Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/33/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316209611 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316209611.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti súdu P. O. W.: W. I., D.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: O. - V. I., D.. XX.XX.XXXX, N. A. Š. XX, N. V. P. - L. N., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XXX, N., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 148/2016-56 zo dňa 31. októbra 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 148/2016-56 zo dňa 31. októbra 2017, p o t v r d z u je . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 38P 148/2016-56 zo dňa 31. októbra 2017 zamietol návrh otca maloletej na zníženie výživného, keď zistil, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala. Návrhom, podaným na okresnom súde dňa 31.05.2016 sa otec O. W. domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletej, zo sumy 300 € mesačne na sumu 90 € mesačne, od 28.04.2015. 2. Otec maloletej návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že naposledy bola jeho vyživovacia povinnosť voči O. W. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.04.2015, č. k. 37P/417/2014 - 165 na sumu 300 € mesačne, proti ktorému sa odvolal, ale Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a jeho odvolaniu nevyhovel. V odôvodnení svojho návrhu na zníženie výživného otec uviedol, že je nezamestnaný a nemá žiaden oficiálny príjem a nie je nikde evidovaný. Pokúša sa pracovať v Rakúsku ako robotník na stavbách, väčšinou chodieva s ďalšími robotníkmi na týždňovky, pričom z tejto činnosti dosahuje pohyblivý príjem, ktorý závisí od množstva práce a pohybuje sa v rozsahu 500-800 € mesačne. Vzhľadom k svoju veku má problém nájsť si prácu a jeho možnosti sú obmedzené. O. W. je jeho jediným dieťaťom, je s ňou v pravidelnom kontakte a snaží sa uspokojovať jej potreby, avšak je potrebné prihliadnuť aj na jeho možnosti. Keďže aj predchádzajúce výživné stanovené v sume 150 € mesačne je pre neho vysoké, navrhol, aby bola jeho vyživovacia povinnosť upravená na sumu 90 € mesačne, počnúc dňom 28.04.2015. 3. Matka O. W. navrhla, aby súd návrh otca v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Poukázala na to, že u maloletej sú prítomné zvýšené výdavky v súvislosti so športovou činnosťou, ktorej sa venuje dlhodobo a dosahuje v nej dobré výsledky, zúčastňuje sa súťaží, sústredení a kempov, ktoré sú spojené s úhradou nákladov, s ktorými matke vypomáhajú jej rodičia. V súvislosti so starostlivosťou o maloletú, má zvýšené náklady so zabezpečovaním bohatej stravy, ošatenia a obuvi. Otec je s maloletou v kontakte približne každý druhý víkend, pri príležitosti sviatkov jej zakupuje darčeky, niekedy jej kúpi ošatenie. Matka tvrdila, že otec je schopný dosiahnuť príjem, z ktorého by pokrýval výživné na O. W.. 4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol návrh otca zamietnuť ako nedôvodný. 5. Okresný súd pri rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči O. W. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.04.2015, č. k. 37P/417/2014 - 165 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.04.2016, sp. zn. 11CoP/422/2015 - 186, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravená na sumu 300 € mesačne, počnúc dňom 03.10.2014. O. W. v tom čase navštevovala 4. ročník ZŠ, ZUŠ - výtvarný odbor a závodne sa venovala plávaniu. Matke maloletej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a bola na rodičovskej dovolenke. Otec maloletej pracoval v zahraničí a súd vyhodnotil jeho možnosti a schopnosti s tým, že je spôsobilý dosiahnuť príjem do 2 000 € mesačne. Otec nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. 6. V súčasnej dobe maloletá W. v školskom roku 2017/2018 D. X. F. R. Z.. M. A. L. S. N., matka jej zabezpečuje stravu, desiatový i pitný režim, uhrádza povinné poplatky v rámci školy, zabezpečuje jej školské potreby a pomôcky a uhrádza školské aktivity. Maloletá tiež navštevuje Z.