemožno vyvodiť záver, že došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov na ochranu dobrej povesti, nakoľko nie je možné posudzovať jednotlivé výroky vytrhnuté z kontextu celého komentára, keďže len prečítaním celého článku je možné zistiť, čo bolo jeho cieľom, pričom má za to, že išlo o tému zdravotných poisťovní (neefiktivita dominantnej štátnej poisťovne a možnosť využitia tohto nedostatku súkromnými poisťovňami), možnosť pacienta v prípade nespokojnosti zmeniť v priebehu roka poisťovňu, možnosť dosahovania ziskov súkromnými zdravotnými poisťovňami. Uviedol, že hodnotiace úsudky autora namietané žalobcami vo výrokoch I. až IV. vychádzajú z informácií, ktoré neuverejnil prvý krát žalovaný, ale vyskytli sa v rôznych médiách v období pred publikáciou sporného komentára (mediálne analýzy predložené stranami sporu - spájanie Dôvery s podnikateľom Z. Š., články napr. v E. J. L. O. XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, I. Y. Y. - XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX) s tým, že hodnotiaci úsudok namietaný vo výroku I. a III. vychádza z analýzy Štátneho inštitútu finančnej politiky efektívnosti slovenského zdravotníctva z roku 2012, podľa ktorej okrem nákladov na zdravotnú starostlivosť a na prevádzku poisťovne evidujú aj úhrady mimo zdravotnej starostlivosti, pričom ich najväčšiu časť tvorí vyplácanie záväzkov Dôvery (záväzky voči akcionárom). Poukázal na skutočnosť, že v tomto smere aj žalobcovia uviedli, že: „O., K. O. S. I. N. M.V. O., H. Z. I. M. L. O. I. K. H. V., I. L. V. K. K. L. K. O. L. K. M., H. H. O. na H. V. XXXX M. O.Ô. S. I. N. M. O., H. Z. I. M. L. O. I. K. H. V. (L. I. I. XXX. XXX. XXX D.), H. I. L. O. S. V. M. V. Q. V. Y. E. I. za V. XXXX P. O., H. S. G. N. podľa K. W. I. N. H. Y., M. J. K. Č. L.U. K.. L. Č. Y. L. G. K. I. O. M.“. Uviedol, že vo svetle tohto tvrdenia žalobcov potom hodnotiaci úsudok autora článku o „O. K. L., I. L.“ sa javí ako nevybočujúci z verejne dostupných informácií, aby z nich mohol vyvodiť také hodnotiace úsudky, ktoré použil, keďže autor nehodnotí zákonnosť, resp. nezákonnosť aktivít Penty, len uviedol, že jej to umožňujú nastavené podmienky („Koho to hnevá a chce na tom niečo zmeniť, mal by zabudnúť na Pentu a robiť niečo preto, aby sa odstránili podmienky, ktoré to umožňujú“). Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že hodnotiace úsudky požívajú vysokú mieru ochrany a keďže sú vyjadrením subjektívneho názoru, nepodliehajú dokazovaniu, nakoľko požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku nemožno splniť a takáto požiadavka sama o sebe porušuje slobodu prejavu, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného článkom 10 Dohovoru, avšak hodnotiaci úsudok môže byť neprimeraný v prípade absencie akéhokoľvek skutkového základu, čo v tomto prípade nebolo preukázané, nakoľko výroky, ktoré žalobcovia napadli treba posudzovať v kontexte celých článkov a nie jednotlivé výroky izolovane s prihliadnutím na to, čo bolo vlastne predmetom komentára. Uviedol, že v rámci hodnotiaceho úsudku (kritiky) vo vzťahu k téme článku uvedenej pod 2/ komentár neobsahoval spravodajské informácie, išlo o rekapitulácii skutočností publikovaných v období pred vydaním komentára vo svetle aktuálnej udalosti s tým, že skúmal predmetný článok - jeho obsah a celkové vyznenie vzhľadom na skutočnosti, ktoré z nich vyvodzovali žalobcovia vo vzťahu k ich dobrému menu a ktoré uviedli k žalobe a dospel k záveru, že namietané výroky neboli spôsobilé zasiahnuť do dobrého mena žalobcov, nakoľko komentár rozoberal vo všeobecnosti vplyv realizovaného obchodu na bežných občanov - poistencov, venoval sa problematike zdravotných poisťovní a nehodnotil činnosť žalobcov z hľadiska zákonnosti, či oprávnenosti, ako to vnímajú žalobcovia a keďže zdravotné poisťovne nakladajú s verejnými zdrojmi, je právom novinárov komentovať túto oblasť, a preto v tomto prípade dal súd prvej inštancie prednosť právu slobody prejavu a žalobu zamietol v celom rozsahu pre nepreukázanie neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého privodiť ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození práv na ochranu dobrej povesti žalobcov. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal proti neúspešným žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorých zaviazal na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ až 3/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.) a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaný výrokmi „K. S. O. K., M. O. I. O. O. L. M. L. S. H. N..". M. „.E. Š. M. Ď. L. V. P. I. K. M. O....". M. „....N. N. K. L. J. K. S. Q. L. S. XXX S., J. I. na V. P..“. M. „. S. teda O. K. na Y., M. S. I. O.I. I. L.. J. J. K., S. F. W. K. O. N. L. L.."., uverejnenými v denníku O. J. vo vydaní zo dňa XX. XX. XXXX, I. Č. „.“. na strane X v článku „K. N. K. Q. K.“, a výrokmi „E. Š.F. M. Ď. L. V. P. I. K. M. O....“. a „....N. N. K. L. J. K. S. Q.X. L. S. XXX S., J. I. na V. P..“ a „K. S. teda O. K. na Y., M. S. I. O. I. L.. J. J. K., S. F. W. J. K. O. F. L. L..“, uverejnenými na internetovej stránke denníka O. J. O. XX. XX. XXXX v článku „K. N. K. Q. I. S. L. K., J. L. O. F. K. na Q. O. K. N. Y., Ž. Ž. Z. K. N., M. Ž. I. N. N. I. „. S. O. K., M. O. I. O. O. L. M. L. S. H. N..“. M. „. Š. M. Ď. L. V. P. I. K. M. O....“. M. „....N. N. K. L. J. K.M. S. Q. L. S. XXX S., J. I. na V. P., M. „. S. teda O. K. na Y., M. S. I. O. I. L.. J. J. K., S. F. W. K.S. O. N. L. L..“., W. I. O. O. J. I. I. L. O. XX. XX. XXXX, I. Č. „. na N. X I. Č. „. N. K. Q. K., M. I. „. Š. M. Ď. L. V. P. I. K. M. O....“. M. „....N. N. K. L. J. K. S. Q. L. S. XXX S., J. I. na V. P., M. „. S. teda O. K. na Y., M. S. I. O.I. I. L.. J. J. K., S. F. W. J. K. O. F. L. L.. “., W. na F. N. O. O. J. O. XX. XX. XXXX I. Č. „. N. K. Q. I. S. L. K., na náklady a v mene žalovaného uverejnili prostredníctvom platenej inzercie správu v slovenskom jazyku s nasledujúcim nadpisom a textom „Q. O. J. za J. L. O. K. na Q. O. K. N.J. K. F.: O. J. L. O.M. XX. XX. XXXX, I. N. H., N.. X, Č. N. J. „. N. K. Q. K. M. O. XX. XX. XXXX na F. N. O. J. Č. N. J. „. N. K. Q. I. S. L. K.“. V týchto článkoch uviedol, že Š. a ďalší známi V. P. spolu s Pentou povyťahovali zo zdravotnej poisťovne Dôvera mimo oficiálneho zisku minimálne 400 miliónov eur a že Penta má dobré podmienky na ukrývanie ziskov Dôvery a ich prelievanie do svojich zdravotníckych zariadení. Tieto výroky sa nezakladajú na pravdivom skutkovom základe a O. J. nimi neoprávnene zasiahol do práv spoločnosti Penta Investments na ochranu dobrej povesti. O. J. sa týmto spoločnosti Penta Investments za uvedený neoprávnený zásah ospravedlňuje. ”, a to v denníku s celoštátnou pôsobnosťou tak, aby bola táto správa vytlačená písmom bežne používaným v tomto denníku, s veľkosťou písma minimálne 10 bodov v texte správy a minimálne 12 bodov v nadpise správy, čitateľne, čiernou farbou písma. Žalobcovia zároveň žiadali uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 5. 