Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315216291 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315216291.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkyne: Z. J., X.. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, L., zastúpenej H.. H. D. J.., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX XX Y. Z. Č.. XXX proti žalovanému: Slovenská golfová asociácia, so sídlom Kukučínova ul. 26, Bratislava, IČO 37 888 374, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.16 Cpr/3/2015 zo dňa 15. novembra 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdzuje. V časti náhrady trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie zmeňuje tak, žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne listom žalovaného zo dňa 12.05.2015 a o náhradu mzdy zamietol. Uložil žalovanej povinnosť v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením. 1.1. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce na F. Č.. XX v L. a pracovnou dobou od 08:30 do 17:00 hod. Konkrétnu pracovnú náplň s funkčnými špecifikáciami mala žalobkyňa určenú v Prílohe č. 1 pracovnej zmluvy a okrem iného do náplne práce žalobkyne patrilo, vedenie a výkon administratívy, mzdovej agendy, archívu, zabezpečenie a distribúcia registračných kariet (bod 20 pracovnej zmluvy). Podľa pracovnej zmluvy (bod.14 až 25) bol priamym nadriadeným žalobkyne generálny sekretár SKGA, pričom žalobkyňa sa okrem iného zaviazala riadiť pokynmi prezidenta, viceprezidenta, generálneho sekretára žalovaného, stanovami žalovaného a inými predpismi žalovaného. Ďalej bola žalobkyňa povinná zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom svojej funkcie dozvedela a ktoré majú ostať utajené ako hospodárske, či služobné tajomstvá. Dňa 01.06.2015 bolo žalobkyni poštou doručené písomné okamžité skončenie pracovného pomeru, datované dňa 12.05.2015, podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodov (a to aj každý samostatne) skutkovo vymedzených tým, že: „(1) Zamestnanec opakovane nedodržiaval príchody do práce na začiatok pracovnej doby 8:30 hod (v dňoch 04.05.2015, 05.05.2015 a 06.05.2015; príchody v iných dňoch sú predmetom ďalšieho preverovania, aj prostredníctvom kamerového systému“. „(2) Zamestnanec opakovane opustil miesto výkonu práce pred skončením pracovnej doby 17,00h (v dňoch 04.05.2015, 05.05.2015 a 06.05.2015); odchody v iných dňoch sú predmetom ďalšieho preverovania, aj prostredníctvom kamerového systému“. „(3) Zamestnanec nedodržal pokyn generálneho sekretára SKGA, aby sa dňa 11.05.2015 zamestnanec nezdržiaval v mieste výkonu práce a neodnášal z neho žiadne veci; zamestnanec aj napriek takémuto pokynu a výzve nadriadeného dňa11.05.2015 z miesta výkonu práce odniesol krabicu, v ktorej boli dokumenty SKGA (žalovaného)“. „(4) Zamestnanec dňa 06.05.2015 nahrával na mobilný telefón celý priebeh rokovania prezídia SKGA (žalovaného), napriek tomu, že k tomu nemal pokyn od generálneho sekretára SKGA ani iného orgánu SKGA a na skutočnosť, že celý priebeh rokovania prezídia SKGA sa nahráva, nikoho z členov prezídia SKGA ani generálneho sekretára neupozornil a nevyžiadal si ich súhlas“. „(5) Svojou nečinnosťou zamestnanec ohrozil čerpanie dotácie pre SKGA, keď nezabezpečil včasné podpísanie zmluvy o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu a jej doručenie na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR; toto bolo realizované až na základe opakovanej urgencie zamestnanca MŠVVaŠ SR“. „(6) Zamestnanec nezabezpečil evidenciu objednávok služieb manažéra reprezentácie za obdobie máj 2014 až máj 2015; toto bolo realizované až následne, na základe upozornenia generálneho sekretára SKGA v mesiaci máj 2015“. „(7) Zamestnanec nezabezpečil evidenciu HIM, napriek pokynu generálneho sekretára SKGA v mesiaci apríl 2015“. „(8) Zamestnanec nebol dostupný počas pracovnej doby pre kontakt s interným prostredím (členovia SKGA - GCCB Bernolákovo sa dňa 09.04.2015 nevedeli skontaktovať so zamestnancom)“. „(9) Zamestnanec realizoval úhrady faktúr v rozpore s právnymi predpismi, zvýhodnil niektorých veriteľov SKGA, resp. GOLF s.r.o., pred inými veriteľmi, (uprednostnenie úhrad faktúr veriteľa Slovak Golf Agency, s.r.o. s neskorším dátumom splatnosti pred veriteľom TEETIME SE, ktorého faktúry boli so skorším dátumom splatnosti, pričom ide o strategického partnera prevádzkujúceho centrálny server a prerušenie poskytovania jeho služieb by ohrozila chod SKGA)“. 