Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/282/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316215280 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316215280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: SVT Golem, s.r.o., so sídlom Mierovo nám. č. 2/11, Senec, IČO: 35 727 128, zast. JUDr. Alexandrou Machanovou, advokátkou, so sídlom Mierovo nám. č. 19, Senec, proti žalovaným: 1/ I. T., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XX, U., 2/ Q. T., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XX, U., obaja zastúpení JUDr. Elenou Klamárovou, advokátkou, so sídlom Družstevná 5, Bratislava, o zaplatenie 751,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. marca 2017 č.k. 19C 219/2016-108 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 751,92 Eur s úrokom z omeškania 5,50 % ročne z dlžnej sumy od 19.11.2013 do zaplatenia. Žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100%. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom tým, že v súlade s § 8 a § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a na základe čl. II. bod 8 a Zmluvy o výkone správy, ktorú uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome dňa 23.11.1999, v U., W. XX, boli žalovaní povinní uhradiť nedoplatok z ročného vyúčtovania za správu a prevádzku svojho bytu. Dňa 17.10.2013 zaslal žalovaným opravné rozúčtovanie nákladov na správu a prevádzku bytu žalovaných za rok 2012 na základe ktorého vznikol nedoplatok v žalovanej výške, ktorý boli žalovaní povinní uhradiť do 31.10.2013. Listom zo dňa 11.11.2013 bola žalovaným zaslaná výzva na úhradu nedoplatku na dlžnú sumu ku dňu 18.11.2013 avšak túto žalovaní neuhradili. 3. Súd prvej inštancie prejednal vec v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovaných, ktorí sa na pojednávanie nariadené na deň 21.3.2017 nedostavili. 4. Vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o výkone správy zo dňa 23.11.1999, výpisom žalobcu z Obchodného registra, Opravným rozúčtovaním nákladov za správu a prevádzku bytu za rok 2012 zo dňa 17.10.2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 11.11.2013 zápisnicou zo schôdze vlastníkov zo dňa 15.10.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.11.2016 a zo dňa 8.3.2017, písomným vyjadrením žalovaných zo dňa 23.1.2017 a zo dňa 8.3.2017, Zmluvou o dielo uzatvorenou medzi spoločnosťou Y. S. ml. W. V. a Vlastníkmi bytov a nebytových priestorov W. XX, U. zo dňa 14.10.2013, zálohovou faktúrou č. X.XX.XXXX zo dňa 11.5.2012 na sumu 2000 Eur, faktúrou č. X.XXX.XXXX zo dňa 3.8.2012 s kalkuláciou, výdavkovým pokladničným dokladom č. XXXX zo dňa 2.10.2012 na sumu 17 968 Eur a príjmovým dokladom zo dňa 2.10.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, spisom Okresného súdu Malacky sp.zn. 35Er 4146/2014 a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise. 5. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní sú vlastníkmi bytu Č.. X P. U. na W. D.. Č.. XX a uzavreli so žalobcom dňa 23.11.1999 Zmluvu o výkone správy, ktorý zabezpečoval správu, prevádzku, údržbu a opravy predmetného bytového domu. 6. Podľa čl. II. bodov 6 a 8 Zmluvy o výkone správy sú žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu povinní uhrádzať vyúčtovaním zistený nedoplatok do 14 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, ktoré správca vykoná do 30 dní odo dňa zistenia skutočných nákladov za poskytnuté plnenia. Z opravného vyúčtovania za kalendárny rok 2012 vyplýva, že žalovaným za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 vznikol nedoplatok vo výške 751,92 eur označené ako jednorazový príspevok do fondu opráv. 7. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca uzatvoril dňa 14.10.2011 v mene vlastníkov bytov W. XX, U. Zmluvu o dielo s podnikateľom Y. S. ml. W. V., IČO: 41 829 085, Brodno 44 ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo vyčistenie komínov, včasné odstránenie zistených závad v zmysle zákona č. 314 Z.z.. V zmysle čl. III - Cena za dielo nebola medzi zmluvnými stranami presne dohodnutá, mala byť určená individuálne pre každý byt a pre každé vyústenie komína nad strechou, resp. mala byť určená podľa aktuálnej ceny v meste U.. Žalobca mal uhradiť na základe faktúry č. X.XX.XXXX zo dňa 11.5.2012 zálohu vo výške 2000 Eur dňa 15.5.2012. Zhotoviteľ po dokončení prác vyhotovil konečnú faktúru č. X.XXX.XXXX na sumu 17 968 Eur avšak s označením „Zmluvy o dielo zo dňa 12.5.2012“, pričom sa faktúra mala týkať Zmluvy o dielo zo dňa 14.10.2011. Žalobca Zmluvu o dielo, ako aj výber dodávateľa realizoval bez prerokovania na schôdzi vlastníkov bytov ako aj bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. Vlastníci bytov Zmluvu o dielo nikdy ani dodatočne neschválili a preto faktúru odmietli uhradiť a to aj z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov vo fonde údržby a opráv. Dňa 15.10.2013 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu W. XX, U., predmetom ktorej bolo, okrem iného, hlasovanie o výpovedi zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.11.1999. Vlastníci bytov jednohlasne odsúhlasili podanie výpovede žalobcovi ako správcovi. Predmetná výpoveď bola správcovi doručená dňa l8.10.2013, pričom k uplynutiu trojmesačnej výpovednej lehoty došlo k 31.1.2014. Následne po odsúhlasení výpovede správcovi zo strany vlastníkov bytov žalobca dňa 17.l0.2013 vystavil opravné rozúčtovanie nákladov za správu a prevádzku bytu za rok 2012. 8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014 mal preukázané, že podnikateľ Y. S. ml., W. V., IČO: 41 829 085, Brodno 44 dňa 1.10.2014 postúpil pohľadávku voči Vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu W. XX, U. vo výške 19 928 eur /hoci záloha vo výške 2000 Eur mu bola vyplatená na základe faktúry č. X.XX.XXXX zo dňa 11.5.2012 dňa 15.5.2012 na fyzickú osobu a zároveň totožnú s konateľom žalobcu L.. N. N.. Z obsahu spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. 35Er 4146/2014 mal preukázané, že žalobca dňa 8.11.2013 formou notárskej zápisnice č. N 531/2013, Nz 40721/2013, NCRls41436/2013 uznal pohľadávku podnikateľa Y. S. ml., W. V. vo výške 19 928 Eur bez platného splnomocnenia a výslovného súhlasu Vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu W. XX, U., v mene ktorej konal ako konateľ žalobcu L.. N. N., ktorý súčasne vystupoval v exekučnom konaní ako oprávnený na základe postúpenej pohľadávky. 9. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 8a ods. 3, § 8a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore. 10. Vyslovil, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Uviedol, že z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). Dôsledkom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie je neúspech žalobcu v konaní, t.j. zamietnutie žaloby. Právne významný pre posúdenie existencie vecnej legitimácie je stav vo veci v dobe rozhodovania súdu (ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP.). 11. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca podal žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ na súde dňa 13.9.2016, ktorú skutkovo odôvodnil tým, že v súlade s § 8 a § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a na základe čl. II. bod 8 a Zmluvy o výkone správy, ktorú uzavrel žalobca s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome dňa 23.11.1999, P. U., W. XX, boli žalovaní povinní uhradiť nedoplatok z ročného vyúčtovania za správu a prevádzku svojho bytu za rok 2012. Zhodnými tvrdeniami strán sporu mal za preukázané, že dňa 15.10.2013 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu W. XX, U., predmetom ktorej bolo, okrem iného, hlasovanie o výpovedi zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.11.1999. Vlastníci bytov jednohlasne odsúhlasili podanie výpovedi žalobcovi ako správcovi. Predmetná výpoveď bola správcovi doručená dňa l8.10.2013, pričom k uplynutiu trojmesačnej výpovednej lehoty došlo k 31.1.2014. Dospel tak k záveru, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný, keď v čase podania žaloby na súd jeho postavenie ako správcu zaniklo a všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, prešli na nového správcu. Pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie vo veci žalobu v celom rozsahu zamietol. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešným žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedol, že v danej veci sa od žalovaných domáhal zaplatenia sumy 751,92 Eur titulom opravného rozúčtovania nákladov za správu a prevádzku bytu žalovaných za rok 2012 zo dňa 17.10.2013, pričom dlžná suma bola splatná dňa 31.10.2013. Počnúc dňom 1.2.2014 začal v predmetnom bytovom dome vykonávať správu nový správca, ktorý však na základe požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome túto pohľadávku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome neprevzal a i napriek ústnym prísľubom, že sa bude vecou zaoberať, k usporiadaniu danej veci nikdy nedošlo. Finančné prostriedky riadne vynaložil a uhradil, čo preukázal listinnými dôkazmi založenými v spise a naďalej túto skutočnosť eviduje vo svojom účtovníctve a jeho pohľadávka tak zostáva i po ukončení výkonu správy u neho ako pôvodného správcu. Takýmto spôsobom dochádza k jeho ukráteniu na jeho právach, a tým aj na jeho majetku, keďže pohľadávka mu nebola do dnešného dňa uhradená a nový správca ju jednoducho v záujme dobrých vzťahov s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome odmietol prevziať. Mal preto za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že v danej veci došlo k prechodu práv na vymáhanie tohto nedoplatku na nového správcu bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a na základe toho aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď konštatoval, že vo všeobecnosti prechádzajú pri prechode správy domu na nového správcu aj všetky práva a povinnosti. 14. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, podanému prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zastávali názor, že žalobca nie je v danom spore aktívne vecne legitimovaný s poukazom na ust. § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo. Žalobca ku dňu podania žaloby nebol správcom bytového domu W. XX, U.. Mali za to, že z povahy veci vyplýva, že na strane žalovaných ide o nútené spoločenstvo v zmysle ust. § 78 CSP, prípadne o nerozlučné spoločenstvo v zmysle ust. § 77 CSP. Žalobca si uplatňuje ako správca pohľadávku z opravného vyúčtovania za rok 2012, avšak dôkazy, ktoré predložil, podľa nich nekorešpondujú so žalobným návrhom. Uviedli, že správca nemal od vlastníkov bytov W. XX, U. žiadny mandát na objednávku opravy komínov, tieto práce neboli odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov, nešlo ani o havarijný stav. Mali tiež za to, že rozsah prác uvedený na faktúre Y. S., W. V., X., v žiadnom prípade ani nezodpovedá fakturovanej sume 19 928 Eur a v zmluve, ktorá medzi ním a vlastníkmi bytov mala byť uzatvorená, cena diela nie je uvedená, ani spôsob jej výpočtu. Faktúra ním vystavená zo dňa 3.8.2012 bola vystavená na spoločnosť SVT Golem, s.r.o., a nie na vlastníkov bytov a nebytových priestorov W. XX, U.. Boli toho názoru, že ak by žalobca žaloval uvedenú pohľadávku ako pohľadávku spoločnosti SVT Golem, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia (čo sa nestalo), jeho nárok by bol premlčaný. Konštatovali, že konateľ spoločnosti Golem, s.r.o. v čase, keď táto spoločnosť vykonávala správu predmetného bytového domu, uznal dňa 8.11.2013 v mene vlastníkov bytov pohľadávku Y. S., W. V., X., došlo až zápisnične. K uznaniu tejto pohľadávky došlo až následne po tom, keď mala byť podľa tvrdenia žalobcu uhradená spoločnosťou SVT Golem, s.r.o., preto považovali za sporné, či vôbec došlo k úhrade pohľadávky zo strany spoločnosti SVT Golem, s.r.o. Žalobca podľa nich žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu svojej pohľadávky z hľadiska hmotného práva a v predmetnom spore nemali za splnené procesné podmienky. 15. Žalobca vo svojom vyjadrení k uvedenému vyjadreniu sa žalovaných k jeho odvolaniu považoval svoj nárok voči žalovaným v celom rozsahu za dôvodný a preukázaný´. Poukázal na čl. II bodu 2 Zmluvy o výkone správy, v zmysle ktorého bol ako správca povinný starať sa o údržbu a o opravy spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, pričom sa zaviazal dodržiavať právne predpisy SR, a to napr. predpisy o požiarnej ochrane. Opravy nad 5000 Sk podliehali písomnému súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov, s výnimkou opráv podľa osobitných predpisov, napríklad opravy vyhradených technických zariadení. Nakoľko bytový dom, v ktorom sa predmetný byt žalovaných nachádza, má celkovo 24 komínov, ktoré sú spoločnými časťami a zariadeniami bytového domu, a zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v § 4 písm. m/ ukladá správcovi povinnosť zabezpečovať pravidelne čistenie a kontrolu komínov, zabezpečiť odborné preskúšanie