Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/240/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316210398 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316210398.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: X/ P.. U. Š., A.. XX. XX. XXXX, W. P. J.. Č.. X, W., X/ F.. X. Š., A.. XX. XX. XXXX, W. P. J.. Č.. X, W., proti žalovanej: B. E., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. J.. Č.. XXXX/X, W., zastúpená advokátom: JUDr. Alan Strelák, ul. Na Vŕšku č. 12, Bratislava, o vydanie hnuteľnej veci, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02. marca 2017, č. k. 23C/72/2016 - 31, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali uložiť žalovanej povinnosť vydať žalobcom 1/ a 2/ obraz - olejomaľbu „Pohľad na fontánu a židovskú synagógu“ od neznámeho autora alebo zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 1.600 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne čl. 8, § 177, § 181 ods. 1, 2, § 184 ods. 2 C. s. p., § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne neunesením dôkazného bremena žalobcami 1/ a 2/ o tvrdených skutočnostiach, že so žalovanou uzavreli ústnu dohodu o sprostredkovaní predaja predmetného obrazu za sumu 1.600 eur s tým, že si žalovaná mala ponechať 20 % províziu, keď nepreukázali výšku škody a povinnosť žalovanej vyžiadať si od žalobcov 1/ a 2/ súhlas s predajom obrazu, ako aj z dôvodu premlčania nároku na vydanie veci alebo zaplatenie sumy 1.600 eur. Uviedol, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa 02. 03. 2017, na ktorom spor po vykonanom dokazovaní meritórne rozhodol v neprítomnosti žalobcov 1/ a 2/, ktorí svoju účasť na pojednávaní ospravedlnili dňa 28. 02. 2017 z dôvodu naplánovanej cesty mimo Bratislavu, o čom nepredložili žiadny doklad, z dôvodu ktorého konal v ich neprítomnosti, keď dôležitým dôvodom, pre ktorý sa strana sporu nemôže dostaviť na pojednávanie, sa posudzuje podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú súdu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania, preto ak bolo prekážkou účasti na pojednávaní ich naplánovanie pobytu mimo Bratislavy, nestačí na splnenie podmienky ,,dôležitého dôvodu“, že takúto skutočnosť súdu oznámili, naopak je primerané žiadať, aby odcestovanie preukázali. Poukázal na skutočnosť, že na základe tvrdenia žalobcov v žalobe a vyjadrenia žalovanej k žalobe, považoval za nesporné, že žalobcovia sa so žalovanou ústne dohodli o pokuse sprostredkovania predaja obrazu olejomaľby „Pohľad na fontánu a židovskú synagógu“ od neznámeho autora, ktorý jej odovzdali, avšak žalobcovia spolu s obrazom nepredložili žiaden znalecký posudok, respektíve iný dokument, ktorý by vypovedal o hodnote obrazu, keď za nespornú považoval taktiež skutočnosť, že žalovaná dňa 30. 04. 2013 telefonicky oznámila žalobcovi 1/, že obraz predala za sumu 60 eur. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že dôkazným bremenom sa v zmysle ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 06. 2010, sp. zn. 5 Obo 52/2010) rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech, teda zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Poukázal na skutočnosť, že ak existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, že žalovaná mala dohodnúť sprostredkovanie predaja obrazu ,,Pohľad na fontánu a židovskú synagógu“ za sumu 1.600 eur s tým, že si mala ponechať 20 % sprostredkovateľskú províziu a že akákoľvek manipulácia s obrazom musí byť vopred odsúhlasená žalobcami, bolo jeho úlohou rozhodnúť, ktoré označené a navrhnuté dôkazy stranami sporu zákonným spôsobom vykoná, tieto dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo podľa § 185 C. s. p. Uviedol, že nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali skutočnosti, ktoré preukazujú ich ohrozené alebo porušené právo, neuniesli tým dôkazné bremeno o tvrdených skutočnostiach, že so žalovanou uzatvorili ústnu dohodu o sprostredkovaní predaja predmetného obrazu za sumu 1.600 eur s tým, že si žalovaná z tejto sumy mala ponechať 20 % províziu, ani nepreukázali výšku škody a povinnosť žalovanej vyžiadať si od nich súhlas s predajom obrazu, ktorého procesným následkom je zamietnutie žaloby. Námietku premlčania vznesenú v konaní žalovanou posúdil ako dôvodnú, keď vychádzal z oznámenia žalovanej o predaji obrazu neznámemu záujemcovi dňa 30. 04. 2013 s tým, že žalobcovia svoj nárok neuplatnili v štandardnej objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka, t. j. v dobe, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda dňa 01. 