000 eur a náhradu trov konania alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietli vady rozsudku a prvostupňového konania (od 01. 07. 2016 ide o súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) s tým, že rozsudok je nesprávny a nezákonný a súd prvej inštancie pochybil, keď rozsudok vydal, pretože vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že napádané výroky sú legitímnymi hodnotiacimi úsudkami, ktoré neboli spôsobilé zasiahnuť do ich práva na ochranu dobrej povesti, vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že v danom prípade bolo potrebné dať prednosť právu na slobodu prejavu, pričom napadnutý rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Nestotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že nejde o skutkové tvrdenia, ale o hodnotiace úsudky tvrdiac, že údajne prihliadol na kontext celého článku, ako aj na skutočnosť, že bol uverejnený v denníku v časti komentáre, nakoľko umiestnenie článku v časti „komentáre“ žiadnym spôsobom nevylučuje to, že aj v rámci komentára môžu byť uvedené skutkové tvrdenia (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 02. 2016, sp. zn. 9Co/285/2014, ktorý sa týkal skutkovo a právne obdobnej veci /uverejnenie tlačovej opravy, kde na strane žalobcu vystupovali aj v danom prípade žalobcovia, ktorý potvrdil názor prvostupňového súdu, že zaradenie článku pod určitú rubriku /v danom prípade „Komentáre“/, nemôže bez ďalšieho zbavovať vydavateľa jeho zodpovednosti, ak sú v článku uvádzané nepravdivé skutkové tvrdenia."). Namietli, že súd prvej inštancie nijako neuviedol, prečo napadnuté výroky považuje za hodnotiace úsudky, keď vychádzal iba zo skutočnosti, že napádané výroky boli uverejnené v časti komentáre, čo však v žiadnom prípade nemôže preukazovať skutočnosť, že predstavujú hodnotiace úsudky, keďže aj v rámci komentára sa uvádzajú skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť je možné overiť s tým, že v zásade pritom platí, že hodnotiace úsudky predstavujú subjektívny názor osoby, ktorá k veci zaujíma vlastný postoj a hodnotí ju na základe vlastných kritérií, a preto pravdivosť hodnotiacich úsudkov nemôže podliehať dokazovaniu, avšak takúto štandardnú definíciu napádané výroky nespĺňajú, keď ani odvolávanie sa na skôr zverejnené informácie nemôže preukazovať pravdivosť výrokov, resp. dostatočný skutkový základ pre ich zverejnenie, a teda zbavovať vydavateľa zodpovednosti za ich uverejnenie. Uviedli, že súd prvej inštancie v prípade takýchto informácií vychádzal z mediálnej analýzy predloženej žalovaným, ktorú pritom nemal ani pripustiť, keďže šlo o dôkaz predložený (bez akéhokoľvek predošlého označenia) až po prvom pojednávaní, čím došlo k porušeniu koncentračnej zásady, avšak z takéhoto dôkazu vychádzal bez toho, aby sa s ich námietkou o neprípustnosti dôkazu vysporiadal v rozhodnutí, čím porušil zákon a rozhodnutie tak vychádza z dôkazu, na ktorý súd nemohol prihliadať, čím zaťažil rozhodnutie vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť. Namietli, že posúdenie prvého a štvrtého výroku súdom prvej inštancie, že ide o hodnotiace úsudky vychádzajúce zo žalovaným predloženej analýzy Štátneho inštitútu finančnej politiky efektívnosti slovenského zdravotníctva z roku 2012, keď zároveň poukázal na ich tvrdenia, týkajúce sa dôvodov možnosti vyplatenia dividendy vyššej ako zisk Dôvery v príslušnom kalendárnom roku, pričom na základe uvedeného mal za to, že „hodnotiaci úsudok autora článku o dobrých podmienkach zarábať, vysokých ziskoch sa javí ako nevybočujúci z verejne dostupných informácií," je v rozpore s významom predmetných výrokov, ktorý nespočíva len v tom, či sú dobré podmienky na zarábanie a zisky, ale predovšetkým v prelievaní a ukrývaní ziskov zdravotnej poisťovne Dôvera do ich zdravotníckych zariadení, pričom v písomnom vyhotovení rozsudku rezignoval na riadne zhodnotenie výsledkov dokazovania (vrátane ich riadneho zdôvodnenia v odôvodnení rozsudku) a obmedzil sa len na konštatovanie (bez akéhokoľvek odôvodnenia), že ide o hodnotiaci úsudok, a tak nič dokazovať netreba. Žalobcovia vo svojom odvolaní ďalej uviedli, že prvoinštančný súd predmetné výroky nesprávne interpretoval, a teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko podstatné v danom prípade nie sú len „dobré podmienky na zarábanie a zisky“, ale aj tvrdenie autora článku o dobrých podmienkach na prelievanie, resp. ukrývanie ziskov poisťovne do zdravotníckych zariadení Penty, pričom ide o nepravdivé skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré poskytuje čitateľom nepravdivú informáciu o tom, že môžu vysoké zisky z poisťovne Dôvera ukrývať pred verejnosťou ich prelievaním do svojich zdravotníckych zariadení (aby verejnosť vysoký zisk poisťovne náhodou neprovokoval), čím článok nepriamo naznačuje, že túto možnosť aj využívajú (inak by sa im predsa neoplatilo vlastniť zdravotnú poisťovňu, čo je jeden z logických záverov, ktoré možno vyvodiť z článku, ktorého názov znie „K. N. K. Q. K.“). Uviedli, že existencia „O. K. na K. L.“ je skutkovým tvrdením, keďže je overiteľné, či takéto „O. K." existujú alebo neexistujú a dôkaz, ktorý existenciu takýchto „O. K.“ vyvracia je, že zmluvy medzi Dôverou a zdravotníckymi zariadeniami Penty sú zo zákona verejne dostupné na internete, pričom každý si tak môže overiť, ako sú finančné mechanizmy v týchto zmluvách nastavené, a keďže každý môže takto jednoducho odhaliť príslušné finančné toky, nemožno hovoriť, že Penta má „O. K.“, aby mohla svoje zisky „kryť“. Poukázali na skutočnosť, že nakoľko boli vytvorené podmienky, vďaka ktorým si každý môže overiť finančné toky zdravotných poisťovní, je jasné, že „O. K. na W. L. Y. K.