1.2. Žalobkyňa listom z 08.06.2015 oznámila žalovanému, že s uvedeným okamžitým skončením jej pracovného pomeru nesúhlasí. Spornými boli vymedzené skutkové okolnosti (v bodoch 1 až 9), ktoré posúdil žalovaný ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a ktoré žalobkyňa jednotlivo namietala s tým, že ani v jednom popísanom prípade sa nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo okamžité skončenie jej pracovného pomeru u žalovaného a preto jeho postup považovala za nezákonný. 1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 17 ods. 2; § 47 ods. 1 písm. b); §59 ods. 1 písm. c); § 68 ods. 1 a 2 ; § 70; § 74 ;§ 77; ; Zákonníka práce v dôsledku čoho konštatoval, žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyne listom zo dňa 12.05.2015 a doručeným 01.06.2015, z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z formálneho hľadiska dodržal zákonné hmotnoprávne podmienky ustanovené v § 70 Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané žalobkyni v písomnej forme - listom z 12.05.2015, doručené bolo kvalifikovaným spôsobom dňa 01.06.2015. Z obsahu žalobou napadnutého písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru, sú dostatočne zrejmé dôvody, ktoré viedli žalovaného k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, keď jednoznačným a nezameniteľným spôsobom v bodoch (1), (2), (3), (4) a (8), popísal konanie žalobkyne, ktoré bolo dôvodom skončenia pracovného pomeru. 1.4. Súd prvej inštancie dôvody označené v okamžitom skončení pracovného pomeru v bodoch 5, 6, 7, 9, neskúmal, nakoľko neboli skutkovo vymedzené zákonom požadovaným (jednoznačným, konkrétnym a nezameniteľným) spôsobom v zmysle § 70 Zákonníka práce. Nebolo zrejmé, kedy žalobkyňa ohrozila čerpanie dotácie pre žalovaného, o aké čerpanie dotácie išlo, akým spôsobom sa prejavila jej nečinnosť, teda aké konkrétne úkony mala vykonať a nevykonala, aby neohrozila čerpanie dotácie, resp. z čoho vyplývalo jej nevčasné zabezpečenie podpísania zmluvy o poskytnutí dotácie /bod (5)/; rovnako nebolo zrejmé kedy mala pôvodne žalobkyňa zabezpečiť evidenciu objednávok, na základe čoho a kedy jej bol daný pokyn generálneho sekretár, na základe ktorého došlo k zabezpečeniu evidencie predmetných objednávok /bod (6)/; taktiež nebolo zrejmé, kedy bol daný pokyn generálneho sekretára na zabezpečenie evidencie HIM a akým spôsobom bol daný /bod (7)/ a napokon rovnaký záver súd zaujal aj pri dôvode pod bodom (9), keďže ani v jeho skutkovom vymedzení nebolo zrejmé, kedy došlo k úkonu žalobkyne, ktorým by zvýhodnila niektorých veriteľov, teda kedy žalobkyňa vykonala úhrady faktúr pre uprednostnených veriteľov. 1.5. Skutkovo vymedzené dôvody uvedených bodoch 1 a 2 posúdil za nepreukázané, nakoľko žalovaný ako zamestnávateľ neviedol žiadnu evidenciu príchodov a odchodov zamestnancov, z ktorej by sa dalo zistiť, či v uvedené dni skutočne žalobkyňa nedodržala zmluve dohodnutý pracovný čas od 08:30 do 17:00 hod. a ani iným spôsobom uvedené dôvody nepreukázal, čím sa žalovaný dostal ohľadom bodov (1) a (2) do dôkaznej núdze. Jediným spôsobom evidencie dochádzky bol výkaz pre účely výpočtu miezd, ktorý vyhotovovala sama žalobkyňa a podľa ktorého v uvedených dňoch bola v práci po celú pracovnú dobu. 1.6. Dôvody sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru v bodoch 3, 4, 8 