Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/90/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316209601 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316209601.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: MatiStav s.r.o., Štyndlova 10, 821 05 Bratislava, IČO: 35 837 942, zast. LAWS, s.r.o., Rajská 7, 811 07 Bratislava, IČO: 36 729 078 proti žalovanému: KIMAT SK, s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 057 164 (pôvodne TECHTRADE Slovakia, s.r.o., IČO: 44 444 320), zast. ANDELOVA & Co., s.r.o., Tomášikova 10H, 821 03 Bratislava, IČO: 47 506 946, o zaplatenie 58.541,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/192/2016-525 zo dňa 6.3.2017 takto r o z h o d o l : Súd pokračuje v konaní na strane žalovaného so spoločnosťou KIMAT SK s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava IČO: 44 057 164. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/192/2016-525 zo dňa 6.3.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 58.451,30 eur s úrokom z omeškania: - vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1 069,28 eura od 17.09.2014 až do zaplatenia, - vo výške 8,05 % ročne zo sumy 57 382,02 eura od 14.05.2015 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca svoj návrh zo dňa 31.5.2016, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 58.451,30 eur s príslušenstvom, odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 24.3.2014 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby zo strany žalobcu ako zhotoviteľa v rozsahu projektovej dokumentácie, názov stavby: rodinný dom, Konvalinková ulica v Stupave. Žalobca a žalovaný dňa 01.08.2014 uzavreli dodatok č. 1 k zmluve o dielo, ktorým došlo k dohodnutiu naviac prác a zároveň k zvýšeniu ceny diela na celkovú sumu 161 919,- eur bez DPH. Dielo ako celok bolo dňa 14.02.2015 dokončené a pripravené na odovzdanie, pričom k predĺženiu termínu dokončenia diela došlo výlučne z dôvodov na strane žalovaného, nakoľko podklady k výstavbe komína boli žalobcovi odovzdané projektantom až dňa 11.02.2015. Zároveň žalobca opakovane upozorňoval žalovaného, že odo dňa 16.06.2014 bol v omeškaní s čiastočnou úhradou faktúry č. 2014183, ktorá bola vystavená v súlade so zmluvou. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov neposkytol riadnu súčinnosť pri realizácii diela a jedine uvedené dôvody viedli k predĺženiu termínu odovzdania diela. Po vykonaní a riadnom dokončení diela zo strany žalobcu žalovaný opakovane a bez riadneho odôvodnenia odmietal prevziať dielo. Žalovaný vytýkal údajné vady na diele, pričom žalobca opakovane písomne aj ústne a s odvolaním sa aj na príslušné technické normy odôvodnil neoprávnenosť vytýkaných vád. Žalobca postupoval v súlade s ustanovením bodu 8 článku VII zmluvy a ku dňu 23.03.2015 sa dielo považovalo za riadne odovzdané a prevzaté. Medzi žalobcom a žalovaným prebehli opakované rokovania ohľadne mimosúdneho urovnania sporu, avšak bezúspešne. Dielo - rodinný dom bolo ku dňu podania žaloby evidované na liste vlastníctva č. XXXX, W.. Ú.: U., C.: U., pričom ako vlastník rozostavanej stavby bol od roku 2014 vedený spoločník a konateľ žalovaného - Mgr. L. X. a manželka U. X.. Žalobca v súlade so zmluvou priebežne vystavoval čiastkové faktúry, ktoré spočiatku žalovaný priebežne uhrádzal. Žalovaný uhradil za dielo celkovo sumu 134 992,84 eura vrátane DPH. Žalovaný doposiaľ neuhradil faktúru č. 2014183 so splatnosťou dňa 16.09.2014 v neuhradenej sume 1 069,28 eura, faktúru č. 2015064 so splatnosťou dňa 13.05.2015 v neuhradenej sume 6 130,36 eura, faktúru č. 2015065 so splatnosťou dňa 13.05.2015 v neuhradenej sume 36 736,64 eura, faktúru č. 2015066 so splatnosťou dňa 13.05.2015 v neuhradenej sume 12 181,- eur a faktúru č. 2015067 so splatnosťou dňa 13.05.2015 v neuhradenej sume 2 334,02 eura, čo celkovo predstavovalo sumu 58 451,30 eura. Uvedené faktúry žalovaný nikdy nesporoval a ani ako nedôvodné nevrátil. 3. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že že z článku III bodu 3 a 4 zmluvy vyplývajú podmienky, ktorých splnenie je základom pre vznik nároku žalobcu ako zhotoviteľa na vystavenie faktúry. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu ako zhotoviteľa neboli splnené podmienky vymedzené v tomto článku, nevznikol mu nárok na vystavenie faktúr č. 2014183, č. 2015064, č. 2015065, č. 2015066 a č. 2015067. Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako objednávateľ nepodpísal súpis prác ako ani protokol o odovzdaní a prevzatí diela a že žalobca ako zhotoviteľ napriek uvedenému vystavil faktúry č. 2014183, č. 2015064, č. 2015065, č. 2015066 a č. 2015067, ktorých zaplatenie si uplatnil v tomto súdnom konaní. V nadväznosti na stretnutie strán na stavbe mailom zo dňa 02.03.2015 oznámil žalovaný žalobcovi vady a nedorobky, ktorých existenciu žalovaný odmietol odsúhlasiť. Napriek tomu, že žalobca nepristúpil k odstráneniu vytknutých vád ani nedorobkov, žalobca žalovaného opätovne vyzval na prevzatie diela. Žalovaný mailom zo dňa 19.03.2015 opätovne oznámil žalobcovi, že nakoľko má dielo vady a nedorobky, neboli splnené podmienky na prevzatie diela v zmysle čl. VII ods. 3 zmluvy. K mailu zo dňa 19.03.2015 žalovaný priložil fotodokumentáciu 48 fotografií preukazujúcich vady a nedorobky diela. Mailom zo dňa 27.03.2015 žalobca oznámil žalovanému, že dielo je dokončené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a považoval ho ku dňu 23.03.2015 za riadne odovzdané a prevzaté. K odstráneniu vytknutých vád ani nedorobkov žalobca nepristúpil. Žalovaný uviedol, že na vady a nedorobky žalovaný upozorňoval žalobcu už pred stanoveným termínom prevzatia diela ústne aj mailom. Žalobca napriek uvedenému vady a nedorobky neodstránil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neodstránil vady a nedorobky a svoj záväzok dielo riadne a včas ukončiť nesplnil a s jeho splnením sa dostal do omeškania, žalovaný listom zo dňa 18.08.2015, doručeným žalobcovi dňa 25.08.2015, od zmluvy odstúpil. S ohľadom na uvedené mal žalovaný za to, že pre existenciu vád a nedorobkov, ktoré neboli odstránené zo strany žalobcu, žalobca nebol oprávnený vyzvať žalovaného na odsúhlasenie súpisu prác ako ani protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, ďalej žalovaný nebol povinný odsúhlasiť súpis prác ako ani protokol o odovzdaní a prevzatí diela, rovnako tiež neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie odsúhlasenia súpisu prác ako ani protokolu o odovzdaní a prevzatí diela pre uplatnenie fikcie odsúhlasenia súpisu prác ako ani protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, taktiež ani podmienky pre vystavenie faktúr č. 2014183, č. 2015064, č. 2015065, č. 2015066 a č. 2015067. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný nárok žalobcu za neoprávnený. Žalovaný ešte uviedol, že pri faktúre č. 2014183 vyzval žalovaný žalobcu na opravu o nedodané položky, keďže nebola dodaná železná výstuž na OM3. S ohľadom na uvedené bolo podľa žalovaného zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu doplatku faktúry č. 2014183. 4. Žalovaný okrem toho napadol riadne uzavretie dodatku č. 1 k zmluve, nakoľko nebol podpísaný konateľom žalobcu, ale p. T., ktorá nikdy nebola štatutárnym zástupcom žalobcu, na základe čoho žalobca nebol oprávnený vystaviť ani faktúru za práce naviac. Žalovaný za účelom posúdenia a zhodnotenia diela, či malo vady a nedorobky v čase odovzdávacieho konania dal vypracovať súkromný znalecký posudok súdnym znalcom Ing. Ondrejom Sovom, ktorý posudzoval vady a nedorobky na základe dokumentácie predloženej žalovaným, ako aj na základe fyzickej miestnej ohliadky, pričom dospel k záveru, že dielo malo vady a nedorobky zistené žalovaným z obdobia od marca 2015 s tým, že časť z nich bola priamo a nepriamo preukázaná súdnym znalcom v podobe fotodokumentácie v prílohe znaleckého posudku, časť vád bola v priebehu pokračovania výstavby diela zakrytá technologicky nasledujúcimi stavebnými prácami, materiálmi, úpravami a konštrukciami, pričom ich preukázanie bolo možné len na základe vykonania deštruktívnych skúšok a sond do stavby. 