Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/67/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217586 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315217586.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: LD Development spol. s r. o., Kalinčiakova 115/4, Bratislava, IČO: 43 836 097, zast. JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o vydanie veci a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu III č.k. 25Cb/339/2015-106 zo dňa 14.11.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb/339/2015-106 zo dňa 14.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie zo dňa 27.8.2015 č.k. 25Cb 339/2015-46. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 18.8.2015 sa žalobca domáhal aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať mu motorové vozidlo VOLKSWAGEN Multivan, VIN: C.. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.5.2015 uzavrel ako kupujúci so spoločnosťou AMBIES s. r. o., IČO: 46 389 270 ako predávajúcim a H. V., IČO: 41 71 96 71 ako leasingovým nájomcom Kúpnu zmluvu č. 1580195/KZ, na základe ktorej sa predávajúci ako dodávateľ zaviazal dodať predmet kúpy - ojazdené motorové vozidlo vyšpecifikované v petite žaloby a previesť na žalobcu vlastnícke právo k nemu. Žalobca sa v zmysle čl. I bod 2 Kúpnej zmluvy zaviazal použiť predmet kúpy ako predmet leasingu pre Leasingovú zmluvu č. LZF/15/80195 uzatvorenú medzi ním ako leasingovým prenajímateľom a leasingovým nájomcom. Neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s.. V zmysle bodu II Leasingovej zmluvy a bodu 1.1.4 VZP a čl. III bod 2 Kúpnej zmluvy splnomocnil žalobca leasingového nájomcu na prevzatie predmetu kúpy od dodávateľa v mene žalobcu, pričom v zmysle IV Kúpnej zmluvy vlastnícke právo prechádza z dodávateľa ako predávajúceho na žalobcu ako kupujúceho okamihom prevzatia predmetu kúpy zákazníkom (leasingovým nájomcom). Dňa 21.5.2015 došlo k riadnemu odovzdaniu predmetu kúpy (predmetu leasingu) medzi dodávateľom a leasingovým nájomcom ako splnomocnencom žalobcu, čo potvrdzuje Protokol o prevzatí predmetu financovania, čím sa žalobca stal výlučným vlastníkom predmetu kúpy. Predmet kúpy bol však leasingovému nájomcovi odňatý zo strany žalovaného na základe deklarovaných nevysporiadaných právnych vzťahov s dodávateľom predmetu kúpy. Výlučným vlastníkom je žalobca a žalovaný predmet kúpy drží a užíva v rozpore s jeho vlastníckom právom a odmieta ho dobrovoľne vydať. 2. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami zástupcov zúčastnených strán, výsluchom konateľa žalovaného H.. Ľ. P., výsluchom svedkov E.Š. D., Q. Š., H.. U. F., Q.. W. Y. a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Kúpna zmluva č. 1580195/KZ (ďalej len „Kúpna zmluva“) Leasingová zmluva č. LZF/15/80195 (ďalej len „Leasingová zmluva“), Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s., pre dopravnú techniku (ďalej len „VZP“), Protokol o prevzatí predmetu financovania, Výzva na odblokovanie motorového vozidla adresovaná žalobcovi zo dňa 3.8.2015, Výzva na vydanie predmetu leasingu zo dňa 7.8.2015, Záväzná objednávka (Verbindliche Bestellung), faktúra (Rechnung), mail konateľa žalovaného zo dňa 12.5.2015 adresovaný U. G. a E. D., vklad hotovosti na účet zo dňa 12.5.2015, fotodokumentácia, Faktúra č. 20150503, stornofaktúry - dobropis č. 201505032, internetová ponuka, Výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci: 3. Žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 18.5.2015 so spoločnosťou AMBIES s. r. o., ako predávajúcim a H. V. ako leasingovým nájomcom Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je ojazdené motorové vozidlo VOLKSWAGEN Multivan. V čl. I bod 3 Kúpnej zmluvy predávajúci prehlásil, že je výhradným vlastníkom predmetu zmluvy, resp. je plne oprávnený na predaj, ako aj na prevod vlastníctva predmetu zmluvy na kupujúceho Podľa čl. IV vlastnícke právo prechádza z predávajúceho na kupujúceho okamihom prevzatia kompletného a plne funkčného predmetu zmluvy zákazníkom podľa čl. III Kúpnej zmluvy. V čl. III Kúpnej zmluvy bolo upravené odovzdanie a prevzatie predmetu zmluvy kde, v bode 2 bol splnomocnený H. V. na prevzatie predmetu zmluvy v mene kupujúceho. Odovzdanie a prevzatie predmetu zmluvy potvrdia oprávnení zástupcovia predávajúceho a kupujúceho na Protokole o prevzatí predmetu financovania. Odovzdaním predmetu zmluvy sa rozumie odovzdanie jeho zákazníkovi a prevzatím predmetu zmluvy sa rozumie jeho prevzatie zákazníkom do užívania. 