“ neexistujú a to, že niekto má dobré podmienky na prelievanie a ukrývanie ziskov zo zdravotnej poisťovne do zdravotníckych zariadení, je síce generalizovaná skutočnosť, teda skutočnosť, ktorá vznikla zovšeobecnením iných čiastkových skutočností, no tým nestráca charakter skutkového tvrdenia. Vytkli súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazmi, ktoré predložili - mediálnymi článkami, ktoré poukazovali na dôvody, prečo k prelievaniu ziskov zo zdravotnej poisťovne Dôvera do zdravotníckych zariadení nemohlo dochádzať a ani nedochádza a v zmysle odôvodnenia rozsudku v prípade vyslovenia dostatočného skutkového základu pre prvý a štvrtý výrok sa uspokojil iba s predloženou analýzou Štátneho inštitútu finančnej politiky efektívnosti slovenského zdravotníctva z roku 2012, ktorá však nikde neuvádza, resp. ani nenaznačuje akékoľvek prelievanie ziskov z poisťovne Dôvera do ich zdravotníckych zariadení a nimi namietanú časť výrokov ohľadom ukrývania ziskov z poisťovne Dôvera ich prelievaním do zdravotníckych zariadení Penty (t. j. o ich nemorálnej, resp. protiprávnej činnosti) vo svojom odôvodnení úplne ignoroval a venoval sa iba prvej časti výrokov o ich dobrých podmienkach na vysoké zisky v zdravotnej poisťovni Dôvera, ktoré vyhodnotil ako opodstatnené len na základe jediného hospodárskeho roku 2009, v ktorom bol dosiahnutý príslušný hospodársky výsledok aj vďaka realizovanému predaju podniku, teda jednorazovej a neopakovateľnej transakcii, ktorej špecifiká nijako neposudzoval. Uviedli, že v súvislosti s druhým výrokom absentovala zo strany súdu prvej inštancie akákoľvek bližšia argumentácia, na základe ktorej dospel k nesprávnemu záveru o tom, že ide o hodnotiaci úsudok, pričom odôvodnenie legitímnosti zverejnenia druhého výroku obmedzil iba na konštatovanie, že v mediálnych analýzach predložených stranami sporu, resp. v iných mediálnych článkoch predložených žalovaným, malo byť uvádzané spojenie Dôvery s podnikateľom Z. Š.. Poukázali na skutočnosť, že v zmysle judikatúry ESĽP platí, že odvolávanie sa na tvrdenia tretích osôb nezbavuje žalovaného zodpovednosti preveriť si pravdivosť takýchto tvrdení s tým, že okolnosť, že iná osoba podáva verejnosti neoverené informácie o tom, že Juraj Široký bol akcionárom Dôvery, nemôže preukazovať pravdivosť druhého výroku o to viac, keď v priebehu pojednávania poukázali na svedecké výpovede F.. D. S.H. M. F.. Z. Š., ktorí jednoznačne uviedli, že pán Š. nikdy nebol a ani nie je spolumajiteľom Dôvery, avšak prvoinštančný súd uvedený dôkaz absolútne ignoroval, pričom v písomnom odôvodnení rozsudku absentovalo akékoľvek vysporiadanie sa súdu s takýmto dôkazom. Uviedli, že v konaní nebolo rovnako preukázané ani to, že by akcionármi poisťovne Dôvera boli akýkoľvek iní „známi“ predsedu vlády V. P., pričom aj uvedenú časť výroku súd prvej inštancie opätovne úplne ignoroval a v odôvodnení rozsudku sa k nej vôbec nevyjadroval, a preto aj v súvislosti s druhým výrokom vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým záverom, nakoľko druhý výrok nepredstavuje hodnotiaci úsudok, ale nepravdivé skutkové tvrdenie, keďže žalobca (zrejme žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) v konaní nepreukázal, že pán Š., resp. iní „známi" premiéra V. P., boli akcionármi poisťovne Dôvera, a preto je rozsudok aj v tejto časti nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nezrozumiteľný, keďže súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neuviedol, prečo má ísť o hodnotiaci úsudok, pričom sa absolútne nevenoval ani nimi napádanej časti výroku o účasti akýchkoľvek iných „známych“ predsedu vlády Roberta Fica v poisťovni Dôvera s tým, že odôvodnenie druhého výroku je nedostatočné a nepreskúmateľné. Namietli, že súd prvej inštancie k tretiemu výroku uviedol iba toľko, že ide o hodnotiaci úsudok vychádzajúci zo žalovaným predloženej analýzy Štátneho inštitútu finančnej politiky efektívnosti slovenského zdravotníctva z roku 2012, podľa ktorej „Q. J. na L. N. M. na K. K. D. M. Ú. S. L. N., K. F. J. Č. Y. I. L. O. (L. I. M.)“, avšak v písomnom vyhotovení rozsudku opätovne chýbalo akékoľvek zdôvodnenie toho, prečo má ísť o hodnotiaci úsudok, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s nimi namietaným použitím výrazu „vyťahovanie peňazí mimo oficiálneho zisku", z ktorého je čitateľom sprostredkovaná jednoznačná skutková a nepravdivá informácia o tom, že tieto zisky boli vyplatené nezákonne, nakoľko neboli vyplatené ako dividenda v rámci „oficiálneho zisku", a teda ich museli povyťahovať „mimo oficiálneho zisku“. Uviedli, že skutkovým základom pre uverejnenie tretieho výroku tak mal byť iba záver vyplývajúci z analýzy predloženej žalovaným, v zmysle ktorej poisťovne evidujú aj úhrady mimo zdravotnej starostlivosti, a poukázali na to, že nešlo o peniaze realizované na zdravotnú starostlivosť nemôže potvrdzovať fakt, že išlo o ich vyplatenie „mimo oficiálneho zisku“, nakoľko Dôvera tak ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt, vytvára iba jediný zisk, ktorý je hospodárskym výsledkom príslušného roka a nevytvára teda žiadny „Q. L. M. K. Y. F. (Y.. Z.. J.) L., H. G. W. „." finančných prostriedkov „mimo oficiálneho zisku“ (a teda nezákonne). K odvolávaniu sa súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku na analýzu Štátneho inštitútu finančnej politiky predloženú žalovaným, poukázali na to, že predmetná analýza v tejto súvislosti rovnako uvádza, že okrem „J. na L. N. M. na K.“ uhradila Dôvera aj záväzky „I. I. XXX S.. D. I. V. XXXX M. XXX S.. D. I. XXXX N. Y., Ž. Y. Q. N. K. na I.U. L. F. Q., na H. L. J. U., M. na O. Q. (H. S. G. I. N. N. I. K. X.)“. z čoho vyplýva, že Dôvera pravdepodobne vypláca zisky minulých období (teda období, ktoré predchádzali roku 2010) a nehovorí nič o „vyťahovaní“ finančných prostriedkov „mimo oficiálneho zisku“, ale o vyplácaní ziskov, ktoré boli dosiahnuté v predchádzajúcich účtovných obdobiach s tým, že im nie je zrejmé, ako môže uvedená analýza preukazovať pravdivosť, či dostatočný skutkový základ pre vyslovenie tretieho výroku, a preto je napadnutý rozsudok aj v uvedenej časti nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nezrozumiteľný. Uviedli, že prvý, tretí a štvrtý výrok predstavujú zovšeobecnené, teda generalizované skutkové tvrdenia, pričom obťažnosť preukázania pravdivosti takéhoto skutkového tvrdenia však z neho automaticky nerobí hodnotiaci úsudok s tým, že ak by aj odvolací súd dospel k záveru, že napádané výroky, resp. niektorý z nich predstavujú hodnotiace úsudky, je zrejmé, že článkom bolo zasiahnuté do ich dobrej povesti minimálne neprimeranosťou týchto hodnotiacich úsudkov, pre ktoré nemal autor článku žiaden skutkový základ, ktorý nemôže zákonne odvodzovať z iných verejne dostupných informácií, ktorých skutkový základ je nejasný a nijako neoverený, nevychádzajúci z faktov. K testu proporcionality, ktorú súd prvej inštancie vykonal v predmetnom spore v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého dal prednosť právu na slobodu slova pred právom na ochranu dobrej povesti žalobcovia uviedli, že uvedený záver považujú za nesprávny a nezákonný, nakoľko v rámci vykonania testu proporcionality skúmal, kto je kritizovaný - kto kritizuje, čo je kritizované, kde a za akých okolností, akým spôsobom boli tvrdenia