5. Súd vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o dielo zo dňa 24.3.2014 v zmysle § 536 a nasl Obch. zák. Dňa 1.8.2014 došlo k uzavretiu písomného dodatku č. 1 k zmluve o dielo, predmetom ktorého bolo rozšírenie prác a navýšenie ceny diela, pričom počas súdneho konania žalovaný namietol platnosť tohto písomného dodatku z dôvodu, že nebol podpísaný osobou oprávnenou konať za žalobcu, ale p. N.. I. T.. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne neplatnosti dodatku č. 1, pretože žalobca v konaní dohodou o plnomocenstve zo dňa 31.10.2005, uzavretou medzi konateľom žalobcu ako osobou oprávnenou konať zo zákona za žalobcu a N.. I. T. preukázal, že pri podpise dodatku č. 1 zo dňa 01.08.2014 k zmluve o dielo konala za žalobcu (resp. za jeho konateľa) osoba, ktorej takéto oprávnenie podľa ust. § 23 a § 31 Občianskeho zákonníka a uzavretej dohody o plnomocenstve patrilo. 6. Súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný svoju obranu postavil na existencií vád diela, následkom ktorých nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela, na základe čoho žalobca ani nemohol oprávnene vystaviť faktúry, ktorými vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšnej časti diela vo výške 58 451,30 eura. 7. Súd poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa za riadne vykonanie diela rozumie jeho dokončenie v dohodnutej lehote a bez vád, pričom pri vadnom plnení a prevzatí diela objednávateľom nedochádza k zániku záväzku, ale dochádza k zmene záväzku na nároky vzniknuté z vadného plnenia. Za riadne dokončené dielo treba považovať také dielo, ktorého stav zodpovedá zmluve, resp. je v stave, ktorý vyhovuje dohodnutému a obvyklému účelu a zodpovedá dohodnutému výsledku. Zmluvné strany si pojem riadne vykonané dielo špecifikovali tak, že takéto dielo musí byť vyhotovené podľa (1) projektovej dokumentácie, (2) rozpočtu, (3) stavebného povolenia a plne v súlade s (4) príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, (5) technickými normami a (6) rozhodnutiami štátnych orgánov. Rovnako si zmluvné strany v zmluve definovali, čo je nedorobok (t.j. nedokončená stavba oproti dokumentácii - t.j. body 1 a 3) a čo je možné považovať za vady (t.j. odchýlka v kvalite, rozsahu a parametroch diela, ktoré boli stanovené zmluvou, podkladmi, dokumentáciou, technickými normami a právnymi predpismi). 8. Nesporné bolo, že žalobca prvý krát vyzval žalovaného na prevzatie diela postupom upraveným v zmluve (čl. VII) dňa 13.02.2015 s tým, že dňa 17.02.2015 konateľ žalovaného oznámil žalobcovi, že dielo obsahuje vady a nedorobky, ktoré špecifikoval v mailovej správe zo dňa 17.02.2015 a ktoré podporil aj fotodokumentáciou každej vady a nedorobku. Žalobca však existenciu vád a nedorobkov sporoval, pričom ku každej žalovaným vytýkanej vade a nedorobku písomne uviedol, že žalovaným namietané skutočnosti nepredstavujú vady a nedorobky, pričom zároveň uviedol aj príslušné normy STN, v súlade s ktorými boli namietané časti diela vyhotovené. Žalovaný však svoje tvrdenia o vadách a nedorobkoch v čase rozhodnom pre prevzatie a odovzdanie diela nepodložil žiadnymi ďalšími relevantnými dôkazmi. Až počas súdneho konania predložil súkromný znalecký posudok súdneho znalca Ing. Ondreja Sovu. Predmetný znalecký posudok bol však vypracovaný len na základe konzultácie so žalovaným, miestnej ohliadky zo dňa 14.09.2016 (teda viac ako rok po tom, čo žalobca ukončil práce na diele), fotodokumentácie vyhotovenej žalovaným, faktúr, zmluvy, avšak bez stavebného denníka a záznamov z kontrolných dní a použitia noriem STN, pričom vo svojej výpovedi sám súdny znalec uviedol, že práve stavebný denník podrobne popisuje, čo a kedy sa na stavbe udialo a záznamy z kontrolných dní zase podrobne riešia dovtedy vykonané práce a odsúhlasovanie dovtedy vykonaných prác. Zároveň zo znaleckého posudku vyplynulo, že časť žalovaným namietaných vád a nedorobkov bola zakrytá ďalším technologickým postupom a ich preukázanie by bolo možné len vykonaním deštruktívnych skúšok, ktoré sa však nerealizovali. Rovnako tiež súdny znalec vo svojom znaleckom posudku neodôvodnil, na základe čoho konštatoval, že žalovaným namietané skutočnosti sú naozaj vady a nedorobky, teda presne nešpecifikoval v