Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/274/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218436 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315218436.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : D. T., P., nar. XX. X. XXXX, bytom D. M. XXXX/XX, XXX XX N., Č. H., štátny občan ČR, zastúpený AK Doležal & Partners, s.r.o., Bratislava, Michalská 9, proti žalovanému : P. D., nar. X. X. XXXX, bytom W., Q. X, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. 2. 2017 č.k. 16C/557/2015 - 216, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a žalovanému uložil povinnosť upustiť od tvrdení o tom, že je podvodník, zlodej a klamár, ako aj akýchkoľvek ďalších difamujúcich tvrdení o osobe žalobcu. Ďalej zaviazal žalovaného povinnosťou do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenie nasledovného znenia : O S P R A V E D L N E N I E Ospravedlňujem sa p. D. T., P., generálnemu riaditeľovi spoločnosti LAUFEN CZ s.r.o. a konateľovi spoločnosti LAUFEN SK s.r.o. za osočujúce tvrdenia na jeho osobu, v zmysle ktorých som ho označil za klamára, zlodeja a podvodníka. P. D. Žalovaného tiež zaviazal povinnosťou na vlastné náklady do 15 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť a po dobu 7 po sebe bezprostredne nasledujúcich dní nechať uverejnené na internetovej stránke K..P..G., na viditeľnom mieste na titulnej strane ospravedlnenie v znení a rozmeroch v bode II. žalobného petitu (Ospravedlnenia, poznámka odv. súdu). Napokon uložil žalovanému v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením. 2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že so žalobcom popísaných skutkových okolností vyplynulo konanie žalovaného, spočívajúce v hrubom, vulgárnom a spoločensky neakceptovateľnom znevažovaní inej osoby, konkrétne žalobcu, ktoré nemôže požívať súdnu ochranu. Z výrokov žalovaného adresovaných žalobcovi, je evidentná najmä snaha urážkami znížiť vážnosť žalobcu, znevážiť jeho osobu, pričom súd prvej inštancie zdôraznil, že je absolútne bezpredmetné, aké pohnútky viedli žalovaného k vulgárnym útokom voči žalobcovi a prezentované na sociálnej sieti, na verejne prístupnej internetovej stránke a elektronicky na e-adresy ďalších osôb z prostredia rodiny, známych a pracovných kontaktov žalobcu. Konkrétne výroky žalovaného sú takmer výlučne bezobsažné vulgarizmy, hrubé urážky, ktorých intenzita sa stupňuje a ktoré takmer neobsahujú žiadne vecné informácie. Pokiaľ by sa malo jednať o subjektívny názor (hodnotiaci úsudok, kritiku...) o tom, že je žalobca „zlodej“, „klamár“ a „podvodník“, tieto sa „strácajú“ v záplave vulgárnych slov. Žalovaný sa pritom verejne prezentuje ako šéfredaktor internetových novín, kde sa predpokladá, resp. je rozhodne žiaduca primeraná úroveň komunikácie, korektný, sofistikovaný slovný prejav a potom uvedené konkrétne výroky žalovaného voči osobe žalobcu možno vnímať len difamačne. V konkrétnom prípade sa nejedná o také sociálne prostredie, kde by vulgarizmy a urážlivé výrazy boli súčasťou jazyka komunity, resp. iba nahrádzali nedostatok iných komunikačných prostriedkov a bolo by možné ich výnimočne akceptovať vzhľadom na sledovaný cieľ a ďalšie poskytnuté informácie o prípadnom protizákonnom konaní a pod. Forma a obsah popísaných výrokov, v ktorých žalovaný sústavne pokračuje a zintenzívňuje ich, je takého charakteru, ktorý bezpochyby narúša chránené osobnostné práva (súkromie) a znižuje česť žalobcu, ktorý má významné postavenie v rámci profesijných vzťahov a tým ohrozujú vážnosť jeho postavenia v pracovnej oblasti a ich zverejňovaním prostredníctvom sociálnej siete, internetovej stránky a elektronicky, aj u iných ľudí (známych, rodine) a takéto konanie žalovaného je neprípustné, argumentoval súd prvej inštancie. 