4. Dňa 18.5.2015 žalobca uzatvoril s H. V. ako leasingovým nájomcom Leasingovú zmluvu ktorej predmetom bolo ojazdené motorové vozidlo VOLKSWAGEN Multivan. Neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy boli VZP. Žalobca zároveň udelil H. V. plnú moc na zastupovanie pri prevzatí predmetu leasingu od dodávateľa na území Slovenskej republiky. Dňa 21.5.2015 bol H. V., splnomocneným na prevzatie vozidla žalobcom podľa čl. III bod 2 Kúpnej zmluvy, bodu II Leasingovej zmluvy a bodu 1.1.4 VZP a konateľkou spoločnosti AMBIES s. r. o., podpísaný Protokol o prevzatí predmetu financovania. 5. Žalobca vo svojich ústnych vyjadreniach uvádzal, že dňa 18.5.2015 uzavrel ako leasingový prenajímateľ s H. V. ako leasingovým nájomcom Leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol leasing predmetu kúpy v zmysle uzatvorenej Kúpnej zmluvy. H. V. bol splnomocnený na prevzatie vozidla od dodávateľa, k čomu aj skutočne došlo dňa 21.5.2015, o čom svedčí podpis Protokolu o prevzatí vozidla. v dôsledku čoho prešlo v zmysle čl. IV Kúpnej zmluvy vlastnícke právo od dodávateľa vozidla na žalobcu ako kupujúceho. Aj z fotodokumentácie založenej do spisu je zrejmé, že odovzdania vozidla sa zúčastnil pán V. (osoba v čiernej bunde) a pani G. ako zástupkyňa dodávateľa. Žalovaný má v držbe predmet leasingu ku ktorému nemá žiadne užívacie právo. 6. Konateľ žalovaného H.. Ľ. P. vo svojej výpovedi uviedol, že bol oslovený pani G., ktorá mala záujemcu o kúpu predmetného motorového vozidla, avšak nemala dostatok finančných prostriedkov na jeho zakúpenie a preto ho požiadala o financovanie kúpy. Konateľ žalovaného súhlasil, mailom potvrdil záväznú objednávku (Verbindliche Bestellung) a auto zarezervoval. Nakoľko však ani on nemal dostatok finančných prostriedkov oslovil svojho známeho E. D., ktorý mu prisľúbil potrebnú sumu 32.000,- eur na kúpu motorového vozidla zabezpečiť, čo aj urobil a 12.5.2015 mu vložil uvedenú sumu na účet. Konateľ žalovaného vycestoval do Nemecka, peniaze použil na kúpu vozidla a 21.5.2015 ho priviezol na Slovensko. Predávajúci mu vystavil faktúru (Rechnung) č. 10192814 na sumu 31.890,76 eur, ktorú žalovaný uhradil. Dňa 22.5.2015 absolvoval s vozidlom kontrolu originality. Pani G. ho požiadala by priviezol auto do areálu žalobcu na Panónskej cesta v Bratislave, aby bolo možné vozidlo odfotografovať a skontrolovať výrobné čísla. Toto sa aj stalo, avšak k odovzdaniu vozidla nedošlo, nikdy nikomu neodovzdal kľúče od vozidla, po nafotení vozidla s vozidlom odišiel z areálu žalobcu a pani G. s pánom V. išli do budovy žalobcu. Vystavil spoločnosti AMBIES s. r. o., faktúru č. 20150503,ktorou fakturoval predaj vozidla sumou 34.083,34 eur + 6.816,66 DPH, teda spolu 40.900,- eur. Faktúra bola splatná 29.5.2015. Faktúru chcel osobne odovzdať pani G., ktorá však bola hospitalizovaná a preto faktúru vystornoval dobropisom č. 201505032. Dňa 29.5.2015 ho vo firme navštívil pán V. s dotazom, prečo mu nechce vydať vozidlo. Konateľ žalovanému mu oznámil, že vozidlo nebolo zaplatené a preto nemá dôvod mu ho vydať. 7. Svedok E. D. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná pána P., pána Š., aj pani G., ktorá hľadala investora pre kúpu vozidla, on vedel, že pán Š. má finančné prostriedky preto ich zoznámil a všetci traja, t.j. pán Š., pani G. a svedok D. boli spolu v banke, kde pán Š. vybral peniaze z účtu a cca o 5 minút ich vložil v I. prostredníctvom pani G. na účet pána P.. Svedok nevedel uviesť prečo peniaze vkladala pani G. a nie priamo pán Š.. 8. Svedok Q. Š. vypovedal, že pán D. ho zoznámil s pani G. a pánom P., ktorý mal auto zakúpiť, pani G. odovzdal peniaze, ktoré vybral zo svojho účtu a ona ich len v jeho prítomnosti vložila na účet pána P., keďže sa už predtým poznali a spolupracovali, on nepoznal číslo účtu pána P.. Z obchodu zišlo, keďže pani G. urobila nejaký podvod a preto mu pán P. peniaze vrátil. 