Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/63/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315224543 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315224543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Peter Arendacký, Železničiarska 13, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu M.I. Stav, spol. s r.o., Pezinská 2336, Senec, IČO: 36 610 640, práv. zast.: JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanému: KVALSTAV, spol. s r.o., Pribinova 13, Senec, IČO: 34 115 242, práv. zast.: MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, o zaplatenie 30 349,25 Eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/486/2015-98 zo dňa 12.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/486/2015-98 zo dňa 12.12.2016 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 35 916,66 Eur od 20.12.2011 do 03.02.2012, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu a vyjadrení strán mal za to, že skutkový stav nebol medzi stranami sporu sporný, nakoľko žalobca zhodne so žalovaným tvrdili, že úpadca v roku 2011 vykonal na základe objednávky žalovaného stavebné práce na akcii „Výstavba bytových jednotiek - Senec centrum“ za dohodnutú cenu prác vo výške 35 916,66 Eur vrátane DPH. Uvedenú odmenu úpadca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 10110026 zo dňa 05.12.2011 s dátumom splatnosti 19.12.2011. Žalovaný dňa 03.02.2012 uhradil bankovým prevodom zo sumy fakturovanej mu faktúrou č. 10110026 časť ceny vo výške 5 986,11 Eur. 3. V spore bola spornou iba otázka zaplatenia či nezaplatenia zostatku ceny diela vo výške 30 349,25 Eur žalovaným ako objednávateľom úpadcovi ako zhotoviteľovi. Svedkyňa M. H. pri podávaní vysvetlenia správcovi konkurznej podstaty úpadcu uviedla, že nikdy v mene úpadcu ani jeho konateľa finančné prostriedky nepreberala, a keď aj výnimočne nejaký pokladničný doklad podpísala, tak iba do kolónky „vyhotovil“, a nie do kolónky „prijal“ alebo „schválil“, naproti tomu v čestnom vyhlásení zo dňa 20.04.2016 podpísala vyjadrenie, že od žalovaného prijala dlžnú istinu. Pri týchto rozporoch v tvrdeniach sa súd ohľadom jej svedeckej výpovede vo vzťahu k riešeniu podstatnej spornej otázky tohto sporu (ktorou bolo zaplatenie žalovanej istiny žalovaným) riadil najmä jej svedeckou výpoveďou vykonanou na pojednávaní súdu dňa 26.09.2016, v ktorej uviedla, že nebola osobne pri odovzdaní peňazí, pričom príjmový doklad podpísala pravdepodobne omylom. Z uvedenej výpovede svedkyne H., rovnako ako svedkyni I. N. súd nemal preukázané zaplatenie dlžnej istiny žalovaným, nakoľko obe svedkyne zhodne potvrdili, že dlžnú istinu si konatelia žalovaného a úpadcu vyplácali v inej miestnosti, ako boli svedkyne, a to bez prítomnosti iných osôb. Obe svedkyne zároveň potvrdili, že mali na starosti zúčtovanie zaplatenia žalovanej istiny, a že každá z nich za svojho zamestnávateľa takého ekonomické zúčtovanie urobila a zaniesla do príslušného účtovníctva, čo sa týkalo nie len žalovaného, ale aj úpadcu. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané zaplatenie žalovanej istiny z výpovede svedka L.. O.na L., ktorý bol v čase uvedenej transakcie štatutárnym zástupcom úpadcu a ktorý jednoznačne vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že prijal žalovanú istinu od konateľa žalovaného v kancelárii žalovaného bez prítomnosti ďalších osôb, a že táto prijatá istina zodpovedá sume uvedenej v príslušnom príjmovom doklade. Súd mal z uvedeného tvrdenia konateľa úpadcu, ktorý bol veriteľom žalovaného za jednoznačne preukázané, že si žalovaný týmto zaplatením dlžnej sumy úpadcovi splnil svoju povinnosť zaplatiť cenu diela v zmysle ust. § 536 ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podporne tomuto jednoznačnému potvrdeniu konateľov úpadcu o zaplatení žalovanej istiny žalovaným svedčí aj príjmový doklad č. P P-020001 zo dňa 03.02.2012, ktorý síce žalovaný nepredložil v originály, ale predložil ho v notárom overenej kópii, na základe čoho súd nemal o tomto listinnom dôkaze a jeho pravosti žiadne pochybnosti, pričom z neho vyplynuli skutočnosti tvrdené konateľom úpadcu, teda že v uvedený deň žalovaný úpadcovi zaplatil celú cenu diela. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaný zaplatil dňa 03.02.2012 úpadcovi celý zostatok ceny diela vo výške žalovanej istiny, čo jednoznačne potvrdil konateľ úpadcu L.. L.D., ktorý uvedenú skutočnosť v podaní vysvetlenia správcovi konkurznej podstaty úpadcu nepotvrdil len z toho dôvodu, že sa v čase podávania tohto vysvetlenia nevedel k tejto otázke vyjadriť. 5. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie istiny za nedôvodný, takže ho zamietol, keďže žalovaný úpadcovi žalovanú istinu titulom ceny diela zaplatil ešte pred podaním žaloby. Keďže žalovaný sa nezaplatením dohodnutej ceny diela vo výške 35 916,66 eura včas (v lehote splatnosti faktúry úpadcu č. 10110026) dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku ako dlžník, súd priznal úpadcovi právo na úrok z omeškania od žalovaného. 6. Proti rozsudku v časti zamietnutia zvyšnej časti žaloby podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, že sa žalobe vyhovie. Uviedol, že spornou otázkou rozhodujúcou pre posúdenie žalobou uplatnené nároku bolo reálne uhradenie žalovanej sumy úpadcovi žalovaným, ku ktorému podľa tvrdení žalovaného malo dôjsť osobne v hotovosti. Súd pri jednotlivom posudzovaní dôkazov vyhodnotil, že uhradenie žalovanej istiny jednoznačne preukazuje výpoveď svedka L. - konateľa úpadcu a ako podporný dôkaz zhodnotil predložený príjmový doklad. Z uvedeného je zrejmé, že súd svoje rozhodnutie založil výlučne na dvoch dôkazoch - výpovede svedka a príjmovom doklade. Z príjmového dokladu vyplýva, že hotovosť neprevzal p. L.H., ale p. H., pričom ten neobsahuje relevantný podpis konateľa spoločnosti, ale podpis osoby, ktorá hotovosť preukázateľne neprevzala a ani nebola oprávnená preberať a jej prijatie potvrdzovať. 7. Pokiaľ ide o výpoveď svedka L., svedok spoľahlivo nevysvetlil, prečo došlo k čiastočnej úhrade faktúry bankovým prevodom a čiastočne v hotovosti. Súd sa podľa žalobcu nevysporiadal aj rozpormi medzi tvrdeniami svedka na pojednávaní pred súdom a pri podaní vysvetlenia správcovi úpadcu. Súd vôbec neuvádza, prečo považoval za hodnovernejšiu výpoveď svedka urobenú po takmer 2 rokoch od podania vysvetlenia. Navyše, svedok pred súdom zdôraznil, že mal prehľad o účtovníctve a že v danom prípade išlo o pre jeho firmu vysokú sumu. Pri podaní vysvetlenia správcovi svedok výslovne potvrdil, že väčšie zákazky išli určite cez účet. Žalovaný v prejednávanej veci tvrdil, že spornú časť fakturovanej čiastky uhradil úpadcovi v hotovosti. Ako dôkaz predložil príjmový doklad (overenú fotokópiu), čestné prehlásenie p. L. a čestné prehlásenie p. H., ktoré boli doplnené výpoveďami p. L., A.. H. V. A.. N.. Ako bolo uvedené, uvedené dôkazy sú vo vzájomnom rozpore. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca rozporuje uhradenie sumy vo výške 29 930,55 Eur v hotovosti, a to i napriek skutočnosti, že žalovaný riadne preukázal uhradenie tejto sumy príjmovým dokladom. Z neho jasne vyplýva, že úpadca prijal od žalovaného sumu vo výške 29 930,55 Eur. Vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu sa snaží preniesť zodpovednosť konateľa úpadcu za vedenie účtovníctva na žalovaného, a to i napriek skutočnosti, že samotný konateľ úpadcu, ako i konateľ žalovaného potvrdili odovzdanie a prevzatie žalovanej istiny. 9. Na repliku žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v priebehu konania svedkyňa H., ako aj p. L., A.. N. úhradu zostatku ceny popreli a predložený príjmový doklad bol spochybnený svedeckými výpoveďami. Z príjmového dokladu (pred hodnotením jeho hodnovernosti) možno vyvodiť jediný záver, a to, že žalovaný uhradil sporné finančné prostriedky v hotovosti žalobcovi do rúk L.. H.. Z výpovede svedka L., ale vyplýva, že žalovaný uhradil finančné prostriedky v hotovosti žalobcovi do rúk L.. L. a je zrejmé, že obe verzie nemôžu byť súčasne pravdivé, preto nemožno ani konštatovať, že sú navzájom podporné, naopak, obe si navzájom znižujú hodnovernosť. 10. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal na základe akých skutočností dospel k záveru, že uhradenie zvyšnej časti ceny v hotovosti bolo zo strany žalovaného riadne preukázané, čo potvrdil aj súd prvej inštancie. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 03.04.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v konaní bola spornou otázka zaplatenia zostatku ceny diela vo výške 30 349,25 eur žalovaným ako objednávateľom úpadcovi ako zhotoviteľovi. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním a to výpoveďou svedka L.. O. L.D., ktorý bol v rozhodnom čase konateľom úpadcu k záveru, že žalovaný predmetnú sumu zaplatil v hotovosti a to do rúk svedka. Ako podporný dôkaz vyhodnotil súd prvej inštancie príjmový doklad č. P P-020001 zo dňa 3.2.2012 (ďalej iba príjmový doklad), z ktorého vyplývajú skutočnosti tvrdené konateľom úpadcu, teda že v uvedený deň žalovaný úpadcovi zaplatil v hotovosti 29 930,55 eur (ďalej iba finančná hotovosť). 14. Podľa žalobcu súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na dvoch dôkazoch - výpovedi svedka L. a príjmovom doklade, pričom podľa jeho názoru oba dôkazy sú v priamom rozpore a nemožno ich považovať za vzájomne podporné. Rozpor vidí v tom, že svedok L. tvrdil, že hotovosť prebral on, z príjmového dokladu však vyplýva, že hotovosť mala prevziať svedkyňa Turiničová, ktorá to ale poprela. 15. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou, že výpoveď svedka L.D. a listinný dôkaz - príjmový doklad sú v priamom rozpore. Z ustanovenia § 191 C.s.p. vyplýva, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Podľa súdnej judikatúry hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti (o ktorých dôkazy podávajú správu) možno považovať za pravdivé a teda dokázané a ktoré nie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil príjmový doklad z hľadiska, či finančnú hotovosť prijala svedkyňa H. ako dôkaz, ktorý nepreukazuje prevzatie predmetnej sumy touto svedkyňou. K uvedenému súd dospel na základe výsluchu svedkyne, ktorá vypovedala, že osobne pri prevzatí peňazí konateľom úpadcu nebola, príjmový doklad však pripravila a jej podpis je v „kolonke prijal“ zrejme omylom. Príjmový doklad teda nepreukazuje prevzatie peňazí svedkyňou, nevylučuje však prevzatie finančnej hotovosti za úpadcu konateľom. Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedkyne H., táto vypovedala, že bola s konateľom úpadcu vo firme žalovaného a má vedomosť o tom, že predmetná suma bola uhradená. Výslovne potvrdila, že platba bola riadne v spoločnosti úpadcu zaevidovaná a ona sama to v počítači skontrolovala. 16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vykonanie dôkazu - výsluch svedkyne H. slúžil práve na odstránenie rozporu, či žalovaný predmetnú sumu uhradil a kto konkrétne finančnú hotovosť za úpadcu prijal. Ako už bolo uvedené, svedkyňa vystavenie dokladu nespochybnila, potvrdila, že platba bola zaevidovaná v účtovníctve, preto tento listinný dôkaz možno považovať ako podporný, preukazujúci úhradu žalovanej sumy. 17. Pokiaľ ide o hodnovernosť svedka L.Š., žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť tohto svedka. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou, že súd prvej inštancie neuviedol, prečo považoval za hodnovernejšiu výpoveď svedka urobenú po takmer dvoch rokoch od podania vysvetlenia (Zápisnica zo dňa 30.10.2014 o osobnom poskytnutí vysvetlení zo strany úpadcu 2K/19/2014). V odseku 34 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pri podaní vysvetlenia si konateľ úpadcu, t.j. svedok L. nevedel spomenúť, či bola predmetná faktúra uhradená, teda iba z tohto dôvodu úhradu nepotvrdil. Odvolací súd dopĺňa, že z uvedeného nevyplýva, že svedok najskôr tvrdil opak. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď výsluchom svedkyne H. odstránil predchádzajúce rozpory a dospel k záveru, že svedeckou výpoveďou bývalého konateľa úpadcu v spojitosti so svedeckými výpoveďami svedkýň H. V. N. (účtovníčka žalovaného) bolo preukázané, že finančná hotovosť bola uhradená do rúk svedka, pričom svedkyne potvrdili vystavenie dokladu a zaevidovanie platby. 19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. 21. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).