považoval za legitímny postup zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a dôvody za spôsobilé dôvody pre jednostranné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, posúdiac takéto konanie žalobkyne za závažné porušenie povinností zamestnanca, tzn. pracovnej disciplíny. Žalobkyni z pracovnej zmluvy vyplývala povinnosť riadiť sa pokynmi prezidenta, viceprezidenta a rovnako aj generálneho sekretára a zároveň zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa žalobkyňa v súvislosti s výkonom svojej práce dozvedela, pričom zo stanov žalovaného vyplývalo, že rokovania prezídia boli neverejné. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobkyňa nahrávala zasadnutie prezídia dňa 06.05.2015 bez vedomia a pokynu nadriadeného (ných) - bod (4) a že odniesla z pracoviska (kancelárie žalovaného) dokumentáciu, nerešpektujúc ústny pokyn nadriadeného na jej vrátenie - bod (3). Tieto okolnosti vyplývali aj z vykonaného dokazovania, z ktorého mal súd preukázané, že dňa 06.05.2015 sa uskutočnilo prezídium žalovaného, na ktorom prezident (V. P.), viceprezidenti (V. R. a R. L., generálny sekretár (F. L.) a žalobkyňa. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa z predmetného prezídia vyhotovovala zvukový záznam mobilným telefónom, pričom o jeho vyhotovovaní neinformovala prítomné osoby a teda konala bez ich vedomia (dôvod č. 4). Zo stanov vyplývalo, že rokovania sú neverejné a žalobkyňa svoje tvrdenie, že dostala pokyn na vyhotovenie zvukového záznamu žiadnym spôsobom nepreukázala a súd neakceptoval jej argumentáciu, že ho vyhotovovala za účelom presného zápisu z rokovania prezídia a že tak konala na základe požiadavky V. R. (viceprezident zastupujúci žalovaného v súdnom konaní). Žalobkyňa existenciu takéhoto pokynu nepreukázala a viceprezident žalovaného, ako aj ďalšie prítomné osoby na prezídiu, existenciu takéhoto pokynu popreli, pričom žalobkyňou predložená emailová komunikácia preukazovala len tú skutočnosť, že takáto požiadavka (vyhotovovať zvukový záznam z rokovania prezídia), existovala za pôsobnosti predchádzajúceho generálneho sekretára (E. R.), nakoľko bola datovaná k 25.09.2012. Rovnaký záver konštatoval súd aj pri dôvode v bode (3) okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže žalobkyňa dňa 11.05.2015 neuposlúchla pokyn svojho nadriadeného - generálneho sekretára spočívajúci v zákaze odniesť z kancelárie dokumenty predtým ako sa spíšu a zaevidujú z dôvodu podozrenia, že snahou žalobkyne bolo odniesť, okrem osobných dokumentov, aj dokumenty patriace žalovanému. Žalobkyňa odniesla z pracoviska dokumentáciu nielen osobnú ale aj pracovnú (žalovaného) a to napriek výslovnému zákazu nadriadeného a bez zaevidovania odnášaných dokumentov. Navyše zo skutkových okolností ako ich popísal generálny sekretár a ktoré v konaní neboli spornými, je zrejmé, že žalobkyňa nielenže nerešpektovala priamy pokyn nadriadeného, ale konala v príkrom rozpore s ním. Takéto konanie zamestnanca je neprípustné a je bezpochyby závažným porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 81 písm. a) Zákonníka práce (porušenie povinnosti konať podľa pokynov nadriadeného). Nakoľko vyhotovovanie zvukového záznamu dňa 06.05.2015, nevyplývalo z náplne práce žalobkyne a ani z pokynov prezidenta, viceprezidentov alebo generálneho sekretára a následne dňa 11.05.2015 žalobkyňa neuposlúchla priamy pokyn nadriadeného a konala v príkrom rozpore s ním, svojím konaním porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom čím naplnila dôvody pre postup zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, keď o týchto dôvodoch (v bodoch (3) a (4) sa žalovaný ako zamestnávateľ dozvedel dňa 06.05.2015 a 11.05.2015 a k ich uplatneniu prišlo dňa 12.05.2015. Vzhľadom na uvedené, keď legitímnymi dôvodmi pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou, postačovali dôvody vymedzené pod bodmi (3) a (4), súd sa dôvodom pod bodom (8) dôsledne nezaoberal. 