rozpore s akým dokumentom, akým ustanovením zmluvy alebo akou technickou normou je žalovaným vytýkaná vada a nedorobok a vôbec nevyvrátil žalobcom tvrdené skutočnosti o súlade každej namietanej vade a nedorobku s normami STN. Na základe uvedených skutočnosti mal súd za to, že žalovaný nepreukázal, že by dielo malo vady a nedorobky, teda že by nebolo vyhotovené podľa (1) projektovej dokumentácie, (2) rozpočtu, (3) stavebného povolenia, resp. že nebolo plne v súlade s (4) príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, (5) technickými normami a (6) rozhodnutiami štátnych orgánov. O uvedenom závere súdu svedčí aj to, že žalovaný dielo fakticky ďalej užíval, keďže po zhotovení hrubej stavby (čo bol záväzok žalobcu vyplývajúci zmluvy) na stavbe pokračoval ďalšími technologickými postupmi, čo potvrdil aj samotný súdny znalec, podľa ktorého namietané vady a nedorobky boli prekryté ďalšími stavebnými prácami, materiálmi a úpravami, čo znamená, že žalovaným namietané skutočnosti nebránili žalovanému v ďalšom stavebnom postupe. Rovnako tiež nebolo preukázané, že by si žalovaný uplatnil akékoľvek nároky z vád diela alebo dal predmetné vady a nedorobky odstrániť treťou osobou. V prípade hydroizolácií žalobca preukázal, že pred každým zakrytím hydroizolácie vrstvami betónu vykonal iskrovú skúšku, ktorá bola robená na žiadosť stavebného dozoru, jej výsledky boli známe aj žalovanému a zaznamené protokolmi č. 112/2014 a č. 7/2015, ktorých správnosť žalovaný nespochybnil. Pri nezhotovení múriku na terase ako namietanej vade zase žalovaný nepreukázal, že tento múrik bol správne naprojektovaný, teda nevyvrátil dôvody, pre ktoré žalobca predmetný múrik nevyhotovil. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že dielo vykonané žalobcom nemalo vady a nedorobky, resp. žalovaný existenciu vád a nedorobkov nepreukázal, teda žalobca dielo vykonal riadne. 9. Súd ďalej konštatoval, že na to, aby bol žalobca oprávnený vystaviť faktúry a vyzvať nimi žalovaného na zaplatenie ceny diela, musel byť dodržaný postup dohodnutý zmluvnými stranami v zmluve o dielo, ktorý predpokladal (1) riadne vykonanie diela bez vád a nedorobkov po ukončení prác žalobcom (čo súd považoval za preukázané), (2) písomné odsúhlasenie súpisov skutočne zrealizovaných prác a dodávok zodpovedajúcim fakturačným celkom a (3) písomné odovzdanie a prevzatie diela podľa čl. VII zmluvy, pričom pri písomnom odsúhlasení súpisov skutočne vykonaných prác a písomnom odovzdaní a prevzatí diela si zmluvné strany vymienili tzv. fikciu odsúhlasenia a prevzatia diela v prípade, ak sa žalovaný najneskôr do 5 pracovných dní od doručenia súpisov prác k týmto súpisom nevyjadril (tzn. že boli považované za odsúhlasené) a v prípade, ak žalovaný odmietol prevziať riadne vykonané dielo bez vád a nedorobkov a to bez riadneho odôvodnenia alebo sa na takéto odovzdávanie a prevzatie diela nedostavil, po uplynutí 5 dní od doručenia výzvy žalobcu na prevzatie diela, bolo tiež dielo považované za prevzaté. 10. V konaní nebolo sporné, že žalovaný aj napriek tomu, že mu žalobca zisťovacie protokoly o vykonaných prác doručil poštou ku dňu 02.04.2015 (uložením na pošte bez následného vyzdvihnutia žalovaným), žalovaný tieto zisťovacie protokoly písomne neodsúhlasil (resp. žiadnym svojím úkonom nenamietal ich dôvodnosť), a preto uplynutím lehoty 5 pracovných dní od ich doručenia mal súd za to, že nastala fikcia ich odsúhlasenia dohodnutá podľa čl. III bodu 3 zmluvy. Rovnako bolo nesporné, že dielo nebolo žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté spísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí. Nesporné však bolo aj to, že žalobca dňa 13.02.2015 a opätovne aj dňa 17.03.2015 vyzval žalovaného na prevzatie diela, pričom ten dielo, ktoré súd považoval za riadne vykonané bez vád a nedorobkov neprevzal, na základe čoho súd považoval aplikáciu fikcie odovzdania a prevzatia diela dohodnutú v čl. VII zmluvy za správnu, v zmysle čoho bolo dielo ku dňu 23.03.2015 odovzdané a prevzaté. Okrem toho súd poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný aj napriek tomu, že odmietol protokolárne