Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoPr/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316213361 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316213361.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobkyne: D.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX E., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava, IČO: 00 603 392, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11Cpr/5/2016-45, zo dňa 04.07.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 11Cpr/5/2016-45 zo dňa 04.07.2017 potvrdzuje. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaného v plnej výške. 2. Súd prvej inštancie rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.06.2016 a zároveň určenia, že jej pracovný pomer u žalovaného trvá. Žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe pracovnej zmluvy, ktorú podpísala v zmysle ustanovenia § 18a ods. 6 a 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, po svojom zvolení za kontrolórku Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves. Dňa 08.06.2016 jej žalovaný doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru zánikom funkcie, a to dňom 07.06.2016, ktoré odôvodnil s odvolaním sa na ustanovenie § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6S/264/2014, 6S/266/2014, zrušil uznesenia miestneho zastupiteľstva a funkcia hlavného kontrolóra, ktorú vykonávala žalobkyňa, zanikla. Dôvodom zrušenia uznesení miestneho zastupiteľstva bola skutočnosť, že miestne zastupiteľstvo stanovilo kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie hlavného kontrolóra v rozpore s ustanovením zákona o obecnom zriadení. Žalobkyňa dňa 09.06.2016 a 13.06.2016 doručila žalovanému oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní, na čo jej žalovaný zaslal odpoveď dňa 15.06.2016, v ktorej sa vyjadril, že oznámenie je bez právneho významu a považuje skončenie pracovného pomeru za platné. Žalobkyňa sa domnieva, že bola zamestnancom na základe pracovnej zmluvy a žalovaný mal na skončenie pracovného pomeru aplikovať ustanovenia Zákonníka práce, nemal skončiť pracovný pomer oznámením, ale spôsobom uvedeným v Zákonníku práce. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru vidí aj v tom, že starosta nie je oprávnený zákonom o obecnom zriadení, ani iným právnym predpisom, skončiť pracovný pomer s hlavným kontrolórom obce zánikom funkcie. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že zákon o obecnom zriadení obsahuje osobitnú úpravu skončenia pracovného pomeru hlavného kontrolóra a pracovný pomer miestneho kontrolóra nie je teda možné ukončiť niektorým zo spôsobov podľa Zákonníka práce. Zákon o obecnom zriadení je vo vzťahu ku Zákonníku práce v postavení lex specialis, preto jeho aplikovanie prichádza do úvahy len v tom prípade, ak zákon o obecnom zriadení neobsahuje osobitnú úpravu. Zrušenie uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves zo dňa 18.12.2013, ktorým bol schválený návrh na vyhlásenie voľby miestneho kontrolóra a nadväzujúceho uznesenia zo dňa 04.03.2014, ktorým bola žalobkyňa zvolená za miestneho kontrolóra na obdobie od 10.03.2014 do 09.03.2020 a súčasne starosta poverený, aby so žalobkyňou uzatvoril pracovnú zmluvu, nastalo okamihom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave a funkcia kontrolóra zanikla dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na ustanovenia zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká spôsobmi, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 18 a ods. 8, pričom zánik funkcie, na ktorý sa odvoláva žalovaný, tam nie je. Podľa žalobkyne malo dôjsť k odvolaniu z funkcie mestským zastupiteľstvom a nepostačovalo len rozhodnutie súdu, ktorým bolo zrušené uznesenia zastupiteľstva. Argumentovala, že došlo nielen ku voľbe kontrolóra, ale na základe voľby došlo ku ďalšiemu právnemu úkonu, a to k uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Preto pracovný pomer naďalej trvá, nakoľko nebol právoplatne skončený. 3. Súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu uviedol, že pracovný pomer žalobkyne vznikol zvolením obecného zastupiteľstva, špecifickým spôsobom, ktorý upravuje zákon o obecnom zriadení. Uviedol, že v tomto prípade je zákon o obecnom zriadení lex specialis voči Zákonníku práce a v prejednávanom prípade nedošlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru tak, ako to má na mysli ustanovenie § 68 Zákonníka práce. Preto sa žalobkyňa nemohla ani domáhať určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zákonná úprava jej dávala možnosť domáhať sa v správnom konaní určenia podľa ustanovenia § 337 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, že jej funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá, nie však určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Súd prvej inštancie vyvodil záver s poukazom na ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, že pracovná zmluva č. 04/2014, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje nároky, je neplatný právny úkon, nakoľko rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo zrušené uznesenie zastupiteľstva, ktorým bola žalobkyňa zvolená za miestneho kontrolóra a ktorým bol starosta poverený, aby s ňou uzatvoril pracovnú zmluvu, a teda starosta nebol oprávnený uzatvoriť s ňou pracovnú zmluvu. Súd prvej inštancie predniesol názor, že do momentu, kedy súd vyslovil, že uznesenia zastupiteľstva sú neplatné, bola pracovná zmluva platný právny úkon, po ich zrušení starosta nebol oprávnený uzatvoriť pracovnú zmluvu so žalobkyňou a relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu sa môže dovolať každý. Rozhodnutie súdu, ktorým sa zrušili uznesenia zastupiteľstva, spôsobilo neplatnosť pracovnej zmluvy so žalobkyňou a aj to je dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa nemôže domáhať určenia, že jej pracovný pomer naďalej trvá. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého v konaní úspešnému žalovanému patrí proti žalobkyni náhrada trov konania v celom rozsahu. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie zaujal pomerne extenzívny výklad vzájomného vzťahu právnych predpisov lex specialis a lex generalis, t.j. zákona o obecnom zriadení a Zákonníka práce, a to až do tej miery, že v zásade odňal žalobkyni pracovnoprávnu ochranu, ktorá jej prináleží ako zamestnankyni z titulu uzatvorenia pracovnej zmluvy a ktorá jej priamo vyplýva z príslušného pracovnoprávneho predpisu - Zákonníka práce. Žalobkyňa podotýka, že vznik pracovnoprávneho vzťahu hlavného kontrolóra (napriek existencii osobitného právneho režimu obsiahnutého v zákone o obecnom zriadení) je podmienený podpisom pracovnej zmluvy so zamestnancom v zmysle § 42 Zákonníka práce a nie zvolením obecným zastupiteľstvom a jeho vymenovaním, ako to uvádza Okresný súd Bratislava III v bode 10. odôvodnenia rozhodnutia. Zvolenie do funkcie predstavuje len predpoklad (pre štatutárneho zástupcu zamestnávateľa), aby s budúcim zamestnancom uzatvoril pracovnú zmluvu. Žalobkyňa nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, keď vo svojom rozhodnutí a následnom odôvodnení vylučuje pôsobnosť Zákonníka práce na oblasť skončenia pracovného pomeru - zánik funkcie hlavného kontrolóra v okamihu, keď tento právny režim je založený uzatvorenou pracovnou zmluvou a súčasne zákon o obecnom zriadení neobsahuje relevantnú (osobitnú) právnu úpravu skončenia pracovného pomeru z dôvodu rozhodnutia súdu o zrušení uznesenia zastupiteľstva o stanovení kvalifikačných predpokladov na výkon funkcie hlavného kontrolóra. Keďže nie je daný osobitný spôsob skončenia pracovného pomeru z tohto dôvodu, podľa názoru žalobkyne malo prísť k použitiu jedného zo všeobecných dôvodov skončenia pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce v tom ohľade, aby prišlo k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca v zmysle rozhodnutia krajského súdu o zrušení predmetného uznesenia obecného zastupiteľstva. Vylúčenie právneho režimu Zákonníka práce na skončenie pracovného pomeru - výkonu funkcie hlavného kontrolóra zo strany súdu prvej inštancie považuje žalobkyňa za rozporné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, čo následne ovplyvnilo aj postup pri rozhodovaní vo veci podanej žaloby. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na princíp pracovnoprávnej ochrany obsiahnutý v oboch právnych režimoch skončenia pracovnoprávneho vzťahu (Zákonník práce a Zákon o obecnom zriadení) a podotýka, že k skončeniu samotného právneho vzťahu môže dôjsť len jedným z uvádzaných spôsobov skončenia právneho vzťahu, v inom prípade by totiž prišlo k zjavnému porušeniu príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov a k odňatiu pracovnoprávnej ochrany, ktorú právny poriadok poskytuje zamestnancovi, ako slabšej strane pracovnoprávneho vzťahu. V predmetnom prípade sa zjavne jednalo o postup mimo zákona zo strany žalovaného, v dôsledku ktorého prišlo k odňatiu práva žalobkyne domáhať sa ochrany svojich ústavou zaručených základných ľudských práv a slobôd a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv v podobe práva na prácu a uplatnenie pracovnoprávnej ochrany, ako súčasť práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Žalobkyňa ďalej uvádza, že neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie v otázke posudzovania platnosti a neplatnosti pracovnej zmluvy a skončenia pracovného pomeru, nakoľko totiž vo svojom rozhodnutí zakladá súd prvej inštancie domnienku fikcie platnosti právneho úkonu, pracovnej zmluvy, do okamihu rozhodnutia súdu o zrušení uznesenia zastupiteľstva, súčasne však ďalej konštatuje, že právny úkon sa zrušuje od začiatku a že starosta nebol oprávnený uzatvoriť so žalobkyňou pracovný pomer po zrušení tohto uznesenia. Žalobkyňa podotýka, že v uvedenej veci nejde o uzatvorenie novej pracovnej zmluvy po zrušení uznesení zastupiteľstva súdom. Domáhala sa, aby fikcia platnosti pracovnej zmluvy založená v roku 2014, kedy bola žalobkyňa zvolená do funkcie hlavného kontrolóra zastupiteľstvom a na základe ktorej s ňou bola aj podpísaná pracovná zmluva, trvala až do okamihu, kým s ňou príde k zákonnému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného v súlade so Zákonníkom práce z dôvodu vzniku objektívnej situácie v podobe rozhodnutia súdu o zrušení uznesenia zastupiteľstva o stanovení kvalifikačných predpokladov na výkon funkcie hlavného kontrolóra. K právnemu záveru súdu prvej inštancie, ktorý uvádza, že žalobkyňa mala použiť procesný postup podľa § 337 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok a domáhať sa určenia, že jej funkcia hlavného kontrolóra i naďalej trvá, žalobkyňa naopak uvádza, že táto právna možnosť zamestnanca sa viaže na skutočnosť, že sa bude žalobca domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra, avšak v uvedenom prípade k takémuto uzneseniu zastupiteľstva vôbec neprišlo, preto použitie predmetného ustanovenia je nelogické a neprípustné. Na základe uvedenej argumentácie žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04.07.2017, č.k. 11Cpr/5/2016-45 tak, že žalobe vyhovie a určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou zo dňa 08.06.2016 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá. Zároveň žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania, ako aj trovy v konaní pred súdom prvej inštancie pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. 5. K odvolaniu žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a doplnil, že úprava v zákone o obecnom zriadení vylučuje použitie všeobecnej pracovnoprávnej úpravy Zákonníka práce a pracovný pomer hlavného kontrolóra zaniká ex lege bez potreby uskutočnenia akéhokoľvek pracovnoprávneho úkonu zo strany ktoréhokoľvek účastníka. Žalovaný zastával v konaní právny názor, že v konkrétnom prípade žalobkyne, vzhľadom na komplexnú úpravu skončenia pracovného pomeru obsiahnutú v zákone o obecnom zriadení, sa ustanovenie zákona o obecnom zriadení o zániku funkcie vzťahuje analógiou legis i na zánik pracovného pomeru žalobkyne z dôvodu, ktorý v tomto prípade nastal, i keď ho zákon o obecnom zriadení výslovne nepredpokladá. K argumentácii žalobkyne, že nemožno postupovať v jej prípade podľa § 337 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok a domáhať sa určenia, že jej funkcia hlavného kontrolóra i naďalej trvá, poukazuje žalovaný na to, že ustanovenie § 337 Správneho súdneho poriadku zaviedlo dva skutkové dôvody (situácie), kedy správny súd preskúmava zánik funkcie hlavného kontrolóra. Jednak je to v prípade jeho odvolania z funkcie v zmysle § 337 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a jednak v situácii, keď podľa obce mala funkcia hlavného kontrolóra zaniknúť ex lege na základe zákona bez uznesenia obecného zastupiteľstva, čo je vyjadrené v § 337 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, na použitie ktorého súd prvej inštancie poukazuje. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.07.2017, č.k. 11Cpr/5/2016-45, ako vecne správny potvrdil. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku po splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne dôvodné nie je a rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku vecne správne. 7. Podľa § 18 odsek 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu (zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme). Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou a) poslanca, b) starostu, c) člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec, d) iného zamestnanca obce, e) podľa osobitného zákona. 8. Podľa § 18a odsek 1 zákona č. 369/1990 Zb., kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie. Podľa odseku 2 označeného ustanovenia, deň konania voľby hlavného kontrolóra vyhlási obecné zastupiteľstvo na úradnej tabuli a spôsobom v mieste obvyklým najmenej 40 dní pred dňom konania voľby tak, aby sa voľba vykonala počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra musí odovzdať svoju písomnú prihlášku najneskôr 14 dní pred dňom konania voľby na obecnom úrade. Súčasťou prihlášky je aj výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a doklad o vzdelaní. Podľa odseku 3 označeného ustanovenia, na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezískal, obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec uznesením. Podľa odseku 5 označeného ustanovenia hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce. Podľa odseku 6 označeného ustanovenia, hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra. Podľa odseku 7 označeného ustanovenia, starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. 9. Podľa § 18a odsek 8 zákona č. 369/1990 Zb. výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie, c) uplynutím jeho funkčného obdobia, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, e) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, g) dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2 <.. Podľa odseku 9 označeného ustanovenia, obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom, c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 <. alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch. Podľa odseku 10 označeného ustanovenia na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Podľa odseku 11 označeného ustanovenia dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer. 10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.08.2016 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou zo dňa 08.06.2016 je neplatné a pracovný pomer trvá. Dňa 18.12.2013 uznesením č. 128/12/2013 schválilo Miestne zastupiteľstvo Bratislava - Devínska Nová Ves č. 128/12/2013 návrh na voľbu miestneho kontrolóra. Voľba sa konala 04.03.2014 a do funkcie miestneho kontrolóra na obdobie od 10.03.2014 do 09.03.2020 Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves zvolilo žalobkyňu. Súčasne poverilo starostu mestskej časti, aby s miestnou kontrolórkou (žalobkyňou) uzatvoril pracovnú zmluvu, a to za podmienok stanovených v uznesení č. 16/3/2014 zo dňa 04.03.2014. Predmetná pracovná zmluva bola uzavretá písomne dňa 07.03.2014. Krajský súd v Bratislave, na návrh Okresnej prokuratúry Bratislava IV, dňa 22.04.2016 rozhodol rozsudkom č.k. 6S/264/2014-49, 6S/266/2014 tak, že ruší uznesenie Miestneho zastupiteľstva Bratislava - Devínska Nová Ves číslo 16/3/2014 zo dňa 04.03.2014, ktorým bola žalobkyňa zvolená za miestneho kontrolóra Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves na obdobie od 10.03.2014 do 09.03.2020 a ktorým bol starosta poverený, aby s miestnou kontrolórkou uzatvoril pracovnú zmluvu. Zároveň krajský súd zrušil aj uznesenie Miestneho zastupiteľstva Bratislava - Devínska Nová Ves č. 128/12/2013 zo dňa 18.12.2013. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2016. Listom z 08.06.2016 starosta Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves žalobkyni oznámil, že vzhľadom na zrušenie predmetných uznesení Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves Krajským súdom v Bratislave, došlo k zániku jej funkcie a dňom 07.06.2016 z dôvodu zániku funkcie skončil aj jej pracovný pomer. 