3/ Prvoinštančný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie (tzv. kontumačným rozsudkom), ktorý predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v konaniach o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP (o splnenie povinnosti), ktorá spočíva v nesplnení povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti (§ 273 CSP) alebo sankciu za to, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, bez toho, aby svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a napriek tomu, že v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený (§ 274 CSP), pričom predpokladom vydania takéhoto rozsudku je zároveň návrh žalobcu prítomného na pojednávaní, aby súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd teda v odôvodnení uvedie, čoho sa žalobca domáhal a splnenie predpokladov pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný prevzal osobne dňa 15. 12. 2016 predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 16. 2. 2017, spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach, vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podľa §274 CSP, sa na toto pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd o žalobe, ktorou sa voči žalovanému domáhal splnenia povinnosti (upustiť od tvrdení, že žalobca je podvodník, zlodej a klamár, ako aj akýchkoľvek ďalších difamujúcich tvrdení o osobe žalobcu, ďalej zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenie v znení uvedenom vo výroku a napokon uverejniť toto ospravedlnenie v rovnakom znení na jeho vlastné náklady po dobu 7 dní po sebe bezprostredne nasledujúcich dní na internetovej stránke K..P..G. na viditeľnom mieste na titulnej strane), prvoinštančný súd rozhodol o návrhu žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, postupujúc podľa § 274 CSP. 4/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %), s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 5/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, v ktorom na úvod uviedol, že dňa 22. 6. 2017 zaslal žalobcovi doporučenou poštou do vlastných rúk na adresu D. T., D. M. XXXX/XX, XXX XX N., Č. H., ospravedlnenie v znení, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd, i keď s rozhodnutím nesúhlasí. Následne uverejní v zmysle rozsudku do 15 dní od termínu právoplatnosti, na titulke na viditeľnom mieste na obdobie 7 dní po sebe nasledujúcich, i ospravedlnenie v rovnakom znení na jeho webe P..G., H..P..T., keďže v minulosti došlo k rebrandingu/premenovaniu predmetného webu. Obsah je ale stále rovnaký, zobrazuje sa ale na doméne P..T.. Doména P..G. je presmerovaná na adresu P..T.. K zverejneniu ospravedlnenia dôjde v období od 1. do 7. júla 2017 (vrátane). Žalovaný ďalej uviedol, že k zaslaniu ospravedlnenia a k jeho zverejneniu na jeho webe P..G..T. dochádza na základe rozhodnutia Okresného súdu len z dôvodu, že bolo v rozhodnutí uvedené, že inak si ho žalobca bude uplatňovať exekúciou a aj keď s rozhodnutím nesúhlasí a odvoláva sa proti nemu, rozhodol sa žalobca napriek tomu vyhovieť súdu a v zmysle jeho rozhodnutia zaslať a zverejniť predmetné ospravedlnenie, aj keď sa nemá za čo ospravedlniť, keďže je to práve spoločnosť LAUFEN a jej pracovníci, ktorí by sa mali podľa žalobcovho názoru ospravedlniť za to, že ho poškodili svojím alibistickým konaním. 6/ V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne vyhodnotil a posúdil dôkazy a preto vo veci nesprávne rozhodol. V rozhodnutí uviedli nesprávne údaje, ktoré v konaní nijakým spôsobom nepreukázali, súd sa spoľahol len na tvrdenia žalobcu, čo je neprípustné. Súd tiež neprizval na konanie žalobcom navrhované osoby ako svedkov, ktoré mohli preukázať, že žalovaný uvádza pravdivé skutočnosti, ak tvrdí, že spoločnosť LAUFEN mu dlhuje peniaze. On dňa 10. 9. 2013 nevyhotovil zvukový záznam rozhovoru, musel ho naopak vyhotoviť žalobca, resp. niekto zo spoločnosti LAUFEN. On nahrávkou nedisponuje, rozhovor si nenahrával, ani ho nikomu nezasielal. Ak by aj došlo k nahratiu rozhovoru, domnieva sa, že ním nedošlo k vážnemu zásahu do osobnostných práv a nebol porušený žiadny zákon; pokiaľ áno, v rozhodnutí súdu by malo byť uvedené, aký zákon bol porušený, kým a aká škoda bola spôsobená; táto časť rozhodnutia je nepreskúmateľná. Zaslaný email 8. 1. 