Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/284/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205600 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316205600.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: R. U. Y., G..Y.., Z.K.: XX XXX XXX, F. I.. Č.. XX, Ž., proti žalovanému: P. X., Q.. XX.X. XXXX, U. Q. I.. Č.. XX, Y., o 43,69 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 18. apríla 2017 č.k. 16C 79/2016- 73, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 43,69 eur zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni v sume 9,80 eur prostredníctvom spoločnosti Slovenská R.W., G..Y.. na účet žalobcu a vo zvyšnej časti týkajúcej sa príslušenstva ( zmluvných úrokov ) žalobu zamietol. Zároveň žalobkyňu zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretou dňa 4.8.2005 medzi žalobkyňou (v tom čase s obchodným menom D. U. Y. G..Y..) a žalovaným, zriadila banka v prospech žalovaného osobný účet G. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX obsahujúci tiež návrh žalovaného na uzavretie Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty k uvedenému účtu (MasterCard) a Zmluvu o poskytovaní služby elektronického bankovníctva. Dňa 16.4.2013 uzavreli žalobkyňa a žalovaný Dohodu o splátkovom kalendári (ďalej len „Dohoda“ ), z ktorej vyplývalo (čl. 1.1.), že na základe Zmluvy o Povolenom prečerpaní na Ú. Č.. XXXXXXXXXX poskytla žalobkyňa žalovanému úver formou povoleného prečerpania na Ú. Č..XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 820 eur a ku dňu uzavretia uvedenej Dohody, mal predstavovať záväzok žalovaného na nesplatenú istinu úveru vo výške 805,88 eur a úroky vo výške 9,53 eur, t. j. spolu sumu 815,41 eur a dohodnuté úroky z istiny vo výške 28 % p.a. odo dňa podpisu Dohody o splátkovom kalendári do jej zaplatenia, bez bližšej špecifikácie. Žalovaný sa v Dohode (čl. 2) zaviazal svoj záväzok zo Zmluvy o povolenom prečerpaní na Ú. Č.. XXXXXXXXXX spolu vo výške 815,41 eur spolu s prísl. (bez bližšej špecifikácie) zaplatiť žalobcovi do 25.3.2015 v 24. mesačných splátkach a to podľa rozpisu uvedeného v Dohode nasledovne: 1. splátka v sume 82 eur splatná v deň podpisu Dohody, tzn. 16.4 2013, 2. až 23. splátka v sume 42,03 Eur a 24. splátka v sume 42,09 Eur, splatné vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca (spolu 1.048,69 Eur). Dohoda obsahovala v čl. 2.2. aj vyhlásenie žalovaného o uznaní záväzku zaplatiť žalobcovi dlh 815,41 eur „s príslušenstvom“, čo do dôvodu a výšky podľa § 323 Obch. zák. Podľa čl. 3.1. Dohody sa žalobkyňa so žalovaným dohodli, že neuhradenie ktorejkoľvek splátky pri jej splatnosti má za následok, že žalobkyňa zašle žalovanému výzvu na okamžité uhradenie celej omeškanej časti Dohody a v prípade neuhradenia záväzku zo strany žalovaného v lehote stanovenej vo výzve, sa stane celý dlh splatným a to v deň nasledujúci po lehote určenej vo výzve, ktorá je spoplatnená podľa platného sadzobníka poplatkov banky, pričom ak nebude záväzok riadne splácaný, poukázané úhrady budú použité v prvom rade na úhradu príslušenstva a až po jeho uhradení budú použité na úhradu istiny. Z výpisu pohybov na Ú. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX v období od 30.12.2010 do 30.3.2016 vyplynulo, že žalobca n a úhradu pohľadávky započítal dňa 16.4.2013 sumu 82 eur (1. Splátka), dňa 20.6.2013 sumu 48,68 eur (3. Splátka), dňa 31.7.2013 sumu 20,24 eur (4. Splátka), dňa 20.8.2013 sumu 31,66 eur (5. Splátka), dňa 24.9.2013 sumu 24,83 eur (6. Splátka), dňa 22.10.2013 sumu 28,83 eur (7. Splátka), dňa 25.11.2013 sumu 27,63 eur (8. Splátka), dňa 27.12.2013 sumu 28,66 eur (9. splátka), dňa 21.1.2014 sumu 30,53 eur (10. splátka), dňa 24.2.2014 sumu 29,83 eur (11. splátka), dňa 24.3.2014 sumu 31,90 eur (12. Splátka), dňa 24.4.2014 sumu 31,03 eur (13. splátka), dňa 20.5.2014 sumu 33,97 eur (14. splátka), dňa 19.6.2014 sumu 33,59 eur ( 15. splátka), dňa 28.7.2014 sumu 32,46 eur (16. splátka), dňa 28.8.2014 sumu 34,34 eur (17. splátka), dňa 23.10.2014 sumu 30,36 eur (19. splátka), dňa 27.11.2014 sumu 35,68 eur (20. splátka), dňa 31.12.2014 sumu 36,86 eur (21. splátka), dňa 21.1.2015 sumu 39,34 eur (22. splátka), dňa 18.2.2015 sumu 39,27 eur (23. splátka) a dňa 20.3.2015 sumu 40,03 eur (24. splátka). To znamená, že žalobca započítal uvedené platby na dlh žalovaného 815,41 eur z titulu povoleného prečerpania na účte č. 2602818001 spolu sumu 771,72 eur. Rozdiel medzi sumou 815,41 eur (istina úveru 805,88 eur + úroky 9,53 eur) predstavuje žalovanú sumu 43,69 eur. Keďže žalovaný počas konania žalovanú istinu uhradil, na základe čoho žalobkyňa vzala svoju žalobu v časti 43,69 eur späť, predmetom sporu zostalo príslušenstvo pohľadávky, a to úroky vo výške 28 % ročne z jednotlivých súm zostatku nezaplatenej istiny ( spolu 251,68 eur ) v zmysle žalobného petitu. Vzhľadom na čiastočné späťvaztie súd prvej inštancie konanie v časti istiny 43,69 eur zastavil (§ 145 ods. 2 C.s.p.). 3. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovaného č. 2602818001/5600, ktorá v zmysle § 497 Obch. zák., § 2 písm. e/ zák. č. 129/2010 Z. z. a § 52 Obč. zák. predstavuje formu spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na uvedenom bežnom účte zriadenom na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo 4.8.2005. Medzi bankou (žalobkyňou) a žalovaným vznikol kombinovaný obchodný záväzok so spotrebiteľským charakterom vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte a na nej závislej zmluve o povolenom prečerpaní (zmluve o úvere), čím bežný účet získal povahu kontokorentného účtu, pričom vzhľadom na povahu zmluvných strán ide podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. o záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru. Ďalej nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný peňažné prostriedky úveru poskytnuté formou povoleného prečerpania na Ú. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 820 eur riadne a včas nevrátil, a vzhľadom na to strany uzavreli dňa 16. 4. 2013 Dohodu o splátkovom kalendári za účelom splatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 805,88 eur a úrokov vo výške 9,53 eur, tzn. spolu sumu 815,41 eur a ďalej „úroky z istiny vo výške 28 % p.a. odo dňa podpisu tejto dohody do jej zaplatenia“. Žalovaná suma 43,69 Eur predstavuje nesplatený zostatok istiny a úrokov úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal doplatiť žalobcovi titulom záväzku z povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte žalovaného Č.. XXXXXXXXXX/XXXX predstavujúca rozdiel medzi sumou 815,41 eur ( istina 805,88 eur a úroky 9,53 eur ) a uhradenými splátkami podľa Dohody z 16.4.2013, spolu vo výške 771,72 eur. Žalovanú istinu uhradil žalovaný žalobcovi po podaní žaloby dňa 14.9.2016. 4. Z takto zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil vo vzťahu k zmluvným úrokom z istiny vo výške 28 % p. a. záver, že žalobkyňa nepreukázala v akej výške a kedy žalovaný uhrádzal splátky na základe Dohody zo 16.4.2013, keď predložil súdu len ľavú časť výpisu pohybov na účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX v období od 30.12.2010 do 30.3.2016, na ktorý sa žalovaný zaviazal splátky platiť, a z ktorej vyplýva len to, koľko si sama žalobkyňa na úhradu záväzku z každej splátky započítala. Keďže ide o rôzne sumy a rozdiel medzi tým, koľko žalobkyňa započítala na každú splátku a dohodnutou výškou mesačnej splátky podľa Dohody (42,03 eur), predstavuje práve takú sumu ako výpočet úrokov uplatnených žalobou vo výške 28 % z nesplatenej istiny za jednotlivé obdobia, spolu v sume 251,68 eur; resp. súčet splátok podľa Dohody o splátkovom kalendári predstavuje celkovú sumu 1.048,69 eur, je zrejmé, že súčasťou každej splátky boli aj úroky z istiny vo výške 28 % p.a. odo dňa podpisu Dohody o splátkovom kalendári do zaplatenia celej istiny. Žalobkyňa ďalej podľa súdu prvej inštancie nepreukázala ani právny základ pre uzavretie Dohody o splátkovom kalendári zo 16.4.2013, keď nepreukázala splnenie zákonných podmienok ustanovených pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania v zmysle ust. § 2, § 7 a § 10 zák. č. 129/2010 Z.z., kedy následkom porušenia (nesplnenia) zákonom stanovených povinností je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.). Žalobkyňa v žalobe neuviedla a ani nepredložila Zmluvu o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovaného č. 2602818001/5600, na základe ktorej žalovanému vznikol dlh nevrátením poskytnutého úveru formou povoleného prečerpania. Žalobkyňa ďalej v žalobe neuviedla a ani nepreukázala, že žalovanému zaslala výzvu na okamžité uhradenie celej omeškanej časti Dohody (splatnej časti dlhu) podľa jej čl. 3.1. Napokon žalobkyňa predložila v súvislosti s uplatneným nárokom Všeobecné obchodné podmienky R. U. Y. G..Y.. účinné od 1.3.2015 a úrokové sadzby produktov R. U. účinné od 1.3.2015, pričom Dohoda o splátkovom kalendári bola uzavretá dňa 16.4.2013 a Zmluva o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX jej predchádzala. Tieto listiny teda nemali vecný súvis s uplatneným nárokom. Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie povinností, ktoré bola povinná dodržať podľa § 10 ods. 1 a § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., má absencia niektorej z uvedených zákonných náležitosti za dôsledok bezpoplatkovosť a bezúročnosť ňou poskytnutého úveru. Preto keď žalobkyňa nepreukázala, že by Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania obsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/, g/, i/ a w/, informáciu o povinnosti spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, konkrétnu výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť a tiež nepreukázala, že pri jej uzavretí konala s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a posudzovala schopnosť splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, nebola podľa § 11 ods. 2 cit. zákona oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru pred dohodnutou dobou splatnosti a poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania treba považovať podľa § 11 ods. 1 písm. c/ za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa žalobkyňa mohla úspešne domáhať proti žalovanému len vrátenia nesplatnej istiny úveru. Potom aj uzavretie Dohody o splátkovom kalendári zo 16.4.2013 pokiaľ žalobkyňa nedodržala v Zmluve o povolenom prečerpaní predpísané náležitosti, je v tej časti, ktorou sa žalovaný zaviazal splácať okrem istiny úveru aj úroky, úroky z omeškania a poplatky, v rozpore so zákonom a preto je táto Dohoda absolútne neplatná (§ 39, § 41 Obč. zák.) a prípadné plnenia z nej by na strane žalobkyne zakladalo bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov žalobu v časti uplatnených úrokov vo výške 28 % p. a. zamietol. 5. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu súdneho poplatku z ceny príslušenstva (po vyčíslení 251,68 eur), ktoré sa po čiastočnom späťvzatí žaloby stalo samostatným predmetom poplatkového úkonu odkazujúc na § 6 ods. 1, § 7 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. a Pol. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. 6. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v časti istiny späť pred prvým pojednávaním, vznikol jej v zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku kráteného v zmysle § 11 ods. 4 tohto zákona o sumu 6,70 eur. Žalobkyňa zaplatila súdny poplatok v sume 16,50 eur a preto súd prvej inštancie žalobcovi poplatok vrátil prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s. krátený o 9,80 eur. 7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v spore úspešná len v časti istiny (43,69 eur), ktorú žalovaný uhradil po podaní žaloby, žalovaný zavinil v tejto časti zastavenie konania. Keďže žalobkyňa bola ohľadom uplatnených zmluvných úrokov z omeškania v konaní neúspešná (251,68 eur), súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania nemá zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/, g/, i/ a w/ zák. č. 129/2010 Z.z. V zmysle čl. 1 Zmluvy banka zriaďuje klientovi povolené prečerpanie na účte v zmysle podmienok uvedených vo VOP v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V zmysle bodu 8.13 VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú. Žalovanému bol odovzdaný Formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom a ktorý taktiež obsahoval všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Ďalej žalobkyňa argumentovala čl. 10 ods. 1, 2 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že celkovú výšku a konkrétnu sumu spotrebiteľského úveru a podmienky jeho čerpania obsahuje čl. 1 Zmluvy - ide o údaj „500 eur“ (§ 9 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z.), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru upravuje zmluva v čl. 1 - 19,90 % p. a. Náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú obsiahnuté aj v sadzobníku poplatkov. Údaj podľa § 9 ods. 2 pís. x/ zákona č. 129/2010 Z.z. upravuje bod 13.2 VOP. 9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10/ Žalobkyňa svoju odvolaciu argumentáciu založila na tvrdení o súlade Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte Č.. XXXXXXXXXX so zákonom č. 129/2010 Z.z. Predmetnú zmluvu však nepredložila tak súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu. Opodstatnenosť odvolacej argumentácie o súlade tejto spotrebiteľskej zmluvy so zákonom teda žalobkyňa v konaní nepreukázala. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že schopnosť strany sporu uniesť dôkazné bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, a svoje tvrdenia relevantne dôkazne preukázať, má pre strany sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. Civilný sporový poriadok každej zo strán sporu ukladá povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých listinných dôkazov, ktoré jej zabezpečia plný úspech v spore. 11/ V prejednávanej veci uzavrela žalobkyňa so žalovaným dňa 16.4.2013 Dohodu o splátkovom kalendári, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi debetný zostatok z povoleného prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX vo výške 805,88 eur, úroky 9,53 eur a úroky z istiny vo výške 28 % p.a. odo dňa podpisu tejto Dohody. Išlo celkom o 24 splátok splatných mesačne počnúc dňom podpisu dohody. Žalobkyňa si teda okrem istiny (ktorú žalovaný v priebehu konania plne uhradil) uplatnila aj zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne a to za obdobie omeškania žalovaného so splácaním jednotlivých mesačných splátok v zmysle uzavretej Dohody. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený postup je v rozpore s terajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obch. zák. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp. zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy. Pokiaľ teda žalobkyňa pristúpila k prevedeniu debetného zostatku na svoj vnútorný pohľadávkový účet, keďže žalovaný prestal uhrádzať splátky debetného zostatku, tým došlo prakticky k jeho zosplatneniu, a potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie však úrokov z úveru, resp. debetného zostatku. Tento výklad považoval aj ústavný súd za ústavne akceptovateľný. Odvolací súd taktiež poukazuje analogicky na ust. § 16 ods. 1,2 a 5 zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové obdobie do splatenia úveru, pričom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a mal by ho zaplatiť v hotovosti s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky ako aj úroky z omeškania, dochádzalo by k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a spôsobovalo by to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Keďže žalobkyňa sa nároku na úrok z omeškania proti žalovanému nedomáhala, ale uplatnila si len úroky vo výške 28 % ročne, na ktoré jej nevznikol právny nárok, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu v tejto zvyšnej časti zamietol. 12/ Odvolací súd akcentuje aj tú skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje úroky z povoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte, za ktorý jej však v zmysle jej odvolacej argumentácie prináleží nárok na úrok vo výške 19,90 % p.a. Napriek tomu si žalobkyňa v konaní uplatňuje úroky ako z nepovoleného prečerpania vo výške 28 % p.a., odkazujúc na sadzobník “Úrokové sadzby produktov” účinný od 1.3.2015, ktorý vzhľadom na dátum účinnosti celkom logicky nemohol byť súčasťou Dohody zo 16.4.2013. 13. Vzhľadom na uvedené nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.1 C.s.p. 14. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia, prípadne zopakovania dokazovania na pojednávaní, pretože súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na jeho základe zistil správne skutkový stav veci. Podľa § 384 C.s.p., odvolací súd zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu sám iba vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danej veci však súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí tak vychádzal iba zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. 15. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola konanie v časti istiny 43,69 eur zastavené, výrok, ktorým bol žalovanému vrátený súdny poplatok v sume 9,80 eur a výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).