zverejnené, keď dospel k záveru, že nakoľko ich zdravotná poisťovňa nakladá s verejnými zdrojmi, je hranica prípustnej kritiky značne širšia oproti ostatným právnickým osobám, keď autorom článkov je pritom novinár, a teda osoba požívajúca ochranu v zmysle judikatúry ESĽP a poukázali na to, že úlohou médií, teda aj tlače, má byť pravdivé a spoľahlivé informovanie čitateľov o dianí v Slovenskej republike, ako aj v zahraničí a napriek tomu, že novinárom je poskytovaná vyššia miera ochrany v porovnaní s inými subjektmi slobody prejavu, zo strany žalovaného išlo o neoprávnený zásah presahujúci prípustné hranice slobody prejavu voči ich právu na ochranu dobrej povesti, nakoľko účelom nepravdivých tvrdení žalovaného nebolo objektívne informovať verejnosť o zmene akcionárskej štruktúry Dôvery, ale upútať pozornosť čitateľov na prelievanie či ukrývanie ziskov, resp. „vyťahovanie" stoviek miliónov eur „mimo oficiálneho zisku“, pričom verejnosti boli tieto tvrdenia predložené bez zjavného predloženia existujúcich faktov a im nebol v článku poskytnutý absolútne žiaden priestor na vyjadrenie sa k napádaným výrokom, avšak súd prvej inštancie ani na túto skutočnosť žiadnym spôsobom neprihliadol a otázku kolízie práva na slobodu slova s právom na ochranu dobrej povesti nesprávne právne posúdil, keďže v prípade napádaných výrokov šlo o zásah do práva na ochranu ich dobrej povesti vybočujúci z akýchkoľvek medzí prípustnej kritiky, keď ich obviňuje z protispoločenskej, ba až protiprávnej činnosti, pričom im v článku nebolo poskytnuté ani základné právo vyjadriť sa ku zverejňovaným skutočnostiam. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ až 3/ uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám vyjadreným v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 311/07 a ďalším, keďže sa vysporiadal s podstatnými argumentmi strán, uviedol v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a ako celok pôsobí koherentne. Uviedol, že Penta je pôvodom stredoeurópska investičná skupina, ktorá bola založená v roku 1994, zameriavajúca sa na dlhodobé investície do aktív, pričom v súčasnosti rozvíja firmy a projekty predovšetkým v zdravotníctve, finančných službách, maloobchode, výrobe, médiách a v realitnom developmente s tým, že žalobcovia sú členmi skupiny Penta, ktorá je ekonomicky jednou z najsilnejších finančných skupín v strednej Európe, ktorá sa na Slovensku preslávila svojimi podnikateľskými aktivitami vo viacerých odvetviach verejného sektora (najmä v zdravotníctve) financovaných z verejných zdrojov. Poukázal na skutočnosť, že tieto podnikateľské aktivity žalobcov boli predmetom verejnej diskusie, a preto je dôsledný záujem médií o aktivity žalobcov viac ako legitímny a sú povinní strpieť polemiku verejnosti a médií ohľadne ich podnikateľských aktivít a osôb, ktoré z týchto podnikateľských aktivít so štátom profitujú, o to viac, pokiaľ skupina Penta využíva na svoje podnikateľské aktivity tzv. offshore spoločnosti alebo spoločnosti v tzv. daňových rajoch, čo samozrejme platí aj pre samotných žalobcov, pričom tento zvýšený záujem verejnosti a médií o ich aktivity si práve týmto neprehľadným modelom vlastníckych štruktúr zapríčinili samotní žalobcovia. Poukázal na rozhodovaciu prax ESĽP v tejto oblasti, ktorou štrasburský súd konštantne argumentuje, že veľké korporácie a nadnárodné spoločnosti sa vedome vystavujú drobnohľadu verejnosti nad každým ich krokom a konaním, a preto sú povinné, vrátane osôb, ktoré tieto spoločnosti spravujú, strpieť vyššiu mieru kritiky a polemiky zo strany verejnosti a médií, keď argumentum a minori ad maius platí o to viac, že žalobcovia hospodária s verejnými prostriedkami, v tomto prípade v spoločensky citlivo vnímanej oblasti verejného zdravotného poistenia. Žalovaný uviedol, že je vydavateľom O. J., ktorý je distribuovaný na celom území Slovenskej republiky (okrem printovej podoby je O. J. publikovaný na internetovom portáli E.:/..N.), má postavenie súkromného a nezávislého média, ktoré sa snaží poskytovať verejnosti objektívne informácie, a preto ho treba považovať v tomto prípade za nositeľa slobody prejavu, na ktorého sa vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom s ohľadom na kľúčovú úlohu médií, ktoré sú „strážnym psom“ demokracie („public watchdog“) a nutnosť veľmi prísneho posudzovania každého zásahu do slobody prejavu médií. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že článok bol uverejnený ako komentár, čo vyplýva jednak z jeho obsahu ako aj systematického zariadenia v publikovanom periodiku s tým, že komentár je jedným z najdôležitejších analytických novinárskych útvarov, keďže vyjadruje stanovisko autora alebo daného média k určitej udalosti a je blízky predovšetkým správe, ktorú dopĺňa o (osobné) hodnotenie a odôvodnené závery s tým, že ako analyticko-kritická správa obsahuje fakty aj myšlienky, usiluje o odkrytie príčin, pozadia alebo dôsledkov popisovaného javu, pričom autor pripája do textu svoj vlastný pohľad na vec. Uviedol, že žalobcovia zavádzajú, pokiaľ v odvolaní tvrdia, že práve zaradenie článku ako komentára bol jediným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie označil žalované výroky za hodnotiace úsudky a k ich námietke o porušení koncentračnej zásady uviedol, že je s poukazom na znenie § 470 ods. 1 C. s. p. nedôvodná (ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti), a preto sa koncentrácia konania uplatní podľa § 154 a § 155 C. s. p. a nie podľa § 118a O. s. p. Namietol, že žalobcovia pre odôvodnenie svojich tvrdení často využívajú rôzne subjektívne úvahy, hypotézy, dokonca vlastné hodnotenia, ktoré žalovaný článok a predovšetkým žalované výroky neobsahujú a ani nenaznačujú a k výroku, že „. S. O. K., M. O. I. O. O. L. M. L. S.Á. H. N.“ uviedol, že Penta riadila a spoluvlastnila zdravotnú poisťovňu Dôvera, ktorá má štvrtinu poistného trhu a má množstvo zdravotníckych zariadení, po štáte je druhým najväčším vlastníkom zdravotníckych zariadení na Slovensku, a preto sú finančné toky medzi nimi tak prirodzene veľké objemom, frekvenciou, aj rôznorodosťou, čím dovoľujú umelo znižovať zisk celej poisťovne, ktorá samozrejme obchoduje aj s inými zdravotníckymi zariadeniami s tým, že poisťovňa síce zverejňuje svoje zmluvy, to však neznamená, že nemôže v objemoch alebo cenách prípadne iných podmienkach protežovať vlastné zariadenia, pričom samotné zverejňovanie zmlúv Dôvery o efektívnosti nič nehovorí. Poukázal na skutočnosť, že namietaný článok je komentár, ktorého charakteristickou črtou sú hodnotiace úsudky autora, ktorý konštatoval, že Penta má podmienky, aby dokázala zarábať a zisky skryť, avšak ako fakt netvrdí, že sa niečo také deje, keď sa žalobcovia snažia účelovo navodiť dojem ako keby autor konštatoval, že zisky Penta skutočne prelieva a tieto podmienky na prelievanie ziskov využíva. Uviedol, že už zo samotného hypotetického obsahu tohto výroku a predovšetkým možnosti rozličného prístupu k pojmu „dobré podmienky'” (keďže každý si dobré podmienky predstavuje inak) je zrejmé, že ide o komentár a subjektívnu úvahu autora článku. K výroku „E. Š. M. Ď. L. V. P. I. K. M. O....