Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/278/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316212728 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316212728.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: J. E. D., S..D.., D. D. G. XX, J., W.: XX XXX XXX, zast.: AK Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti zast.: JUDr. Karol žalovanej: O. J., L.. XX.X.XXXX, J. G. C. XX, J., M. D., Spišák, advokát, so sídlom Tuhovská 1, Bratislava, IČO: 30 795 541, o zaplatenie 722,72 Eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. z 25. mája 2018, č.k. 12C/196/2016-143, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku m e n í tak, že sa žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 722,72 eur istiny s príslušenstvom titulom zmluvy o dodávke pitnej vody zo dňa 06.06.2012 za obdobie od 15.05.2013 do 16.04.2014, na základe V. Č.. XXXXXXXXX, vystavenej dňa 29.04.2014. Po začatí konania, písomným podaním zo dňa 02.05.2018 zobral žalobca žalobu v plnom rozsahu späť s odôvodnením, že žalovaná reklamovala časť spornej faktúry Č.. XXXXXXXXX, vystavenej dňa 29.04.2014 vo výške žalovanej sumy 722,72 eur, žalobca reklamácii sčasti vyhovel, vystavil opravný doklad Č.. XXXXXXXXXX a žalovaná dňa 17.04.2018 uhradila sumu 302,76 eur, ktorá predstavuje neuhradený zostatok pôvodne vystavenej faktúry. Preto žiadal konanie zastaviť a o trovách konania žiadal rozhodnúť podľa pomeru úspechu strán vo veci. Žalovaná podaním zo dňa 14.05.2018 súdu oznámila, že so zastavením konania súhlasí, žiadala si priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 C.s.p. konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Uviedol, že vzhľadom na sčasti uznanú reklamáciu žalovanej zo strany žalobcu po začatí konania, mal za to, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne iba sčasti, a to vo výške žalovanou zaplatenej sumy 302,76 eur, po začatí konania. Preto s poukazom na § 255 ods. 2 C.s.p., patrí prevažne úspešnej žalovanej nárok na náhradu (722,72 : 302,76, t.j. 58 : 42 =) 16 % jej účelne vynaložených trov. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že už v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietala, že jej nebola doručená faktúra č.XXXXXXXXX, ktorá je predmetom sporu, a nakoľko faktúra Č..XXXXXXXXX, ktorá jej bola doručená spolu so žalobou, neobsahovala podrobný rozpis množstva spotrebovanej vody za jednotlivé obdobia meranej jednotlivými vodomermi, celkový objem spotrebovanej vody ani jednotkovú cenu, ale iba výslednú fakturovanú sumou, nevedela sa kvalifikovane vyjadriť k predmetnej fakturácii. Faktúra Č.. XXXXXXXXX s podrobným rozpisom množstva spotrebovanej vody za jednotlivé obdobia, kedy bola spotreba vody meraná vodomerom č. XXXXXXXXXX (15.5.2013-22.8.2013) a vodomerom Č..XXXXXXXXXX (23.8.2013-16.4.2014), celkovým objemom spotrebovanej vody a jednotkovou cenou bola žalovanej doručená mailom zo strany právneho zástupcu žalobcu až 1.12.2017, teda viac než rok po začatí sporu. V ďalšom uviedla, že z popisu faktúry Č.. XXXXXXXXX vo výške 719,42 eur je zrejmé, že bola vystavená za obdobie 15.5.2013-16.4.2014. Žalovaná namietala, že v období od 15.5.2013 do 22.8.2013 však bola spotreba vody v odbernom mieste meraná vodomerom Č.. XXXXXXXXXX, ktorý bol podľa výsledku preskúmania žalobcom vyhodnotený ako nevyhovujúci technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 8 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z.. Dňa 23.8.2013 bol vodomer č. XXXXXXXXXX vymenený za vodomer č.1309481948. Žalovaná k faktúre Č.. XXXXXXXXX a k podrobnému rozpisu spotreby vody uviedla, že