9. Mailom zo dňa 12.5.2015 H.. P. oznámil E. D., aby pri vklade uviedol poznámku: AMBIES W.Multivan dovoz záloha a zároveň mu oznámil variabilný symbol, ktorým bolo číslo faktúry 20150503. Z vkladového lístku je zrejmé, že 12.5.2015 U. G. vložila v I. na účet žalovaného sumu 32.000,- eur. 10. Žalovaný faktúrou č. 20150503 vyúčtoval spoločnosti AMBIES s. r. o. cenu vozidla VW Multivan v sume 40.900,- eur, faktúra bola vystavená 25.5.2015 s dátumom splatnosti 29.5.2015. Žalovaný dňa 29.5.2015 vystavil stornofaktúry - dobropis č. 201505032, ktorým vystornoval faktúru č. 20150503 za dovoz vozidla VW Multivan. 11. Svedkyňa Q.. W. Y. zamestnankyňa žalobcu uviedla, že bola požiadaná kolegyňou, ktorá mala celý obchodný prípad na starosti, aby sa zúčastnila obhliadky motorového vozidla, keďže dodávateľ motorového vozidla s klientom sa dohodli na stretnutí v Bratislave, pričom spomínaná kolegyňa bola z Trnavy. Mená osôb a názvy firiem, ktoré sa stretnutia zúčastnili poznala, tieto informácie mala od svojej kolegyne. Ohliadka prebiehala štandardne, pani G. alebo pán V. jej zavolali, aby vyšla von z budovy, chvíľu počkali, lebo motorové vozidlo tam ešte nebolo, navzájom sa predstavili, vozidlo priviezol jeden alebo dvaja muži, pofotili ho, s klientom ho prezreli, pani G. jej odovzdala faktúru, dodávateľ s klientom podpísali Preberací protokol, ktorý žalobca nepodpisuje a následne odišla. Dokumenty poslala svojej kolegyni. Takýto postup je úplne bežný, keď vyhotovuje fotodokumentáciu k prípadu iného kolegu, z niektorej z pobočiek na Slovensku, v prípade, ak sa klient alebo dodávateľ nachádzajú v Bratislave. Obhliadka motorového vozidla prebehla štandardne, nezaznamenala žiadne sťažnosti zo strany klienta. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedla, že nebolo jej povinnosťou dozerať na to a kontrolovať, či došlo aj k odovzdaniu kľúčov od vozidla klientovi a taktiež si nespomenula na to, či vozidlo opustilo parkovisko až po jej odchode. Kto bol vlastníkom motorového vozidla v čase ohliadky vedomosť nemala, keďže nešlo o jej obchodný prípad a nemala žiadnu dokumentáciu k prípadu, nakoľko k nafoteniu vozidla a k prevzatiu faktúry a Preberacieho protokolu takéto informácie ani nepotrebovala. Po nahliadnutí potvrdila, že Preberací protokol zodpovedá štandardnému tlačivu používanému žalobcom, avšak nevedela, či ide o ten konkrétny Protokol, ktorý zasielala svojej kolegyni do Trnavy. XX. H.. U. F. zamestnankyňa žalobcu vypovedala, že o celom prípade sa dozvedela až v čase, kedy mal pán V. vozidlo na základe splátkového kalendára splácať, on ju kontaktoval a oznámil jej, že vozidlo mu odovzdané nebolo. Síce prevzal pred budovou žalobcu motorové vozidlo, avšak žalovaný mal ešte zabezpečiť prepísanie značiek, keďže išlo o dovoz zo zahraničia, ale toto sa už neuskutočnilo. Zmluva s pánom V. bola predčasne ukončená a celá záležitosť bola postúpená na riešenie právnemu oddeleniu. 13. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 126 ods. 1 OZ, na § 126 ods. 2 OZ, na ust. § 446 Obchodného zákonníka, § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 14. Základnou podmienkou úspechu žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia), alebo práva mať vec u seba či už ako držiteľ alebo detentor. 15. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci (vindikačnej žaloby) je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby ako vlastníka. Ak by odpadla základná podmienka vindikačnej žaloby - jej predmet - v dôsledku zničenia, odcudzenia a pod. vlastník by sa mohol domáhať náhrady škody. Žalobca na to, aby bol úspešný teda musí v konaní preukázať, že je vlastníkom alebo oprávneným držiteľom veci a preto sa súd musí ako predbežnou otázkou zaoberať otázkou vlastníctva. Žalobca ako kupujúci ako aj spoločnosť AMBIES s. r. o. ako dodávateľ a predávajúci boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podnikateľmi a preto súd posudzoval právny úkon aj v zmysle § 446 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka. 16. Citovaným ustanovením zákona dochádza k prelomeniu všeobecnej zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám a to z dôvodu ochrany dobromyseľného kupujúceho. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim od predávajúceho, ktorý nie je vlastníkom dodávaného tovaru, je dobromyseľnosť kupujúceho v tom, že nadobúda tovar od vlastníka alebo od osoby, ktorá je oprávnená nakladať s tovarom. Dobromyseľnosť kupujúceho musí byť daná v čase nadobudnutia vlastníckeho práva, dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá a v súdnom konaní musí byť preukazovaný opak, t.j. že dobromyseľný nebol. V konaní žalovaný namietal dobromyseľnosť žalobcu pri „nadobudnutí“ vlastníckeho práva k predmetu kúpy, keďže dobromyseľnosti sa možno domáhať iba pri vynaložení náležitej opatrnosti, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreveroval vlastnícky pôvod predmetného vozidla od vlastníka z Nemecka až po spoločnosť AMBIES s. r. o. ako jeho dodávateľa. 17. Pri zmluvných prevodoch sa vlastníctvo k hnuteľnej veci nadobúda v zásade jej prevzatím (tzv. tradíciou) a uskutočňuje sa spravidla hmotným odovzdaním a prevzatím prevádzanej veci. 18. Motorové vozidlo je nepochybne hnuteľná vec ku ktorej sa pri zmluvnom prevode nadobúda vlastnícke právo jej odovzdaním a prevzatím, ak právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje niečo iné. Žalobca ako kupujúci a spoločnosť AMBIES s. r. o., ako predávajúci mali priamo v čl. IV Kúpnej zmluvy dohodnuté, že vlastnícke právo prechádza z predávajúceho na kupujúceho okamihom prevzatia kompletného a plne funkčného predmetu leasingu zákazníkom. 19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predávajúci, ako aj zákazník, pán V. splnomocnený na prevzatie motorového vozidla žalobcom, podpísali Protokol o prevzatí predmetu financovania, avšak z výpovedí konateľa žalovaného ako aj svedkyne Q.. Y. a z ich popisu okolností údajného prevzatia vozidla má súd za to, že k reálnemu prevzatiu vozidla zákazníkom nikdy neprišlo, keďže bolo nepochybne preukázané, že H.. P., konateľ žalovaného, ktorý nadobudol vlastnícke právo k vozidlu jeho prevzatím od predávajúceho v Nemecku toto vozidlo pristavil do areálu žalobcu za účelom jeho nafotenia a prekontrolovania ,avšak následne s vozidlom odišiel a kľúče od vozidla a doklady od vozidla nikdy neodovzdal, či už žalobcovi alebo p. V.. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovedí H.. F., ktorá uviedla, že pán V.Š. jej oznámil, že vozidlo mu odovzdané nebolo. V konaní bolo taktiež výpoveďou H.. P. preukázané, že motorové vozidlo, ktorého vydania sa žalobca domáhal už nemá vo svojej dispozícii, keďže toto vozidlo po tom, ako mu jeho cena nebola zaplatená spoločnosťou AMBIES s. r. o. na základe vystavenej faktúry č. 20150503, ktorú neskôr stornoval (dobropisom č. 201505032) odpredal tretej osobe a peniaze, ktoré týmto odpredajom získal, vrátil pánovi Š.. Vrátenie peňazí potvrdil aj svedok Š., ktorý vybral zo svojho účtu dňa 12.5.2015 sumu 32.000,- eur a prostredníctvom pani G. túto sumu vložil na účet žalobcu. Výpoveďou svedka Š., D. a konateľa žalovaného H.. P. mal súd za preukázané, že sumu 32.000,- eur, ktorú mu vložila pani G. dňa 12.5.2015 na účet nebola kúpna cena za predmetné vozidlo uhradená spoločnosťou AMBIES s. r. o., ale išlo o finančné prostriedky tretej osoby a to pána Š., ktoré poskytol žalovanému na zakúpenie vozidla. 20. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že spoločnosť AMBIES s. r. o. nebola vlastníkom motorového vozidla v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a aj pre prípad, že by súd posudzoval daný právny úkon v zmysle § 446 Obchodného zákonníka na žalobcu neprešlo vlastnícke právo k vozidlu, keďže toto vozidlo nikdy reálne neprevzal, nebolo mu zo strany žalovaného nikdy odovzdané a navyše v čase rozhodovania súdu už vozidlo nebolo v dispozícii žalovaného, ktorý ho odpredal tretej osobe a preto takáto vindikačná žaloba nemôže byť úspešná. Vzhľadom na výsledky dokazovania preto súd žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca zaplatil kúpnu cenu za vozidlo spoločnosti AMBIES s. r. o., ktorá mu vozidlo nedodala a nepreviedla na neho vlastnícke právo môže sa právnou cestou domáhať svojich nárokov voči tejto spoločnosti. 21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP. 22. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb 339/2015-46 zo dňa 27.8.2015 návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2015. 23. Podľa § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. 24. Vzhľadom na rozhodnutie súdu, ktorým žalobu zamietol a v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 25Cb 339/2015-46 zo dňa 27.8.2015 zrušil. 25. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca a uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď tento dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Konajúci súd nesprávne a predčasne vysporiadal otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, resp. jej straty v priebehu konania. Závery konajúceho súdu o tom, že žalovaný v čase rozhodovania súdu už vozidlo nemá vo svojej dispozícii, považuje za predčasné nevyplývajúce z produkovaných dôkazov. Na prijatie takého záveru nemôže postačovať len vlastné tvrdenie strany sporu, ktoré nie je ničím preukázané. Žalovaný nepredložil žiadnu scudzovaciu zmluvu, z ktorej by vyplývalo, že predmetné motorové vozidlo previedol na inú osobu. Takýto záver nemožno vyvodiť len z tvrdenia svedka, že mu boli žalovaným vrátené peniaze, pričom z uvedeného nijako priamo ani nepriamo nevyplýva predaj motorového vozidla inej osobe. Za rovnako nesprávne považuje tiež záver súdu aj vo vzťahu k otázke, či došlo k prevzatiu predmetného motorového vozidla leasingovým nájomcom na základe splnomocnenia udeleného mu žalobcom ako kupujúcim a tak nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom. Žalobca v konaní produkoval viacero dôkazov svedčiacich k tomuto záveru a to najmä fotodokumentácia z odovzdania vozidla, podpísaný preberací protokol, výsluch svedka, ktorým bolo potvrdené, že došlo k stretnutiu leasingového nájomcu a zástupcu dodávateľa predmetu leasingu, predmetom ktorého bolo odovzdanie predmetu leasingu, pričom leasingový nájomca nenamietal žiadne skutočnosti spojené s odovzdaním predmetu leasingu a riadne podpísať preberací protokol a výsluch svedka, ktorým bolo potvrdené, že leasingový nájomca až dodatočne kontaktoval žalobcu a referoval mu vznik konfliktnej situácie so žalovaným, ktorá vznikla v spojitosti s tým, že žalovaný mal pre neho ešte zabezpečiť prepis vozidla na značky, pričom vozidlo mu už viac nevydal „nevrátil“. 26. Uvedené dôkazy preukazujú, že k odovzdaniu vozidla došlo, pričom až následná sporná situácia vznikla v dôsledku nevysporiadaných peňažných nárokov medzi žalovaným a dodávateľom predmetu leasingu, ktorý neoprávnene postupoval tak, že v dôsledku existencie jeho nárokov nevydal predmetné motorové vozidlo leasingovému nájomcovi. Nie je možné stotožniť fakt, že leasingový nájomca prenechal predmet leasingu, hoci aj priamo po jeho prevzatí dočasne žalovanému za účelom využitia služby zabezpečenia prepisu vozidla so záverom, že k odovzdaniu vozidla vôbec nedošlo. K otázke dobromyseľnosti žalobcu považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že žalobca má k dispozícii doklad o úhrade ceny za vozidlo medzi dodávateľom vozidla a žalovaným. Žalobca mal k dispozícii e- mailovú komunikáciu medzi dodávateľom vozidla a žalovaným, žalobca mal k dispozícii podpísaný preberací protokol a zároveň fotodokumentáciu z odovzdania vozidla, na ktorom bol prítomný aj štatutár žalovaného, pričom je zrejmé, že žalovaný nenamietal vyhotovenie takéhoto protokolu, ani nikdy sám nekontaktoval žalobcu, že by predmetom odovzdania bolo motorové vozidlo, ktorého je vlastníkom, žalobca nemohol mať vedomosť o storne faktúry, keďže o tomto nebol informovaný ani dodávateľom, ani žalovaným. 