“ žalovaný uviedol, že dané tvrdenie odznelo vo viacerých v minulosti publikovaných textoch (v spise) s tým, že spoluvlastníkom Penty v Dôvere je spoločnosť Prefto Holding Limited, opäť Cyperská spoločnosť, pričom anonymná vlastnícka štruktúra tejto spoločnosti bola dlhodobo predmetom verejnej diskusie a záujmu masmédií, ktoré ako (spolu)vlastníka tejto spoločnosti označovali p. Š.É., pričom nie je celkom zrejmé, čím sa tento výrok dotýka dobrej povesti samotných žalobcov a čo konkrétne poškodzuje ich povesť alebo na uvedenom výroku pôsobí difamačne, a preto žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Poukázal na skutočnosť, že predmetné tvrdenia boli tiež v priebehu posledných rokov viackrát potvrdené jeho redaktorovi osobami z prostredia samotnej Penty, a preto v záujme preukázania pravdivosti uverejnených tvrdení žiadal, aby žalobcovia a jeho zamestnanci a spolupracovníci oslobodili jeho vydavateľstvo a redaktorov od povinnosti mlčanlivosti tak, aby mohol odhaliť totožnosť zdrojov z Penty, ktoré mu informáciu o Z. Š. poskytli, keď v prípade zamietnutia takejto žiadosti zo strany žalobcov sa dá pochybovať o ich záujme preukázať pravdivosť publikovaných tvrdení. Žalovaný v dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol, že legitímnosť zverejnenia takéhoto výroku a nedôveryhodnosť svedka Z.. Š. nepriamo dokazuje aj prípad spoločnosti Váhostav, ktorá dostala pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie za nesprávne údaje v registri skutočných vlastníkov firiem - Z.. Š. je skutočným vlastníkom podniku, pričom Z.. Š.F. klamal priamo pred OS BA III, keď v konaní medzi ním a Pentou vypovedal, že nie je vlastníkom s tým, že v prípade, ak by médiá nemohli vyvolať polemiku a prezentovať podozrenia ohľadne vlastníckych vzťahov podnikateľských subjektov, ktorí podnikajú vo verejnom sektore, utrpel by verejný záujem na predmetných informáciách. K výroku „Spolu s Pentou z nej povyťahovali mimo oficiálneho zisku minimálne 400 miliónov, nemali vplyv na riadenie firmy“ uviedol, že peniaze, ktoré boli vykázané ako záväzok voči akcionárom, z účtu poisťovne odišli, rozhodli o tom samotní akcionári minimálne tým, že tieto peniaze prijali, pričom to nie je ich záväzok, ale podľa účtovníctva išlo naopak o splatenie záväzku zo strany Dôvery, keďže to nebolo vykázané ako dividenda vyplatená zo zisku, a preto to šlo jednoznačne mimo oficiálneho zisku s tým, že Penta vo svojom stanovisku vysvetľuje, že to bolo legálne a že inak sa nedalo, avšak v texte sa nič o nelegálnosti nepísalo. K výroku „Penta má teda dobré podmienky na to, aby mala v Dôvere vysoké zisky. Nemusí nimi provokovať, môže ich ukrývať prelievaním do svojich zdravotníckych zariadení“ žalovaný uviedol, že žalované výroky (aj vzhľadom na to, že článok bol publikovaný ako komentár) je nutné posudzovať ako hodnotiace úsudky, keď samotný článok neobsahuje urážlivé, útočné či neslušné vyjadrenia, pričom v celkovom kontexte nie je formulovaný v podobe faktických tvrdení, ale naopak, v podobe hodnotiacich úsudkov jeho autora, keď tam, kde je nejaké vyjadrenie hodnotiacim úsudkom, môže primeranosť zasahovania do práva na slobodu prejavu závisieť od toho, či pre napadnuté vyjadrenie existuje dostatočný faktický podklad, pretože aj hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek faktického podkladu môže byť prehnaný, avšak v tomto prípade bol dostatočný faktický základ (podklad) žalovaných výrokov jednoznačne preukázaný, naviac predmetné informácie boli dokonca publikované prostredníctvom médií, ktoré vlastnia samotní žalobcovia, a preto argumentácia žalobcov o povahe skutkových tvrdení žalovaných výrokov je účelová. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia, ako jedna z najväčších a najvplyvnejších finančných a podnikateľských skupín pôsobiacich na území Slovenskej republiky, sú známi širokej verejnosti okrem iného tým, že pôsobia v štátom regulovaných odvetviach, uchádzajú sa o verejné zákazky a hospodária so štátom zverenými verejnými financiami, pričom ich podnikateľské aktivity sú vnímané pomerne kontroverzne, boli a sú nespochybniteľne predmetom verejnej diskusie a záujmu masmédií, keď je nepochybné, že téma žalovaného článku reflektuje verejný záujem, je legitímna, verejnosť (ktokoľvek) má totiž právo získavať informácie a povinnosťou médií je o týchto skutočnostiach verejnosť informovať, nakoľko sa dotýkajú citlivej problematiky hospodárneho nakladania s verejnými financiami. Uviedol, že pokiaľ by aj žalované výroky boli považované nesprávne za skutkové tvrdenia, nedá sa konštatovať, že sú jednoznačne nepravdivé, keď autor žalovaného komentára nevyslovil žiadne subjektívne právne závery, ani neoznačil aktivity žalobcov, ktoré sú predmetom žalovaných výrokov za protiprávne, a nakoľko žalobcovia pôsobia vo verejnom sektore, kde sa uchádzajú o verejné zákazky, sú povinní rešpektovať zvýšený záujem verejnosti o ich podnikateľských aktivitách a musia zniesť prípadnú polemiku (resp. kritiku) ohľadne týchto aktivít zo strany novinárov s tým, že skutočnosti, ktoré boli predmetom žalovaných výrokov sa v súčasnom legislatívnom prostredí nedajú jednoznačne preukázať ani vyvrátiť, nakoľko právny poriadok nedáva prostriedky tretím subjektom zistiť skutočnú majetkovú štruktúru týchto obchodných spoločností ako aj finančné transakcie a operácie, ktoré vykonávajú, a preto sa obrana žalobcov v tomto kontexte javí ako účelová a objektívne nepreukázateľná. Uviedol, že žalované výroky nemajú difamačný charakter a pokiaľ žalobcovia tvrdia, že predmetnými výrokmi bolo zasiahnuté do ich dobrej povesti, toto tvrdenie nepreukázali buď zhoršením dobrej povesti alebo nadobudnutím zlej povesti, napr. stratou obchodných partnerov, skončením podnikateľských aktivít vo verejnom sektore a pod. s tým, že žalované výroky nemajú spôsobilosť zhoršiť alebo poškodiť povesť žalobcov, keď Najvyšší súd ČR k otázke dobrej povesti uviedol, že „O. K. K. Q. Z. K. I. na L. N., H. N. Y. N. S. Z. Q. K., L.H. Č. F. N., H. N. Ň. K. O. H.. O. K. Q. K. W. S., M. M. H. I. U. K. Q., podľa H.U. Z. E. M. K. N.. J. L. K. K. Q. L. K. O. M. Q. J., K. M. J. Č. N. K.I. Q. N. I. Ú. Q. N. na Ú. O., M. J. O. J. J. K. L. Č. Q. K.." Žalovaný