11. Funkcia hlavného kontrolóra obce (mestská časť Bratislavy má status obce) je výkonom práce vo verejnom záujme a podľa § 18 odsek 1 zákona č. 369/1990 Zb. vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. V súlade s § 1 odsek 4 zákona č. 552/2003 Z.z. vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme Zákonník práce, ak tento zákon (zákon č. 552/2003 Z.z.) alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 12. Jedným z predpokladov pre výkon funkcie hlavného kontrolóra obce je v zmysle § 18a zákona č. 369/1990 Zb. jeho zvolenie do funkcie hlavného kontrolóra s tým, že všetky predpoklady pre výkon funkcie dané zákonom č. 369/1990 Zb. musí hlavný kontrolór obce spĺňať po celý čas výkonu tejto funkcie. Pracovný pomer hlavného kontrolóra obce má svoje špecifikum, keď jeho založenie pracovnou zmluvou je nárokom osoby, ktorá bola do funkcie hlavného kontrolóra obce zvolená voľbou obecným zastupiteľstvom. Teda hlavný kontrolór obce musí byť najprv platne zvolený obecným zastupiteľstvom, v prejednávanej veci Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves a potom dochádza k uzavretiu pracovnej zmluvy s obcou, v prejednávanej veci s Mestskou časťou Bratislava - Devínska Nová Ves, pretože hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovnou zmluvou založený pracovný pomer hlavného kontrolóra s obcou je teda viazaný na jeho zvolenie do funkcie obecným zastupiteľstvom. V súdenej veci boli vyhlásená voľba a následné zvolenie žalobkyne do funkcie miestnej (hlavnej) kontrolórky zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/264/2014-49 zo dňa 22.04.2016, právoplatný dňa 7.6.2016. Pokiaľ absentuje voľba žalobkyne do funkcie hlavného kontrolóra, nemohol žalobkyni vzniknúť ani nárok na uzavretie pracovnej zmluvy na druh práce hlavný (miestny) kontrolór. Podľa § 6 zákona č. 368/1990 Zb. hlavnému (miestnemu) kontrolórovi vzniká nárok na uzavretie pracovnej zmluvy až po zvolení. Ak bola so žalobkyňou uzavretá pracovná zmluva na druh práce funkcia miestneho kontrolóra, bol tento postup v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Pre posúdenie platnosti uzavretia pracovnej zmluvy žalobkyne so žalovaným je potrebné subsidiárne použiť ustanovenie § 1 odsek 4 Zákonníka práce. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je nutné konštatovať, že pracovná zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatný právny úkon, pretože svojím obsahom odporuje zákonu č. 369/1990Zb. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je povinný súd prihliadať bez ohľadu na návrhy strán sporu, a to v každom štádiu konania. Na základe absolútne neplatnej pracovnej zmluvy žalobkyne so žalovaným nemohol vzniknúť ani pracovný pomer a neexistujúci pracovný pomer nie je ani možné skončiť právnym úkonom vyvolávajúcim právne účinky skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa síce kvalifikuje úkon žalovaného vyjadrený v liste zo dňa 08.06.2016, ktorým jej oznámil zánik funkcie hlavného kontrolóra za úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak vzhľadom na to, že jej pracovný pomer platne nevznikol, nemôžu byť s úkonom žalovaného zo dňa 08.06.2016 spojené účinky skončenia pracovného pomeru. Navyše odvolací súd k úkonu žalovaného z 08.06.2016 udáva, že tento úkon nie je ani možné považovať za jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce (výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru, skončenie v skúšobnej dobe, dohoda). Predmetný list je podľa jeho obsahu len vyjadrením názoru žalovaného na neexistenciu pracovného pomeru žalobkyne a týmto oznámením bol ukončený tzv. faktický pracovný pomer, ktorý medzi stranami sporu vznikol ako dôsledok neplatnej pracovnej zmluvy. Žalovaný fakticky pracovný pomer so žalobkyňou ukončil bezprostredne po tom, ako sa o dôvode zániku funkcie žalobkyne, teda neplatnosti jej voľby do funkcie hlavného (miestneho) kontrolóra, dozvedel. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom, na ktorý poukázal súd prvej inštancie, podľa ktorého, ak na základe neplatnej pracovnej zmluvy bola zamestnancom už vykonaná práca, do minulosti tento vzťah treba vysporiadať tak, ako by pracovná zmluva bola platná, ale do budúcnosti po skončení prideľovania práce v akomkoľvek okamžiku treba hľadieť na pracovnú zmluvu ako neplatnú. Z uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne právne bezvýznamné, keďže tieto sú postavené na predpoklade platnosti vzniku jej pracovného pomeru zo žalovaným. Skutočnosti a argumenty žalobkyne prednesené v odvolacom konaní nie sú spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, vzhľadom na správny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti pracovnej zmluvy žalobkyne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP <. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. <. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný procesný úspech, preto mu bol v celom rozsahu priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP <.). 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP <.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).