27. Žalobca zároveň podal odvolanie voči výroku o náhrade trov konania a výroku o zrušení neodkladného opatrenia. Žalovanému podľa jeho názoru nemožno priznať nárok ako úspešnému účastníkovi konania, pretože ak by sme prisvedčili k takémuto záveru k akému konajúci súd dospel, znamenalo by to, že v ľubovoľnom konaní o vydaní veci bude pre žalovaného postačujúca obrana spočívajúca v tvrdení, že vec už u seba nemá, a teda mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia v konaní. K otázke neodkladného opatrenia uvádza, že nie je prijateľný taký hodnotiaci postup súdu, keď žalovanému prizná náhradu trov konania v situácii, keď sa žalovaný úmyselne zbavil pasívnej vecnej legitimácie v spore porušením právoplatného neodkladného opatrenia. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 28. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 25.1.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že nie je mu zrejmé prečo žalobca považuje vyjadrenie súdu o absencii pasívnej vecnej legitimácie za nesprávne a predčasné, keď po pojednávaní zo dňa 29.9.2016, na ktorom boli strany sporu vyzvané na zaslanie návrhu na doplnenie dokazovania žalobca nenavrhol žiadne nové dôkazy, teda nepovažoval od žalovaného predloženie listín a ani iných dôkazov svedčiacich o prevode predmetného motorového vozidla na tretiu osobu a danú skutočnosť počas celého konania nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že prevod predmetného motorového vozidla žalovaným na tretiu osobu nepovažoval za sporný. K prevodu predmetného motorového vozidla ďalej uvádza, že nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje záver, že predmetné motorové vozidlo bolo prevedené na tretiu osobu potom, čo bolo žalovanému doručené neodkladné opatrenie o zákaze nakladania s predmetným motorovým vozidlom uvádza, že predmetné motorové vozidlo bolo žalovaným prevedené ešte pred dátumom, keď mu bolo neodkladné opatrenie sp. zn. 25Cb/339/2015-46 doručené. Žalovaný pripomína, že počas celého konania žalobca nenavrhol žiadne dokazovanie preukazujúce dátum prevodu predmetného motorového vozidla žalovaným na tretiu osobu, ani uvedenú skutočnosť nenamietal. K otázke prevzatia predmetného motorového vozidla leasingovým nájomcom uvádza, že preberací protokol ako listina nemá konštitutívne účinky, ale vytvára vyvrátiteľnú právnu domnienku o skutočnostiach v ňom uvedených. Na pojednávaní dňa 29.9.2016 svedkyňa Q.. W. Y. okrem iného uviedla „kto vypisoval preberací protokol? To si nespomínam, štandardne to robí dodávateľ, ktorý najlepšie vie, čo sa vo vozidle nachádza a potom si to so zákazníkom spolu kontrolujú. Čo sa dialo s motorovým vozidlom po tom ako ste vyhotovila fotodokumentáciu? Nespomínam si či vozidlo odišlo ešte v čase, keď som sa nachádzala ja na parkovisku alebo až po mojom odchode. Odkiaľ viete o tom, že pán V. auto prevzal? Podpísal preberací protokol. Kto bol vlastníkom motorového vozidla v čase jeho údajného odovzdania? Neviem, nakoľko obchodný prípad som nespracovávala ja, ale kolegyňa a nemala som možnosť vidieť žiadnu obchodnú dokumentáciu k tomuto obchodnému prípadu. Ani som si ju nevyžiadal, nakoľko k nafoteniu vozidla, prevzatiu faktúry a preberacieho protokolu tieto informácie ani nepotrebujem“. Na pojednávaní dňa 29.9.2016 svedkyňa H.. U. F. okrem iného uviedla, že „viem čo je predmetom sporu, ide o prípad V., kde nebolo odovzdané vozidlo leasingovému nájomcovi. Ja som sa dozvedela o prípade až v čase, kedy mal pán V. vozidlo splácať na základe splátkového kalendára, kontaktoval ma a uviedol, že vozidlo mu odovzdané nebolo a preto nevie čo má robiť“. 