komínov osobami s odbornou spôsobilosťou podľa zákona č. 161/1998 Zb. o komore kominárov Slovenska. Podľa § 6a tohto zákona je správca bytového domu povinný zabezpečiť pri správe bytového domu plnenie úloh pred požiarmi, ktoré sa týkajú spoločných častí a zariadení bytového domu pod hrozbou uloženia sankcie v zmysle § 59 písm. r/ tohto zákona. Lehoty čistenia komína, dymovodu a palivového spotrebiča a vykonávania ich kontrol upravuje vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z.z. Uviedol, že v zmysle týchto zmluvne dojednaných a zákonom stanovených mu povinností pristúpil dňa 14.10.2011 k uzatvoreniu Zmluvy o dielo s odborne spôsobilou osobou, ktorá sa zaviazala vykonať kontrolu a čistenie komínov v lehote do 31.12.2011 a následne odstrániť zistené závady v lehote do septembra 2012. Za účelom vykonania prác v zmysle Zmluvy o dielo vystavil dodávateľ zálohovú faktúru č. X.XX.XXXX na sumu 2000 Eur, ktorú uhradil prevodným príkazom z účtu vlastníkov bytov dňa 15.5.2012. Následne dodávateľ vykonal odstránenie zistených závad v rozsahu kalkulácie prevedených prác, ktorí tvorila prílohu faktúry dodávateľa č.2.156.2012 na sumu 19 968 Eur, pričom z tejto sumy bola odpočítaná už vyplatená záloha vo výške 2000 Eur a k úhrade zostala čiastka 17 968 Eur, ktorú uhradil z vlastných zdrojov v hotovosti k rukám dodávateľa, o čom mu tento vystavil dňa 2.10.2012 príjmový doklad. Na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa 12.4.2013, správca v bode 3. schôdze oboznámil vlastníkov bytov so skutočnosťou, že v dôsledku opravy komínov, ktoré z jednotlivých bytov odvádzajú spaliny z plynových vykurovacích zariadení, je fond údržby a opráv v mínusovej hodnote a vzhľadom na očakávané ďalšie investície v podobe rekonštrukcie strechy navrhol tento stav riešiť dodatočným stavebným úverom. Vlastníci bytov voči tomu nevzniesli žiadne námietky. Nakoľko vlastníci bytov sa na dodatočnom úvere nedohodli, zostala jeho pohľadávka neuhradená, o čom ich informoval na schôdzi dňa 15.10.2013 v bode 4, že vzhľadom na existujúci záväzok vlastníkov bytov voči správcovi, je správca nútený pristúpiť k vykonaniu opravného vyúčtovania a nedoplatok rozúčtovať medzi jednotlivých vlastníkov bytov podľa veľkosti výmery bytov. Zároveň ich poučil o možnosti podať reklamáciu voči tomuto opravnému vyúčtovaniu, ako aj o možnosti obrátiť sa v tejto veci na súd. Vypracoval vyúčtovanie jednorázového príspevku do fondu údržby a opráv a jednotlivé opravné vyúčtovania doručil vlastníkom bytov, teda aj žalovaným. Uviedol, že žiadny z vlastníkov bytov, ani žalovaná, nepodali reklamáciu opravného rozúčtovania nákladov za správu a prevádzku bytiu za rok 2012 a ani sa neobrátili na súd. 16. Žalovaní 1/ a 2/ k tomuto vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca len opätovne uviedol skutočnosti, ktoré prezentoval na súde prvej inštancie, resp. vo svojom odvolaní. K jeho tvrdeniu o tom, že nepodali reklamáciu voči opravnému vyúčtovaniu uviedli, že opak je pravdou, pretože všetci vlastníci bytov, vrátane ich, túto reklamáciu podali, o čom doložili dôkaz - reklamáciu zo dňa 22.10.2013. Poukázali na to, že žalobca podal aj voči ďalším vlastníkom bytov samostatné žaloby, ktoré boli zamietnuté a niektoré žaloby vzal žalobca aj späť. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 378 ods. 1 a § 213 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie stranami sporu navrhnutými dôkazmi, výsledky ktorého aj správne vyhodnotil a svoje odôvodnenie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa odvolací súd aj v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP). 20. Podľa § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo. 21. Podľa § 8b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. 22. Podľa § 8b ods. 4 zák.č. 182/1993 Z.z. správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi. 23. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia mu spoločne a nerozdielne sumy 751,92 eur v zmysle § 8 a 10 zákona č. 182/1993 Z.z. a na základe čl. II bod 8 Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.11.1999 ako nedoplatku z ročného vyúčtovania za správu a prevádzku svojho bytu za rok 2012 a na základe opravného vyúčtovania vystaveného im dňa 17.10.2013. 24. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keďže vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 15.10.2013 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu W. XX, U., predmetom ktorej bolo, okrem iného, hlasovanie o výpovedi zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 23.11.1999. Vlastníci bytov jednohlasne odsúhlasili podanie výpovedi žalobcovi ako správcovi. Predmetná výpoveď bola správcovi doručená dňa l8.10.2013, pričom k uplynutiu trojmesačnej výpovednej lehoty došlo k 31.1.2014. Preto nie je oprávnený samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom v zmysle § 8b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. Tiež v súlade s § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Zz. po skončení správy prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo na spoločenstvo. Odvolacia námietka žalobcu, že dlžná suma bola splatná dňa 31.10.2013, dňom 1.2.2014 začal v predmetnom bytovom dome vykonávať správu nový správca, ktorý však na základe požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome túto pohľadávku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome neprevzal a i napriek ústnym prísľubom, že sa bude vecou zaoberať, k usporiadaniu danej veci nikdy nedošlo, nebola dôvodná. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu, že vynaložil svoje finančné prostriedky za vlastníkov bytového domu, keď za účelom vykonania prác v zmysle Zmluvy o dielo vystavil dodávateľ zálohovú faktúru č. X.XX.XXXX na sumu 2000 Eur, ktorú uhradil prevodným príkazom z účtu vlastníkov bytov dňa 15.5.2012 a následne dodávateľ vykonal odstránenie zistených závad v rozsahu kalkulácie prevedených prác, ktorí tvorila prílohu faktúry dodávateľa č. X.XXX.XXXX na sumu 19 968 Eur, pričom z tejto sumy bola odpočítaná už vyplatená záloha vo výške 2000 Eur a k úhrade zostala čiastka 17 968 Eur, ktorú uhradil z vlastných zdrojov v hotovosti k rukám dodávateľa. Podľa § 8b ods. 4 zák.č. 182/1993 Z.z. totiž správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi. Žalovaní okrem iného tiež namietali, že žalobca ako bývalý správca nemal od vlastníkov bytov W. XX, U. žiadny mandát na objednávku opravy komínov, tieto práce neboli odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov, nešlo ani o havarijný stav. Mali tiež za to, že rozsah prác uvedený na faktúre Y. S., W. V., X., v žiadnom prípade ani nezodpovedá fakturovanej sume 19 928 Eur a v zmluve, ktorá medzi ním a vlastníkmi bytov mala byť uzatvorená, cena diela nie je uvedená, ani spôsob jej výpočtu. Možno prisvedčiť žalovaným, že správca môže nakladať s fondom, ktorý je majetkom vlastníkov bytov, len v takom rozsahu, ako o tom rozhodnú vlastníci bytov a nebytových priestorov, všetky plánované opravy, investície a výber dodávateľov schvaľujú na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Opravy nad 5 000 Sk (1265 eur) mohol správca vykonávať podľa čl. II bod 2 zmluvy o výkone správy len s písomným súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov, výnimku tvorili iba opravy podľa osobitných predpisov (vyhradené technické zariadenia), havarijný stav nebol preukázaný. Žalobca ako bývalý správca opodstatnenosť a správnosť vystavenej faktúry zhotoviteľom Y. S.I., V. W. na SVT Golem, s.r.o. ani s vlastníkmi bytu neprekontroloval. Keďže žalobca ako bývalý správca neuhradil predmetnú faktúru z prostriedkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniknutý záväzok, ktorý nebol krytý úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, správca svojim majetkom nezodpovedá zas záväzky vlastníkov bytov vzniknuté pri výkone správy domu a len zhotoviteľ sa môže domáhať uspokojenia týchto pohľadávok z majetku jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí by za tento údajný dlh pomerne všetci zodpovedali. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome totiž zodpovedajú svojim vlastným majetkom za spoločné záväzky vyplývajúce zo spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, ak nie je dosť finančných prostriedkov ani na účte fondu prevádzky, údržby a opráv, ani na účte služieb, ide o solidárny spoločný záväzok, pretože sú spoločne a nerozdielne zodpovední za úhradu svojich záväzkov. 25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešným žalovaným, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 CSP). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).