1.7. Požiadavka prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne zo zástupcami zamestnancov, nebola daná, keď nebolo preukázané, že by u žalovaného pôsobili zástupcovia zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), naopak z výsluchu konateľa žalovaného vyplývalo, že zástupcovia zamestnancov u žalovaného nepôsobili. Zákon totiž iba umožňuje ich pôsobenie a zákonná povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru vopred pod sankciou jej neplatnosti a v takýchto prípadoch nevzniká a zamestnávateľ koná samostatne (§ 12). 1.8. Právnym základom pre náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru odo dňa oznámenia žalobkyne, že na ďalšom zamestnávaní u žalovaného trvá (vo výške 1.300,- € mesačne, odo dňa 09.06.2015, až do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru) je citované ustanovenie § 79 ods. 1 veta prvá a druhá Zákonníka práce, tzn. úspešný výsledok v spore o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. V prípade mzdových nárokov z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o zákonný nárok ktorý patrí žalobcovi v sume jeho priemerného zárobku v prípade, že v konaní o neplatné skončenie pracovného pomeru súd zistí, že je žaloba odôvodnená a to za obdobie podľa § 79 ods. 1 veta tretia, ods. 2, príp. ods. 3 Zákonníka práce, pričom súd o tomto nároku rozhodne podľa stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 veta prvá C.s.p.). Náhrada mzdy ako ju upravuje § 79 ods.1, 2 Zák. práce je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať prácu zamestnancovi trvajúcemu na ďalšom zamestnávaní a má vo vzťahu k zamestnávateľovi charakter sankcie, ktorý v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce jednostranne zrušil pracovný pomer so zamestnancom a súčasne satisfakcie vo vzťahu k zamestnancovi a nie je ekvivalentom mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať dohodnutú prácu podľa pracovnej zmluvy. 1.9. Súd prvej inštancie žalobný návrh ako neodôvodnený zamietol v celom rozsahu a to v časti určovacieho petitu, ako aj v časti mzdových nárokov z neplatne skončeného pracovného pomeru, uplatnených odo dňa oznámenia, že na ďalšom zamestnávaní trvá, vo výške 1.300,- € mesačne, ktorých zákonným predpokladom je úspešný výsledok v spore o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. 1.10. O trovách konania rozhodol podľa citovaných ustanovení v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania a priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v konaní úspešnému žalovanému, pričom o ich výške, súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa odkazujúc na judikatúru súdu č. XX M. XXXX/ XXXX v zmysle ktorej pri okamžitom skončení pracovného pomeru môže súd prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na dobu a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľov a na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu; na závery súdu č. 5 Cdo 74/2008 z ktorého vyplýva tiež, že „na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom.“ V zmysle judikatúry súdu č. 5 Cdo 26/2009 „Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so Zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. “ 2.1. Vytkla súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dôvodila, že jej nikdy nebolo doručené písomné porušenie pracovnej disciplíny. Mailovou komunikáciou zo dňa 25.09.2012 preukázala, že zvukové záznamy z prezídia žalovaného sa vyhotovovali za účelom porovnávania pripomienkovania zápisníc. Tvrdenie súdu, že sa vyhotovovali len za predchádzajúceho generálneho sekretára je skutkovo nesprávne, lebo sa zakladá len na vyjadrení svedka p. A.. V. P.. Zastáva názor, že súd nesprávne dospel k skutkovým zisteniam, lebo tým, že bol vyhotovovaný zvukový záznam, nebola narušená neverejnosť zasadnutí prezídia, keďže všetci prítomní boli jej