05. 2013, a nakoľko žalobu podali až dňa 15. 06. 2016 a objektívna premlčacia doba uplynula dňa 01. 05. 2016, je ich nárok premlčaný. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a vecne plným úspechom žalovanej v spore. 2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Žalobca 1/ uviedol, že sa z neúčasti na pojednávaní dňa 02. 03. 2007 riadne ospravedlnili, keď on mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie a žalobkyňa 2/ uviedla, že nevykazuje riadne doručené predvolanie aj riadne poučenie s tým, že o nariadení pojednávania mala vedomosť od žalobcu 1/, ale nie o obsahu poučenia, avšak svoju neúčasť na pojednávaní so žalobcom 1/ riadne ospravedlnila. Vytkli súdu prvej inštancie, že rozhodol predčasne a unáhlene na základe § 278 C. s. p., keď riadne nezistil procesnú stránku veci - podmienky konania, ani nevykonal riadne dokazovanie, a keďže žiadali vydať veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo možné vec rozhodnúť bez ich vyjadrenia, nakoľko to nie je bežná vec ani z pohľadu Zákona o rodine. Uviedli, že z opatrnosti sa na žalovanú obrátili s dôverou, ako na osobu profesionálne a odborne zdatnú, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako jej profesionálne zlyhanie, keď nepostupovala s odbornou starostlivosťou s tým, že ju vyzvali na vrátenie veci, ktorú im kompletne nevrátila, nakoľko im nevrátila konkrétny obraz z dôvodu, že ho predala, pričom sa neriadila ich pokynmi ako konkrétnymi zákazníkmi a zmluvnými partnermi podľa Občianskeho zákonníka, čím prekročila rámec pokynov - podmienok, na ktorých sa dohodli, keď podmienky uzavretia zmluvy medzi nimi a žalovanou súd prvej inštancie neskúmal. Poukázali na skutočnosť, že ak by sa jednalo o bezcennú vec, či vec nepatrnej hodnoty, mala žalovaná vec na predaj odmietnuť, resp., ak pri prvej vzájomnej komunikácii mala ako odborne zdatná osoba názor, že vec je nepredateľná, resp. za cenu, ktorú nie je možné podľa dohody realizovať, t. j. predať, potom mala situáciu riešiť znaleckým posudkom, čo nebolo ich povinnosťou ani ich na túto stránku veci neupozornila, a preto jej argumentácia vo vyjadrení k žalobe je nepravdivá. 3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že argumentácia žalobcov v odvolaní je nesúrodá, nepodložená a zmätočne formulovaná, čo má za následok nedôvodnosť a nezrozumiteľnosť celého odvolania, a nestotožnila sa ani s tvrdeniami žalobcov v odvolaní, ktoré neobsahujú žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho podanie, a preto sa v plnom rozsahu pridržala a stotožnila s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, vec po právnej stránke správne vyhodnotil a rozhodol. Poukázala na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ síce svoju neúčasť na pojednávaní dňa 02. 03. 2016 ospravedlnili, avšak ospravedlnenie nepodložili akýmkoľvek dokladom preukazujúcim ich tvrdenia o neplánovanom odcestovaní, a preto ho nie je možné považovať za ospravedlnenie z dôležitého dôvodu, pričom podľa jej zistení sa žalobca 1/ v deň pojednávania nachádzal v zamestnaní, teda súd prvej inštancie o svojom plánovanom odcestovaní zavádzal. Uviedla, že sa nemôže vyjadriť k námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/, nakoľko z dôvodu absencie akýchkoľvek dôvodov jej nerozumie, pričom tvrdenie, že súd prvej inštancie sa mal unáhliť, keď rozhodoval na základe § 278 C. s. p. je zmätočné, nakoľko uvedené ustanovenie na vec neaplikoval. V celom rozsahu sa stotožnila s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil, že žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko nepredložili relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili ich tvrdenia, nepreukázali výšku škody, príčinnú súvislosť medzi jej konaním a vzniknutou škodou ani v konečnom dôsledku nepreukázali existenciu uzavretej dohody, pričom dôkazné bremeno ležalo na žalobcoch s tým, že ak by aj existovali tvrdené nároky žalobcov, ide o nároky premlčané. 4. Žalobcovia 1/ a 2/ k vyjadreniu žalovanej k ich odvolaniu uviedli, že predmetný obraz od nich na predaj prevzala, potom s predmetnými obrazmi svojvoľne, bez súhlasu a ich vedomia disponovala s tým, že na ich výzvy vôbec nereagovala a účelovo ich ignorovala, keď následne po realizácii predaja predmetného obrazu, účelovo zrušila obchodnú spoločnosť a finančné prostriedky z tohto predaja, ako to uviedla v telefonickom rozhovore žalobcovi 1/ dňa 30. 04. 