uviedol, že v konaní na základe viacerých dôkazov preukázal a je notorietou, že pôsobenie skupiny Penta na Slovensku je vnímané verejnosťou minimálne kontroverzne, ak nie záporne, nakoľko táto skupina je aktérom viacerých káuz, ktoré boli a sú rozoberané v mediálnom a politickom priestore nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ až 3/ uviedol, že z hľadiska kontextu celého komentára a okolnosti, za ktorej bol vyhotovený - po oznámení skupiny Penta a spoločnosti PREFTO, že budú spájať akcie Dôvery pod jedného vlastníka je zrejmé, že cieľom článku bolo informovať čitateľa o dianí v oblasti zdravotného poistenia, možnosti voľby medzi zdravotnými poisťovňami, ich nakladaní s prostriedkami poistencov a podmienkami, ktoré sú nastavené v tomto sektore, a preto obmedzenie slobody prejavu a uprednostnenie ochrany dobrej povesti, by vzhľadom na rozoberané okolnosti nesledovalo legitímny cieľ a nebolo by nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu právom chránených záujmov žalobcov a neposkytnutie ochrany slobody prejavu by mohlo mať odradzujúci či zmrazujúci účinok (chilling- efect) na novinársku obec. K tvrdeniu žalobcov, že nedostali priestor na vyjadrenie žalovaný uviedol, že poskytnutie priestoru na vyjadrenie tak, ako to požaduje žalobca, nie je súčasťou komentárového žánra a je absurdné novinára žiadať, aby niekoho oslovil pri písaní vlastného subjektívneho komentára. Uviedol, že žalobcovia poukázali na rozhovor so šéfom Svetu zdravia Ľ. X. s tým, že jeho uverejnenie (ako aj množstvo ďalších článkov) dokazuje, že nemá ambíciu jednostranne škandalizovať Pentu, ale dlhodobo sa venuje téme zdravotníctva a podnikaniu v ňom a poukazuje na dobré aj zlé stránky, pričom dotknutým subjektom poskytuje dostatočný priestor na vyjadrenie. K nároku žalobcov na uverejnenie ospravedlnenia v podobe inzerátu žalovaný uviedol, že je to nevykonateľné, lebo inzercia nesmie vyzerať ako spravodajský text (a teda napr. používať rovnaký typ písma, ako sa používa na redakčný obsah). 4. Žalobcovia 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu uviedli, že sa v celom rozsahu pridržiavajú svojich tvrdení a argumentácie uvedených v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že žalovaný vo svojom vyjadrení iba zopakoval doteraz uvedené názory a tvrdenia, pričom sa v celom rozsahu stotožňoval s rozsudkom a argumentmi prezentovanými súdom v jeho odôvodnení. Ohradili sa voči tvrdeniam žalovaného, ktorý ich obvinil, že voči nemu podávajú šikanózne žaloby v úmysle dosiahnuť preventívny účinok a zvyšovať náklady žalovaného, keďže na žalovaného podali 9 žalôb, pričom si nároky z ochrany dobrej povesti právnickej osoby a tlačovej opravy k článku a e-článku uplatňujú v samostatných konaniach a že na svoje podnikateľské aktivity využívajú tzv. offshore spoločnosti, pričom zvýšený záujem verejnosti a médií o ich aktivity si práve takýmto neprehľadným modelom vlastníckych štruktúr zapríčinili sami s tým, že ich považujú len za snahu žalovaného očierniť ich v očiach odvolacieho súdu, nakoľko sa netýkajú otázky posudzovania (ne)oprávnenosti zásahu žalovaného do práva na ochranu ich dobrej povesti, ale snažia sa navodiť dojem, že žalovaný je v pozícii slabšieho subjektu, ktorý nevie preukázať pravdivosť svojich tvrdení, a preto je potrebné poskytnúť mu väčšiu mieru ochrany, resp. je potrebné posudzovať jeho konanie miernejšie, pretože voči tomuto slabšiemu subjektu (t. j. žalovanému) stojí „jedna z najsilnejších finančných skupín v strednej Európe“, avšak takýmto postupom by sa médiám poskytol neprípustný priestor (z hľadiska testu proporcionality medzi slobodou prejavu a právom na ochranu dobrej povesti), keďže by si mohli písať čo chcú bez toho, aby za svoje výroky niesli zodpovednosť. Uviedli, že takýto výklad je však neprípustný a navyše aj v rozpore s ust. § 5 ods. 1 Tlačového zákona, v zmysle ktorého vydavateľ (až na zákonom stanovené výnimky) bez ďalšieho zodpovedá za obsah periodickej tlače. Poukázali na skutočnosť, že žalovaný počas celého konania, aj vo vyjadrení, neustále zdôrazňuje svoje postavenie ako zástupcu nositeľa slobody prejavu a strážneho psa demokracie, ktorý má privilegované postavenie a vzťahuje sa na neho zvýšená ochrana, avšak aj keď majú novinári privilegované postavenie pri informovaní o veciach verejných a médiá plnia dôležité úlohy v demokraticko-liberálnej spoločnosti, obaja majú obrovskú zodpovednosť a sú viazaní mnohými povinnosťami, keď osobitne novinári musia informovať objektívne, informácie overovať z viacerých zdrojov a konať v súlade so žurnalistickou etikou s tým, že to, že je informácia publikovaná novinárom v médiu, zodpovednosť či povinnosti novinárov či médií neznižuje ani nezvyšuje. Uviedli, že aj sudcovia ESĽP si začínajú uvedomovať prílišnú silu a moc médií v súčasnom svete, ktoré často neinformujú objektívne, v rozpore s etikou zodpovednej žurnalistiky, manipulujú s informáciami a snažia sa vnútiť divákovi či čitateľovi svoje videnie sveta namiesto toho, aby ho samého nechali rozhodnúť sa a debatu len kultivovali s tým, že rešpektujú to, že úlohou médií je vyvolávať polemiku o podstatných otázkach verejného záujmu, avšak napádaný článok takúto polemiku vôbec nevyvoláva, nakoľko výroky, ktoré napádajú v tomto konaní žalovaný neformuloval tak, aby vyvolali polemiku o téme verejného záujmu, keďže boli formulované ako jednoznačné fakty, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. K tvrdeniu žalovaného, že článok bol uverejnený ako komentár, a preto by mal byť posudzovaný obozretnejšie, nakoľko ako uviedol aj samotný žalovaný, komentár obsahuje fakty aj myšlienky, čo teda znamená, že nie je podstatné, či sa fakt nachádza v komentári alebo spravodajskej správe, keďže fakt je vždy faktom, teda skutkovým tvrdením, a nestáva sa z neho hodnotiaci úsudok len preto, že bol publikovaný napr. v rámci komentára alebo len preto, že je vyjadrený zjednodušene. Uviedli, že ak je komentáre skutočne potrebné posudzovať obozretnejšie („Č. K. N. E. L., K. K. Y."), tak potom je nepochopiteľné, že žalovaný predložil na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení (a neustále poukazuje) článok S. X. „Č. S. K. N. Š.“, ktorý bol publikovaný v sekcii „J.