prevziať dielo toto dielo ďalej užíval, keďže pokračoval v ďalších stavebných prácach (ktoré sa však netýkali odstraňovania ním vytýkaných vád, ale sa týkali ďalšieho dokončovania stavby), čím možno s odkazom na ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka taktiež považovať dielo za vykonané. Zároveň súd poukázal na to, že písomné odovzdanie diela tak, ako určila zmluva o dielo, možno považovať za administratívny právny úkon, ktorým obe zmluvné strany potvrdzujú, že dielo bolo zhotoviteľom vykonané a objednávateľom prevzaté, pričom tým, že objednávateľ dielo v celom rozsahu užíva, došlo z jeho strany k faktickému prevzatiu diela, čo už samo o sebe vyvolávalo následky odovzdania a prevzatia diela s tým, že podpísaním písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela dochádza len k formálnemu potvrdeniu faktického odovzdania a prevzatia diela. Formalistický výklad odovzdania a prevzatia diela by v každom prípade zvýhodňoval objednávateľa, ktorý by mohol odďaľovať podpísanie preberacieho protokolu, hoci dielo už riadne užíva, a preto vznik nároku na zaplatenie ceny diela treba posudzovať od okamihu faktického a riadneho vykonania diela zhotoviteľom. 11. Súd teda dospel k záveru, že žalobca dodržal všetky predpoklady na riadne vystavenie faktúr na zaplatenie ceny diela, keďže ukončil práce na diele, dielo nevykazovalo vady a nedorobky a uvedenými fikciami došlo k písomnému odsúhlaseniu súpisov vykonaných práv a aj k samotnému odovzdaniu a prevzatiu diela. Z tohto dôvodu nebolo možné odstúpenie žalovaného od zmluvy považovať za platné, keďže došlo k riadnemu vykonaniu diela, a preto nebol daný zmluvný a ani zákonný dôvod žalovaného pre odstúpenie od zmluvy o dielo. Súd zároveň poukázal aj na správanie žalovaného zo dňa 03.12.2015 týkajúce sa uzavretia dohody o urovnaní medzi ním a žalobcom, na základe ktorej žalovaný prejavil vôľu zaplatiť žalobcovi cenu diela v sume 30 000,- eur (aj napriek tomu, že sám od zmluvy o dielo odstúpil), súhlasil s tým, aby žalobca vystavil k faktúram, ktoré počas celého zmluvného vzťahu ako nesprávne alebo chybné nenamietal dobropisy a taktiež nerozporoval ani celkové koncoročné odsúhlasenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Žalovaný taktiež vykonal čiastkovú úhradu faktúry č. 2014183 v sume 10 000,- eur, čo by mohlo podľa ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka nasvedčovať aj tomu, že uznal aj zvyšok svojho dlhu z predmetnej faktúry. 12. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Právne vec posudzoval podľa ust. § 536 a nasl. Obch. zák., § 344, § 407 ods. 1 Obch. zák., § 20 ods. 1,2 Obč. zák., § 22 ods. 1,2, § 23 a § 31 ods. 1 Obč. zák. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 365 ods. 1, § 369 ods. 1,2 Obch. zák. a § 1 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Žalovaný má za to, že žalobca svoje tvrdenia o riadnom vykonaní diela bez vád a nedorobkov, ktoré žalovaný rozporoval, v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že dielo je vykonané v súlade s STN normami žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, túto skutočnosť nepreukázal odborným vyjadrením tretej osoby ani znaleckým posudkom, ani takýto dôkaz v zmysle § 132 ods. 1, § 187 ods. 2 a § 206 CSP v priebehu celého konania nenavrhol. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol, na základe čoho mal za to, že pri posudzovaní tvrdení žalobcu o riadnom vykonaní diela je potrebné posudzovať len to, či je dielo v súlade s STN normami. Žalobca počas konania neprodukoval ani len jeden dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia o riadnom vykonaní diela podložil. 