Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/69/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224072 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315224072.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: M&M STAVIS s.r.o., Rosinského 11, 949 01 Nitra, IČO: 48 095 753, zast.: JUDr. Ing. Peter Slávik, advokát, Břeclavská 3, 901 01 Malacky proti žalovanému: E.CH. & C.M., s. r. o., Vajnorská 64, 831 01 Bratislava, IČO: 44 612 630, zast.: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087 o zaplatenie sumy 1.549 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 472/2015-63 zo dňa 6.12.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 472/2015-63 zo dňa 6.12.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.549 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 15.11.2015 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.549 eur s príslušenstvom. Žalobca na zdôvodnenie svojho návrhu uviedol, že v rámci podnikateľskej činnosti oboch strán dodal žalovanému dňa 3.8.2015 a 4.8.2015 objednané služby (dopojenie strojov a kompresora na ul. P. O. v Z., vodárenské práce na P. X v B.) a dodávku materiálu (na dopojenie strojov). Za poskytnuté služby a dodaný materiál vystavil žalovanému faktúry. 3. Prvoinštnačný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že rozhodujúci skutkový stav o objednaní tovaru a služieb, ich dodaní a doručenie faktúr na zaplatenie nebol sporný, sporné bolo len to, že žalobca doručil žalovanému identické faktúry aj s iným, skorším dátumom vystavenia a splatnosti. Konajúci súd ďalej uviedol, že táto skutočnosť nemohla mať na rozhodnutie súdu žiadny vplyv, pretože faktúry obsahovali všetky náležitosti vyžadované zákonom o DPH a žalovaný preto bol povinný zaplatiť žalobcovi vyúčtovanú cenu vrátane DPH najneskôr už dňa 19.8.2015, resp. dňa 31.8.2015. Nárok žalobcu považoval prvoinštančný súd za opodstatnený a obranu žalovaného za účelovú, zameranú na oddialenie platby, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal záver súdu prvej inštancie, že „faktúry obsahovali všetky náležitosti vyžadované zákonom o DPH, žalovaný bol preto povinný zaplatiť žalobcovi vyúčtovanú cenu vrátane DPH“. Žalovaný uviedol, že elektronické doručovanie faktúr možno dohodnúť iba medzi subjektmi, na ktoré sa zákon o DPH vzťahuje, teda medzi platcami DPH, pričom žalobca platiteľom DPH nie je a medzi žalobcom a žalovaným ani neexistuje žiadna dohoda o doručovaní faktúr elektronicky. Z tohto dôvodu bolo jediným zákonným a relevantným spôsobom doručovania faktúr medzi účastníkmi doručovanie faktúr v písomnej forme. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže žalobca mu faktúry doručil iba v elektronickej podobe, teda žalovaný od žalobcu nikdy neobdržal žiadny relevantný účtovný doklad, na základe ktorého by uplatnený nárok žalobcovi mohol uhradiť. Vytýkal prvoinštančnému súdu, že tento bez prihliadnutia na právnu úpravu vystavovania a doručovania faktúr považoval námietky žalovaného len za účelovú obranu, hoci zo skutkového stavu jasne vyplýva, že žalobca pri fakturácii žalovanému nepostupoval v súlade so zákonom. Poukázal tiež na záver konajúceho súdu, v zmysle ktorého „faktúry obsahovali všetky náležitosti vyžadované zákonom o DPH, žalovaný preto bol povinný zaplatiť žalobcovi vyúčtovanú cenu vrátane DPH“, pričom však žalobca nie je platcom DPH, a preto sa na vzťah žalobcu a žalovaného právna úprava zákona o DPH nevzťahuje. Napriek tomu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odkazuje na zákon o DPH a splnením jeho ustanovení odôvodňuje priznanie uplatneného nároku žalobcovi, hoci ustanovenia zákona o DPH nie sú na faktúry použiteľné. Žalovaný dal zároveň do pozornosti, že ak by aj akceptoval elektronickú podobu faktúr, žalobca faktúry vystavené v mesiaci august 2015 nestornoval (resp. nedobropisoval). Platil by tak zmätočný stav, že na to isté plnenie existujú dve rovnaké faktúry s rovnakou cenou len s inou splatnosťou. Žalovaný ďalej namietal porušenie procesných práv, keď mu nebolo doručené žiadne predvolanie na pojednávanie a o pojednávaní vo veci ani nemal vedomosť. Žalovaný tak nemohol uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku, čo viedlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že žalobca mu doručil faktúry v dvoch vyhotoveniach s rozdielnym dátumom splatnosti, čo odporuje zákonu č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ako aj zákonu č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. V časti doplatenia ceny predmetných faktúr vo výške 1.549 eur žalobca uviedol, že túto sumu je ochotný uhradiť, ale potrebuje k tomu daňový doklad, ktorý bude vystavený a doručený v súlade so zákonom. Súčasne deklaroval svoj záujem cenu predmetných faktúr doplatiť, avšak žalobca na jeho výzvy nereaguje a neodstránil stav, ktorý sám zavinil. 9. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho vystavenia a doručenia sporných faktúr, sú pre splnenie povinnosti žalovaného za dodané služby a tovar irelevantné. Podľa § 450 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniká povinnosť zaplatiť cenu dodaním tovaru a poskytnutím služby. Podľa § 340a ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. S poukazom na citované ustanovenia možno konštatovať, že žalovanému vznikol záväzok zaplatiť za poskytnuté služby a tovar ich dodaním, a nie vystavením faktúr. Relevantným podkladom pre vznik pohľadávky žalobcu tak nie je faktúra, ale samotný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a poskytnutie služby a dodanie tovaru zo strany žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalovaného o nedobropisovaní skôr vystavených faktúr, pretože táto skutočnosť môže mať prípadný dopad na účtovníctvo žalobcu, avšak nemá vplyv na zákonnú povinnosť žalovaného zaplatiť za dodané služby a tovar. 10. V súvislosti s námietkou žalovaného, že boli porušené jeho procesné práva, pretože súd prvej inštancie ho nepredvolal na nariadené pojednávanie, odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že konajúci súd nariadil pojednávanie na deň 6.12.2013 o 10,00 hod. Predmetné predvolanie bolo doručované žalovanému na adresu zapísanú v obchodnom registri, pričom zásielka sa vrátila súdu dňa 24.11.2016 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. S poukazom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že konajúci súd postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný, avšak nariadeného pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. 11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).