chybným meradlom bola za obdobie troch mesiacov nameraná spotreba vody 454 m3 vody, pričom v objekte žila jedna rodina. Z prehľadu odpočtov vyplýva, že za obdobie 18 mesiacov, kedy objekt obývala 1 rodina, bola uvedeným chybným meradlom nameraná spotreba vody 3536 m3 vody. Nakoľko nie je možné, aby 1 trojčlenná rodina dokázala spotrebovať také množstvo vody za tak krátke obdobie s poukazom na to, že vodomer Č.. XXXXXXXXXX bol vyhodnotený ako chybný, žalovaná neakceptovala spotrebu vody nameranú chybným vodomerom. V rámci mimosúdnych rokovaní sa vyjadrila, že od 23.8.2013 do 16.4.2014 bola spotreba vody meraná novým meradlom Č.. XXXXXXXXXX, pričom spotreba vody za 8 mesiacov v objekte, ktorý obývali 3 rodiny bola 194 m3. Uvedenú spotrebu vody žalovaná akceptovala a bola ochotná ju uhradiť. Vzhľadom na chybu meradla Č.. XXXXXXXXXX žalovaná zároveň navrhla za obdobie od 15.5.2013 do 22.8.2013 uhradiť priemernú spotrebu vody určenú podľa spotreby vody v období nasledujúcom po výmene vodomeru č. XXXXXXXXXX, čo predstavuje spotrebu 24,25 m3 mesačne. Žalobca uvedený návrh neprijal a trval na úhrade celej dlžnej sumy. Žalovaná preto dňa 12.3.2018 reklamovala faktúru č. XXXXXXXXX v časti spotreby vody nameranej chybným meradlom č. XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 9.4.2018 žalobca vybavil reklamáciu žalovanej takým istým spôsobom ako ona navrhla spor urovnať v priebehu tohto súdneho konania. Žalovaná následne takto vypočítanú čiastku žalobcovi uhradila. Následne dňa 2.5.2018 žalobca zobral žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby, avšak navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko uhradila žalobcovi iba čiastku, ktorú pôvodne navrhovala vo svojich vyjadreniach v tomto konaní a v rámci mimosúdneho rokovania, pričom nezavinila podanie žaloby ani zastavenie konania. Je teda evidentné, že žaloba bola podaná predčasne, pretože žalovanej bola až dňa 1.12.2017, teda viac než rok po začatí súdneho sporu, doručená faktúra s podrobným rozpisom spotreby vody meranej chybným vodomerom a spotreby vody meranej novým vodomerom, teda žalovaná sa dovtedy nevedela relevantne vyjadriť k predmetu fakturácie ani k predmetu tohto súdneho sporu, a nakoniec žalobcovi v rámci reklamačného konania uhradila iba tú čiastku, ktorú navrhla uhradiť v priebehu súdneho sporu ako aj v rámci mimosúdnych rokovaní. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 6. V danej veci z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.7.2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 722,72 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej faktúry č. XXXXXXXXXX za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu (za obdobie od 15.5.2013 zo 16.4.2014). Podľa zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd uzavretej medzi stranami sporu sa títo dohodli na platení vodného na základe žalobcom vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia. V zmluve bolo dohodnuté ročné vyúčtovacie obdobie. Súd prvej inštancie vydal dňa 7.11.2016 platobný rozkaz, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom o.i. namietala i doručenie predmetnej faktúry. Uviedla, že jej v júni 2014 bola doručená iba upomienka vyzývajúca na uhradenie predmetnej faktúry, a keďže ju neevidovala, listom zo dňa 17.6.2014 požiadala žalobcu o doručenie uvedenej faktúry. Žalobca jej predmetnú faktúru nedoručil a táto jej bola doručená až spolu so žalobou v tomto konaní. Zároveň v podanom odpore uviedla, že z popisu faktúry, ktorá jej bola doručená spolu so žalobou, vyplýva, že táto sa týka obdobia od 15.5.2013 do 16.4.2014. V tomto smere potom