pravidelnými členmi, t.j. vrátane žalobkyne. Žalovaný nepreukázal zneužitie tejto nahrávky žalobkyňou a nesúhlasí so záverom, že by vyhotovením zvukovej nahrávky nezachovávala mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa žalobkyňa v súvislosti s výkonom svojej práce dozvedela. Súd nesprávne postupoval pri vykonávaní dôkazov v tom, ako vyhodnotil predložené dôkazy. Žalovaný dal okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej, t.z., že žalovaný je povinný preukázať, že závažne porušila pracovnú disciplínu žalobkyňa a existuje teda dôvod na skončenie pracovného pomeru okamžite. Rovnako je žalovaný ten, ktorý mal preukázať, že mu vznikla škoda vyhotovením záznamu, resp. iná ujma ako aj to, že žalobkyňa porušila mlčanlivosť. Žalobkyňa je slabšou stranou sporu, t.z. že v prípade, ak ide o situáciu - tvrdenie proti tvrdeniu, je tou stranou, ktorá má byť chránená. Žalovaný do dnešného dňa nepodal na žalobkyňu oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin a ani si neuplatnil žiadnu škodu. Ak by aj súd dospel k názoru, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, neznamená to automaticky, že žalovaný bol oprávnený skončiť pracovný pomer so žalobkyňou okamžite. Súd vôbec nepostupoval s judikatúrou súdu napr. č. 5 Cdo 74/2008, a ani s judikatúrou súdu č. 5 Cdo 95 /2009. Súd sa mal zaoberať aj otázkou, či prípadné porušenie pracovnej disciplíny je takej intenzity, že je spôsobilé len pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo aj pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Zastáva názor, že ak by uplatnil súd postup popísaný v hore uvedenej judikatúre súdov pri posúdení, či žalobkyňa porušila závažne pracovnú disciplínu, tak by musel dospieť k stanovisku žalobkyne, že ide o neplatné skončenie pracovného pomeru. Z predložených dôkazov súdu nič nenasvedčuje tomu, že by žalobkyňa bola nedisciplinovanou zamestnankyňou, ktorú nemožno naďalej zamestnávať a skončiť s ňou pracovný pomer okamžite. Okresný súd na podklade dôkazov vykonaných v konaní, nemal dostatočne preukázané splnenie podmienok na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou a svoje rozhodnutie dostatočne nezdôvodnil. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávnych skutkových zistení, čím je daný odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. 2.2. Konanie má navyše aj inú vadu, t.j. súd priznal náhradu trov konania v rozpore s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Podľa rozsudku zaviazal žalovaného v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že z povahy veci a z obsahu jednotlivých bodov okamžitého skončenia pracovného pomeru je zrejmé, prečo konanie žalobcu dosahuje intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny, kedy od zamestnávateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Je zrejmé, že nahrávanie prejavov osobnej povahy bez súhlasu dotknutých osôb či nerešpektovanie pokynov nadriadeného zamestnanca a odnášanie dokumentov zamestnávateľa z pracoviska napriek jeho výslovnému nesúhlasu takúto intenzitu dosahuje. V prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny, eventuálne predchádzajúce upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je irelevantné a nie je podmienkou pre možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer zamestnanca okamžitým skončením. Žalobkyňa ničím nepreukázala, že by mala od dotknutých osôb súhlas vyhotovovať zvukový záznam zo zasadnutia prezídia, naopak, výpoveď svedka A.. V. P. (prezidenta žalovaného) ako aj výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného E.. V. R. toto tvrdenie vyvracia. Okrem výpovedí boli v konaní predložené aj ďalšie dôkazy (listinné dôkazy) - čestné vyhlásenia H. K. a A.. R. L., ďalších členov prezídia. Žalobkyňa bola pristihnutá pri tajnom zhotovovaní zvukového záznamu a po jeho odhalení odmietla oznámiť svojmu zamestnávateľovi prístupové heslo k telefónu, ktorý je majetkom zamestnávateľa. Zamestnávateľ nemusí preukazovať, že by mu protiprávnym konaním musela vzniknúť škoda. Nahrávka bez súhlasu dotknutých osôb zasahuje do ich práva na ochranu osobnosti podľa ust. §12 ods.l zákona č.64/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pričom vznik škody nie je podmienkou protiprávnosti takéhoto zásahu. Žalobkyňa sa odvoláva na to, že v konaní je slabšou stranou sporu, pričom neuvádza, aké jej práva mali byť v konaní porušené. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená osobou s právnickým vzdelaním. Závažné porušenie pracovnej disciplíny nemusí vždy dosahovať intenzitu skutkovej podstaty trestného činu a jeho následkom nemusí byť vždy vznik škody. Ani zamestnanec, ktorý je na pracovisku značne pod vplyvom alkoholu sa nedopúšťa spáchania žiadneho trestného činu a ani nemusel spôsobiť škodu, pričom je zrejmé, že o závažné porušenie pracovnej disciplíny bez pochybností ide. To, že zamestnávateľ nemá evidované jednotlivé dokumenty, ktoré sa v rámci jeho agendy vyskytujú, je s ohľadom na charakteristiku žalovaného prirodzené a zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu ani z interného predpisu mu takáto povinnosť nevyplýva. To však neznamená, že konanie žalobkyne, kedy napriek výslovného zákazu nadriadeného zamestnanca a počas jeho bezprostrednej prítomnosti odniesla zo sídla zamestnávateľa dokumenty zamestnávateľa, by malo byť akceptovateľné a nebolo závažným porušením pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení Rozsudku dostatočne zaoberal jednotlivými dôkazmi, skutkovým stavom aj právnym posúdením. Platí to aj pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny (bod 37, bod 45 a bod 46 odôvodnenia Rozsudku). Výhrada, že súd sa mal zaoberať otázkou, či zamestnanca nebolo možné zamestnávať počas výpovednej doby, je neopodstatnená. Ak si zamestnanec tajne zhotovuje záznamy prejavov osobnej povahy (na neverejnom zasadnutí) a ak nerešpektuje pokyny nadriadeného zamestnanca, už z povahy veci je zrejmé, že ďalšie pôsobenie zamestnanca na pracovisku je neakceptovateľné. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považuje Rozsudok za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd v zmysle potvrdil. 4. Žalobkyňa podala repliku, v ktorej uviedla, že v predmetnom konaní nebolo predmetom sporu samotné nahrávanie, ale skutočnosť, že žalobkyňa konala na pokyn svojho nadriadeného - viceprezidenta p. E.. R.. V predmetnom dokazovaní nebolo možné preukázať, že tento pokyn bol vydaný p. E.. R. zo strany žalobkyne, keďže bol vydaný ústne. Na druhej strane, žalobkyňa je slabšou stranou sporu, keďže nemôže od zamestnávateľa, t.j. nadriadených požadovať písomné pokyny, a preto mal žalovaný jednoznačne preukázať, že takýto pokyn ani nemohol vydať a to či už smernicou alebo iným interným aktom. Žalovaný je ten, ktorý dal žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru, teda ten, kto nesie dôkazné bremeno. Podľa nášho názoru v pracovnoprávnych vzťahoch je neprípustné, aby stačilo na okamžité skončenie pracovného pomeru vyjadrenie jedného nadriadeného. Vzhľadom na uvedené sa súd odchýlil od citovanej judikatúry, keď neskúmal zavinenie žalovaného, intenzitu prípadného porušenia pracovnej disciplíny a ani osobu žalovanej, ktorej nikdy nebolo dané písomné porušenie pracovnej disciplíny. Skutočnosť, že žalobkyňa je slabšou stranou sporu vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, ako i C.s.p., keďže súd môže vykonať aj dôkazy nenavrhnuté žalobkyňou. Skutočnosť, či je žalobkyňa zastúpená, alebo nie, nemá na uvedené vplyv. V závere uviedla, že sa plne pridržiava obsahu podaného odvolania. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle §379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné. 6. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce platného a účinného do 31.8.2015 t.j. v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru / ďalej len „Zákonník práce“ / zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 7. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. 8. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, vyčerpávajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 12.05.2015, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 01.06.2015 dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.) o tom, že pokiaľ žalobkyňa bez vedomia nadriadeného vyhotovila zvukový záznam z rokovania prezídia žalovaného dňa 06.05.2015, ktoré bolo neverejné a táto činnosť nevyplýva z náplne práce žalobkyne a ani z pokynov prezidenta, viceprezidentov alebo generálneho sekretára, rovnako tak odniesla dňa 11.05. 2015 z pracoviska dokumentáciu žalovaného a to napriek výslovnému zákazu nadriadeného a bez zaevidovania odnášaných dokumentov, takýmto konaním nielenže nerešpektovala priamy pokyn nadriadeného, ale konala v príkrom rozpore s ním. 11. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa so súdom prvej inštancie vyhodnotenou intenzitou porušenia pracovnej disciplíny nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o jej zjavnej neodôvodnenosti, keď súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. resp. § 191 ods. 1 C.s.p. vo vzájomnej súvislosti. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod., keď nadovšetko súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že konanie žalobkyne je rozhodne závažným porušením pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 81 písm. a) Zákonníka práce, so sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru. 12. Odvolací súd v súvislosti s intenzitou porušenia pracovnej disciplíny poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 63/2003 v zmysle ktorého nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom naplnenie tejto skutkovej podstaty "bude najčastejšie súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, t.j. s porušením základných právnych povinností zamestnancom, formulovaných v pracovnoprávnych predpisoch, v pracovnej zmluve či v pokynoch vedúcich zamestnancov „ tak, ako sa to stalo aj v prejednávanej veci. 12.1. Intenzitu dopadov konania žalobkyne a jej kvalifikácie ako závažného porušenia pracovných povinností neznižuje tá skutočnosť, že počas trvania pracovného pomeru nebola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, keďže táto podmienka z hľadiska dôvodov uvedených v zrušujúcom prejave nie je potrebná. Posúdenie, či určité konanie zamestnanca má alebo nemá znaky závažného porušenia disciplíny, patrí najskôr zamestnávateľovi; v prípade podania žaloby o neplatnosť skončenia služobného pomeru vyhodnocuje správnosť tohto jeho posúdenia súd. Záver, ku ktorému dospel v danom prípade žalovaný, s ktorým sa stotožnil aj prvoinštančný súd, považuje za plne opodstatnený aj odvolací súd. Konanie žalobkyne o svojvoľnom vyhotovovaní zvukového záznamu z neverejného rokovania prezídia, ako aj odnášanie pracovných dokumentov z pracoviska napriek výslovnému pokynu nadriadeného dotvára obraz o prístupe k plneniu pracovných povinností, na čo je potrebné prihliadať pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie v súlade so zákonom dospel k správnemu záveru, že intenzita porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou oprávňovala žalovaného k tomu, aby s ňou okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, kedy od zamestnávateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Prijatý záver je možné považovať za logický výsledok konkrétne zistených skutkových okolností prípadu, prihliadajúci na konkrétne okolnosti prípadu, konanie žalobkyne, jej prístup k plneniu pracovných povinností vrátane pokynov nadriadeného zamestnanca, ktoré žalobkyňa vedome nerešpektovala a tento záver nie je v rozpore s doterajšou judikatúrou na ktorú odkazuje žalobkyňa (Rozhodnutia NS SR sp. zn 5 Cdo 74/2008; 5 Cdo 95 /2009). 