Ú. R. - S. G., kde poplatok za školský rok predstavuje čiastku 140 €. Maloletá sa závodne venuje plávaniu, je členkou TJ Slávia UK Bratislava, kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 90 € a členský ročný poplatok 10 €. V súvislosti s touto činnosťou chodí dvakrát do roka na preventívne ne prehliadky k športovému lekárovi, za ktoré sa uhrádza čiastka 20 € za každú. Zúčastňuje sa pretekov, letnej prípravy, sústredení a pod. Orientačné náklady na túto činnosť matka vyčíslila nasledovne: V roku 2016 maloletá absolvovala preteky, kde poplatky na štartovnom predstavovali čiastku 197,50 €. Okrem toho je potrebné maloletej v rámci účasti na pretekoch a súťažiach zabezpečiť ubytovanie, stravu a dopravu, čo sa pohybuje v rozmedzí od 100 - 185 € v rámci preteku. Poplatok za letnú prípravu predstavoval čiastku 40 € a v letných mesiacoch plavecký klub organizuje sústredenie, za ktoré sa hradilo 260 €. Maloletá sa v lete 2017 zúčastnila plaveckého kempu O. O., za ktorý matka uhradila čiastku 320 €. Z dôvodu plávania si pribrala aj gymnastiku, navštevuje klub Gymnastika Bratislava, kde 1-ročný poplatok predstavuje 146 €. Zdravotný stav maloletej je dobrý, matka jej zabezpečuje veci na ošatenie a obuv a všetky ostatné potreby bežnej dennej spotreby. 7. Otec maloletej od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je slobodný a okrem O. W. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Pracuje v Rakúsku, chodí na týždňovky ak robotník a má príjem v rozsahu 500-800 € mesačne. Na Slovensku sa zdržiava u svojej priateľky v C. D. S.. Na výživu maloletej Diany prispieva sumou 150 € mesačne, s maloletou je v kontakte približne každý druhý víkend, pri príležitosti sviatkov jej kupuje darčeky a občas jej kúpi ošatenie a aj iné veci. 8. Matka maloletej od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila osobný stav, je slobodná, naďalej má vyživovaciu povinnosť k O. Z. G., nar. 27.01.2013, ku ktorej nebol upravený výkon rodičovských práv a povinností súdnou cestou. Je zamestnaná na MV SR ako administratívny pracovník - laborant a jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 540 €, poberá rodinné prídavky na dve deti a otec O. Z. jej prispieva na domácnosť čiastkou 250 € mesačne. Matka spolu s deťmi býva v dvojizbovom byte A. Š. S. N., kde za podnájom uhrádza čiastku 380 € mesačne. 9. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 28 ods.1 písm. a/, § 62, § 75, § 76 a § 78 Zákona o rodine. 10. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 11. Okresný súd pri právnom posúdení daného skutkového stavu vychádzal z toho, že v zmysle 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom súd je oprávnený a povinný skúmať výlučne a len zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu, ktoré sa má meniť. Túto zmenu pomerov je povinný náležite zistiť a ustáliť tým spôsobom, že porovná rozhodujúce skutočnosti podstatné v čase posledného rozhodovania súdu, so skutočnosťami rozhodujúcimi v čase rozhodovania súdu o jeho zmene. K zmene pomerov môže prísť tak na strane oprávneného dieťaťa, a to jednak v dôsledku jeho fyzického dospievania, zvýšenia nákladov v súvislosti s návštevou školy, zmene zdravotného stavu a pod., ale aj na strane povinného rodiča, v dôsledku zvýšenia či zníženia zárobku, ktoré ovplyvňuje jeho celkovú situáciu a pod. Pri zmene rozhodnutí o výživnom je vždy povinnosťou súdu skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala na strane účastníkov konania od rozhodnutia, ktorého zmena sa navrhuje. V žiadnom prípade súdu neprislúcha hodnotiť, či pôvodne určené výživné bolo neprimerané, nakoľko by v takomto prípade dochádzalo k neprípustnej reparácii pôvodného, už právoplatného rozhodnutia. Práve uvedeného sa však otec maloletej domáhal, keď vo svojom návrhu poukazoval na to, že výživné určené pôvodným rozhodnutím bolo stanovené v neprimeranej výške, nezohľadňujúcej jeho už v tom čase nepriaznivú finančnú situáciu a zároveň žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť počnúc dňom 28.04.2015, t. j. odo vyhlásenia rozsudku okresného súdu, č. k. 37P/417/2014 - 165, ktorým bola jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej upravená na sumu 300 € mesačne. 12. Okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď dospel k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči O. W. je v plnej miere nedôvodný, nakoľko otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe prakticky žiadnu zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Okresný súd zdôraznil, že vyživovacia povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, je potrebné ju plniť pravidelne a v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Otec maloletej pritom vykonáva rovnakú prácu, ako v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu. Pracuje v zahraničí dlhodobo, či už prostredníctvom pracovnej agentúry na zmluvu alebo bez evidencie. V rámci konania otec