“ alebo na Komentár Q. G. „.N. Š. a nie je potom ani jasné, ako mohol súd prvej inštancie vyhodnotiť takéto hodnotovo zafarbené, prípadne polemické texty ako faktické dôkazy, ktoré majú preukazovať nejakú skutočnosť, ak totiž súd prvej inštancie zohľadnil ako „poľahčujúcu okolnosť“, že napadnutý článok a e-článok sú komentármi, rovnako tak mal posudzovať aj komentáre, ktoré boli predložené ako dôkaz a nemohli tak tvoriť skutkový základ pre prípravu článku. Uviedli, že z takýchto hodnotovo zafarbených dôkazov totiž len ťažko možno mať niečo za preukázané bez dôvodných pochybností, s ktorými bol súd prvej inštancie povinný sa vysporiadať. K vyjadreniu žalovaného k svedeckej výpovedi Z. Š. v konaní sp. zn. 11C/459/2015, ktorú označil za nedôveryhodnú, keď uviedol, že Z. Š. v súvislosti s otázkou, či je vlastníkom spoločnosti Váhostav klamal, keď priamo pred OS BA III v konaní medzi nimi a Pentou vypovedal, že nie je vlastníkom, žalobcovia uviedli, že takáto argumentácia je nepoužiteľná, nakoľko zápisnica z uvedeného výsluchu bola predložená súdu prvej inštancie a ten ju vo svojom rozsudku nijako nezohľadnil, avšak táto zápisnica z výsluchu zakladá dôvodnú pochybnosť o pravdivosti výrokov žalovaného a s touto pochybnosťou sa mal súd prvej inštancie vysporiadať. K tvrdeniu žalovaného, že výroky nie sú spôsobilé zhoršiť alebo poškodiť ich dobrú povesť, keď v konaní ani nepreukázali, že predmetnými výrokmi bolo zasiahnuté do ich dobrej povesti (napr. stratou obchodných partnerov, skončením podnikateľských aktivít a pod.) uviedli, že zodpovednosť za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby podľa ust. § 19b Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou založenou na objektívnom princípe, t. j. popri neoprávnenosti zásahu sa nevyžaduje aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu a ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa môže zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej osoby zbaviť (na ňom je dôkazné bremeno), len ak predloží tzv. dôkaz pravdy, t. j., ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé, keď k takémuto chápaniu konceptu zodpovednosti sa prikláňa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi, a preto pre úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu dobrej povesti, keďže sa nevyžaduje vyvolanie následkov, teda reálnej ujmy na dobrej povesti právnickej osoby. Poukázali na skutočnosť, že v prípade veľkých spoločností, medzi ktoré patria, je častokrát ťažké preukázať následky vyvolané takýmto protiprávnym zásahom, keďže nie je možné presne určiť, koľko klientov, či potenciálnych obchodných partnerov viedlo zverejnenie článku napr. k tomu, aby s nimi neuzavreli novú zmluvu s tým, že obdobne by aj v prípade zverejnenia nepravdivých informácii o údajnej protiprávnej činnosti veľkej banky bolo pre banku ťažké preukázať, či dôvodom, pre ktorý ju klienti opustili, je práve zverejnenie takýchto nepravdivých informácií v tlači a aj preto súdy judikovali, že postačuje objektívna spôsobilosť zásahu narušiť či ohroziť právo na ochranu dobrej povesti (Ústavný súd SR v náleze zo dňa 09. 11. 2016, sp. zn. I. ÚS 689/2014-35, kde v súvislosti s preukazovaním následkov vzniku nemajetkovej ujmy hovorí: „J. preto N. N. M. H. N., Ž. N. J. J. I. H. pre K. V. J., K. J. W. I. W. N. L. O. Z. Q.U. K.. J. Z. K. O., Č. Y. L. N. N. J. M. W., H. N. K. J. I. I. H. Y. Q., Z. K., Q., V.. J. N. Z. O. I. Q.Č. F.“, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 137/2008, či rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Danev v. Bulharsko z 02. 09. 2010). 5. Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 28. 03. 2017 doručené dňa 24. 05. 2017, sa k nemu nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 31. mája 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 10. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu žalobcov 1/ až 3/ zamietol. 12. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcov, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 13. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcov 1/ až 3/ zamietol a ktorou sa domáhali určenia, že žalovaný výrokmi: „K. S. O. K., M. O. I. O. O. L. M. L. S. H. N..“ a E. Š. M. Ď. L. V. P. I. K. M. O. ... M. „.... N. N. K. L. J. K. S. Q. L. S. XXX S.J., J. I. na V. P..“. M. „. S. teda O. K. na Y., M. S. I. O. I. L.. J. J. K., S. F. W. K. O. N. L. L..", uverejnenými v denníku O. J. vo vydaní zo dňa XX. XX. XXXX, v časti "H. na N. X I. Č. ".K. N. K. Q. K.", výrokmi „E. Š. M. Ď. L. V. P. I. K. M. O....M....N. N. K. L. J. K. S. Q. L. S. XXX S., J. I. na V. P..“ a „K. S. teda O. K. na Y., M. S. I. O. I. L.. J. J. K., S. F. W. K.Í. O. N. L. L.", uverejnenými na internetovej stránke denníka O. J. po vydaní zo dňa 26. 05. 2015, v časti "Komentáre" v článku "K. N. K. Q. I. S. L. K.Ť." neoprávnene zasiahol do práv žalobcov na ochranu dobrej povesti a zároveň uložiť žalovanému povinnosť strpieť, aby žalobcovia v súvislosti s výrokmi uvedenými vyššie, na náklady a v mene žalovaného uverejnili prostredníctvom platenej inzercie správu v slovenskom jazyku s nasledujúcim nadpisom a textom: "Q. O. J. za J. L. O. K. na Q. O. K. N. K. F.. O. J. L. O. XX. XX. XXXX I. N. H., N.. X, Č.Á. N. J. "K. N. K. Q. K." a dňa 26. 05. 2015 na internetovej stránke O. J. článok s nadpisom "K. N. K. Q. I. S. L. K.. I. Y. Č. W., Ž. Š. M. Ď. L. V. P. N. N. K. K.M. L. L. K. O. S. Q. L. S. XXX S. D. M. Ž. K. S. O. K. na W. L. O. M. F. K. O. N. L. L.. Y. I.V. N. J. na K. N. L. M. O. J. N. Y. N. K. za W. J. L. Q.", a to v denníku s celoštátnou pôsobnosťou tak, aby bola táto správa vytlačená písmom bežne používaným v tomto denníku, s veľkosťou písma minimálne 10 bodov v texte správy a minimálne 12 bodov v nadpise správy, čitateľne, čiernou farbou písma, dôvodiac tým, že ide o hodnotiace úsudky, ktorými k zásahu do dobrej povesti žalobcov ako právnických osôb nedošlo. 14. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. 15. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. 16. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva možnosť právnickej osoby, postihnutej neoprávneným zásahom do jej dobrej povesti domáhať sa súdnou cestou, aby sa subjekt neoprávneného zásahu zdržal takého zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a aby odstránil závadný stav a zároveň má právo sa domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré môže byť požadované i v peniazoch. Použitie jednotlivých prostriedkov ochrany a sankcií, ktoré vyplývajú z ust. § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i rozsahu ich použitia prináleží súdu a úvaha súdu musí vychádzať z konkrétnych okolností neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby na podklade hodnotenia vykonaných dôkazov. V danom prípade ide o voľné hodnotenie dôkazov, ktoré nie je vymedzené hodnotiacimi hľadiskami, ktoré boli stanovené v hmotnom práve, a to najmä čo do rozsahu použitia sankcie primeraného zadosťučinenia uvedeného v ustanovení § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka. 17. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia, či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). 18. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa citovaných zákonných v ustanovení je možné zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, pričom ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, avšak v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, čo znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. 19. Nepravdivým alebo pravduskresľujúcim údajom sa rozumejú také skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým je možné priradiť zápornú pravdivostnú hodnotu (nepravdy) alebo skutočnosti, ktoré takto hodnotiť nie je možné, ale sú podané tak, že vedú ku skresleniu informovania verejnosti. Aby nepravdivý, resp. pravduskresľujúci údaj viedol k vzniku práva na ospravedlnenie a finančnú satisfakciu, musí sa zároveň dotknúť cti alebo dobrého mena konkrétnej právnickej osoby. 20. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (Čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). 21. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu (Čl. 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky). 22. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (Čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). 23. Citované články 19 a 26 Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu, chápanú ako vládu ľudu, ľudom a pre ľud, je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických, preto aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu o konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu však nie je bezbrehá; ústavne zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami uvedenými v Čl. 19 Ústavy. Kolízia oboch práv sa realizuje práve napríklad pri aplikácii § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany osobnosti a pri aplikácii § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka v súvislosti s uplatňovaním ochrany dobrej povesti právnickej osoby. Povinnosťou súdov v takýchto prípadoch je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti (dobrej povesti právnickej osoby) treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, resp. dobrého mena právnickej osoby, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j., aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. 24. K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. 25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že uverejnením článku v denníku O. J. vo vydaní zo dňa 27. 05. 2015 v časti "Komentáre" s názvom "K. N. K. Q. K.", k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcov 1/ až 3/ ako právnických osôb nedošlo, ako i s právnym záverom, že napadnuté výroky sú hodnotiace úsudky a zároveň na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že z obsahu článku jednoznačne vyplýva, že v ňom nie je spomenutý ani jeden zo žalobcov jeho obchodným menom, ale „Penta“, ktorú široká verejnosť Slovenskej republiky nesporne vníma ako jednu z najväčších finančných skupín, ktoré na Slovensku pôsobia, pričom je zároveň nesporné, že Penta je názov finančnej skupiny a nie názov právnickej osoby, nie je teda obchodnou spoločnosťou v zmysle Obchodného zákonníka a nemá právnu subjektivitu, nakoľko pojem „finančná skupina“ nepozná, keď finančná skupina je skupina, do ktorej patria viacerí kapitálovo silní jednotlivci, ako aj určité podniky, koncerny alebo trusty a nakoľko ich obchodné mená sa v článku nevyskytli ani raz a zároveň je aj podľa názoru odvolacieho súdu viac ako isté, že s obchodnými menami žalobcov ako právnickými osobami sa slovenská verejnosť nikdy nestretla, nemohlo ani dôjsť k neoprávnenému zásahu do ich dobrej povesti ako právnických osôb, resp. do dobrej povesti obchodnej spoločnosti Penta Investments, ako tvrdili žalobcovia v podanom odvolaní, nakoľko obchodný názov tejto spoločnosti sa v článku nevyskytol ani raz. 26. V tejto súvislosti považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že hodnotiaci úsudok a tvrdenie skutočnosti sa zásadným spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže tie nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju (viac alebo menej) voľne interpretujú, čo ale neznamená, že sú v rámci konania o ochranu dobrej povesti celkom nenapadnuteľné. 27. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Je nutné zároveň uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva je totiž potrebné rozlišovať medzi faktami (skutkovými tvrdeniami) a hodnotiacimi úsudkami; kým pravdivosť faktov je možné preukázať, hodnotiace úsudky dôkaz pravdy nepripúšťajú a požiadavka na preukázanie ich pravdivosti predstavuje zásah do slobody názoru, ktorá je základným elementom práva, ktoré je garantované Ústavou SR. 28. Odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožnil aj so záverom prvoinštančného súdu, že napadnuté výroky nie je možné posudzovať izolovane od celého komentára, keď z obsahu celého článku je možné jednoznačne vyvodiť, že autor sa zaoberá dopadom kúpy aj druhej polovice zdravotnej poisťovne Dôvera Pentou na bežného pacienta ako poistenca, problematikou zdravotných poisťovní, ktoré nakladajú s verejnými zdrojmi, keď pointou celého komentára je podmienková veta „Ak G. O. M. W. L. na Y., M. N. K. S. N. I. K., W. O. G. X. za L.D. K.“ (pacienta z poisťovne do poisťovne, pozn. odvolacieho súdu), t. j. autor sa zaoberá témou zdravotných poisťovní z hľadiska ich prístupu k pacientovi, jeho možností meniť poisťovňu, z dôvodu ktorého dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že uvedený komentár bol uverejnený za legitímnym účelom informovania verejnosti o veciach, ktoré sú predmetom verejného záujmu, teda každého bežného občana Slovenskej republiky, nakoľko každá fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky je povinná byť verejne zdravotne poistená. 29. Je nutné zároveň poukázať aj na judikatúru ESĽP, z ktorej vyplýva, že veľké korporácie a nadnárodné spoločnosti sa vedome vystavujú drobnohľadu verejnosti nad každým ich krokom a konaním, z dôvodu ktorého sú povinné strpieť vyššiu mieru kritiky a polemiky zo strany verejnosti a médií (rozhodnutie ESĽP vo veci Fayed v. the United Kingdom), pričom tento záver sa vzťahuje aj na prejednávanú vec o to viac, ak ide o podnikateľské aktivity žalobcov v odvetviach verejného sektora financovaných z verejných zdrojov. Zvýšený záujem médií o takéto podnikateľské aktivity, ktoré sú navyše realizované prostredníctvom tzv. offshore spoločností, resp. spoločností sídliacich v obchodných rajoch, je preto v plnej miere legitímny. 30. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a nakoľko žalobcovia 1/ až 3/ v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).