29. Z hore uvedených výsluchov vyplýva podľa názoru žalovaného, že pracovníčky žalobcu nekontrolovali, či došlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu predmetného motorového vozidla leasingovým nájomcom, pracovníčky len kontrolovali, či je podpísaný preberací protokol. Rovnako pracovníčky žalobcu nekontrolovali, kto dňa 21.5.2015 priviezol, ani kto následne odviezol predmetné motorové vozidlo. Poznamenáva, že počas celého stretnutia dňa 21.5.2015 žalovaný mal predmetné motorové vozidlo vo svojej moci, čo vyplýva aj z fotodokumentácie vyhotovenej pracovníčkou žalobcu, na ktorej konateľ žalovaného sedí na mieste vodiča predmetného motorového vozidla. Zároveň však uvádza, že bez ohľadu na obsah preberacieho protokolu medzi spoločnosťou AMBIES s. r. o. a pánom V., nikdy nedošlo k odovzdaniu predmetného motorového vozidla žalovaným spoločnosťou AMBIES s. r. o., a preto spoločnosť AMBIES s. r. o. nikdy nemohla odovzdať predmetné vozidlo pánovi H. V. ani žiadnej inej osobe. K otázke dobromyseľnosti žalobcu uvádza, že nikdy nedošlo k odovzdaniu predmetného vozidla žalovaným spoločnosťou AMBIES s. r. o. z čoho vyplýva, že žalovaná nedisponuje preberacím protokolom medzi žalovaným a spoločnosťou AMBIES s. r. o., v rámci konania nebolo preukázané, že by žalovaný odovzdal spoločnosti AMBIES s. r. o. predmetné motorové vozidlo. Predmetné motorové vozidlo nebolo ku dňu 21.5.2015, kedy došlo k podpisu preberacieho protokolu medzi leasingovým nájomcom a žalobkyňou, prepísané na príslušnom dopravnom inšpektoráte, teda nedošlo ku kontrole prevodu vlastníctva zo žalovaného na spoločnosť AMBIES s. r. o. Podľa názoru žalovaného dôkazné bremeno pri posudzovaní dobromyseľnosti podľa § 446 Obchodného zákonníka nesie žalobca, ktorý prevod vlastníckeho práva zo žalovaného na spoločnosť AMBIES s. r. o. k predmetnému motorovému vozidlu vyvodzoval len z faktúry a potvrdenia o úhrade, pričom neskúmal, či bola uzavretá písomná zmluva ani či došlo k reálnemu odovzdaniu predmetného motorového vozidla. Žalobca rovnako neskúmal kto predmetné motorové vozidlo dňa 21.5.2015 priviezol a ani kto na ňom odišiel. Je potrebné prísne posudzovať otázku dobromyseľnosti nadobúdateľa najmä v situáciách, keď existujú o dobrej viere kupujúceho čo i len malé pochybnosti, kupujúci v predmetnej veci nepreukázal, že využil všetky dostupné prostriedky na to, aby sa presvedčil, že spoločnosť AMBIES s. r. o. je oprávnená previesť vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 30. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 15.2.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 31. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 33. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 34. Žalobca svoju obranu v podanom odvolaní proti zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie založil na tvrdení, že konajúci súd sa predčasne vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď na prijatie záveru mu malo postačovať len vlastné tvrdenie strany sporu ničím nepreukázané a teda žalovaný nepredložil žiadnu scudzovaciu zmluvu, z ktorej by vyplývalo, že predmetné motorové vozidlo previedol na inú osobu. 35. K tejto námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že strany sporu boli riadne poučené v zmysle vtedy platného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a to na skutočnosť, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pričom na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. Strany sporu boli na pojednávaní dňa 29.9.2016 vyzvané na zaslanie návrhu na doplnenie dokazovania. Žalobca bol na pojednávaní prítomný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, aj napriek tejto skutočnosti žalobca nepovažoval od žalovaného predloženie listín ani iných dôkazov svedčiacich o prevode predmetného motorového vozidla na tretiu osobu a danú skutočnosť počas celého konania za spornú a túto nenamietal. Z uvedeného preto vyplýva, že v odvolacom konaní už túto námietku a vykonávanie dôkazov nie je možné pripustiť. 