2014 s predmetným znením žalobca nezaslal. Súd ďalej v rozsudku tvrdí, že mal napísať dňa 22. 12. 2014 a 29. 12. 2014 na stránke P..G. „hrubo hanlivý a urážlivý výrok“ , no on žiaden výrok nezverejnil. Súd sa otázkou preukázania jeho zavinenia a otázkou, či vôbec sa nachádzal výrok na jeho stránke, nezaoberal a nebolo to ani preukázané. Dňa 13. 8. 2014 a 31. 7. 2014 nezaslal na C. žiadne správ y v tom znení, ako súd uvádza. Súd či žalobca nikdy nepreukázal, že to bol on, žalobca, kto bol v tom čase na sociálnej sieti prihlásený, pod jeho menom, resp. IP adresou a že práve on - žalovaný - bol v tom čase používateľom sociálnej siete zaslal nejaké správy. Súd sa tiež nikdy nezaoberal otázkou šírky publicity, počtu užívateľov, ktorí mohli tieto výroky prípadne čítať, preto je toto tvrdenie súdu v rozsudku ničím nepodložené. Žalobca nikdy nepreukázal, aká škoda mu bola spôsobená, resp. ako mu malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv, osobnej integrity a tiež kým. V bode c.4 nie sú uvedené konkrétne výroky, ktorými mal on žalovaný žalobcu napádať, tento bod rozhodnutia je preto nepreskúmateľný. Na portáli P..G..T. zverejňujú svoje články viacerí užívatelia, nielen žalovaný, a Ústava SR dáva možnosť vyjadriť svoj názor, hodnotiaci úsudok a garantuje slobodu slova a vyjadrovania, preto nemožno explicitne a automaticky vnímať nejaké vyjadrenia, či článok na adresu žalobcu ako jeho osobu poškodzujúce. Žalobca T. je aktívny v politike a kandidoval za poslanca, preto musí strpieť väčšiu mieru kritiky verejnosťou na svoju osobu. Rozsudok nie je preskúmateľný ani v bode 5, keď nie je uvedené kedy a čo konkrétne mal žalovaný zasielať a keď nebolo preukázané, že by to zasielal žalovaný osobne. Dňa 5. 9. 2015 žalovaný nezaslal predmetnú správu na sociálnej sieti žalobcovi, ide o účelové a vymyslené tvrdenie žalobcu s cieľom zdiskreditovať osobu žalovaného; spoločnosť LAUFEN mu totiž dlhuje peniaze a snaží sa dlhodobo spochybňovať pohľadávku voči nemu. Dňa 24. 10. 2015 nezaslal email v uvádzanom znení; toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Číslo bankového účtu žalovaného je verejné, nie je tajné, nemožno ho preto spájať s ustálením osoby žalovaného a pokladať ho za jednoznačný dôkaz, že email zo dňa 22. 1. 2016 zasielal on, žalovaný, a ak by aj, nie je porušením nijakého zákona - žiadať nárok na finančné vyrovnanie. 7/ Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že nepísal email zo dňa 14. 4. 2016, 11. 5. 2016, 27. 5. 2016 a 8. 6. 2016 a súd ani žalobca nepreukázal opak. Je predsa nemožné, aby súd bez súdnoznaleckého posudku mohol svojvoľne, len na základe subjektívnych pocitov, bez dôkazov vydať rozhodnutie, ktorým ho poškodzuje. Rovnako on, žalovaný, nie je autorom emailov zo dňa 16. 6., 13. 6., 14. 6., 16. 6. a 26. 6. 2016. Nejestvuje žiadne trestné konanie v tejto veci, ktoré by bolo právoplatne skončené, ako súd mylne uvádza. Žalovaný dodal, že vlastní emailovú adresu P..sk a potvrdenie o tejto skutočnosti zo spoločnosti K., X..H..E.. nedokazuje, že on - žalovaný - tieto predmetné správy aj zasielal. Na to je potrebný posudok súdneho znalca, ktorý by to mohol potvrdiť prípadne vyvrátiť. Emaily zo dňa 7. 7., 14. 7., 17. 7. a 8. 8. Nepísal, pozeral si svoju emailovú schránku v odoslanej pošte a žiadne ani tie predchádzajúce spomínané správy v rozhodnutí, sa v jeho emailovej schránke vôbec nenachádzajú. Sám žalobca omylom v podanom návrhu zo dňa 14. 9. 2015 predložil dôkaz, že on, žalovaný, predmetné správy nepísal. Z kópie emailu, ktorý žalobca predložil, je totiž zrejmé, že napr. email zo dňa 15. 8. 2015 bol zaslaný z emailu no-H..I., ktorý sa mal tváriť ako email P..D..G., no v skutočnosti nebol zaslaný z jeho emailovej adresy. Alebo email zo dňa 8. 1. 2014 bol odoslaný v skutočnosti z emailovej adresy P.-Y..P..I., a nebol zaslaný zo žalovaného adresy P..sk, ale z adresy, ktorá ju mala maskovať, t.j. email mal len vyzerať akoby bol odoslaný z jeho emailovej dresy, ale v skutočnosti bola správa odoslaná z inej emailovej adresy. Súd sa ale týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal. Spoločnosť LAUFEN dlhodobo poškodzuje dobré meno žalovaného, manažéri spoločnosti ho podviedli a poškodili. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci buď rozhodol sám, alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade, ak jeho odvolanie nebude postúpené odvolaciemu súdu, žalovaný sa obráti na Ústavný súd. 8/ Dňa 6. 7. 2017 doručil žalovaný súdu prvej inštancie písomné podanie, v ktorom reagoval na skutočnosť, že súčasťou spisového materiálu v danej veci bola aj zápisnica z jeho výsluchu na OR PZ Bratislava III zo dňa 17. 10. 2016 (ČVS : ORP-1295/NMV-B3-2016), v ktorej policajt U. M. uvádza viaceré nepravdivé informácie. Napr. nie je pravdivá odpoveď ohľadom užívania drog, nakoľko žalovaný v skutočnosti nikdy drogy (ani marihuanu) neužíval ani neužíva. Uvedené, policajtom M. podsunuté tvrdenie je nepravdivé, žalovaného diskredituje, poškodzuje a uráža. Po ústnej výpovedi dňa 17. 10. 2016 policajt M. vytlačil na tlačiarni inú - údajnú žalovaného výpoveď, ktorú on ale neuviedol a túto mu podstrčil na podpis a vzhľadom na to, že žalovaný mal v daný deň vysokú horúčku a blížila sa nočná hodina (bolo cca 22.30 hod.), bol tiež veľmi unavený, takže si túto výpoveď pred podpisom neprečítal. Žalovaný dodal, že dôvody takéhoto konania policajta M. mu nie sú známe. Policajt sa mu pred samotnou výpoveďou vyhrážal, že ak vypovedať nebude, zatvorí ho do cely predbežného zadržania. Svoje tvrdenia vie žalovaný aj preukázať, nakoľko má z predmetného výsluchu záznam, keďže ako novinár si všetky rozhovory zaznamenáva, tvrdil v podaní žalovaný. 9/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za vecne aj právne správny, vydaný v súlade s právnymi predpismi a zisteným skutkovým stavom. Žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení na to, že žalovaný predmetný rozsudok napáda výlučne z dôvodov, že súd nesprávnym spôsobom zistil skutkový stav veci, kedy nedostatočným spôsobom vyhodnotil predložené dôkazy. Uvedené tvrdenia žalovaného žalobca v plnom rozsahu odmieta, tieto považuje za výlučne účelové a také, ktoré v danom prípade nezakladajú právny dôvod prípustnosti odvolania. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný na základe § 274 CSP, t.j. ustanovenia, upravujúceho vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa na pojednávanie nariadené na deň 16. 2. 2017 nedostavil, hoci predvolanie naň si prevzal osobne ešte dňa 15. 12. 2016, spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach, vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami; zároveň na pojednávaní osobne prítomný právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Je tak zrejmé, že boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP a rozsudok bol teda vydaný plne v súlade s právnymi predpismi. V zmysle § 356 CSP potom proti rozsudku pre zmeškanie nie je odvolanie prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takého rozhodnutia a rovnako nie sú splnené ani podmienky pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 CSP. Žalovaný vo svojom odvolaní nijako nenamietol skutočnosti procesnej povahy, ktoré by odôvodňovali nesplnenie podmienok vo vzťahu k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, resp. jeho prípadné zrušenie. V zmysle uvedeného je tak nutné považovať odvolanie žalovaného za neprípustné . Mimo uvedeného pre úplnosť žalobca zdôraznil, že v plnom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že by bol nedostatočne doložený skutkový stav veci. Jednotlivé útoky uskutočňované zo strany žalovaného a smerujúce voči žalobcovi boli jednoznačným spôsobom preukázané predloženými dôkazmi, a to ako v rámci občianskoprávneho tak aj v rámci trestného konania, čo v plnom rozsahu vyplýva aj zo spisových materiálov obidvoch konaní. Akékoľvek námietky žalovaného tak žalobca aj v tomto smere považuje za kompletne účelové a nemajúce akúkoľvek oporu v skutkovom stave a spisovom materiáli. Žalobca preto považuje odvolanie žalovaného za neprípustné, z ktorého dôvodu navrhoval odvolanie žalovaného odmietnuť v zmysle § 386 písm. c) CSP a žalovaného zaviazať povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je spôsobilé meritórneho prieskumu, žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 10/ Ďalšie podania ďalej žiadna zo strán sporu neučinila. 