13. Nesúhlas žalobkyne prezentovaný v odvolaní založení na prehodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania ako aj právneho posúdenia nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobkyne o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení Zákonníka práce, ustálenej judikatúry (Rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 63/2003; 3 Cdo 218/2007; 3 Cdo 71/2003;) ani nepoprel ich účel a význam. 14. Žalobkyňa v odvolaní súdu prvej inštancie vytkla, že prehliadol podstatnú okolnosť spočívajúcu v tom, že nepodal na žalobkyňu oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin a ani si neuplatnil žiadnu škodu, argumentácia ktorá je nenáležitá, keďže pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné naplniť skutkovú podstatu trestného činu, ani spôsobiť ujmu. 15. Žalobkyňa tiež zdôrazňuje, že je v spore slabšou stranou sporu, a v prípade, ak ide o situáciu - tvrdenie proti tvrdeniu, je tou stranou, ktorá má byť chránená, pričom súd môže vykonať aj dôkazy nenavrhnuté žalobkyňou. 15.1. Ust. § 316 a nasl. C.s.p. nie je vyjadrením automatickej aktivity súdu pri obstarávaní dôkazných prostriedkov, ale súd vyvíja zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných prostriedkov až v prípade, keď je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Ak súdu postačia na rozhodnutie vo veci samej tvrdenia strán individuálneho pracovnoprávneho sporu a dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu strany sporu predložili, nemá dôvod obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky, ale rozhodne na základe takto zisteného skutkového stavu veci. V súdenej veci súd prvej inštancie mal na podklade vykonaných dôkazov dostatočne za preukázané, že žalobkyňa z neverejného rokovania prezídia vyhotovovala zvukový záznam na mobilný telefón, pričom o jeho vyhotovovaní neinformovala prítomné osoby, táto povinnosť jej nevyplývala z interných predpisov, teda konala bez ich pokynu a vedomia. Žalobkyňa svoje tvrdenie, že dostala pokyn na vyhotovenie zvukového záznamu žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnako tak mal súd prvej inštancie v dôsledku vykonaného dokazovania spoľahlivo preukázané, že žalobkyňa odniesla z pracoviska dokumentáciu, nerešpektujúc ústny pokyn nadriadeného na jej vrátenie, v dôsledku čoho nevzišla potreba aplikácie ust. § 319 C.s.p. a námietka žalobkyne je v tomto smere bezpredmetná, keďže na základe vykonaných dôkazov správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú splnené všetky podmienky na zamietnutie žaloby v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. 16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 17. V časti náhrady trov konania na súde prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, i keď súd prvej inštancie vec posúdil správne po právnej stránke v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a správne v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v konaní úspešnému žalovanému. 17.1. Ako však ale vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 15.11.2016, ktorý je uložený v registri - ESS súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v súlade s jeho písomným vyhotovením tak, že v rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku priznal náhradu trov konania neúspešnej žalobkyni a nie v konaní úspešnému žalovanému. Keďže súd je v zmysle § 219 ods. 4 C.s.p. vyhláseným rozsudkom viazaný a uvedenú nesprávnosť nebolo možné odstrániť postupom v zmysle § 224 C.s.p., odvolací súd napadnutý rozsudok v časti náhrady trov prvoinštančného konania vo výroku ako vecne nesprávny zmenil tak, že priznal nárok na náhradu trov konania v konaní úspešnému žalovanému v rozsahu 100%. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov prvoišntančného ako aj odvolaciho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).