15. Žalovaný pritom svoje tvrdenia o tom, že dielo malo vady a nedorobky preukazoval súkromným Znaleckým posudkom č. 64/2016, ktorý bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Závery znalca môže podľa názoru žalovaného spochybniť len iná odborne spôsobilá osoba, pričom žalobca vykonanie takéhoto dôkazu ani nenavrhol. Napriek tomu, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že vady a nedorobky vytknuté žalobcovi v čas odovzdávania diela (03/2015) sú vadami a nedorobkami, súd mal za to, že žalovaný dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesol. Žalovaný s poukazom na uvedené má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak žalovaný znaleckým posudkom preukázal svoje tvrdenia, je vylúčené, aby súd dospel k záveru, že žalobca vykonal dielo bez vád a nedorobkov v súlade s princípmi CSP. 16. Žalovaný v odvolaní poukázal i na to, že postup v zmysle čl. III bod 3 a 4 zmluvy o dielo dodržaný nebol, čo bolo základnou podmienkou pre oprávnenie žalobcu vystaviť faktúry a vyzvať nimi žalovaného na zaplatenie ceny diela. Nie je vôbec zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca doručil poštou ku dňu 2.4.2015 žalovanému zisťovacie protokoly o vykonaných prácach uložením na pošte bez následného vyzdvihnutia žalovaným. Je preto vylúčené, aby nastala fikcia ich odsúhlasenia zo strany žalovaného. Aj v prípade, že by žalobca preukázal doručenie protokolov zásielkou zo dňa 2.4.2015, fikcia ich odsúhlasenia je podľa žalovaného vylúčená i z dôvodu, že žalovaný obsah zisťovacích protokolov namietol už v rámci odovzdávacieho konania (03/2015). Je teda zrejmé, že nenastala fikcia odsúhlasenia súpisu prác a preto nemohla byť splnená druhá podmienka pre vystavenie faktúr. Nakoľko žalobca nevykonal dielo riadne a bez vád a nedorobkov, nemohla byť splnená ani fikcia podľa čl. VIII. bod 8 zmluvy o dielo, a to odsúhlasenie protokolu o odovzdávaní diela. Aplikácia § 555 ods. 1 Obch. zák. je v prípade vád vylúčená. 17. Žalovaný s poukazom na čl. III. ods. 8 zmluvy o dielo a § 340 ods. 1 Obch. zák. namietal i priznané úroky z omeškania, pretože tieto mohol súd priznať až od omeškania žalovaného, ktoré mohlo nastať najskôr deň po uplynutí 7 dňovej lehoty splatnosti plynúcej od doručenia faktúry žalovanému. 18. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu trovy konania v rozsahu 100%. 19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. 20. Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je zaplatenie ceny diela a v rámci konania preukázal vykonanie zazmluvnených prác v rozsahu a spôsobom dohodnutým v zmluve, preukázal odovzdanie diela formou fikcie, oprávnenosť doručenia a nevrátenia a teda vzájomného odsúhlasenia vykonaných prác, riešenie všetkých oprávnených námietok žalovaného. Žalobca preukázal zhodnosť s normami STN a žalovaný nepreukázal opak. K znaleckému posudku odkázal na predchádzajúce vyjadrenia. 21. K námietke žalovaného ohľadne vyhodnotenia mimosúdnych rokovaní žalobca uviedol, že žalovaný tvrdil, že faktúry sú nesprávne a neplatne vystavené, preto dôvodom na doručenie podkladov z mimosúdnych rokovaní bola skutočnosť, aby sa ujasnilo, či žalovaný eviduje faktúry vo svojom účtovníctve. Existencia mimosúdnych rokovaní v žiadnom prípade nepreukazuje, že žalobca by uznal akokoľvek vady a nedorobky. 22. K námietke ohľadne doručovania žalobca poukázal na skutočnosť, že odoslanie zásielky dokázal podacím lístkom a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že v zásielke neboli súpisy prác. Ak žalovaný tvrdí, že neprevzal zásielku, s odkazom na čl. XIV. bod 5 zmluvy sa tak aplikovala fikcia doručenia. 23. Žalobca zároveň žiadal neprihliadať na argumentáciu žalovaného v odvolaní ohľadom nesprávnosti časového údaju týkajúceho sa splatnosti faktúr, pretože tak neurobil v konaní, ale až v odvolaní. 24. Žalovaný k uvedenému vyjadreniu žalobcu repliku nepodal. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradne tabuli a webovej stránke súdu dňa 29.5.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové argumenty, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. 26. Odvolací súd na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sro, vložka číslo: 55355/B zistil, že pôvodný žalovaný TECHTRADE Slovakia, s.r.o. (od 19.10.2017 TRADESTECH s.r.o.) bol vymazaný dňa 1.2.2018 z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou KIMAT SK, s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 057 164. 27. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 28. Na základe uvedeného súd rozhodol v konaní na strane žalovaného pokračovať s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, t.j. so spoločnosťou KIMAT SK s.r.o. 29. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa odvolací súd uvádza nasledovné: 32. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení s poukazom na § 132 ods. 1 a 3 CSP o tom, že dielo bolo vykonané bez vád a nedorobkov, a že mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v uplatnenom rozsahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je zaplatenie ceny diela, ktorého vykonanie bolo preukázané, nie nároky z titulu vád diela. Pokiaľ by aj nejaké vady existovali, nie sú dôvodom pre neuhradenie ceny diela. Nároky z titulu vád diela sú upravené v § 564 Obch. zák., na ktoré ustanovenie poukázal v rozsudku aj súd prvej inštancie. 33. Podľa § 564 Obch. zák., pri vadách diela platia primerane § 436 až 441 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523436-441'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. 34. Nároky z vád diela sa teda posudzujú primerane podľa ustanovení upravujúcich kúpnu zmluvu. Obchodný zákonník rozlišuje, či ide o vady diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2) alebo o porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom (§ 346 a 437). Jednotlivými nárokmi z vád diela pri podstatnom porušení zmluvy sú: a) dodanie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej časti diela, odstránenie právnych vád, b) pri odstrániteľných vadách oprava vád diela, c) primeraná zľava z ceny, d) odstúpenie od zmluvy (§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa primeraného použitia § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi z vád diela objednávateľovi patrí, len ak ju oznámi zhotoviteľovi vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka ak voľba nároku nie je oznámená zhotoviteľovi včas (vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení), má objednávateľ nároky z vád ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Uplatnený nárok nemôže objednávateľ meniť bez súhlasu zhotoviteľa. Ak zhotoviteľ neodstráni vytknuté vady diela v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z ceny diela. Pri vadách diela spôsobených nepodstatným porušením zmluvy objednávateľovi vzniká nárok na a) opravu vád diela alebo doplnenie chýbajúcej časti diela a nárok na b) zľavu z ceny (§ 437 ods. 1 Obchodného zákonníka). Pre rozlišovanie podstatného a nepodstatného porušenia je rozhodujúce, či zhotoviteľ v čase uzavretia zmluvy vedel alebo v tomto čase s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, mohol rozumne predvídať, že druhá strana nebude mať záujem na plnení zhotoviteľa pri takomto porušení zmluvy. Ak nie sú kritériá podstatného porušenia zmluvy splnené, ide o nepodstatné porušenie. V pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné (§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka). V zmysle § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka (primerane aplikovaného na vady diela) ak objednávateľ požaduje odstránenie vád, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel zhotoviteľovi, uplatniť iné nároky z vád, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže mu zhotoviteľ oznámi, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote. V zmysle ods. 5 tohto ustanovenia (primerane aplikovaného na vady diela) ak zhotoviteľ neodstráni vady v lehote vyplývajúcej z poskytnutej primeranej lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní zhotoviteľa na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení dodatočnej primeranej lehoty alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže objednávateľ bez súhlasu zhotoviteľa meniť. 