poukázala na to, že v období od 15.5.2013 zo 22.8.2013 bola spotreba vody v odbernom mieste meraná vodomerom Č.. XXXXXXXXXX, ktorý však bol podľa výsledku preskúšania vyhodnotený ako nevyhovujúci technickým a metrologickým požiadavkám. Preto bol dňa 23.8.2013 vymenený za vodomer č. XXXXXXXXXX. Nesprávne meranie vodomeru žalovaná namietala už listom zo dňa 31.7.2013 (kedy reklamovala ešte správnosť vyúčtovacej faktúry Č.. XXXXXXXXX zo dňa 31.7.2013). Žalovaná v odpore súčasne uviedla, že z faktúry Č.. XXXXXXXXX (ktorá jej bola doručená spolu so žalobou) nie je zrejmý objem dodanej vody za obdobie do výmery vodomeru, ani po výmene vodomeru, ako ani celkový objem dodanej vody za uvedené obdobie s uvedením jednotkovej ceny. Z týchto dôvodov mala za to, že časť fakturovanej sumy, ktorú z dôvodu neúplnosti listín predložených zo strany žalobcu nie je možné stanoviť inak, iba ako cenou za dodávku vody v období 15.5.2013 do 22.8.2013, ktorej spotreba bola nameraná meradlom Č..XXXXXXXXXX, je z dôvodu, že bola určená na základe stavu meradla, ktorý nevyhovoval platným právnym predpisom, nedôvodná. K zvyšku uplatneného nároku sa nevedela vyjadriť, nakoľko jej nebolo predložené vyúčtovanie s uvedením spotreby vody za dotknuté obdobie a jednotkovej ceny. Žalobca vo vyjadrení k odporu zotrval na žalovanom nároku, tak ako si ho uplatnil v žalobe. Pojednávanie nariadené na deň 22.11.2017 bolo odročené na neurčito s tým, že medzi stranami sporu budú prebiehať mimosúdne rokovania. Aj na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovanej doposiaľ žalobca nezaslal k spornej faktúre vyúčtovanie, na základe čoho sa žalovaná nevie vyjadriť k skutočnému odberu vody. K mimosúdnemu urovnaniu sporu medzi stranami nedošlo, čo vyplýva z mailovej komunikácie na č.l. 73-74, pričom žalobca zotrval na úhrade celej dlžnej sumy. Z mailovej komunikácie zároveň vyplýva, že žalovanej boli fakturačné podklady k vymáhanej faktúre č. XXXXXXXXX žalobcom zaslané až 1.12.2017. Dňa 23.3.2018 prebehlo vo veci pojednávanie, kde žalovaná uviedla, že v marci 2018 reklamovala u žalobcu správnosť vyúčtovacej faktúry. Táto reklamácia ku dňu konania tohto pojednávania nebola vybavená. Následne žalobca podaním zo dňa 2.5.2018 zobral žalobu v celom rozsahu späť, s odôvodnením, že reklamácii žalovanej bolo vyhovené, žalobca vystavil žalovanej opravný doklad č. XXXXXXXXXX na základe ktorého žalovaná žalobcovi dňa 17.4.2018 uhradila sumu vo výške 302,76 eur, čo predstavuje neuhradený zostatok pôvodne vystavenej faktúry. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila. 7. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak potom došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (viď nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017). K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). 8. V danej veci si žalobca svoj nárok uplatňoval z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX. Podľa uzavretej zmluvy o dodávke pitnej vody žalovanej vznikla povinnosť platiť vodné až na základe žalobcom vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia (ročné vyúčtovacie obdobie). Žalovanej bola predmetná (ročná vyúčtovacia) faktúra doručená až spolu so žalobou, avšak táto bola bez podrobnejšej špecifikácie vyúčtovania (množstva spotrebovanej vody, jednotková cena a pod.). Uvedené by sa týkalo i prípadu, ak by predmetná faktúra bola žalovanej doručená i pred začatím súdneho konania (táto by v predloženom znení rovnako bola bez podrobnejšej špecifikácie vyúčtovania), čo však nemožno považovať za riadne vyúčtovanie spotrebovanej vody. Preto sa možno stotožniť s názorom