36. Reivindikačná žaloba je žalobou na plnenie a chráni vlastníka, resp. osobu, ktorá je oprávnená mať vec u seba, ktorej podstatou je žalovať vydanie hnuteľnej veci. Predpokladom na úspech takejto žaloby je, že ku dňu vyhlasovania rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p. teraz § 217 ods. 1 CSP) je žalobca vlastníkom veci, resp. oprávnenou osobou a vec je u žalovaného neoprávnene. Tieto predpoklady sú základnými predpokladmi úspešnej žaloby tohto typu. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že predmetné vozidlo scudzil bolo povinnosťou žalobcu pre úspešnosť tejto žaloby túto skutočnosť namietnuť a navrhnúť dôkazy, čo sa však v danom prípade nestalo. Motorové vozidlo je nepochybne hnuteľná vec, ku ktorej sa pri zmluvnom prevode nadobúda vlastnícke právo jej odovzdaním a prevzatím, ak právny predpis alebo dohoda účastníkov neustanovuje niečo iné. Žalobca ako kupujúci a spoločnosť AMBIES, s. r. o. ako predávajúci mali priamo v čl. IV kúpnej zmluvy dohodnuté, že vlastnícke právo prechádza z predávajúceho na kupujúceho okamihom prevzatia kompletného a plne funkčného predmetu leasingu zákazníkom. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj svedeckú výpoveď Q.. Y. ako i listinné dôkazy, na ktoré v odôvodnení poukazuje a správne ustálil, že k reálnemu prevzatiu vozidla zákazníkom nikdy neprišlo. Uvedený záver vyplynul aj z výpovede H.. F.. Súd prvej inštancie správne vec vyhodnotil aj v súvislosti s ust. § 446 Obchodného zákonníka. 37. Žalobca podal odvolanie i voči výroku o náhrade trov konania poukazujúc na tú skutočnosť, že žalovanému nemožno priznať nárok ako úspešnému účastníkovi konania. Podľa názoru žalobcu by takýto postup viedol k tomu, že v prípade, že v ľubovoľnom konaní o vydaní veci bude pre žalovaného postačujúca dôkazmi nepreukázaná obrana spočívajúca aj v prípadne účelovom tvrdení, že vec už u seba nemá a teda, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia v konaní. Takýto záver súdu je podľa žalobcu neprípustný. 38. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti a teda, že žalobca prítomný na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, aj napriek tej skutočnosti, že žalovaný uviedol, že došlo k scudzeniu predmetného motorového vozidla, toto tvrdenie žalovaného nepovažoval za sporné a nepožadoval túto skutočnosť dokazovať. Podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby okrem iného sú tie, že vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka ale inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať, ďalej že žalovaný má vec u seba a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi. Pasívnu legitimáciu má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci a hoci ju môže vydať, neprávom to však odopiera urobiť. Žaloba nemôže úspešne smerovať proti tomu, komu bola vec pôvodne odovzdaná, ak ju už nemá u seba. Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že ak sa žalobca prostredníctvom tvrdení žalovaného dozvedel o scudzení predmetného motorového vozidla mal byť v spore aktívny a žiadať preukázanie tejto skutočnosti a práve z dôvodu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, tak ako je vyššie uvedené, mal žalobca po preskúmaní tvrdení žalovaného o scudzení motorového vozidla možnosť zobrať návrh späť a žiadať priznanie nároku na náhradu trov konania z tohto dôvodu. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v tomto smere aktívny nemohol vyvodiť žiaden záver zo zistených skutočností a preto odvolací súd musel vyvodiť právny záver, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď priznal v konečnom dôsledku v spore úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré v tomto súdnom konaní vynaložil na bránenie práva. Preto aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. 39. Odvolací súd sa preto s právnymi závermi prvoinštančného súdu o nedôvodnosti návrhu v plnom rozsahu stotožnil a na tieto poukazuje a z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).