35. V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalovaný svoje tvrdenia o vadách a nedorobkoch v čase rozhodnom pre prevzatie a odovzdanie diela nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi a takýmto dôkazom nie je ani súkromný znalecký posudok súdneho znalca Ing. Ondreja Sovu, ktorý bol vypracovaný až v rámci súdneho konania, viac ako po roku po ukončení prác žalobcom, len na základe konzultácie so žalovaným, miestnej obhliadky zo dňa 14.9.2016, fotodokumentácie vyhotovenej žalovaným, faktúr, zmluvy, avšak bez stavebného denníka a záznamov z kontrolných dní a bez použitia noriem STN. Zo znaleckého posudku nepochybne vyplynulo, že znalec konštatoval, že stavba mala vady a nedorobky zistené objednávateľom diela z obdobia 03/2015, pričom časť vád a nedorobkov bola v priebehu pokračovania výstavby rodinného domu zakrytá technologicky nasledujúcimi stavebnými prácami, materiálmi, úpravami a konštrukciami; ich preukázanie by bolo možné na základe vykonania deštruktívnych skúšok a sond do stavby. Aj podľa odvolacieho súdu uvedený znalecký posudok nepreukazuje, že v čase odovzdania diela žalobcom žalovanému malo dielo vady a nedorobky, ktoré by bránili žalovanému v ďalších stavebných prácach. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný dielo fakticky ďalej užíval, keďže po zhotovení hrubej stavby žalobcom na stavbe pokračoval ďalšími stavebnými prácami, ktoré sa však netýkali odstraňovania ním vytýkaných vád, ale sa týkali dokončovania stavby, čím možno dielo považovať za riadne vykonané s odkazom na § 554 ods. 1 Obch. zák. Z dohody zmluvných strán v čl. VII. bod 6 zmluvy o dielo navyše vyplýva, že objednávateľ bol oprávnený prevziať dielo aj s drobnými vadami a nedorobkami, ktoré sami o sebe ani v spojení s inými nebránia a nesťažujú užívanie diela a neznižujú jeho hodnotu. Zhotoviteľ je povinný odstrániť tieto vady riadne a včas, t.j. za podmienok a v lehotách vzájomne dohodnutých s objednávateľom, inak má objednávateľ právo odstrániť vady a nedorobky sám alebo ich nechať odstrániť treťou osobou na náklady zhotoviteľa. 36. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný pri reklamovaní vád nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami obchodného zákonníka, žalovaný si neuplatnil žiadne nároky z vád diela, vo vytknutí vád diela mailom zo dňa 2.3.2015 a 19.3.2015 si nezvolil voľbu nároku ako pri podstatnom porušení zmluvy - odstúpenie od zmluvy a ani žalobcu neupozornil na svoj úmysel, že ak vady neodstráni, od zmluvy odstúpi (podľa ustanovení o nepodstatnom porušení zmluvy). Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nebolo možné odstúpiť od zmluvy, rovnako tak neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by žalovaný nemusel za zrealizované dielo uhradiť dohodnutú fakturovanú cenu. 37. Čo sa týka námietky odvolateľa, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu fikcie odsúhlasenia súpisu prác, aplikácie fikcie odsúhlasenia protokolu o odovzdaní diela a nesplnenia podmienok pre oprávnenie žalobcu vystaviť faktúry a vyzvať nimi žalovaného na zaplatenie ceny diela, odvolací súd ju považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú a nejedná sa o obranu, s ktorou by sa nevysporiadal v rozsudku už súd prvej inštancie. Odvolací súd preto v podrobnostiach odkazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na správnosť dôvodov ohľadom splnenia všetkých predpokladov na vystavenie faktúr na zaplatenie ceny diela, keďže bol dodržaný zmluvne dohodnutý postup. V konaní žalobca preukázal, že bol dodržaný postup v zmysle čl. III. ods. 3 a 4 zmluvy o dielo, preukázal doručenie súpisu vykonaných prác podacím lístkom zo dňa 2.4.2015, preto námietka odvolateľa, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že žalobca doručil žalovanému poštou ku dňu 2.4.2015 zisťovacie protokoly o vykonaných prácach, je právne irelevantná. 38. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd nezistil v konaní žiadne vady, ktorý by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani v časti namietaných úrokov z omeškania. 39. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 40. Žalovaný nenamietal prostriedok procesnej obrany ohľadom splatnosti faktúry v konaní pred súdom prvej inštancie a žiadnym spôsobom nepreukázal, že ho nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podmienky ustanovenia § 366 písm. c), d), tak neboli splnené. 41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške týchto trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 43. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).