2013, si ponechala. Uviedli, že skutočnosti a právne názory uvedené vo vyjadrení žalovanej neakceptujú s tým, že sú ochotní uzavrieť súdny zmier tak, že im bude predmetný obraz vrátený. 5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/, ktoré bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 24. 11. 2017, nevyjadrila. 6. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. septembra podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 10. Podľa § 183 ods. 1, 3 C. s. p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 11. Podľa § 180 C. s. p., po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 12. Z vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že k tomu, aby súd mohol prejednať vec v neprítomnosti sporovej strany musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd môže posudzovať žiadosť strany o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti, preto jej dôvodnosť posudzuje predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej strana sporu vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu, a pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany hodnoverne preukázaná, zostáva jej žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana sporu tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré jej neumožňujú sa pojednávania zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). 13. Súd prvej inštancie postupoval procesne správne, ak vec na pojednávaní dňa 02. 03. 2017 prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov 1/ a 2/, nakoľko riadne doručil žalobcovi 1/ predvolanie na pojednávanie dňa 22. 02. 2017 a žalobkyni 2/ dňa 23. 02. 2017 (fikcia doručenia podľa § 111 ods. 3 C. s. p.), pričom žalobca 1/ mal vedomosť o termíne pojednávania zo štúdia spisu dňa 27. 02. 2017, a keďže svoju žiadosť o odročenie pojednávania doručenú súdu prvej inštancie dňa 28. 02. 2017 odôvodnili dlhodobo naplánovanou cestou mimo Bratislavu, ktorú však žiadnym spôsobom nepreukázali, neosvedčili existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania. 14. Z obsahu žaloby žalobcov 1/ a 2/, ktorú na súd prvej inštancie podali dňa 15. 06. 2016 vyplýva, že sa domáhali uložiť žalovanej povinnosť vydať im obraz - olejomaľbu „Pohľad na fontánu a židovskú synagógu“ od neznámeho autora alebo zaplatiť sumu 1.600 eur z dôvodu, že žalovaná neoprávnene zadržiava obraz v ich vlastníctve, ktorý jej odovzdali dňa 23. 11. 2011, kedy s ňou uzavreli ústnu dohodu o sprostredkovaní predaja obrazu za sumu 1.600 eur s tým, že si z tejto predajnej ceny mala ponechať 20 % sprostredkovateľskú províziu, keď akákoľvek manipulácia s obrazom musela byť najskôr odsúhlasená žalobcami, avšak žalovaná napriek viacerým výzvam obraz nevrátila, nakoľko sa obraz nepodarilo predať za požadovanú sumu, keď žalobcovi 1/ dňa 30. 04. 2013 iba telefonicky oznámila, že obraz bez súhlasu predala za sumu 60 eur a peniaze si ponechala. 15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 16. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 17. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). 18. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. 19. Súd prvej inštancie dospel k absolútne správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcov 1/ a 2/ je premlčaný, nakoľko na základe nespornej skutočnosti medzi stranami sporu, že žalovaná dňa 30. 04. 2013 oznámila žalobcovi 1/, že obraz predala za sumu 60 eur, vzniklo dňom 01. 05. 2013 žalobcom 1/ a 2/ právo domáhať sa na súde vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.600 eur, avšak svoje právo uplatnili na súde prvej inštancie žalobou až dňa 15. 06. 2016, teda po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, na ktorú bol súd prvej inštancie, keďže premlčanie žalovaná v konaní namietla, povinný prihliadnuť. 20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolacie námietky žalobcov 1/ a 2/, okrem námietky prejedania a rozhodnutia veci v ich neprítomnosti, neboli vecne spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko nevytýkali nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, ktorý zároveň v odôvodnení správne poukázal aj na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ si nesplnili povinnosť predložiť na preukázanie svojich tvrdení akýkoľvek dôkaz, a preto neuniesli dôkazné bremeno o obsahu ústnej dohody so žalovanou, z dôvodu ktorého nesú procesnú zodpovednosť za to, že ich žaloba bola zamietnutá. 21. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).