nepoukazoval ani na zhoršenie svojho zdravotného stavu, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti a v jeho živote sa nevyskytli ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej; jedinou skutočnosťou, na ktorú otec poukazoval, bol jeho vek a s tým spojené obmedzené pracovné možnosti, ktoré ale otec nepreukázal súdu. Súd podľa § 180 CSP pojednával vec a rozhodol v neprítomnosti otca maloletej, ktorý sa v priebehu konania ospravedlňoval z neúčasti na pojednávaniach z dôvodu, že sa zdržiava v zahraničí, pričom doručenie predvolania na pojednávanie vytýčené vo veci na deň 31.10.2017 bolo vykázané v zmysle § 111 ods. 3 CSP. 13. Maloletá dlhodobo vykonáva športovú činnosť, ktorá je spojená s hradením finančných nákladov a to len na štartovné v roku 2016 bolo potrebné uhradiť sumu takmer 200 €, ktoré náklady sú ďalej výrazne navyšované úhradou cestovného, ubytovania a stravy v rámci pretekov a celková suma takmer vždy presahuje v rámci konkrétnych pretekov čiastku 100 €. Okrem toho má matka v súvislosti so starostlivosťou o maloletú aj existenčné náklady spojené so zabezpečením bývania, stravy v domácom prostredí, ošatenia a obuvi, úhradou nákladov spojených so vzdelávacím procesom na strane maloletej a pod. Preto pri vyhovení návrhu otca a znížení výživného vo vzťahu G. O. W., by došlo k výraznému zníženie jej životnej úrovne a v reálnom živote by sa to prejavilo tým, že by matka bola nútená znižovať náklady na niektoré oblasti života maloletej, napr. na plávanie. Podľa názoru okresného súdu skutočnosti, ktorými otec odôvodnil svoj návrh na zníženie výživného neboli preukázané a preto návrh otca zamietol. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a tvrdil, že okresný súd neprihliadol na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery v súvislosti s určením výživného v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Namietal tiež, že súd nevypočul v konaní a nepredvolal svedkov C. N. V. G. Z. na ozrejmenie majetkových pomerov otca. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a znížiť výživné na maloletú zo sumy 300 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od 31.5.2016. 16. K odvolaniu otca sa matka a ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktoré je vecne správne. 18. V danej veci otec maloletej nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného odvolania. 19. V odvolaní otec namietal, že okresný súd neprihliadol na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery v súvislosti s určením výživného v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Namietal tiež, že súd nevypočul v konaní a nepredvolal svedkov C. N. V. G. Z. na ozrejmenie majetkových pomerov otca. 20. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a odvolací súd nezistil pochybenie súdu v námietke otca v podanom odvolaní, že súd vôbec neprihliadol na jeho príjem a jeho životnú situáciu, v akej je. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca, že nemá finančné prostriedky, a preto nemôže platiť určené výživné, je potrebné uviesť, že žiaden zákon neukladá povinnosť pracovať a ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa v § 62 ods. 1 Zákona o rodine, a preto nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, pretože nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil. 21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 25. V súvislosti s ustanovením § 62 Zákona o rodine (na ktoré v odvolaní poukázal aj otec maloletej), podľa ktorého súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav ohľadne návrhu otca na zníženie výživného, odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodiča. 26. V súvislosti s námietkou otca v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď neznížil jeho výživné na maloleté dieťa, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. 27. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. 28. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 29. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. 30. V danej veci otec maloletej v podanom odvolaní tvrdil, že súd sa nezaoberal jeho finančnou situáciou a tým, že nemá dostatočný príjem, z ktorého by platil výživné. 31. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloletá nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohla uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. Podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybné, že otec má právo byť so svojim dieťaťom, v čase určenom pre styk s dieťaťom, prípadne aj v širšom rozsahu, po dohode s druhým rodičom a práve v tomto čase má otec možnosť zistiť, aké sú náklady a výdavky na dieťa, keď je s ním v priamom kontakte. Rovnakú vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a preto si ju musí plniť aj otec v sume, ktorá bola určená predchádzajúcim rozhodnutím súdu. Na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti a len tvrdenie otca, že nemá dostatočný príjem a preto nemôže platiť výživné, nie je dôvodom pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktoré je vecne správne. 32. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 33. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 34. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 35. Za danej situácie, s prihliadnutím na námietky otca v podanom odvolaní, že súd nevypočul svedkov, je potrebné tiež uviesť, že v nesporových konaniach účastník nenesie žiadne dôkazné bremeno. Nemá ani žiadnu dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu, najmä povinnosť súčinnosti a povinnosť nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. 36. Platná procesná úprava to vyjadruje tak, že vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy, potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Preto nebola dôvodná ani námietka otca v odvolaní, že okresný súd nevypočul svedkov, ohľadne jeho majetkových pomerov, pretože podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd správne a dostatočne zistil skutočný stav veci, správne ho právne posúdil a ak otec tvrdí, že nemá peniaze na platenie výživného v sume určenej predchádzajúcim rozhodnutím súdu, je povinný zabezpečiť si dostatok prostriedkov na to, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť. 37. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 38. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 39. Zmenu pomerov možno vymedziť, ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody, ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. 40. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 41. Okresný súd správne dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zníženie vyživovacej povinnosti. Návrh otca na zníženie výživného, nie je dôvodný. Je nepochybne v možnostiach otca maloletej, aby si našiel prácu buď vo svojom odbore, alebo v inom odbore v mieste bydliska, alebo v inom regióne, alebo v zahraničí tak ako doteraz, ktorá mu zabezpečí dostatočný príjem na to, aby mohol platiť výživné na maloletú v doteraz určenej výške. Samotné zníženie výšky mesačného príjmu otca vo vzťahu k zmene pomerov na strane maloletej nepovažuje ani odvolací súd za skutočnosť, ktorá by otca oprávňovala na zníženie výživného. Zároveň je potrebné prihliadnuť na to, že podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletej, ktorá nielen tým, že je vekovo staršia od poslednej úpravy výživného a potrebuje pre seba viac, s čím súvisia aj zvýšené náklady so zabezpečením jej všetkých potrieb súvisiacich s prípravou na budúce povolanie. Miera potrieb dieťaťa je závislá najmä od jeho veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobov prípravy na budúce povolanie, záľub a záujmov. Pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby vyskytujúce sa za dlhšie obdobie, prípadne, ktoré sa vyskytujú len náhodne (letné prázdniny, školské výlety a pod.). 42. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca, že výška výživného určená predchádzajúcim rozhodnutím súdu, je vzhľadom na zmenu jeho pomerov neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby dieťaťa, na strane ktorého dochádza tiež k zmene pomerov a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov a rovnako na túto zmenu pomerov je nutné tiež prihliadnuť pri rozhodovaní o výške výživného. 43. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri rozhodnutí o návrhu otca na zníženie výživného. 44. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, ktorý sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami otca v priebehu konania. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa (otca maloletej). 45. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. 46. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého určeným výživným zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. 47. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C s. p. a podľa § 387 ods. 2 C. s. p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody. 48. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).