žalovanej, že žalovaná si nemohla overiť správnosť tohto vyúčtovania a tým napr. uplatňovať svoje práva z reklamácie. Je rovnako potrebné si uvedomiť, že žalovaná v danom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ (zo zvýšenou ochranou práv) a preto je jej námietka o nedostatočnej špecifikácii vyúčtovania spotreby vody v predmetnej faktúre opodstatnená. Žalobca žalovanej doručil riadnu faktúru spolu s vyúčtovaním až v priebehu súdneho konania (počas vedenia mimosúdnych rokovaní) dňa 1.12.2017. Až tento okamih preto možno považovať za skutočný dátum doručenia vyúčtovacej faktúry spotreby vody za obdobie od 15.5.2013 zo 16.4.2014 v zmysle uzavretej zmluvy o dodávke pitnej vody. Je potom nepochybné, že do tohto okamihu bola žaloba žalobcu podaná predčasne. Po riadnom doručení vyúčtovacej faktúry, žalovaná obratom uplatnila svojej právo na jej reklamáciu (keďže nameraná spotreba vody bola meraná chybným meradlom minimálne do 22.8.2013 a teda nemohla zodpovedať skutočnosti) a už v tomto čase navrhovala žalobcovi i mimosúdne vyriešenie sporu konkrétnym riešením (toto žalobca však neakceptoval). Žalobca následne argumentáciu žalovanej uplatnenú v reklamácii uznal, túto vybavil kladne v prospech žalovanej, a vystavil jej opravnú faktúru Č.. XXXXXXXXXX na sumu 302,76 eur, ktorú žalovaná následne dňa 17.4.2018 aj uhradila. Po tomto žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Odvolací súd je tak názoru, že zastavenie konania procesne zavinil výlučne žalobca (späťvzatím žaloby v celom rozsahu) a preto je povinný uhradiť trovy konania žalovanej, a to v rozsahu 100%. Ako už bolo uvedené, ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania iba v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Ak súd dôvodnosť žaloby vyvodí len zo skutočnosti, že strana sporu po podaní žalobu zaplatí žalovanú sumu, ide o formalistický postup, pričom princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, nakoľko nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha (viď nález Ústavného súdu ČR zo 17. januára 2017, sp. zn. III. ÚS 2741/16). V danej veci nebolo možné podanú žalobu považovať za dôvodnú (iba s poukazom na to, že žalovaná zaplatila časť žalovanej sumy 302,75 eur), nakoľko táto sa opierala o vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorá bola (v preskúmateľnej podobe) žalovanej jednak doručená až 1.12.2017 (t.j. v priebehu súdneho konania) a jednak v nej uvedené vyúčtovanie bolo chybné resp. nezodpovedalo skutočnému stavu odberu pitnej vody, čo žalobca potvrdil v podstate uznaním jej reklamácie uplatnenej žalovanou, z dôvodu ktorého vystavil žalovanej opravnú faktúru č. 3XXXXXXXXX na sumu 302,76 eur. Túto žalovaná následne dňa 17.4.2018 uhradila. Možno teda uzavrieť, že z pohľadu dôvodov podania žaloby (žalobných tvrdení) bola žaloba podaná nedôvodne (i predčasne), keďže sa opierala o vyúčtovanie faktúrou Č.. XXXXXXXXXX. Toto vyúčtovanie sa ukázalo ako predčasné a navyše i chybné. Až opravná faktúra Č.. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 302,76 eur (vystavená po kladnom vybavení reklamácie žalovanej a navyše spôsobom, ktorý žalovaná navrhovala už v rámci mimosúdnych rokovaní) sa ukázala ako správna, pričom túto žalovaná aj ihneď uhradila. Z týchto dôvodov bol odvolací súd názoru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca (spätvzatím žaloby), keďže nebola splnená jedna z podmienok pre uloženie povinnosti žalovanej uhradiť trovy zastaveného konania, a to dôvodnosť podanej žaloby. 9. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. 10. Výrok, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).