11/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, bez nariadenia pojednávania (§ 379, § 385 CSP) a zistil, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. 13/ Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 14/ O žalobe žalobcu súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie na základe ust. § 274 CSP (t.j. vydaním rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní), keď dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady pre vydanie takéhoto rozsudku, a síce, predmetom konania je žaloba na plnenie (§ 137 písm.a/ CSP), žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie (žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené na termín 16. 2. 2017 doručené ešte dňa 15. 12. 2016, doručenka pripojená na č.l. 147 spisu), pričom spolu s predvolaním bolo žalovanému doručené aj poučenie o procesných právach a povinnostiach, vrátane následku nedostavenia sa na pojednávanie ako aj možnosti rozhodnúť vec vydaním rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný zároveň svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 16. 2. 2017 neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami (žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil ničím) a žalobca, prítomný na pojednávaní navrhol rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V zmysle citovaného ust. § 356 písm. b) CSP je potom významné, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu, ktorým je dôvod, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku (t.j. že neboli splnené podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku a tiež že neboli splnené ani procesné podmienky - podmienky konania - platné pre každé súdne konanie, za splnenie ktorých môže súd konať vo veci. Existencia takéhoto zákonného dôvodu - t.j., že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie - je podmienkou prípustnosti odvolania proti uvedenému rozhodnutiu. Pokiaľ teda odvolací súd dospeje k záveru, že tento zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. c/ CSP, pretože odvolanie smeruje proti rozsudku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Z iného dôvodu, než ktorý je uvedený v cit. ust. § 356 písm. b) CSP nemožno rozsudok pre zmeškanie napadnúť odvolaním. Odvolacími dôvodmi v tomto prípade teda nemôžu byť odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 CSP (okrem § 365 ods. 1 písm.a) CSP). Odvolanie žalovaného však nespočívalo na odvolacom dôvode, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktorý je v danom prípade jediným prípustným odvolacím dôvodom. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a z neho plynúce nesprávne právne posúdenie veci, ktoré však nemôže byť dôvodom pre napadnutie rozsudku pre zmeškanie odvolaním. Keďže žalovaný nezaložil svoje odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie na z hľadiska právnej úpravy jedinom prípustnom odvolacom dôvode (§ 356 písm. b/ CSP) a odvolací súd nezistil ani nesplnenie procesných podmienok (tzv. podmienok konania v zmysle § 161 ods. 1 CSP) ako podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť (t.j. napr. nedostatok právomoci súdu, procesnej subjektivity, existenciu prekážky rozsúdenej veci, prekážky začatého konania a pod.), tak v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie žalovaného, ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 15/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Odmietnutie odvolania je nutné po procesnej stránke považovať za neúspech v konaní; náhrada nároku na trovy odvolacieho konania tak prináleží tej strane, ktorá odvolanie nepodala, v danom prípade teda náhrada prináleží žalobcovi, a to v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).